(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2004)0002)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 47 ods. 2, články 55 a 71, ako aj článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C5-0069/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre rozpočtovú kontrolu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví a Výboru pre petície (A6-0409/2005);

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej prvú a tretiu vetu článku 47 ods. 2 a článkov 55, 71 a 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre regióny(2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  Európska únia sa snaží vytvoriť ešte užšie väzby medzi štátmi a národmi Európy a zaručiť hospodársky a spoločenský pokrok. V súlade s článkom 14 ods. 2 zmluvy zahŕňa vnútorný trh oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb služieb a sloboda usadiť sa. Odstraňovanie prekážok rozvoja činností v rámci služieb medzi členskými štátmi je dôležité pre posilnenie integrácie národov Európy a pre presadenie vyrovnaného a trvalo udržateľného hospodárskeho a spoločenského pokroku. Pri odstraňovaní týchto prekážok je nevyhnutné zabezpečiť, aby rozvoj činností v oblasti služieb prispieval k splneniu úloh stanovených v článku 2 zmluvy, a to podporou, v rámci Spoločenstva, harmonického, vyváženého a udržateľného rozvoja hospodárskych činností, vysokej miery zamestnanosti a sociálnej ochrany, rovnosti medzi mužmi a ženami, trvalo udržateľného a neinflačného rastu, vysokej miery konkurencieschopnosti a zbližovania hospodárskej výkonnosti, vysokej úrovne ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia, zvýšenia životnej úrovne a kvality života a hospodárskej a sociálnej súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi.

(2)  Konkurencieschopný trh so službami je nevyhnutný na podporu hospodárskeho rastu a vytvára v rámci Európskej únie pracovné miesta. Mnohé prekážky v rámci vnútorného trhu v súčasnosti bránia poskytovateľom služieb, najmä malým a stredným podnikom (MSP), aby rozšírili svoje činnosti za hranice svojho štátu a využívali v plnom rozsahu výhody vnútorného trhu. Táto skutočnosť oslabuje konkurencieschopnosť poskytovateľov služieb z Európskej únie vo svete. Voľný trh, ktorý vyžaduje od členských štátov zrušenie obmedzení týkajúcich sa cezhraničného poskytovania služieb a zároveň zvyšovanie transparentnosti a informovanosti, by zákazníkom umožnil širší výber a lepšie služby za nižšie ceny.

(3)  Správa Komisie o "Stave vnútorného trhu so službami"(4) poskytuje podrobný zoznam početných prekážok, ktoré bránia rozvoju služieb medzi členskými štátmi alebo ho spomaľujú, a to najmä prekážky pre malé a stredné podniky (MSP), ktoré v sektore služieb prevládajú. Správa konštatuje, že desať rokov po predpokladanom ukončení budovania vnútorného trhu stále existuje obrovský rozdiel medzi víziou integrovaného hospodárstva Európskej únie a realitou, ako ju poznajú európski občania a poskytovatelia služieb. Prekážky uvedené v zozname ovplyvňujú široké spektrum činností v rámci služieb v rôznych etapách aktivít poskytovateľa a vyznačujú sa viacerými podobnými znakmi, a najmä skutočnosťou, že často vznikajú v dôsledku administratívnych prekážok, právnej neistoty súvisiacej s cezhraničnou činnosťou alebo nedostatku vzájomnej dôvery členských štátov.

(4)  Keďže služby predstavujú motor hospodárskeho rastu a reprezentujú 70 % HDP a zamestnanosti vo väčšine členských štátov, takáto fragmentácia vnútorného trhu má nepriaznivý vplyv na celé európske hospodárstvo, najmä na konkurencieschopnosť MSP a pohyb pracovníkov, a bráni spotrebiteľom v prístupe k väčšej rôznorodosti služieb s konkurencieschopnou cenou. Je dôležité upozorniť, že odvetvie služieb je hlavným zamestnávateľom najmä pre ženy, ktoré môžu získať veľa výhod z nových možností, ktoré ponúka dokončenie vnútorného trhu so službami. Európsky parlament a Rada zdôraznili, že odstránenie právnych prekážok vytvorenia skutočného vnútorného trhu je prioritnou oblasťou pre splnenie cieľov stanovených na zasadnutí Európskej rady v Lisabone, ktorými je zlepšenie zamestnanosti a sociálnej súdržnosti a dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a tak urobiť do roku 2010 z Európskej únie najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku na svete založenú na vedomostiach, ktorá podporuje zamestnanosť. Odstránenie týchto prekážok a zároveň zabezpečenie pokročilého európskeho sociálneho modelu je preto základnou podmienkou pre prekonanie ťažkostí pri vykonávaní lisabonskej stratégie a pre oživenie európskeho hospodárstva, najmä z hľadiska zamestnanosti a investícií. Je preto dôležité dosiahnuť jednotný trh so službami, v ktorom bude v rovnováhe otvorenosť trhu, verejnoprospešné služby, sociálne práva a práva spotrebiteľov.

(5)  Najmä po pristúpení desiatich nových členských štátov tí podnikatelia, ktorí si želajú poskytovať služby v inom členskom štáte, čelia zrejmým prekážkam.

(6)  Preto je potrebné odstrániť prekážky týkajúce sa slobody poskytovateľov služieb usadiť sa v členských štátoch a slobodného poskytovania služieb medzi členskými štátmi a zaručiť príjemcom a poskytovateľom právnu istotu, potrebnú pre praktický výkon týchto dvoch základných slobôd uvedených v zmluve. Keďže prekážky na vnútornom trhu so službami majú vplyv na subjekty, ktoré sa chcú usadiť v inom členskom štáte alebo ktoré poskytujú službu v inom členskom štáte bez toho, aby tam boli usadené, je potrebné umožniť poskytovateľom služieb, aby mohli vyvíjať svoje činnosti v rámci služieb na vnútornom trhu buď usadením sa v členskom štáte alebo uplatnením slobody poskytovať služby. Poskytovatelia služieb by mali mať možnosť voľby medzi týmito dvoma slobodami v závislosti od ich stratégie rastu v každom členskom štáte.

(7)  Tieto prekážky nemožno odstrániť len odvolávaním sa na priamu uplatniteľnosť článkov 43 a 49 zmluvy, keďže na jednej strane riešenie jednotlivých prípadov pomocou postupov voči dotknutému členskému štát by pri porušení bolo pre vnútroštátne orgány aj inštitúcie Spoločenstva hlavne po rozšírení veľmi zložité a na druhej strane zrušenie viacerých prekážok podlieha predchádzajúcej koordinácii v rámci vnútroštátnych právnych systémov vrátane vytvorenia administratívnej spolupráce. Právny nástroj Spoločenstva umožňuje vytvoriť skutočný vnútorný trh so službami, ako to uznal Európsky parlament a Rada.

(8)  Táto smernica ustanovuje všeobecný právny rámec, ktorý je v prospech širokého spektra služieb, pričom zohľadňuje rozdielne charakteristiky jednotlivých druhov činností alebo povolaní a ich regulačné systémy. Základom tohto rámca je dynamický a selektívny prístup prioritne spočívajúci v odbúravaní rýchlo odstrániteľných prekážok a v ostatných prípadoch spočíva v začatí procesu hodnotenia, konzultácií a doplňujúcej harmonizácie konkrétnych otázok, čo umožní postupnú a koordinovanú modernizáciu vnútroštátnych regulačných systémov týkajúcich sa činností v rámci služieb, nevyhnutnú pre vytvorenie skutočného vnútorného trhu so službami do roku 2010. Mala by sa ustanoviť vyvážená sústava opatrení, ktorá zahrnie cielenú harmonizáciu, správnu spoluprácu, slobodu poskytovať služby podľa tejto smernice a podporu vypracovania kódexov správania sa v rôznych oblastiach. Táto koordinácia vnútroštátnych právnych systémov by mala zabezpečiť vysoký stupeň právnej integrácie Spoločenstva a vysokú úroveň ochrany cieľov všeobecného záujmu, najmä ochrany spotrebiteľov, životného prostredia, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia a dodržiavania pracovno-právnych predpisov, ktoré sú nevyhnutné pre vytvorenie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi.

(9)  Je potrebné uplatňovať ustanovenia tejto smernice týkajúce sa slobody usadzovania sa a voľného pohybu služieb len do tej miery, aby boli dané činnosti otvorené pre konkurenciu, teda nezaväzovali členské štáty liberalizovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu ani privatizovať verejnoprávne subjekty, ktoré takéto služby poskytujú, ani na zrušenie existujúcich monopolov v iných činnostiach alebo určitých distribučných služieb.

(10)  Táto smernica nezasahuje do činností členských štátov, v súlade s právom Spoločenstva, v súvislosti s ochranou alebo podporou kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a plurality médií vrátane ich financovania.

(11)  Je rovnako dôležité, aby táto smernica plne rešpektovala iniciatívy Spoločenstva vychádzajúce z článku 137 zmluvy na účely dosiahnutia cieľov článku 136 zmluvy, týkajúcich sa podpory zamestnanosti a lepších životných a pracovných podmienok.

(12)  S ohľadom na skutočnosť, že zmluva ustanovuje špecifický právny základ pre veci z oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia a s cieľom zabezpečiť, aby táto smernica tieto oblasti neovplyvnila, je nevyhnutné vylúčiť oblasť pracovného práva a sociálneho zabezpečenia z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(13)  Táto smernica sa nevzťahuje na požiadavky týkajúce sa prístupu určitých poskytovateľov služieb k verejným finančným prostriedkom. Takéto požiadavky zahŕňajú predovšetkým tie, ktoré stanovujú podmienky, za ktorých majú poskytovatelia služieb nárok na získanie verejných finančných prostriedkov vrátane špecifických zmluvných podmienok a najmä kvalitatívnych noriem, ktoré je potrebné dodržať ako podmienku získania verejných finančných prostriedkov, napríklad pre sociálne služby.

(14)  Táto smernica, a najmä opatrenia týkajúce sa systémov schvaľovania a územného rozsahu schvaľovania, nezasahuje do rozdelenia regionálnych a miestnych právomocí v rámci členských štátov vrátane regionálnej a miestnej samosprávy a používania úradných jazykov.

(15)  Je potrebné uznať dôležitosť úlohy, ktorú pri regulácii činností v rámci služieb a rozvoji profesijných pravidiel zohrávajú profesijné orgány, profesijné združenia a sociálni partneri, pokiaľ nebránia rozvoju hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektami.

(16)  Za služby sociálnej starostlivosti nesú zodpovednosť štáty - na národnej, regionálnej a miestnej úrovni - v sociálnej oblasti. Sú vyjadrením zásady sociálnej súdržnosti a solidarity, ako to okrem iného odráža skutočnosť, že sa zameriavajú na pomoc tým, ktorí sa ocitli v núdzi z dôvodu nedostatočného príjmu domácnosti, úplnej alebo čiastočnej závislosti alebo rizika vytlačenia na okraj spoločnosti. Tieto služby sú často úplne neziskové, preto prínosy, ktoré sú s nimi spojené, nemajú hospodársky význam.

(17)  Táto smernica sa nezaoberá financovaním sociálneho bývania, ani systémami pomoci s ním spojenými. Takisto neovplyvňuje kritéria ani podmienky, ktorými členské štáty zabezpečujú, aby služby sociálneho bývania efektívne vykonávali svoju funkciu v prospech verejného záujmu a sociálnej súdržnosti.

(18)  Služby sociálnej starostlivosti o deti a rodinu zamerané na podporu rodín a mladých ľudí, ako aj vzdelávacie a kultúrne služby, ktoré tradične sledujú sociálne ciele, by nemali byť dotknuté ustanoveniami tejto smernice.

(19)  Táto smernica by sa mala vykladať takým spôsobom, aby zlučovala výkon základných práv tak, ako ich uznávajú členské štáty a Charta základných práv Európskej únie, so základnými slobodami ustanovenými v článkoch 43 a 49 zmluvy. Tieto základné práva zahŕňajú okrem iného aj právo na protest. Táto smernica by sa mala vykladať takým spôsobom, aby plne umožnila vykonávanie základných práv a základných slobôd.

(20)  Táto smernica je v súlade s ďalšími súčasnými iniciatívami Spoločenstva v oblasti služieb, osobitne s tými, ktoré sa týkajú konkurencieschopnosti podnikateľských služieb, bezpečnosti služieb(5) a činnosti v oblasti mobility pacienta a rozvoja zdravotnej starostlivosti v Spoločenstve. Je tiež v súlade s terajšími iniciatívami týkajúcimi sa vnútorného trhu, akou je návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore predaja na vnútornom trhu(6), a ochrany spotrebiteľov, akou je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu ("smernica o nekalých obchodných praktikách")(7) a  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie zákonov na ochranu spotrebiteľov ("nariadenie o spolupráci pri ochrane spotrebiteľa")(8).

