Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o službách na vnútornom trhu (KOM(2004)0002 – C5-0069/2004 – 2004/0001(COD))

P6_TA(2006)0061 A6-0409/2005

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2004)0002)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 47 ods. 2, články 55 a 71, ako aj článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C5-0069/2004),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre rozpočtovú kontrolu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví a Výboru pre petície (A6-0409/2005);

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. februára 2006na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES o službách na vnútornom trhu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej prvú a tretiu vetu článku 47 ods. 2 a článkov 55, 71 a 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre regióny(3),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(4),

keďže:

(1)  Európska únia sa snaží vytvoriť ešte užšie väzby medzi štátmi a národmi Európy a zaručiť hospodársky a spoločenský pokrok. V súlade s článkom 14 ods. 2 zmluvy zahŕňa vnútorný trh oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb služieb a sloboda usadiť sa. Odstraňovanie prekážok rozvoja činností v rámci služieb medzi členskými štátmi je dôležité pre posilnenie integrácie národov Európy a pre presadenie vyrovnaného a trvalo udržateľného hospodárskeho a spoločenského pokroku. Pri odstraňovaní týchto prekážok je nevyhnutné zabezpečiť, aby rozvoj činností v oblasti služieb prispieval k splneniu úloh stanovených v článku 2 zmluvy, a to podporou, v rámci Spoločenstva, harmonického, vyváženého a udržateľného rozvoja hospodárskych činností, vysokej miery zamestnanosti a sociálnej ochrany, rovnosti medzi mužmi a ženami, trvalo udržateľného a neinflačného rastu, vysokej miery konkurencieschopnosti a zbližovania hospodárskej výkonnosti, vysokej úrovne ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia, zvýšenia životnej úrovne a kvality života a hospodárskej a sociálnej súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi.

(2)  Konkurencieschopný trh so službami je nevyhnutný na podporu hospodárskeho rastu a vytvára v rámci Európskej únie pracovné miesta. Mnohé prekážky v rámci vnútorného trhu v súčasnosti bránia poskytovateľom služieb, najmä malým a stredným podnikom (MSP), aby rozšírili svoje činnosti za hranice svojho štátu a využívali v plnom rozsahu výhody vnútorného trhu. Táto skutočnosť oslabuje konkurencieschopnosť poskytovateľov služieb z Európskej únie vo svete. Voľný trh, ktorý vyžaduje od členských štátov zrušenie obmedzení týkajúcich sa cezhraničného poskytovania služieb a zároveň zvyšovanie transparentnosti a informovanosti, by zákazníkom umožnil širší výber a lepšie služby za nižšie ceny.

(3)  Správa Komisie o "Stave vnútorného trhu so službami"(5) poskytuje podrobný zoznam početných prekážok, ktoré bránia rozvoju služieb medzi členskými štátmi alebo ho spomaľujú, a to najmä prekážky pre malé a stredné podniky (MSP), ktoré v sektore služieb prevládajú. Správa konštatuje, že desať rokov po predpokladanom ukončení budovania vnútorného trhu stále existuje obrovský rozdiel medzi víziou integrovaného hospodárstva Európskej únie a realitou, ako ju poznajú európski občania a poskytovatelia služieb. Prekážky uvedené v zozname ovplyvňujú široké spektrum činností v rámci služieb v rôznych etapách aktivít poskytovateľa a vyznačujú sa viacerými podobnými znakmi, a najmä skutočnosťou, že často vznikajú v dôsledku administratívnych prekážok, právnej neistoty súvisiacej s cezhraničnou činnosťou alebo nedostatku vzájomnej dôvery členských štátov.

(4)  Keďže služby predstavujú motor hospodárskeho rastu a reprezentujú 70 % HDP a zamestnanosti vo väčšine členských štátov, takáto fragmentácia vnútorného trhu má nepriaznivý vplyv na celé európske hospodárstvo, najmä na konkurencieschopnosť MSP a pohyb pracovníkov, a bráni spotrebiteľom v prístupe k väčšej rôznorodosti služieb s konkurencieschopnou cenou. Je dôležité upozorniť, že odvetvie služieb je hlavným zamestnávateľom najmä pre ženy, ktoré môžu získať veľa výhod z nových možností, ktoré ponúka dokončenie vnútorného trhu so službami. Európsky parlament a Rada zdôraznili, že odstránenie právnych prekážok vytvorenia skutočného vnútorného trhu je prioritnou oblasťou pre splnenie cieľov stanovených na zasadnutí Európskej rady v Lisabone, ktorými je zlepšenie zamestnanosti a sociálnej súdržnosti a dosiahnutie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a tak urobiť do roku 2010 z Európskej únie najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku na svete založenú na vedomostiach, ktorá podporuje zamestnanosť. Odstránenie týchto prekážok a zároveň zabezpečenie pokročilého európskeho sociálneho modelu je preto základnou podmienkou pre prekonanie ťažkostí pri vykonávaní lisabonskej stratégie a pre oživenie európskeho hospodárstva, najmä z hľadiska zamestnanosti a investícií. Je preto dôležité dosiahnuť jednotný trh so službami, v ktorom bude v rovnováhe otvorenosť trhu, verejnoprospešné služby, sociálne práva a práva spotrebiteľov.

(5)  Najmä po pristúpení desiatich nových členských štátov tí podnikatelia, ktorí si želajú poskytovať služby v inom členskom štáte, čelia zrejmým prekážkam.

(6)  Preto je potrebné odstrániť prekážky týkajúce sa slobody poskytovateľov služieb usadiť sa v členských štátoch a slobodného poskytovania služieb medzi členskými štátmi a zaručiť príjemcom a poskytovateľom právnu istotu, potrebnú pre praktický výkon týchto dvoch základných slobôd uvedených v zmluve. Keďže prekážky na vnútornom trhu so službami majú vplyv na subjekty, ktoré sa chcú usadiť v inom členskom štáte alebo ktoré poskytujú službu v inom členskom štáte bez toho, aby tam boli usadené, je potrebné umožniť poskytovateľom služieb, aby mohli vyvíjať svoje činnosti v rámci služieb na vnútornom trhu buď usadením sa v členskom štáte alebo uplatnením slobody poskytovať služby. Poskytovatelia služieb by mali mať možnosť voľby medzi týmito dvoma slobodami v závislosti od ich stratégie rastu v každom členskom štáte.

(7)  Tieto prekážky nemožno odstrániť len odvolávaním sa na priamu uplatniteľnosť článkov 43 a 49 zmluvy, keďže na jednej strane riešenie jednotlivých prípadov pomocou postupov voči dotknutému členskému štát by pri porušení bolo pre vnútroštátne orgány aj inštitúcie Spoločenstva hlavne po rozšírení veľmi zložité a na druhej strane zrušenie viacerých prekážok podlieha predchádzajúcej koordinácii v rámci vnútroštátnych právnych systémov vrátane vytvorenia administratívnej spolupráce. Právny nástroj Spoločenstva umožňuje vytvoriť skutočný vnútorný trh so službami, ako to uznal Európsky parlament a Rada.

(8)  Táto smernica ustanovuje všeobecný právny rámec, ktorý je v prospech širokého spektra služieb, pričom zohľadňuje rozdielne charakteristiky jednotlivých druhov činností alebo povolaní a ich regulačné systémy. Základom tohto rámca je dynamický a selektívny prístup prioritne spočívajúci v odbúravaní rýchlo odstrániteľných prekážok a v ostatných prípadoch spočíva v začatí procesu hodnotenia, konzultácií a doplňujúcej harmonizácie konkrétnych otázok, čo umožní postupnú a koordinovanú modernizáciu vnútroštátnych regulačných systémov týkajúcich sa činností v rámci služieb, nevyhnutnú pre vytvorenie skutočného vnútorného trhu so službami do roku 2010. Mala by sa ustanoviť vyvážená sústava opatrení, ktorá zahrnie cielenú harmonizáciu, správnu spoluprácu, slobodu poskytovať služby podľa tejto smernice a podporu vypracovania kódexov správania sa v rôznych oblastiach. Táto koordinácia vnútroštátnych právnych systémov by mala zabezpečiť vysoký stupeň právnej integrácie Spoločenstva a vysokú úroveň ochrany cieľov všeobecného záujmu, najmä ochrany spotrebiteľov, životného prostredia, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia a dodržiavania pracovno-právnych predpisov, ktoré sú nevyhnutné pre vytvorenie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi.

(9)  Je potrebné uplatňovať ustanovenia tejto smernice týkajúce sa slobody usadzovania sa a voľného pohybu služieb len do tej miery, aby boli dané činnosti otvorené pre konkurenciu, teda nezaväzovali členské štáty liberalizovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu ani privatizovať verejnoprávne subjekty, ktoré takéto služby poskytujú, ani na zrušenie existujúcich monopolov v iných činnostiach alebo určitých distribučných služieb.

(10)  Táto smernica nezasahuje do činností členských štátov, v súlade s právom Spoločenstva, v súvislosti s ochranou alebo podporou kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a plurality médií vrátane ich financovania.

(11)  Je rovnako dôležité, aby táto smernica plne rešpektovala iniciatívy Spoločenstva vychádzajúce z článku 137 zmluvy na účely dosiahnutia cieľov článku 136 zmluvy, týkajúcich sa podpory zamestnanosti a lepších životných a pracovných podmienok.

(12)  S ohľadom na skutočnosť, že zmluva ustanovuje špecifický právny základ pre veci z oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia a s cieľom zabezpečiť, aby táto smernica tieto oblasti neovplyvnila, je nevyhnutné vylúčiť oblasť pracovného práva a sociálneho zabezpečenia z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(13)  Táto smernica sa nevzťahuje na požiadavky týkajúce sa prístupu určitých poskytovateľov služieb k verejným finančným prostriedkom. Takéto požiadavky zahŕňajú predovšetkým tie, ktoré stanovujú podmienky, za ktorých majú poskytovatelia služieb nárok na získanie verejných finančných prostriedkov vrátane špecifických zmluvných podmienok a najmä kvalitatívnych noriem, ktoré je potrebné dodržať ako podmienku získania verejných finančných prostriedkov, napríklad pre sociálne služby.

(14)  Táto smernica, a najmä opatrenia týkajúce sa systémov schvaľovania a územného rozsahu schvaľovania, nezasahuje do rozdelenia regionálnych a miestnych právomocí v rámci členských štátov vrátane regionálnej a miestnej samosprávy a používania úradných jazykov.

(15)  Je potrebné uznať dôležitosť úlohy, ktorú pri regulácii činností v rámci služieb a rozvoji profesijných pravidiel zohrávajú profesijné orgány, profesijné združenia a sociálni partneri, pokiaľ nebránia rozvoju hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektami.

(16)  Za služby sociálnej starostlivosti nesú zodpovednosť štáty - na národnej, regionálnej a miestnej úrovni - v sociálnej oblasti. Sú vyjadrením zásady sociálnej súdržnosti a solidarity, ako to okrem iného odráža skutočnosť, že sa zameriavajú na pomoc tým, ktorí sa ocitli v núdzi z dôvodu nedostatočného príjmu domácnosti, úplnej alebo čiastočnej závislosti alebo rizika vytlačenia na okraj spoločnosti. Tieto služby sú často úplne neziskové, preto prínosy, ktoré sú s nimi spojené, nemajú hospodársky význam.

(17)  Táto smernica sa nezaoberá financovaním sociálneho bývania, ani systémami pomoci s ním spojenými. Takisto neovplyvňuje kritéria ani podmienky, ktorými členské štáty zabezpečujú, aby služby sociálneho bývania efektívne vykonávali svoju funkciu v prospech verejného záujmu a sociálnej súdržnosti.

(18)  Služby sociálnej starostlivosti o deti a rodinu zamerané na podporu rodín a mladých ľudí, ako aj vzdelávacie a kultúrne služby, ktoré tradične sledujú sociálne ciele, by nemali byť dotknuté ustanoveniami tejto smernice.

(19)  Táto smernica by sa mala vykladať takým spôsobom, aby zlučovala výkon základných práv tak, ako ich uznávajú členské štáty a Charta základných práv Európskej únie, so základnými slobodami ustanovenými v článkoch 43 a 49 zmluvy. Tieto základné práva zahŕňajú okrem iného aj právo na protest. Táto smernica by sa mala vykladať takým spôsobom, aby plne umožnila vykonávanie základných práv a základných slobôd.

(20)  Táto smernica je v súlade s ďalšími súčasnými iniciatívami Spoločenstva v oblasti služieb, osobitne s tými, ktoré sa týkajú konkurencieschopnosti podnikateľských služieb, bezpečnosti služieb(6) a činnosti v oblasti mobility pacienta a rozvoja zdravotnej starostlivosti v Spoločenstve. Je tiež v súlade s terajšími iniciatívami týkajúcimi sa vnútorného trhu, akou je návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podpore predaja na vnútornom trhu(7), a ochrany spotrebiteľov, akou je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu ("smernica o nekalých obchodných praktikách")(8) a  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie zákonov na ochranu spotrebiteľov ("nariadenie o spolupráci pri ochrane spotrebiteľa")(9).

(21)  Táto smernica by sa nemala vzťahovať na verejnoprospešné služby, ktoré poskytujú a vymedzujú členské štáty v rámci svojich záväzkov na ochranu verejného záujmu. Na tieto činnosti sa nevzťahuje vymedzenie pojmov článku 50 zmluvy a preto nespadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú len vtedy, ak sú predmetné činnosti otvorené hospodárskej súťaži a nevyžadujú od členských štátov, aby liberalizovali služby verejného záujmu, privatizovali existujúce verejné subjekty alebo zrušili existujúce monopoly, ako lotérie alebo určité distribučné služby. V súvislosti s verejnoprospešnými službami sa táto smernica vzťahuje len na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, t. j. na služby, ktoré zodpovedajú hospodárskej činnosti a sú otvorené hospodárskej súťaži. Táto smernica rovnako neovplyvňuje financovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a nevzťahuje sa na pomoc, ktorú poskytujú členské štáty najmä v sociálnej oblasti v súlade s hlavou VI kapitola I zmluvy.

(22)  Vylúčenie z rozsahu uplatňovania by sa nemalo vzťahovať len na otázky osobitne uvedené v týchto smerniciach, ale aj na veci, pre ktoré tieto smernice výslovne ponechávajú možnosť, aby členské štáty prijali určité opatrenia na národnej úrovni.

(23)  Finančné služby by sa mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, keďže tieto činnosti sú v súčasnosti predmetom osobitného akčného plánu zameraného rovnako ako táto smernica na vytvorenie skutočného vnútorného trhu so službami. Toto vyňatie by sa malo vzťahovať na všetky služby bankového, úverového, poistného vrátane zaisťovacieho , osobno-dôchodkového, investičného, platobného, investično-poradenského charakteru a všeobecne na služby uvedené v prílohe I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií(10).

(24)  S ohľadom na prijatie balíka právnych nástrojov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, ako aj súvisiacich zdrojov a služieb, v roku 2002, ktorý vytvoril regulačný rámec podporujúci prístup k týmto činnostiam na vnútornom trhu najmä pomocou zrušenia najodlišnejších systémov udeľovania povolení, je potrebné z oblasti pôsobnosti tejto smernice vyňať aj otázky, ktorými sa zaoberajú tieto nástroje.

(25)  Osobitné požiadavky, ktoré členské štáty nariaďujú pre zakladanie agentúr na sprostredkovanie dočasnej práce znamenajú, že tieto služby nemôžu patriť v tomto štádiu do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Preto je potrebná úplná harmonizácia predpisov pre zakladanie subjektov v tomto sektore s cieľom stanoviť právny rámec pre realizáciu vnútorného trhu v tomto sektore.

(26)  Osobitné požiadavky, ktoré členské štáty nariaďujú pre zakladanie subjektov poskytujúcich bezpečnostné služby znamenajú, že tieto služby nemôžu patriť v tomto štádiu do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Preto je potrebná úplná harmonizácia predpisov pre zakladanie subjektov v tomto sektore s cieľom stanoviť právny rámec pre realizáciu vnútorného trhu v tomto sektore.

(27)  Vylúčenie zdravotnej starostlivosti zahŕňa zdravotnícke a farmaceutické služby, ktoré poskytuje zdravotnícky personál pacientom pri posudzovaní, udržiavaní a obnovovaní ich zdravotného stavu, kedy sú tieto činnosti vyhradené pre regulované povolanie v členskom štáte, v ktorom sú služby poskytované.

(28)  Táto smernica neovplyvňuje náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte než v tom, ktorého obyvateľom je príjemca starostlivosti. Súdny dvor sa tejto problematike venoval už pri mnohých príležitostiach a uznal práva pacienta. Je dôležité, aby sa táto otázka riešila aj v inom právnom nástroji Spoločenstva, čím by sa zabezpečila väčšia právna istota a jednoznačnosť.

(29)  Audiovizuálne služby bez ohľadu na spôsob ich vysielania, najmä služby televízneho vysielania, ako sú vymezdené v smernici Rady 89/552/EHS z 3.októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania(11), rozhlasové služby, služby týkajúce sa kina a služby spoločností kolektívnej správy práv duševného vlastníctva by mali byť tiež vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Tieto služby zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní európskej kultúrnej identity a verejnej mienky a ak má byť zachovaná a podporovaná kultúrna rôznorodosť a pluralizmus, je potrebné zaviesť osobitné opatrenia, ktoré musia byť schopné vziať do úvahy špecifickú regionálnu a celonárodnú situáciu. Navyše sa od Spoločenstva vyžaduje, aby zohľadnilo kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa ustanovení zmluvy, a to perdovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jeho kultúr. V súlade so zásadou subsidiarity a právnymi predpismi Spoločenstva, najmä predpismi o hospodárskej súťaži, podpora udelená audiovizuálnym službám musí brať do úvahy kultúrnu a spoločenskú povahu, v dôsledku ktorej je uplatňovanie ustanovení tejto smernice nevhodné.

(30)  Činnosti týkajúce sa hazardných hier vrátane lotérií a stávkových transakcií by mali byť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vyňaté s ohľadom na osobitnú povahu týchto činností, ktoré zahŕňajú vykonávanie politík týkajúcich sa verejného poriadku a ochrany spotrebiteľa členskými štátmi. Osobitnú povahu týchto činností judikatúra Spoločenstva nezohľadňuje, len žiada vnútroštátne súdy, aby do hĺbky preskúmali dôvody týkajúce sa verejného záujmu, ktoré môžu odôvodniť odchýlku od slobody poskytovania služieb alebo slobody usadzovania sa. Navyše, vzhľadom na značné rozdiely v zdaňovaní činností týkajúcich sa hazardných hier, ktoré sú aspoň čiastočne spojené s rozdielmi týkajúcimi sa potrieb členských štátov v oblasti verejného poriadku, by bolo úplne nemožné vytvoriť spravodlivú cezhraničnú hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi herného priemyslu bez toho, aby sa vopred alebo zároveň vyriešili otázky daňovej súdržnosti medzi členskými štátmi, ktorým sa táto smernica nevenuje, a ktoré nepatria do rozsahu jej pôsobnosti.

(31)  Táto smernica sa nevzťahuje na činnosti pracovníkov tých profesií, ktoré sú sústavne alebo dočasne, priamo a konkrétne spojené s výkonom úradnej moci, najmä činnosti týkajúce sa zriadenia autentických nástrojov a certifikácie zo strany úradných osôb.

(32)  Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva poskytuje konkrétny právny základ pre oblasť zdaňovania a pre už prijaté nástroje Spoločenstva v tejto oblasti, je potrebné oblasť zdaňovania vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(33)  Dopravné služby vrátane mestskej dopravy, prístavných služieb, taxislužby a rýchlej zdravotníckej pomoci sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Preprava peňazí a preprava zosnulých osôb by mali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, keďže v týchto oblastiach existujú problémy na vnútornom trhu.

(34)  Trestnoprávne predpisy by nemali byť touto smernicou dotknuté. Nemali by však byť zneužívané na účely obchádzania pravidiel ustanovených v tejto smernici.

(35)  Neziskové amatérske športové činnosti majú dôležitý spoločenský význam. Často sú výhradne zamerané na plnenie spoločenských a rekreačných cieľov. Nesmú preto pozostávať z ekonomickej činnosti v zmysle právnych predpisov Spoločenstva a nespadajú do pôsobnosti tejto smernice.

(36)   Táto smernica by sa mala uplatňovať len vtedy, ak neexistujú osobitné ustanovenia v právnych predpisoch Spoločenstva, ktoré by upravovali osobitné hľadiská prístupu a výkonu činností v rámci služieb v osobitných oblastiach alebo v osobitných povolaniach.

(37)  V zmysle rozhodnutí Súdneho dvora vo vzťahu k článku 49 a nasl. zmluvy zahŕňa pojem služba každú ekonomickú činnosť poskytovanú obyčajne za odplatu. Platba poplatku zo strany príjemcu s cieľom prispieť v určitej miere k prevádzkovým nákladom systému nepredstavuje sama o sebe odplatu, keďže služba je i naďalej financovaná najmä z verejných zdrojov.

(38)   Koncepcia služieb pokrýva každú ekonomickú činnosť obyčajne poskytovanú za odplatu. Odplata chýba v prípade činností, ktoré sú vykonávané bezodplatne štátom alebo regionálnym či miestnym orgánom v súvislosti s ich povinnosťami v sociálnej, kultúrnej, vzdelávacej a právnej oblasti, akým je vzdelávanie poskytované v rámci národného vzdelávacieho systému, či už vo verejných alebo súkromných vzdelávacích zariadeniach, alebo riadenie systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré nepredstavuje ekonomickú činnosť. Na tieto činnosti sa nevzťahuje vymedzenie pojmu "služba" a preto nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(39)  Táto smernica sa nevzťahuje na uplatňovanie článkov 28 až 30 zmluvy, ktoré sa týkajú voľného pohybu tovaru. Obmedzenia zakázané na základe slobody poskytovania služieb, ako je ustanovená v tejto smernici, sa vzťahujú na požiadavky uplatňované na prístup k činnostiam v rámci služieb alebo k ich výkonu a nie na požiadavky, ktoré sa uplatňujú na tovary ako také.

(40)  Pojem poskytovateľ zahŕňa každú fyzickú osobu, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu, alebo každú právnickú osobu, ktorá v ňom vykonáva činnosť v rámci služieb, v súvislosti s uplatňovaním slobody usadiť sa alebo slobody poskytovať služby. Vymedzenie pojmu poskytovateľ preto nie je obmedzené na cezhraničné poskytovanie služieb v rámci slobody poskytovať služby, ale tiež zahŕňa prípady, v ktorých sa prevádzkovateľ usadí v členskom štáte, aby tam začal vykonávať činnosti v rámci služieb. Na druhej strane vymedzenie pojmu poskytovateľ nezahŕňa prípady pobočiek spoločností tretích krajín v členskom štáte, pretože podľa článku 48 Zmluvy môžu mať prospech zo slobody poskytovať služby a voľného pohybu služieb len spoločnosti založené v súlade s právnymi predpismi členského štátu so sídlom, ústredím alebo hlavným miestom podnikania v rámci Spoločenstva.

(41)  Miesto, kde je poskytovateľ služieb usadený, by malo byť určené v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej koncept usadenia sa zahŕňa faktické vykonávanie hospodárskej činnosti prostredníctvom trvalej prevádzky na dobu neurčitú; táto požiadavka je splnená aj v tom prípade, ak je spoločnosť založená na určité obdobie, alebo ak si prenajíma budovu či zariadenie, prostredníctvom ktorého vykonáva svoju činnosť. Podľa tohto vymedzenia, ktoré vyžaduje faktické vykonávanie hospodárskej činnosti v mieste usadenia sa poskytovateľa služieb, samotná poštová schránka toto miesto nepredstavuje. V prípadoch, keď má poskytovateľ viacero miest, kde sa usadil, je dôležité určiť, z ktorého miesta sa daná služba poskytuje; tam, kde je zložité určiť spomedzi viacerých miest, z ktorého sa daná služba poskytuje, miesto usadenia sa je tam, kde má poskytovateľ centrum svojej činnosti týkajúcej sa danej služby.

(42)  Ak prevádzkovateľ cestuje do iného členského štátu s cieľom vykonávať tam činnosť v rámci služieb, malo by sa rozlišovať medzi situáciami, na ktoré sa vzťahuje sloboda usadiť sa a na ktoré sa vzťahuje v dôsledku dočasného charakteru dotknutých činností voľný pohyb služieb. Podľa zhodných rozhodnutí Súdneho dvora sa dočasný charakter dotknutých činností musí určiť nie len s prihliadnutím na trvanie poskytovania služby, ale aj na pravidelnosť, periodicitu a kontinuitu. V každom prípade dočasný charakter činnosti neznamená, že si poskytovateľ služby nemôže zriadiť určitú formu infraštruktúry v cieľovom členskom štáte, ako napr. kancelárske priestory, miestnosti alebo priestory pre klientov, pokiaľ je takáto infraštruktúra nevyhnutná na účely poskytovania dotknutej služby.

(43)  Pojem systém udeľovania povolení zahŕňa okrem iného správne postupy pre udeľovanie povolení, licencií, schválení alebo koncesií, ako aj povinnosti súvisiace so získaním oprávnenia na výkon činnosti, ako je povinnosť zaregistrovať sa ako člen profesie alebo zapísať sa do evidencie, registra alebo databázy, povinnosť úradného vymenovania za orgán alebo povinnosť byť držiteľom preukazu potvrdzujúcim členstvo v určitej profesii. Povolenie môže byť udelené nie len úradným rozhodnutím, ale aj konkludentným rozhodnutím vyplývajúcim napr. z nekonania príslušného orgánu alebo zo skutočnosti, že zainteresovaná strana musí dostať potvrdenie o prijatí vyhlásenia, aby mohla začať vykonávať dotknutú činnosť alebo aby bolo vykonávanie tejto činnosti zákonné.

