– so zreteľom na Zmluvu o ES, a najmä na jej článok 272,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu(1), a najmä na jej bod 26,
– so zreteľom na oznámenia Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 26. februára 2004 s názvom "Budovanie našej spoločnej budúcnosti: politické výzvy a rozpočtové prostriedky rozšírenej Únie 2007 -2013" (KOM(2004)0101) a zo 14. júla 2004 s názvom "Finančné výhľady na obdobie 2007 -2013" (KOM(2004)0487) a na pracovný dokument Komisie z 12. apríla 2005 s názvom "Technické úpravy návrhu Komisie k viacročnému finančnému rámcu na roky 2007 -2013" (SEK(2005)0494),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej Únie 2007 - 2013(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2005 o Medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu(3),
–so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,
A. keďže Európska rada na svojom zasadnutí z 15. - 16. decembra 2005 prijala závery o finančnom výhľade na obdobie 2007 - 2013,
B. keďže platnosť súčasnej Medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu sa v roku 2006 v podstate skončí a keďže uzavretie novej dohody alebo predĺženie súčasnej je možné len na základe dohody Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,
C. keďže pri neexistencii finančného výhľadu stanovuje článok 272 zmluvy ročné rozpočty,
D. keďže rozpočet na rok 2006, tj. na posledný rok súčasného finančného výhľadu, dosahuje úroveň 1,093 % HND EÚ vo viazaných rozpočtových prostriedkoch pre 25 členských štátov,
E. keďže závery Európskej rady prijaté 15. - 16. decembra 2005, predpokladajú rozpočet EÚ v priemernej výške 1,045 % HND EÚ vo viazaných rozpočtových prostriedkoch pre 27 členských štátov, pričom celkový objem viazaných rozpočtových prostriedkov dosahuje 862,363 miliardy EUR,
F. keďže rokovacia pozícia, ktorú Európsky parlament prijal 8. júna 2005, zabezpečuje lepšie zladenie politických priorít a finančných potrieb, modernizáciu rozpočtu prostredníctvom vyššej flexibility a zlepšenie kvality plnenia rozpočtu, pričom finančný rámec je 974,837 miliardy EUR, čo v priemere zodpovedá 1,18 % HND EÚ vo viazaných rozpočtových prostriedkoch,
1. berie na vedomie skutočnosť, že Európska rada nakoniec dosiahla dohodu členských štátov, ktorá umožňuje otvorenie rokovaní s Európskym parlamentom o budúcom finančnom výhľade;
2. konštatuje, že závery Európskej rady sa sústreďujú skôr na tradičné politiky spravované členskými štátmi, namiesto toho, aby kládli dôraz na politiky, ktoré by EÚ umožnili čeliť novým výzvam a vytvárať európsku pridanú hodnotu pre občanov; v tomto kontexte odsudzuje neprijateľné zníženie záväzkov týkajúcich sa konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti, a to napriek dôrazu, ktorý všetky inštitúcie EÚ prikladajú lisabonskej stratégii, ako aj zníženie týkajúce sa občianstva, slobody, bezpečnosti, spravodlivosti a vonkajších činností; odsudzuje navyše skutočnosť, že členské štáty bojujú skôr za zachovanie svojich národných záujmov, než aby podporovali európsky rozmer, a že neboli schopné vyriešiť dôležitú otázku reformy systému vlastných zdrojov;
3. pripomína, že závery Európskej rady, ktoré sa niekedy odvolávajú na veľmi osobitné pravidlá týkajúce sa výdavkových programov, nemôžu byť nadriadené právomociam zvereným Európskemu parlamentu ako jednej zložke zákonodarného a rozpočtového orgánu a trvá na tom, aby plne zohrával svoju parlamentnú úlohu pri formulácii politík, ich reforiem a ich rozpočtu;
4. odmieta závery Európskej rady v ich súčasnej podobe, pretože nezaručujú rozpočet EÚ, ktorý rozšíri prosperitu, konkurencieschopnosť, solidaritu, súdržnosť a bezpečnosť v budúcnosti v súlade s politikami, o ktorých už rozhodla samotná Rada; ďalej neplnia záväzky voči novým členským štátom, nezabezpečujú primeraný a dostatočne a podrobný mechanizmus flexibility a nestanovujú pevný záväzok uskutočniť revíziu s jednoznačným vymedzením úlohy Európskeho parlamentu, ani dostatočné sprievodné opatrenia na zabezpečenie (napr.) lepšieho plnenia a kontroly vynaloženia finančných prostriedkov v členských štátoch;
5. zdôrazňuje význam, ktorý pripisuje vyššiemu stupňu flexibility;
6. opätovne potvrdzuje svoju pozíciu vyjadrenú vo vyššie uvedenom uznesení z 8. júna 2005 a poveruje Výbor pre rozpočet, aby podľa toho rokoval o Medziinštitucionálnej dohode;
7. je pripravený začať konštruktívne rokovania s Radou na základe príslušných pozícií, ak bude rakúskemu predsedníctvu zverený reálny mandát na rokovanie; je pevne rozhodnutý brániť kvantitatívne, štrukturálne a kvalitatívne prvky svojej rokovacej pozície a posilňovať európsky rozmer poľnohospodárskych, vnútorných aj vonkajších politík;
8. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.
Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1. Dohoda naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2005/708/ES (Ú. v. EÚ L 269, 14.10.2005, s. 24).
–so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu(1),
–so zreteľom na článok 176 rokovacieho poriadku,
–so zreteľom na žiadosť 213 poslancov Európskeho parlamentu,
–so zreteľom na rozhodnutie konferencie predsedov zo 14. decembra 2005, v ktorom v zásade súhlasila so zriadením vyšetrovacieho výboru, ktorý by sa zaoberal tvrdeniami uvedenými v petícii 0611/2004 Arthura Whitea (Brit) a 0029/2005 Paula Braithwaitea (Brit) v mene Equitable Members' Action Group a v ďalších petíciách v tej istej veci, ktoré predložili nemeckí a írski navrhovatelia, ktoré sa všetky týkali spoločnosti Equitable Life Assurance Society,
1. rozhodol o zriadení vyšetrovacieho výboru na vyšetrenie možného porušenia alebo nesprávneho úradného postupu pri uplatňovaní práva Spoločenstva v súvislosti s krízou spoločnosti Equitable Life Assurance Society bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov a súdov Spoločenstva;
2. rozhodol, že vyšetrovací výbor:
–
vyšetrí možné porušenie alebo nesprávny úradný postup pri uplatňovaní smernice 92/96/EHS(2), ktorá je v súčasnosti kodifikovaná smernicou 2002/83/ES(3), príslušnými orgánmi Spojeného kráľovstva v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life Assurance Society, najmä pokiaľ ide o regulačný režim a monitorovanie finančnej sily poisťovní vrátane ich stavu solventnosti, stanovenie primeraných technických rezerv a ich pokrytie zodpovedajúcimi aktívami;
–
v tejto súvislosti posúdi, či si Komisia riadne splnila svoju povinnosť monitorovať správnu a včasnú transpozíciu práva Spoločenstva a zistí, či ku vzniku tejto situácie neprispeli určité systémové nedostatky;
–
posúdi tvrdenia, podľa ktorých regulačné orgány Spojeného kráľovstva počas mnohých rokov (prinajmenšom od roku 1989) nezabezpečovali ochranu poistencov prostredníctvom vykonávania prísneho dohľadu nad účtovnými postupmi a tvorbou rezerv a nad finančnou situáciou Equitable Life Assurance Society;
–
posúdi stav, v ktorom sa nachádzajú sťažnosti európskych občanov, ktorí nie sú občanmi Spojeného kráľovstva, a primeranosť opravných prostriedkov, ktoré umožňujú právne predpisy Spojeného kráľovstva a/alebo EÚ poistencom z ostatných členských štátov;
–
vypracuje návrhy, ktoré v tejto veci považuje za potrebné;
3. rozhodol, že vyšetrovací výbor predloží Európskemu parlamentu predbežnú správu do 4 mesiacov od zahájenia svojej činnosti, aby mohol do 12 mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia predložiť Európskemu parlamentu svoju záverečnú správu;
4. rozhodol, že vyšetrovací výbor bude zložený z 22 poslancov Európskeho parlamentu.
Smernica Rady 92/96/EHS z 10. novembra 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na priame životné poistenie, a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 79/267/EHS a 90/619/EHS (tretia smernica o životnom poistení) (Ú. v. ES L 360, 9.12.1992, s. 1).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/68/ES (Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1).
Dočasný výbor pre mimoriadne umiestňovanie
269k
40k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu o zriadení dočasného výboru vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov
– so zreteľom na oddanosť Európskej únie zásadám slobody, demokracie a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a zásad právneho štátu, ako je uvedené v preambule Zmluvy o Európskej únii, a najmä v jej článkoch 6 a 7,
– vzhľadom na to, že ochrana základných práv je podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev tiež súčasťou ústavného poriadku Spoločenstva,
– vzhľadom na to, že ochrana ľudskej dôstojnosti je jedným z kľúčových cieľov Charty základných práv Európskej únie, ktorú inštitúcie vyhlásili 7. decembra 2000, a na to, že táto základná hodnota by bola porušená, keby z akéhokoľvek dôvodu došlo v rámci priamej alebo nepriamej zodpovednosti členských štátov a inštitúcií ku krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu s ľuďmi,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2005 o predpokladanom využití európskych krajín spravodajskou službou CIA pri preprave a protiprávnom zadržiavaní väzňov(1), ktoré v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním Rady Európy predpokladá potrebu zriadiť dočasný výbor Európskeho parlamentu, ktorý by sa podieľal na tomto vyšetrovaní, najmä z dôvodu podozrenia zo zapojenia členských štátov,
– so zreteľom na článok 175 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na návrh konferencie predsedov, v ktorom je vymedzená pôsobnosť a zloženie dočasného výboru vo veci predpokladaného využívania územia EÚ vrátane pristupujúcich, kandidátskych a pridružených krajín zo strany CIA alebo spravodajskými službami iných tretích krajín na prepravu a protiprávne zadržiavanie väzňov,
1. rozhoduje o zriadení dočasného výboru s takouto pôsobnosťou:
a)
zhromaždiť a analyzovať informácie umožňujúce zistiť:
–
či CIA alebo iné subjekty USA alebo spravodajské služby iných tretích krajín unášali, "mimoriadne umiestňovali", zadržiavali ich na tajných miestach alebo v izolácii alebo mučili či inak kruto, neľudsky alebo ponižujúco zaobchádzali s väzňami na území EÚ vrátane pristupujúcich a kandidátskych krajín, alebo či využívali toto územie na takého ciele napríklad prostredníctvom letov;
–
či by takéto praktiky, ku ktorým údajne došlo na území EÚ v rámci boja proti terorizmu, mohli byť považované za porušenie okrem iného článku 6 Zmluvy o Európskej únii, článkov 2, 3, 5 a 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Charty základných práv, Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, dohôd medzi EÚ a USA o vydávaní a o vzájomnej právnej pomoci, ako aj iných medzinárodných zmlúv a dohôd uzavretých EÚ/Spoločenstvom a jej členskými štátmi, vrátane Severoatlantickej zmluvy a jej príslušných dohôd o štatúte ozbrojených síl a Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve;
–
či občania EÚ alebo kandidátskych krajín alebo akákoľvek iná osoba, ktorá má nárok na ochranu, alebo inak podlieha súdnej právomoci EÚ, členských štátov alebo kandidátskych krajín, boli medzi osobami zapojenými do únosov, "mimoriadneho umiestňovania", zadržiavania na tajných miestach, zadržiavania v izolácii, mučenia alebo iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania na území EÚ alebo inde alebo osobami, voči ktorým boli takéto praktiky použité;
–
či sa členské štáty, úradníci, verejní činitelia alebo inštitúcie EÚ konaním alebo opomenutím podieľali na nezákonnom zbavení osôb slobody vrátane únosov, "mimoriadneho umiestňovania", prepravy, zadržiavania alebo mučenia;
b)
predložiť plénu všetky odporúčania, ktoré výbor považuje za potrebné v tejto veci, najmä v súvislosti s politickými, právnymi a správnymi dôsledkami, ktoré sa vyvodia na európskej úrovni, ako aj s možnými dôsledkami pre vzťahy EÚ s tretími krajinami;
2. rozhodol, že dočasný výbor bude v čo najužšom styku a bude čo najužšie spolupracovať s Radou Európy a jej generálnym tajomníkom, s Parlamentným zhromaždením, Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva, ako aj s národnými parlamentmi;
3. rozhodol, že dočasný výbor predloží Európskemu parlamentu do štyroch mesiacov od začatia svojej práce predbežnú správu, v ktorej uvedie podrobné návrhy týkajúce sa svojej ďalšej činnosti;
4. rozhodol, že dočasný výbor bude zložený zo 46 poslancov Európskeho parlamentu.
Obmedzujúce opatrenia proti osobám podozrivým z účasti na atentáte na Rafiqa Haririho*
300k
50k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ukladajú osobitné obmedzujúce opatrenia proti určitým osobám podozrivým z účasti na atentáte bývalého libanonského premiéra Rafiqa Haririho (KOM(2005)0614 – 15098/2005 – C6-0434/2005 – 2005/0234(CNS))
– so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2005/888/SZBP(2),
– so zreteľom na články 60 a 301 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0434/2005),
– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0003/2006),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;
3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;
5. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Text predložený Komisiou
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Citácia 1 a (nová)
so zreteľom na usmernenia týkajúce sa vykonávania a vyhodnotenia obmedzujúcich opatrení (sankcií) v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ktoré Rada prijala 12. decembra 2005,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Článok 2 odseky 1 a 2
1. Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré vlastnia, majú v držbe, alebo kontrolujú fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené v prílohe I sa zmrazujú
1. Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány uvedené v zozname vypracovanom Komisiou v súlade s článkom 8 sa zmrazujú.
2. Fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe I, ani v ich prospech, nesmú byť priamo ani nepriamo poskytnuté žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje.
2. Fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v zozname vypracovanom Komisiou v súlade s článkom 8, ani v ich prospech, nesmú byť priamo ani nepriamo poskytnuté žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Článok 8 odsek 1
1. Komisia je splnomocnená:
1. Komisia je splnomocnená, po konzultácii s Európskym parlamentom:
a) meniť a dopĺňať prílohu I na základe rozhodnutí sankčného výboru; a;
a) na základe rozhodnutí sankčného výboru vypracovať a meniť a dopĺňať zoznam fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov uvedených v článku 2, ktorých hospodárske zdroje musia byť zmrazené a opraviť tento zoznam v prípade preukázanej chyby a
b) meniť a dopĺňať prílohu II na základe informácií poskytnutých členskými štátmi.
b) meniť a dopĺňať prílohu na základe informácií poskytnutých členskými štátmi.
O vypracovaní a zmenách a doplneniach zoznamu uvedenom v prvom pododseku písm. a) Komisia vopred dôverne informuje výbor Európskeho parlamentu, v ktorého pôsobnosti je oblasť občianskych slobôd, spravodlivosti a vnútorných vecí a oblasť rozvoja.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnom texte smernice Európskeho parlamentu a Rady o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES, ktorý bol schválený Zmierovacím výborom (PE-CONS 3665/2005 – C6-0405/2005 – 2003/0107(COD))
– so zreteľom na spoločný text schválený Zmierovacím výborom (PE-CONS 3665/2005 – C6-0405/2005), na príslušné medziinštitucionálne vyhlásenie a na spoločné vyhlásenie Bulharska a Rumunska o vykonávaní smernice, na ktorú odkazuje medziinštitucionálne vyhlásenie(1),
– so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2003)0319)(3),
– so zreteľom na svoju pozíciu v druhom čítaní(4) k spoločnej pozícii Rady(5),
– so zreteľom na stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Európskeho parlamentu k spoločnej pozícii (KOM(2005)0477)(6),
– so zreteľom na článok 251 ods. 5 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 65 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu svojej delegácie, predloženú Zmierovaciemu výboru (A6-0001/2006),
1. schvaľuje spoločný text a potvrdzuje svoje stanovisko k spoločnému vyhláseniu Bulharska a Rumunska;
2. poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady, v súlade s článkom 254 ods. 1 Zmluvy o ES;
3. poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie spolu s medziinštitucionálnym vyhlásením týkajúcim sa tohto aktu;
4. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.
Medziinštitucionálne vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
Európsky parlament, Rada a Komisia vítajú spoločné vyhlásenie Bulharska a Rumunska o vykonávaní pripravovanej smernice o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu.
Spoločné vyhlásenie Bulharska a Rumunska o vykonávaní pripravovanej smernice o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu
S ohľadom na význam tejto smernice pre ochranu životného prostredia v Európe ju Bulharsko a Rumunsko ako štáty pristupujúce k Európskej únii považujú za dôležitú súčasť acquis.
V tejto súvislosti Bulharsko a Rumunsko transponuje túto smernicu do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do dňa transpozície uvedeného v texte smernice.
Bulharsko a Rumunsko sú odhodlané vyvinúť všetko úsilie potrebné na to, aby bola smernica uplatňovaná v lehotách stanovených v jej texte. Bulharsko aj Rumunsko už v súčasnosti prijímajú opatrenia na zabezpečenie súladu existujúcich zariadení patriacich do rozsahu pôsobnosti platných európskych právnych predpisov, napríklad rámcovej smernice o odpade, smernice o skládkach odpadov, smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPKZ) a príslušných právnych predpisov týkajúcich sa ochrany povrchových a podzemných vôd.
Týmto spoločným vyhlásením vyjadruje Bulharsko a Rumunsko svoju pevnú politickú vôľu vykonať všetky potrebné opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad s ustanoveniami smernice o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu rovnako ako ostatné členské štáty.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnom texte smernice Európskeho parlamentu a Rady o riadení kvality vody určenej na kúpanie, a ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS, ktorý bol schválený Zmierovacím výborom (PE-CONS 3659/2005 – C6-0373/2005 – 2002/0254(COD))
– so zreteľom na svoju pozíciu v druhom čítaní(4) k spoločnej pozícii Rady(5),
– so zreteľom na stanovisko Komisie k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom Európskeho parlamentu k spoločnej pozícii (KOM(2005)0277)(6),
– so zreteľom na článok 251 ods. 5 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 65 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu svojej delegácie, predloženú Zmierovaciemu výboru (A6-0415/2005),
1. schvaľuje spoločný text;
2. poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady, v súlade s článkom 254 ods. 1 Zmluvy o ES;
3. poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;
4. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu k spoločnej pozícii Rady na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (6273/2/2005 – C6-0297/2005 – 2003/0242(COD))
– so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (6273/2/2005 – C6-0297/2005),
– so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2003)0622)(2),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 62 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie verejné zdravie a bezpečnosť potravín do druhého čítania (A6-0381/2005),
1. schvaľuje zmenenú a doplnenú spoločnú pozíciu;
2. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 18. januára 2006 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.° .../2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(4),
keďže:
(1) Cieľom právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia je okrem iného prispievať k zachovaniu, ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia, podpore trvalo udržateľného rozvoja a k ochrane ľudského zdravia.
(2) Šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva(5) zdôrazňuje dôležitosť poskytovania primeraných informácií o životnom prostredí a účinných príležitostí pre účasť verejnosti na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia, čím sa zvyšuje zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu a prispieva sa k povedomiu verejnosti a podpore prijímaných rozhodnutí. Okrem toho tak, ako predchádzajúce programy(6), podporuje účinnejšie vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva o ochrane životného prostredia vrátane vynucovania pravidiel Spoločenstva a podnikania krokov proti porušovaniu právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia.
(3) Spoločenstvo podpísalo 25. júna 1998 Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len "Aarhuský dohovor"). Spoločenstvo schválilo Aarhuský dohovor 17. februára 2005. Ustanovenia práva Spoločenstva by mali byť v súlade s uvedeným dohovorom.
(4) Spoločenstvo už prijalo súbor právnych predpisov, ktoré sa vyvíjajú a prispievajú k dosahovaniu cieľov Aarhuského dohovoru. Mali by sa prijať ustanovenia na uplatňovanie požiadaviek Aarhuského dohovoru na inštitúcie a orgány Spoločenstva.
(5) Je vhodné zaoberať sa tromi piliermi Aarhuského dohovoru, a to prístupom k informáciám, účasťou verejnosti na rozhodovacom procese a prístupom k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, v jednom právnom predpise a stanoviť spoločné ustanovenia týkajúce sa cieľov a definícií. Toto prispieva k racionalizácii právnych predpisov a zvýšeniu transparentnosti vykonávania opatrení prijatých s ohľadom na inštitúcie a orgány Spoločenstva.
(6) Ako všeobecná zásada sú práva, ktoré zaručujú tri piliere Aarhuského dohovoru, prístupné verejnosti bez diskriminácie na základe občianstva, štátnej príslušnosti alebo bydliska.
(7) Aarhuský dohovor široko definuje orgány verejnej moci, základnou koncepciou je, že bez ohľadu na to, kde sa verejná moc vykonáva, by mali existovať práva pre jednotlivcov a ich organizácie. Je preto potrebné, aby inštitúcie a orgány Spoločenstva, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, boli definované rovnako širokým a funkčným spôsobom. Podľa Aarhuského dohovoru môžu byť inštitúcie a orgány Spoločenstva vylúčené z rozsahu uplatňovania tohto dohovoru, ak vykonávajú súdnu alebo zákonodarnú moc. Kvôli konzistentnosti s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (7) by sa však ustanovenia o prístupe k informáciám o životnom prostredí mali uplatňovať na inštitúcie a orgány Spoločenstva, ak vykonávajú zákonodarnú moc.
(8) Definícia informácie o životnom prostredí v tomto nariadení zahŕňa informáciu o stave životného prostredia v akejkoľvek forme. Táto definícia bola zosúladená s definíciou prijatou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí(8)a obsahuje informáciu o stave konania o porušení práva Spoločenstva. Definícia "dokument" v nariadení (ES) č. 1049/2001 zahŕňa informáciu o životnom prostredí, ako je definovaná v tomto nariadení.
(9) Je vhodné, aby toto nariadenie ustanovilo definíciu "plány a programy" so zohľadnením ustanovení Aarhuského dohovoru a súčasne v súlade s prístupom vo vzťahu k záväzkom členských štátov, ktoré vyplývajú z platného práva ES. "Plány a programy, ktoré sa týkajú životného prostredia" by mali byť definované vo vzťahu k tomu, ako prispievajú k dosahovaniu cieľov a priorít politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia, alebo vo vzťahu k ich možnému významnému vplyvu na dosiahnutie cieľov politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia. Na obdobie desiatich rokov, ktoré sa začína 22. júla 2002, stanovuje šiesty environmentálny akčný program ciele politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia a činnosti plánované na dosiahnutie týchto cieľov. Na konci tohto obdobia by SA mal prijať nasledujúci environmentálny program.
(10) Vzhľadom na skutočnosť, že právo životného prostredia sa stále vyvíja, by definícia práva životného prostredia mala odkazovať na ciele politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia uvedené v zmluve.
(11) Správne akty individuálne určené by mali byť otvorené prípadnému vnútornému preskúmaniu, ak vyvolávajú právne záväzné a vonkajšie účinky. Podobne by mala byť pokrytá nečinnosť, ak podľa práva životného prostredia existuje povinnosť prijať správny akt. Ak môžu byť vylúčené akty prijaté inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva pri výkone súdnej alebo zákonodarnej moci, potom by sa to isté malo uplatňovať na iné vyšetrovacie postupy, ak inštitúcie alebo orgány Spoločenstva konajú ako orgán správneho preskúmavania na základe ustanovení zmluvy.
(12) Aarhuský dohovor vyžaduje prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí buď na základe žiadosti alebo aktívnym šírením informácií orgánmi, na ktoré sa vzťahuje dohovor. Nariadenie (ES) č. 1049/2001 sa vzťahuje na Európsky parlament, Radu a Komisiu ako aj na agentúry a podobné orgány zriadené právnym aktom Spoločenstva. Ustanovuje pre tieto inštitúcie pravidlá, ktoré sú do značnej miery v súlade s pravidlami ustanovenými v Aarhuskom dohovore. Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 treba rozšíriť na všetky ostatné inštitúcie a orgány Spoločenstva.
(13) Najmä s ohľadom na zhromažďovanie a šírenie informácií o životnom prostredí je potrebné zaoberať sa ustanoveniami Aarhuského dohovoru, ktoré nie sú úplne alebo čiastočne obsiahnuté v nariadení (ES) č. 1049/2001.
(14) Dobrá kvalita informácií o životnom prostredí je nevyhnutná pre účinné právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí. Preto je vhodné zaviesť pravidlá, ktoré zaväzujú inštitúcie a orgány Spoločenstva, aby takúto kvalitu zabezpečovali.
(15) S ohľadom na výnimky z pravidiel o prístupe k informáciám o životnom prostredí by sa mali príslušné ustanovenia Smernice 2003/4/ES uplatňovať aj na inštitúcie a orgány Spoločenstva. Dôvody zamietnutia s ohľadom na prístup k informáciám o životnom prostredí by sa mali vykladať reštriktívnym spôsobom zohľadňujúc verejný záujem, ktorému zverejnenie slúži a či SA požadované informácie týkajú emisií v životnom prostredí.
(16) Podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 2119/98/ES z 24. septembra 1998, ktorým sa v Spoločenstve zriaďuje sieť na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení(9), bola už na úrovni Spoločenstva s pomocou Komisie zriadená sieť na podporu spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť prevenciu a kontrolu mnohých prenosných ochorení v Spoločenstve. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES z 23. septembra 2002(10) prijalo akčný program Spoločenstva v oblasti verejného zdravia, ktorý dopĺňa vnútroštátne politiky. Zlepšovanie informácií a vedomostí pre rozvoj verejného zdravia a zlepšenie schopnosti reagovať rýchlo a koordinovaným spôsobom na ohrozenia zdravia, ktoré sú prvkami tohto programu, sú cieľmi, ktoré sú plne v súlade s požiadavkami Aarhuského dohovoru. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie č. 2119/98/ES a rozhodnutie č. 1786/2002/ES.
(17) Aarhuský dohovor vyžaduje, aby strany dohovoru prijali opatrenia pre účasť verejnosti počas prípravy plánov a programov, ktoré sa týkajú životného prostredia. Takéto ustanovenia majú obsahovať primeraný časový rámec na informovanie verejnosti o danom rozhodovaní o životnom prostredí. Aby bola účasť verejnosti účinná, mala by sa uskutočniť v počiatočnom štádiu, keď sú všetky možnosti otvorené. Inštitúcie a orgány Spoločenstva by mali pri stanovovaní ustanovení o účasti verejnosti určiť verejnosť, ktorá sa môže zúčastniť.
(18) Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru ustanovuje prístup k súdnym alebo iným preskúmavacím konaniam na účely napadnutia konania a nečinnosti súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré porušujú ustanovenia práva životného prostredia. Ustanovenia o prístupe k spravodlivosti by mali byť v súlade so zmluvou. V tejto súvislosti je vhodné, aby toto nariadenie riešilo iba konanie a nečinnosť orgánov verejnej moci.
(19) Aby sa zabezpečili primerané a účinné prostriedky nápravy vrátane tých, ktoré sú dostupné pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev na základe príslušných ustanovení zmluvy, je vhodné, aby inštitúcia alebo orgán Spoločenstva, ktorý vydal akt, ktorý sa má napadnúť alebo ktorý, v prípade údajnej správnej nečinnosti nekonal, mal príležitosť prehodnotiť svoje predchádzajúce rozhodnutie alebo v prípade nečinnosti konať.
(20) Mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré spĺňajú určité kritériá, určené najmä na zabezpečenie toho, že sú nezávislými organizáciami adodržiavajú zákony a ktorých prvoradým cieľom je podpora ochrany životného prostredia, by mali byť oprávnené na úrovni Spoločenstva žiadať vnútorné preskúmanie prijatých aktov alebo nečinnosti inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva v oblasti práva životného prostredia s cieľom ich prehodnotenia dotknutou inštitúciou alebo orgánom.