(21)  Táto smernica by sa nemala vzťahovať na verejnoprospešné služby, ktoré poskytujú a vymedzujú členské štáty v rámci svojich záväzkov na ochranu verejného záujmu. Na tieto činnosti sa nevzťahuje vymedzenie pojmov článku 50 zmluvy a preto nespadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú len vtedy, ak sú predmetné činnosti otvorené hospodárskej súťaži a nevyžadujú od členských štátov, aby liberalizovali služby verejného záujmu, privatizovali existujúce verejné subjekty alebo zrušili existujúce monopoly, ako lotérie alebo určité distribučné služby. V súvislosti s verejnoprospešnými službami sa táto smernica vzťahuje len na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, t. j. na služby, ktoré zodpovedajú hospodárskej činnosti a sú otvorené hospodárskej súťaži. Táto smernica rovnako neovplyvňuje financovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a nevzťahuje sa na pomoc, ktorú poskytujú členské štáty najmä v sociálnej oblasti v súlade s hlavou VI kapitola I zmluvy.

(22)  Vylúčenie z rozsahu uplatňovania by sa nemalo vzťahovať len na otázky osobitne uvedené v týchto smerniciach, ale aj na veci, pre ktoré tieto smernice výslovne ponechávajú možnosť, aby členské štáty prijali určité opatrenia na národnej úrovni.

(23)  Finančné služby by sa mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, keďže tieto činnosti sú v súčasnosti predmetom osobitného akčného plánu zameraného rovnako ako táto smernica na vytvorenie skutočného vnútorného trhu so službami. Toto vyňatie by sa malo vzťahovať na všetky služby bankového, úverového, poistného vrátane zaisťovacieho , osobno-dôchodkového, investičného, platobného, investično-poradenského charakteru a všeobecne na služby uvedené v prílohe I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií(9).

(24)  S ohľadom na prijatie balíka právnych nástrojov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, ako aj súvisiacich zdrojov a služieb, v roku 2002, ktorý vytvoril regulačný rámec podporujúci prístup k týmto činnostiam na vnútornom trhu najmä pomocou zrušenia najodlišnejších systémov udeľovania povolení, je potrebné z oblasti pôsobnosti tejto smernice vyňať aj otázky, ktorými sa zaoberajú tieto nástroje.

(25)  Osobitné požiadavky, ktoré členské štáty nariaďujú pre zakladanie agentúr na sprostredkovanie dočasnej práce znamenajú, že tieto služby nemôžu patriť v tomto štádiu do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Preto je potrebná úplná harmonizácia predpisov pre zakladanie subjektov v tomto sektore s cieľom stanoviť právny rámec pre realizáciu vnútorného trhu v tomto sektore.

(26)  Osobitné požiadavky, ktoré členské štáty nariaďujú pre zakladanie subjektov poskytujúcich bezpečnostné služby znamenajú, že tieto služby nemôžu patriť v tomto štádiu do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Preto je potrebná úplná harmonizácia predpisov pre zakladanie subjektov v tomto sektore s cieľom stanoviť právny rámec pre realizáciu vnútorného trhu v tomto sektore.

(27)  Vylúčenie zdravotnej starostlivosti zahŕňa zdravotnícke a farmaceutické služby, ktoré poskytuje zdravotnícky personál pacientom pri posudzovaní, udržiavaní a obnovovaní ich zdravotného stavu, kedy sú tieto činnosti vyhradené pre regulované povolanie v členskom štáte, v ktorom sú služby poskytované.

(28)  Táto smernica neovplyvňuje náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte než v tom, ktorého obyvateľom je príjemca starostlivosti. Súdny dvor sa tejto problematike venoval už pri mnohých príležitostiach a uznal práva pacienta. Je dôležité, aby sa táto otázka riešila aj v inom právnom nástroji Spoločenstva, čím by sa zabezpečila väčšia právna istota a jednoznačnosť.

(29)  Audiovizuálne služby bez ohľadu na spôsob ich vysielania, najmä služby televízneho vysielania, ako sú vymezdené v smernici Rady 89/552/EHS z 3.októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania(10), rozhlasové služby, služby týkajúce sa kina a služby spoločností kolektívnej správy práv duševného vlastníctva by mali byť tiež vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Tieto služby zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní európskej kultúrnej identity a verejnej mienky a ak má byť zachovaná a podporovaná kultúrna rôznorodosť a pluralizmus, je potrebné zaviesť osobitné opatrenia, ktoré musia byť schopné vziať do úvahy špecifickú regionálnu a celonárodnú situáciu. Navyše sa od Spoločenstva vyžaduje, aby zohľadnilo kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa ustanovení zmluvy, a to perdovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jeho kultúr. V súlade so zásadou subsidiarity a právnymi predpismi Spoločenstva, najmä predpismi o hospodárskej súťaži, podpora udelená audiovizuálnym službám musí brať do úvahy kultúrnu a spoločenskú povahu, v dôsledku ktorej je uplatňovanie ustanovení tejto smernice nevhodné.

(30)  Činnosti týkajúce sa hazardných hier vrátane lotérií a stávkových transakcií by mali byť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vyňaté s ohľadom na osobitnú povahu týchto činností, ktoré zahŕňajú vykonávanie politík týkajúcich sa verejného poriadku a ochrany spotrebiteľa členskými štátmi. Osobitnú povahu týchto činností judikatúra Spoločenstva nezohľadňuje, len žiada vnútroštátne súdy, aby do hĺbky preskúmali dôvody týkajúce sa verejného záujmu, ktoré môžu odôvodniť odchýlku od slobody poskytovania služieb alebo slobody usadzovania sa. Navyše, vzhľadom na značné rozdiely v zdaňovaní činností týkajúcich sa hazardných hier, ktoré sú aspoň čiastočne spojené s rozdielmi týkajúcimi sa potrieb členských štátov v oblasti verejného poriadku, by bolo úplne nemožné vytvoriť spravodlivú cezhraničnú hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi herného priemyslu bez toho, aby sa vopred alebo zároveň vyriešili otázky daňovej súdržnosti medzi členskými štátmi, ktorým sa táto smernica nevenuje, a ktoré nepatria do rozsahu jej pôsobnosti.

(31)  Táto smernica sa nevzťahuje na činnosti pracovníkov tých profesií, ktoré sú sústavne alebo dočasne, priamo a konkrétne spojené s výkonom úradnej moci, najmä činnosti týkajúce sa zriadenia autentických nástrojov a certifikácie zo strany úradných osôb.

(32)  Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva poskytuje konkrétny právny základ pre oblasť zdaňovania a pre už prijaté nástroje Spoločenstva v tejto oblasti, je potrebné oblasť zdaňovania vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(33)  Dopravné služby vrátane mestskej dopravy, prístavných služieb, taxislužby a rýchlej zdravotníckej pomoci sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Preprava peňazí a preprava zosnulých osôb by mali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, keďže v týchto oblastiach existujú problémy na vnútornom trhu.

(34)  Trestnoprávne predpisy by nemali byť touto smernicou dotknuté. Nemali by však byť zneužívané na účely obchádzania pravidiel ustanovených v tejto smernici.

(35)  Neziskové amatérske športové činnosti majú dôležitý spoločenský význam. Často sú výhradne zamerané na plnenie spoločenských a rekreačných cieľov. Nesmú preto pozostávať z ekonomickej činnosti v zmysle právnych predpisov Spoločenstva a nespadajú do pôsobnosti tejto smernice.

(36)   Táto smernica by sa mala uplatňovať len vtedy, ak neexistujú osobitné ustanovenia v právnych predpisoch Spoločenstva, ktoré by upravovali osobitné hľadiská prístupu a výkonu činností v rámci služieb v osobitných oblastiach alebo v osobitných povolaniach.

(37)  V zmysle rozhodnutí Súdneho dvora vo vzťahu k článku 49 a nasl. zmluvy zahŕňa pojem služba každú ekonomickú činnosť poskytovanú obyčajne za odplatu. Platba poplatku zo strany príjemcu s cieľom prispieť v určitej miere k prevádzkovým nákladom systému nepredstavuje sama o sebe odplatu, keďže služba je i naďalej financovaná najmä z verejných zdrojov.

(38)   Koncepcia služieb pokrýva každú ekonomickú činnosť obyčajne poskytovanú za odplatu. Odplata chýba v prípade činností, ktoré sú vykonávané bezodplatne štátom alebo regionálnym či miestnym orgánom v súvislosti s ich povinnosťami v sociálnej, kultúrnej, vzdelávacej a právnej oblasti, akým je vzdelávanie poskytované v rámci národného vzdelávacieho systému, či už vo verejných alebo súkromných vzdelávacích zariadeniach, alebo riadenie systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré nepredstavuje ekonomickú činnosť. Na tieto činnosti sa nevzťahuje vymedzenie pojmu "služba" a preto nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(39)  Táto smernica sa nevzťahuje na uplatňovanie článkov 28 až 30 zmluvy, ktoré sa týkajú voľného pohybu tovaru. Obmedzenia zakázané na základe slobody poskytovania služieb, ako je ustanovená v tejto smernici, sa vzťahujú na požiadavky uplatňované na prístup k činnostiam v rámci služieb alebo k ich výkonu a nie na požiadavky, ktoré sa uplatňujú na tovary ako také.

(40)  Pojem poskytovateľ zahŕňa každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu, alebo každú právnickú osobu, ktorá v ňom vykonáva činnosť v rámci služieb, v súvislosti s uplatňovaním slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Vymedzenie pojmu poskytovateľ preto nie je obmedzené na cezhraničné poskytovanie služieb v rámci slobody poskytovať služby, ale tiež zahŕňa prípady, v ktorých sa prevádzkovateľ usadí v členskom štáte, aby tam začal vykonávať činnosti v rámci služieb. Na druhej strane vymedzenie pojmu poskytovateľ nezahŕňa prípady pobočiek spoločností tretích krajín v členskom štáte, pretože podľa článku 48 Zmluvy môžu mať prospech zo slobody poskytovať služby a voľného pohybu služieb len spoločnosti založené v súlade s právnymi predpismi členského štátu so sídlom, ústredím alebo hlavným miestom podnikania v rámci Spoločenstva.

(41)  Miesto, kde je poskytovateľ služieb usadený, by malo byť určené v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej koncept usadenia sa zahŕňa faktické vykonávanie hospodárskej činnosti prostredníctvom trvalej prevádzky na dobu neurčitú; táto požiadavka je splnená aj v tom prípade, ak je spoločnosť založená na určité obdobie, alebo ak si prenajíma budovu či zariadenie, prostredníctvom ktorého vykonáva svoju činnosť. Podľa tohto vymedzenia, ktoré vyžaduje faktické vykonávanie hospodárskej činnosti v mieste usadenia sa poskytovateľa služieb, samotná poštová schránka toto miesto nepredstavuje. V prípadoch, keď má poskytovateľ viacero miest, kde sa usadil, je dôležité určiť, z ktorého miesta sa daná služba poskytuje; tam, kde je zložité určiť spomedzi viacerých miest, z ktorého sa daná služba poskytuje, miesto usadenia sa je tam, kde má poskytovateľ centrum svojej činnosti týkajúcej sa danej služby.

(42)  Ak prevádzkovateľ cestuje do iného členského štátu s cieľom vykonávať tam činnosť v rámci služieb, malo by sa rozlišovať medzi situáciami, na ktoré sa vzťahuje sloboda usadiť sa a na ktoré sa vzťahuje v dôsledku dočasného charakteru dotknutých činností voľný pohyb služieb. Podľa zhodných rozhodnutí Súdneho dvora sa dočasný charakter dotknutých činností musí určiť nie len s prihliadnutím na trvanie poskytovania služby, ale aj na pravidelnosť, periodicitu a kontinuitu. V každom prípade dočasný charakter činnosti neznamená, že si poskytovateľ služby nemôže zriadiť určitú formu infraštruktúry v cieľovom členskom štáte, ako napr. kancelárske priestory, miestnosti alebo priestory pre klientov, pokiaľ je takáto infraštruktúra nevyhnutná na účely poskytovania dotknutej služby.

(43)  Pojem systém udeľovania povolení zahŕňa okrem iného správne postupy pre udeľovanie povolení, licencií, schválení alebo koncesií, ako aj povinnosti súvisiace so získaním oprávnenia na výkon činnosti, ako je povinnosť zaregistrovať sa ako člen profesie alebo zapísať sa do evidencie, registra alebo databázy, povinnosť úradného vymenovania za orgán alebo povinnosť byť držiteľom preukazu potvrdzujúcim členstvo v určitej profesii. Povolenie môže byť udelené nie len úradným rozhodnutím, ale aj konkludentným rozhodnutím vyplývajúcim napr. z nekonania príslušného orgánu alebo zo skutočnosti, že zainteresovaná strana musí dostať potvrdenie o prijatí vyhlásenia, aby mohla začať vykonávať dotknutú činnosť alebo aby bolo vykonávanie tejto činnosti zákonné.

(44)  Pravidlá vzťahujúce sa na správne postupy sa nezameriavajú na harmonizáciu správnych postupov, ale na odstránenie príliš náročných systémov udeľovania povolení, postupov a formálnych náležitostí, ktoré prekážajú výkonu slobody usadiť sa a z toho vyplývajúcemu vytvoreniu nových podnikov poskytujúcich služby.