(44)  Pravidlá vzťahujúce sa na správne postupy sa nezameriavajú na harmonizáciu správnych postupov, ale na odstránenie príliš náročných systémov udeľovania povolení, postupov a formálnych náležitostí, ktoré prekážajú výkonu slobody usadiť sa a z toho vyplývajúcemu vytvoreniu nových podnikov poskytujúcich služby.

(45)  Jedným z hlavných problémov, s ktorým sa stretávajú najmä MSP, pri získavaní prístupu k činnostiam v rámci služieb a pri ich výkone je zložitosť, dĺžka a právna neistota správnych postupov. Z tohto dôvodu, nasledujúc vzor určitých iniciatív zameraných na modernizáciu a dobrú administratívnu prax podniknutých na úrovni Spoločenstva a na vnútroštátnej úrovni, je potrebné ustanoviť zásady administratívneho zjednodušenia, okrem iného pomocou zavedenia systému jednotných kontaktných miest koordinovaných na úrovni Spoločenstva a obmedzenia povinnosti predchádzajúceho schválenia na prípady, v ktorých je to dôležité. Cieľom takejto modernizácie je pri dodržaní požiadaviek transparentnosti a aktualizácie informácií týkajúcich sa prevádzkovateľov skrátiť oneskorenia, znížiť náklady a odstrániť odradzujúce účinky vyplývajúce napríklad zo zbytočných alebo príliš zložitých a ťažkopádnych postupov, z duplikácie postupov, byrokratických postupov pri predkladaní dokumentov, zo svojvoľného výkonu právomocí príslušných orgánov, z neurčitých alebo nadbytočne dlhých lehôt pre poskytnutie odpovede, obmedzeného trvania platnosti udelených povolení a neprimeraných poplatkov a pokút. Takáto prax pôsobí obzvlášť odradzujúco najmä na tých poskytovateľov, ktorí majú záujem vykonávať svoje činnosti v inom členskom štáte, a je potrebné ju modernizovať koordinovane v rámci rozšíreného vnútorného trhu dvadsiatich piatich členských štátov.

(46)  Členské štáty by mali v prípade potreby zaviesť harmonizované európske formuláre, ktoré budú slúžiť ako ekvivalent certifikátov, osvedčení alebo ďalších dokumentov v súvislosti s usadením sa.

(47)  S cieľom uľahčiť prístup k činnostiam v rámci služieb a k ich výkonu na vnútornom trhu je potrebné stanoviť spoločný cieľ administratívneho zjednodušenia pre všetky členské štáty a vytvoriť ustanovenia týkajúce sa okrem iného spoločných kontaktných miest, práva na informácie, možnosti splniť požiadavky pomocou elektronických prostriedkov a ustanovenia rámca pre systémy udeľovania povolení. Ostatné opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni na tieto účely môžu zahŕňať znižovanie počtu postupov a formalít vzťahujúcich sa na činnosti v rámci služieb a obmedzenie týchto postupov a formalít len na tie, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu a ktoré sa navzájom neduplikujú z hľadiska obsahu alebo účelu.

(48)  Na účely administratívneho zjednodušenia by nemali byť zavedené všeobecné formálne požiadavky, ako napríklad predloženie originálnych dokumentov, overených kópií alebo overeného prekladu, okrem prípadu, ak sú opodstatnené vyšším verejným záujmom, akým je napríklad ochrana pracovníkov, verejné zdravie, ochrana životného prostredia, ochrana spotrebiteľov alebo vzdelávanie. Je tiež nevyhnutné zabezpečiť, aby povolenie obyčajne umožňovalo prístup k činnosti v rámci služieb alebo k jej výkonu na celom území štátu, pokiaľ nie je nové povolenie pre jednotlivé prevádzky, napríklad pre každý nový hypermarket, alebo povolenie obmedzené na určitú časť územia členského štátu, opodstatnené vyšším verejným záujmom.

(49)  Pojem "dôvody vyššieho verejného záujmu", na ktoré sa odvolávajú niektoré ustanovenia tejto smernice, sa postupne vyvinul v judikatúre Súdneho dvora v súvislosti s článkami 43 a 49 zmluvy a bude sa naďalej vyvíjať. Tento pojem zahŕňa aspoň nasledujúce oblasti: verejný poriadok, verejná bezpečnosť a zdravie ľudí v zmysle článkov 46 a 55 zmluvy, udržiavanie poriadku v spoločnosti, ciele sociálnej politiky, ochrana príjemcov služieb vrátane bezpečnosti pacientov, ochrana spotrebiteľov, ochrana pracovníkov vrátane sociálnej ochrany pracovníkov, udržanie finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia, udržanie vyrovnanej lekárskej a nemocničnej služby dostupnej pre všetkých, zabránenie podvodom, súdržnosť daňového systému, prevencia nekalej súťaže, udržanie dobrého mena národného finančného sektoru, ochrana životného prostredia a mestského životného prostredia vrátane mestského a vidieckeho plánovania, ochrana veriteľov, zabezpečenie zdravej administratívy súdnictva, bezpečnosť ciest, ochrana duševného vlastníctva, cieľov kultúrnej politiky vrátane zabezpečenia slobody prejavu rôznych zložiek v spoločnosti v audiovizuálnom sektore, predovšetkým sociálnych, kultúrnych, náboženských a filozofických, udržanie rôznorodosti tlače a politiky na podporu národného jazyka, zachovanie národného historického a umeleckého dedičstva a veterinárna politika.

(50)  Je vhodné ustanoviť jednotné kontaktné miesta s cieľom zabezpečiť, aby každý poskytovateľ mal k dispozícii jednotné kontaktné miesto, na ktorom môže splniť všetky postupy a formality. Počet jednotných kontaktných miest na jeden členský štát môže byť rôzny v závislosti od právomocí na regionálnej a miestnej úrovni alebo v závislosti od dotknutých činností. Vytvorenie jednotného kontaktného miesta nenarúša rozdelenie funkcií medzi kompetentnými orgánmi v rámci vnútroštátneho systému. Ak je na regionálnej alebo miestnej úrovni niekoľko príslušných orgánov, jeden z nich môže prevziať úlohu jednotného kontaktného miesta a koordinátora. Jednotné kontaktné miesta nemusia byť zriadené len správnymi orgánmi, ale aj obchodnými komorami alebo remeselníckymi združeniami alebo profesijnými organizáciami alebo súkromnými subjektmi, ktorým sa členský štát rozhodne zveriť túto úlohou. Jednotné kontaktné miesta hrajú dôležitú úlohu pri poskytovaní pomoci poskytovateľom služieb buď priamo ako príslušný orgán oprávnený vydávať dokumenty potrebné na získanie prístupu k činnostiam v rámci služieb, alebo ako sprostredkovateľ medzi poskytovateľom a príslušnými orgánmi. Komisia už v odporúčaní z 22. apríla 1997 o zlepšení a zjednodušení podnikateľského prostredia pre začínajúce podnikateľské subjekty(12) odporučila členským štátom, aby v záujme zjednodušenia formalít zakladali jednotné kontaktné miesta.

(51)  Povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby mohol poskytovateľ služby dokončiť všetky postupy a formálne náležitosti potrebné na začatie svojej činnosti v rámci služieb na jednotných kontaktných miestach, zahŕňa všetky postupy a formálne náležitosti potrebné pre dohľad nad dodržiavaním smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(13). Nemalo by to ovplyvniť úlohy úradov pre styk ani iných príslušných vnútroštátnych subjektov, ktoré členské štáty určia na účely vykonávania smernice 96/71/ES. Tieto určené úrady pre styk a iné príslušné vnútroštátne subjekty by však mali poskytnúť informácie o postupoch a formálnych náležitostiach potrebných pre dohľad nad dodržiavaním smernice 96/71/ES jednotným kontaktným miestam.

(52)  Povinnosť zabezpečiť, aby boli dôležité informácie ľahko prístupné poskytovateľom a príjemcom, môžu členské štáty splniť sprístupnením týchto informácií cez internetovú stránku. Povinnosť príslušných orgánov poskytovať pomoc poskytovateľom a príjemcom v žiadnom prípade neobsahuje povinnosť poskytovať v jednotlivých prípadoch právne poradenstvo. Avšak mali by byť poskytnuté všeobecné informácie o spôsobe, akým sa zvyčajne požiadavky vykladajú a uplatňujú.

(53)  Pre administratívne zjednodušenie v oblasti činností v rámci služieb v prospech poskytovateľov, príjemcov a príslušných orgánov bude rozhodujúce vytvorenie prostriedkov, okrem iného, aj elektronických na splnenie postupov a formálnych náležitostí, a to v primerane blízkej budúcnosti. Na splnenie tejto povinnosti bude potrebné upraviť vnútroštátne právne predpisy a iné predpisy vzťahujúce sa na služby. Skutočnosť, že musí existovať možnosť splniť tieto postupy a formálne náležitosti na diaľku, znamená, že členské štáty musia zabezpečiť, aby mohli byť splnené aj z iného štátu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na postupy alebo formálne náležitosti, ktoré z dôvodu ich povahy nemožno splniť na diaľku. Táto skutočnosť sa ďalej nedotýka právnych predpisov členských štátov o používaní jazykov.

(54)  Poskytovatelia služieb a ich príjemcovia musia mať ľahký prístup k určitým druhom informácií. To by malo zahŕňať najmä informácie o postupoch a formálnych náležitostiach, kontaktných údajoch príslušných orgánov, podmienkach prístupu k verejným registrom a databázam a informácie o možných opravných prostriedkoch a kontaktných údajoch združení a organizácií, od ktorých môžu poskytovatelia alebo príjemcovia získať praktické rady. Tieto informácie musia byť ľahko prístupné, inými slovami, mali by byť verejnosti ľahko dostupné a bez akýchkoľvek obmedzení. Tieto informácie by mali byť poskytované zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom.

(55)  Získanie prístupu k činnosti v rámci služieb môže podliehať udeleniu povolenia príslušným orgánom, len ak je takéto rozhodnutie v súlade s kritériami nediskriminácie, nevyhnutnosti a primeranosti. Znamená to najmä, že existencia systémov udeľovania povolení by mala byť prípustná len v prípadoch, v ktorých by následná inšpekcia na mieste nebola účinná z dôvodu nemožnosti dodatočne určiť nedostatky dotknutej služby pri zohľadnení rizík a nebezpečenstiev, ktoré by mohli vzniknúť, ak by sa nevykonala predchádzajúca inšpekcia. Na ustanovenia tejto smernice sa však nemožno odvolávať pri zdôvodňovaní systémov udeľovania povolení, ktoré zakazujú iné nástroje Spoločenstva, ako napr. smernica 1999/93/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. decembra 1999 o ustanovení rámca Spoločenstva pre elektronické podpisy(14) alebo smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8.júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode ("smernica o elektronickom obchode")(15). Výsledky postupu vzájomného hodnotenia umožnia na úrovni Spoločenstva určiť druhy činností, v prípade ktorých by sa mali systémy udeľovania povolení zrušiť.

(56)  Povolenie by obvykle malo umožniť poskytovateľovi prístup k činnostiam v rámci služieb alebo k výkonu tejto činnosti na celom území štátu, okrem prípadu, ak je územné obmedzenie povolenia opodstatnené vyšším verejným záujmom. Napríklad ochrana životného prostredia zdôvodňuje požiadavku získať povolenie pre každé jednotlivé zariadenie na území štátu. Toto ustanovenie nemá vplyv na právomoci na regionálnej alebo miestnej úrovni týkajúce sa udeľovania povolení v rámci členských štátov.

(57)  Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa systémov udeľovania povolení by sa mali zaoberať prípadmi, keď si prístup k činnosti v rámci služieb alebo jej výkon ekonomickými subjektami vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Netýka sa to rozhodnutí príslušných orgánov o založení verejného alebo súkromného subjektu na poskytovanie konkrétnej služby, ani na uzatvorenie zmlúv príslušnými orgánmi na poskytovanie konkrétnej služby, ktorú upravujú predpisy verejného obstarávania.

(58)  Táto smernica sa nedotýka možnosti členských štátov odňať povolenie po jeho udelení, a to najmä v prípadoch, keď už nie sú splnené podmienky na udelenie povolenia.

(59)  Podľa judikatúry Súdneho dvora, účely verejného zdravia, ochrany spotrebiteľa, zdravia zvierat a mestského životného prostredia vytvárajú dôvody vyššieho verejného záujmu, ktoré môžu zdôvodniť uplatnenie systémov udeľovania povolení a ďalších obmedzení vzťahujúcich sa na sociálne služby. Žiadny systém udeľovania povolení ani obmedzenia však nesmú byť diskriminačné vo vzťahu ku krajine pôvodu žiadateľa, ani nesmú byť vypracované takým spôsobom, ktorý bráni cezhraničným službám, ktoré spĺňajú požiadavky členských štátov. Naviac musia byť vždy dodržané zásady nutnosti a primeranosti.

(60)  Ak je v dôsledku nedostatku prírodných zdrojov alebo technickej kapacity počet vydávaných povolení pre určitú činnosť obmedzený, musí sa prijať postup pre výber spomedzi viacerých kandidátov s cieľom zabezpečiť pomocou otvorenej súťaže kvalitu a podmienky pre poskytovanie služieb dostupných pre užívateľov. Takýto postup musí zaručiť transparentnosť a nestrannosť a povolenia nesmú byť v rámci neho udeľované na príliš dlhé obdobie alebo podliehať automatickému obnoveniu, či poskytovať úspešnému poskytovateľovi iné výhody. Predovšetkým doba platnosti udeleného povolenia musí byť stanovená spôsobom, ktorý nebráni ani neobmedzuje voľnú súťaž viac, ako je potrebné na umožnenie návratnosti investičných nákladov pre poskytovateľa a nadobudnutie primeraného zisku z investovaného kapitálu. Toto ustanovenie nebráni členským štátom v obmedzení počtu povolení z dôvodov iných ako nedostatok prírodných zdrojov alebo technickej kapacity. Tieto povolenia podliehajú v každom prípade ostatným ustanoveniam tejto smernice týkajúcich sa systémov udeľovania povolení.

(61)  Na vytvorenie skutočného vnútorného trhu so službami je potrebné zrušiť všetky obmedzenia slobody usadiť sa a voľného pohybu služieb, ktoré sú stále zakotvené v zákonoch členských štátov a ktoré nie sú v súlade s článkami 43 a 49 Zmluvy. Obmedzenia, ktoré je potrebné zrušiť, ovplyvňujú najmä vnútorný trh so službami a mali by byť čo najskôr odstránené.

(62)  V zmysle zhodných rozhodnutí Súdneho dvora je sloboda usadiť sa založená najmä na zásade rovnakého zaobchádzania, ktorá spočíva nie len v zákaze akejkoľvek diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, ale aj akejkoľvek nepriamej diskriminácie z iných dôvodov s rovnakým dôsledkom. Z tohto dôvodu prístup k činnosti v rámci služieb alebo k ich výkonu v členskom štáte buď vo forme hlavnej alebo vedľajšej činnosti nesmie podliehať splneniu kritérií, ako sú usadenie sa, bydlisko, trvalé bydlisko alebo hlavná prevádzka pre výkon činností v rámci služieb. V niektorých prípadoch však môžu dôvody vyššieho verejného záujmu odôvodniť požiadavku prítomnosti poskytovateľa služieb počas výkonu jeho činnosti. Členský štát nesmie taktiež obmedziť právnu spôsobilosť alebo právo začať súdne konanie spoločností založených podľa práva iného členského štátu, na území ktorého je umiestnená ich hlavná prevádzka. Členský štát navyše nesmie poskytovať výhody poskytovateľom, s ktorými má určité národné alebo miestne sociálno-ekonomické prepojenie; ani nesmie obmedzovať z dôvodu miesta usadenia sa poskytovateľovu slobodu nadobúdať, užívať alebo nakladať s právami alebo tovarom, ani nesmie obmedzovať prístup poskytovateľov k rôznym formám úverov alebo umiestneniu, pokiaľ ich konkrétny výber je užitočný pre prístup k ich činnosti alebo pre jej efektívny výkon.

(63)  Zákaz používania ekonomických testov ako predpokladu pre udelenie povolenia sa vzťahuje na ekonomické testy ako také, ale nie na požiadavky, ktoré sú opodstatnené dôvodmi vyššieho verejného záujmu, ako napríklad ochrana mestského životného prostredia, ciele sociálnej politiky a verejného zdravia. Tento zákaz nemá vplyv na výkon právomocí orgánov zodpovedných za uplatňovanie právnych pávnych predpisov o hospodárskej súťaži. Zákaz priamej alebo nepriamej účasti súťažiacich subjektov na udeľovaní povolení sa netýka uskutočňovania konzultácií s organizáciami, akými sú obchodné komory, ohľadne iných záležitostí, než sú jednotlivé žiadosti o udelenie povolenia.

(64)  Na koordináciu modernizácie vnútroštátnych pravidiel a iných právnych predpisov v súlade s požiadavkami vnútorného trhu je potrebné vyhodnotiť určité nediskriminačné vnútroštátne požiadavky, ktoré by svojou podstatou mohli v rámci slobody usadiť sa vážne obmedziť alebo dokonca zabrániť prístupu k činnosti alebo jej výkonu. Členské štáty musia počas prechodného obdobia tejto smernice zabezpečiť, aby boli takéto požiadavky nevyhnutné a primerané a aby v prípade potreby došlo k ich zrušeniu alebo ich doplneniu a úprave. V každom prípade musia byť tieto požiadavky v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva o hospodárskej súťaži.

(65)  Proces vzájomného hodnotenia stanovený v tejto smernici nemá vplyv na slobodu členských štátov stanoviť vo svojich právnych predpisoch vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, predovšetkým na účely dosiahnutia cieľov zdravotnej a sociálnej politiky. Proces vzájomného hodnotenia musí navyše vziať v plnom rozsahu do úvahy špecifiká služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a ich príslušných úloh. Táto skutočnosť môže byť dôvodom pre určité obmedzenia slobody usadiť sa, a to predovšetkým, ak cieľom týchto obmedzení je ochrana verejného zdravia a dosiahnutie cieľov sociálnej politiky. Napríklad, pokiaľ ide o povinnosť mať na výkon určitých služieb v sociálnej oblasti určitú právnu formu, Súdny dvor už uznal, že môže byť opodstatnené požadovať od poskytovateľa služby charakter neziskovosti. Okrem toho by mali byť povolené obmedzenia, ktorých cieľom je zaručiť distribúciu liečiv predovšetkým v riedko osídlených oblastiach.

(66)  K obmedzeniam, ktoré sa preskúmajú, patria vnútroštátne predpisy, ktoré na základe inom, ako v súvislosti s odbornou kvalifikáciou, vyhradzujú prístup k činnostiam pre konkrétnych poskytovateľov.

(67)  Skutočnosť, že táto smernica uvádza niekoľko požiadaviek, ktoré je počas prechodného obdobia potrebné zrušiť alebo prehodnotiť zo strany členských štátov, sa nedotýka žiadneho postupu pri porušení proti členskému štátu, ak si neplní povinnosti podľa článku 43 alebo 49 Zmluvy.

(68)  S cieľom zabezpečiť efektívnu realizáciu voľného pohybu služieb a zabezpečiť, aby mohli mať príjemcovia a poskytovatelia zo služieb úžitok a aby mali možnosť poskytovať služby v celom Spoločenstve bez ohľadu na hranice, je potrebné jasne určiť, v akom rozsahu sa na poskytovateľov služieb vzťahujú právne predpisy členského štátu, v ktorom sa usadili, a v akom rozsahu sa uplatnia právne predpisy členského štátu, v ktorom sa služba poskytuje. Je nevyhnutné zdôrazniť, že toto nebráni členskému štátu, v ktorom sa služba poskytuje, presadzovať svoje osobitné požiadavky, ktoré sú nevyhnutné z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti alebo na ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia s cieľom predísť konkrétnym rizikám na mieste, kde sa služba poskytuje.

(69)  Je potrebné stanoviť, že od pravidla, že platí právny poriadok krajiny pôvodu, sa možno odchýliť len v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú všeobecné alebo prechodné odchýlky. Tieto odchýlky sú potrebné na zohľadnenie úrovne integrácie vnútorného trhu alebo určitých nástrojov Spoločenstva vzťahujúcich sa na služby, podľa ktorých poskytovateľ podlieha uplatňovaniu iného práva ako práva členského štátu pôvodu. Okrem toho možno pomocou odchýlky v určitých jednotlivých prípadoch a za určitých prísnych procesných a vecných podmienok prijať opatrenia voči danému poskytovateľovi. Pri zabezpečovaní právnej istoty, ktorá je základom pre motivovanie MSP, aby poskytovali svoje služby v iných členských štátoch, by sa tieto odchýlky mali obmedziť iba na nevyhnutnú mieru. Jednotlivé odchýlky sú možné len z dôvodov, ktoré sa vzťahujú na bezpečnosť služieb, výkon zdravotníckych povolaní alebo otázky verejnej bezpečnosti, ako napríklad ochrana maloletých, a iba do tej miery, v ktorej neboli vnútroštátne ustanovenia v tejto oblasti zosúladené. Okrem toho by sa malo pomocou odchýlok povoliť obmedzenie slobody poskytovať služby, iba ak je v súlade so základnými právami, ktoré sú v zmysle zhodných rozhodnutí Súdneho dvora neoddeliteľnou súčasťou všeobecných právnych zásad obsiahnutých v právnom poriadku Spoločenstva.

(70)  Sloboda poskytovania služieb, ako je ustanovená v tejto smernici, sa nevzťahuje na ustanovenia v členských štátoch, v ktorých sa služba poskytuje, ktoré vyhradzujú činnosť pre určitú profesiu, napríklad na požiadavku, ktorá vyhradzuje pre právnikov poskytovanie právneho poradenstva.

(71)  V prípadoch, keď sa poskytovateľ dočasne presťahuje do iného členského štátu ako je členský štát pôvodu, je potrebné, aby si tieto dva štáty navzájom poskytovali pomoc, aby príslušný iný členský štát mohol vykonávať kontroly, previerky a šetrenia na žiadosť členského štátu pôvodu alebo vykonávať takéto kontroly z vlastnej iniciatívy, ak ide iba o vecné kontroly. Okrem toho by sa malo v prípade vyslaných pracovníkov hostiteľskej krajine umožniť začať konanie proti poskytovateľovi usadenému v inom členskom štáte s cieľom zabezpečiť súlad so zamestnaneckými a pracovnými podmienkami, ktoré sa uplatňujú podľa smernice 96/71/ES.

(72)  Táto smernica by nemala mať vplyv na podmienky zamestnávania, ktoré sa podľa smernice 96/71/ES vzťahujú na pracovníkov vyslaných na účely poskytovania služby na území iného členského štátu. Pre takéto prípady smernica 96/71/ES ustanovuje, že poskytovatelia služieb musia spĺňať podmienky zamestnávania v určenom počte oblastí uplatniteľných v členskom štáte, kde sa služba poskytuje. Sú to: maximálne dĺžka pracovného času a minimálna doba odpočinku, minimálna ročná dĺžka platenej dovolenky, minimálna mzda vrátane sadzby za prácu nadčas, podmienky prenájmu pracovníkov, najmä dodanie pracovníkov sprostredkovateľmi dočasného zamestnania, zdravie, bezpečnosť a hygiena pri práci, ochranné opatrenia týkajúce sa podmienok zamestnávania tehotných žien alebo žien, ktoré nedávno porodili, detí a mladistvých, rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami a iné protidiskriminačné ustanovenia. Toto by sa nemalo týkať len tých podmienok zamestnávania, ktoré sú ustanovené zákonom, ale aj tých, ktoré sú ustanovené v kolektívnych zmluvách alebo arbitrážnych nálezoch vyhlásených alebo de facto všeobecne uplatniteľných v zmysle smernice 96/71/ES. Okrem toho by táto smernica nemala brániť členským štátom uplatňovať podmienky zamestnávania vo veciach iných, než sú tie, ktoré sú uvedené v smernici 96/71/ES v prípade ustanovení občianskej politiky.

(73)  Táto smernica by nemala ovplyvniť ani podmienky zamestnávania v prípade, keď je pracovník, ktorý je zamestnaný na účely poskytovania cezhraničnej služby, prijímaný do zamestnania v členskom štáte, v ktorom je služba poskytovaná. Táto smernica by mala napokon zahŕňať právo členského štátu, v ktorom je služba poskytovaná, určiť existenciu zamestnaneckého vzťahu a rozdiel medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnanými osobami, vrátane "nepravých samostatne zárobkovo činných osôb". Z tohto dôvodu a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora je základnou vlastnosťou zamestnaneckého vzťahu v zmysle článku 39 zmluvy skutočnosť, že osoba po určitý čas poskytuje služby pre inú osobu a pod vedením inej osoby, za čo dostáva odmenu; akákoľvek činnosť, ktorú osoba vykonáva mimo vzťahu podriadenosti, musí byť klasifikovaná ako činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby na účely článkov 43 a 49 zmluvy.