(21) Ak boli predchádzajúce žiadosti o vnútorné preskúmanie neúspešné, dotknutá mimovládna organizácia by mala mať možnosť začať súdne konanie pred Súdnym dvorom v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy.
(22) Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ako sú uznané článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie, najmä jej článku 37,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Hlava I
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
Cieľ
1. Cieľom tohto nariadenia je prispievať k vykonávaniu záväzkov vyplývajúcich z dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ďalej len "Aarhuský dohovor", stanovovaním pravidiel na uplatňovanie ustanovení Dohovoru na inštitúcie a orgány Spoločenstva, najmä:
a)
zaručením práva na prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktoré dostávajú, vypracovávajú a majú inštitúcie alebo orgány Spoločenstva, a stanovením základných podmienok a praktických postupov na výkon tohto práva;
b)
zabezpečením, aby sa informácie o životnom prostredí postupne sprístupňovali a šírili verejnosti s cieľom dosiahnuť ich najširšiu možnú systematickú dostupnosť a šírenie. Na tento účel sa podporuje najmä používanie dostupnej počítačovej telekomunikačnej a/alebo elektronickej techniky;
c)
zabezpečovaním účasti verejnosti na plánoch, programoch a politikách, ktoré sa týkajú životného prostredia;
d)
zaručením prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na úrovni Spoločenstva za podmienok stanovených týmto nariadením.
2. Pri uplatňovaní ustanovení tohto nariadenia sa inštitúcie a orgány Spoločenstva usilujú pomáhať verejnosti a usmerňujú ju pokiaľ ide o prístup k informáciám, účasť na rozhodovaní a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
1. Na účely tohto nariadenia:
a)
žiadateľ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá žiada informácie o životnom prostredí;
b)
verejnosť je jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb a združenia, organizácie alebo skupiny takýchto osôb;
c)
inštitúcia alebo orgán Spoločenstva je verejná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra zriadená zmluvou alebo na jej základe, s výnimkou prípadov keď vykonáva súdnu alebo zákonodárnu moc. Na inštitúcie alebo orgány Spoločenstva, ak vykonávajú zákonodarnú moc sa však vzťahujú ustanovenia hlavy II;
d)
informácie o životnom prostredí sú akékoľvek informácie v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej forme o:
i)
stave prvkov životného prostredia, ako sú vzduch a atmosféra, voda, pôda, zem, krajina a prírodné prostredie, vrátane mokradí, pobreží a morských oblastí, biologická diverzita a jej zložky, vrátane geneticky modifikovaných organizmov a o interakcii medzi týmito prvkami;
ii)
faktoroch, ako sú látky, energia, hluk, žiarenie alebo odpad, vrátane rádioaktívneho odpadu, emisie, vypúšťanie alebo iné uvoľňovanie do životného prostredia, ktoré ovplyvňuje alebo môže ovplyvniť prvky životného prostredia uvedené v bode (i);
iii)
opatreniach (vrátane administratívnych), ako sú politiky, legislatíva, plány, programy, environmentálne dohody a činnosti, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť prvky a faktory uvedené v bodoch (i) a (ii), ako aj opatrenia alebo činnosti určené na ochranu týchto prvkov;
iv)
správach o vykonávaní právnych predpisov, ktoré sa týkajú životného prostredia;
v)
stave konania o porušení práva Spoločenstva;
vi)
nákladových a iných hospodárskych analýzach a predpokladoch využívaných v rámci opatrení a činností uvedených v bode (iii); a
vii)
stave zdravia a bezpečnosti ľudí, vrátane prípadnej kontaminácie potravinového reťazca, o podmienkach ľudského života, kultúrnych lokalít a stavbách, pokiaľ majú alebo môžu byť dotknuté prvkami životného prostredia uvedenými v bode (i) alebo prostredníctvom týchto prvkov niektoré z faktorov alebo opatrení uvedených bodoch (ii) a (iii);
e)
plány a programy, ktoré sa týkajú životného prostredia sú plány a programy,
i)
ktoré sú predmetom prípravy, financovania a, podľa potreby, schvaľovania inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva;
ii)
ktoré vyžadujú legislatívne, regulačné alebo správne ustanovenia; a
iii)
ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia, alebo môžu mať významný vplyv na ich dosahovanie, ako sú ustanovené v šiestom environmentálnom akčnom programe alebo v akomkoľvek nasledujúcom všeobecnom environmentálnom akčnom programe.
Všeobecné environmentálne akčné programy sa tiež považujú za plány a programy týkajúce sa životného prostredia.
Táto definícia nezahŕňa finančné ani rozpočtové plány a programy, a to programy, ktoré ustanovujú, ako by mali byť financované konkrétne projekty alebo činnosti alebo ktoré súvisia s navrhovaným ročným rozpočtom, vnútorné pracovné programy inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva, ani núdzové plány a programy určené výlučne na účely civilnej ochrany;
f)
právo životného prostredia sú právne predpisy Spoločenstva, ktoré bez ohľadu na svoj právny základ prispievajú k dosahovaniu cieľov politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia ako je stanovené v zmluve: zachovanie, ochrana a zvyšovanie kvality životného prostredia, ochrana zdravia ľudí, šetrné a racionálne využívanie prírodných zdrojov a presadzovanie opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie miestnych, regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia;
g)
správny akt je akékoľvek opatrenie individuálne určené podľa práva životného prostredia prijaté inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva, ktoré má právne záväzný a vonkajší účinok;
h)
správna nečinnosť je akákoľvek neschopnosť inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva prijať správny akt definovaný v bode g).
2. Správne akty a správna nečinnosť nezahŕňajú nečinnosť alebo opatrenia prijaté inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva ak koná ako orgán správneho preskúmavania, napr. podľa:
a)
článkov 81, 82, 86 a 87 zmluvy (pravidlá hospodárskej súťaže);
b)
článkov 226 a 228 zmluvy (konania o porušení);
c)
článku 195 zmluvy (konania ombudsmana);
d)
článku 280 zmluvy (konania OLAFu).
HLAVA II
Prístup k informáciám o životnom prostredí
Článok 3
Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001
Nariadenie (ES) č. 1049/2001 sa uplatňuje na akúkoľvek žiadosť žiadateľa o prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré uchovávajú inštitúcie alebo orgány Spoločenstva bez diskriminácie na základe občianstva, štátnej príslušnosti alebo bydliska a v prípade právnickej osoby bez diskriminácie na základe sídla alebo skutočného miesta výkonu jej činností.
Na účely tohto nariadenia sa pojem "inštitúcia" v nariadení (ES) č. 1049/2001 vykladá ako "inštitúcia alebo orgán Spoločenstva".
Článok 4
Zhromažďovanie a šírenie informácií o životnom prostredí
1. Inštitúcie a orgány Spoločenstva zatrieďujú informácie o životnom prostredí, ktoré sú významné pre ich funkciu a ktoré uchovávajú na účely ich aktívneho a systematického šírenia verejnosti, najmä prostriedkami počítačovej telekomunikačnej a/alebo elektronickej techniky v súlade s článkom 11 ods.1 a 2 a článkom 12 nariadenia (ES) č. 1049/2001. Postupne sprístupňujú tieto informácie o životnom prostredí v elektronických databázach, ktoré sú ľahko prístupné verejnosti prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí. Na tento účel umiestňujú informácie o životnom prostredí, ktoré uchovávajú, do databáz, ktoré vybavia vyhľadávacimi pomôckami a inými formami programového vybavenia určeného na pomoc verejnosti pri hľadaní požadovanej informácie.
Informácie sprístupnené prostriedkami počítačovej telekomunikačnej a/alebo elektronickej techniky nemusia obsahovať informácie zhromaždené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, pokiaľ sú už dostupné v elektronickej forme. V opačnom prípade sa jasne uvedie, kde možno tieto informácie nájsť a ako ich možno získať.
Inštitúcie a orgány Spoločenstva vynaložia všetko primerané úsilie na udržiavanie informácií o životnom prostredí, ktoré uchovávajú vo forme alebo formátoch, ktoré sú ľahko reprodukovateľné a dostupné počítačovými telekomunikačnými alebo inými elektronickými prostriedkami.
2. Informácie o životnom prostredí, ktoré sa majú sprístupniť a šíriť, sa podľa potreby aktualizujú. Okrem dokumentov uvedených v článku 12 ods. 2 a 3 a článku 13 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001 databázy alebo registre obsahujú:
a)
znenia medzinárodných zmlúv, dohovorov alebo dohôd, právnych predpisov Spoločenstva o životnom prostredí alebo s ním súvisiace a politík, plánov a programov, ktoré sa týkajú životného prostredia;
b)
správy o pokroku v súvislosti s vykonávaním položiek uvedených v písmene a), ak ich inštitúcie alebo orgány Spoločenstva pripravili alebo ich majú v elektronickej forme;
c)
stave konania o porušení práva Spoločenstva;
d)
správy o stave životného prostredia uvedené v odseku 4;
e)
údaje alebo prehľady údajov získané z monitorovania činností, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvniť životné prostredie;
f)
povolenia s významným vplyvom na životné prostredie a environmentálne dohody alebo odkaz na miesto, kde si takéto informácie možno vyžiadať alebo získať;
g)
štúdie vplyvov na životné prostredie a hodnotenia rizika týkajúce sa zložiek životného prostredia alebo odkaz na miesto, kde si takéto informácie možno vyžiadať alebo získať.
3. Inštitúcie alebo orgány Spoločenstva môžu v náležitých prípadoch splniť požiadavky odsekov 1 a 2 vytvorením odkazov na internetové stránky, na ktorých možno informácie nájsť.
4. Komisia zabezpečuje v pravidelných intervaloch, ktoré nepresahujú štyri roky publikovanie a šírenie správy o stave životného prostredia vrátane informácií o jeho kvalite a zaťažení.
Článok 5
Kvalita informácií o životnom prostredí
1. Inštitúcie a orgány Spoločenstva v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečia, aby každá nimi alebo v ich mene zostavená informácia bola aktuálna, presná a porovnateľná.
2. Inštitúcie a orgány Spoločenstva na požiadanie informujú žiadateľa o mieste, kde môže nájsť informácie o meracích postupoch vrátane metód analýz, zberu a prípravy vzoriek, použitých pri zostavovaní informácií, ak sú k dispozícii. Prípadne môžu poukázať na použitý štandardizovaný postup.
Článok 6
Uplatňovanie výnimiek na žiadosti o prístup k informáciám o životnom prostredí
1. Inštitúcie a orgány Spoločenstva môžu zamietnuť prístup k informáciám o životnom prostredí alebo rozhodnúť o nerozširovaní informácií o životnom prostredí iba na základe jednej z výnimiek ustanovených v článku 4 smernice 2003/4/ES alebo v odseku 2 tohto článku.
2. Okrem výnimiek ustanovených v článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 môžu inštitúcie a orgány Spoločenstva odmietnuť prístup k informáciám o životnom prostredí, ak by ich zverejnenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť ochranu životného prostredia, ktorej sa informácie týkajú, napríklad miesta rozmnožovania vzácnych druhov.
Článok 7
Žiadosti o prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré neuchovávajú inštitúcie alebo orgány Spoločenstva
Ak inštitúcia alebo orgán Spoločenstva dostane žiadosť o prístup k informáciám o životnom prostredí a ak tieto informácie neuchovávajú inštitúcie alebo orgány Spoločenstva, informuje v zmysle smernice 2003/4/ES čo najskôr, najneskôr však do 15 pracovných dní, žiadateľa o inštitúcii alebo orgáne Spoločenstva alebo orgáne verejnej moci, od ktorého možno žiadať informácie alebo žiadosť postúpi príslušnej inštitúcii alebo orgánu Spoločenstva alebo orgánu verejnej moci a podľa toho žiadateľa informuje.
Článok 8
Poplatky
Ak sa na inštitúcie a orgány Spoločenstva, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (ES) č. 1049/2001 neuplatňuje článok 10 uvedeného nariadenia, môžu požadovať primeraný poplatok za poskytovanie informácií. Uverejnia a sprístupnia žiadateľom prehľad poplatkov, ktoré sa môžu vyberať, s uvedením okolností kedy sa môžu vyberať alebo odpustiť a kedy je poskytnutie informácií podmienené úhradou takéhoto poplatku vopred.
Článok 9
Spolupráca
V prípade bezprostredného ohrozenia ľudského zdravia a života alebo životného prostredia, bez ohľadu na to, či je dôsledkom ľudského konania alebo má prirodzenú príčinu, inštitúcie alebo orgány Spoločenstva spolupracujú na žiadosť orgánov verejnej moci v zmysle smernice 2003/4/ES s takýmito orgánmi a pomáhajú im s cieľom umožniť okamžite a bezodkladne šíriť verejnosti, ktorá by mohla byť ohrozená všetky informácie o životnom prostredí, ktoré by umožnili prijať opatrenia na zabránenie alebo minimalizáciu nebezpečenstva, ktoré z ohrozenia vyplýva, pokiaľ tieto informácie majú inštitúcie a orgány Spoločenstva a/alebo orgány verejnej moci alebo sa uchovávajú v ich mene.
Prvý pododsek sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek osobitná povinnosť ustanovená právnymi predpismi Spoločenstva najmä rozhodnutím č. 2119/98/ES a rozhodnutím č. 1786/2002/ES.
Hlava III
Účasť verejnosti na plánoch, programoch A POLITIKÁCH, ktoré sa týkajú životného prostredia
Článok 10
1. Pri príprave, zmene alebo prehodnotení plánu, programu alebo politiky, ktoré sa týkajú životného prostredia, informujú inštitúcie a orgány Spoločenstva verejnosť prostredníctvom verejných oznámení alebo ďalšími vhodnými prostriedkami, ako sú elektronické médiá. Tieto informácie zahŕňajú návrh správy a informácie o životnom prostredí alebo hodnotenie týkajúce sa plánu, programu alebo politiky, ktoré sa pripravujú, menia alebo prehodnocujú, ak sú k dispozícii.