(45)  Jedným z hlavných problémov, s ktorým sa stretávajú najmä MSP, pri získavaní prístupu k činnostiam v rámci služieb a pri ich výkone je zložitosť, dĺžka a právna neistota správnych postupov. Z tohto dôvodu, nasledujúc vzor určitých iniciatív zameraných na modernizáciu a dobrú administratívnu prax podniknutých na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni, je potrebné ustanoviť zásady administratívneho zjednodušenia, okrem iného pomocou zavedenia systému jednotných kontaktných miest koordinovaných na úrovni Spoločenstva a obmedzenia povinnosti predchádzajúceho schválenia na prípady, v ktorých je to dôležité. Cieľom takejto modernizácie je pri dodržaní požiadaviek transparentnosti a aktualizácie informácií týkajúcich sa prevádzkovateľov skrátiť oneskorenia, znížiť náklady a odstrániť odradzujúce účinky vyplývajúce napríklad zo zbytočných alebo príliš zložitých a ťažkopádnych postupov, z duplikácie postupov, byrokratických postupov pri predkladaní dokumentov, zo svojvoľného výkonu právomocí príslušných orgánov, z neurčitých alebo nadbytočne dlhých lehôt pre poskytnutie odpovede, obmedzeného trvania platnosti udelených povolení a neprimeraných poplatkov a pokút. Takáto prax pôsobí obzvlášť odradzujúco najmä na tých poskytovateľov, ktorí majú záujem vykonávať svoje činnosti v inom členskom štáte, a je potrebné ju modernizovať koordinovane v rámci rozšíreného vnútorného trhu dvadsiatich piatich členských štátov.

(46)  Členské štáty by mali v prípade potreby zaviesť harmonizované európske formuláre, ktoré budú slúžiť ako ekvivalent certifikátov, osvedčení alebo ďalších dokumentov v súvislosti s usadením sa.

(47)  S cieľom uľahčiť prístup k činnostiam v rámci služieb a k ich výkonu na vnútornom trhu je potrebné stanoviť spoločný cieľ administratívneho zjednodušenia pre všetky členské štáty a vytvoriť ustanovenia týkajúce sa okrem iného spoločných kontaktných miest, práva na informácie, možnosti splniť požiadavky pomocou elektronických prostriedkov a ustanovenia rámca pre systémy udeľovania povolení. Ostatné opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni na tieto účely môžu zahŕňať znižovanie počtu postupov a formalít vzťahujúcich sa na činnosti v rámci služieb a obmedzenie týchto postupov a formalít len na tie, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu a ktoré sa navzájom neduplikujú z hľadiska obsahu alebo účelu.

(48)  Na účely administratívneho zjednodušenia by nemali byť zavedené všeobecné formálne požiadavky, ako napríklad predloženie originálnych dokumentov, overených kópií alebo overeného prekladu, okrem prípadu, ak sú opodstatnené vyšším verejným záujmom, akým je napríklad ochrana pracovníkov, verejné zdravie, ochrana životného prostredia, ochrana spotrebiteľov alebo vzdelávanie. Je tiež nevyhnutné zabezpečiť, aby povolenie obyčajne umožňovalo prístup k činnosti v rámci služieb alebo k jej výkonu na celom území štátu, pokiaľ nie je nové povolenie pre jednotlivé prevádzky, napríklad pre každý nový hypermarket, alebo povolenie obmedzené na určitú časť územia členského štátu, opodstatnené vyšším verejným záujmom.

(49)  Pojem "dôvody vyššieho verejného záujmu", na ktoré sa odvolávajú niektoré ustanovenia tejto smernice, sa postupne vyvinul v judikatúre Súdneho dvora v súvislosti s článkami 43 a 49 zmluvy a bude sa naďalej vyvíjať. Tento pojem zahŕňa aspoň nasledujúce oblasti: verejný poriadok, verejná bezpečnosť a zdravie ľudí v zmysle článkov 46 a 55 zmluvy, udržiavanie poriadku v spoločnosti, ciele sociálnej politiky, ochrana príjemcov služieb vrátane bezpečnosti pacientov, ochrana spotrebiteľov, ochrana pracovníkov vrátane sociálnej ochrany pracovníkov, udržanie finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia, udržanie vyrovnanej lekárskej a nemocničnej služby dostupnej pre všetkých, zabránenie podvodom, súdržnosť daňového systému, prevencia nekalej súťaže, udržanie dobrého mena národného finančného sektoru, ochrana životného prostredia a mestského životného prostredia vrátane mestského a vidieckeho plánovania, ochrana veriteľov, zabezpečenie zdravej administratívy súdnictva, bezpečnosť ciest, ochrana duševného vlastníctva, cieľov kultúrnej politiky vrátane zabezpečenia slobody prejavu rôznych zložiek v spoločnosti v audiovizuálnom sektore, predovšetkým sociálnych, kultúrnych, náboženských a filozofických, udržanie rôznorodosti tlače a politiky na podporu národného jazyka, zachovanie národného historického a umeleckého dedičstva a veterinárna politika.

(50)  Je vhodné ustanoviť jednotné kontaktné miesta s cieľom zabezpečiť, aby každý poskytovateľ mal k dispozícii jednotné kontaktné miesto, na ktorom môže splniť všetky postupy a formality. Počet jednotných kontaktných miest na jeden členský štát môže byť rôzny v závislosti od právomocí na regionálnej a miestnej úrovni alebo v závislosti od dotknutých činností. Vytvorenie jednotného kontaktného miesta nenarúša rozdelenie funkcií medzi kompetentnými orgánmi v rámci vnútroštátneho systému. Ak je na regionálnej alebo miestnej úrovni niekoľko príslušných orgánov, jeden z nich môže prevziať úlohu jednotného kontaktného miesta a koordinátora. Jednotné kontaktné miesta nemusia byť zriadené len správnymi orgánmi, ale aj obchodnými komorami alebo remeselníckymi združeniami alebo profesijnými organizáciami alebo súkromnými subjektmi, ktorým sa členský štát rozhodne zveriť túto úlohou. Jednotné kontaktné miesta hrajú dôležitú úlohu pri poskytovaní pomoci poskytovateľom služieb buď priamo ako príslušný orgán oprávnený vydávať dokumenty potrebné na získanie prístupu k činnostiam v rámci služieb, alebo ako sprostredkovateľ medzi poskytovateľom a príslušnými orgánmi. Komisia už v odporúčaní z 22. apríla 1997 o zlepšení a zjednodušení podnikateľského prostredia pre začínajúce podnikateľské subjekty(11) odporučila členským štátom, aby v záujme zjednodušenia formalít zakladali jednotné kontaktné miesta.

(51)  Povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby mohol poskytovateľ služby dokončiť všetky postupy a formálne náležitosti potrebné na začatie svojej činnosti v rámci služieb na jednotných kontaktných miestach, zahŕňa všetky postupy a formálne náležitosti potrebné pre dohľad nad dodržiavaním smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(12). Nemalo by to ovplyvniť úlohy úradov pre styk ani iných príslušných vnútroštátnych subjektov, ktoré členské štáty určia na účely vykonávania smernice 96/71/ES. Tieto určené úrady pre styk a iné príslušné vnútroštátne subjekty by však mali poskytnúť informácie o postupoch a formálnych náležitostiach potrebných pre dohľad nad dodržiavaním smernice 96/71/ES jednotným kontaktným miestam.

(52)  Povinnosť zabezpečiť, aby boli dôležité informácie ľahko prístupné poskytovateľom a príjemcom, môžu členské štáty splniť sprístupnením týchto informácií cez internetovú stránku. Povinnosť príslušných orgánov poskytovať pomoc poskytovateľom a príjemcom v žiadnom prípade neobsahuje povinnosť poskytovať v jednotlivých prípadoch právne poradenstvo. Avšak mali by byť poskytnuté všeobecné informácie o spôsobe, akým sa zvyčajne požiadavky vykladajú a uplatňujú.

(53)  Pre administratívne zjednodušenie v oblasti činností v rámci služieb v prospech poskytovateľov, príjemcov a príslušných orgánov bude rozhodujúce vytvorenie prostriedkov, okrem iného, aj elektronických na splnenie postupov a formálnych náležitostí, a to v primerane blízkej budúcnosti. Na splnenie tejto povinnosti bude potrebné upraviť vnútroštátne právne predpisy a iné predpisy vzťahujúce sa na služby. Skutočnosť, že musí existovať možnosť splniť tieto postupy a formálne náležitosti na diaľku, znamená, že členské štáty musia zabezpečiť, aby mohli byť splnené aj z iného štátu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na postupy alebo formálne náležitosti, ktoré z dôvodu ich povahy nemožno splniť na diaľku. Táto skutočnosť sa ďalej nedotýka právnych predpisov členských štátov o používaní jazykov.

(54)  Poskytovatelia služieb a ich príjemcovia musia mať ľahký prístup k určitým druhom informácií. To by malo zahŕňať najmä informácie o postupoch a formálnych náležitostiach, kontaktných údajoch príslušných orgánov, podmienkach prístupu k verejným registrom a databázam a informácie o možných opravných prostriedkoch a kontaktných údajoch združení a organizácií, od ktorých môžu poskytovatelia alebo príjemcovia získať praktické rady. Tieto informácie musia byť ľahko prístupné, inými slovami, mali by byť verejnosti ľahko dostupné a bez akýchkoľvek obmedzení. Tieto informácie by mali byť poskytované zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom.

(55)  Získanie prístupu k činnosti v rámci služieb môže podliehať udeleniu povolenia príslušným orgánom, len ak je takéto rozhodnutie v súlade s kritériami nediskriminácie, nevyhnutnosti a primeranosti. Znamená to najmä, že existencia systémov udeľovania povolení by mala byť prípustná len v prípadoch, v ktorých by následná inšpekcia na mieste nebola účinná z dôvodu nemožnosti dodatočne určiť nedostatky dotknutej služby pri zohľadnení rizík a nebezpečenstiev, ktoré by mohli vzniknúť, ak by sa nevykonala predchádzajúca inšpekcia. Na ustanovenia tejto smernice sa však nemožno odvolávať pri zdôvodňovaní systémov udeľovania povolení, ktoré zakazujú iné nástroje Spoločenstva, ako napr. smernica 1999/93/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 o ustanovení rámca Spoločenstva pre elektronické podpisy(13) alebo smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8.júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode ("smernica o elektronickom obchode")(14). Výsledky postupu vzájomného hodnotenia umožnia na úrovni Spoločenstva určiť druhy činností, v prípade ktorých by sa mali systémy udeľovania povolení zrušiť.

(56)  Povolenie by obvykle malo umožniť poskytovateľovi prístup k činnostiam v rámci služieb alebo k výkonu tejto činnosti na celom území štátu, okrem prípadu, ak je územné obmedzenie povolenia opodstatnené vyšším verejným záujmom. Napríklad ochrana životného prostredia zdôvodňuje požiadavku získať povolenie pre každé jednotlivé zariadenie na území štátu. Toto ustanovenie nemá vplyv na právomoci na regionálnej alebo miestnej úrovni týkajúce sa udeľovania povolení v rámci členských štátov.

(57)  Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa systémov udeľovania povolení by sa mali zaoberať prípadmi, keď si prístup k činnosti v rámci služieb alebo jej výkon ekonomickými subjektami vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Netýka sa to rozhodnutí príslušných orgánov o založení verejného alebo súkromného subjektu na poskytovanie konkrétnej služby, ani na uzatvorenie zmlúv príslušnými orgánmi na poskytovanie konkrétnej služby, ktorú upravujú predpisy verejného obstarávania.

(58)  Táto smernica sa nedotýka možnosti členských štátov odňať povolenie po jeho udelení, a to najmä v prípadoch, keď už nie sú splnené podmienky na udelenie povolenia.

(59)  Podľa judikatúry Súdneho dvora, účely verejného zdravia, ochrany spotrebiteľa, zdravia zvierat a mestského životného prostredia vytvárajú dôvody vyššieho verejného záujmu, ktoré môžu zdôvodniť uplatnenie systémov udeľovania povolení a ďalších obmedzení vzťahujúcich sa na sociálne služby. Žiadny systém udeľovania povolení ani obmedzenia však nesmú byť diskriminačné vo vzťahu ku krajine pôvodu žiadateľa, ani nesmú byť vypracované takým spôsobom, ktorý bráni cezhraničným službám, ktoré spĺňajú požiadavky členských štátov. Naviac musia byť vždy dodržané zásady nutnosti a primeranosti.

(60)  Ak je v dôsledku nedostatku prírodných zdrojov alebo technickej kapacity počet vydávaných povolení pre určitú činnosť obmedzený, musí sa prijať postup pre výber spomedzi viacerých kandidátov s cieľom zabezpečiť pomocou otvorenej súťaže kvalitu a podmienky pre poskytovanie služieb dostupných pre užívateľov. Takýto postup musí zaručiť transparentnosť a nestrannosť a povolenia nesmú byť v rámci neho udeľované na príliš dlhé obdobie alebo podliehať automatickému obnoveniu, či poskytovať úspešnému poskytovateľovi iné výhody. Predovšetkým doba platnosti udeleného povolenia musí byť stanovená spôsobom, ktorý nebráni ani neobmedzuje voľnú súťaž viac, ako je potrebné na umožnenie návratnosti investičných nákladov pre poskytovateľa a nadobudnutie primeraného zisku z investovaného kapitálu. Toto ustanovenie nebráni členským štátom v obmedzení počtu povolení z dôvodov iných ako nedostatok prírodných zdrojov alebo technickej kapacity. Tieto povolenia podliehajú v každom prípade ostatným ustanoveniam tejto smernice týkajúcich sa systémov udeľovania povolení.