(74)  V prípade služieb, ktoré sú zakázané v členskom štáte, do ktorého sa poskytovateľ presťahoval, je vhodné stanoviť odchýlku od slobody poskytovania služby, ako je ustanovená v tejto smernici, ak je takýto zákaz opodstatnený dôvodmi týkajúcimi sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo zdravia ľudí. Táto odchýlka by sa mala obmedziť na všeobecné zákazy a nemala by sa napríklad vzťahovať na vnútroštátne systémy, ktoré nezakazujú činnosť všeobecne, ale vyhradzujú výkon tejto činnosti pre jeden alebo niekoľko konkrétnych subjektov, alebo ktoré zakazujú výkon činnosti bez predchádzajúceho povolenia. To, že členský štát povolí činnosť, ale vyhradí ju len pre určité subjekty, znamená, že činnosť nepodlieha všeobecnému zákazu, a nepovažuje sa za to, že je vo vnútornom rozpore s verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou alebo zdravím ľudí. Vyňatie takejto činnosti z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by preto nebolo opodstatnené.

(75)   Sloboda poskytovania služieb, ako je ustanovená v tejto smernici, by sa nemala uplatňovať na konkrétne požiadavky stanovené členským štátom, do ktorého sa poskytovateľ presťahoval, ktorých odôvodnenie je nerozlučne späté s konkrétnymi charakteristickými vlastnosťami miesta, kde sa služba poskytuje, a ktoré sa musia splniť v záujme zachovania verejnej politiky, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia alebo ochrany životného prostredia. Išlo by napríklad o situáciu v prípade povolení na obsadenie alebo použitie štátnej diaľnice, požiadavky týkajúce sa organizácie verejných udalostí alebo požiadavky týkajúce sa bezpečnosti stavenísk.

(76)  Vyňatie otázok týkajúcich sa registrácie vozidiel lízingovaných v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom sa používajú, zo slobody poskytovania služieb, ako je ustanovená v tejto smernici, vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, ktorý skonštatoval, že členský štát môže takúto povinnosť uložiť v súlade s primeranými podmienkami v prípade vozidiel používaných na jeho území. Toto vyňatie sa nevzťahuje na príležitostné alebo dočasné prenajatie.

(77)  Zmluvné vzťahy medzi poskytovateľom služby a príjemcom, ako aj medzi zamestnávateľom a zamestnancom by nemali podliehať tejto smernici. Určenie uplatniteľného zmluvného a mimozmluvného práva sa riadi nástrojmi Spoločenstva týkajúcimi sa medzinárodného práva súkromného. Zmluvná dohoda má prednosť vtedy, pokiaľ obsahuje ustanovenia o akostných normách.

(78)  Z určitých dôvodov, ako napríklad bezpečnosť služieb, je potrebné dať členským štátom možnosť výnimočne a na individuálnom princípe prijať opatrenia, ktoré sa odchyľujú od slobody poskytovania služieb, ako je ustanovená v tejto smernici, pokiaľ ide o poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte. Prijatie takýchto opatrení by sa malo umožniť iba vtedy, ak neexistuje zosúladenie na úrovni Spoločenstva. Táto možnosť by okrem toho nemala povoľovať prijatie reštriktívnych opatrení v oblastiach, v ktorých iné smernice zakazujú akúkoľvek odchýlku od voľného pohybu služieb, ako napríklad smernica 1999/93/ES alebo smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/84/ES z 20. novembra 1998 o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu(16). Táto možnosť by nemala povoľovať rozšírenie alebo obmedzenie odchýlok stanovených v iných smerniciach, ako napríklad v smerniciach 89/552/EHS alebo 2000/31/ES.

(79)  Obmedzenia voľného pohybu služieb v rozpore s touto smernicou môžu vzniknúť nielen z opatrení uplatnených na poskytovateľov, ale aj z mnohých prekážok využitia služieb zo strany príjemcov, najmä spotrebiteľov. Táto smernica názorne uvádza určité typy obmedzenia uplatňovaného na príjemcu, ktorý chce využívať službu vykonávanú poskytovateľom usadeným v inom členskom štáte.

(80)  V zmysle zhodných rozhodnutí Súdneho dvora je v súlade s predpismi Zmluvy o voľnom pohybe služieb zakázaná diskriminácia na základe štátnej príslušnosti alebo vnútroštátneho alebo miestneho bydliska prijímateľa. Takáto diskriminácia by mohla mať formu povinnosti uloženej iba štátnym príslušníkom iného členského štátu, aby dodávali originálne dokumenty, overené kópie, osvedčenie o štátnej príslušnosti alebo úradné preklady dokumentov s cieľom využiť službu alebo výhodnejšie podmienky alebo ceny. Zákaz diskriminačných požiadaviek však nebráni výhrade výhod, najmä pokiaľ ide o sadzby, určitým prijímateľom, ak sa takáto výhrada zakladá na oprávnených, objektívnych kritériách, ako napríklad priame prepojenie na dane platené týmito prijímateľmi.

(81)  Hoci táto Smernica nemá za cieľ umelo harmonizovať ceny v Európskej únii, zvlášť ak sa trhové podmienky v jednotlivých krajinách líšia, zásada nediskriminácie stanovuje, že ak sa má účinne dosiahnuť vnútorný priestor bez hraníc, občanom Spoločenstva sa nesmie brániť vo využívaní služby, ktorá je technicky dostupná na trhu, ani nesmú podliehať odlišným podmienkam a sadzbám výlučne z dôvodu ich štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska. Pretrvávanie takejto diskriminácie s ohľadom na príjemcov služieb zdôrazňuje pre občana Spoločenstva tú skutočnosť, že chýba skutočný vnútorný trh so službami a, všeobecnejšie povedané, bráni v integrácii obyvateľov Európy. Zásada nediskriminácie v rámci vnútorného trhu znamená, že prístup príjemcu a osobitne spotrebiteľa k službe ponúkanej verejnosti nemožno zamietnuť alebo mu zabrániť uplatňovaním kritéria zahrnutého do všeobecných podmienok sprístupnených verejnosti, ktoré sa týkajú štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska príjemcu. Z toho však nevyplýva, že by bolo poskytovanie služieb za takých všeobecných podmienok, kde sa na poskytnutie služieb uplatnia rôzne sadzby a podmienky, nezákonnou diskrimináciou, ak sú tieto sadzby a podmienky odôvodniteľné objektívnymi dôvodmi, ktoré sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť, napríklad skutočne vzniknutými dodatočnými nákladmi vzhľadom na vzdialenosť alebo technické vlastnosti poskytovania služby alebo odlišné trhové podmienky, akými sú zvýšený alebo znížený dopyt ovplyvnený sezónnosťou, rozličnými prázdninovými obdobiami v členských štátoch a určovaním cien rôznymi konkurentmi, alebo osobitné riziká spojené s predpismi, ktoré sa líšia od predpisov v členskom štáte pôvodu.

(82)  Ako jeden z prostriedkov, ktorými môže poskytovateľ príjemcovi ľahko sprístupniť informácie, ktoré je povinný podať, je vhodné stanoviť elektronickú adresu vrátane adresy internetovej stránky. Navyše povinnosť predložiť určité informácie v informačných dokumentoch poskytovateľa, ktoré podrobne prezentujú jeho služby, by sa nemala týkať obchodnej komunikácie všeobecnej povahy, ako napríklad reklamy, ale dokumentov, ktoré podrobne popisujú ponúkané služby, vrátane dokumentov na internetovej stránke.

(83)  Každý subjekt, ktorý poskytuje služby, ktoré pre prijímateľa alebo pre tretiu osobu predstavujú priame alebo konkrétne zdravotné, bezpečnostné alebo finančné riziko, by mal byť krytý primeraným poistením zodpovednosti za výkon povolania alebo inou formou záruky, ktorá je rovnocenná tomuto poisteniu alebo s ním porovnateľná. To znamená, že prevádzkovatelia musia mať dostatočné poistné krytie na služby poskytované v jednom alebo viacerých členských štátoch, ktoré nie sú členským štátom pôvodu.

(84)  Toto poistenie alebo záruka musí zodpovedať povahe a rozsahu rizika, čo znsmená, že poskytovatelia služieb potrebujú cezhraničné krytie, len ak skutočne poskytujú služby v iných členských štátoch. Poskytovatelia služieb a poisťovne by mali zachovávať potrebnú flexibilitu pri dojednávaní poistiek špecificky prispôsobených povahe a rozsahu rizika. Nakoniec, od členských štátov by sa nemalo požadovať, aby ustanovili, že poisťovne sú povinné poskytovať poistné krytie.

(85)  Je potrebné ukončiť úplné zákazy obchodnej komunikácie zo strany regulovaných povolaní nie odstránením zákazov o obsahu obchodnej komunikácie, ale odstránením tých zákazov, ktoré vo všeobecnosti pre dané povolanie zakazujú jednu alebo viacero foriem obchodnej komunikácie, ako napríklad zákaz reklamy v jednom alebo viacerých daných médiách. Pokiaľ ide o obsah a metódy obchodnej komunikácie, je potrebné motivovať odborníkov, aby v súlade s právom Spoločenstva navrhli kódexy správania na úrovni Spoločenstva.

(86)  Je dôležité, aby v záujme zvýšenia transparentnosti a presadzovania hodnotenia na základe porovnateľných kritérií na kvalitu služieb, ktoré sa poskytujú alebo dodávajú príjemcom, boli ľahko dostupné informácie o zmysle značiek kvality a iných označení súvisiacich s týmito službami. Tento záväzok k transparentnosti je mimoriadne dôležitý v oblastiach ako napr. cestovný ruch, a najmä hotelierstvo, v ktorom je používanie klasifikačného systému rozšírené. Okrem toho je vhodné preskúmať mieru, do akej by európska normalizácia mohla uľahčiť zlučiteľnosť a kvalitu služieb. Európske normy vypracúvajú európske normalizačné orgány, Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre elektrotechnickú normalizáciu(CENELEC) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI). V prípade potreby môže Komisia v súlade s postupmi uvedenými v smernici 98/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22.júna 1998 stanovujúcimi postup pre poskytovanie informácií v oblasti technických noriem a nariadení a pravidiel v oblasti služieb informačnej spoločnosti(17) vydať poverenie na vypracovanie špecifických európskych noriem.

(87)  Spoluprácu ustanovenú v tejto smernici dopĺňa vytvorenie siete orgánov na ochranu spotrebiteľov v členských štátoch, ktoré sú predmetom nariadenia (ES) č. 2006/2004. Uplatňovanie legislatívy na ochranu spotrebiteľov v cezhraničných prípadoch, najmä s ohľadom na nové spôsoby marketingu a predaja, ako aj potrebu odstránenia určitých osobitných prekážok spolupráce v tejto oblasti, si vyžaduje vyšší stupeň spolupráce medzi členskými štátmi. V tejto oblasti je predovšetkým potrebné zabezpečiť, aby členské štáty na svojom území vyžadovali ukončenie nelegálnych praktík zo strany subjektov, ktoré sa zameriavajú na spotrebiteľov v inom členskom štáte.

(88)  Spolupráca medzi členskými štátmi vyžaduje dobre fungujúci elektronický informačný systém, aby mohli príslušné orgány ľahko identifikovať svojich príslušných spolupracovníkov v ostatných členských štátoch a účinným spôsobom komunikovať.

(89)  Spolupráca v správnej oblasti je nevyhnutná pre riadne fungovanie vnútorného trhu so službami. Nedostatok spolupráce medzi členskými štátmi ústi do rozširovania pravidiel uplatňovaných na poskytovateľov služieb alebo do duplikácie kontroly cezhraničných činností a tiež môže byť využitý podvodníkmi na účely vyhnutia sa dohľadu alebo na obídenie uplatniteľných vnútroštátnych predpisov o službách. Je preto nevyhnutné zabezpečiť jasné a právne záväzné povinnosti členských štátov, aby účinne spolupracovali.

(90)  Je potrebné ustanoviť, že členské štáty v spolupráci s Komisiou majú podporovať zúčastnené strany, aby na úrovni Spoločenstva vypracovali kódexy správania zamerané najmä na presadzovanie kvality služieb a zohľadňovanie osobitnej povahy každej profesie. Tieto kódexy by mali byť v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, najmä s predpismi o hospodárskej súťaži. Nesmú byť v rozpore s právne záväznými pravidlami upravujúcimi profesijnú etiku a správanie v členských štátoch.

(91)  Členské štáty by mali podporiť vypracovanie kódexov správania, najmä profesionálnymi orgánmi, organizáciami a združeniami na úrovni Spoločenstva. Tieto kódexy správania by mali obsahovať, podľa potreby v súlade s osobitnou povahou každého povolania, pravidlá obchodnej komunikácie týkajúce sa regulovaných povolaní a pravidlá profesionálnej etiky a vykonávania regulovaných povolaní, ktoré sa zamerajú najmä na zabezpečenie nezávislosti, nestrannosti a služobného tajomstva. Tieto kódexy by mali okrem toho obsahovať i podmienky, ktoré sa vzťahujú na činnosti realitných agentov. Členské štáty by mali prijať sprievodné opatrenia, aby podporili profesionálne orgány, organizácie a združenia pri vykonávaní týchto kódexov správania, ktoré sa prijali na úrovni Spoločenstva, na vnútroštátnej úrovni.

(92)  Touto smernicou nie sú dotknuté žiadne legislatívne alebo iné iniciatívy v oblasti ochrany spotrebiteľa.

(93)  To, že Komisia nezareaguje v kontexte postupu vzájomného hodnotenia ustanoveného touto smernicou, nemá nijaký vplyv na zlučiteľnosť národných požiadaviek, ktoré sú obsiahnuté v správach členských štátov s právom Spoločenstva.

(94)  Smernica 98/27/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov(18) aproximuje zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú konaní na dosiahnutie súdneho príkazu zameraných na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov obsiahnutých a uvedených v prílohe k smernici 98/27/ES. Príloha k smernici 98/27/ES by sa mala zmeniť a doplniť, aby sa takéto konania mohli začať v prípadoch porušenia súčasnej smernice v neprospech kolektívnych záujmov spotrebiteľov.

(95)  Keďže cieľ navrhovanej činnosti, t. j. odstránenie prekážok pre poskytovateľov služieb v oblasti slobody usadiť sa v členských štátoch a v oblasti voľného poskytovania služieb medzi členskými štátmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(96)  Táto smernica rešpektuje základné práva a zásady, ktoré uznáva najmä Charta základných práv Európskej únie, a najmä jej články 8, 15, 21 a 47.

(97)  Opatrenia, ktoré sú potrebné na uplatňovanie tejto smernice, by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(19),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Táto smernica stanovuje všeobecné ustanovenia, ktoré uľahčujú výkon slobody poskytovateľov služieb usadiť sa a voľný pohyb služieb, pričom zachovávajú vysokú úroveň kvality služieb.

2.  Táto smernica sa nezaoberá liberalizáciou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vyhradených pre verejnoprávne alebo súkromné subjekty, ani privatizáciou verejnoprávnych subjektov, ktoré poskytujú služby.

Táto smernica sa nezaoberá zrušením monopolov poskytujúcich služby, ani pomocou členských štátov, ktorá sa riadi spoločnými pravidlami hospodárskej súťaže.

Táto smernica neovplyvňuje slobodu členských štátov stanoviť v súlade s právom Spoločenstva, čo sa považuje za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako by tieto služby mali byť organizované a financované, a akým konkrétnym záväzkom by mali podliehať.

3.  Táto smernica nemá vplyv na verejné služby zdravotníckej starostlivosti a na prístup poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti k verejnému financovaniu.

4.  Táto smernica neovplyvňuje opatrenia prijaté na úrovni Spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni na ochranu alebo na podporu kultúrnej alebo jazykovej rozmanitosti alebo plurality médií.

5.  Táto smernica neovplyvňuje trestnoprávne predpisy členských štátov.

6.  Táto smernica neovplyvňuje služby, ktoré sledujú ciele sociálnej starostlivosti.

7.  Táto smernica sa neuplatňuje na, ani neovplyvňuje, pracovno-právne predpisy, t.j. akékoľvek právne alebo zmluvné ustanovenia o podmienkach zamestnávania, pracovných podmienkach vrátane ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ani vzťahy medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi. Predovšetkým musí plne rešpektovať právo vyjednávať, uzatvárať, predlžovať a presadzovať dodržiavanie kolektívnych zmlúv, ako aj právo na štrajk a protest v súlade s predpismi, ktorými sa riadia pracovno-právne vzťahy v členských štátoch. Taktiež nemôže ovplyvňovať vnútroštátne právne predpisy o sociálnom zabezpečení v členských štátoch.

8.  Túto smernicu nemožno vykladať tak, aby akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovala vykonávanie základných práv, ako ich uznávajú členské štáty a Charta základných práv Európskej únie vrátane práva na protest.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Táto smernica sa vzťahuje na služby poskytované poskytovateľmi, ktorí sú usadení v členskom štáte.

2.  Táto smernica sa nevzťahuje na tieto činnosti:

3.  Táto smernica sa nevzťahuje na oblasť zdaňovania.

Článok 3

Vzťah k iným ustanoveniam právnych predpisov Spoločenstva

1.  V prípade rozporu medzi ustanoveniami tejto smernice a inými predpismi Spoločenstva, ktoré upravujú osobitné hľadiská prístupu a výkonu činnosti v rámci služby v osobitných oblastiach alebo v osobitných povolaniach, majú tieto iné predpisy prednosť a uplatňujú sa v osobitných oblastiach alebo v príslušných povolaniach. Medzi tieto pravidlá patria najmä:

2.  Táto smernica sa nedotýka medzinárodného práva súkromného, najmä medzinárodného práva súkromného, ktoré upravuje zmluvné a mimozmluvné záväzky (Rím I a Rím II).

3.  Toto vylúčenie zmluvných a mimozmluvných záväzkov znamená, že spotrebiteľ bude mať v každom prípade prospech z ochrany, ktorú mu poskytujú platné právne predpisy o ochrane spotrebiteľa jeho členského štátu.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

6.   "členský štát pôvodu" znamená členský štát, na ktorého území je usadený dotknutý poskytovateľ služby;

Kapitola II

Administratívne zjednodušenie

Článok 5

Zjednodušenie postupov

1.  Členské štáty overia a prípadne zjednodušia postupy a formálne náležitosti, ktoré sa vzťahujú na prístup k činnostiam v rámci služieb a na ich výkon, ak tieto postupy a formálne náležitosti tvoria prekážku prístupu na trh, a to do tej miery, v akej túto prekážku predstavujú.

2.  Členské štáty spolu s Komisiou zavedú podľa potreby a možnosti harmonizované európske formuláre. Tieto formuláre budú rovnocenné osvedčeniam, potvrdeniam a všetkým iným dokumentom týkajúcim sa usadenia sa, ktoré preukazujú splnenie požiadavky v cieľovom členskom štáte.

3.  V prípadoch, keď členské štáty požadujú od poskytovateľa alebo príjemcu predloženie osvedčenia, potvrdenia alebo iného dokumentu potvrdzujúceho splnenie požiadavky, členské štáty uznajú každý dokument z iného členského štátu používaný na rovnocenný účel, alebo z ktorého je jasné, že príslušná požiadavka bola splnená. Nemôžu požadovať predloženie originálu dokumentu z iného členského štátu alebo jeho overenú kópiu alebo overený preklad, okrem prípadov ustanovených v iných nástrojoch Spoločenstva alebo ak je takáto požiadavka opodstatnená dôvodom vyššieho verejného záujmu vrátane verejného poriadku a verejnej bezpečnosti. Tieto ustanovenia nemajú vplyv na právo členských štátov požadovať preklad dokumentov do ich úradných jazykov.

4.  Odsek 3 sa nevzťahuje na dokumenty uvedené v článku 50 smernice 2005/36/ES, v článku 45 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby(29), v článku 3 ods. 2 smernice 98/5/ES, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/58/ES z 15. júla 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 68/151/EHS v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie s ohľadom na určité typy spoločností(30) alebo v jedenástej smernici Rady 89/666/EHS z 21. decembra 1989 o požiadavkách na sprístupnenie údajov týkajúcich sa pobočiek zriadených v určitom členskom štáte určitými druhmi obchodných spoločností, ktoré sa spravujú právom iného štátu(31).

Článok 6

Jednotné kontaktné miesta

1.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia mohli najneskôr do ...(32) dokončiť tieto postupy a formálne náležitosti v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly a kapitoly III na kontaktných miestach nazývaných aj "jednotné kontaktné miesta":

2.  Ak členský štát požaduje formálnu registráciu, príslušný členský štát zabezpečí, aby bola formálna registrácia na jednotnom kontaktnom mieste dostupná najneskôr do ...(33) prostredníctvom elektronických prostriedkov a aby nezdržiavala a ani žiadnym spôsobom nekomplikovala poskytovanie predmetných služieb a aby poskytovateľom služieb nespôsobovala dodatočné náklady.

3.  Komisia koordinuje jednotné kontaktné miesta zriadením európskeho jednotného kontaktného miesta.

4.  Zriadenie jednotného kontaktného miesta sa nedotýka rozdelenia úloh a právomocí medzi orgánmi v rámci vnútroštátnych systémov.

Článok 7

Právo na informácie

1.  Členské štáty pomocou jednotných kontaktných miest zabezpečia jednoduchý prístup poskytovateľov a príjemcov k informáciám o:

2.  Členské štáty zabezpečia, aby mohli poskytovatelia a príjemcovia získať na svoju žiadosť pomoc zo strany príslušných orgánov, ktorá spočíva v poskytovaní informácií o spôsobe, ako sa požiadavky uvedené v písmene a) odseku 1 všeobecne vykladajú a uplatňujú. Toto poradenstvo v prípade potreby obsahuje aj jednoduché vysvetlenie jednotlivých krokov. Informácie sa poskytujú v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie a pomoc uvedené v odsekoch 1 a 2 poskytované jasným a jednoznačným spôsobom, aby boli ľahko dostupné okrem iného na diaľku a elektronickými prostriedkami a aby sa priebežne aktualizovali.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby jednotné kontaktné miesta a príslušné orgány čo najrýchlejšie reagovali na každú žiadosť o informácie alebo pomoc uvedenú v odseku 1 a 2 a bezodkladne informovali žiadateľa v prípade chybnosti a neopodstatnenosti žiadosti.

5.  Členské štáty vykonajú odseky 1 až 4 najneskôr do ...(34).

6.  Členské štáty a Komisia podporia poskytovanie informácií uvedených v tomto článku jednotnými kontaktnými miestami v ostatných jazykoch Spoločenstva, ak je to zlučiteľné s ich právnymi predpismi o používaní jazykov.

7.  Povinnosť príslušných orgánov poskytovať poskytovateľom a príjemcom pomoc nevyžaduje, aby tieto orgány poskytovali právne poradenstvo v jednotlivých prípadoch, ale vzťahuje sa iba na všeobecné informácie o tom, ako sa požiadavky zvyčajne vykladajú alebo uplatňujú.

Článok 8

Splnenie postupov pomocou elektronických prostriedkov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do ...(35) bolo možné ľahko splniť všetky postupy a formálne náležitosti vzťahujúce sa na prístup k činnostiam v rámci služieb a na ich výkon, a to okrem iného aj na diaľku a elektronickými prostriedkami na príslušnom jednotnom kontaktnom mieste a na príslušných orgánoch.

2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na kontroly priestorov, v ktorých sa poskytujú služby, či zariadení používaných poskytovateľom, ani na fyzickú kontrolu schopností poskytovateľa. Nevzťahuje sa ani na žiadnu požiadavku na poskytovanie pôvodnej dokumentácie v súlade s článkom 5. Odsek 1 sa nevzťahuje ani na tie postupy, ktoré si pre dôvody vyššieho verejného záujmu vyžadujú fyzickú prítomnosť žiadateľa.

3.  Komisia zabezpečí interoperabilitu informačných systémov a používanie postupov pomocou elektronických prostriedkov medzi členskými štátmi. Uplatňuje sa postup uvedený v článku 39 ods. 2.

Kapitola III

Sloboda poskytovateľov usadiť sa

Oddiel 1

Udeľovanie povolení

Článok 9

Systémy udeľovania povolení

1.  Členské štáty môžu podmieniť prístup k činnostiam v rámci služieb alebo ich vykonávanie systémom udeľovania povolení, ak sú splnené tieto podmienky:

2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na systémy udeľovania povolení, ktoré boli zavedené alebo povolené inými nástrojmi Spoločenstva.

Odsek 1 sa nevzťahuje na hľadiská systémov udeľovania povolení, ktoré podliehajú harmonizácii podľa iných nástrojov Spoločenstva.

Článok 10

Podmienky pre udeľovanie povolení

1.  Systémy udeľovania povolení sú založené na kritériách, ktoré zabraňujú tomu, aby príslušné orgány uplatňovali svoju právomoc hodnotiť svojvoľným alebo náhodným spôsobom.

2.  Kritériá uvedené v odseku 1 musia byť:

3.  Podmienky udeľovania povolení pre novú prevádzku nesmú duplikovať požiadavky a kontroly, ktoré sú s ohľadom na ich účel rovnocenné alebo v zásade porovnateľné a ktorým prevádzkovateľ už podlieha v inom členskom štáte alebo v rovnakom členskom štáte. Jednotné kontaktné miesta a poskytovateľ pomáhajú príslušnému orgánu poskytovať všetky potrebné informácie o týchto požiadavkách. Pri hodnotení toho, či sú podmienky rovnocenné alebo v zásade porovnateľné, sa okrem ich cieľa a účelu posúdi aj ich vplyv a efektívnosť presadzovania.