2. Inštitúcia alebo orgán Spoločenstva, ktorý pripravuje, mení alebo prehodnocuje plán, program alebo politiku, ktoré sa týkajú životného prostredia, informujú verejnosť o praktických postupoch pre účasť verejnosti a najmä o členoch administratívneho subjektu inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva, od ktorého môže získať príslušné informácie, ktorému môže predložiť pripomienky alebo otázky a o časovom rozvrhu na predloženie pripomienok.
3. Inštitúcie a orgány Spoločenstva ustanovia praktické postupy, ktoré umožnia verejnosti predložiť pripomienky a stanoviská v skorom štádiu predtým, než sa rozhodne o pláne, programe alebo politike. V závislosti od povahy plánu, programu alebo politiky bude mať verejnosť možnosť predložiť pripomienky v rôznych stupňoch ich prípravy, zmeny alebo prehodnotenia.
Praktické postupy zahŕňajú primeraný harmonogram pre rozličné štádiá tak, aby sa verejnosti poskytol dostatočný čas na informovanie a prípravu a účinnú účasť na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia. Je pravidlom, že ak sa konzultácie o pláne, programe alebo politike, ktoré sa týkajú životného prostredia vedú písomne, pre prijímanie pripomienok sa stanoví lehota ôsmich týždňov. Ak sa organizujú schôdze alebo vypočúvania, podá sa o nich oznámenie aspoň osem týždňov vopred. V naliehavých prípadoch, alebo ak už verejnosť mala možnosť pripomienkovať daný plán, program alebo politiku možno lehotu skrátiť.
Článok 11
Výsledky účasti verejnosti
Pri prijatí rozhodnutia o pláne, programe alebo politike, ktoré sa týkajú životného prostredia, vezmú inštitúcie a orgány Spoločenstva náležitým spôsobom do úvahy výsledky účasti verejnosti.
Inštitúcie a orgány Spoločenstva informujú verejnosť o pláne, programe alebo o politike vrátane ich znenia a o dôvodoch a úvahách, na ktorých sa rozhodnutie zakladá vrátane informácií o účasti verejnosti.
Hlava IV
Vnútorné preskúmanie a prístup k spravodlivosti
Článok 12
Žiadosť o vnútorné preskúmanie správneho aktu
1. Akákoľvek mimovládna organizácia, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 13, je oprávnená požiadať o vnútorné preskúmanie inštitúciu alebo orgán Spoločenstva, ktoré prijali správny akt podľa práva životného prostredia alebo v prípade údajnej správnej nečinnosti mali takýto akt prijať.
Takáto žiadosť musí byť predložená písomne a v lehote najneskôr do ôsmich týždňov po prijatí, oznámení alebo publikovaní správneho aktu, podľa toho čo nastane najneskôr, alebo v prípade údajnej nečinnosti osem týždňov po dni, keď bol správny akt požadovaný. Žiadosť musí obsahovať dôvody na preskúmanie.
2. Inštitúcia alebo orgán Spoločenstva uvedené v odseku 1 zvážia každú žiadosť, pokiaľ žiadosť nie je zjavne neopodstatnená. Čo najskôr, najneskôr však do dvanástich týždňov od doručenia žiadosti, inštitúcia alebo orgán Spoločenstva uvedie v písomnej odpovedi svoje dôvody.
3. Ak inštitúcia alebo orgán Spoločenstva nie je schopná, napriek preverovaniu, konať v súlade s odsekom 2, čo najskôr, najneskôr však v lehote uvedenej v odseku 2 informuje mimovládnu organizáciu, ktorá podala žiadosť, o dôvodoch svojej nečinnosti a o tom, kedy má v úmysle konať.
Inštitúcia alebo orgán Spoločenstva v každom prípade koná do osemnástich týždňov od prijatia žiadosti.
Článok 13
Podmienky oprávnenia na úrovni Spoločenstva
1. Mimovládna organizácia je oprávnená požiadať o vnútorné preskúmanie v súlade s článkom 12 za predpokladu, že:
a)
je nezávislou neziskovou právnickou osobou dodržiavajúcou zákony v súlade s vnútroštátnym právom alebo zvyklosťami členského štátu;
b)
jej prvoradým uvedeným cieľom je presadzovanie ochrany životného prostredia v rámci práva životného prostredia a/alebo podpora trvalo udržateľného rozvoja;
c)
existuje viac ako dva roky a aktívne plní cieľ uvedený v písmene b);
d)
predmet, ohľadom ktorého sa žiada o vnútorné preskúmanie, je pokrytý jej cieľom a činnosťami.
2. Komisia prijme ustanovenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie transparentného a dôsledného uplatňovania podmienok uvedených v odseku 1.
Článok 14
Konania pred Súdnym dvorom
1. Mimovládna organizácia, ktorá požiadala o vnútorné preskúmanie podľa článku 12, môže začať konanie pred Súdnym dvorom v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy.
2. Ak inštitúcia alebo orgán Spoločenstva nekoná v súlade s článkom 12 ods. 2 alebo 3, mimovládna organizácia môže začať konanie pred Súdnym dvorom v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy.
Hlava V
Záverečné ustanovenia
Článok 15
Vykonávacie opatrenia
V prípade potreby inštitúcie a orgány Spoločenstva upravia svoje rokovacie poriadky podľa ustanovení tohto nariadenia. Tieto úpravy nadobudnú účinnosť od …(11).
Článok 16
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Pozícia Európskeho parlamentu z 31. marca 2004 (Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 612), spoločná pozícia Rady z 18. júla 2005 (Ú. v. EÚ C 264 E, 25.10.2005, s. 18) a pozícia Európskeho parlamentu z 18. januára 2006.
Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva. (Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1).
Štvrtý environmentálny akčný program Spoločenstva (Ú. v. ES C 328, 7.12.1987, s. 1), Piaty environmentálny akčný program Spoločenstva (Ú. v. ES C 138, 17.5.1993, s. 1).
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane,
– so zreteľom na nový parlament Afganistanu, ktorý mal svoju ustanovujúcu schôdzu 19. decembra 2005 a ktorý vzišiel z volieb uskutočnených 18. septembra 2005,
– so zreteľom na to, že zvolením Národného zhromaždenia sa de facto uzavrel proces, ktorý sa začal na základe Dohody z Bonnu z 5. decembra 2001,
– so zreteľom na zvolenie provinčných rád vo všetkých 34 provinciách krajiny,
– so zreteľom na Spoločné vyhlásenie EÚ a Afganistanu "Záväzok na nové partnerstvo EÚ-Afganistan", ktoré bolo podpísané v Štrasburgu 16. novembra 2005,
– so zreteľom na prípravu medzinárodnej konferencie v Londýne 31. januára 2006, zameranej na prijatie novej dohody nadväzujúcej na Dohodu z Bonnu (tzv. post-Bonn Afganistan Compact), ktorej obsahom bude podpora zo strany medzinárodného spoločenstva v oblasti bezpečnosti, správy krajiny a rozvojových výziev v Afganistane,
– so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže prijatie novej ústavy v januári 2004, uskutočnenie prezidentských volieb v októbri 2004, ako aj parlamentné a provinčné voľby v septembri 2005, na ktorých sa v oboch prípadoch zúčastnili milióny registrovaných voličov, boli dôležitými krokmi v prechodnom procese vytvorenia demokratickejších zastupiteľských inštitúcií, čo prispieva k zabezpečeniu mierovej a trvalo udržateľnej budúcnosti pre Afganistan po štvrťstoročnom konflikte a útlaku,
B. keďže zabezpečenie primeranej úrovne bezpečnosti v Afganistane zostáva prvoradou úlohou, a to predovšetkým v provinciách na juhu a juhovýchode krajiny, v ktorých je naďalej potrebná prítomnosť medzinárodných síl na boj proti terorizmu a obnovu mierovej situácie v celej krajine,
C. keďže diskriminácia žien, ktorá za vlády Talibanu dosiahla bezprecedentnú úroveň, zostáva aj naďalej otázkou vyžadujúcou si neodkladné riešenie, vrátane tradícií, ako sú domáce väzenie a nútené sobáše,
D. keďže všadeprítomná výroba ópia a heroínu v Afganistane so sebou nesie riziko permanentného vplyvu na politiku štátu, ochromovania spoločnosti a deformácie krehkého hospodárstva a súčasne aj posilňovanie moci skorumpovanej elity producentov a obchodníkov s narkotikami,
1. vyjadruje svoje sympatie k ľudu Afganistanu, ktorý počas bonnského procesu a najmä pri príležitosti oboch volieb preukázal mimoriadnu vôľu prekonať ťažkosti vyplývajúce zo situácie po skončení konfliktu, ako aj odhodlanie budovať mier a demokraciu;
2. víta úspech nedávnych volieb, najmä vzhľadom na ich zložitosť a na operatívne problémy, o ktorých podala správu aj misia volebných pozorovateľov EÚ; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že počas volebného procesu bolo zabitých osem kandidátov a mnoho organizátorov volieb, duchovných a iných osôb, ako aj nad tým, že misia volebných pozorovateľov EÚ zistila nezrovnalosti a podvody vo viacerých provinciách;
3. víta skutočnosť, že približne 10% z celkového počtu kandidátov predstavovali ženy, ktoré vďaka systému rezervovania miest pre ženy získali 27,3 % kresiel vo Wolesi džirga (dolnej snemovni parlamentu) a takmer 30% v provinčných radách; domnieva sa, že volebný zákon by mal byť jasnejší, aby sa zabezpečilo, že rezervované miesta predstavujú minimum, a nie maximum kresiel, ktoré sú k dispozícii ženám;
4. je presvedčený o tom, že afganské orgány ako celok - ale najmä úrad prezidenta, vláda, Národné zhromaždenie a provinčné rady - z týchto volieb vzišli s plnou podporou ľudu a legitímne a že teraz musia napĺňať očakávania afganského ľudu prostredníctvom dobrého a zodpovedného vládnutia, počínajúc prijatím trvalo udržateľných reforiem zameraných na zvýšenie kvality života ľudu, ako aj vierohodných opatrení v prospech rodovej a etnickej rovnosti;
5. domnieva sa, že Afganistan sa po ukončení tohto procesu stal z hľadiska demokratizácie dôležitou krajinou v celom regióne, a preto vyzýva spoločenstvo medzinárodných darcov, a najmä účastníkov londýnskej konferencie, aby túto skutočnosť náležite zohľadnili;
6. zdôrazňuje vzhľadom na naliehavé potreby afganského obyvateľstva význam koordinácie činnosti darcov vrátane zjednodušenia časovo náročných postupov; vyzýva preto Organizáciu Spojených národov, aby túto koordináciu viedla, a taktiež vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili spoluprácu členských štátov v rámci spoločného prístupu s cieľom lepšie slúžiť záujmom afganského ľudu;
7. domnieva sa, že v našom budúcom partnerstve s Afganistanom je potrebné klásť väčší dôraz na pojem afganského "vlastníctva" a na väčšiu zodpovednosť afganských úradov a občianskej spoločnosti za strategické rozhodovanie o rozvoji svojej krajiny, zatiaľ čo EÚ svoju pomoc jednoznačnejšie naviaže na konkrétne činnosti, predovšetkým na dobrú správu, dodržiavanie ľudských práv a riadne finančné riadenie projektov;
8. trvá na tom, aby sa financiám poskytovaným zo strany EÚ dostalo viac pozornosti, keďže EÚ je druhým najväčším darcom pre Afganistan, a žiada, aby medzinárodné organizácie, ktoré riadia projekty spolufinancované EÚ, boli z hľadiska ich zdrojov financovania transparentnejšie; zastáva názor, že Európsky parlament by mal priamo a konkrétne prispievať vytváraním možností vzdelávania pre úradníkov parlamentu a poslancov;
9. súhlasí s potrebou vymedziť "post-bonnský proces" a podporuje uskutočnenie konferencie darcov, ktorú má zorganizovať OSN v Londýne v januári 2006, na posúdenie potrebnej politickej a finančnej podpory pre predbežnú "Stratégiu národného rozvoja Afganistanu", ktorú predloží afganská vláda; domnieva sa, že v tejto stratégii by sa mal klásť dôraz na trvalú udržateľnosť a špecifické ciele, ako napríklad:
–
dodržiavanie ľudských práv, a najmä práv žien a zásad právneho štátu;
–
správa štátu a budovanie inštitúcií a najmä funkčná administratíva, nezávislé súdnictvo schopné konať proti rozšírenej korupcii, ako aj riadne vyškolená polícia, keďže stabilita Afganistanu je v súčasnosti ohrozovaná skôr zvnútra než zvonka;
–
vytvorenie "systému bŕzd a protiváh" na vymedzenie úloh a právomocí každej inštitúcie, ako aj podpora politického pluralizmu;
10. potvrdzuje potrebu pristupovať k Afganistanu v regionálnom rámci; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby vypracovali politiku stability a demokracie v regióne;
11. víta v tejto súvislosti skutočnosť, že Afganistan sa nedávno pripojil k Juhoázijskému združeniu pre regionálnu spoluprácu (SAARC), a v tomto regionálnom rámci dôrazne žiada všetky susedné krajiny, aby sa zdržali akéhokoľvek zasahovania do zvrchovanosti Afganistanu;
12. považuje za potrebné zriadiť v rámci Európskeho parlamentu delegáciu pre vzťahy s afganským parlamentom s cieľom mať možnosť pozitívne vplývať na demokratizačný proces v Afganistane;
13. vyzýva Komisiu, aby s cieľom podporiť a zlepšiť spoluprácu s Afganistanom preskúmala možnosť uzatvorenia dohody o pridružení medzi EÚ a Afganistanom;
14. odsudzuje všetky teroristické činy proti civilnému obyvateľstvu, polícii, domácim pracovníkom organizácií pomoci a medzinárodným jednotkám a blahoželá afganskému ľudu, najmä však afganským ženám, k tomu, že sa vzopreli zastrašovaniu a hrozbám a zúčastnili sa na voľbách buď ako kandidáti, organizátori volieb, miestni pozorovatelia či voliči;
15. opätovne potvrdzuje potrebu, aby afganské orgány v spolupráci s medzinárodnými jednotkami pôsobiacimi v krajine pokračovali v boji proti terorizmu a ukončili frakcionárstvo;
16. víta možnosť rozšíriť pôsobenie Medzinárodných bezpečnostných a pomocných síl v krajine, vrátane ich rozšírenia do južných provincií, a podporuje jednotnú alebo integrovanejšiu štruktúru velenia pre všetky operácie medzinárodných síl v Afganistane; vyzýva k vyriešeniu tzv. problém obmedzenia (caveat), ktorý bráni riadnej spolupráci medzi rôznymi národnostnými skupinami v krajine;
17. odsudzuje presun stoviek mužov, ktorých zajali vojenské jednotky USA po invázii do Afganistanu v roku 2002, do nelegálneho zajateckého tábora v Guantáname, kde dochádza podľa početných výpovedí bežne k mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania zo strany amerického personálu a žiada jeho okamžité zatvorenie;
18. vyjadruje svoje presvedčenie, že podpora zo strany ľudu je pre úspešný výsledok boja proti terorizmu nevyhnutná; vyzýva preto NATO a koaličné sily, aby zrevidovali pravidlá angažovanosti, ako aj všetky opatrenia, ktoré by mohli zlepšiť bezpečnostné normy a úroveň ochrany civilného obyvateľstva zasiahnutého vojenskými akciami v oblastiach, kde prebiehajú boje, a aby plne rešpektovali Ženevský dohovor; vyzýva USA, aby zatvorili všetky tajné "temné" väzenia v krajine;
19. vyjadruje hlboké znepokojenie nad nelegálnou výrobou drog, ktorá by mohla viesť k rozšíreniu HIV/AIDS v regióne, ako to vyplynulo z nedávneho prieskumu o ópiu v Afganistane, ktorý v roku 2005 uskutočnil Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, a najmä z najnovších štatistík o domácej spotrebe heroínu;
20. upozorňuje na mimoriadne vysoké náklady a závažné nedostatky v oblasti účinnosti stratégie boja proti narkotikám, ktorá je založená len na odstraňovaní a alternatívnom živobytí, a vyzýva účastníkov vyššie uvedenej londýnskej konferencie, aby zvážili návrh na povolenie výroby ópia na lekárske účely, ktorá už bola umožnená viacerým krajinám;
21. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, predsedovi londýnskej konferencie, vláde a parlamentu Afganistanu, generálnemu tajomníkovi OSN a generálnemu tajomníkovi SAARC, ako aj vládam USA, krajín SAARC, Ruska, Iránu, Uzbekistanu, Turkménska, Tadžikistanu a Číny.