(61)  Na vytvorenie skutočného vnútorného trhu so službami je potrebné zrušiť všetky obmedzenia slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb, ktoré sú stále zakotvené v zákonoch členských štátov a ktoré nie sú v súlade s článkami 43 a 49 Zmluvy. Obmedzenia, ktoré je potrebné zrušiť, ovplyvňujú najmä vnútorný trh so službami a mali by byť čo najskôr odstránené.

(62)  V zmysle zhodných rozhodnutí Súdneho dvora je sloboda usadiť sa založená najmä na zásade rovnakého zaobchádzania, ktorá spočíva nie len v zákaze akejkoľvek diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, ale aj akejkoľvek nepriamej diskriminácie z iných dôvodov s rovnakým dôsledkom. Z tohto dôvodu prístup k činnosti v rámci služieb alebo k ich výkonu v členskom štáte buď vo forme hlavnej alebo vedľajšej činnosti nesmie podliehať splneniu kritérií, ako sú usadenie sa, bydlisko, trvalé bydlisko alebo hlavná prevádzka pre výkon činností v rámci služieb. V niektorých prípadoch však môžu dôvody vyššieho verejného záujmu odôvodniť požiadavku prítomnosti poskytovateľa služieb počas výkonu jeho činnosti. Členský štát nesmie taktiež obmedziť právnu spôsobilosť alebo právo začať súdne konanie spoločností založených podľa práva iného členského štátu, na území ktorého je umiestnená ich hlavná prevádzka. Členský štát navyše nesmie poskytovať výhody poskytovateľom, s ktorými má určité národné alebo miestne sociálno-ekonomické prepojenie; ani nesmie obmedzovať z dôvodu miesta usadenia sa poskytovateľovu slobodu nadobúdať, užívať alebo nakladať s právami alebo tovarom, ani nesmie obmedzovať prístup poskytovateľov k rôznym formám úverov alebo umiestneniu, pokiaľ ich konkrétny výber je užitočný pre prístup k ich činnosti alebo pre jej efektívny výkon.

(63)  Zákaz používania ekonomických testov ako predpokladu pre udelenie povolenia sa vzťahuje na ekonomické testy ako také, ale nie na požiadavky, ktoré sú opodstatnené dôvodmi vyššieho verejného záujmu, ako napríklad ochrana mestského životného prostredia, ciele sociálnej politiky a verejného zdravia. Tento zákaz nemá vplyv na výkon právomocí orgánov zodpovedných za uplatňovanie právnych pávnych predpisov o hospodárskej súťaži. Zákaz priamej alebo nepriamej účasti súťažiacich subjektov na udeľovaní povolení sa netýka uskutočňovania konzultácií s organizáciami, akými sú obchodné komory, ohľadne iných záležitostí, než sú jednotlivé žiadosti o udelenie povolenia.

(64)  Na koordináciu modernizácie vnútroštátnych pravidiel a iných právnych predpisov v súlade s požiadavkami vnútorného trhu je potrebné vyhodnotiť určité nediskriminačné vnútroštátne požiadavky, ktoré by svojou podstatou mohli v rámci slobody usadiť sa vážne obmedziť alebo dokonca zabrániť prístupu k činnosti alebo jej výkonu. Členské štáty musia počas prechodného obdobia tejto smernice zabezpečiť, aby boli takéto požiadavky nevyhnutné a primerané a aby v prípade potreby došlo k ich zrušeniu alebo ich doplneniu a úprave. V každom prípade musia byť tieto požiadavky v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva o hospodárskej súťaži.

(65)  Proces vzájomného hodnotenia stanovený v tejto smernici nemá vplyv na slobodu členských štátov stanoviť vo svojich právnych predpisoch vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, predovšetkým na účely dosiahnutia cieľov zdravotnej a sociálnej politiky. Proces vzájomného hodnotenia musí navyše vziať v plnom rozsahu do úvahy špecifiká služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a ich príslušných úloh. Táto skutočnosť môže byť dôvodom pre určité obmedzenia slobody usadiť sa, a to predovšetkým, ak cieľom týchto obmedzení je ochrana verejného zdravia a dosiahnutie cieľov sociálnej politiky. Napríklad, pokiaľ ide o povinnosť mať na výkon určitých služieb v sociálnej oblasti určitú právnu formu, Súdny dvor už uznal, že môže byť opodstatnené požadovať od poskytovateľa služby charakter neziskovosti. Okrem toho by mali byť povolené obmedzenia, ktorých cieľom je zaručiť distribúciu liečiv predovšetkým v riedko osídlených oblastiach.

(66)  K obmedzeniam, ktoré sa preskúmajú, patria vnútroštátne predpisy, ktoré na základe inom, ako v súvislosti s odbornou kvalifikáciou, vyhradzujú prístup k činnostiam pre konkrétnych poskytovateľov.

(67)  Skutočnosť, že táto smernica uvádza niekoľko požiadaviek, ktoré je počas prechodného obdobia potrebné zrušiť alebo prehodnotiť zo strany členských štátov, sa nedotýka žiadneho postupu pri porušení proti členskému štátu, ak si neplní povinnosti podľa článku 43 alebo 49 Zmluvy.

(68)  S cieľom zabezpečiť efektívnu realizáciu voľného pohybu služieb a zabezpečiť, aby mohli mať príjemcovia a poskytovatelia zo služieb úžitok a aby mali možnosť poskytovať služby v celom Spoločenstve bez ohľadu na hranice, je potrebné jasne určiť, v akom rozsahu sa na poskytovateľov služieb vzťahujú právne predpisy členského štátu, v ktorom sa usadili, a v akom rozsahu sa uplatnia právne predpisy členského štátu, v ktorom sa služba poskytuje. Je nevyhnutné zdôrazniť, že toto nebráni členskému štátu, v ktorom sa služba poskytuje, presadzovať svoje osobitné požiadavky, ktoré sú nevyhnutné z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti alebo na ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia s cieľom predísť konkrétnym rizikám na mieste, kde sa služba poskytuje.

(69)  Je potrebné stanoviť, že od pravidla, že platí právny poriadok krajiny pôvodu, sa možno odchýliť len v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú všeobecné alebo prechodné odchýlky. Tieto odchýlky sú potrebné na zohľadnenie úrovne integrácie vnútorného trhu alebo určitých nástrojov Spoločenstva vzťahujúcich sa na služby, podľa ktorých poskytovateľ podlieha uplatňovaniu iného práva ako práva členského štátu pôvodu. Okrem toho možno pomocou odchýlky v určitých jednotlivých prípadoch a za určitých prísnych procesných a vecných podmienok prijať opatrenia voči danému poskytovateľovi. Pri zabezpečovaní právnej istoty, ktorá je základom pre motivovanie MSP, aby poskytovali svoje služby v iných členských štátoch, by sa tieto odchýlky mali obmedziť iba na nevyhnutnú mieru. Jednotlivé odchýlky sú možné len z dôvodov, ktoré sa vzťahujú na bezpečnosť služieb, výkon zdravotníckych povolaní alebo otázky verejnej bezpečnosti, ako napríklad ochrana maloletých, a iba do tej miery, v ktorej neboli vnútroštátne ustanovenia v tejto oblasti zosúladené. Okrem toho by sa malo pomocou odchýlok povoliť obmedzenie slobody poskytovať služby, iba ak je v súlade so základnými právami, ktoré sú v zmysle zhodných rozhodnutí Súdneho dvora neoddeliteľnou súčasťou všeobecných právnych zásad obsiahnutých v právnom poriadku Spoločenstva.

(70)  Sloboda poskytovania služieb, ako je ustanovená v tejto smernici, sa nevzťahuje na ustanovenia v členských štátoch, v ktorých sa služba poskytuje, ktoré vyhradzujú činnosť pre určitú profesiu, napríklad na požiadavku, ktorá vyhradzuje pre právnikov poskytovanie právneho poradenstva.

(71)  V prípadoch, keď sa poskytovateľ dočasne presťahuje do iného členského štátu ako je členský štát pôvodu, je potrebné, aby si tieto dva štáty navzájom poskytovali pomoc, aby príslušný iný členský štát mohol vykonávať kontroly, previerky a šetrenia na žiadosť členského štátu pôvodu alebo vykonávať takéto kontroly z vlastnej iniciatívy, ak ide iba o vecné kontroly. Okrem toho by sa malo v prípade vyslaných pracovníkov hostiteľskej krajine umožniť začať konanie proti poskytovateľovi usadenému v inom členskom štáte s cieľom zabezpečiť súlad so zamestnaneckými a pracovnými podmienkami, ktoré sa uplatňujú podľa smernice 96/71/ES.

(72)  Táto smernica by nemala mať vplyv na podmienky zamestnávania, ktoré sa podľa smernice 96/71/ES vzťahujú na pracovníkov vyslaných na účely poskytovania služby na území iného členského štátu. Pre takéto prípady smernica 96/71/ES ustanovuje, že poskytovatelia služieb musia spĺňať podmienky zamestnávania v určenom počte oblastí uplatniteľných v členskom štáte, kde sa služba poskytuje. Sú to: maximálne dĺžka pracovného času a minimálna doba odpočinku, minimálna ročná dĺžka platenej dovolenky, minimálna mzda vrátane sadzby za prácu nadčas, podmienky prenájmu pracovníkov, najmä dodanie pracovníkov sprostredkovateľmi dočasného zamestnania, zdravie, bezpečnosť a hygiena pri práci, ochranné opatrenia týkajúce sa podmienok zamestnávania tehotných žien alebo žien, ktoré nedávno porodili, detí a mladistvých, rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami a iné protidiskriminačné ustanovenia. Toto by sa nemalo týkať len tých podmienok zamestnávania, ktoré sú ustanovené zákonom, ale aj tých, ktoré sú ustanovené v kolektívnych zmluvách alebo arbitrážnych nálezoch vyhlásených alebo de facto všeobecne uplatniteľných v zmysle smernice 96/71/ES. Okrem toho by táto smernica nemala brániť členským štátom uplatňovať podmienky zamestnávania vo veciach iných, než sú tie, ktoré sú uvedené v smernici 96/71/ES v prípade ustanovení občianskej politiky.

(73)  Táto smernica by nemala ovplyvniť ani podmienky zamestnávania v prípade, keď je pracovník, ktorý je zamestnaný na účely poskytovania cezhraničnej služby, prijímaný do zamestnania v členskom štáte, v ktorom je služba poskytovaná. Táto smernica by mala napokon zahŕňať právo členského štátu, v ktorom je služba poskytovaná, určiť existenciu zamestnaneckého vzťahu a rozdiel medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnanými osobami, vrátane "nepravých samostatne zárobkovo činných osôb". Z tohto dôvodu a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora je základnou vlastnosťou zamestnaneckého vzťahu v zmysle článku 39 zmluvy skutočnosť, že osoba po určitý čas poskytuje služby pre inú osobu a pod vedením inej osoby, za čo dostáva odmenu; akákoľvek činnosť, ktorú osoba vykonáva mimo vzťahu podriadenosti, musí byť klasifikovaná ako činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby na účely článkov 43 a 49 zmluvy.

(74)  V prípade služieb, ktoré sú zakázané v členskom štáte, do ktorého sa poskytovateľ presťahoval, je vhodné stanoviť odchýlku od slobody poskytovania služby, ako je ustanovená v tejto smernici, ak je takýto zákaz opodstatnený dôvodmi týkajúcimi sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo zdravia ľudí. Táto odchýlka by sa mala obmedziť na všeobecné zákazy a nemala by sa napríklad vzťahovať na vnútroštátne systémy, ktoré nezakazujú činnosť všeobecne, ale vyhradzujú výkon tejto činnosti pre jeden alebo niekoľko konkrétnych subjektov, alebo ktoré zakazujú výkon činnosti bez predchádzajúceho povolenia. To, že členský štát povolí činnosť, ale vyhradí ju len pre určité subjekty, znamená, že činnosť nepodlieha všeobecnému zákazu, a nepovažuje sa za to, že je vo vnútornom rozpore s verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou alebo zdravím ľudí. Vyňatie takejto činnosti z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by preto nebolo opodstatnené.

(75)   Sloboda poskytovania služieb, ako je ustanovená v tejto smernici, by sa nemala uplatňovať na konkrétne požiadavky stanovené členským štátom, do ktorého sa poskytovateľ presťahoval, ktorých odôvodnenie je nerozlučne späté s konkrétnymi charakteristickými vlastnosťami miesta, kde sa služba poskytuje, a ktoré sa musia splniť v záujme zachovania verejnej politiky, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia alebo ochrany životného prostredia. Išlo by napríklad o situáciu v prípade povolení na obsadenie alebo použitie štátnej diaľnice, požiadavky týkajúce sa organizácie verejných udalostí alebo požiadavky týkajúce sa bezpečnosti stavenísk.