4.  Povolenie umožní poskytovateľovi prístup k činnosti v rámci služieb alebo k jej vykonávaniu na celom území štátu, čo zahŕňa zakladanie agentúr, dcérskych spoločností, pobočiek alebo prevádzok s výnimkou prípadov, v ktorých povolenie pre každú jednotlivú prevádzku alebo povolenie, ktoré je obmedzené na určitú časť územia štátu, je opodstatnené dôvodom vyššieho verejného záujmu.

5.  Povolenie je udelené, keď sa v rámci riadneho preskúmania zistí, že podmienky pre udelenie povolenia boli splnené.

6.  Okrem prípadov, keď sa udelí povolenie, každá iná odpoveď príslušných orgánov vrátane odmietnutia udelenia alebo odňatia povolenia musí byť riadne odôvodnená, najmä s ohľadom na ustanovenia tohto článku, a musí existovať možnosť ju napadnúť súdnou cestou.

7.  Tento článok nespochybňuje rozdelenie právomocí orgánov členských štátov na miestnej alebo regionálnej úrovni, ktoré takéto povolenia udeľujú.

Článok 11

Trvanie povolenia

1.  Povolenie sa poskytovateľovi neudeľuje na dobu určitú, okrem v prípadoch:

2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na maximálne obdobie, počas ktorého musí po získaní povolenia poskytovateľ skutočne začať vykonávať činnosť.

3.  Členské štáty od poskytovateľa vyžadujú, aby informoval príslušné jednotné kontaktné miesto uvedené v článku 6 o týchto zmenách:

4.  Tento článok sa nedotýka schopnosti členských štátov zrušiť povolenia, a to najmä vtedy, keď už nie sú splnené podmienky pre udelenie povolenia.

Článok 12

Výberový postup v prípade viacerých kandidátov

1.  Tam, kde je možný počet povolení pre danú činnosť obmedzený kvôli nedostatku dostupných prírodných zdrojov alebo technickej kapacity, členské štáty uplatnia u potenciálnych kandidátov také výberové konanie, ktoré poskytne v plnom rozsahu záruky nestrannosti a transparentnosti predovšetkým vrátane primeraného zverejnenia začatia konania a jeho ukončenia.

2.  V prípadoch uvedených v odseku 1 musí byť povolenie udelené na primeranú dobu určitú a nemôže byť automaticky obnovené, ani nemôže predstavovať žiadnu inú výhodu pre poskytovateľa, ktorého platnosť povolenia práve uplynula, ani pre žiadnu osobu, ktorá má s týmto poskytovateľom spojenie.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté články 9 a 10, môžu členské štáty vo svojich výberových konaniach zohľadniť faktory verejného zdravia, zdravia a bezpečnosti zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, ochrany životného prostredia, zachovania kultúrneho dedičstva a presadzovanie každého cieľa verejného poriadku, ktorý nie je v rozpore so zmluvou.

Článok 13

Postupy pri udeľovaní povolení

1.  Postupy a formálne náležitosti udelenia povolení sú jasné, vopred uverejnené a poskytujú tým, ktorých sa to týka, záruku, že sa ich žiadosť bude posudzovať objektívne a nestranne.

2.  Správne postupy a formálne náležitosti nesmú byť odrádzajúce a nesmú neopodstatnene komplikovať alebo zdržiavať poskytovanie služby. Musia byť ľahko dostupné a všetky poplatky, ktoré môžu príslušným stranám v dôsledku ich uplatnenia vzniknúť, musia byť úmerné nákladom na predmetné postupy a nesmú presiahnuť náklady na udelenie povolenia.

3.  Postupy a formálne náležitosti poskytujú zúčastneným stranám záruku, že ich žiadosti budú vybavené čo najrýchlejšie a v každom prípade v primeranej lehote, ktorá je vopred stanovená a uverejnená. Lehota začína plynúť až od predloženia úplnej dokumentácie.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia dostali odpoveď v lehote stanovenej v súlade s odsekom 3.

5.  Na základe žiadosti žiadateľa je prijatie žiadosti o udelenie povolenia potvrdené čo najrýchlejšie. Potvrdenie o prijatí musí obsahovať lehotu na odpoveď uvedenú v odseku 3.

6.  Ak je žiadosť neúplná, musia byť zúčastnené osoby čo najskôr informované o potrebe predložiť dodatočné dokumenty, ako aj o každom prípadnom vplyve na lehotu na odpoveď uvedenú v odseku 3.

7.  Ak je žiadosť zamietnutá, pretože nie je v súlade s požadovanými postupmi či formálnymi náležitosťami, osoby, ktorých sa to týka, musia byť o tomto zamietnutí čo najskôr informované.

Oddiel 2

Zakázané požiadavky alebo požiadavky podliehajúce hodnoteniu

Článok 14

Zakázané požiadavky

Článok 15

Požiadavky podliehajúce hodnoteniu

1.  Členské štáty preskúmajú, či sa podľa ich právnych systémov uplatňujú niektoré z požiadaviek uvedených v odseku 2, a zabezpečia, aby všetky takéto požiadavky boli zlučiteľné s podmienkami uvedenými v odseku 3. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmito podmienkami.

2.  Členské štáty preskúmajú, či ich právne systémy podmieňujú prístup k činnostiam v rámci služieb alebo k ich výkonu splnením niektorej z týchto nediskriminačných požiadaviek:

3.  Členské štáty overia, či požiadavky uvedené v odseku 2 spĺňajú tieto podmienky:

4.  V správe vzájomného hodnotenia ustanovenej v článku 38 členské štáty uvedú:

5.  Odseky 1 až 4 sa nevzťahujú na právne predpisy v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a systémov sociálneho zabezpečenia vrátane systémov povinného zdravotného poistenia.

Kapitola IV

Voľný pohyb služieb

Oddiel 1

Administratívna spolupráca

Článok 16

Účinnosť dohľadu

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa právomoci monitorovania a dohľadu stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi v súvislosti s poskytovateľom vykonávali aj vtedy, keď sa služba poskytuje v inom členskom štáte.

2.  Odsek 1 nezaväzuje členský štát primárneho usadenia sa vykonávať vecné kontroly alebo monitorovanie v členskom štáte, v ktorom sa služba poskytuje.

3.  Príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa služba poskytuje, môžu vykonávať kontroly, previerky a šetrenia na mieste pod podmienkou, že tieto kontroly, previerky a šetrenia sú objektívne opodstatnené a nediskriminačné.

Článok 17

Vzájomná pomoc

1.  Členské štáty si poskytujú navzájom pomoc a zavádzajú všetky možné opatrenia na účinnú vzájomnú spoluprácu s cieľom zabezpečiť dohľad nad poskytovateľmi a službami, ktoré poskytujú.

2.   Cieľový členský štát je zodpovedný za dohľad nad činnosťou poskytovateľov na svojom území. Cieľový členský štát vykonáva tento dohľad v súlade s odsekom 3.

3.   Cieľový členský štát:

4.   Členské štáty poskytnú informácie požadované inými členskými štátmi alebo Komisiou elektronickými prostriedkami a v čo najkratšom možnom čase.

5.   Po zistení akéhokoľvek nezákonného správania poskytovateľa alebo konkrétnych skutkov, ktoré by v členskom štáte mohli spôsobiť vážne škody, oznámia členské štáty túto skutočnosť v čo najkratšom možnom čase členskému štátu primárneho usadenia sa.

6.   Ak cieľový členský štát po vykonaní kontrol, previerok a šetrení v súlade s odsekom 3 zistí, že poskytovateľ si neplnil svoje povinnosti, môže tento členský štát v súlade so svojimi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva nariadiť poskytovateľovi zložiť zábezpeku alebo môže voči nemu zaviesť dočasné opatrenia. Táto zábezpeka sa môže využiť na vymáhanie rozhodnutí a rozsudkov v správnych, občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.

Článok 18

Vzájomná pomoc v prípade dočasného presťahovania poskytovateľa

1.  Členský štát primárneho usadenia je zodpovedný za dohľad nad poskytovateľom na svojom území, najmä pomocou opatrení dohľadu v mieste usadenia sa poskytovateľa, v súlade s odsekom 2.

2.  Členský štát primárneho usadenia:

3.  Členský štát primárneho usadenia nemôže odmietnuť prijatie opatrení dohľadu alebo vykonávacích opatrení na svojom území z toho dôvodu, že služba bola poskytnutá alebo spôsobila škody v inom členskom štáte.

Článok 19

Výstražný mechanizmus

1.  Ak si je členský štát vedomý závažných konkrétnych skutkov alebo okolností, ktoré by mohli vážne ohroziť zdravie alebo bezpečnosť osôb na jeho území alebo v inom členskom štáte, v čo najkratšom možnom čase o tom informuje členský štát pôvodu, ďalšie dotknuté členské štáty a Komisiu.

2.  Komisia podporuje činnosť európskej siete orgánov členských štátov a zúčastňuje sa na nej s cieľom vykonať odsek 1.

3.  Komisia vypracuje a pravidelne aktualizuje v súlade s postupom ustanoveným v článku 39 ods. 2 usmernenia týkajúce sa riadenia siete uvedenej v odseku 2.

Článok 20

Vykonávacie opatrenia

V súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2 prijme Komisia vykonávacie opatrenia potrebné na vykonanie článku 17 a praktické dojednania pre výmenu informácií medzi členskými štátmi elektronickými prostriedkami a najmä ustanovenia o interoperabilite informačných systémov.

Oddiel 2

Sloboda poskytovania služieb a odchýlky

Článok 21

Sloboda poskytovania služieb

1.  Členské štáty rešpektujú právo poskytovateľov poskytovať služby aj v inom členskom štáte, než v tom, v ktorom sú usadení.

Členský štát, v ktorom sa poskytuje služba, zabezpečí voľný prístup k činnosti v rámci služieb a jej slobodné vykonávanie na svojom území.

2.  Členské štáty nesmú v prípade poskytovateľa usadeného v inom členskom štáte obmedziť slobodu poskytovania služieb, najmä tým, že uložia niektorú z týchto požiadaviek:

3.  Tieto ustanovenia nebránia členským štátom, do ktorých sa poskytovateľ presťahuje, aby mu uložili požiadavky spojené s vykonávaním činnosti v rámci služieb, ak sú opodstatnené z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany životného prostredia a zdravia ľudí. Taktiež nebránia členským štátom uplatňovať v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva svoje pravidlá o podmienkach zamestnávania vrátane pravidiel ustanovených v kolektívnych zmluvách.

4.  Najneskôr do ...(36) predloží Komisia po konzultácii s členskými štátmi a sociálnymi partnermi na európskej úrovni Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto článku, v ktorej zváži potrebu navrhnúť harmonizačné opatrenia, týkajúce sa činností v rámci služieb, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

Článok 22

Všeobecné odchýlky

Článok 23

Individuálne odchýlky

1.  Odchylne od článku 21 môže členský štát vo výnimočných prípadoch v súvislosti s poskytovateľom usadeným v inom členskom štáte prijať opatrenia súvisiace s:

2.  Opatrenia ustanovené v odseku 1 možno prijať, iba ak sú splnené tieto podmienky:

3.  Odseky 1 a 2 sa nedotýkajú ustanovení stanovených v nástrojoch Spoločenstva, ktoré zaručujú slobodu poskytovania služieb alebo ktoré umožňujú odchýlky z nej.

Oddiel 3

Práva príjemcov služieb

Článok 24

Zakázané obmedzenia

Článok 25

Zákaz diskriminácie

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príjemca nepodliehal diskriminačným požiadavkám výhradne z dôvodu svojej štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby všeobecné podmienky prístupu k službám, o ktorých poskytovateľ oboznámi širokú verejnosť, neobsahovali žiadne diskriminačné ustanovenia týkajúce sa výhradne štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska príjemcu, avšak bez toho, aby bola vylúčená možnosť rozdielov v podmienkach prístupu, pokiaľ sú tieto rozdiely priamo opodstatnené objektívnymi kritériami.

Článok 26

Pomoc pre príjemcov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príjemcovia mohli získať prostredníctvom jednotných kontaktných miest

V prípade potreby zahŕňa poradenstvo zo strany príslušných orgánov jednoduché vysvetlenie jednotlivých krokov.

Informácie a pomoc sa poskytujú jasným a jednoznačným spôsobom, musia byť ľahko dostupné aj na diaľku, a to aj elektronickými prostriedkami, a musia byť aktualizované.

2.  Členské štáty môžu delegovať zodpovednosť za úlohy uvedené v odseku 1 na akékoľvek iné orgány, napríklad na Euroguichets, kontaktné miesta Európskej mimosúdnej siete (sieť EEJ), združenia spotrebiteľov alebo Euro Info centrá.

Najneskôr do ...(45) členské štáty oznámia Komisii mená a kontaktné údaje týchto určených orgánov. Komisia postúpi tieto údaje všetkým členským štátom.

3.  Aby bolo možné poslať informácie uvedené v odseku 1, príslušný subjekt oslovený príjemcom kontaktuje príslušný orgán v dotknutom členskom štáte. Ten zašle požadované informácie čo najskôr. Členské štáty zabezpečia, aby tieto orgány navzájom spolupracovali a prijmú všetky opatrenia na zefektívnenie tejto spolupráce.

4.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2 prijme opatrenia na vykonávanie odsekov 1, 2 a 3, ktoré špecifikujú technické prostriedky na výmenu informácií medzi orgánmi rôznych členských štátov, a najmä na interoperarabilitu informačných systémov.

Článok 27

Pomoc pre poskytovateľov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby najneskôr do ...(46) mohli poskytovatelia v súlade s touto smernicou dokončiť všetky potrebné postupy a formálne náležitosti pre vykonávanie svojich činností v rámci služieb v inom členskom štáte na jednotnom kontaktnom mieste.

2.  Články 6 až 8 sa uplatnia zodpovedajúcim spôsobom.

Kapitola V

Kvalita služieb

Článok 28

Informácie o poskytovateľoch a ich službách

1.  Komisia a členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia sprístupnili príjemcom, európskemu jednotnému kontaktnému miestu a jednotným kontaktným miestam v cieľovom členskom štáte tieto informácie:

2.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v odseku 1 podľa preferencie poskytovateľa:

3.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovateľ na žiadosť príjemcu dodal tieto doplňujúce informácie:

4.  Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie, ktoré je poskytovateľ povinný predložiť v súlade s touto kapitolou, dostupné alebo poskytnuté jasným a jednoznačným spôsobom a v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy alebo v prípade, že neexistuje žiadna písomná zmluva, predtým, ako je služba poskytnutá.

5.  Požiadavky na informácie stanovené v tejto kapitole dopĺňajú požiadavky, ktoré sa už uvádzajú v práve Spoločenstva, a nebránia členským štátom vyhlásiť dodatočné požiadavky na informácie, ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov usadených na ich území.

6.  Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2 stanoviť obsah informácií poskytovaných v súlade s odsekmi 1 a 3 tohto článku podľa špecifickej povahy určitých činností a môže určiť praktické spôsoby uplatňovania odseku.

Článok 29

Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti a záruka

1.  Členské štáty môžu vyžadovať, aby poskytovatelia, ktorých služby predstavujú priame a konkrétne riziko pre zdravie alebo bezpečnosť príjemcu alebo tretej osoby alebo pre finančnú bezpečnosť príjemcu alebo pre životné prostredie, boli povinní uzatvoriť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti primerané povahe a miere rizika alebo poskytnúť nejakú inú záruku, ktorá je z hľadiska účelu rovnocenná alebo v zásade porovnateľná. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti alebo záruka pokrýva tiež riziká vyplývajúce z týchto služieb, ak sa poskytujú v iných členských štátoch.

2.  Keď sa poskytovateľ presťahuje po prvýkrát z jedného členského štátu do iného na účely poskytovania služieb, môžu členské štáty požadovať, aby o tom prostredníctvom písomného vyhlásenia, ktoré bude obsahovať údaje o poistnom krytí alebo iných prostriedkoch osobnej alebo kolektívnej ochrany zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti, vopred informoval príslušný orgán cieľového členského štátu. Ak má poskytovateľ v úmysle poskytovať dočasné alebo príležitostné služby v danom členskom štáte v priebehu príslušného roka, toto vyhlásenie sa každoročne obnovuje. Poskytovateľ môže toto vyhlásenie predložiť akýmkoľvek spôsobom.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia poskytli príjemcovi informácie o poistení a zárukách uvedených v odseku 1, a najmä podrobné kontaktné údaje poisťovateľa alebo ručiteľa a územné krytie.

4.  Ak sa poskytovateľ usadí alebo poskytuje služby na území členského štátu, členský štát od neho nesmie požadovať poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom svojej činnosti alebo finančnú záruku, ak je už v inom členskom štáte, v ktorom je už usadený, krytý zárukou, ktorá je z hľadiska účelu rovnocenná alebo v podstate porovnateľná.

Ak členský štát požaduje poistenie proti finančným rizikám vyplývajúcim zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti, tento členský štát uzná poskytovateľovi usadenému v inom členskom štáte ako dostatočný dôkaz potvrdenie o tomto poistení, ktoré vydala banka alebo poisťovňa v členskom štáte, v ktorom je poskytovateľ usadený.

Ak je rovnocennosť iba čiastočná, členské štáty môžu vyžadovať dodatočnú záruku na krytie tých aspektov, ktoré kryté nie sú.

5.  Odseky 1 až 4 nemajú vplyv na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti ani záruk, ustanovených v iných nástrojoch Spoločenstva.

6.  Na vykonanie odseku 1 môže Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 39 odsek 2 vytvoriť zoznam služieb s charakteristikami uvedenými v odseku 1 a stanoviť spoločné kritériá vymedzenia toho, čo je primerané povahe a miere rizika na účely poistenia alebo záruk uvedených v tomto odseku.

Článok 30

Záruky po predaji

Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia prijímateľovi poskytli na jeho žiadosť informácie o existencii, prípadne inej záruke po predaji, o jej obsahu a základných kritériách jej uplatnenia, najmä o dobe jej platnosti a územnom pokrytí.

Článok 31

Obchodná komunikácia v regulovaných povolaniach

1.  Členské štáty odstránia všetky úplné zákazy obchodnej komunikácie v regulovaných povolaniach.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby bola obchodná komunikácia v regulovaných povolaniach v súlade s profesijnými pravidlami podľa práva Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú najmä na nezávislosť, dôstojnosť a integritu povolaní, ako aj na mlčanlivosť pri výkone povolania spôsobom, ktorý je v súlade s osobitnou povahou každého povolania.

Článok 32

Viacodborové činnosti

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa na poskytovateľov nevzťahovali požiadavky, ktoré ich zaväzujú k výhradnému výkonu danej konkrétnej činnosti alebo ktoré obmedzujú vykonávanie rôznych činností spoločne alebo v partnerstve.

2.  Ak je udelené povolenie pre viacodborové činnosti, členské štáty zabezpečia, aby:

3.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia poskytli príjemcovi na jeho žiadosť informácie o svojich viacodborových činnostiach a partnerstvách a o opatreniach prijatých na zabránenie konfliktu záujmov. Tieto informácie je potrebné zahrnúť do všetkých informačných dokumentov, v ktorých poskytovatelia podrobne opisujú svoje služby.

Článok 33

Politika kvality služieb

1.  Členské štáty v spolupráci s Komisiou prijmú sprievodné opatrenia s cieľom motivovať poskytovateľov, aby sa dobrovoľne podieľali na zabezpečení kvality poskytovania služieb, a to najmä využitím jednej z týchto metód:

2.  Členské štáty zabezpečia, aby príjemcovia a poskytovatelia mali jednoduchý prístup k informáciám o význame určitých značiek a ku kritériám na používanie značiek kvality a iných označení súvisiacich so službami.

3.  Členské štáty v spolupráci s Komisiou prijmú sprievodné opatrenia, aby motivovali profesijné orgány, ako aj obchodné komory a remeselnícke združenia v členských štátoch k spolupráci na úrovni Spoločenstva s cieľom zvýšiť kvalitu poskytovania služieb, najmä tým, že sa budú dať jednoduchšie posúdiť schopnosti poskytovateľa.

4.  Členské štáty v spolupráci s Komisiou prijmú sprievodné opatrenia, aby podporili vývoj nezávislých metód posudzovania kvality a nedostatkov pri poskytovaní služieb, a najmä však vývoj porovnávacích skúšok alebo testov a oznamovania ich výsledkov na úrovni Spoločenstva.

5.  Členské štáty v spolupráci s Komisiou podporia vývoj dobrovoľných európskych noriem s cieľom zjednodušenia zlučiteľnosti služieb poskytovaných poskytovateľmi v rôznych členských štátoch, informovania príjemcov a kvality poskytovania služieb.

Článok 34

Riešenie sporov

1.  Členské štáty prijmú všeobecné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia dodali svoju poštovú adresu, faxové číslo alebo emailovú adresu a telefónne číslo, kam môžu všetci príjemcovia vrátane tých, ktorí bývajú v inom členskom štáte, posielať sťažnosti alebo žiadosti o informácie o poskytnutej službe. Poskytovatelia poskytnú svoju oficiálnu adresu v prípade, ak táto adresa nie je rovnaká ako ich obvyklá adresa na zasielanie korešpondencie.

2.  Členské štáty prijmú všeobecné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia odpovedali na sťažnosti uvedené v odseku 1 v čo najkratšom čase a aby vynaložili čo najväčšie úsilie na nájdenie uspokojujúeho riešenia.

3.  Členské štáty príjmu všeobecné opatrenia potrebné na zabezpečenie povinnosti poskytovateľov predkladať dôkazy o tom, že plnia záväzky stanovené touto smernicou, týkajúce sa poskytovania informácií a ich správnosti.

4.  V prípade, že sa z dôvodov súdneho rozhodnutia požadujú finančné záruky, členské štáty sú povinné uznať rovnocenné záruky uložené u poskytovateľa alebo iného subjektu usadeného v inom členskom štáte.

5.  Členské štáty prijmú všeobecné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia, na ktorých sa vzťahuje kódex správania alebo ktorí sú členmi obchodného združenia alebo profesijného orgánu, ktorý stanovuje mimosúdne urovnanie sporov, informovali o tejto skutočnosti príjemcu a uviedli túto skutočnosť vo všetkých dokumentoch, ktoré podrobne predstavujú ich služby, a uviedli, akým spôsobom získať prístup k podrobným informáciám o znakoch takého mechanizmu a podmienkach jeho využitia.

Článok 35

Informácie o dobrom mene poskytovateľov služieb

1.  Členské štáty poskytnú na žiadosť príslušného orgánu v inom členskom štáte informácie o rozsudkoch v trestnej veci, trestoch, správnych alebo disciplinárnych opatreniach a rozhodnutiach týkajúcich sa platobnej neschopnosti alebo konkurzu v dôsledku podvodu, ktoré prijali ich príslušné orgány vo vzťahu k poskytovateľovi služby a ktoré sa priamo týkajú jeho spôsobilosti alebo profesionálnej spoľahlivosti.

Žiadosť podaná podľa tohto odseku musí byť riadne odôvodnená, najmä pokiaľ ide o dôvody žiadosti o poskytnutie informácií.

2.  Členský štát, ktorý poskytuje informácie uvedené v odseku 1, zároveň uvedie, či je dané rozhodnutie konečné alebo či bolo proti nemu podané odvolanie, pričom daný členský štát by mal uviesť dátum, kedy sa očakáva rozhodnutie o odvolaní.

Okrem toho členský štát uvedie ustanovenia vnútroštátneho zákona, podľa ktorých bol poskytovateľ uznaný vinným alebo potrestaný.

3.  Vykonanie odsekov 1 a 2 musí byť v súlade s ustanoveniami o ochrane osobných údajov a s právami zaručenými osobám, ktoré boli v daných členských štátoch uznané vinnými alebo potrestané vrátane profesijných združení. Všetky príslušné informácie, ktoré sú verejné, musia byť pre spotrebiteľov ľahko dostupné.

Kapitola VI

Konvergenčný program

Článok 36

Kódexy správania na úrovni Spoločenstva

1.  Členské štáty prijmú v spolupráci s Komisiou sprievodné opatrenia, aby podporili v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva vypracovanie kódexov správania na úrovni Spoločenstva, a to najmä profesijnými orgánmi, organizáciami a združeniami, ktorých cieľom je uľahčiť poskytovanie služieb alebo usadenie sa poskytovateľa v inom členskom štáte.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby boli kódexy správania uvedené v odseku 1 prístupné na diaľku, elektronickými prostriedkami.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia na žiadosť príjemcu alebo v každom informačnom dokumente, ktorý podrobne predstavuje ich služby, uviedli všetky kódexy správania, ktorými sa riadia, a adresu, na ktorej možno do týchto kódexov nahliadnuť elektronickými prostriedkami s uvedením dostupných jazykových verzií.

Článok 37

Dodatočná harmonizácia

1.  Najneskôr do ...(48) Komisia posúdi možnosť predloženia návrhov na harmonizačné nástroje týkajúce sa týchto predmetov úpravy:

Článok 38

Vzájomné hodnotenie

1.  Najneskôr do ...(49) predložia členské štáty Komisii správu o požiadavkách podliehajúcich hodnoteniu, ktorá bude obsahovať informácie uvedené v článku 15 ods. 4.