Homofóbia v Európe
195k
52k
Uznesenie Európskeho parlamentu o homofóbii v Európe
– so zreteľom na medzinárodné a európske záväzky v oblasti ľudských práv ako sú záväzky obsiahnuté v Dohovoroch OSN o ľudských právach a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
–so zreteľom na ustanovenia Práva EÚ o ľudských právach a predovšetkým na Chartu základných práv Európskej únie(1) a na články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii,
–so zreteľom na článok 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, na základe ktorého má Spoločenstvo právomoc prijímať opatrenia na boj proti diskriminácii založenej okrem iného na sexuálnej orientácii a podporovať zásadu rovnosti,
–so zreteľom na smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(2) a 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(3), v ktorých sa zakazuje priama alebo nepriama diskriminácia z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie,
–so zreteľom na článok 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ktorý zakazuje "akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženského vyznania alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, rodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie",
–so zreteľom na článok 103 odsek 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže homofóbiu možno definovať ako iracionálny strach a odpor voči homosexualite a lesbám, gayom, bisexuálom a transsexuálom, ktorý je založený na predsudkoch, ktoré sú podobné ako rasizmus, xenofóbia, antisemitizmus a sexizmus,
B. keďže homofóbia sa prejavuje v súkromnej a verejnej oblasti rozličnými spôsobmi ako sú prejavy plné nenávisti a podnecovanie diskriminácie, zosmiešňovanie, verbálne, psychické a fyzické násilie, prenasledovanie a vraždy, diskriminácia založená na porušovaní zásady rovnosti, nespravodlivom a neopodstatnenom obmedzovaní práv, ktoré je často odôvodňované zachovaním verejného poriadku, slobodou náboženského vyznania a právom namietať z dôvodu svedomia,
C. keďže v mnohých členských štátoch sa udial celý rad znepokojujúcich udalostí, o čom obšírne informuje tlač a mimovládne organizácie, tieto udalosti siahajú od zákazu pochodov gayov alebo pochodov za rovnosť, urážlivých alebo výhražných výrokov alebo prejavov plných nenávisti vedúcich politických osobností a náboženských predstaviteľov, neúspechu polície poskytnúť primeranú ochranu alebo dokonca jej zásahov do pokojných demonštrácií, násilných demonštrácií homofóbnych skupín a až po zavádzanie ústavných zmien s cieľom výslovne zakázať zväzky uzatvárané medzi osobami rovnakého pohlavia,
D. keďže súčasne v niektorých prípadoch zástupcovia širokej verejnosti, občianskej spoločnosti a miestnych a regionálnych orgánov vyjadrili pozitívne, demokratické a tolerantné reakcie, prostredníctvom ktorých prejavili nesúhlas s homofóbiou a podobné reakcie možno nájsť aj v prípade súdnych systémov, v rámci ktorých je badateľná zreteľná snaha o nápravu najnápadnejších a najnezákonnejších foriem diskriminácie,
E. keďže partneri rovnakého pohlavia v niektorých členských štátoch nemajú všetky práva a rovnakú mieru ochrany aká prináleží partnerom opačného pohlavia, v dôsledku čoho sú diskriminovaní a znevýhodňovaní,
F. keďže zároveň viac krajín v Európe smeruje k zabezpečeniu rovnakých príležitostí, spoločenského začlenenia a úcty a poskytuje ochranu pred diskrimináciou z dôvodu sexuálnej orientácie, vyjadrenia rodovej príslušnosti a rodovej identity, a uznanie rodín osôb rovnakého pohlavia,
G. keďže Komisia deklarovala záväzky na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv a základných slobôd v EÚ a ustanovila skupinu členov Komisie pre ľudské práva,
H. keďže nie všetky členské štáty EÚ do svojich právnych poriadkov zaviedli opatrenia na ochranu práv lesieb, gayov, bisexuálov a transsexuálov ako sa to požaduje v smerniciach 2000/43/ES a 2000/78/ES a nie všetky členské štáty bojujú proti diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii a podporujú rovnosť,
I. keďže sú potrebné ďalšie opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni na odstránenie homofóbie a podporu kultúry slobody, tolerancie a rovnosti medzi občanmi a v právnych poriadkoch,
1. dôrazne odmieta akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie;
2. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že lesby, gayovia, bisexuáli a transsexuáli sú chránení pred homofóbnymi prejavmi nenávisti a násilia a zabezpečili, že partneri rovnakého pohlavia požívajú rovnakú úctu, dôstojnosť a ochranu ako zvyšok spoločnosti;
3. nalieha na členské štáty a na Komisiu, aby zreteľne odsúdili homofóbne prejavy nenávisti alebo podnecovanie nenávisti a násilia a aby zabezpečili, že sloboda prejaviť sa, ktorú zaručujú všetky zmluvy o ochrane ľudských práv, sa dodržiava aj v praxi;
4. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zákaz diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie vo všetkých oblastiach tým, že skompletizuje antidiskriminačný súbor opatrení v súlade s článkom 13 zmluvy buď predložením návrhov nových smerníc alebo všeobecného rámca, ktorý bude pokrývať všetky dôvody diskriminácie vo všetkých oblastiach;
5. naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby zintenzívnili boj proti homofóbii prostredníctvom vzdelávania ako sú kampane proti homofóbii v školách, na univerzitách a v médiách a prostredníctvom administratívnych, súdnych a legislatívnych opatrení;
6. opätovne zdôrazňuje svoju pozíciu s ohľadom na návrh rozhodnutia o Európskom roku rovnosti príležitostí pre všetkých, že Komisia musí zabezpečiť, aby sa všetky formy diskriminácie uvedené v článku 13 zmluvy a v článku 2 návrhu rozhodnutia riešili rovnakým spôsobom ako sa uvádza v pozícii Európskeho parlamentu z 13. decembra 2005 k návrhu rozhodnutia(4) a upozorňuje Komisiu na jej sľub, že bude dôkladne kontrolovať túto záležitosť a predkladať správy Európskemu parlamentu;
7. naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty transponujú a správne vykonajú smernicu 2000/78/ES a že začne konanie o porušení voči tým členským štátom, ktoré tak neurobia; navyše vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že výročná správa o ochrane základných práv v EÚ bude obsahovať úplné a komplexné informácie o prípadoch homofóbnych trestných činov z nenávisti a násilia v členských štátoch;
8. nalieha na Komisiu, aby vypracovala návrh smernice o ochrane proti diskriminácii zo všetkých dôvodov uvedených v článku 13 Zmluvy o ES, ktorá by mala rovnaký rozsah pôsobnosti ako smernica 2000/43/ES;
9. nalieha na Komisiu, aby zvážila používanie trestných sankcií v prípadoch porušenia smerníc založených na článku 13 Zmluvy o ES;
10. vyzýva všetky členské štáty, aby prijali akékoľvek ďalšie opatrenia, ktoré považujú za primerané v boji proti homofóbii, diskriminácii založenej na sexuálnej orientácii a podporili a uplatnili zásadu rovnosti vo svojej spoločnosti a právnom poriadku;
11. nalieha na členské štáty, aby prijali právne predpisy, ktoré ukončia diskrimináciu, ktorej čelia partneri rovnakého pohlavia v oblastiach dedenia, vlastníctva, nájmu, dôchodkov, daní, sociálneho zabezpečenia atď;
12. víta kroky na zlepšenie postavenia lesieb, gayov, bisexuálov a transsexuálov, ktoré nedávno prijali niektoré členské štáty a rozhodol sa zorganizovať 17. mája 2006 (Medzinárodný deň boja proti homofóbii) seminár na výmenu osvedčených postupov;
13. opätovne opakuje svoju požiadavku, aby Komisia predložila návrhy zaručujúce slobodu pohybu občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov a registrovaných partnerov oboch pohlaví ako sa uvádza v odporúčaní Európskeho parlamentu z 14. októbra 2004 o budúcnosti Priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti(5);
14. žiada dotknuté členské štáty, aby napokon plne uznali skutočnosť, že homosexuáli sa stali cieľmi a obeťami nacistického režimu;
15. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a vládam členských štátov a pristupujúcim a kandidátskym krajinám.