(76)  Vyňatie otázok týkajúcich sa registrácie vozidiel lízingovaných v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom sa používajú, zo slobody poskytovania služieb, ako je ustanovená v tejto smernici, vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, ktorý skonštatoval, že členský štát môže takúto povinnosť uložiť v súlade s primeranými podmienkami v prípade vozidiel používaných na jeho území. Toto vyňatie sa nevzťahuje na príležitostné alebo dočasné prenajatie.

(77)  Zmluvné vzťahy medzi poskytovateľom služby a príjemcom, ako aj medzi zamestnávateľom a zamestnancom by nemali podliehať tejto smernici. Určenie uplatniteľného zmluvného a mimozmluvného práva sa riadi nástrojmi Spoločenstva týkajúcimi sa medzinárodného práva súkromného. Zmluvná dohoda má prednosť vtedy, pokiaľ obsahuje ustanovenia o akostných normách.

(78)  Z určitých dôvodov, ako napríklad bezpečnosť služieb, je potrebné dať členským štátom možnosť výnimočne a na individuálnom princípe prijať opatrenia, ktoré sa odchyľujú od slobody poskytovania služieb, ako je ustanovená v tejto smernici, pokiaľ ide o poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte. Prijatie takýchto opatrení by sa malo umožniť iba vtedy, ak neexistuje zosúladenie na úrovni Spoločenstva. Táto možnosť by okrem toho nemala povoľovať prijatie reštriktívnych opatrení v oblastiach, v ktorých iné smernice zakazujú akúkoľvek odchýlku od voľného pohybu služieb, ako napríklad smernica 1999/93/ES alebo smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/84/ES z 20. novembra 1998 o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu(15). Táto možnosť by nemala povoľovať rozšírenie alebo obmedzenie odchýlok stanovených v iných smerniciach, ako napríklad v smerniciach 89/552/EHS alebo 2000/31/ES.

(79)  Obmedzenia voľného pohybu služieb v rozpore s touto smernicou môžu vzniknúť nielen z opatrení uplatnených na poskytovateľov, ale aj z mnohých prekážok využitia služieb zo strany príjemcov, najmä spotrebiteľov. Táto smernica názorne uvádza určité typy obmedzenia uplatňovaného na príjemcu, ktorý chce využívať službu vykonávanú poskytovateľom usadeným v inom členskom štáte.

(80)  V zmysle zhodných rozhodnutí Súdneho dvora je v súlade s predpismi Zmluvy o voľnom pohybe služieb zakázaná diskriminácia na základe štátnej príslušnosti alebo vnútroštátneho alebo miestneho bydliska prijímateľa. Takáto diskriminácia by mohla mať formu povinnosti uloženej iba štátnym príslušníkom iného členského štátu, aby dodávali originálne dokumenty, overené kópie, osvedčenie o štátnej príslušnosti alebo úradné preklady dokumentov s cieľom využiť službu alebo výhodnejšie podmienky alebo ceny. Zákaz diskriminačných požiadaviek však nebráni výhrade výhod, najmä pokiaľ ide o sadzby, určitým prijímateľom, ak sa takáto výhrada zakladá na oprávnených, objektívnych kritériách, ako napríklad priame prepojenie na dane platené týmito prijímateľmi.

(81)  Hoci táto Smernica nemá za cieľ umelo harmonizovať ceny v Európskej únii, zvlášť ak sa trhové podmienky v jednotlivých krajinách líšia, zásada nediskriminácie stanovuje, že ak sa má účinne dosiahnuť vnútorný priestor bez hraníc, občanom Spoločenstva sa nesmie brániť vo využívaní služby, ktorá je technicky dostupná na trhu, ani nesmú podliehať odlišným podmienkam a sadzbám výlučne z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska. Pretrvávanie takejto diskriminácie s ohľadom na príjemcov služieb zdôrazňuje pre občana Spoločenstva tú skutočnosť, že chýba skutočný vnútorný trh so službami a, všeobecnejšie povedané, bráni v integrácii obyvateľov Európy. Zásada nediskriminácie v rámci vnútorného trhu znamená, že prístup príjemcu a osobitne spotrebiteľa k službe ponúkanej verejnosti nemožno zamietnuť alebo mu zabrániť uplatňovaním kritéria zahrnutého do všeobecných podmienok sprístupnených verejnosti, ktoré sa týkajú štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska príjemcu. Z toho však nevyplýva, že by bolo poskytovanie služieb za takých všeobecných podmienok, kde sa na poskytnutie služieb uplatnia rôzne sadzby a podmienky, nezákonnou diskrimináciou, ak sú tieto sadzby a podmienky odôvodniteľné objektívnymi dôvodmi, ktoré sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť, napríklad skutočne vzniknutými dodatočnými nákladmi vzhľadom na vzdialenosť alebo technické vlastnosti poskytovania služby alebo odlišné trhové podmienky, akými sú zvýšený alebo znížený dopyt ovplyvnený sezónnosťou, rozličnými prázdninovými obdobiami v členských štátoch a určovaním cien rôznymi konkurentmi, alebo osobitné riziká spojené s predpismi, ktoré sa líšia od predpisov v členskom štáte pôvodu.

(82)  Ako jeden z prostriedkov, ktorými môže poskytovateľ príjemcovi ľahko sprístupniť informácie, ktoré je povinný podať, je vhodné stanoviť elektronickú adresu vrátane adresy internetovej stránky. Navyše povinnosť predložiť určité informácie v informačných dokumentoch poskytovateľa, ktoré podrobne prezentujú jeho služby, by sa nemala týkať obchodnej komunikácie všeobecnej povahy, ako napríklad reklamy, ale dokumentov, ktoré podrobne popisujú ponúkané služby, vrátane dokumentov na internetovej stránke.

(83)  Každý subjekt, ktorý poskytuje služby, ktoré pre prijímateľa alebo pre tretiu osobu predstavujú priame alebo konkrétne zdravotné, bezpečnostné alebo finančné riziko, by mal byť krytý primeraným poistením zodpovednosti za výkon povolania alebo inou formou záruky, ktorá je rovnocenná tomuto poisteniu alebo s ním porovnateľná. To znamená, že prevádzkovatelia musia mať dostatočné poistné krytie na služby poskytované v jednom alebo viacerých členských štátoch, ktoré nie sú členským štátom pôvodu.

(84)  Toto poistenie alebo záruka musí zodpovedať povahe a rozsahu rizika, čo znsmená, že poskytovatelia služieb potrebujú cezhraničné krytie, len ak skutočne poskytujú služby v iných členských štátoch. Poskytovatelia služieb a poisťovne by mali zachovávať potrebnú flexibilitu pri dojednávaní poistiek špecificky prispôsobených povahe a rozsahu rizika. Nakoniec, od členských štátov by sa nemalo požadovať, aby ustanovili, že poisťovne sú povinné poskytovať poistné krytie.

(85)  Je potrebné ukončiť úplné zákazy obchodnej komunikácie zo strany regulovaných povolaní nie odstránením zákazov o obsahu obchodnej komunikácie, ale odstránením tých zákazov, ktoré vo všeobecnosti pre dané povolanie zakazujú jednu alebo viacero foriem obchodnej komunikácie, ako napríklad zákaz reklamy v jednom alebo viacerých daných médiách. Pokiaľ ide o obsah a metódy obchodnej komunikácie, je potrebné motivovať odborníkov, aby v súlade s právom Spoločenstva navrhli kódexy správania na úrovni Spoločenstva.

(86)  Je dôležité, aby v záujme zvýšenia transparentnosti a presadzovania hodnotenia na základe porovnateľných kritérií na kvalitu služieb, ktoré sa poskytujú alebo dodávajú príjemcom, boli ľahko dostupné informácie o zmysle značiek kvality a iných označení súvisiacich s týmito službami. Tento záväzok k transparentnosti je mimoriadne dôležitý v oblastiach ako napr. cestovný ruch, a najmä hotelierstvo, v ktorom je používanie klasifikačného systému rozšírené. Okrem toho je vhodné preskúmať mieru, do akej by európska normalizácia mohla uľahčiť zlučiteľnosť a kvalitu služieb. Európske normy vypracúvajú európske normalizačné orgány, Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre elektrotechnickú normalizáciu(CENELEC) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI). V prípade potreby môže Komisia v súlade s postupmi uvedenými v smernici 98/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22.júna 1998 stanovujúcimi postup pre poskytovanie informácií v oblasti technických noriem a nariadení a pravidiel v oblasti služieb informačnej spoločnosti(16) vydať poverenie na vypracovanie špecifických európskych noriem.

(87)  Spoluprácu ustanovenú v tejto smernici dopĺňa vytvorenie siete orgánov na ochranu spotrebiteľov v členských štátoch, ktoré sú predmetom nariadenia (ES) č. 2006/2004. Uplatňovanie legislatívy na ochranu spotrebiteľov v cezhraničných prípadoch, najmä s ohľadom na nové spôsoby marketingu a predaja, ako aj potrebu odstránenia určitých osobitných prekážok spolupráce v tejto oblasti, si vyžaduje vyšší stupeň spolupráce medzi členskými štátmi. V tejto oblasti je predovšetkým potrebné zabezpečiť, aby členské štáty na svojom území vyžadovali ukončenie nelegálnych praktík zo strany subjektov, ktoré sa zameriavajú na spotrebiteľov v inom členskom štáte.

(88)  Spolupráca medzi členskými štátmi vyžaduje dobre fungujúci elektronický informačný systém, aby mohli príslušné orgány ľahko identifikovať svojich príslušných spolupracovníkov v ostatných členských štátoch a účinným spôsobom komunikovať.

(89)  Spolupráca v správnej oblasti je nevyhnutná pre riadne fungovanie vnútorného trhu so službami. Nedostatok spolupráce medzi členskými štátmi ústi do rozširovania pravidiel uplatňovaných na poskytovateľov služieb alebo do duplikácie kontroly cezhraničných činností a tiež môže byť využitý podvodníkmi na účely vyhnutia sa dohľadu alebo na obídenie uplatniteľných vnútroštátnych predpisov o službách. Je preto nevyhnutné zabezpečiť jasné a právne záväzné povinnosti členských štátov, aby účinne spolupracovali.

(90)  Je potrebné ustanoviť, že členské štáty v spolupráci s Komisiou majú podporovať zúčastnené strany, aby na úrovni Spoločenstva vypracovali kódexy správania zamerané najmä na presadzovanie kvality služieb a zohľadňovanie osobitnej povahy každej profesie. Tieto kódexy by mali byť v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, najmä s predpismi o hospodárskej súťaži. Nesmú byť v rozpore s právne záväznými pravidlami upravujúcimi profesijnú etiku a správanie v členských štátoch.

(91)  Členské štáty by mali podporiť vypracovanie kódexov správania, najmä profesionálnymi orgánmi, organizáciami a združeniami na úrovni Spoločenstva. Tieto kódexy správania by mali obsahovať, podľa potreby v súlade s osobitnou povahou každého povolania, pravidlá obchodnej komunikácie týkajúce sa regulovaných povolaní a pravidlá profesionálnej etiky a vykonávania regulovaných povolaní, ktoré sa zamerajú najmä na zabezpečenie nezávislosti, nestrannosti a služobného tajomstva. Tieto kódexy by mali okrem toho obsahovať i podmienky, ktoré sa vzťahujú na činnosti realitných agentov. Členské štáty by mali prijať sprievodné opatrenia, aby podporili profesionálne orgány, organizácie a združenia pri vykonávaní týchto kódexov správania, ktoré sa prijali na úrovni Spoločenstva, na vnútroštátnej úrovni.

(92)  Touto smernicou nie sú dotknuté žiadne legislatívne alebo iné iniciatívy v oblasti ochrany spotrebiteľa.

(93)  To, že Komisia nezareaguje v kontexte postupu vzájomného hodnotenia ustanoveného touto smernicou, nemá nijaký vplyv na zlučiteľnosť národných požiadaviek, ktoré sú obsiahnuté v správach členských štátov s právom Spoločenstva.

(94)  Smernica 98/27/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov(17) aproximuje zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú konaní na dosiahnutie súdneho príkazu zameraných na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov obsiahnutých a uvedených v prílohe k smernici 98/27/ES. Príloha k smernici 98/27/ES by sa mala zmeniť a doplniť, aby sa takéto konania mohli začať v prípadoch porušenia súčasnej smernice v neprospech kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

(95)  Keďže cieľ navrhovanej činnosti, t. j. odstránenie prekážok pre poskytovateľov služieb v oblasti slobody usadiť sa v členských štátoch a v oblasti voľného poskytovania služieb medzi členskými štátmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(96)  Táto smernica rešpektuje základné práva a zásady, ktoré uznáva najmä Charta základných práv Európskej únie, a najmä jej články 8, 15, 21 a 47.

(97)  Opatrenia, ktoré sú potrebné na uplatňovanie tejto smernice, by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(18),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Táto smernica stanovuje všeobecné ustanovenia, ktoré uľahčujú výkon slobody poskytovateľov služieb usadiť sa a voľný pohyb služieb, pričom zachovávajú vysokú úroveň kvality služieb.

2.  Táto smernica sa nezaoberá liberalizáciou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vyhradených pre verejnoprávne alebo súkromné subjekty, ani privatizáciou verejnoprávnych subjektov, ktoré poskytujú služby.

