Európsky parlament,

–   so zreteľom na oslavy Medzinárodného dňa žien 8. marca 2006,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(1), a predovšetkým na jej článok 5 ods. 3, ktorý zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi je zakázané,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, ktorý nadobudol platnosť 4. januára 1969,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

–   so zreteľom na nedávne oznámenie Komisie s názvom "Boj proti obchodovaniu s ľuďmi – jednotný prístup a návrhy akčného plánu" (KOM(2005)0514),

–   so zreteľom na nedávny Plán osvedčených postupov, noriem a spôsobov práce EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a jeho predchádzanie(2), predložený Radou,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2006 o stratégiách na zabránenie obchodovania so ženami a deťmi vystavenými nebezpečenstvu sexuálneho vykorisťovania(3),

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o najhorších formách detskej práce,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže obchodovanie s ľuďmi, a to najmä so ženami a deťmi, na účely sexuálneho alebo iného vykorisťovania, predstavuje jedno z najzávažnejších porušení ľudských práv a keďže obchodovanie s ľuďmi vzrastá v dôsledku rozvoja organizovanej trestnej činnosti a jej výnosnosti,

B.   keďže nútená prostitúcia ako forma vykorisťovania žien a detí predstavuje závažný problém, ktorý vplýva negatívne nielen na ženy alebo deti, ktorých sa týka, ale aj na celú spoločnosť,

C.   keďže skúsenosti ukazujú, že počas každého veľkého športového podujatia, ktorého sa zúčastňuje veľký počet ľudí, sa zaznamenáva dočasný dramatický nárast dopytu po sexuálnych službách,

D.   keďže väčšina ženských obetí obchodovania s ľuďmi uviazla v sieti skupín organizovanej trestnej činnosti a bola najímaná na prácu pomocou falošných dokumentov, pričom bola prilákaná prísľubom zamestnania, často však oklamaná falošným prísľubom zákonnej práce, a napokon prinútená pracovať ako prostitútka,

E.   keďže postupy, ktoré zdieľajú všetky členské štáty, akými sú účinné využívanie komunikačných prostriedkov a uskutočňovanie súdržnej kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti prostredníctvom médií a známych športových osobností, by mohli mať pozitívny vplyv na zmenu zmýšľania a správania sa obyvateľstva,

1.   víta kampaň organizovanú Národnou radou nemeckých žien a vyslovuje podporu nadnárodnej spolupráci a výmene osvedčených postupov; zdôrazňuje potrebu jednotnej kampane na európskej úrovni; vyzýva týmto členské štáty, aby zahájili a podporovali kampaň v úzkej spolupráci so všetkými zúčastnenými stranami, t. j. príslušnými mimovládnymi organizáciami, políciou, orgánmi činnými v trestnom konaní, športovými asociáciami a organizáciami, cirkvami a sociálnymi a zdravotníckymi službami;

2.   vyzýva Nemecko a ostatné členské štáty, aby zaviedli viacjazyčnú telefonickú linku pomoci sprevádzanú veľkou mediálnou kampaňou, ktorá poskytne potrebné informácie, poradenstvo, bezpečné bývanie a právnu pomoc ženám, deťom a ostatným obetiam nútenej prostitúcie, s cieľom informovať ostatné obete, ktoré sú často izolované v rezidenčných oblastiach alebo priemyselných zónach, nehovoria jazykom krajiny, ktorou prechádzajú, alebo ktorá je ich cieľovou krajinou a nemajú základné informácie, ktoré by im umožnili dozvedieť sa, na koho sa majú obrátiť a aké kroky podniknúť;

3.   vyzýva Medzinárodný olympijský výbor, športové asociácie, t. j. FIFA, UEFA, nemecké futbalové asociácie a iné združenia, ako aj samotných športovcov, aby podporili kampaň "červenej karty" a otvorene odsúdili obchodovanie s ľuďmi a nútenú prostitúciu;

4.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby počas všetkých medzinárodných športových podujatí zahájili kampaň na európskej úrovni určenú na informovanie a výchovu širokej verejnosti, predovšetkým športovcov, obdivovateľov a fanúšikov o problematike a rozsahu nútenej prostitúcie a obchodovania s ľuďmi, a najmä, a to je ten najdôležitejší aspekt, na zníženie dopytu pomocou zvyšovania povedomia potenciálnych klientov;

5.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahájili preventívnu kampaň zameranú na potenciálne obete, informovali ich o rizikách a nebezpečenstvách, že sa ocitnú v pasci siete obchodovania s ľuďmi a tým sa stanú obeťami nútenej prostitúcie a sexuálneho vykorisťovania, a tiež im poskytli informácie o ich právach a o tom, na koho sa môžu v cieľových krajinách obrátiť o pomoc;

6.   opätovne pripomína svoju žiadosť o vyhlásenie Dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi (už v roku 2006) s cieľom zvýšiť informovanosť o všetkých stránkach problému obchodovania s ľuďmi a zaviesť bezplatné telefonické linky pomoci; pripomína potrebu zhromaždiť údaje týkajúce sa obchodovania s ľuďmi na úrovni EU a potrebu úzkej spolupráce Europolu a Eurojustu v boji s týmto pálčivým problémom;

7.   nalieha na členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý ustanovuje niekoľko základných noriem na ochranu obetí obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho zneužívania, a takisto vyzýva k uplatňovaniu smernice Rady 2004/81/ES o povolení na pobyt pre obete obchodovania s ľuďmi(4);

8.   nalieha na tie členské štáty, ktoré nedodržali lehotu 1. augusta 2004 na vykonanie rámcového rozhodnutia Rady 2002/629/SVV(5) o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, aby ihneď prijali potrebné opatrenia a vyzýva Komisiu a Radu, aby urýchlene vypracovali hodnotiacu správu, ako sa predpokladá v rámcovom rozhodnutí;

9.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, Nemeckej futbalovej asociácii, kandidátskym krajinám a pristupujúcim krajinám.

(1) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 311, 9.12.2005, s. 1. (3) Prijaté texty, P6_TA(2006)0005. (4) 1 Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19. (5) 2 Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 1.