2.  Komisia postúpi správy uvedené v odseku 1 členským štátom, ktoré potom do šiestich mesiacov predložia svoje pripomienky ku každej správe. Do rovnakého termínu bude Komisia rokovať o týchto správach so zainteresovanými stranami.

3.  Komisia predloží správy a pripomienky členských štátov výboru uvedenému v článku 39 ods. 1, ktorý ich môže ďalej pripomienkovať.

4.  Na základe pripomienok uvedených v odsekoch 2 a 3 Komisia predloží najneskôr do ...(50)* Európskemu parlamentu a Rade súhrnnú správu, doplnenú návrhmi na prípadné dodatočné iniciatívy.

Článok 39

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor zložený zo zástupcov členských štátov, ktorému predsedá zástupca Komisie.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatnia sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES v súlade s ustanoveniami jeho článku 8.

3.  Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 40

Doložka o preskúmaní

Po súhrnnej správe uvedenej v článku 38 ods. 4 Komisia každé tri roky predloží Európskemu parlamentu a Rade úplnú správu o uplatňovaní tejto smernice, najmä jej článkov 2 a 21, ku ktorej sú prípadne pripojené návrhy na jej zmenu a doplnenie.

Článok 41

Zmena a doplnenie smernice 98/27/ES

V prílohe smernice 98/27/ES sa dopĺňa tento bod:

13.  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES z … [o službách na vnútornom trhu]*

______________

* Ú. v. EÚ L…

Kapitola VII

Záverečné ustanovenia

Článok 42

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ...(51). Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 43

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 44

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

Predseda Predseda

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. EÚ C 221, 8.9.2005, s. 113. (3) Ú. v. EÚ C 43, 18.2.2005, s. 18. (4) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. februára 2006. (5) KOM(2002)0441 v konečnom znení. (6) KOM(2003)0313 v konečnom znení. (7) KOM(2002)0585 v konečnom znení. (8) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22. (9) Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené smernicou 2005/29/ES. (10) Ú. v. ES L 126, 26.5.2000, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2004/69/ES (Ú. v. EÚ L 125, 28.4.2004, s. 44). (11) Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23. Smernica zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES (Ú. v. ES L 202, 30.7.1997, s. 60). (12) Ú. v. ES L 145, 5.6.1997, s. 29. (13) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1. (14) Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12. (15) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1. (16) Ú. v. ES L 320, 28.11.1998, s. 54. (17) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003. (18) Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 51. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/65/ES (Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16). (19) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. (20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7). (21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21). (22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33). (23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 51). (24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37). (25) Ú. v. ES L 78, 26.3.1977, s. 17. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003. (26) Ú. v. ES L 77, 14.3.1998, s. 36. Smernica zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003. (27) Ú. v. ES L 149, 5.7.1971, s. 2. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 631/2004 (Ú. v. EÚ L 100, 6.4.2004, s. 1). (28) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22. (29) Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114. (30) Ú. v. EÚ L 221, 4.9.2003, s. 13. (31) Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 36. (32) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (33) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (34) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (35) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (36) * Piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (37) Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, p. 14. Smernica naposledy zmenená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, p. 1). (38) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37. (39) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 57. (40) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená nariadením (ES) č. 1882/2003. (41) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77. (42) Ú. v. ES L 30, 6.2.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2557/2001 (Ú. v. ES L 349, 31.12.2001, s. 1). (43) Ú. v. ES L 24, 27.1.1987, s. 36. (44) Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20. (45) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (46) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (47) Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/18/ES (Ú. v. EÚ L 51, 22.2.2006, s. 12). (48) * Jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (49) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (50) ** Štyroch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (51) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Rady o strategických usmerneniach Spoločenstva v oblasti rozvoja vidieka (Programové obdobie 2007 – 2013) (KOM(2005)0304 – C6-0349/2005 – 2005/0129(CNS))

P6_TA(2006)0062 A6-0023/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2005)0304)(1),

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0349/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0023/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu odovzdal Rade a Komisii.