Táto smernica sa nezaoberá zrušením monopolov poskytujúcich služby, ani pomocou členských štátov, ktorá sa riadi spoločnými pravidlami hospodárskej súťaže.

Táto smernica neovplyvňuje slobodu členských štátov stanoviť v súlade s právom Spoločenstva, čo sa považuje za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako by tieto služby mali byť organizované a financované, a akým konkrétnym záväzkom by mali podliehať.

3.  Táto smernica nemá vplyv na verejné služby zdravotníckej starostlivosti a na prístup poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti k verejnému financovaniu.

4.  Táto smernica neovplyvňuje opatrenia prijaté na úrovni Spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni na ochranu alebo na podporu kultúrnej alebo jazykovej rozmanitosti alebo plurality médií.

5.  Táto smernica neovplyvňuje trestnoprávne predpisy členských štátov.

6.  Táto smernica neovplyvňuje služby, ktoré sledujú ciele sociálnej starostlivosti.

7.  Táto smernica sa neuplatňuje na, ani neovplyvňuje, pracovno-právne predpisy, t.j. akékoľvek právne alebo zmluvné ustanovenia o podmienkach zamestnávania, pracovných podmienkach vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ani vzťahy medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi. Predovšetkým musí plne rešpektovať právo vyjednávať, uzatvárať, predlžovať a presadzovať dodržiavanie kolektívnych zmlúv, ako aj právo na štrajk a protest v súlade s predpismi, ktorými sa riadia pracovno-právne vzťahy v členských štátoch. Taktiež nemôže ovplyvňovať vnútroštátne právne predpisy o sociálnom zabezpečení v členských štátoch.

8.  Túto smernicu nemožno vykladať tak, aby akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovala vykonávanie základných práv, ako ich uznávajú členské štáty a Charta základných práv Európskej únie vrátane práva na protest.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa vzťahuje na služby poskytované poskytovateľmi, ktorí sú usadení v členskom štáte.

2.  Táto smernica sa nevzťahuje na tieto činnosti:

3.  Táto smernica sa nevzťahuje na oblasť zdaňovania.

Článok 3

Vzťah k iným ustanoveniam právnych predpisov Spoločenstva

1.  V prípade rozporu medzi ustanoveniami tejto smernice a inými predpismi Spoločenstva, ktoré upravujú osobitné hľadiská prístupu a výkonu činnosti v rámci služby v osobitných oblastiach alebo v osobitných povolaniach, majú tieto iné predpisy prednosť a uplatňujú sa v osobitných oblastiach alebo v príslušných povolaniach. Medzi tieto pravidlá patria najmä:

2.  Táto smernica sa nedotýka medzinárodného práva súkromného, najmä medzinárodného práva súkromného, ktoré upravuje zmluvné a mimozmluvné záväzky (Rím I a Rím II).

3.  Toto vylúčenie zmluvných a mimozmluvných záväzkov znamená, že spotrebiteľ bude mať v každom prípade prospech z ochrany, ktorú mu poskytujú platné právne predpisy o ochrane spotrebiteľa jeho členského štátu.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

6.   "členský štát pôvodu" znamená členský štát, na ktorého území je usadený dotknutý poskytovateľ služby;

Kapitola II

Administratívne zjednodušenie

Článok 5

Zjednodušenie postupov

1.  Členské štáty overia a prípadne zjednodušia postupy a formálne náležitosti, ktoré sa vzťahujú na prístup k činnostiam v rámci služieb a na ich výkon, ak tieto postupy a formálne náležitosti tvoria prekážku prístupu na trh, a to do tej miery, v akej túto prekážku predstavujú.

2.  Členské štáty spolu s Komisiou zavedú podľa potreby a možnosti harmonizované európske formuláre. Tieto formuláre budú rovnocenné osvedčeniam, potvrdeniam a všetkým iným dokumentom týkajúcim sa usadenia sa, ktoré preukazujú splnenie požiadavky v cieľovom členskom štáte.

3.  V prípadoch, keď členské štáty požadujú od poskytovateľa alebo príjemcu predloženie osvedčenia, potvrdenia alebo iného dokumentu potvrdzujúceho splnenie požiadavky, členské štáty uznajú každý dokument z iného členského štátu používaný na rovnocenný účel, alebo z ktorého je jasné, že príslušná požiadavka bola splnená. Nemôžu požadovať predloženie originálu dokumentu z iného členského štátu alebo jeho overenú kópiu alebo overený preklad, okrem prípadov ustanovených v iných nástrojoch Spoločenstva alebo ak je takáto požiadavka opodstatnená dôvodom vyššieho verejného záujmu vrátane verejného poriadku a verejnej bezpečnosti. Tieto ustanovenia nemajú vplyv na právo členských štátov požadovať preklad dokumentov do ich úradných jazykov.

4.  Odsek 3 sa nevzťahuje na dokumenty uvedené v článku 50 smernice 2005/36/ES, v článku 45 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby(28), v článku 3 ods. 2 smernice 98/5/ES, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/58/ES z 15. júla 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 68/151/EHS v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie s ohľadom na určité typy spoločností(29) alebo v jedenástej smernici Rady 89/666/EHS z 21. decembra 1989 o požiadavkách na sprístupnenie údajov týkajúcich sa pobočiek zriadených v určitom členskom štáte určitými druhmi obchodných spoločností, ktoré sa spravujú právom iného štátu(30).

Článok 6

Jednotné kontaktné miesta

1.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia mohli najneskôr do ...(31) dokončiť tieto postupy a formálne náležitosti v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly a kapitoly III na kontaktných miestach nazývaných aj "jednotné kontaktné miesta":

2.  Ak členský štát požaduje formálnu registráciu, príslušný členský štát zabezpečí, aby bola formálna registrácia na jednotnom kontaktnom mieste dostupná najneskôr do ...(32) prostredníctvom elektronických prostriedkov a aby nezdržiavala a ani žiadnym spôsobom nekomplikovala poskytovanie predmetných služieb a aby poskytovateľom služieb nespôsobovala dodatočné náklady.

3.  Komisia koordinuje jednotné kontaktné miesta zriadením európskeho jednotného kontaktného miesta.

4.  Zriadenie jednotného kontaktného miesta sa nedotýka rozdelenia úloh a právomocí medzi orgánmi v rámci vnútroštátnych systémov.

Článok 7

Právo na informácie

1.  Členské štáty pomocou jednotných kontaktných miest zabezpečia jednoduchý prístup poskytovateľov a príjemcov k informáciám o:

2.  Členské štáty zabezpečia, aby mohli poskytovatelia a príjemcovia získať na svoju žiadosť pomoc zo strany príslušných orgánov, ktorá spočíva v poskytovaní informácií o spôsobe, ako sa požiadavky uvedené v písmene a) odseku 1 všeobecne vykladajú a uplatňujú. Toto poradenstvo v prípade potreby obsahuje aj jednoduché vysvetlenie jednotlivých krokov. Informácie sa poskytujú v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie a pomoc uvedené v odsekoch 1 a 2 poskytované jasným a jednoznačným spôsobom, aby boli ľahko dostupné okrem iného na diaľku a elektronickými prostriedkami a aby sa priebežne aktualizovali.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby jednotné kontaktné miesta a príslušné orgány čo najrýchlejšie reagovali na každú žiadosť o informácie alebo pomoc uvedenú v odseku 1 a 2 a bezodkladne informovali žiadateľa v prípade chybnosti a neopodstatnenosti žiadosti.

5.  Členské štáty vykonajú odseky 1 až 4 najneskôr do ...(33).

6.  Členské štáty a Komisia podporia poskytovanie informácií uvedených v tomto článku jednotnými kontaktnými miestami v ostatných jazykoch Spoločenstva, ak je to zlučiteľné s ich právnymi predpismi o používaní jazykov.

7.  Povinnosť príslušných orgánov poskytovať poskytovateľom a príjemcom pomoc nevyžaduje, aby tieto orgány poskytovali právne poradenstvo v jednotlivých prípadoch, ale vzťahuje sa iba na všeobecné informácie o tom, ako sa požiadavky zvyčajne vykladajú alebo uplatňujú.

Článok 8

Splnenie postupov pomocou elektronických prostriedkov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do ...(34) bolo možné ľahko splniť všetky postupy a formálne náležitosti vzťahujúce sa na prístup k činnostiam v rámci služieb a na ich výkon, a to okrem iného aj na diaľku a elektronickými prostriedkami na príslušnom jednotnom kontaktnom mieste a na príslušných orgánoch.

2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na kontroly priestorov, v ktorých sa poskytujú služby, či zariadení používaných poskytovateľom, ani na fyzickú kontrolu schopností poskytovateľa. Nevzťahuje sa ani na žiadnu požiadavku na poskytovanie pôvodnej dokumentácie v súlade s článkom 5. Odsek 1 sa nevzťahuje ani na tie postupy, ktoré si pre dôvody vyššieho verejného záujmu vyžadujú fyzickú prítomnosť žiadateľa.

3.  Komisia zabezpečí interoperabilitu informačných systémov a používanie postupov pomocou elektronických prostriedkov medzi členskými štátmi. Uplatňuje sa postup uvedený v článku 39 ods. 2.

Kapitola III

Sloboda poskytovateľov usadiť sa

Oddiel 1

Udeľovanie povolení

Článok 9

Systémy udeľovania povolení

1.  Členské štáty môžu podmieniť prístup k činnostiam v rámci služieb alebo ich vykonávanie systémom udeľovania povolení, ak sú splnené tieto podmienky:

2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na systémy udeľovania povolení, ktoré boli zavedené alebo povolené inými nástrojmi Spoločenstva.

Odsek 1 sa nevzťahuje na hľadiská systémov udeľovania povolení, ktoré podliehajú harmonizácii podľa iných nástrojov Spoločenstva.

Článok 10

Podmienky pre udeľovanie povolení

1.  Systémy udeľovania povolení sú založené na kritériách, ktoré zabraňujú tomu, aby príslušné orgány uplatňovali svoju právomoc hodnotiť svojvoľným alebo náhodným spôsobom.

2.  Kritériá uvedené v odseku 1 musia byť:

3.  Podmienky udeľovania povolení pre novú prevádzku nesmú duplikovať požiadavky a kontroly, ktoré sú s ohľadom na ich účel rovnocenné alebo v zásade porovnateľné a ktorým prevádzkovateľ už podlieha v inom členskom štáte alebo v rovnakom členskom štáte. Jednotné kontaktné miesta a poskytovateľ pomáhajú príslušnému orgánu poskytovať všetky potrebné informácie o týchto požiadavkách. Pri hodnotení toho, či sú podmienky rovnocenné alebo v zásade porovnateľné, sa okrem ich cieľa a účelu posúdi aj ich vplyv a efektívnosť presadzovania.

4.  Povolenie umožní poskytovateľovi prístup k činnosti v rámci služieb alebo k jej vykonávaniu na celom území štátu, čo zahŕňa zakladanie agentúr, dcérskych spoločností, pobočiek alebo prevádzok s výnimkou prípadov, v ktorých povolenie pre každú jednotlivú prevádzku alebo povolenie, ktoré je obmedzené na určitú časť územia štátu, je opodstatnené dôvodom vyššieho verejného záujmu.

5.  Povolenie je udelené, keď sa v rámci riadneho preskúmania zistí, že podmienky pre udelenie povolenia boli splnené.

6.  Okrem prípadov, keď sa udelí povolenie, každá iná odpoveď príslušných orgánov vrátane odmietnutia udelenia alebo odňatia povolenia musí byť riadne odôvodnená, najmä s ohľadom na ustanovenia tohto článku, a musí existovať možnosť ju napadnúť súdnou cestou.

7.  Tento článok nespochybňuje rozdelenie právomocí orgánov členských štátov na miestnej alebo regionálnej úrovni, ktoré takéto povolenia udeľujú.

Článok 11

Trvanie povolenia

1.  Povolenie sa poskytovateľovi neudeľuje na dobu určitú, okrem v prípadoch:

2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na maximálne obdobie, počas ktorého musí po získaní povolenia poskytovateľ skutočne začať vykonávať činnosť.

3.  Členské štáty od poskytovateľa vyžadujú, aby informoval príslušné jednotné kontaktné miesto uvedené v článku 6 o týchto zmenách:

4.  Tento článok sa nedotýka schopnosti členských štátov zrušiť povolenia, a to najmä vtedy, keď už nie sú splnené podmienky pre udelenie povolenia.

Článok 12

Výberový postup v prípade viacerých kandidátov

1.  Tam, kde je možný počet povolení pre danú činnosť obmedzený kvôli nedostatku dostupných prírodných zdrojov alebo technickej kapacity, členské štáty uplatnia u potenciálnych kandidátov také výberové konanie, ktoré poskytne v plnom rozsahu záruky nestrannosti a transparentnosti predovšetkým vrátane primeraného zverejnenia začatia konania a jeho ukončenia.

