Európsky parlament,

–   so zreteľom na Svetový deň zdravia, ktorým je 7. apríl 2006, ktorý sa bude venovať zdravotníckym pracovníkom,

–   so zreteľom na dekádu zdravotníckych pracovníkov v rokoch 2006 - 2015, ktorá sa začne Svetovým dňom zdravia,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o stratégii EÚ na riešenie krízy ľudských zdrojov v sektore zdravotníctva rozvojových krajín (KOM(2005)0642),

–   so zreteľom na Rozvojové ciele milénia (RCM)

–   so zreteľom na druhé fórum na vysokej úrovni o RCM v oblasti zdravia, ktoré sa konalo v Abuji v decembri 2004 a jeho závery,

–   so zreteľom na samit o pokroku smerom k splneniu RCM, ktorý sa uskutočnil 14. - 16. septembra 2005 v New Yorku a jeho závery,

–   so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus(1),

–   so zreteľom na správu Svetovej banky o zdravotnej starostlivosti s názvom "Pomoc chudobným so zdravou výživou a službami pre obyvateľstvo: čo funguje, čo nie a prečo" (Reaching the Poor Poor with Health, Nutrition and Population Services: What Works, What Doesn't and Why), ktorá bola uverejnená 7. decembra 2005,

–   so zreteľom na deklaráciu o záväzku v súvislosti s HIV/AIDS, ktoré bolo prijaté na osobitnej schôdzi Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (UNGASS) v júni 2001, a jeho nadchádzajúcu komplexnú revíziu a zasadnutie na vysokej úrovni v júni 2006,

–   so zreteľom na článok 103 odsek 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže mnohé krajiny rozvojového sveta čelia vážnemu nedostatku zdravotníckych pracovníkov, pričom dochádza k migrácii z chudobných regiónov, ako aj v rámci týchto regiónov,

B.   keďže k akútnemu nedostatku ľudských zdrojov v oblasti zdravotnej starostlivosti nedochádza len v rozvojových krajinách, ale aj v Európe a vo všetkých ďalších štátoch sveta, najmä v prípadoch pandémie,

C.   keďže zvýšená potreba zdravotníckych pracovníkov v rozvinutých krajinách so starnúcou populáciou prilákala lekárov a zdravotné sestry predovšetkým z rozvojových krajín, čím sa len prehĺbil súčasný nedostatok zdravotníckych pracovníkov v týchto krajinách,

D.   keďže darcovské, ako aj prijímajúce krajiny sa prihlásili k RCM, z ktorých tri sa priamo týkajú zdravia: zníženie detskej úmrtnosti, zlepšenie zdravia matiek, boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze, malárii a ďalším chorobám,

E.   keďže je prístup k zdravotnej starostlivosti základným ľudským právom,

F.   keďže HIV/AIDS, tuberkulóza a malária sa podieľali na zvýšení zlej úrovne zdravia v spoločnosti vo všeobecnosti a predovšetkým v rozvojových krajinách a mali vo veľkej miere škodlivé účinky na oblasť zdravotníctva vrátane strát zdravotníckych pracovníkov,

G.   keďže zdravotnícky pracovníci v rozvinutých, najmä však v rozvojových krajinách, sú vystavení zvýšenému riziku infekcie alebo riziku vystavenia toxickým látkam,

H.   keďže v dôsledku vojen v rozvojových krajinách dochádza k vzniku vážnych núdzových situácií, ktoré si vyžadujú veľký počet osobitne vyškolených zdravotníckych pracovníkov,

I.   keďže odborná príprava zdravotníckych pracovníkov v rozvojových krajinách je v dôsledku nedostatočnej politickej vôle a zdrojov často nedostatočná,

J.   keďže na zabezpečenie efektívnej činnosti zdravotníckych pracovníkov v rozvojových krajinách je nevyhnutné, aby títo pracovníci mali k dispozícii primeranú infraštruktúru, ako aj adekvátnu technickú a farmaceutickú podporu,