Text navrhnutý Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho Parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 1a (nové) (1a) Strategické usmernenia Spoločenstva zohľadňujú multifunkčnú úlohu poľnohospodárstva a značné rozdiely medzi regiónmi rozšírenej EÚ, čo si vyžaduje, aby si členské štáty zachovali potrebnú pružnosť pri plánovaní a realizovaní programov pre rozvoj vidieka. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 2 (2)  V strategických usmerneniach sa v tomto rámci stanovujú oblasti dôležité z hľadiska plnenia priorít Spoločenstva, najmä v súvislosti s cieľmi trvalej udržateľnosti stanovenými na zasadnutí Európskej rady v Göteborgu a s prepracovanou lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť. (2)  Tieto strategické usmernenia by mali stanoviť oblasti dôležité z hľadiska plnenia priorít Spoločenstva, najmä v súvislosti s cieľmi trvalej udržateľnosti stanovenými na zasadnutí Európskej rady v Göteborgu a s prepracovanou lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť; pričom sa zohľadnia požiadavky novej SPP a výsledky rokovaní EÚ na medzinárodnej úrovni; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 2a (nové) (2a) Začlenenie žien na trh práce by malo byť horizontálnou prioritou pri vykonávaní strategických usmernení uvedených v prílohe. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Príloha, bod 1, odsek 2, zarážka 4 - sprevádzať implementáciu novej, trhovo orientovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj potrebnú reštrukturalizáciu, ktorá z nej vyplýva v starých a nových členských štátoch. - sprevádzať realizáciu novej, trhovo orientovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj potrebnú reštrukturalizáciu, ktorá z nej vyplýva v starých a nových členských štátoch a takisto zohľadniť očakávania spotrebiteľov v oblasti zdravia, bezpečnosti a kvality. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Príloha, bod 1, odsek 2, zarážka 4a (nová) - zabezpečiť kontinuitu medzi prebiehajúcimi programami pre rozvoj vidieka a programami, ktoré začínajú od roku 2007. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Príloha, bod 2.1, názov SPP a rozvoj vidieka Rozvoj vidieka v rámci SPP Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Príloha, bod 2.1, odsek 1 Poľnohospodárstvo naďalej využíva najviac poľnohospodárskej plochy a je kľúčovým faktorom kvality vidieka a životného prostredia. Nedávnym rozšírením Európskej únie sa dôležitosť a relevantnosť SPP a rozvoja vidieka zvýšili. Poľnohospodárstvo naďalej využíva najviac poľnohospodárskej plochy vidieka a je kľúčovým faktorom kvality vidieka a životného prostredia. Nedávnym rozšírením Európskej únie sa dôležitosť a relevantnosť 1. piliera SPP a rozvoja vidieka zvýšili. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Príloha bod 2.1, odsek 2 Bez dvoch pilierov SPP – trhovej politiky a rozvoja vidieka – by mnohé vidiecke oblasti Európy čelili čoraz väčším hospodárskym, sociálnym a ekologickým problémom. Európsky model poľnohospodárstva odzrkadľuje rozmanitú úlohu, ktorú poľnohospodárstvo zohráva vo vzťahu k bohatstvu a rôznorodosti krajiny, potravinárskym výrobkom, ako aj kultúrnemu a prírodnému dedičstvu. Bez dvoch pilierov SPP – trhovej politiky a rozvoja vidieka – by mnohé vidiecke oblasti Európy čelili čoraz väčším hospodárskym, sociálnym a ekologickým problémom. Európsky model poľnohospodárstva odzrkadľuje rozmanitú úlohu, ktorú poľnohospodárstvo zohráva vo vzťahu k bohatstvu a rôznorodosti krajiny, potravinárskym výrobkom, ako aj kultúrnemu a prírodnému dedičstvu a preto je prispôsobivý novému spoločenskému dopytu, napríklad po kvalitných výrobkoch, potravinovej bezpečnosti, ekologickom turizme, zlepšovaní prírodného dedičstva, alternatívnych zdrojoch energie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Príloha bod 2.2 Reformy SPP z roku 2003 a z roku 2004 predstavujú dôležitý krok na ceste k zlepšeniu konkurencieschopnosti a k trvalo udržateľnému rozvoju poľnohospodárskej činnosti v rámci EÚ a tvoria rámec pre ďalšie reformy. Vďaka viacerým po sebe nasledujúcim reformám sa posilnila konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva prostredníctvom zníženia záruk cenovej podpory. Zavedenie neviazaných priamych platieb stimuluje poľnohospodárov, aby reagovali na trhové signály, ktoré vychádzajú z dopytu spotrebiteľov a nie zo stimulov súvisiacich s kvantitou. Zaradenie noriem o životnom prostredí, bezpečnosti potravín, zdraví zvierat a ochrane zvierat do krížového plnenia zvyšuje dôveru spotrebiteľov a trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva z hľadiska životného prostredia. Reformy SPP z roku 2003 a z roku 2004 predstavujú dôležitý krok na ceste k regionálnej a miestnej konkurencieschopnosti a k trvalo udržateľnému rozvoju poľnohospodárskej činnosti v rámci EÚ a tvoria rámec pre ďalšie reformy. Vďaka viacerým po sebe nasledujúcim reformám sa posilnila konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva prostredníctvom zníženia záruk cenovej podpory. Zavedenie neviazaných priamych platieb stimuluje poľnohospodárov, aby reagovali na trhové signály, ktoré vychádzajú z dopytu spotrebiteľov a z potrieb spoločnosti a nie zo stimulov súvisiacich s kvantitou a z métodou intenzívneho poľnohospodárstva. Zaradenie noriem o životnom prostredí, bezpečnosti potravín, zdraví zvierat a ochrane zvierat do krížového plnenia zvyšuje dôveru spotrebiteľov a trvalú udržateľnosť poľnohospodárstva z hľadiska životného prostredia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Príloha, bod 2.3, odsek 1 Budúca politika rozvoja vidieka sa sústredí na tri kľúčové oblasti: agropotravinársky sektor, životné prostredie a vidiecke hospodárstvo a obyvateľstvo v širšom slova zmysle. Nová generácia stratégií a programov rozvoja vidieka bude vychádzať z ťažiska "konkurencieschopnosť" v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva, z ťažiska "obhospodarovanie pôdy a životné prostredie" a z ťažiska "kvalita života/diverzifikácia vo vidieckych oblastiach". Budúca politika rozvoja vidieka sa sústredí na tri kľúčové oblasti: poľnohospodárstvo a spracovanie potravín, životné prostredie a vidiecke hospodárstvo a obyvateľstvo v širšom slova zmysle. Nová generácia stratégií a programov rozvoja vidieka bude vychádzať z ťažiska "konkurencieschopnosť" v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva, z ťažiska "obhospodarovanie pôdy a životné prostredie" a z ťažiska "kvalita života/diverzifikácia vo vidieckych oblastiach". Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Príloha, bod 2.4, odsek 1 Medzi vidieckymi oblasťami sú veľké rozdiely: od odľahlých vidieckych oblasti, ktoré sú postihnuté úbytkom obyvateľstva a úpadkom, až po okrajové mestské oblasti, ktoré sú vystavené čoraz silnejšiemu tlaku mestských centier. Medzi vidieckymi oblasťami sú veľké rozdiely: od odľahlých vidieckych, horských a znevýhodnených oblasti, ktoré sú postihnuté úbytkom obyvateľstva a úpadkom, až po okrajové mestské oblasti, ktoré sú vystavené čoraz silnejšiemu tlaku mestských centier. Preto sú potrebné diferencované stratégie rozvoja vidieka. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 12 a 13 Príloha, bod 2.4, odsek 2 Podľa definície OECD, ktorá vychádza z hustoty obyvateľstva6, predstavujú vidiecke oblasti v krajinách EÚ-25 92 % územia. Okrem toho 19 % obyvateľstva žije v prevažne vidieckych oblastiach a 37 % žije vo výrazne vidieckych oblastiach. Tieto oblasti produkujú 45 % hrubej pridanej hodnoty (HPH) v krajinách EÚ-25 a predstavujú 53 % pracovných miest, v porovnaní s inými ako vidieckymi oblasťami však obvykle zaostávajú z hľadiska niekoľkých socio-ekonomických ukazovateľov vrátane štrukturálnych ukazovateľov. Vo vidieckych oblastiach je príjem na obyvateľa približne o jednu tretinu nižší a nižšia je aj miera zamestnanosti žien. Sektor služieb je menej rozvinutý, podiel ľudí s vyšším vzdelaním je vo všeobecnosti nižší a menší percentuálny podiel domácností má prístup k "širokopásmovému" internetu. V niektorých vidieckych oblastiach patria k najväčším problémom ich odľahlá a okrajová poloha. Tieto nevýhody sú spravidla ešte výraznejšie v prevažne vidieckych oblastiach, hoci pri porovnávaní v rámci celej EÚ sa situácia v jednotlivých členských štátoch môže výrazne odlišovať. Nedostatok príležitostí, kontaktov a možností vzdelávania je obzvlášť veľkým problémom pre ženy a mladých ľudí v odľahlých vidieckych oblastiach. ______________ 6 Definícia OECD vychádza z podielu obyvateľstva žijúceho vo vidieckych spoločenstvách (t. j. menej ako 150 obyvateľov na km2) v danom regióne NUTS III. Pozri rozšírený odhad následkov SEK(2004) 931. Je to jediná medzinárodne uznávaná definícia vidiecky oblastí. V niektorých prípadoch však úplne neberie do úvahy obyvateľstvo, ktoré žije vo vidieckych oblastiach s vyššou hustotou obyvateľstva, najmä prímestské oblasti. Podľa definície OECD6, ktorá vychádza z hustoty obyvateľstva, predstavujú vidiecke oblasti v krajinách EÚ-25 92 % územia Okrem toho 19 % obyvateľstva žije v prevažne vidieckych oblastiach a 37 % žije vo výrazne vidieckych oblastiach. Tieto oblasti produkujú 45 % hrubej pridanej hodnoty (HPH) v krajinách EÚ-25 a poskytujú 53 % pracovných miest, v porovnaní s inými ako vidieckymi oblasťami však obvykle zaostávajú z hľadiska niekoľkých socio-ekonomických ukazovateľov vrátane štrukturálnych ukazovateľov. Vo vidieckych oblastiach je príjem na obyvateľa približne o jednu tretinu nižší a nižšia je aj miera zamestnanosti žien, sektor služieb je menej rozvinutý, podiel ľudí s vyšším vzdelaním je vo všeobecnosti nižší a menší percentuálny podiel domácností má prístup k širokopásmovému internetu. V niektorých vidieckych oblastiach patria k najväčším problémom ich odľahlá a okrajová poloha. Tieto nevýhody sú spravidla ešte výraznejšie v prevažne vidieckych oblastiach a v najodľahlejších regiónoch, v ktorých sú poľnohospodárske podniky malé, izolované, čelia náročnejším klimatickým podmienkam a sú obmedzené v rozsahu svojej výroby. Nedostatok príležitostí, kontaktov a možností vzdelávania je obzvlášť veľkým problémom pre ženy a mladých ľudí v odľahlých vidieckych oblastiach. ______________ 6 Definícia OECD vychádza z podielu obyvateľstva žijúceho vo vidieckych spoločenstvách (t. j. menej ako 150 obyvateľov na km2) v danom regióne NUTS III. Pozri rozšírený odhad následkov SEK(2004) 931. Je to jediná medzinárodne uznávaná definícia vidiecky oblastí. V niektorých prípadoch však úplne neberie do úvahy obyvateľstvo, ktoré žije vo vidieckych oblastiach s vyššou hustotou obyvateľstva, najmä prímestské oblasti. V rámci týchto usmernení sa definícia OECD používa len na štatistické a opisné účely. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Príloha, bod 2.4, odsek 3 V krajinách EÚ-15 predstavuje poľnohospodárstvo 2 % HDP, v nových členských štátoch je to 3 % a v Rumunsku a Bulharsku viac ako 10 %. V nových členských štátoch pracuje v poľnohospodárstve trikrát viac ľudí (12 %) ako v starých členských štátoch (4 %). V Bulharsku a Rumunsku je podiel obyvateľstva pracujúceho v poľnohospodárstve podstatne vyšší. V krajinách EÚ-15 predstavuje poľnohospodárstvo 2 % HDP, v nových členských štátoch je to 3 % a v Rumunsku a Bulharsku viac ako 10 %. V nových členských štátoch pracuje v poľnohospodárstve trikrát viac ľudí (12 %) ako v starých členských štátoch (4 %). V Bulharsku a Rumunsku je podiel obyvateľstva pracujúceho v poľnohospodárstve podstatne vyšší. V poľnohospodárskom odvetví nových členských štátov je možné konštatovať veľmi nedostatočné financovanie a úroveň príjmov je značne nerovnomerná vo vzťahu k ostatným členským štátom. Preto sa musí uplatňovať aj zásada súdržnosti vo vidieckych oblastiach. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Príloha, bod 2.4, odsek 7a (nový) Je tiež potrebné, zdôrazniť význam remeselníctva vo vidieckych oblastiach. Remeselníctvo sa týka všetkých odvetví činnosti: stavebníctvo, potravinárstvo, doprava, textil. Umožňuje vytvárať pracovné miesta, odborne pripravuje mladých ľudí prostredníctvom učňovského vzdelávania, odovzdáva tradičné zručnosti a vytvára sociálne väzby v najodľahlejších oblastiach. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Príloha, bod 2.4, odsek 8 Pri príležitosti oživenia lisabonskej stratégie potvrdila Európska rada, že sa táto stratégia má chápať v širšom kontexte trvalo udržateľného rozvoja a že súčasné potreby je nutné plniť tak, aby sa neohrozila schopnosť ďalších generácií na plnenie vlastných potrieb. Nové programové obdobie poskytuje jedinečnú príležitosť opätovne sústrediť pomoc z nového fondu rozvoja vidieka na rast, zamestnanosť a udržateľnosť. V tomto ohľade je úplne v súlade s vyhlásením o hlavných zásadách trvalo udržateľného rozvoja a prepracovaným lisabonským akčným programom, ktorý sa má sústrediť na zdroje s cieľom urobiť z Európy atraktívnejší priestor pre investície a prácu, podporovať vedomosti a inovácie pre rast a vytvárať početnejšie a lepšie pracovné miesta. Pri príležitosti oživenia lisabonskej stratégie potvrdila Európska rada, že sa táto stratégia má chápať v širšom kontexte trvalo udržateľného rozvoja a že súčasné potreby je nutné plniť tak, aby sa neohrozila schopnosť ďalších generácií na plnenie vlastných potrieb. Nové programové obdobie poskytuje jedinečnú príležitosť opätovne sústrediť pomoc z nového fondu rozvoja vidieka na rast, zamestnanosť a udržateľnosť. V tomto ohľade je úplne v súlade s vyhlásením o hlavných zásadách trvalo udržateľného rozvoja a prepracovaným lisabonským akčným programom, ktorý sa má sústrediť na zdroje s cieľom urobiť z Európy atraktívnejší priestor pre investície a prácu, podporovať vedomosti a inovácie pre rast a vytvárať početnejšie a lepšie pracovné miesta. Vidiecke oblasti sú znevýhodnené voči mestským oblastiam tým, že nemajú prístup k rovnakej úrovni a kvalite služieb. Tento nedostatok v oblasti poskytovania služieb, napríklad pokiaľ ide o cestnú dopravu, verejnú dopravu, informačné technológie atď., sťažuje ľuďom, ktorí chcú žiť a pracovať vo vidieckych oblastiach, aby tak urobili. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Príloha, bod 2.4, odsek 9 Politika rozvoja vidieka musí pomáhať vidieckym oblastiam pri plnení týchto cieľov v období rokov 2007 – 2013. To si vyžaduje strategickejšiu koncepciu konkurencieschopnosti, vytvárania pracovných miest a inovácií vo vidieckych oblastiach, ako aj zlepšenie správy a riadenia pri realizácii programov. V sektore poľnohospodárstva a lesníctva musia byť ťažiskom investície do ľudí, know-how a kapitálu, ktoré sú zamerané na budúcnosť; nové spôsoby poskytovania všeobecne prospešných služieb v oblasti životného prostredia; ako aj vytváranie početnejších a lepších pracovných miest prostredníctvom diverzifikácie, najmä pokiaľ ide o ženy a mladých ľudí. Prostredníctvom pomoci vidieckym oblastiam EÚ pri využívaní ich potenciálu ako atraktívneho priestoru na investície, prácu a život môže politika rozvoja vidieka zohrávať svoju úlohu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na území Európy. Politika rozvoja vidieka musí pomáhať ľuďom vo vidieckych oblastiach v tom, aby využívali svoje schopnosti v partnerstvách medzi vládnymi agentúrami a občianskou spoločnosťou pri plnení týchto cieľov v období rokov 2007 – 2013. To si vyžaduje strategickejšiu koncepciu EÚ a členských štátov pri dosahovaní troch cieľov kohézie, konkurencieschopnosti, a udržateľnosti. Toto podporí vytváranie pracovných miest a inovácie ako aj zlepšenie správy a riadenia pri realizácii programov vo vidieckych oblastiach. V sektore poľnohospodárstva a lesníctva musia byť ťažiskom investície do ľudí, know-how a kapitálu, ktoré sú zamerané na budúcnosť; nové spôsoby poskytovania všeobecne prospešných služieb v oblasti životného prostredia; ako aj vytváranie početnejších a lepších pracovných miest prostredníctvom diverzifikácie, najmä pokiaľ ide o ženy a mladých ľudí. Prostredníctvom pomoci vidieckym oblastiam EÚ pri využívaní ich potenciálu ako atraktívneho priestoru na investície, prácu a život môže politika rozvoja vidieka zohrávať svoju úlohu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na území Európy. Podpora vidieckych oblastí by mala zahŕňať najmä poskytnutie nevyhnutných finančných prostriedkov novým členským štátom, aby sa zmenšil rozdiel v porovnaní s EÚ-15. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Príloha bod 3 V rámci cieľov podľa nariadenia o rozvoji vidieka sa týmito usmerneniami stanovujú priority Spoločenstva zamerané na integráciu hlavných politických priorít v zmysle záverov zasadaní Európskej rady v Lisabone a v Göteborgu. Pre každý súbor priorít sú prezentované kľúčové akcie Na základe týchto strategických usmernení vypracujú členské štáty svoje národné stratégie rozvoja vidieka, ktoré budú predstavovať referenčný rámec pre vypracovanie programov rozvoja vidieka. V rámci cieľov podľa nariadenia o rozvoji vidieka nižšie uvedené strategické usmernenia stanovujú priority Spoločenstva v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 1698/2005. Usmernenia sú zamerané na integráciu hlavných politických priorít v zmysle záverov zasadaní Európskej rady v Lisabone, v Göteborgu a v Luxemburgu. Pre každý súbor priorít sú na ilustráciu prezentované kľúčové akcie. Na základe týchto strategických usmernení vypracujú členské štáty svoje národné stratégie rozvoja vidieka, ktoré budú predstavovať referenčný rámec pre vypracovanie programov rozvoja vidieka. Pri vypracovávaní programov pre rozvoj vidieka majú členské štáty pružnosť potrebnú na úpravu priorít Spoločenstva tak, aby ich prispôsobili osobitným podmienkam, ktoré prevažujú na ich území. Takisto majú možnosť ich prispôsobiť, pokiaľ to bude dostatočne odôvodnené. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Príloha, bod 3.1, usmernenie, odsek 2 Zdroje použité v rámci ťažiska 1 by mali prispieť k silnému a dynamickému európskemu sektoru agropotravinárstva, tým že sa sústredia na priority odovzdávania vedomostí a inovácií v rámci potravinového reťazca a na prioritné sektory z hľadiska investícií do materiálneho a ľudského kapitálu. Zdroje použité v rámci ťažiska 1 by mali prispieť k silnému a dynamickému európskemu sektoru poľnohospodárstva, lesníctva a potravinárstva, tým že sa sústredia na priority odovzdávania vedomostí, modernizáciu a inovácie v rámci poľnohospodárskeho a potravinového reťazca a na prioritné sektory z hľadiska investícií do materiálneho a ľudského kapitálu, vrátane podpory používania informačných a komunikačných technológií a reagovania na osobitné potreby mladých poľnohospodárov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Príloha, bod 3.1, odsek 1, úvod Na zohľadnenie týchto priorít by členské štáty mali pomoc sústrediť na kľúčové akcie, ku ktorým patria napr.: Na zohľadnenie týchto priorít sú členské štáty podporované, aby sústredili pomoc na kľúčové akcie. Medzi tieto môžu patriť nasledovné akcie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Príloha, bod 3.1, odsek 1, zarážka 1 - zjednodušovanie inovácií a prístupu k výskumu a rozvoju. Inovácie sú pre európske sektory poľnohospodárstva, agropotravinárstva a lesníctva čoraz dôležitejšie. Kým najväčšie európske agropotravinárske firmy reagujú na nové trendy veľmi rýchlo, zavádzanie nových výrobkov a postupov by mohlo významnou mierou prispieť k zvýšeniu výkonnosti menších spracovateľských a potravinárskych podnikov. Nové formy spolupráce by mohli hlavne uľahčiť prístup k výsledkom výskumu a rozvoja, inováciám a akciám v rámci siedmeho rámcového programu; - zjednodušovanie inovácií a prístupu k výskumu a rozvoju. Inovácie sú pre európske sektory poľnohospodárstva, agropotravinárstva a lesníctva čoraz dôležitejšie. Kým najväčšie európske agropotravinárske firmy reagujú na nové trendy veľmi rýchlo, zavádzanie nových výrobkov a postupov by mohlo významnou mierou prispieť k zvýšeniu výkonnosti menších spracovateľských a potravinárskych podnikov. Najmä nové formy spolupráce by mohli uľahčiť prístup k výsledkom výskumu a rozvoja a inováciám, najmä zabezpečením prístupu k externým laboratóriám pre hodnotenie a zlepšenie kvality, ako aj k akciám v rámci siedmeho rámcového programu a rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013); Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Príloha, bod 3.1, odsek 1, zarážka 2 - zlepšovanie integrácie v agropotravinárskom reťazci. Európsky potravinársky priemysel patrí k najkonkurencieschopnejším a najinovačnejším na svete, ale je pod čoraz väčším tlakom medzinárodnej konkurencie. Vo vidieckom hospodárstve existujú značné možnosti vyvíjať nové výrobky a uvádzať ich na trh s cieľom uchovávať väčšiu hodnotu vo vidieckych oblastiach prostredníctvom systémov kvality a zlepšovať pozíciu európskych výrobkov na svetovom trhu. K tomuto integračnému procesu prispeje využívanie poradenských služieb a podpory na dodržiavanie noriem Spoločenstva. Trhovo orientovaný poľnohospodársky sektor prispeje k ďalšej konsolidácii pozície európskeho agropotravinárskeho sektora ako najväčšieho zamestnávateľa a zdroja hospodárskeho rastu; - úpravy dodávok, aby zodpovedali dopytu a zlepšovanie integrácie v agropotravinárskom reťazci. Európsky potravinársky priemysel patrí k najkonkurencieschopnejším a najinovačnejším na svete, ale je pod čoraz väčším tlakom medzinárodnej konkurencie. Vo vidieckom hospodárstve existujú značné možnosti vyvíjať nové výrobky a uvádzať ich na trh s cieľom uchovávať väčšiu hodnotu vo vidieckych oblastiach. Toto sa dá dosiahnuť najmä prostredníctvom systémov kontroly kvality, rozvoja a uplatňovania spoločných noriem, informovania spotrebiteľov a zlepšenia informovanosti o poľnohospodárskych výrobkoch. Táto činnosť umožní zlepšovať pozíciu európskych výrobkov na svetovom trhu. Mali by sa podporovať najmä miestne a regionálne výrobky. K tomuto integračnému procesu prispeje využívanie poradenských služieb a podpory na dodržiavanie noriem Spoločenstva. Trhovo orientovaný poľnohospodársky sektor prispeje k ďalšej konsolidácii pozície európskeho agropotravinárskeho odvetvia ako najväčšieho zamestnávateľa a zdroja hospodárskeho rastu; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Príloha, bod 3.1, odsek 1, zarážka 4 - podpora dynamického podnikania. Najnovšie reformy vytvorili pre európske poľnohospodárstvo trhovo orientované prostredie. To otvára poľnohospodárskym podnikom nové možnosti. Tento hospodársky potenciál sa však dá využívať, len ak sa budú rozvíjať strategické a organizačné schopnosti. - podpora dynamického podnikania. Najnovšia reforma a silnejšia medzinárodná konkurencia vytvorili pre európske poľnohospodárstvo trhovo orientované prostredie. To otvára poľnohospodárskym podnikom nové výzvy a nové možnosti. Tento hospodársky potenciál sa dá využívať, len ak sa budú rozvíjať strategické, podnikateľské a organizačné schopnosti poľnohospodárov a ich rodín, najmä pri začiatku poľnohospodárskej činnosti mladých poľnohospodárov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Príloha, bod 3.1, odsek 1, zarážka 5 - rozvoj nových odbytových trhov pre poľnohospodárske a lesnícke výrobky. Nové odbytové trhy môžu ponúkať vyššiu pridanú hodnotu. Podpora investícií a odbornej prípravy v oblasti inej ako potravinárskej výroby v rámci rozvoja vidieka môže dopĺňať opatrenia prijaté v rámci prvého piliera prostredníctvom vytvárania nových inovačných odbytových trhov pre výrobky alebo podpory rozvoja obnoviteľných energetických materiálov, biopalív a spracovateľských kapacít; - rozvoj nových odbytových trhov pre poľnohospodárske výrobky a sektor lesníctva. Nové odbytové trhy môžu ponúkať vyššiu pridanú hodnotu. Opatrenia na zvyšovanie informovanosti, povedomia a spolupráve v rámci siete otvoria nové možnosti a príležitosti na vnútornom trhu každej krajiny, ako aj nové iniciatívy v oblasti vývozu. Podpora investícií a odbornej prípravy v oblasti inej ako potravinárskej výroby v rámci rozvoja vidieka môže dopĺňať opatrenia prijaté v rámci prvého piliera prostredníctvom vytvárania nových inovačných odbytových trhov pre výrobky, v oblasti spracovania odpadu, alebo podpory rozvoja obnoviteľných energetických materiálov, organických materiálov, biopalív a spracovateľských kapacít; alebo podpory výrobkov s osobitnými vlastnosťami vrátane kvalitných výrobkov ale takisto výrobkov s označením pôvodu; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Príloha, bod 3.1, odsek 1, zarážka 6 – zlepšovanie ochrany životného prostredia v sektore poľnohospodárstva a lesníctva. Dlhodobá trvalá udržateľnosť bude závisieť od schopnosti vyrábať výrobky, ktoré si spotrebitelia chcú kúpiť, a zároveň dosahovať vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Investície do zvýšenej ochrany životného prostredia môžu viesť aj k zvýšeniu výkonnosti výroby a sú teda všeobecne prospešné; – zlepšovanie ochrany životného prostredia v sektore poľnohospodárstva a lesníctva. Dlhodobá trvalá udržateľnosť bude závisieť od schopnosti vyrábať výrobky, ktoré si spotrebitelia chcú kúpiť, a zároveň dosahovať vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Investície do zvýšenej ochrany životného prostredia môžu viesť aj k zvýšeniu výkonnosti výroby a sú teda všeobecne prospešné; Okrem toho je potrebné podporovať ekologické poľnohospodárstvo a výrobu prostredníctvom tradičných metód vychádzajúcich z regionálnych osobitostí; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Príloha, bod 3.1, odsek 1, zarážka 7 - reštrukturalizácia sektora poľnohospodárstva. Rozvoj vidieka je kľúčovým nástrojom reštrukturalizácie, najmä v nových členských štátoch. Rozšírenie zmenilo mapu poľnohospodárstva. Úspešné prispôsobenie poľnohospodárstva môže byť kľúčom k zvýšeniu konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti sektoru z hľadiska životného prostredia a k zvýšeniu počtu pracovných miest a rastu v súvisiacich oblastiach hospodárstva. Všetky členské štáty by mali pracovať na tom, aby včas rozpoznávali zmeny v sektore poľnohospodárstva v rámci reštrukturalizácie, ako aj vyvíjať aktívny prístup k odbornej príprave a rekvalifikácii poľnohospodárov, najmä pokiaľ ide o prenosné zručnosti. - reštrukturalizácia a modernizácia sektora poľnohospodárstva. Rozvoj vidieka je kľúčovým nástrojom reštrukturalizácie a modernizácie v sektore poľnohospodárstva a lesníctva. Investovanie do poľnohospodárstva musí pokračovať v starých i nových členských štátoch. Rozšírenie ale takisto vývoj situácie na medzinárodnom a vnútornom trhu a vývoj spotrebiteľských preferencií a dopytu zmenili mapu poľnohospodárstva a nové členské štáty by mali mať možnosť využívať výhody prechodných opatrení týkajúcich sa čiastočne sebestačného hospodárenia a skupín výrobcov.. Úspešné prispôsobenie poľnohospodárstva môže byť kľúčom k zvýšeniu konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti sektoru poľnohospodárstva z hľadiska životného prostredia a k zvýšeniu počtu pracovných miest a rastu v súvisiacich oblastiach hospodárstva. Všetky členské štáty by mali pracovať na tom, aby včas rozpoznávali zmeny v sektore poľnohospodárstva, podporovali investície v rámci reštrukturalizácie a modernizácie, ako aj vyvíjať aktívny prístup k odbornej príprave a rekvalifikácii poľnohospodárov, najmä pokiaľ ide o prenosné zručnosti a vytváranie alternatívnych zdrojov príjmu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Príloha, bod 3.1, odsek 1, zarážka 7a (nová) - podpora miestnych iniciatív, ako sú miestne poľnohospodárske trhy a miestne programy pre zásobovanie kvalitnými potravinam;. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Príloha bod 3.1 odsek 1 zarážka 7a (nová) - zlepšenie priebehu generačnej výmeny. Pre trvalú udržateľnosť tejto činnosti v členských štátoch je potrebné zabezpečiť generačnú výmenu. EÚ musí maximálne obmedziť administratívne prekážky, s ktorými sa stretávali mladí ľudia v minulosti pri podávaní žiadostí o podporu určenú na rozvoj vidieka. Generačná výmena musí byť prvoradým cieľom vo všetkých ťažiskách rozvoja vidieka. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Príloha, bod 3.1, odsek 2 Na podporu generačnej výmeny v poľnohospodárstve by sa malo uvažovať o spojení opatrení v rámci ťažiska 1, ktoré sú prispôsobené potrebám mladých poľnohospodárov. Na podporu generačnej výmeny v poľnohospodárstve by sa malo uvažovať o spojení opatrení v rámci ťažiska 1, ktoré sú prispôsobené potrebám mladých poľnohospodárov. Podpora môže zahŕňať najmä pomoc pri zakladaní a prevode poľnohospodárskych podnikov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Príloha, bod 3.2, usmernenie Na ochranu a zvyšovanie prírodných zdrojov EÚ, ako aj krajiny vo vidieckych oblastiach, by mali zdroje použité v rámci ťažiska 2 prispievať k trom prioritným oblastiam EÚ, ktorými sú biodiverzita a uchovávanie systémov ekologického poľnohospodárstva a lesníctva, voda a klimatické zmeny. Opatrenia v rámci ťažiska 2 by sa mali využívať na integráciu týchto cieľov v oblasti životného prostredia a prispieť k implementácii poľnohospodárskej a lesníckej siete Natura 2000, ku göteborskému záväzku otočiť úbytok biodiverzity do roku 2010, k cieľom rámcovej smernice o vode a k cieľom Kjótského protokolu o zmierňovaní klimatických zmien. Na ochranu a zvyšovanie prírodných zdrojov EÚ ako aj krajiny vo vidieckych oblastiach prostredníctvom čo najširšej možnej spolupráce s poľnohospodármi a ostatnými správcami pôdy, by mali zdroje použité v rámci ťažiska 2 prispievať k štyrom prioritným oblastiam EÚ, ktorými sú biodiverzita a uchovávanie systémov ekologického poľnohospodárstva, lesníctva a tradičnej poľnohospodárskej krajiny, trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochrana pôdy a jej zachovanie a klimatické zmeny. Opatrenia v rámci ťažiska 2 by sa mali využívať na integráciu týchto cieľov v oblasti životného prostredia s osobitným dôrazom na najmenej zvýhodnené oblasti a prispieť k realizácii poľnohospodárskej a lesníckej siete Natura 2000, ku göteborskému záväzku otočiť úbytok biodiverzity do roku 2010, k cieľom rámcovej smernice o vode a k cieľom Kjótského protokolu o zmierňovaní klimatických zmien. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Príloha, bod 3.2, úvod Na naplnenie týchto priorít by členské štáty mali pomoc sústrediť na kľúčové akcie, ku ktorým patria napr.: Na naplnenie týchto priorít sú členské štáty podporované, aby sústredili pomoc na kľúčové akcie. Medzi tieto môžu patriť: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Príloha, bod 3.2, zarážka 1 – podpora služieb v oblasti životného prostredia a poľnohospodárskych postupov šetrných k zvieratám. Európski občania očakávajú od poľnohospodárov, že budú dodržiavať záväzné normy. Mnohí však tiež súhlasia, že poľnohospodári by mali byť odmeňovaní za to, že sa zaviažu poskytovať služby nad rámec záväzných noriem, ktoré samotný trh nezabezpečuje, najmä pokiaľ sú zamerané na špecifické zdroje ako napr. voda a pôda; - podpora služieb v oblasti životného prostredia a poľnohospodárskych postupov šetrných k biodiverzite a životnému prostrediu. Európski občania očakávajú od poľnohospodárov, že budú dodržiavať záväzné normy. Mnohí však tiež súhlasia, že poľnohospodári by mali byť odmeňovaní za to, že sa zaviažu poskytovať služby nad rámec záväzných noriem, ktoré samotný trh nezabezpečuje, najmä pokiaľ sú zamerané na špecifické zdroje ako napr. voda a pôda; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Príloha, bod 3.2, zarážka 2 – uchovávanie poľnohospodárskej krajiny. Veľká časť cenného vidieckeho prostredia v Európe je výsledkom poľnohospodárstva. Primerané poľnohospodárske systémy pomáhajú zachovávať všetky typy krajiny a biotopov, od mokradí po suché lúky a horské pasienky. To je v mnohých oblastiach dôležitou súčasťou kultúrneho a prírodného dedičstva a celkovej príťažlivosti vidieckych oblastí ako priestoru na život a prácu; – uchovávanie prírodnej a poľnohospodárskej krajiny. Veľká časť cenného vidieckeho prostredia v Európe je výsledkom poľnohospodárstva a lesníctva. Primerané poľnohospodárske systémy pomáhajú zachovávať všetky typy krajiny a biotopov, od mokradí po suché lúky a horské pasienky. V prípade, že sú zavádzané alebo obmedzované určité poľnohospodárske postupy, čoho výsledkom je ochrana alebo zachovanie krajiny a biotopov, malo by sa postupovať spoločne v rámci partnerstva medzi poľnohospodármi, vlastníkmi pôdy a verejnými orgánmi, čím by sa zabezpečili konzultácie, spolupráca a prípadné kompenzácie. To je v mnohých oblastiach dôležitou súčasťou kultúrneho a prírodného dedičstva a celkovej príťažlivosti vidieckych oblastí ako priestoru na život, cestovný ruch a prácu. Pre zachovanie kultúrnej krajiny je potrebné podporiť tradičné postupy poľnohospodárskej výroby a celú vidiecku kultúru, ktorá je s ňou spojená. Osobitná podpora by sa mala poskytnúť na pomoc pri predchádzaní katastrofám, ako sú povodne, suchá, obdobie nedostatku, požiare lesov, ku ktorým dochádza často v znevýhodnených oblastiach a na boj proti rozširovaniu púští; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Príloha, bod 3.2, zarážka 2a (nová) - podpora sektora lesníctva. Lesy osobitne prispievajú k ochrane životného prostredia, pretože regulujú zásoby vody, zachytávajú hlavné skleníkové plyny a niektoré látky znečisťujúce pôdu, zachovávajú biomasu, pomáhajú predchádzať prírodným katastrofám ako sú požiare a zosuvy pôdy; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Príloha, bod 3.2, zarážka 3 - boj proti klimatickým zmenám. Poľnohospodárstvo a lesníctvo sú na čele vývoja obnoviteľných zdrojov energie a materiálov pre bioenergetické zariadenia. Vývoj týchto zdrojov energia musí zohľadňovať znižovanie emisií skleníkových plynov a zachovávanie funkcie lesov a organickej hmoty v zložení pôdy, pokiaľ ide o viazanie uhlíka; - podpora obnoviteľných zdrojov energie na účely boja proti klimatickým zmenám. Poľnohospodárstvo a lesníctvo sú na čele vývoja obnoviteľných zdrojov energie a materiálov pre bioenergetické zariadenia. Vývoj týchto zdrojov energia musí zohľadňovať znižovanie emisií skleníkových plynov a potrebu zvýšiť zachovávanie funkcie lesov a organickej hmoty v zložení pôdy, pokiaľ ide o viazanie uhlíka. V rámci všetkých podporných opatrení by sa mal zohľadniť globálny stav v oblasti zásobovania potravinami a konkurencia medzi obnoviteľnými zdrojmi energie a potravinami v rámci krajiny; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Príloha, bod 3.2, zarážka 3 a (nová) - predchádzanie prírodným katastrofám a náprava nimi spôsobených škôd prostredníctvom ochrany lesov, boja proti rozširovaniu púští a pedchádzaním záplavám; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Príloha, bod 3.2, zarážka 4 a (nová) - podpora výskumu rastlinných druhov, ktoré sa dajú použiť na výrobu energie a postupov pre výrobu biopalív s cieľom znížiť výrobné náklady a zvýšiť zisky v tejto oblasti, tak aby sa výroba týchto biopalív stala konkurencieschopnou v porovnaní s výrobou tradičných palív; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Príloha, bod 3.2, zarážka 6 - podpora územnej rovnováhy. Programy rozvoja vidieka môžu významnou mierou prispievať k príťažlivosti vidieckych oblastí. Môžu tiež pomôcť zabezpečiť zachovanie rovnováhy medzi mestskými a vidieckymi oblasťami v konkurencieschopnom vedomostnom hospodárstve. V spojení s inými programovými ťažiskami môžu opatrenia v oblasti správy krajiny prispieť k priestorovému rozloženiu hospodárskej činnosti a územnej kohézii. - podpora územnej rovnováhy. Programy rozvoja vidieka môžu významnou mierou prispievať k príťažlivosti vidieckych oblastí. Môžu tiež pomôcť zabezpečiť zachovanie rovnováhy medzi mestskými a vidieckymi oblasťami v konkurencieschopnom hospodárstve založenom na vedomostiach. V spojení s inými programovými ťažiskami môžu opatrenia v oblasti správy krajiny prispieť k priestorovému rozloženiu hospodárskej činnosti. Na zabezpečenie vyváženého využitia pôdy je taktiež nevyhnutné, aby sa poskytla osobitná podpora na činnosť, ktorá sa týka najviac znevýhodnených oblastí alebo oblastí znevýhodnených prirodzeným alebo trvalým spôsobom. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Príloha, bod 3.3, názov 3.3.  Zlepšovanie kvality života vo vidieckych oblastiach a podpora diverzifikácie 3.3.  Zlepšovanie kvality života vo vidieckych oblastiach a podpora diverzifikácie vidieckeho hospodárstva Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Príloha, bod 3.3, usmernenie Zdroje použité v oblasti diverzifikácie vidieckeho hospodárstva a kvality života vo vidieckych oblastiach v rámci ťažiska 3 by mali prispievať k zastrešujúcej priorite vytvárania pracovných príležitostí. Opatrenia dostupné v rámci ťažiska 3 by sa mali používať hlavne na podporu budovania kapacít, získavania zručností a organizácie miestnej stratégie rozvoja, ako aj na zachovávanie príťažlivosti vidieckych oblastí pre ďalšie generácie. Pri podpore odborného vzdelávania, informovanosti a podnikania by sa mali zohľadňovať konkrétne potreby žien a mladých ľudí. Zdroje použité v oblasti diverzifikácie vidieckeho hospodárstva a kvality života vo vidieckych oblastiach v rámci ťažiska 3 by mali prispievať k zastrešujúcej priorite vytvárania nových pracovných príležitostí, ako aj umožniť upevnenie súčasnej úrovne zamestnanosti a vytvárať podmienky pre rast. Opatrenia dostupné v rámci ťažiska 3 by sa mali používať hlavne na podporu budovania kapacít, získavania zručností a organizácie miestnej stratégie rozvoja, ako aj na zachovávanie príťažlivosti vidieckych oblastí pre ďalšie generácie a nato, aby dediny zostali centrami rozvoja vidieka.. Pri podpore odborného vzdelávania, informovanosti a podnikania by sa mala venovať osobitná pozornosť odstraňovaniu prekážok, s ktorými sa stretávajú tí, ktorí majú dnes sťažený prístup na pracovný trh na základe pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Príloha, bod 3.3, úvodná časť Na zohľadnenie týchto priorít by členské štáty mali pomoc sústrediť na kľúčové akcie, ku ktorým patria napr.: Na zohľadnenie týchto priorít sú členské štáty podporované sústrediť pomoc na kľúčové akcie. Môžu to byť tieto kľúčové akcie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Príloha, bod 3.3, zarážka 1 - zvyšovanie hospodárskej činnosti a miery zamestnanosti vo vidieckom hospodárstve. Diverzifikácia je potrebná pre rast, zamestnanosť a trvalý rozvoj vo vidieckych oblastiach, a tým prispieva k lepšej územnej rovnováhe z hospodárskeho a sociálneho hľadiska. Cestovný ruch, remeslá a vytváranie vidieckych zariadení sú sektormi, ktoré vykazujú rast v mnohých oblastiach, a ponúkajú príležitosti pre diverzifikáciu poľnohospodárstva a rozvoj mikropodnikov vo vidieckom hospodárstve; - zvyšovanie hospodárskej činnosti a miery zamestnanosti vo vidieckom hospodárstve. Diverzifikácia je potrebná pre rast, zamestnanosť a trvalý rozvoj vo vidieckych oblastiach, a tým prispieva k lepšej územnej rovnováhe a posilneniu súdržnosti medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, z hospodárskeho a sociálneho hľadiska. Cestovný ruch, remeslá a vytváranie vidieckych zariadení sú sektormi, ktoré vykazujú rast v mnohých oblastiach, a ponúkajú príležitosti pre diverzifikáciu poľnohospodárstva a rozvoj mikropodnikov vo vidieckom hospodárstve; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Príloha, bod 3.3, zarážka 1a (nová) - zachovanie a rozvoj služieb zamerané na zachovanie obyvateľstva a získanie nových obyvateľov na vidieku. V závislosti od územých potrieb, potrieb spoločenstiev a sociálno-ekonomických prvkov sa to môže týkať blízkosti obchodov, zariadení starostlivosti o deti a starších ľudí, sociálnych a nájomných bytov, kultúrnych stredísk, dopravy, služieb všeobecného záujmu(napr. zdravotníctvo), atď. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Príloha, bod 3.3, zarážka 2 - podpora zvýšeného prístupu žien na pracovný trh. Miestne iniciatívy na rozvoj zariadení starostlivosti o deti vo vidieckych oblastiach môžu zvýšiť pracovné príležitosti a uľahčiť prístup žien na pracovný trh. To môže zahŕňať rozvoj infraštruktúry starostlivosti o deti, potenciálne v spojení s iniciatívami na podporu vytvárania malých podnikov súvisiacich s vidieckou činnosťou. - podpora zvýšeného prístupu žien na pracovný trh. Miestne iniciatívy na rozvoj kvalitných, primeraných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti vo vidieckych oblastiach môžu zvýšiť pracovné príležitosti a uľahčiť prístup žien na pracovný trh. To môže zahŕňať rozvoj infraštruktúry starostlivosti o deti, odbornú prípravu pracovníkov z oblasti starostlivosti o deti, poskytovanie odbornej prípravy a prístupu k poskytnutiu mikroúverov na založenie podniku a zriadenie sietí pre ženy; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Príloha, bod 3.3, zarážka 2a (nová) - podpora obnovy a rozvoja dedín. Integrované prístupy k diverzifikácii hospodárskych aktivít, ochrane vidieckeho kultúrneho dedičstva a investície do infraštruktúry miestnych služieb môžu prispieť k zlepšeniu kvality života na vidieku, a tak zabrániť úbytku byvateľstva v týchto oblastiach; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Príloha, bod 3.3, zarážka 3 rozvoj mikropodnikov a remesiel môže vychádzať z tradičných zručností alebo prinášať nové zručnosti, najmä v spojení s nákupom vybavenia, odbornou prípravou a školeniami, s cieľom pomáhať pri podpore podnikania a rozvoja hospodárskej štruktúry; rozvoj mikropodnikov, remesiel a rozvoj domácich remesiel môže vychádzať z tradičných zručností alebo prinášať nové zručnosti, najmä v spojení s nákupom vybavenia, odbornou prípravou a školeniami, s cieľom pomáhať pri podpore podnikania a rozvoja hospodárskej štruktúry; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Príloha, bod 3.3, zarážka 4 - školenie mladých ľudí v oblasti tradičných vidieckych zručností môže pokrývať dopyt v oblasti cestovného ruchu, rekreácie, služieb v oblasti životného prostredia a kvalitných výrobkov; - dôraz na tradičné vidiecke zručnosti a  opatrenia týkajúce sa kvality ako sú listiny a označenia, a odborná príprava mladých ľudí v tejto oblasti. Toto umožní pokrývať dopyt v oblasti cestovného ruchu, rekreácie, služieb v oblasti životného prostredia a kvalitných a predovšetkým tradičných výrobkov. Tiež to môže byť príležitosťou na to, aby staršia generácia odovzdávala svoje zručnosti mladšej generácii; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Príloha, bod 3.3, zarážka 5 - podpora zavádzania a rozširovania informačných a komunikačných technológií. Zavádzanie a rozširovanie informačných a komunikačných technológií je vo vidieckych oblastiach nevyhnutným predpokladom diverzifikácie, ako aj miestneho rozvoja, poskytovania miestnych služieb a podpory digitálnej integrácie ("e-inclusion"). Prostredníctvom iniciatív v oblasti informačných a komunikačných technológií na dedinách spolu s počítačovým vybavením, sieťami a školeniami v oblasti počítačových zručností ("e-skills") sa môžu dosiahnuť veľké úspory. Takéto iniciatívy môžu značne uľahčiť zavádzanie informačných technológií v poľnohospodárskych podnikoch vo vidieckych oblastiach, ako aj rozširovanie elektronického podnikania ("eBusiness") a elektronického obchodu ("eCommerce"). Na prekonanie nevýhod plynúcich zo zemepisnej polohy je potrebné plne využívať možnosti, ktoré ponúka internet a širokopásmové komunikácie, napr. prostredníctvom pomoci z regionálnych programov v rámci štrukturálnych fondov; - podpora zavádzania a rozširovania informačných a komunikačných technológií. Pre vidiecke oblasti sa prostredníctvom informačných a komunikačných technológií otvárajú nové možnosti pre život a zamestnanie. Vďaka možnosti vykonávať prácu na diaľku a napojeniu na celosvetové informačné siete sa vidiecke oblasti stávajú atraktívnymi pre inovačné podniky. Zavádzanie a rozširovanie informačných a komunikačných technológií je vo vidieckych oblastiach nevyhnutným predpokladom diverzifikácie, ako aj miestneho rozvoja, poskytovania miestnych služieb a podpory digitálnej integrácie. Prostredníctvom iniciatív v oblasti informačných a komunikačných technológií na dedinách spolu s počítačovým vybavením, sieťami a školeniami v oblasti počítačových zručností ("e-skills") sa môžu dosiahnuť veľké úspory. Takéto iniciatívy môžu značne uľahčiť zavádzanie informačných technológií v poľnohospodárskych podnikoch vo vidieckych oblastiach, ako aj rozširovanie elektronického podnikania ("eBusiness") a elektronického obchodu ("eCommerce"). Na prekonanie nevýhod plynúcich zo zemepisnej polohy je potrebné plne využívať možnosti, ktoré ponúka internet a širokopásmové komunikácie, napr. prostredníctvom pomoci z regionálnych programov v rámci štrukturálnych fondov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Príloha, bod 3.3, zarážka 6 - rozvoj poskytovania a inovačného využívania obnoviteľných zdrojov energie môže prispievať k vytváraniu nových odbytových trhov pre poľnohospodárske a lesnícke výrobky, poskytovaniu miestnych služieb a diverzifikácii vidieckeho hospodárstva; - rozvoj poskytovania a inovačného využívania obnoviteľných zdrojov energie a ekologických materiálov a podpora systémov zlepšujúcich energetickú účinnosť a služieb v oblasti enenrgetiky výrobcom, môžu prispievať k vytváraniu nových odbytových trhov pre poľnohospodárske a lesnícke výrobky, poskytovaniu miestnych služieb a diverzifikácii vidieckeho hospodárstva; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Príloha, bod 3.3, zarážka 7 - podpora rozvoja cestovného ruchu. Cestovný ruch je najrýchlejšie rastúcim sektorom v mnohých vidieckych oblastiach. Zvýšené využívanie informačných a komunikačných technológií v cestovnom ruchu na rezervácie, propagáciu, marketing, tvorbu služieb a rekreačné činnosti môže prispievať k zvyšovaniu počtu návštevníkov a predlžovaniu dĺžky pobytu, najmä ak sa vytvoria prepojenia na malé zariadenia a podporí sa agroturistika. - podpora rozvoja cestovného ruchu. Cestovný ruch je najrýchlejšie rastúcim odvetvím v mnohých vidieckych oblastiach a mal by sa odvíjať od existujúceho prírodného a kultúrneho dedičstva. Zvýšené využívanie informačných a komunikačných technológií v cestovnom ruchu na rezervácie, propagáciu, marketing, tvorbu služieb a rekreačné činnosti môže prispievať k zvyšovaniu počtu návštevníkov a predlžovaniu dĺžky pobytu, najmä ak sa vytvoria prepojenia na malé zariadenia a podporí sa agroturistika a ďalšie formy ekologicky trvalo udržateľného turizmu a cestovného ruchu spojeného so športom. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Príloha, bod 3.3 zarážka 7a (nová) - ochrana kultúrneho dedičstva. Kultúra vidieckych spoločenstiev môže predstavovať ekonomickú pridanú hodnotu, najmä v prospech cestovného ruchu. Remeslá, gastronómia, poľnohospodárske špeciality a tradičné výrobné techniky, ktoré sa s nimi spájajú, folklór a vidiecka architektúra, sa musia okrem iného chrániť a v niektorých prípadoch oživiť.Týmto tradíciám, napriek ich pridanej hodnote, hrozí, že vymiznú, z dôvodu úbytku obyvateľstva na vidieku, starnutia vidieckeho obyvateľstva a nedostatočného záujmu zo strany mladých ľudí, a to hlavne v najpostihnutejších regiónoch. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Príloha, bod 3.3, zarážka 8 - modernizácia miestnej infraštruktúry, najmä v nových členských štátoch. V nadchádzajúcich rokoch dôjde k významným investíciám do najdôležitejších telekomunikačných, dopravných, energetických a vodohospodárskych infraštruktúr. Zo štrukturálnych fondov sa budú vo veľkej miere podporovať rôzne projekty, od transeurópskych sietí po budovanie prepojení na priemyselné a vedecké parky. Na plné využitie multiplikačného účinku v oblasti rastu a zamestnanosti môžu malé miestne infraštruktúry podporované v rámci programov rozvoja vidieka zohrávať významnú úlohu pri prepájaní týchto dôležitých investícii s miestnymi stratégiami diverzifikácie a rozvoja potenciálu poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora. - modernizácia miestnej infraštruktúry, najmä v nových členských štátoch. V nadchádzajúcich rokoch dôjde k významným investíciám do najdôležitejších telekomunikačných, dopravných, energetických a vodohospodárskych infraštruktúr. Zo štrukturálnych fondov sa budú vo veľkej miere podporovať rôzne projekty, od transeurópskych sietí po budovanie prepojení na priemyselné a vedecké parky. Primeraný podiel týchto zdrojov by mal byť vyčlenený pre vidiecke oblasti, aby bola zabezpečená reálna vyváženosť rozvoja medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Na plné využitie multiplikačného účinku v oblasti rastu a zamestnanosti môžu malé miestne infraštruktúry podporované v rámci programov rozvoja vidieka zohrávať významnú úlohu pri prepájaní týchto dôležitých investícii s miestnymi stratégiami diverzifikácie a rozvoja potenciálu poľnohospodárskeho a potravinárskeho sektora. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Príloha, oddiel 3.4, usmernenie Zdroje použité v rámci ťažiska 4 (Leader) by mali prispievať k prioritám ťažísk 1 a 2 a najmä ťažiska 3 a zároveň zohrávať významnú úlohu pri priorite zlepšovania správy a riadenia a mobilizácie endogénneho rozvojového potenciálu vidieckych oblastí. Zdroje použité v rámci ťažiska 4 (Leader) by mali prispievať k prioritám ťažísk 1 a 2 a najmä ťažiska 3 a zároveň zohrávať významnú úlohu pri priorite zlepšovania správy a riadenia a podpora obyvateľom pri oživení trvalo udržateľného rozvoja a mobilizácie potenciálu vlastného miestnym oblastiam. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Príloha, bod 3.4, odsek 1 Podpora v rámci ťažiska programu Leader ponúka možnosť spájať v rámci miestnej stratégie rozvoja, ktorá vychádza z miestnych potrieb a silných stránok, všetky tri ciele – konkurencieschopnosť, životné prostredie a kvalitu života/diverzifikáciu. Integrované prístupy, ktoré zahŕňajú poľnohospodárov, lesníkov a iné zúčastnené strany, môžu chrániť a zlepšovať miestne prírodné a kultúrne dedičstvo, zvyšovať povedomie v oblasti životného prostredia, investovať do výroby špecialít, cestovného ruchu a obnoviteľných zdrojov a energie a propagovať ich. Podpora v rámci ťažiska programu Leader ponúka možnosť spájať v rámci miestnej stratégie rozvoja, ktorá vychádza z miestnych potrieb a silných stránok, všetky tri ciele – konkurencieschopnosť, životné prostredie a kvalitu života/diverzifikáciu. Integrované prístupy, ktoré zahŕňajú poľnohospodárov, lesníkov a iné zúčastnené strany, môžu chrániť a zlepšovať miestne prírodné a kultúrne dedičstvo, zvyšovať povedomie v oblasti životného prostredia, investovať do výroby špecialít, cestovného ruchu a obnoviteľných zdrojov a energie a propagovať ich. Projekty v rámci programu Leader by sa mali zamerať na priority a splnenie cieľov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Príloha, bod 3.4, odsek 2, zarážka 1 - budovanie kapacít miestneho partnerstva, oživovanie a propagácia získavania zručností môžu pomôcť pri mobilizácií miestneho potenciálu; - budovanie kapacít miestneho partnerstva, oživovanie a propagácia získavania zručností môžu pomôcť pri mobilizácií miestneho potenciálu, pri ochrane pred sociálnym vylúčením a pri boji proti úbytku obyvateľstva; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Príloha, oddiel 3.4, odsek 2, zarážka 2 - podpora partnerstiev medzi súkromným a verejným sektorom. Pri podpore inovačných koncepcií rozvoja vidieka a spájaní súkromného a verejného sektora bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu najmä program Leader; - podpora partnerstiev medzi súkromným a verejným sektorom. Pri zabezpečovaní účasti spoločenstva a podpore inovačných koncepcií rozvoja vidieka a spájaní súkromného a verejného sektora bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu najmä program Leader; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Príloha, bod 3.4, odsek 2, zarážka 3 - podpora spolupráce a inovácií. Miestne iniciatívy (ako napr. program Leader) a podpora diverzifikácie môžu zohrávať zásadnú úlohu pri získavaní ľudí pre nové myšlienky a koncepcie, podpore inovácií a podnikania a podpore integrácie a poskytovania miestnych služieb; Internetové fóra môžu predstavovať pomoc pri šírení vedomostí, výmene zaužívaných postupov a inovácií v oblasti vidieckych výrobkov a služieb; - podpora spolupráce a inovácií. Miestne iniciatívy (ako napr. program Leader) a podpora diverzifikácie môžu zohrávať zásadnú úlohu pri získavaní ľudí pre nové myšlienky a koncepcie, podpore inovácií a podnikania a podpore integrácie a poskytovania miestnych služieb; Internetové fóra môžu predstavovať pomoc pri šírení vedomostí, výmene zaužívaných postupov a inovácií v oblasti vidieckych výrobkov a služieb. Je potrebné venovať osobitnú pozornosť integrácii nových skupín obyvateľstva. Internetové fóra môžu predstavovať pomoc pri šírení vedomostí, výmene zaužívaných postupov a inovácií v oblasti vidieckych výrobkov a služieb; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Príloha, bod 3.4, odsek 2, zarážka 4 - zlepšovanie miestnej správy a riadenia. Program Leader môže prispievať k podporovaniu inovačných koncepcií spájania poľnohospodárstva, lesníctva a miestneho hospodárstva a tým pomáhať pri diverzifikácii hospodárskej základne a posilneniu socio-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí. - zlepšovanie miestnej správy a riadenia. Program Leader môže prispievať k podporovaniu inovačných koncepcií spájania poľnohospodárstva, lesníctva a miestneho hospodárstva a tým pomáhať pri diverzifikácii hospodárskej základne a najmä posilneniu socio-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60 Príloha, bod 3.4, odsek 2, zarážka 4a (nová) - podpora Miestnej Agendy 21 vo vidieckych oblastiach a prispôsobenie sa silným a slabým stránkam jednotlivých lokalít vzhľadom na diverzitu vidieka s účasťou miestnych subjektov a podpora celej škály miestnych endogénnych rozvojových projektov. Kultúru účasti miestneho obyvateľstva je potrebné podporiť strategickými rozvojovými plánmi založenými na Miestnej Agende 21. Tieto plány, ktoré sú komplexnejšie ako plány na rozvoj vidieka by mali zahŕňať diskusiu o spoločnej vízii budúcnosti daného spoločenstva, strategické oblasti činnosti, metódy pre uplatnenie environmentálnej tematiky v jednotlivých oblastiach spoločnosti a činnosť zameranú na zlepšenie kvality života miestneho obyvateľstva; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61 Príloha, bod 3.5, odsek 1 Zdroje použité na priority rozvoja vidieka Spoločenstva (v rámci predpísaných limitov minimálneho financovania pre každé ťažisko) budú závisieť od špecifickej situácie a silných a slabých stránok každej programovej oblasti. Každá priorita Spoločenstva a jej prínos k plneniu cieľov z Lisabonu a Göteborgu sa bude musieť v kontexte členských štátov transponovať do národných strategických plánov a programov rozvoja vidieka. V mnohých prípadoch budú existovať vnútroštátne alebo regionálne priority pre špecifické problémy súvisiace s agropotravinárskym sektorom alebo so situáciou v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva z hľadiska životného prostredia, klimatických zmien a geografických podmienok. Vidiecke oblasti sa môžu potýkať s inými špecifickými problémami, ku ktorým patrí napr. tlak prímestských oblastí, nezamestnanosť, odľahlosť alebo nízka hustota obyvateľstva. Zdroje použité na priority rozvoja vidieka Spoločenstva (v rámci predpísaných limitov minimálneho financovania pre každé ťažisko) budú závisieť od špecifickej situácie a silných a slabých stránok každej programovej oblasti a od špecifických daností regiónov, v súlade so zmluvou. Každá priorita Spoločenstva a jej prínos k plneniu cieľov z Lisabonu a Göteborgu sa bude musieť v kontexte členských štátov transponovať do národných strategických plánov a programov rozvoja vidieka. V mnohých prípadov budú existovať vnútroštátne alebo regionálne priority pre špecifické problémy súvisiace s agropotravinárskym sektorom alebo so situáciou v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva z hľadiska životného prostredia, klimatických zmien a geografických podmienok. Vidiecke oblasti sa môžu potýkať s inými špecifickými problémami, ku ktorým patrí napr. tlak prímestských oblastí, nezamestnanosť, odľahlosť, ich horský alebo ostrovný ráz alebo nízka hustota obyvateľstva. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62 Príloha, bod 3.5, usmernenie Pri vypracúvaní svojich národných stratégií by členské štáty mali zabezpečiť maximálnu synergiu medzi ťažiskami, ako aj v rámci nich, a zabrániť potenciálnym rozporom. Okrem toho by sa mali zamyslieť nad tým, ako sa dajú zohľadniť iné stratégie na úrovni EÚ, ako napr. akčný plán ekologického poľnohospodárstva, najnovšie oznámenie Komisie o obnoviteľných zdrojoch energie, najnovšie oznámenie Komisie o klimatických zmenách a potreba anticipovať pravdepodobné účinky na poľnohospodárstvo a lesníctvo, ako aj správa Komisie o stratégii EÚ v oblasti lesníctva (ktorá môže pomôcť pri plnení cieľov rastu, zamestnanosti a trvalej udržateľnosti), ako aj budúce stratégie v oblasti životného prostredia. Pri vypracúvaní svojich národných stratégií by členské štáty mali zvoliť integrovaný prístup vrátane náležitého územného plánovania a maximalizácie synergie medzi ťažiskami, a tak zapojiť čo najviac príslušných orgánov v rámci partnerských princípov vymedzených v článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005. Okrem toho by sa mali zamyslieť nad tým, ako sa dajú zohľadniť iné stratégie na úrovni EÚ, ako napr. akčný plán ekologického poľnohospodárstva, oznámenie Komisie z 12. októbra 2005: Viac výskumu a inovácií - investovanie do rastu a zamestnanosti: Spoločný postup, najnovšie oznámenie Komisie o obnoviteľných zdrojoch energie, najnovšie oznámenie Komisie o klimatických zmenách a potreba anticipovať pravdepodobné účinky na poľnohospodárstvo a lesníctvo, ako aj správa Komisie o stratégii EÚ v oblasti lesníctva (ktorá môže pomôcť pri plnení cieľov rastu, zamestnanosti a trvalej udržateľnosti), ako aj budúce stratégie v oblasti životného prostredia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63 Príloha, bod 3.5, odsek 2 Na úrovni EÚ a členských štátov je dostupných niekoľko prostriedkov na zlepšenie správy a riadenia a realizáciu politiky. Prostredníctvom technickej pomoci sa môžu vybudovať európske a vnútroštátne siete rozvoja vidieka ako fóra na výmenu osvedčených postupov a odborných poznatkov o všetkých aspektoch tvorby politiky, správy a implementácie medzi zainteresovanými stranami. Informovanosť a publicita na zabezpečenie včasného zapojenia všetkých zainteresovaných strán sa bude musieť zohľadniť pri príprave národných stratégií a rozpracovať na účely neskorších etáp implementácie. Na úrovni EÚ a členských štátov je dostupných niekoľko prostriedkov na zlepšenie správy a riadenia a realizáciu politiky. Prostredníctvom technickej pomoci sa musia vybudovať európske a vnútroštátne siete rozvoja vidieka ako fóra na výmenu osvedčených postupov a odborných poznatkov o všetkých aspektoch tvorby politiky, správy a implementácie medzi zainteresovanými stranami. Pri zriadení a podpore sietí by sa mali zohľadniť skúsenosti monitorovacieho strediska LEADER a vnútroštátnych sietí s ohľadom na posilňovanie miestnych partnerstiev a výmeny najlepších postupov. Informovanosť a publicita na zabezpečenie včasného zapojenia všetkých zainteresovaných strán sa bude musieť zohľadniť pri príprave národných stratégií a rozpracovať na účely neskorších etáp vykonávania; pritom by sa malo dbať na stanovenie dostatočne dlhej lehoty na zapojene aktérov a na snahu o kontinuitu účasti. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64 Príloha, bod 3.6, usmernenie Je potrebné podporovať synergiu medzi štrukturálnou politikou zamestnanosti a rozvoja vidieka. V tomto kontexte by členské štáty mali zabezpečiť komplementárnosť a kohéziu medzi akciami, ktoré sa majú financovať z EFRR, kohézneho fondu, ESF, EFRH a EAFRD na určitom území a v určitej oblasti činností. Pokiaľ ide o demarkačnú líniu a mechanizmy spolupráce medzi akciami podporovanými z rôznych fondov, hlavné zásady by sa mali stanoviť na úrovni národných strategických referenčných rámcov/národných strategických plánov. Je potrebné podporovať synergiu medzi štrukturálnou politikou zamestnanosti a rozvoja vidieka, ako aj následnú spoluprácu medzi jednoltivými regionálnymi partnermi.. V tomto kontexte by členské štáty mali zabezpečiť komplementárnosť a kohéziu medzi akciami, ktoré sa majú financovať zo siedmeho rámcového programu, rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, TEN-T, LIFE plus, EFRR, Kohézneho fondu, ESF, EFF a EAFRD na určitom území a v určitej oblasti činností. Pokiaľ ide o demarkačnú líniu a mechanizmy spolupráce medzi akciami podporovanými z rôznych fondov, hlavné zásady by sa mali stanoviť na úrovni regionálnych alebo národných strategických referenčných rámcov alebo regionálnych alebo národných strategických plánov, podľa toho čo je vhodnejšie pre daný členský štát. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65 Príloha, bod 3.6, odsek 1a (nový) (1a) Je možné uviesť jednotlivé vymedzujúce kritériá ako sú veľkosť projektov, územný vplyv (na regionálnej alebo miestnej úrovni) typ investícií, typ príjemcov, atď. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66 Príloha, bod 3.6, odsek 2 Pokiaľ ide o rozvíjanie ľudského kapitálu, mala by sa pomoc v rámci rozvoja vidieka sústrediť na poľnohospodárov a hospodárske subjekty zapojené do diverzifikácie vidieckeho hospodárstva. Obyvateľstvo vidieckych oblastí by malo dostávať podporu ako súčasť integrovanej koncepcie "zdola hore" ("bottom-up"). Akcie v tejto oblasti by sa mali realizovať úplne v súlade s cieľmi európskej stratégie zamestnanosti v zmysle integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť a mali by byť jednotné s akciami národných reformných programov v rámci lisabonského procesu. Účelom pracovného programu "Vzdelávanie a odborná príprava 2010" je dosiahnuť lisabonské ciele v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Celoživotné vzdelávanie je ústrednou myšlienkou tohto programu a vzťahuje sa na všetky úrovne a typy vzdelávania a odbornej prípravy, okrem iného aj v rámci sektorov poľnohospodárstva a agropotravinárstva. Pokiaľ ide o rozvíjanie ľudského kapitálu, mala by sa pomoc v rámci rozvoja vidieka sústrediť na poľnohospodárov, ich rodiny a hospodárske subjekty zapojené do diverzifikácie vidieckeho hospodárstva. Mala by sa tiež koordinovať s podporou v rámci iných štrukturálnych nástrojov. Obyvateľstvo vidieckych oblastí by mohlo dostávať podporu ako súčasť integrovanej koncepcie "zdola hore" ("bottom-up"). Akcie v tejto oblasti by sa mali realizovať úplne v súlade s cieľmi európskej stratégie zamestnanosti v zmysle integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť a mali by byť jednotné s akciami národných reformných programov v rámci lisabonského procesu. Účelom pracovného programu "Vzdelávanie a odborná príprava 2010" je dosiahnuť lisabonské ciele v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Celoživotné vzdelávanie je ústrednou myšlienkou tohto programu a vzťahuje sa na všetky úrovne a typy vzdelávania a odbornej prípravy, okrem iného aj v rámci sektorov poľnohospodárstva a agropotravinárstva. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 67 Príloha, bod 4, odsek 2 Rámec bude poskytovať obmedzený počet spoločných ukazovateľov a spoločnej metodiky. Tento rámec budú dopĺňať ukazovatele špecifické pre jednotlivé programy, ktoré budú zohľadňovať charakter každej programovej oblasti. Rámec bude poskytovať obmedzený počet spoločných ukazovateľov, najmä územných ukazovateľov, takých, aké boli požadované Európskym parlamentom vo jeho uznesení z 28. septembra 2005 o úlohe územnej súdržnosti pri regionálnom rozvoji, ako aj spoločnú metodiku. Tento rámec budú dopĺňať ukazovatele špecifické pre jednotlivé programy, ktoré budú zohľadňovať charakter každej programovej oblasti. ______________ 1 Prijaté texty, 28.9.2005, P6_TA(2005)0358.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Uznesenie Európskeho parlamentu o nových nástrojoch na financovanie rozvoja v rámci Rozvojových cieľov milénia