2.  V prípadoch uvedených v odseku 1 musí byť povolenie udelené na primeranú dobu určitú a nemôže byť automaticky obnovené, ani nemôže predstavovať žiadnu inú výhodu pre poskytovateľa, ktorého platnosť povolenia práve uplynula, ani pre žiadnu osobu, ktorá má s týmto poskytovateľom spojenie.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté články 9 a 10, môžu členské štáty vo svojich výberových konaniach zohľadniť faktory verejného zdravia, zdravia a bezpečnosti zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, ochrany životného prostredia, zachovania kultúrneho dedičstva a presadzovanie každého cieľa verejného poriadku, ktorý nie je v rozpore so zmluvou.

Článok 13

Postupy pri udeľovaní povolení

1.  Postupy a formálne náležitosti udelenia povolení sú jasné, vopred uverejnené a poskytujú tým, ktorých sa to týka, záruku, že sa ich žiadosť bude posudzovať objektívne a nestranne.

2.  Správne postupy a formálne náležitosti nesmú byť odrádzajúce a nesmú neopodstatnene komplikovať alebo zdržiavať poskytovanie služby. Musia byť ľahko dostupné a všetky poplatky, ktoré môžu príslušným stranám v dôsledku ich uplatnenia vzniknúť, musia byť úmerné nákladom na predmetné postupy a nesmú presiahnuť náklady na udelenie povolenia.

3.  Postupy a formálne náležitosti poskytujú zúčastneným stranám záruku, že ich žiadosti budú vybavené čo najrýchlejšie a v každom prípade v primeranej lehote, ktorá je vopred stanovená a uverejnená. Lehota začína plynúť až od predloženia úplnej dokumentácie.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia dostali odpoveď v lehote stanovenej v súlade s odsekom 3.

5.  Na základe žiadosti žiadateľa je prijatie žiadosti o udelenie povolenia potvrdené čo najrýchlejšie. Potvrdenie o prijatí musí obsahovať lehotu na odpoveď uvedenú v odseku 3.

6.  Ak je žiadosť neúplná, musia byť zúčastnené osoby čo najskôr informované o potrebe predložiť dodatočné dokumenty, ako aj o každom prípadnom vplyve na lehotu na odpoveď uvedenú v odseku 3.

7.  Ak je žiadosť zamietnutá, pretože nie je v súlade s požadovanými postupmi či formálnymi náležitosťami, osoby, ktorých sa to týka, musia byť o tomto zamietnutí čo najskôr informované.

Oddiel 2

Zakázané požiadavky alebo požiadavky podliehajúce hodnoteniu

Článok 14

Zakázané požiadavky

Článok 15

Požiadavky podliehajúce hodnoteniu

1.  Členské štáty preskúmajú, či sa podľa ich právnych systémov uplatňujú niektoré z požiadaviek uvedených v odseku 2, a zabezpečia, aby všetky takéto požiadavky boli zlučiteľné s podmienkami uvedenými v odseku 3. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmito podmienkami.

2.  Členské štáty preskúmajú, či ich právne systémy podmieňujú prístup k činnostiam v rámci služieb alebo k ich výkonu splnením niektorej z týchto nediskriminačných požiadaviek:

3.  Členské štáty overia, či požiadavky uvedené v odseku 2 spĺňajú tieto podmienky:

4.  V správe vzájomného hodnotenia ustanovenej v článku 38 členské štáty uvedú:

5.  Odseky 1 až 4 sa nevzťahujú na právne predpisy v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a systémov sociálneho zabezpečenia vrátane systémov povinného zdravotného poistenia.

Kapitola IV

Voľný pohyb služieb

Oddiel 1

Administratívna spolupráca

Článok 16

Účinnosť dohľadu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa právomoci monitorovania a dohľadu stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi v súvislosti s poskytovateľom vykonávali aj vtedy, keď sa služba poskytuje v inom členskom štáte.

2.  Odsek 1 nezaväzuje členský štát primárneho usadenia sa vykonávať vecné kontroly alebo monitorovanie v členskom štáte, v ktorom sa služba poskytuje.

3.  Príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa služba poskytuje, môžu vykonávať kontroly, previerky a šetrenia na mieste pod podmienkou, že tieto kontroly, previerky a šetrenia sú objektívne opodstatnené a nediskriminačné.

Článok 17

Vzájomná pomoc

1.  Členské štáty si poskytujú navzájom pomoc a zavádzajú všetky možné opatrenia na účinnú vzájomnú spoluprácu s cieľom zabezpečiť dohľad nad poskytovateľmi a službami, ktoré poskytujú.

2.   Cieľový členský štát je zodpovedný za dohľad nad činnosťou poskytovateľov na svojom území. Cieľový členský štát vykonáva tento dohľad v súlade s odsekom 3.

3.   Cieľový členský štát:

4.   Členské štáty poskytnú informácie požadované inými členskými štátmi alebo Komisiou elektronickými prostriedkami a v čo najkratšom možnom čase.

5.   Po zistení akéhokoľvek nezákonného správania poskytovateľa alebo konkrétnych skutkov, ktoré by v členskom štáte mohli spôsobiť vážne škody, oznámia členské štáty túto skutočnosť v čo najkratšom možnom čase členskému štátu primárneho usadenia sa.

6.   Ak cieľový členský štát po vykonaní kontrol, previerok a šetrení v súlade s odsekom 3 zistí, že poskytovateľ si neplnil svoje povinnosti, môže tento členský štát v súlade so svojimi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva nariadiť poskytovateľovi zložiť zábezpeku alebo môže voči nemu zaviesť dočasné opatrenia. Táto zábezpeka sa môže využiť na vymáhanie rozhodnutí a rozsudkov v správnych, občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.

Článok 18

Vzájomná pomoc v prípade dočasného presťahovania poskytovateľa

1.  Členský štát primárneho usadenia je zodpovedný za dohľad nad poskytovateľom na svojom území, najmä pomocou opatrení dohľadu v mieste usadenia sa poskytovateľa, v súlade s odsekom 2.

2.  Členský štát primárneho usadenia:

3.  Členský štát primárneho usadenia nemôže odmietnuť prijatie opatrení dohľadu alebo vykonávacích opatrení na svojom území z toho dôvodu, že služba bola poskytnutá alebo spôsobila škody v inom členskom štáte.

Článok 19

Výstražný mechanizmus

1.  Ak si je členský štát vedomý závažných konkrétnych skutkov alebo okolností, ktoré by mohli vážne ohroziť zdravie alebo bezpečnosť osôb na jeho území alebo v inom členskom štáte, v čo najkratšom možnom čase o tom informuje členský štát pôvodu, ďalšie dotknuté členské štáty a Komisiu.

2.  Komisia podporuje činnosť európskej siete orgánov členských štátov a zúčastňuje sa na nej s cieľom vykonať odsek 1.

3.  Komisia vypracuje a pravidelne aktualizuje v súlade s postupom ustanoveným v článku 39 ods. 2 usmernenia týkajúce sa riadenia siete uvedenej v odseku 2.

Článok 20

Vykonávacie opatrenia

V súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2 prijme Komisia vykonávacie opatrenia potrebné na vykonanie článku 17 a praktické dojednania pre výmenu informácií medzi členskými štátmi elektronickými prostriedkami a najmä ustanovenia o interoperabilite informačných systémov.

Oddiel 2

Sloboda poskytovania služieb a odchýlky

Článok 21

Sloboda poskytovania služieb

1.  Členské štáty rešpektujú právo poskytovateľov poskytovať služby aj v inom členskom štáte, než v tom, v ktorom sú usadení.

Členský štát, v ktorom sa poskytuje služba, zabezpečí voľný prístup k činnosti v rámci služieb a jej slobodné vykonávanie na svojom území.

2.  Členské štáty nesmú v prípade poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte obmedziť slobodu poskytovania služieb, najmä tým, že uložia niektorú z týchto požiadaviek:

3.  Tieto ustanovenia nebránia členským štátom, do ktorých sa poskytovateľ presťahuje, aby mu uložili požiadavky spojené s vykonávaním činnosti v rámci služieb, ak sú opodstatnené z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a zdravia ľudí. Taktiež nebránia členským štátom uplatňovať v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva svoje pravidlá o podmienkach zamestnávania vrátane pravidiel ustanovených v kolektívnych zmluvách.

4.  Najneskôr do ...(35) predloží Komisia po konzultácii s členskými štátmi a sociálnymi partnermi na európskej úrovni Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto článku, v ktorej zváži potrebu navrhnúť harmonizačné opatrenia, týkajúce sa činností v rámci služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

Článok 22

Všeobecné odchýlky

Článok 23

Individuálne odchýlky

1.  Odchylne od článku 21 môže členský štát vo výnimočných prípadoch v súvislosti s poskytovateľom usadeným v inom členskom štáte prijať opatrenia súvisiace s:

2.  Opatrenia ustanovené v odseku 1 možno prijať, iba ak sú splnené tieto podmienky:

3.  Odseky 1 a 2 sa nedotýkajú ustanovení stanovených v nástrojoch Spoločenstva, ktoré zaručujú slobodu poskytovania služieb alebo ktoré umožňujú odchýlky z nej.

Oddiel 3

Práva príjemcov služieb

Článok 24

Zakázané obmedzenia

Článok 25

Zákaz diskriminácie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príjemca nepodliehal diskriminačným požiadavkám výhradne z dôvodu svojej štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby všeobecné podmienky prístupu k službám, o ktorých poskytovateľ oboznámi širokú verejnosť, neobsahovali žiadne diskriminačné ustanovenia týkajúce sa výhradne štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska príjemcu, avšak bez toho, aby bola vylúčená možnosť rozdielov v podmienkach prístupu, pokiaľ sú tieto rozdiely priamo opodstatnené objektívnymi kritériami.

Článok 26

Pomoc pre príjemcov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príjemcovia mohli získať prostredníctvom jednotných kontaktných miest

V prípade potreby zahŕňa poradenstvo zo strany príslušných orgánov jednoduché vysvetlenie jednotlivých krokov.

Informácie a pomoc sa poskytujú jasným a jednoznačným spôsobom, musia byť ľahko dostupné aj na diaľku, a to aj elektronickými prostriedkami, a musia byť aktualizované.

2.  Členské štáty môžu delegovať zodpovednosť za úlohy uvedené v odseku 1 na akékoľvek iné orgány, napríklad na Euroguichets, kontaktné miesta Európskej mimosúdnej siete (sieť EEJ), združenia spotrebiteľov alebo Euro Info centrá.

Najneskôr do ...(44) členské štáty oznámia Komisii mená a kontaktné údaje týchto určených orgánov. Komisia postúpi tieto údaje všetkým členským štátom.

3.  Aby bolo možné poslať informácie uvedené v odseku 1, príslušný subjekt oslovený príjemcom kontaktuje príslušný orgán v dotknutom členskom štáte. Ten zašle požadované informácie čo najskôr. Členské štáty zabezpečia, aby tieto orgány navzájom spolupracovali a prijmú všetky opatrenia na zefektívnenie tejto spolupráce.

4.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2 prijme opatrenia na vykonávanie odsekov 1, 2 a 3, ktoré špecifikujú technické prostriedky na výmenu informácií medzi orgánmi rôznych členských štátov, a najmä na interoperarabilitu informačných systémov.

Článok 27

Pomoc pre poskytovateľov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do ...(45) mohli poskytovatelia v súlade s touto smernicou dokončiť všetky potrebné postupy a formálne náležitosti pre vykonávanie svojich činností v rámci služieb v inom členskom štáte na jednotnom kontaktnom mieste.

2.  Články 6 až 8 sa uplatnia zodpovedajúcim spôsobom.

Kapitola V

Kvalita služieb

Článok 28

Informácie o poskytovateľoch a ich službách

1.  Komisia a členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia sprístupnili príjemcom, európskemu jednotnému kontaktnému miestu a jednotným kontaktným miestam v cieľovom členskom štáte tieto informácie:

2.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v odseku 1 podľa preferencie poskytovateľa:

3.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovateľ na žiadosť príjemcu dodal tieto doplňujúce informácie:

4.  Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie, ktoré je poskytovateľ povinný predložiť v súlade s touto kapitolou, dostupné alebo poskytnuté jasným a jednoznačným spôsobom a v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy alebo v prípade, že neexistuje žiadna písomná zmluva, predtým, ako je služba poskytnutá.

5.  Požiadavky na informácie stanovené v tejto kapitole dopĺňajú požiadavky, ktoré sa už uvádzajú v práve Spoločenstva, a nebránia členským štátom vyhlásiť dodatočné požiadavky na informácie, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov usadených na ich území.

6.  Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2 stanoviť obsah informácií poskytovaných v súlade s odsekmi 1 a 3 tohto článku podľa špecifickej povahy určitých činností a môže určiť praktické spôsoby uplatňovania odseku.

Článok 29

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti a záruka

1.  Členské štáty môžu vyžadovať, aby poskytovatelia, ktorých služby predstavujú priame a konkrétne riziko pre zdravie alebo bezpečnosť príjemcu alebo tretej osoby alebo pre finančnú bezpečnosť príjemcu alebo pre životné prostredie, boli povinní uzatvoriť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti primerané povahe a miere rizika alebo poskytnúť nejakú inú záruku, ktorá je z hľadiska účelu rovnocenná alebo v zásade porovnateľná. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti alebo záruka pokrýva tiež riziká vyplývajúce z týchto služieb, ak sa poskytujú v iných členských štátoch.