– so zreteľom na 11. konferenciu zmluvných strán k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy a na prvé stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu, ktoré prebiehali súčasne a ktoré sa uskutočnili v decembri 2005 v Montreale,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a predovšetkým na uznesenia z 12. mája 2005 o seminári vládnych expertov o klimatických zmenách(1) a zo 16. novembra 2005 o víťazstve v zápase s globálnymi klimatickými zmenami(2),
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
1. víta celkové výsledky konferencie, najmä zahájenie dialógu o budúcom systéme riadenia klimatických zmien, a to nielen v kontexte Kjótskeho protokolu, ale aj v súvislosti s Rámcovým dohovorom OSN o klimatických zmenách; víta takisto dobrý technický pokrok, ktorý bol dosiahnutý v súvislosti s vykonávacími pravidlami existujúceho systému riadenia klimatických zmien;
2. blahoželá kanadskému predsedníctvu za energiu a elán, aký vynaložilo na prípravu konferencie, a s akým ju doviedlo do úspešného konca;
3. víta vôľu, ktorú v Montreale prejavili zmluvné strany uvedené v prílohe 1 Kjótskeho protokolu v súvislosti s prijatím druhého záväzného obdobia po roku 2012; avšak zdôrazňuje, že tieto krajiny tento problém samy nevyriešia a uvedomuje si, že je potrebné zapojiť do tohto boja viac krajín, aby sa znížilo celkové množstvo emisií na celom svete;
4. víta, že sa EÚ i naďalej aktívne angažuje pri presadzovaní medzinárodnej dohody v Montreale, ale domnieva sa, že by sa EÚ nemala uspokojiť s dosiahnutým úspechom a v budúcich rokovaniach s medzinárodnými partnermi by mala naďalej vystupovať s vysokými ambíciami;
5. vyjadruje poľutovanie nad tým, že vláda USA sa i naďalej zdráha uzatvoriť akékoľvek zmysluplné medzinárodné partnerstvo o klimatických zmenách, ale poznamenáva, že vláda USA aspoň nestála v ceste dosiahnutiu dohody v Montreale; víta tiež, že mnohí kľúčoví aktéri americkej spoločnosti pripisujú väčší dôraz boju proti klimatickým zmenám, vrátane členov Kongresu z obidvoch snemovní a strán, štátni zákonodarcovia, starostovia, mimovládne organizácie a početní zástupcovia podnikateľskej sféry;
6. víta skutočnosť, že rozvojové krajiny, v ktorých dochádza k rýchlemu rozvoju priemyslu, pristupujú k dialógu o klimatických zmenách s väčším odhodlaním a hľadajú nové spôsoby boja s klimatickými zmenami a ich adaptácie;
7. so súhlasom berie na vedomie prijatie mnohých dôležitých vykonávacích opatrení s cieľom zabezpečiť plné využitie potenciálu Kjótskeho protokolu, predovšetkým:
i)
konečné prijatie Marakešských dohôd a Kjótskej knihy pravidiel;
ii)
dohodu o režime riadneho dodržiavania Kjótskeho protokolu;
iii)
posilnenie mechanizmu čistého rozvoja (CDM) s cieľom zlepšiť jeho financovanie, znížiť byrokraciu a zlepšiť jeho funkčnosť;
iv)
opätovnú realizáciu politiky spoločného plnenia záväzkov, tak aby aj jej úloha mohla byť v budúcnosti posilnená;
v)
prijatie päťročného programu adaptácie na vplyvy klimatických zmien, keďže bude patriť medzi významné opatrenia popri tých, ktorých cieľom je zmiernenie klimatických zmien;
8. víta, že v Montreale nebola uznaná len potreba nového záväzného obdobia pre krajiny uvedené v prílohe 1 Kjótskeho protokolu po roku 2012, ale že medzi prvým a druhým záväzným obdobím by nemala byť žiadna prestávka; verí, že by sa preto malo k novým rokovaniam pristupovať s naliehavosťou, keďže musia byť ukončené včas, aby mohol byť ukončený ratifikačný proces; pripomína v tejto súvislosti svoju požiadavku, ktorú vyjadril vo svojom hore uvedenom uznesení zo 16. novembra 2005, že na dosiahnutie dohody o budúcich záväzkoch v oblasti klimatických zmien by sa mala stanoviť určitá lehota - koniec roka 2008;
9. poznamenáva, že zmluvné strany Kjótskeho protokolu musia do 15. marca 2006 predložiť svoje počiatočné pripomienky a že prvé stretnutie príslušnej pracovnej skupiny sa uskutoční v máji 2006;
10. takisto víta otvorenie dialógu v kontexte širšieho Dohovoru, ktorého cieľom je rozvoj účinného a vhodného riešenia problému klimatických zmien na národnej a medzinárodnej úrovni, ktorého sa môžu zúčastniť všetky krajiny; poznamenáva tiež, že toto sa uskutoční prostredníctvom pracovných seminárov, pričom jednotlivé zmluvné strany musia do 15. apríla 2006 predložiť svoje počiatočné stanoviská, a že k otázkam vzneseným na dvoch nadchádzajúcich konferenciách strán (COP 12 and COP 13) sa vypracuje správa;
11. žiada, aby sa so zreteľom na hore uvedené termíny uskutočnil medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Radou intenzívny dialóg;
12. trvá na tom, aby EÚ vystúpila na oboch sériách rokovaní s ambicióznym programom v kontexte Kjótskeho protokolu a Dohovoru;
13. pripomína dva kľúčové strategické ciele, ktoré stanovil vo svojom hore uvedenom uznesení zo 16. novembra 2005:
i)
obmedzenie nárastu priemernej svetovej teploty na 2°C v porovnaní s predindustriálnym obdobím;
ii)
výrazné zníženie emisií vo vyspelých krajinách do roku 2020 o 30 % a do roku 2050 o 60-80%;
14. žiada o dôkladné preskúmanie výhod a nevýhod inovačných prístupov s cieľom doplniť nové povinné zníženia pre priemyselné krajiny uvedené v prílohe 1, medzi ktoré patrí koncept kontrakcie a konvergencie a navrhovaný "odvetvový prístup", podľa ktorého by si kľúčové rozvojové krajiny dobrovoľne vytýčili ciele pre mieru skleníkových plynov v hlavných priemyselných odvetviach a dostávali by trhové a technologické stimuly na prekročenie týchto cieľov;
15. opätovne vyjadruje podporu ďalšiemu využívaniu flexibilných mechanizmov a dlhodobému cieľu vytvorenia svetového trhu s uhlíkom, ktorý by bol založený na obchodovaní s emisnými kvótami podľa modelu "cap and trade";
16. je presvedčený, že jedným z najdôležitejších riešení v rámci boja proti klimatickým zmenám je technologický rozvoj; poznamenáva, že EÚ by mala zintenzívniť svoju spoluprácu s ostatnými krajinami a preto žiada aby sa dôkladne preskúmali možnosti, ktoré vznikli pri príchode nových technológií, ako sú technológie obnoviteľnej energie a zachytávanie a uchovávanie uhlíka; znovu zdôrazňuje, že environmentálne technológie môžu byť pre EÚ výhodou, pričom vo veľkej miere prispejú k znižovaniu emisií; poznamenáva, že environmentálne technológie sú preto základom stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ktorá zodpovedá záväzkom EÚ z Kjótskeho protokolu a lisabonskej stratégie a zastáva názor, že by sa mal v tejto oblasti podporiť výskum a mali by sa stanoviť jasné ciele v oblasti kvality životného prostredia, aby došlo k podpore využívania najlepších technológií, ktoré sú k dispozícii;
17. domnieva sa, že priemyselné krajiny uvedené v prílohe 1 musia naďalej zohrávať aktívnu úlohu v boji proti klimatickým zmenám na svetovej úrovni; vyzýva zmluvné strany uvedené v prílohe 1 Kjótskeho protokolu, aby splnili svoje existujúce záväzky a aby si stanovili ambiciózne ciele na druhé záväzné obdobie po roku 2012; žiada tiež tie priemyselné krajiny, ktoré neratifikovali Kjótsky protokol, aby opätovne prehodnotili svoj postoj a prijali rázne vnútroštátne opatrenia a aby zohrávali aktívnu úlohu pri nasledujúcich medzinárodných rokovaniach s cieľom ich účasti na budúcom systéme riadenia klimatických zmien;
18. zdôrazňuje kľúčový význam zapojenia rozvojových krajín s rýchlym rozvojom priemyslu do budúceho medzinárodného systému riadenia klimatických zmien pri rešpektovaní ich základných obáv týkajúcich sa podpory ich hospodárskeho rozvoja a boja proti chudobe; berie na vedomie súčasnú zdržanlivosť týchto krajín v súvislosti s prijatím záväzných cieľov znižovania emisií, avšak dúfa, že v budúcnosti to bude možné a domnieva sa, že prijatie dobrovoľných odvetvových cieľov by mohlo byť prvým krokom vpred; trvá na tom, že chudoba a nízka úroveň kvality životného prostredia spolu súvisia a preto vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali ambicióznu politiku technologického partnerstva a transferov s rozvojovými krajinami, ktorá by im umožnila rozvoj hospodárstva a zvýšenie ich životnej úrovne, ktorá by bola udržateľnejšia a založená na ohľaduplnejšom prístupe ku klíme;
19. trvá na tom, aby jednotlivé členské štáty a EÚ ako celok splnili svoje jestvujúce záväzky, lebo v opačnom prípade by sa oslabila vedúca úloha EÚ pri medzinárodných rokovaniach; zaväzuje sa v tomto kontexte iniciovať systematickejšie monitorovanie vnútorných opatrení EÚ týkajúcich sa klimatických zmien a rozsahu účinnosti existujúcich opatrení;
20. zdôrazňuje zásadný význam integrovaného prístupu EÚ k politike klimatických zmien, pričom by sa mali odvetvové politiky pre úsporu energie a obnoviteľné zdroje energie, dopravu, poľnohospodárstvo, priemysel, výskum a rozvoj atď. navzájom dopĺňať a nie si odporovať; zdôrazňuje predovšetkým potrebu intenzívneho monitorovania týchto politík s ohľadom na ich vplyvy na klimatické zmeny a potrebu prijatia opatrení na zmiernenie týchto vplyvov na úroveň, ku ktorej sa EÚ zaviazala v Kjótskom protokole; pripomína svoje rôzne špecifické návrhy, ktoré vyjadril v tejto súvislosti vo svojom hore uvedenom uznesení zo 16. novembra 2005;
21. zdôrazňuje, že energetická politika je rozhodujúcim prvkom našej globálnej stratégie týkajúcej sa klimatických zmien: diverzifikácia našich zdrojov energie a prechod k alternatívnym, trvalo udržateľnejším a ekologickým druhom energie ponúka veľké možnosti zníženia množstva emisií; okrem toho poznamenáva, že v dôsledku diverzifikácie sa EÚ stane menej závislou na vonkajších zdrojoch a menej citlivou na krízy v oblasti dodávok energie;
22. žiada o podrobné preskúmanie:
i)
celkovej podpory z európskeho systému obchodovania s emisiami na obdobie rokov 2008 až 2012 v spojitosti s príslušnými politikami a opatreniami na zníženie emisií skleníkových plynov z iných odvetví s cieľom zabezpečiť splnenie záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu;
ii)
funkčnosti európskeho systému obchodovania s emisiami s cieľom zistiť, ako by ho bolo možné zlepšiť v rámci jeho budúceho preskúmania (napríklad preskúmaním alternatív pre systém prideľovania povolení podnikom na základe ich historických emisií, akými sú tzv. benchmarking alebo aukcie), ako by mohol byť rozšírený na iné odvetvia a ako by mohol byť prepojený so systémami iných krajín;
iii)
využitia CDM členskými štátmi a úverov v rámci spoločného plnenia záväzkov na podporu vnútroštátneho zníženia emisií, ako aj na zvýšenie kvality životného prostredia;
23. zdôrazňuje potrebu ďalšieho upevnenia európskeho prvenstva v oblasti technológií a boja proti klimatickým zmenám prostredníctvom transferu technológií a žiada preto o vypracovanie jednoduchých usmernení v rámci CDM a v rámci projektov spoločného plnenia záväzkov, najmä s cieľom umožniť MSP využiť hospodárske možnosti, ktoré ponúkajú vznikajúce trhy s uhlíkom;
24. kladie dôraz na potrebu účinnej komunikačnej stratégie EÚ v oblasti klimatických zmien, ktorá by zahŕňala informovanie o posledných vedeckých dôkazoch o vplyvoch klimatických zmien, nákladoch vyplývajúcich z nečinnosti, poskytovanie podrobných informácií o obsahu uhlíka vo všetkých výrobkoch a službách, o predložených návrhoch na politiku EÚ v tejto oblasti, o súčasnom stave medzinárodných rokovaní a o konkrétnych krokoch, ktoré sa budú musieť prijať na úrovni EÚ, členských štátov a samotných občanov;
25. žiada všetky príslušné výbory a delegácie, aby úzko spolupracovali na otázkach klimatických zmien, tak aby boli politiky v oblasti priemyslu, energie, dopravy, poľnohospodárstva, výskumu a rozvoja a iné iniciatívy lepšie prepojené s cieľmi klimatických zmien, a aby boli otázky súvisiace s klimatickými zmenami pravidelne prerokúvané na úrovni medziparlamentných delegácií a v kontexte transatlantického legislatívneho dialógu;
26. opakovane vyjadruje svoju neutíchajúcu nespokojnosť v súvislosti s vylúčením svojich členov, ktorí sa zúčastňujú na práci delegácií EÚ, z koordinačných schôdzí EÚ a žiada, aby sa táto situácia čo najrýchlejšie vyriešila, a to podľa možnosti ešte pred COP 12 v novembri 2006;
27. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy so žiadosťou, aby bolo rozoslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.