P6_TA(2006)0063 B6-0119/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na blížiacu sa medzinárodnú konferenciu o inovačných zdrojoch financovania rozvoja, ktorá sa uskutoční v dňoch 28. februára - 1. marca 2006 v Paríži,

–   so zreteľom na Rozvojové ciele milénia (RCM) a na svetový samit OSN, ktorý hodnotil pokrok dosahovania RCM, a ktorý sa uskutočnil 14. - 16. septembra 2005,

–   so zreteľom na správu Landau s názvom Nové medzinárodné finančné príspevky pre rozvoj, žiadosť o vypracovanie ktorej predložil prezident Chirac v novembri 2003,

–   so zreteľom na Newyorskú deklaráciu o boji proti hladu a chudobe, ktorú počas zasadania Valného zhromaždenia OSN v roku 2004 podpísalo viac ako 120 krajín,

–   so zreteľom na návrh o medzinárodnom nástroji financovania, ktorý by mohol zdvojnásobiť sumu určenú na rozvojovú pomoc, predložený ministrom financií Veľkej Británie Gordonom Brownom,

–   so zreteľom na príspevok solidarity v prípade francúzskych leteniek, ktorý nadobudne platnosť 1. júla 2006,

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie o analýze možného príspevku z predaja leteniek ako nového zdroja financovania rozvoja (SEK(2005)0733),

–   so zreteľom na vyhlásenie o inovačných zdrojoch na financovanie rozvoja, ktoré podpísalo 79 vlád pred svetovým samitom OSN v septembri 2005,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže primerané rozvojové politiky založené na trvalo udržateľnej a účinnej rozvojovej pomoci sú rozhodujúcim faktorom pre zastavenie chudoby a rozvojovým krajinám poskytujú prostriedky na využitie ich hospodárskeho potenciálu,

B.   keďže žiadne množstvo rozvojovej pomoci nikdy neprelomí kruh chudoby v rozvojových krajinách, kým nebudú mať dostatočné možnosti na prijímanie pomoci a riadnu správu a kým nebudú bojovať proti korupcii,

C.   keďže správa o pokroku pri dosahovaní Rozvojových cieľov milénia za rok 2005 jasne ukazuje, že cieľ pomôcť chudobným krajinám dosiahnuť RCM do roku 2015 nie je možné dosiahnuť, kým sa neprijmú dodatočné politické a finančné záväzky s ohľadom na výšku a kvalitu pomoci,

D.   keďže Newyorská deklarácia o boji proti hladu a chudobe vyzýva vlády rozvojových krajín, aby prijali konkrétne záväzky na financovanie RCM,

E.   keďže je potrebné, aby inovačné mechanizmy zvýšili súčasnú úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom prispieť ku skutočnej pridanej hodnote financovania rozvoja; keďže členské štáty musia splniť svoj záväzok a venovať 0,7% svojho HND na oficiálnu rozvojovú pomoc a prijať rozvrh na dosiahnutie tohto cieľa do roku 2015,

F.   keďže podľa odhadov Svetovej banky si oficiálna rozvojová pomoc vyžiada sumu, ktoré bude vyššia najmenej o 50 miliárd USD na rok, ak sa RCM majú splniť do roku 2015,

G.   keďže príspevky do Svetového fondu boja proti AIDS, tuberkulóze a malárii dosiahli úroveň, ktorá je o 15 % nižšia ako je potrebné,

H.   keďže nedostatok stability a predvídavosti pri pomoci a financovaní rozvojových krajín je hlavnou prekážkou v boji proti chudobe; keďže stabilné financovanie je nevyhnutné predovšetkým na financovanie kľúčových verejných služieb ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie,