K.   keďže pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkmi v rozvojových krajinách je nevyhnutné neustále vzdelávanie v oblasti zdravotníctva, zabezpečenie kvality a ochrana zdravotníckych pracovníkov,

1.   víta vyššie uvedené oznámenie Komisie a v plnej miere podporuje jej tvrdenie, že "pokrok pri dosahovaní RCM sa dá ťažko dosiahnuť bez zvýšenia investícii do pracovnej sily v zdravotníctve", ako aj jej jasný záväzok vypracovať rozvojové stratégie v rámci partnerstva s rozvojovými krajinami;

2.   kritizuje však rozpor medzi záväzkom, ktorý prijala Komisia v súvislosti so zlepšovaním zdravotnej starostlivosti v rozvojových krajinách a plnením RCM a jej záznamom o využívaní rozvojových fondov v sektora zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje napríklad skutočnosť, že v roku 2003 sa pre oblasť zdravotníctva vyčlenilo len 5,2 % prostriedkov Európskeho rozvojového fondu a v roku 2002 to boli iba 4 %;

3.   považuje za poľutovaniahodné, že Komisia chce navrhnúť, aby sa v rámci nového nástroja rozvojovej spolupráce vyčlenilo iba 6 % prostriedkov rozvojových fondov na ľudský a sociálny rozvoj, ktorý sa nevzťahuje iba na zdravotnú starostlivosť, HIV/AIDS, sexuálne a reprodukčné zdravie, ale aj na všetky ďalšie súčasti sociálneho rozvoja vrátane programov zameraných na deti, vzdelávanie a oblasť rodovej problematiky;

4.   vyzýva Komisiu, aby podporila dlhotrvajúcu požiadavku Európskeho parlamentu, aby sa 35 % rozvojových fondov použilo na sociálnu oblasť, pričom 20 % celkových prostriedkov by sa použilo na základnú zdravotnú starostlivosť a základné vzdelávanie;

5.   uznáva, že existuje naliehavá potreba zlepšiť harmonizáciu pomoci od darcov, v rámci EÚ, ako aj na celosvetovej úrovni, a súhlasí s tým, že podpora z rozpočtu napojená na dostatočne jasné ukazovatele výkonnosti by mohla byť účinným spôsobom zlepšovania harmonizácie, ako aj zvyšovania predvídateľnosti;

6.   požaduje primerané financovanie projektov v oblasti reprodukčného zdravia a odsudzuje "global gag rule" , globálne pravidlo zakazujúce slobodné vyjadrovanie o otázkach súvisiacich s interrupciami, (politika hlavného mesta Mexika), ktoré blokuje financovanie takýchto projektov zo strany USA;

7.   uznáva, že jednou z hlavných príčin tejto problematickej situácie v rozvojových krajinách je migrácia zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú zamestnávaní v bohatších krajinách (predovšetkým v EÚ a USA), a požaduje, aby EÚ trvala na vytvorení celosvetového kódexu správania pre etické prijímanie pracovníkov;

8.   domnieva sa, že prvým krokom v rámci boja proti tomuto trendu je zabezpečenie odbornej prípravy a lepších pracovných podmienok pre zdravotníckych pracovníkov v daných oblastiach, zabezpečenie stimulov, na základe ktorých by pracovali na miestach, kde sú najviac potrební, ako aj zabezpečenie vakcín vzhľadom na možný vznik pandémie;

9.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere realizovali súdržnosť rozvojovej politiky, ku ktorej sa zaviazali v rámci vyššie uvedeného spoločného vyhlásenia o politike rozvoja, tým, že zabezpečia, aby migračné politiky neznamenali ujmu pre rozvojové krajiny tým, že aktívne prispievajú k odlivu špičkových odborníkov v oblasti zdravotníctva z najchudobnejších krajín;

10.   zdôrazňuje napriek tomu skutočnosť, že najlepším spôsobom boja proti "odlivu mozgov" v oblasti zdravotníctva je zabezpečenie stimulačných opatrení, na základe ktorých by špičkoví odborníci v oblasti zdravotníctva zostali pracovať vo svojich domácich krajinách; vyzýva Komisiu, členské štáty a vlády rozvojových krajín, aby svoju pozornosť venovali odbornej príprave špičkových odborníkov v oblasti zdravotníctva;