2.  Keď sa poskytovateľ presťahuje po prvýkrát z jedného členského štátu do iného na účely poskytovania služieb, môžu členské štáty požadovať, aby o tom prostredníctvom písomného vyhlásenia, ktoré bude obsahovať údaje o poistnom krytí alebo iných prostriedkoch osobnej alebo kolektívnej ochrany zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti, vopred informoval príslušný orgán cieľového členského štátu. Ak má poskytovateľ v úmysle poskytovať dočasné alebo príležitostné služby v danom členskom štáte v priebehu príslušného roka, toto vyhlásenie sa každoročne obnovuje. Poskytovateľ môže toto vyhlásenie predložiť akýmkoľvek spôsobom.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia poskytli príjemcovi informácie o poistení a zárukách uvedených v odseku 1, a najmä podrobné kontaktné údaje poisťovateľa alebo ručiteľa a územné krytie.

4.  Ak sa poskytovateľ usadí alebo poskytuje služby na území členského štátu, členský štát od neho nesmie požadovať poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom svojej činnosti alebo finančnú záruku, ak je už v inom členskom štáte, v ktorom je už usadený, krytý zárukou, ktorá je z hľadiska účelu rovnocenná alebo v podstate porovnateľná.

Ak členský štát požaduje poistenie proti finančným rizikám vyplývajúcim zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti, tento členský štát uzná poskytovateľovi usadenému v inom členskom štáte ako dostatočný dôkaz potvrdenie o tomto poistení, ktoré vydala banka alebo poisťovňa v členskom štáte, v ktorom je poskytovateľ usadený.

Ak je rovnocennosť iba čiastočná, členské štáty môžu vyžadovať dodatočnú záruku na krytie tých aspektov, ktoré kryté nie sú.

5.  Odseky 1 až 4 nemajú vplyv na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti ani záruk, ustanovených v iných nástrojoch Spoločenstva.

6.  Na vykonanie odseku 1 môže Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 39 odsek 2 vytvoriť zoznam služieb s charakteristikami uvedenými v odseku 1 a stanoviť spoločné kritériá vymedzenia toho, čo je primerané povahe a miere rizika na účely poistenia alebo záruk uvedených v tomto odseku.

Článok 30

Záruky po predaji

Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia prijímateľovi poskytli na jeho žiadosť informácie o existencii, prípadne inej záruke po predaji, o jej obsahu a základných kritériách jej uplatnenia, najmä o dobe jej platnosti a územnom pokrytí.

Článok 31

Obchodná komunikácia v regulovaných povolaniach

1.  Členské štáty odstránia všetky úplné zákazy obchodnej komunikácie v regulovaných povolaniach.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby bola obchodná komunikácia v regulovaných povolaniach v súlade s profesijnými pravidlami podľa práva Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú najmä na nezávislosť, dôstojnosť a integritu povolaní, ako aj na mlčanlivosť pri výkone povolania spôsobom, ktorý je v súlade s osobitnou povahou každého povolania.

Článok 32

Viacodborové činnosti

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa na poskytovateľov nevzťahovali požiadavky, ktoré ich zaväzujú k výhradnému výkonu danej konkrétnej činnosti alebo ktoré obmedzujú vykonávanie rôznych činností spoločne alebo v partnerstve.

2.  Ak je udelené povolenie pre viacodborové činnosti, členské štáty zabezpečia, aby:

3.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia poskytli príjemcovi na jeho žiadosť informácie o svojich viacodborových činnostiach a partnerstvách a o opatreniach prijatých na zabránenie konfliktu záujmov. Tieto informácie je potrebné zahrnúť do všetkých informačných dokumentov, v ktorých poskytovatelia podrobne opisujú svoje služby.

Článok 33

Politika kvality služieb

1.  Členské štáty v spolupráci s Komisiou prijmú sprievodné opatrenia s cieľom motivovať poskytovateľov, aby sa dobrovoľne podieľali na zabezpečení kvality poskytovania služieb, a to najmä využitím jednej z týchto metód:

2.  Členské štáty zabezpečia, aby príjemcovia a poskytovatelia mali jednoduchý prístup k informáciám o význame určitých značiek a ku kritériám na používanie značiek kvality a iných označení súvisiacich so službami.

3.  Členské štáty v spolupráci s Komisiou prijmú sprievodné opatrenia, aby motivovali profesijné orgány, ako aj obchodné komory a remeselnícke združenia v členských štátoch k spolupráci na úrovni Spoločenstva s cieľom zvýšiť kvalitu poskytovania služieb, najmä tým, že sa budú dať jednoduchšie posúdiť schopnosti poskytovateľa.

4.  Členské štáty v spolupráci s Komisiou prijmú sprievodné opatrenia, aby podporili vývoj nezávislých metód posudzovania kvality a nedostatkov pri poskytovaní služieb, a najmä však vývoj porovnávacích skúšok alebo testov a oznamovania ich výsledkov na úrovni Spoločenstva.

5.  Členské štáty v spolupráci s Komisiou podporia vývoj dobrovoľných európskych noriem s cieľom zjednodušenia zlučiteľnosti služieb poskytovaných poskytovateľmi v rôznych členských štátoch, informovania príjemcov a kvality poskytovania služieb.

Článok 34

Riešenie sporov

1.  Členské štáty prijmú všeobecné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia dodali svoju poštovú adresu, faxové číslo alebo emailovú adresu a telefónne číslo, kam môžu všetci príjemcovia vrátane tých, ktorí bývajú v inom členskom štáte, posielať sťažnosti alebo žiadosti o informácie o poskytnutej službe. Poskytovatelia poskytnú svoju oficiálnu adresu v prípade, ak táto adresa nie je rovnaká ako ich obvyklá adresa na zasielanie korešpondencie.

2.  Členské štáty prijmú všeobecné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia odpovedali na sťažnosti uvedené v odseku 1 v čo najkratšom čase a aby vynaložili čo najväčšie úsilie na nájdenie uspokojujúeho riešenia.

3.  Členské štáty príjmu všeobecné opatrenia potrebné na zabezpečenie povinnosti poskytovateľov predkladať dôkazy o tom, že plnia záväzky stanovené touto smernicou, týkajúce sa poskytovania informácií a ich správnosti.

4.  V prípade, že sa z dôvodov súdneho rozhodnutia požadujú finančné záruky, členské štáty sú povinné uznať rovnocenné záruky uložené u poskytovateľa alebo iného subjektu usadeného v inom členskom štáte.

5.  Členské štáty prijmú všeobecné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia, na ktorých sa vzťahuje kódex správania alebo ktorí sú členmi obchodného združenia alebo profesijného orgánu, ktorý stanovuje mimosúdne urovnanie sporov, informovali o tejto skutočnosti príjemcu a uviedli túto skutočnosť vo všetkých dokumentoch, ktoré podrobne predstavujú ich služby, a uviedli, akým spôsobom získať prístup k podrobným informáciám o znakoch takého mechanizmu a podmienkach jeho využitia.

Článok 35

Informácie o dobrom mene poskytovateľov služieb

1.  Členské štáty poskytnú na žiadosť príslušného orgánu v inom členskom štáte informácie o rozsudkoch v trestnej veci, trestoch, správnych alebo disciplinárnych opatreniach a rozhodnutiach týkajúcich sa platobnej neschopnosti alebo konkurzu v dôsledku podvodu, ktoré prijali ich príslušné orgány vo vzťahu k poskytovateľovi služby a ktoré sa priamo týkajú jeho spôsobilosti alebo profesionálnej spoľahlivosti.

Žiadosť podaná podľa tohto odseku musí byť riadne odôvodnená, najmä pokiaľ ide o dôvody žiadosti o poskytnutie informácií.

2.  Členský štát, ktorý poskytuje informácie uvedené v odseku 1, zároveň uvedie, či je dané rozhodnutie konečné alebo či bolo proti nemu podané odvolanie, pričom daný členský štát by mal uviesť dátum, kedy sa očakáva rozhodnutie o odvolaní.

Okrem toho členský štát uvedie ustanovenia vnútroštátneho zákona, podľa ktorých bol poskytovateľ uznaný vinným alebo potrestaný.

3.  Vykonanie odsekov 1 a 2 musí byť v súlade s ustanoveniami o ochrane osobných údajov a s právami zaručenými osobám, ktoré boli v daných členských štátoch uznané vinnými alebo potrestané vrátane profesijných združení. Všetky príslušné informácie, ktoré sú verejné, musia byť pre spotrebiteľov ľahko dostupné.

Kapitola VI

Konvergenčný program

Článok 36

Kódexy správania na úrovni Spoločenstva

1.  Členské štáty prijmú v spolupráci s Komisiou sprievodné opatrenia, aby podporili v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva vypracovanie kódexov správania na úrovni Spoločenstva, a to najmä profesijnými orgánmi, organizáciami a združeniami, ktorých cieľom je uľahčiť poskytovanie služieb alebo usadenie sa poskytovateľa v inom členskom štáte.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby boli kódexy správania uvedené v odseku 1 prístupné na diaľku, elektronickými prostriedkami.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia na žiadosť príjemcu alebo v každom informačnom dokumente, ktorý podrobne predstavuje ich služby, uviedli všetky kódexy správania, ktorými sa riadia, a adresu, na ktorej možno do týchto kódexov nahliadnuť elektronickými prostriedkami s uvedením dostupných jazykových verzií.

Článok 37

Dodatočná harmonizácia

1.  Najneskôr do ...(47) Komisia posúdi možnosť predloženia návrhov na harmonizačné nástroje týkajúce sa týchto predmetov úpravy:

Článok 38

Vzájomné hodnotenie

1.  Najneskôr do ...(48) predložia členské štáty Komisii správu o požiadavkách podliehajúcich hodnoteniu, ktorá bude obsahovať informácie uvedené v článku 15 ods. 4.

2.  Komisia postúpi správy uvedené v odseku 1 členským štátom, ktoré potom do šiestich mesiacov predložia svoje pripomienky ku každej správe. Do rovnakého termínu bude Komisia rokovať o týchto správach so zainteresovanými stranami.

3.  Komisia predloží správy a pripomienky členských štátov výboru uvedenému v článku 39 ods. 1, ktorý ich môže ďalej pripomienkovať.

4.  Na základe pripomienok uvedených v odsekoch 2 a 3 Komisia predloží najneskôr do ...(49)* Európskemu parlamentu a Rade súhrnnú správu, doplnenú návrhmi na prípadné dodatočné iniciatívy.

Článok 39

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatnia sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES v súlade s ustanoveniami jeho článku 8.

3.  Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 40

Doložka o preskúmaní

Po súhrnnej správe uvedenej v článku 38 ods. 4 Komisia každé tri roky predloží Európskemu parlamentu a Rade úplnú správu o uplatňovaní tejto smernice, najmä jej článkov 2 a 21, ku ktorej sú prípadne pripojené návrhy na jej zmenu a doplnenie.

Článok 41

Zmena a doplnenie smernice 98/27/ES

V prílohe smernice 98/27/ES sa dopĺňa tento bod:

13.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES z … [o službách na vnútornom trhu]*

______________

* Ú. v. EÚ L…

Kapitola VII

Záverečné ustanovenia

Článok 42

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ...(50). Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 43

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 44

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

Predseda Predseda

(1) Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005, s. 113. (2) Ú. v. EÚ C 43, 18.2.2005, s. 18. (3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. februára 2006. (4) KOM(2002)0441 v konečnom znení. (5) KOM(2003)0313 v konečnom znení. (6) KOM(2002)0585 v konečnom znení. (7) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22. (8) Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené smernicou 2005/29/ES. (9) Ú. v. ES L 126, 26.5.2000, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/69/ES (Ú. v. EÚ L 125, 28.4.2004, s. 44). (10) Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23. Smernica zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES (Ú. v. ES L 202, 30.7.1997, s. 60). (11) Ú. v. ES L 145, 5.6.1997, s. 29. (12) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1. (13) Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12. (14) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1. (15) Ú. v. ES L 320, 28.11.1998, s. 54. (16) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003. (17) Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 51. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/65/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16). (18) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. (19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7). (20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21). (21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33). (22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51). (23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37). (24) Ú. v. ES L 78, 26.3.1977, s. 17. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003. (25) Ú. v. ES L 77, 14.3.1998, s. 36. Smernica zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003. (26) Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 631/2004 (Ú. v. EÚ L 100, 6.4.2004, s. 1). (27) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22. (28) Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114. (29) Ú. v. EÚ L 221, 4.9.2003, s. 13. (30) Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 36. (31) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (32) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (33) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (34) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (35) * Piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (36) Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, p. 14. Smernica naposledy zmenená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, p. 1). (37) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37. (38) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57. (39) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená nariadením (ES) č. 1882/2003. (40) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77. (41) Ú. v. ES L 30, 6.2.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2557/2001 (Ú. v. ES L 349, 31.12.2001, s. 1). (42) Ú. v. ES L 24, 27.1.1987, s. 36. (43) Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20. (44) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (45) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (46) Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/18/ES (Ú. v. EÚ L 51, 22.2.2006, s. 12). (47) * Jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (48) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (49) ** Štyroch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (50) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.