- so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2001 o environmentálnej politike a trvalo udržateľnom rozvoji: príprava Európskej rady v Göteborgu(1),
- so zreteľom na svoje uznesenie z 28. februára 2002 o stratégii trvalo udržateľného rozvoja s ohľadom na Európsku radu v Barcelone(2),
- so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. mája 2002 s ohľadom na prípravu svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 2002(3),
- so zreteľom na pracovný dokument Komisie pod názvom "Integrovanie environmentálneho hľadiska do ostatných oblastí politík - hodnotenie výsledkov Cardiffského procesu" (KOM(2004)0394),
- so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ 2005: Úvodné zhodnotenie a budúce smerovanie" (KOM(2005)0037),
- so zreteľom na závery Európskej rady v Göteborgu (15.-16. júna 2001), v Barcelone (15.-16. marca 2002) a v Bruseli (16.-17. júna 2005),
- so zreteľom na zrevidovanú lisabonskú stratégiu, ktorú prijala Európska rada z 22.-23. marca 2005,
- so zreteľom na strategické ciele Komisie na obdobie 2005 - 2009 "Prosperita, solidarita a bezpečnosť" (KOM(2005)0012),
- so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002 o vytvorení šiesteho akčného programu Spoločenstva pre životné prostredie(4) a jeho tematické stratégie,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0383/2005),
A. keďže samit v Johannesburgu v septembri 2002 určil päť hlavných oblastí, v ktorých sa musia dosiahnuť konkrétne výsledky: zdravie, energia, poľnohospodárstvo a biodiverzita, riadenie ekosystémov, voda a hygiena,
B. keďže, napriek záväzkom prijatým na samitoch v Riu v roku 1992 a v Johannesburgu v roku 2002, signatárske štáty neprijali nevyhnutné opatrenia, aby zmenili súčasnú tendenciu smerujúcu k nadmernému využívaniu a k ubúdaniu prírodných zdrojov a ku klimatickým zmenám, ktoré predstavujú najviditeľnejšie výsledky tejto nečinnosti,
C. keďže množstvo klimatických prírodných katastrof v Európe sa od 90. rokov viac než zdvojnásobilo a globálne otepľovanie bude pravdepodobne pokračovať s čoraz početnejšími a hmatateľnejšími udalosťami, ktoré dokazujú jeho vplyv na životaschopnosť našich hospodárstiev, ekosystémov a na ľudské zdravie,
D. keďže je nevyhnutná nová definícia rastu založená na zodpovednom a účinnom využívaní prírodných zdrojov a na zmene modelov výroby a spotreby,
E. keďže trvalo udržateľný rozvoj je otázkou solidarity medzi generáciami, ale aj medzi krajinami Severu a Juhu a keďže EÚ si musí vybrať rozvojovú politiku s cieľom umožniť obyvateľstvu rozvojových krajín prístup k lepšiemu životu pri zachovaní životného prostredia planéty,
1. víta skutočnosť, že Komisia prehodnotí stratégiu trvalo udržateľného rozvoja tak, ako sa k tomu zaviazala; víta vedúce zásady trvalo udržateľného rozvoja, ktoré prijala Európska rada v júni 2005; žiada Komisiu, aby použila všetky prostriedky na to, aby sa stratégia mohla na základe týchto usmernení prehodnotiť v čo najkratšom čase, a rakúske predsedníctvo Rady, aby prijalo nevyhnutné opatrenia na to, aby sa toto prehodnotenie mohlo prijať v prvom polroku 2006;
2. s poľutovaním konštatuje, že sa prehodnotenie stratégie trvalo udržateľného rozvoja neuskutočnilo spolu so strednodobým prehodnotením lisabonskej stratégie; želá si, aby sa prehodnotená stratégia trvalo udržateľného rozvoja stala pre Európu dlhodobou stratégiou, aby definovala najlepší politický projekt, ktorý bude schopný do päťdesiatich rokov dosiahnuť jej ciele trvalo udržateľného sveta, a aby ostatné strednodobé politické procesy Únie, ako je lisabonská stratégia, boli v súlade s touto dlhodobou stratégiou;
3. zdôrazňuje - vzhľadom na obmedzené finančné zdroje - nevyhnutnosť jednotného a účinného postupu pre systematické sledovanie a skúmanie oboch stratégií;
4. s poľutovaním konštatuje, že väčšina zámerov obsiahnutých v druhej časti oznámenia Komisie neodpovedá na rozsah výziev, ktorým treba čeliť, uvedených v prvej časti uvedeného oznámenia; zdôrazňuje nedostatočnosť niektorých zámerov, najmä v oblasti boja proti trvalo neudržateľným trendom;
Zhoršovanie trvalo neudržateľných trendov
5. súhlasí s poznatkom Komisie, že trendy smerujúce proti trvalo udržateľnému rozvoju sa zhoršili, či už v oblasti nadmerného využívania prírodných zdrojov spôsobujúceho znečistenie, stratu biodiverzity, zhoršenie klimatických zmien, ale aj v oblasti nerovnosti a chudoby, ako aj hromadenia verejného dlhu tak v EÚ, ako aj v rozvojových krajinách;
6. podporuje Komisiu v jej požiadavke stanoviť ciele v boji proti negatívnym trendom; ako strednodobý cieľ by mala byť v Zmluve o Ústave pre Európu zahrnutá požiadavka dosiahnuť "trvalo udržateľný rozvoj v Európe na základe vyváženého hospodárskeho rastu a cenovej stability, vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva, ktorého cieľom je plná zamestnanosť a sociálny pokrok, ako aj vysoká miera ochrany a zlepšenie kvality životného prostredia"; z tohto vyššieho cieľa je potrebné vyvodiť konkrétne ciele;
7. domnieva sa, že stratégia trvalo udržateľného rozvoja musí umožniť uplatnenie opatrení, ktoré sú prispôsobené požiadavkám miestneho rozvoja a obmedzeniam a podmienkam regiónu;
Klimatické zmeny, doprava, ekologické energie a kontrola spotreby energie
8. konštatuje, že napriek prijatým právnym predpisom a technickému pokroku v Únii, smerujúce k redukcii znečistenia ovzdušia a emisií skleníkových plynov, hrozí, že EÚ sa nepodarí dosiahnuť ciele Kjótskeho protokolu do roku 2012, kvôli nedostatku vhodných opatrení, ktoré by zastavili nárast cestnej premávky;
9. obáva sa tiež silného a rýchleho nárastu leteckej premávky a emisií z tohto sektora znečisťujúcich ovzdušie; zdôrazňuje, že ak sa urýchlene neprijmú opatrenia, ciele zníženia emisií skleníkových plynov budú ohrozené; dôrazne žiada Komisiu, aby podnikla urýchlené kroky na zníženie klimatického dopadu leteckej dopravy prostredníctvom vytvorenia pilotného systému obchodovania s emisiami z leteckej dopravy na obdobie 2008-2012, ktorý sa bude vzťahovať na všetky lety z a na letiská v EU a aby zaistila, že sa súčasne zavedú nástroje na riešenie celkového klimatického dopadu leteckej dopravy;
10. vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili svoje úsilie o zosúladenie existujúcich právnych predpisov s najnovšími vedeckými poznatkami, a aby odporučili riešenie s cieľom dosiahnuť podstatné zníženie znečisťovania ovzdušia a emisií skleníkových plynov v EÚ o 30 % úrovne v roku 1990 do roku 2020 a o 80 % do roku 2050, keďže posledné štúdie potvrdili, že zmiernenie klimatických zmien vyžaduje väčšie zníženie emisií v Európe a vo svete;
11. podporuje návrh Komisie previesť podstatnú časť cestnej dopravy na spôsoby dopravy, ktoré sú priaznivejšie pre životné prostredie; vyzýva Komisiu, rôzne útvary v rámci Rady a Európsku radu, aby urýchlene prijali opatrenia na stabilizáciu rozdelenia spôsobov dopravy na úroveň roku 1998, a to najneskôr v roku 2010; všeobecne sa domnieva, že politika mobility priaznivejšia pre životné prostredie vyžaduje hlbokú zmenu politiky;
12. ľutuje, že využívanie prírodných zdrojov Európou v súčasnej dobe, podľa uskutočnených štúdií, predstavuje viac ako dvojnásobok biologickej kapacity, čo znamená, že Európa si privlastňuje neprimeranú časť existujúcich zemských a morských prírodných zdrojov;
13. s poľutovaním konštatuje, že väčšina členských štátov je aj naďalej vo svojej spotrebe energie veľmi závislá na fosílnych palivách a jadrovej energii; podporuje strednodobé a dlhodobé ciele v oblasti podielu obnoviteľných a ekologických energií na trhu; veľmi ľutuje, že Komisia vzala späť návrh smernice Rady, ktorá by umožnila uplatnenie nižšej daňovej sadzby na niektoré minerálne oleje, ktoré obsahujú biologické palivá, ako aj na samotné biologické palivá, napriek tomu, že Európsky parlament takéto opatrenie podporil;
14. víta zámer Komisie predložiť akčný plán pre biomasu s cieľom podpory využitia biologických palív namiesto fosílnych energií; žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré umožnia prijať riešenia pre rozvoj bioenergetických kultúr v EÚ;
Riadenie prírodných zdrojov
15. uznáva, že prínos politiky ochrany a riadenia vôd v EÚ sa pomaly a po častiach prejavuje a bude viditeľnejší zo strednodobého a dlhodobého hľadiska; vyzýva všetky členské štáty, najmä štáty západnej a južnej Európy a príslušné odvetvia, predovšetkým poľnohospodárstvo a cestovný ruch, aby prijali opatrenia s cieľom znížiť odber vody a zaručiť zásobovanie vodou pre rozličné oblasti ľudskej činnosti; žiada Radu a Komisiu, aby pokračovali v prijímaní potrebných opatrení v oblastiach vody a znečisťovania (dusičnany, pesticídy, nebezpečné látky, látky usadzujúce sa v prírode a látky, ktoré narúšajú endokrinné funkcie);
16. podporuje EÚ v dosahovaní ambiciózneho cieľa zvrátiť do roku 2010 stratu biodiverzity v Európe a vo svete; ľutuje, že prijaté rozhodnutia a opatrenia tak na európskej, ako aj na medzinárodnej úrovni neumožnia dosiahnuť tento cieľ v predpokladanom termíne a že mnohým druhom fauny a flóry hrozí vyhynutie; žiada preto Komisiu, aby predložila nový európsky, ambiciózny a koherentný akčný plán vybavený finančnými prostriedkami nevyhnutnými na uskutočnenie cieľov ochrany a obnovy ekosystémov a biodiverzity v EÚ a v tretích krajinách; domnieva sa, že je potrebné urobiť ešte viac pre to, aby sa ochrana biodiverzity plne integrovala do všetkých príslušných politík EÚ únie, najmä v otázke poľnohospodárstva, regionálneho rozvoja, rybolovu a rozvoja; vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili dostatočné zdroje pre sieť Natura 2000, okrem toho vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenie pre vodné prostredie podľa vzoru programu Natura 2000;
17. žiada EÚ a členské štáty, aby v súlade so zásadami prijatými v Johannesburgu a s pomocou ďalších politík Únie zahrnuli do konceptu trvalo udržateľného rozvoja zachovanie životného prostredia a prírodných, mestských a historických zdrojov, ktoré vytvárajú známe prostredie, a ktoré sú často zdrojom bohatstva;
18. ľutuje zvýšenie celkového objemu odpadu, najmä obalov; žiada Komisiu, aby tematická stratégia o odpadoch obsahovala nové ustanovenia, ktorých cieľom bude strednodobé a dlhodobé zníženie produkcie odpadov pri ich zdroji;
Využívanie pôdy
19. žiada, aby sa rozširovanie mestských zón a zlepšovanie infraštruktúr (cesty, železnice, prístavy, letiská, kanály, plynovody, ropovody atď.) uskutočňovalo ohľaduplne k pôde, lesom a chráneným zónam; žiada Komisiu, aby, pokiaľ to považuje za potrebné, využila platné právne predpisy, aby tak zaručila optimalizáciu hodnotenia dopadov na životné prostredie, udržateľnosť transeurópskych sietí a dosiahnutie cieľa udržať biodiverzitu do roku 2010;
20. žiada Komisiu, aby zahrnula ochranu pôdy medzi opatrenia Spoločenstva týkajúce sa životného prostredia; znovu upozorňuje na konečný výsledok pôdnej degradácie, ktorým je premena krajiny na púšť, ktorá sa týka rozsiahlych zón Únie, a ktorej dopad pokiaľ ide o chudobu, stratu biodiverzity, kvalitu vody a klimatické zmeny, je zrejmý; pripomína zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú lesy pri upevňovaní pôdy, vyhýbaní sa erózii, absorbovaní CO2 a predchádzaní záplavám;
21. podporuje návrh Komisie navrhnúť tematickú stratégiu pre mestské prostredie, ktorej cieľom má byť zlepšenie úrovne kvality mestských zón, aby sa európskym občanom zabezpečilo zdravé životné prostredie, najmä pokiaľ ide o kvalitu ovzdušia v mestských zónach; domnieva sa, že v tejto otázke sú prvoradé tri oblasti: rozvoj verejnej dopravy s využitím ekologických alebo menej znečisťujúcich technológií, podpora trvalo udržateľnej výstavby s vysoko environmentálnou kvalitou a trvalo udržateľný urbanizmus s cieľom zabrániť okrem iného hospodárskej a sociálnej segregácii a znižovaniu množstva zelene v mestách;
22. konštatuje, že sa EÚ napriek jej záväzkom nepodarilo oddeliť rast od využívanie prírodných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy opatrení a nariadení, ktorých cieľom bude do roku 2010 štvornásobne zvýšiť a do roku 2025 desaťnásobne zvýšiť účinnosť zdrojov a energie vo výrobe a v spotrebe;
23. zdôrazňuje, že znižovanie, znečisťovanie a čoraz ťažší prístup k prírodným zdrojom a surovinám ohrozujú zachovanie biodiverzity a ich dôsledkom bude zvyšovanie cien, ktorého rozsah viac či menej destabilizuje hospodárske a sociálne systémy EÚ a tretích krajín, a riziká konfliktov; s ľútosťou preto konštatuje, že zo strany Komisie a EÚ chýbajú primerané reakcie na túto situáciu;
Verejné zdravie
24. odsudzuje rozdiel medzi hodnotením dôsledkov degradácie životného prostredia na zdravie na jednej strane a nedostatočne odvážnymi opatreniami, ktoré Komisia navrhla v rámci svojho Európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie 2004 - 2010 (KOM(2004)0416) na strane druhej; domnieva sa, že takéto zameranie nezodpovedá skutočnej politike pre trvalo udržateľný rozvoj smerujúcej k zníženiu zdravotných rizík a zabezpečeniu životaschopnosti našich sociálnych a zdravotných systémov;
25. s uspokojením víta návrh systému REACH, ktorého cieľom je zlepšiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia a zároveň udržať konkurencieschopnosť prostredníctvom podpory inovácií v rámci európskeho chemického priemyslu; dúfa, že budú prijaté právne predpisy, ktoré budú blízke pôvodnému návrhu Komisie; dúfa, že nedôjde k oneskoreniu predpokladaného nadobudnutia účinnosti nového systému, ktorým by mal byť 1. január 2007;
Medzinárodná úroveň
26. žiada členské štáty, aby rozšírili zrušenie dlhu na viac rozvojových krajín; domnieva sa, že tento program zrušenia dlhu by mali sprevádzať opatrenia na ochranu životného prostredia a mechanizmy týkajúce sa prechodu na technológie priaznivejšie pre životné prostredie;
27. žiada EÚ, aby dodržiavala záväzky, ktoré prijala v rámci rôznych medzinárodných dohôd, a aby prijala potrebné iniciatívy, aby rôzne štáty a medzinárodné spoločenstvo dodržiavali záväzky a povinnosti prijaté počas nedávnych globálnych rokovaní, ktoré sú priamo alebo nepriamo spojené so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja (Kjóto, Monterrey, Doha, Johanesburg);