11.   vyzýva rozvojové krajiny, aby obnovili ich verejné a základné systémy zdravotnej starostlivosti a žiada EÚ, aby podporila tento proces poskytnutím pomoci na posilnenie ľudských a inštitucionálnych kapacít a infraštruktúr vrátane zlepšenia pracovných podmienok lekárskeho personálu, poskytnutia primeraného lekárskeho vybavenia a prenosu technológie;

12.   trvá na tom, aby Komisia a členské štáty vynaložili maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky určené na zdravotnú starostlivosť použili na pomoc najchudobnejším v rozvojových krajinách; zdôrazňuje naliehavú potrebu sprístupnenia zdravotnej starostlivosti na vidieku a v odľahlých oblastiach;

13.   nalieha na členské štáty EÚ, aby sa globálna zdravotná starostlivosť a lekárstvo stalo ich strategickým sektorom a tiež, aby sa rozhodným spôsobom pričinili o presadzovanie priorít v oblasti výskumu a vývoja s cieľom uspokojiť potreby pacientov, najmä tých, ktorí žijú v podmienkach s nedostatkom zdrojov,

14.   nalieha na členské štáty EÚ, aby zabezpečili, že pokrok v základnej vede a biomedicíne sa pretransformuje do lepšej, bezpečnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov vrátane prístupu k základným liekom, najmä pre tých, ktorí žijú v chudobe;

15.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvinuli partnerstvá s nemocnicami v rozvojových krajinách a aby podporovali spoluprácu prostredníctvom uskutočňovania videokonferencií, ktoré umožnia relatívne malým a odľahlým nemocniciam využívať vysoko odborné skúsenosti a odbornú pomoc zo strany ostatných nemocníc alebo krajín, a aby aktívne podporovali rozvoj základnej zdravotnej starostlivosti;

16.   požaduje účinné plánovanie ľudských zdrojov v oblasti zdravotníctva vo všetkých členských štátoch s cieľom vyhovieť vnútornému dopytu a minimalizovať negatívny vplyv na ich susedov, africké krajiny a ďalšie dotknuté krajiny;

17.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali vzdelávanie lekárov v rozvojových krajinách, ako aj prístup študentov z vidieckych a odľahlých oblastí k nemu;

18.   domnieva sa, že, s cieľom pomôcť odstrániť nedostatok zdravotníckych pracovníkov v rôznych častiach členských štátov, je jednou z priorít EÚ udržať a zvýšiť počet zdravotníckych pracovníkov v EÚ na základe prijatia niekoľkých opatrení, akými sú podpora profesionálnej mobility v EÚ, ponuka lepších pracovných podmienok, zvýšená investičná podpora do odbornej prípravy a vypracovanie stimulačných opatrení, ktoré sa musia opierať o výskum, analýzu a konzultácie so zdravotníckymi pracovníkmi;

19.   zastáva názor, že je nevyhnutné zaručiť všetkým ľuďom prístup k bezplatnej a vysoko kvalitnej zdravotnej starostlivosti;

20.   zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť účinnú vakcínu proti malárii a že tento vývoj je možné urýchliť na základe medzinárodného partnerstva medzi predstaviteľmi súkromného a verejného sektora;

21.   vyjadruje svoje uznanie a podporu práci, ktorú vykonali mimovládne organizácie poskytujúce pomoc a odborné znalosti v oblasti ochrany zdravia v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala tieto mimovládne organizácie;

22.   pripomína strašnú situáciu piatich bulharských zdravotných sestier a palestínskeho lekára, ktorí v Tripolise čelia trestu smrti;

23.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, vládam členských štátov a vládam všetkých rozvojových krajín a Dr. Lee Jong-Wookovi, generálnemu tajomníkovi Svetovej zdravotníckej organizácie.

(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.