28. zdôrazňuje, že revidovaná stratégia musí jasne potvrdiť, že si ako cieľ stanoví reformu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) podriadením obchodného hľadiska cieľom trvalo udržateľného rozvoja a medzinárodným záväzkom ochrany životného prostredia a dodržiavania medzinárodných dohôd v sociálnej oblasti, vrátane noriem stanovených Medzinárodnou organizáciou práce; vyzýva EÚ, aby konala v prospech uznania a transparentného uplatňovania zásady prezieravosti v rámci WTO;
29. víta výsledky montrealskej konferencie, kde všetky strany vrátane USA podporili boj proti klimatickým zmenám; zdôrazňuje však, že v tejto oblasti je i naďalej potrebné dosiahnuť veľký pokrok; vyzýva štáty, ktoré tak ešte neurobili, predovšetkým USA, aby ratifikovali Kjótsky protokol, ktorý sa stal právne záväzným;
30. žiada, aby sa na politickej úrovni uznal vplyv, ktorý má EÚ na spotrebu svetových zdrojov, inak povedané jej "ekologickú stopu", keďže EÚ – teda 7% svetovej populácie – vytvára podľa nezávislých štúdií 17% dopytu po zdrojoch;
31. žiada, aby vonkajšia dimenzia stratégie EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja bola všeobecným rámcom, ktorý zaistí súlad všetkých politík EÚ, ktoré majú dopad na environmentálne zdroje a politiky trvalo udržateľného rozvoja partnerských krajín EÚ; okrem toho žiada, aby táto stratégia zahŕňala špecifické hodnotenie toho, ako by politiky EÚ mohli rozvojovým krajinám pomôcť pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia do roku 2015;
32. podporuje návrh Komisie, ktorý sa týka budúceho programu EÚ pre životné prostredie a prírodné zdroje, ktorý by sa mal týkať všetkých partnerských krajín EÚ (európsky nástroj susedských vzťahov a partnerstva, nástroj spolupráce pri rozvoji a ekonomickej spolupráce), aby sa tak do budúcich finančných výhľadov pre roky 2007-2013 mohli zahrnúť iniciatívy súvisiace s vonkajšími dimenziami stratégie trvalo udržateľného rozvoja;
33. zdôrazňuje, že existuje úzke prepojenie medzi chudobou a životným prostredím a skutočnosťou, že tí najchudobnejší sú často prvými obeťami zhoršovania životného prostredia; konštatuje, že snahy o zníženie chudoby, najmä prostredníctvom hospodárskeho rastu, často neberú do úvahy potrebu integrovať environmentálne hľadiská do politík boja proti chudobe; odporúča teda prijať špecifické iniciatívy na preštudovanie týchto súvislostí medzi chudobou a životným prostredím v rámci politík a programov a poukazuje tiež na to, že je potrebné odstrániť súvislosť medzi hospodárskym rastom a degradáciou životného prostredia tým, že sa bude propagovať udržateľná spotreba a výroba, s cieľom vyriešiť problémy ponuky a dopytu v rozvojových krajinách;
34. vyzýva členské štáty a EÚ, aby v rámci medzinárodných inštitúcií, najmä OSN, podporovali uznanie zdrojov, najmä vody, za svetový verejný majetok;
Zabezpečenie nástrojov na konanie
35. víta oznámenie britského predsedníctva EÚ o obnovení cardiffského procesu; vyzýva Radu, aby s pomocou Komisie prijala skutočné opatrenia na integráciu ochrany životného prostredia do ostatných opatrení;
36. zdôrazňuje dôležitosť integrácie konceptu trvalo udržateľného rozvoja do všetkých verejných politík uplatňovaných na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a na súkromnej úrovni v rámci podnikov, asociácií a MVO;
37. pripomína, že Aalborgská charta urobila z miest kľúčových aktérov trvalo udržateľného rozvoja; s cieľom zlepšiť environmentálnu produktivitu EÚ je teda nevyhnutné podporiť trvalú a koherentnú mestskú správu a zovšeobecniť najlepšie postupy na miestnej úrovni, najmä prostredníctvom systémov výmeny skúseností medzi mestami;
38. víta skutočnosť, že Komisia začala uskutočňovať hodnotenie vplyvu všetkých svojich legislatívnych rozhodnutí a návrhov; žiada Komisiu, aby sa zabezpečila, že environmentálne a sociálne zložky tohto nástroja sa posilnia a budú brať viac do úvahy; pripomína, že tento nástroj pomáha politickému rozhodovaniu, ale nemôže a nesmie ho nijako nahradiť;
39. víta skutočnosť, že Komisia a Eurostat určili približne 150 ukazovateľov a rozdelili ich do troch úrovní, aby zhodnotili uplatňovanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja a postupné uskutočňovanie stanovených cieľov; vyzýva Komisiu a Eurostat, aby pravidelne prehodnocovali tieto ukazovatele a v prípade potreby ich prispôsobovali tak, aby lepšie zachytávali vývoj problémov a životného prostredia; žiada Komisiu, aby zaručila, že v zozname štrnástich ukazovateľov, ktoré slúžia na hodnotenie pokroku lisabonskej stratégie, sa bude viac brať do úvahy životné prostredie; domnieva sa, že tento zoznam by mal obsahovať aj ukazovateľ biodiverzity;
Stimulácia prostredníctvom trhových nástrojov
40. berie na vedomie návrh Komisie pridať k tradičným regulačným nástrojom trhové nástroje ako sú vnútorné riešenie nákladov, ekologické dane, dotácie, systémy obchodovania s emisnými kvótami;
41. podporuje žiadosť Komisie, aby trhové ceny odrážali skutočné náklady každej hospodárskej činnosti, najmä z hľadiska životného prostredia s cieľom zmeniť modely výroby a spotreby; domnieva sa, že sa musia rýchlo prijať a uplatňovať opatrenia v tomto zmysle v oblasti cestnej dopravy s cieľom podporiť využívanie hromadných dopravných prostriedkov;
42. zdôrazňuje, že takéto opatrenie musí brať do úvahy príjmy a hľadať rovnováhu medzi potrebami, základnými právami a slobodami a kvalitou životného prostredia;
43. trvá na tom, aby sa Komisia v rámci svojich budúcich návrhov opierala o uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2005, týkajúce sa nových perspektív a výziev pre trvalo udržateľný európsky cestovný ruch(5);
44. zdôrazňuje, že podmienky udeľovania európskych dotácií a pomoci, najmä v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky, musia prispieť ku konkretizácii politiky trvalo udržateľného rozvoja; naliehavo žiada o čo najrýchlejšie ukončenie poskytovania všetkých dotácií pre činnosti, ktoré nie sú trvalo udržateľné, najmä v oblasti energetiky a poľnohospodárstva;
45. poznamenáva, že zvýšenie erózie a oslabovania ornej pôdy je dlhodobou hrozbou pre našu schopnosť zabezpečiť zásoby potravín pre našich spoluobčanov; vyzýva teda, aby sa v rámci novej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky navrhlo nové vyváženie medzi rôznymi pestovateľskými spôsobmi, a aby sa zvážili príslušné experimenty uskutočnené v iných krajinách; domnieva sa, že geneticky modifikované rastliny a organizmy nie sú v súčasnej dobe dostatočnou odpoveďou na problémy spojené s používaním chemických látok v poľnohospodárstve;
46. podporuje zavedenie ekologických daní členskými štátmi; zdôrazňuje, že sú tak, ako ostatné trhové nástroje, nevyhnutným prostriedkom pre účinnú politiku znižovania znečistenia;
47. zdôrazňuje, že trhové nástroje by ešte mohli uvoľniť významný potenciál v oblasti ochrany životného prostredia; avšak zdôrazňuje, že tieto nástroje, i keď sú potrebné, ako také nepostačujú na uskutočňovanie politiky znižovania znečisťovania a ochrany životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala cielené návrhy;
48. vyzýva Komisiu, aby tak v Únii, ako aj v tretích krajinách a v rámci medzinárodných organizácií uznala, povzbudila a podporila rozvoj nových trvalejších hospodárskych modelov, ako sú sociálne a solidárne hospodárstvo a spravodlivý obchod;
Inovácie
49. súhlasí s návrhom Komisie investovať do inovácie v oblasti technológií priaznivejších pre životné prostredie s tým, že vedecký a technický výskum musia brať do úvahy environmentálne a sociálne problémy; ľutuje však, že Komisia nespomína podiel investícií, ktoré treba uskutočniť na podporu rozvoja nových environmentálnych technológií, na HDP;
50. vyzýva na uskutočnenie 7. rámcového programu pre výskum tak, aby sa trvalo udržateľný rozvoj uplatnil v čoraz väčšom počte oblastí a prispel k vytvoreniu vysoko kvalitných pracovných miest;
51. zdôrazňuje, že inovácie v oblasti environmentálnych technológií predstavujú dôležitý motor trvalo udržateľného rozvoja v oblasti životného prostredia; zdôrazňuje však ich obmedzený charakter a potrebu prijať opatrenia zamerané na zmenu výrobných, obehových a spotrebných návykov, a tým čeliť výzvam v oblasti životného prostredia;
52. vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o prijatie potrebných rozhodnutí, aby sa stala najúspornejším svetovým hospodárstvom pokiaľ ide o využívanie zdrojov a energie; zdôrazňuje, že dosiahnutie takýchto cieľov by malo umožniť väčšiu nezávislosť a bezpečnosť v oblasti zásobovania zdrojmi a energiou, ako aj oddelenie hospodárskeho rastu od využívania prírodných zdrojov;
Uplatňovanie zásad trvalo udržateľného rozvoja
53. pripomína, že zásada "znečisťovateľ platí" a zásada prezieravosti musia byť potvrdené ako regulačné zásady verejných politík v oblasti verejného zdravia, bezpečnosti potravín, ochrany spotrebiteľa a životného prostredia;
54. vyzýva Komisiu a Radu, aby sa hlbšie zamysleli nad substitučnou zásadou, ktorá môže predstavovať významný prostriedok v rámci stimulácie výskumu a rozvoja nových technológií priaznivejších pre životné prostredie a zdravie;
Informovanie a mobilizácia občanov a podnikov
55. domnieva sa, že ochrana životného prostredia v sebe zahŕňa potrebu informovať, zvyšovať povedomie a vychovávať; zastáva názor, že stratégia musí byť výsledkom transparentného procesu s účasťou európskych občanov, a že na tento účel je vhodné plne uplatňovať Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia(6);
56. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v rozvoji environmentálneho vzdelávania a urobili z neho neoddeliteľnú súčasť základného vzdelania a aby vytvorili informačné programy a programy na zvyšovanie povedomia zamerané na dospelých;
57. žiada splnenie očakávaní pokiaľ ide o začlenenie celej pracovnej sily bez ohľadu na vek a pohlavie do trhu práce a to využitím možností celoživotného vzdelávania, aby sa tým podporili všetky opatrenia v rámci stratégie trvalo udržateľného rozvoja;
58. vyzýva na rozvoj celoživotného vzdelávania, pri ktorom by sa v oblasti odbornej prípravy brali vo väčšej miere do úvahy perspektívy vývoja techniky a spôsobov výroby; zdôrazňuje, že toto opatrenie predstavuje významný prostriedok pre všetkých pracujúcich, najmä osoby so stálym zamestnaním, aby si osvojili nové technológie a tak sa prispôsobili meniacemu sa trhu práce;
59. zdôrazňuje, že trvalo udržateľné financovanie systémov sociálneho zabezpečenia je možné dosiahnuť len upevnenou solidaritou medzi generáciami; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zodpovedne vychovať občanov v sociálnych a ekologických otázkach; vyzýva na zníženie nákladov na pracovnú silu v daňových systémoch členských štátov; vyzýva na lepšiu koordináciu v rámci členských štátov, aby bolo možné znížiť sociálne vylúčenie, lepšie zaručiť sociálne zabezpečenie všetkých európskych občanov a všade dosiahnuť rovnako vysoký ekologický štandard;
Tematické stratégie
60. je potešený skutočnosťou, že sa napokon predložili prvé tematické stratégie; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky oznámené tematické stratégie budú prijaté v čo najkratšom čase a najneskôr do leta 2006;
61. s uspokojením konštatuje prijatie a prehodnotenie rôznych právnych predpisov Spoločenstva, najmä v oblasti ochrany životného prostredia; domnieva sa, že značné množstvo z nich, najmä reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky rybného hospodárstva, neberú dostatočne do úvahy ciele trvalo udržateľného rozvoja a stále podporujú intenzívne spôsoby výroby;
62. vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho návrhu na revíziu stratégie trvalo udržateľného rozvoja predložila ambicióznejšie návrhy v otázke priebežnej kontroly tejto stratégie; zdôrazňuje, že revidovaná stratégia musí každoročne podliehať hodnoteniu, tak ako sa o tom rozhodlo na Európskej rade v Göteborgu v roku 2001; žiada, aby sa toto hodnotenie priebežne a v prípade potreby mohlo doplniť o opatrenia a návrhy určené na dosiahnutie pôvodne stanovených cieľov; víta svoju účasť na tomto hodnotení;
Závery
63. víta vôľu Komisie prijať opatrenia na podporu trvalo udržateľného rozvoja; s ľútosťou však konštatuje rozdiel medzi vyhlásenými zámermi a navrhnutými politikami; domnieva sa, že z dôvodu zhoršovania stavu životného prostredia nemajú priority prehodnocovania stratégie trvalo udržateľného rozvoja spočívať najmä v koordinačných opatreniach a rozširovaní vedomostí, ale v návrhoch jasných strednodobých a dlhodobých opatrení a cieľov, nástrojov, ako aj systému pravidelnej kontroly, sledovania a hodnotenia;
64. je pevne presvedčený, že trvalo udržateľný rozvoj znamená pre EÚ základný a rozhodujúci nástroj na podporu hospodárskeho a sociálneho pokroku, na zlepšenie kvality a úrovne života jej občanov, ktorý umožňuje vytvoriť novú koncepciu politiky umožňujúcej oslobodenie človeka;
65. vyzýva na vyčlenenie dostatočných prostriedkov v rámci finančného výhľadu na obdobie 2007-2013, aby bolo možné na všetkých úrovniach primerane čeliť trvalo neudržateľným trendom ako je chudoba, sociálne vylúčenie a následky starnutia spoločnosti; zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj musí byť z tohto dôvodu vedúcou zásadou pre politiky EÚ vo všetkých oblastiach; odporúča, aby tento finančný výhľad poskytoval dostatočné prostriedky na podporu plnej zamestnanosti, sociálneho začlenenia a odstránenia chudoby a na posilnenie sociálnej, územnej a hospodárskej súdržnosti;
66. môže len zdôrazniť, že revidovaná stratégia zahŕňa predovšetkým skutočnú zmenu našich spôsobov výroby a spotreby a vedie k zamysleniu sa nad cieľmi hospodárskej činnosti;
67. musí pripomenúť, že nečinnosť prinesie čoraz väčšie zvyšovanie cien a bude mať ešte vážnejšie priame dôsledky a ešte viac sťaží uplatňovanie cieľov EÚ v oblasti sociálneho pokroku, zdravia a ochrany životného prostredia a bude vytvárať nezvládnuteľný dlh pre budúce generácie;
68. žiada, aby sa s ním uskutočnili konzultácie k návrhu Komisie o revízii stratégie trvalo udržateľného rozvoja po jeho uverejnení;
o o o
69. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.