I.   keďže medzinárodný nástroj financovania očkovanie podľa návrhu Veľkej Británie získal medzinárodnú podporu a podporuje málo využívané očkovacie látky vo viac ako 70 krajinách a distribučné systémy imunizácie,

1.   víta konferenciu, ktorá sa uskutoční v dňoch 28. februára - 1. marca 2006 v Paríži a na ktorej sa budú hľadať riešenia na dosiahnutie pokroku o dohode o medzinárodných odvodoch s osobitným dôrazom na možné zdaňovanie leteniek;

2.   nalieha, aby alternatívne metódy financovania rozvoja priniesli dodatočné finančné prostriedky na rozvoj a aby nenahrádzali oficiálnu rozvojovú pomoc;

3.   nadšene víta skutočnosť, že Rada v júni 2005 dosiahla dohodu na zdvojnásobení pomoci pre rozvojové krajiny a že sa členské štáty zaviazali, že zvýšia svoju oficiálnu rozvojovú pomoc tak, aby do roku 2010 dosiahli 0,56 % HND a do roku 2015 0,7 % HND;

4.   víta obnovenie záväzkov medzinárodného spoločenstva na svetovom samite OSN dosiahnuť RCM a podporiť trvalo udržateľný rozvoj; vyjadruje poľutovanie nad neexistenciou podrobného časového rozvrhu, v súlade s ktorým by sa všetky rozvojové krajiny zaviazali dosiahnuť prechodné a konečné ciele RCM;

5.   vyzýva rozvinuté krajiny, aby splnili svoje úlohy a záväzky v súvislosti so zvýšením národných rozpočtov určených na pomoc a aby tieto dosiahli 0,7 % HND a zastáva názor, že hľadanie inovačných foriem financovania by nemalo nahradiť skutočnú prioritu;

6.   zdôrazňuje, že zvýšenie množstva pomoci priamo súvisí so zvýšením kvality t. j. účinnosť pomoci je potrebné zlepšiť prostredníctvom "3 K" - koordinácie, komplementarity, súdržnosti ako aj znížením transakčných nákladov na poskytnutie pomoci, zlepšením predvídateľnosti a trvalej udržateľnosti mechanizmov pomoci, zvyšovaním rýchlosti a kvality doručenia pomoci, ďalšej pomoci, hľadaním riešení v prípade trvalých dlhov, podporou správneho riadenia a bojom proti korupcii a zlepšovaním kapacít príjemcov pomoci;

7.   víta myšlienku pilotného projektu na príspevok solidarity prostredníctvom medzinárodného systému zdaňovania leteniek na financovanie boja proti HIV/AIDS a ďalším pandémiam a na pomoc pri dosahovaní RCM; víta tiež návrh o stabilnejšom a predvídateľnejšom využití finančných prostriedkov určených na rozvojovú pomoc;

8.   vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zúčastnili na nadchádzajúcej konferencii v Paríži a aby skutočne uvažovali o tom, že sa do tejto iniciatívy aktívne zapoja; uznáva však, že záležitosti spojené so zdaňovaním nie sú predmetom harmonizačnej politiky EÚ a zostávajú vo výlučnej právomoci členských štátov;

9.   víta účasť Veľkej Británie, Francúzska, Talianska, Španielska a Švédska, ktoré prisľúbili poskytnúť viac ako 4 miliardy USD v prospech medzinárodného nástroja financovania očkovania, ktoré sa využijú na podporu a zlepšenie práce Svetovej aliancie pre očkovanie a očkovacie látky; nalieha na ďalšie členské štáty, aby prispievali do medzinárodného nástroja financovania očkovania;

10.   víta v tejto súvislosti inovačné zdroje financovania akým je nedávne oznámenie o začatí činnosti zvereneckého fondu Komisie a Európskej investičnej banky na financovanie infraštruktúry v Afrike; žiada zvýšenie pôžičiek EIB v rozvojových krajinách;

11.   žiada inštitúcie a vlády členských štátov EÚ, aby dôsledne preskúmali uskutočniteľnosť svetovej lotérie vo forme potravinového projektu s cieľom financovať činnosti zamerané na boj proti hladu ako sa to navrhuje v Svetovom potravinovom programe;

12.   zdôrazňuje, že v súvislosti s mimoriadne citlivou rozpočtovou situáciou sa od občanov EÚ očakáva úplná podpora a že každú novú iniciatívu je potrebné riadiť obozretne, aby to neohrozilo očakávania európskej verejnej mienky o cieľoch rozvojovej politiky;

13.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, osobitnému poradcovi OSN pre Rozvojové ciele milénia, Svetovej banke a Sekretariátu OECD.

Uznesenie Európskeho parlamentu o slobode prejavu a rešpektovaní náboženstva

P6_TA(2006)0064 RC-B6-0136/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 9 a 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, články 10 a 11 Charty základných práv Európskej únie a články 6 a 11 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na článok 22 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch,

–   so zreteľom na reakciu vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu, predsedu Európskeho parlamentu Josepa Borrella a rakúskeho predsedníctva Rady, ako aj na spoločné vyhlásenie generálneho tajomníka OSN a generálneho tajomníka Organizácie islamskej konferencie,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže sloboda prejavu, myslenia, svedomia a vierovyznania je obsiahnutá v článkoch 9 a 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

B.   keďže tieto slobody predstavujú základ rozvoja európskych demokracií ako aj jasné oddelenie štátu od cirkvi,

C.   keďže násilné protesty na viacerých miestach vo svete sú namierené voči jednotlivým členským štátom EÚ a tzv. západnému svetu ako celku a keďže tieto protesty vznikli na základe súkromného uverejnenia karikatúr, ktoré nie sú vyhláseniami žiadneho štátu,

D.   keďže toto spôsobilo protesty, bojkot tovaru a násilné nepokoje vo svete, a to predovšetkým v islamských krajinách, pričom niektoré protestné akcie boli organizované,

E.   keďže prevažná väčšina obyvateľov EÚ a krajín, ktoré sú postihnuté týmito nešťastnými udalosťami dúfajú v dialóg a pokojné vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a porozumení, a keďže zo súčasného vývoja situácie ťažia len skupiny, ktoré nesúhlasia s týmto tvrdením,

F.   keďže karikatúry, ktoré vyvolali protesty nepodporujú dialóg, ktorý iniciovala EÚ s cieľom vytvoriť prepojenie medzi kultúrami a náboženstvami a keďže Európska únia je naďalej odhodlaná rozvíjať a posilňovať putá s dotknutými krajinami v duchu vzájomnej spolupráce a spoločnej vízie upevnených vzťahov,

G.   keďže slobodné a nezávislé médiá sú základným predpokladom pre úplné rešpektovanie práva na slobodu prejavu, čo posilňuje demokratický princíp, na ktorom je založená Únia,

1.   obhajuje slobodu prejavu ako základnú hodnotu EÚ; verí, že musí byť vždy uplatňovaná v medziach zákona, mala by byť spojená s osobnou zodpovednosťou a založená na rešpektovaní práv a cítenia iných; uznáva, že na riešenie týchto otázok je v demokratickej spoločnosti potrebná neustála diskusia;

2.   žiada všetkých, ktorí slobodu prejavu užívajú, aby sa zaviazali podporiť základné hodnoty EÚ - demokraciu, pluralizmus, toleranciu, a aby túto slobodu nezneužívali na podnecovanie náboženskej nenávisti alebo šírenie xenofóbnych alebo rasistických názorov, ktorých cieľom je vylúčenie osôb na základe pôvodu alebo náboženstva;

3.   pripomína, že sloboda prejavu, myslenia, svedomia a vierovyznania je obsiahnutá v Charte základných práv Európskej únie a v Európskom dohovore o ľudských právach;

4.   verí, že sloboda prejavu by mala byť vždy uplatňovaná v medziach zákona a mala by byť spojená so zodpovednosťou a s rešpektovaním ľudských práv, náboženského cítenia a vierovyznania, či už ide o islam, kresťanstvo, židovské alebo akékoľvek iné náboženstvo;

5.   domnieva sa, že sloboda prejavu a nezávislosť tlače ako univerzálne práva, nesmú byť ohrozené nijakým jedincom alebo skupinou, ktorá sa cíti urazená tým, čo bolo povedané alebo napísané; zároveň vyjadruje svoj rešpekt tým, ktorí sa cítili urazení karikatúrami proroka Mohameda ale poukazuje na to, že vo veci odškodnenia prípadnej urážky sa možno obrátiť na súdy v súlade s platnými národnými a európskymi právnymi predpismi;

6.   veľmi dôrazne odsudzuje podpaľovanie veľvyslanectiev členských štátov EÚ a vyhrážky jednotlivcom; odsudzuje nečinnosť niektorých vlád pri predchádzaní násiliu a tolerovanie násilných útokov inými vládami; vyzýva krajiny, v ktorých sa takéto incidenty vyskytli, aby jasne a konkrétne dali najavo, že v budúcnosti nebudú akceptované; vyzýva členské štáty aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú z Viedenského dohovoru;

7.   zdôrazňuje, že v mnohých krajinách, v ktorých došlo k násilnostiam a demonštráciám v súvislosti s karikatúrami pravidelne dochádza k porušovaniu slobody prejavu, slobody slova a práva na zhromažďovanie;

8.   víta vyhlásenia a úsilie tých predstaviteľov európskych moslimských komunít ako aj v arabskom svete, ktorí jasne odsúdili násilné útoky na veľvyslanectvá a pálenie vlajok;

9.   vyjadruje solidaritu s novinármi v Jordáne, Egypte a Alžírsku, ktorí s odvahou uverejnili karikatúry a výstižne ich okomentovali; dôrazne odsudzuje ich uväznenie a žiada zúčastnené vlády, aby ich zbavili obžaloby;

10.   zdôrazňuje, že bojkot voči členským štátom je v rozpore so skutočnosťou, že obchodné zmluvy sú vždy uzatvárané s celou EÚ;

11.   vyjadruje svoju plnú podporu a solidaritu Dánsku a s krajinám a obyvateľstvu, ktoré postihli tieto ťažké a bezprecedentné udalosti; pripomína ustanovenie o solidarite v článku 11 Zmluvy o Európskej únii;

12.   podporuje všetky demokratické sily, politikov, médiá a občiansku spoločnosť, ktoré sú vystavené autoritatívnym alebo represívnym náboženským režimom a vedú proti nim zápas;

13.   odsudzuje vraždu otca Santora náboženským fanatikom v Turecku a smrť všetkých ostatných obetí nedávnych násilností;

14.   víta iniciatívu Turecka spojiť diplomatické sily a konať v tomto konflikte ako sprostredkovateľ;

15.   veľmi ľutuje, že v Európe a v moslimskom svete existujú organizované extrémistické skupiny, ktoré, ako sa zdá, ťažia zo situácie stupňovaním súčasných nepokojov a využívajú karikatúry ako zámienku k podnecovaniu násilia a diskriminácie; poznamenáva, že obyvateľstvo vo všetkých zúčastnených krajinách má vo všeobecnosti k daným udalostiam odlišný postoj a usiluje sa o pokoj, stabilitu, hospodársku a kultúrnu výmenu;

16.   ľutuje opätovnú a narastajúcu antisemitskú a protiizraelskú propagandu v niektorých arabských krajinách a v Iráne; poukazuje na to, že v týchto krajinách sú pravidelne zverejňované potupné a ponižujúce karikatúry židov, z čoho vyplýva, že tieto krajiny jednoznačne neuplatňujú rovnaké pravidlá pre všetky náboženské komunity;

17.   vyzýva na obnovenie prostredia konštruktívneho a mierového dialógu a vyzýva miestnych politických a náboženských vodcov na prijatie ráznych krokov na ukončenie násilia;

18.   domnieva sa, že podpora dialógu medzi kultúrami a náboženstvami a dosahovanie pokroku vo vzájomnom porozumení a rešpekte patria naďalej medzi výzvy globalizovaného sveta;

19.   pevne verí, že vývoj v tomto smere plne využije rámec spolupráce a dialógu s partnerskými krajinami Stredomoria a Ázie;

20.   pripomína, že Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie je vhodným fórom pre vzájomnú spoluprácu s partnermi EÚ na južnom brehu Stredozemného mora pre demokratickú, pluralistickú a tolerantnú spoločnosť založenú na hodnotách ľudských práv; žiada, aby sa týmto problémom prioritne zaoberala marcová plenárna schôdza;

21.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Rade Európy, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii islamskej konferencie a Arabskej lige.

Uznesenie Európskeho parlamentu o perspektívach pre Bosnu a Hercegovinu

P6_TA(2006)0065 RC-B6-0095/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bosne a Hercegovine, predovšetkým na uznesenie zo 14. apríla 2005 o stave regionálnej integrácie na západnom Balkáne(1), uznesenie zo 17. novembra 2004 o vojenskej operácii Európskej únie Althea v Bosne a Hercegovine(2) a uznesenie zo 7. júla 2005 o Srebrenici(3),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu o pokroku, ktorý dosiahla Bosna a Hercegovina pri uplatňovaní priorít určených v "štúdii uskutočniteľnosti o pripravenosti Bosny a Hercegoviny na rokovania o stabilizačnej a asociačnej dohode s Európskou úniou (KOM(2003)0692)" (KOM(2005)0529),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady o zásadách, prioritách a podmienkach uvedených v Európskom partnerstve s Bosnou a Hercegovinou (15267/2005), konkrétne krátkodobé a strednodobé priority stanovené v súvislosti s politickými požiadavkami,

–   so zreteľom na strategický dokument Komisie o rozšírení 2005(KOM(2005)0561),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané "Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity" (KOM(2006)0027),

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže solúnska agenda stanovuje jasnú perspektívu európskej integrácie a jednoznačne uvádza, že budúcnosťou západného Balkánu, po splnení stanovených kritérií, je Európska únia a keďže proces stabilizácie a asociácie je prvou etapou európskeho integračného procesu,

B.   vzhľadom na skutočnosť, že EÚ začala 25. januára 2006 rokovania s Bosnou a Hercegovinou s cieľom dosiahnutia stabilizačnej a asociačnej dohody a keďže Európska únia chce byť pre svoje susedné štáty, predovšetkým pre západný Balkán, aj naďalej dôveryhodným partnerom, ktorý je odhodlaný podporovať stabilné demokracie a prosperujúce ekonomiky v rámci perspektívy integrácie do EÚ,

C.   keďže začatie rokovaní zvyšuje tlak na inštitucionálnu reformu a vytvorenie plne účinných, transparentných a stabilných štátnych inštitúcií, ktoré dokážu prijímať rozhodnutia nevyhnutné pre prijímanie a uplatňovanie noriem a hodnôt EÚ v právnych predpisoch;

D.   so zreteľom na naliehavú potrebu rozvoja účinnej štátnej správy a súdnictva, vytvorenie moderných systémov vzdelávania bez segregácie a podpory opatrení zameraných na sociálne a hospodárske začleňovanie navrátilcov v Bosne a Hercegovine a vo všeobecnosti na potrebu ďalšieho dôrazného reformného úsilia s cieľom vytvoriť konkurencieschopnejšie hospodárstvo,

E.   keďže z etnického hľadiska je krajina aj napriek veľkému pokroku v mnohých oblastiach stále výrazne rozdelená a zmierovací proces sa ešte neskončil,

F.   keďže sa medzi hlavnými bosnianskymi politickými silami začali rozhovory, ktorých cieľom je zmena ústavy v nadväznosti na bruselské rozhovory z 12.-14. novembra 2005, a na washingtonskú deklaráciu z 21. novembra 2005 pri konzultácii s Inštitútom Spojených štátov amerických za mier (United States Institute for Peace); keďže výsledkom týchto rozhovorov, ktoré sa majú skončiť v marci 2006, musí byť ústavný a inštitucionálny model, ktorý sa postupne odkláňa od etnického rozdelenia a uznáva práva jednotlivca namiesto kolektívnych práv,

G.   keďže Bosna a Hercegovina by vzhľadom na svoj súčasný inštitucionálny rámec nebola schopná dosiahnuť nevyhnutné začlenenie acquis EÚ ani integráciu do EÚ, a to aj napriek tomu, že dosiahla výrazný pokrok vrátane vytvorenia nových inštitúcií na vnútroštátnej úrovni,

H.   keďže novovymenovaný osobitný vyslanec/vysoký splnomocnenec EÚ pre Bosnu a Hercegovinu, ktorý krajinu dôkladne pozná vyhlásil, že v súčasnosti sú kľúčovými otázkami príprava Bosny a Hercegoviny na európsku integráciu a je zameranie sa na hospodársky rozvoj,

I.   keďže NATO úspešne ukončilo misiu stabilizačnej jednotky (SFOR) a Európska únia prevzala 2. decembra 2004 zodpovednosť a spustila operáciu mierových jednotiek Európskej únie (EUFOR) nazvanú Althea,

J.   keďže rakúske predsedníctvo zaradilo oblasť západného Balkánu medzi svoje priority a plánuje počas neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí 10. a 11. marca 2006 v Salzburgu uskutočniť dôležité rozhovory o západnom Balkáne,

1.   víta začatie rokovaní o stabilizačnej a asociačnej dohode a zdôrazňuje, že tempo rokovaní závisí od schopnosti troch hlavných komunít v krajine (Bosniakov, Srbov a Chorvátov) dohodnúť sa na harmonograme reforiem, ako aj na schopnosti krajiny tieto reformy uskutočniť,

2.   berie na vedomie, že v polovici januára 2006 došlo k zlyhaniu rozhovorov medzi vedúcimi politickými predstaviteľmi Srbov, Chorvátov a Bosniakov, ktoré organizovala americká mimovládna organizácia v súvislosti s revíziou niektorých ústavných mechanizmov, aj keď sa podarilo dosiahnuť dohodu o posilnení právomocí premiéra a o rozšírení centrálnej vlády;

3.   žiada vládu, parlament a všetky strany v Bosne a Hercegovine, aby sa na základe už dosiahnutých dohôd aktívne zapájali do rozhovorov o prípadných inštitucionálnych reformách, ktoré by sa mali zameriavať na začlenenie hodnôt demokracie, ľudských práv a rovnosti občanov Bosny a Hercegoviny, na zjednodušenie štátnych štruktúr a na posilnenie sebestačnosti štátu a na prekonanie etnických rozdielov v duchu miestneho vlastníctva ("local ownership");

4.   vyzýva Radu a Komisiu, aby sa aktívnejšie zapojili do spoločnej diskusie o inštitucionálnych reformách prostredníctvom podpory politických síl v krajine a občanov v rámci ich úsilia o dosiahnutie konsenzu;

5.   víta rozhodnutie Rady vymenovať Christiana Schwartza-Schillinga za osobitného vyslanca/vysokého splnomocnenca EÚ pre Bosnu a Hercegovinu a vyzýva jeho i Komisiu, aby našli spôsoby, ako poskytnúť predstaviteľom Bosny potrebnú politickú, technickú a právnu pomoc v ich úsilí reformovať súčasné inštitucionálne usporiadanie;

6.   zdôrazňuje, že na tempo reforiem a ich realizáciu bude mať vplyv schopnosť domácich politických činiteľov prevziať zodpovednosť a zvýšenú účasť na politickom procese v krajine; vyzýva nového osobitného vyslanca/vysokého splnomocnenca EÚ, aby využíval svoju právomoc len do istej miery a aby tak podporoval rozvoj skutočne silných a demokratických domácich inštitúcií;

7.   pripomína dôležitosť rozhodného prechodného obdobia Bosny a Hercegoviny z budovania mieru na budovanie krajiny, do ktorého sa zaraďuje aj ústavný vývoj; pripomína, že rýchlosť rokovania o stabilizačnej a asociačnej dohode bude závisieť hlavne od pokroku  vo vytváraní dobrého právneho systému a efektívnej verejnej správy;

8.   vyzýva najmä zodpovedné orgány a inštitúcie krajiny, predovšetkým na dodržiavanie svojich záväzkov v uskutočňovaní a plnení podľa dohodnutého obsahu a časového harmonogramu v reforme verejného vysielania, polície, obrany a spravodajstva, ako aj na prijatie a uplatňovanie všetkých potrebných právnych noriem;

9.   znovu potvrdzuje, že dôkladná spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu je predpokladom na bližšie vzťahy s EÚ a základným prvkom pre úplné zmierenie medzi všetkými rôznorodými zložkami obyvateľstva Bosny, aby sa zahojili rany z nedávnej tragickej minulosti;

10.   žiada vládu, aby zdvojnásobila svoje úsilie na dokončenie procesu návratu utečencov a presídlených osôb, najmä z hľadiska vytvárania podmienok, ktoré umožnia trvalý návrat (osobná bezpečnosť, dostupnosť pomoci na rekonštrukciu, zamestnanosť, zdravotná starostlivosť, dôchodky, verejné služby a vzdelanie); vyjadruje v tejto súvislosti znepokojenie kvôli situácii v regióne Posavina a žiada, aby bola poskytnutá primeraná pomoc tým, ktorí sa chcú vrátiť;

11.   zdôrazňuje, že ústavná reforma nie je sama osebe predpokladom a nemožno ju vnútiť, ale ukončenie rokovania o stabilizačnej a asociačnej dohode si vyžiada významný pokrok pri realizácii podmienok stanovených v dokumente Európske partnerstvo;

12.   podporuje iniciatívu na vytvorenie komisie pre pravdu a zmierenie, ktorej cieľom je vyrovnať sa s nedávnou minulosťou a riešiť problematiku spravodlivosti a kompenzácie, aby sa dosiahlo zmierenie medzi všetkými zložkami obyvateľstva Bosny;

13.   zdôrazňuje, že nadchádzajúce parlamentné voľby, plánované na október 2006, budú pre budúcnosť Bosny a Hercegoviny rozhodujúce a budú pokrokom na jej ceste k európskej integrácii; a vyzýva všetkých vedúcich politických činiteľov, strany a úrady, aby pripravili a schválili potrebné reformy a aby urobili všetky opatrenia aby znovu zabezpečili slobodné, spravodlivé a demokratické voľby;

14.   víta reformy v oblasti polície, obrany, dane z pridanej hodnoty (DPH) a verejného vysielania; zdôrazňuje potrebu komplexného akčného plánu na reformu verejnej správy, ktorý môže zvýšiť kapacitu realizácie reforiem; žiada prípravu a uskutočnenie primeraného protikorupčného akčného plánu a rýchle uplatnenie zákona o DPH a reformy polície;

15.   zdôrazňuje, že funkčné hodnotenie policajnej kontroly financované z EÚ potvrdilo, že úroveň klasických trestných činov je v Bosne a Hercegovine veľmi nízka a percento vyriešených trestných činov je dosť vysoké;

16.   žiada vládu, aby venovala viac pozornosti osobitným potrebám vidieckych oblastí a aby s Komisiou pracovali na uskutočňovaní reforiem nevyhnutných na efektívnu politiku rozvoja poľnohospodárstva a vidieka;

17.   víta nové oznámenie Komisie o západnom Balkáne, ktorého cieľom je podpora obchodu, hospodárskeho rozvoja, pohybu osôb, vzdelania a výskumu, regionálnej spolupráce a občianskeho dialógu, ako ďalší krok vpred, smerom k integrácii krajín regiónu do európskych štruktúr;

18.   znovu zdôrazňuje svoju výzvu na posilnenú spoluprácu na kontrole hraníc s krajinami v tomto regióne, ktorá je súčasťou širšej stratégie EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí pre región, a teší sa na pokračujúce uvoľňovanie vízových požiadaviek, ktoré vyplýva z tohto procesu;

19.   víta nedávne podpísanie dohody medzi Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a Srbskom a Čiernou Horou o návrate utečencov a majetkovom odškodnení ako dôležitý krok v riešení problému približne troch miliónov utečencov a osôb presídlených vo vnútri krajiny; nalieha na Komisiu a členské štáty, aby ďalej neznižovali svoje príspevky na rekonštrukciu obydlí a trvalo udržateľné hospodárske projekty a kde je to možné, aby podmieňovali príspevky, pôžičky a investície vytváraním pracovných príležitostí pre navrátilcov;

20.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, vláde Bosny a Hercegoviny a vládam jej celkov a osobitnému vyslancovi/vysokému splnomocnencovi pre Bosnu a Hercegovinu.

(1) 1 Ú.v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 565. (2) Ú.v. EÚ C 201 E, 18.8.2005, s. 77. (3) Prijaté texty, P6_TA(2005)0296.

Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii v Bielorusku pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 19. marca 2006

P6_TA(2006)0066 RC-B6-0109/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Bielorusku, najmä na uznesenie z 10. marca 2005 o Bielorusku(1) a uznesenie zo 7. júla 2005 o politickej situácii a nezávislosti médií v Bielorusku(2) a uznesenie z 29. septembra 2005 o Bielorusku(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2001 o Bielorusku(4), prijaté pred prezidentskými voľbami v roku 2001, na správy parlamentnej trojky, pozostávajúcej z poslancov Európskeho parlamentu, Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), zo 16. októbra 2000 o situácii v Bielorusku po všeobecných voľbách uskutočnených 15. októbra 2000, a správu zo 4. októbra 2001 o prezidentských voľbách v roku 2001; so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 26. januára 2006 o situácii v Bielorusku pred prezidentskými voľbami;

–   so zreteľom na udelenie Sacharovovej ceny za slobodu myslenia Bieloruskej asociácii novinárov v decembri 2004,

–   so zreteľom na závery o Bielorusku, ktoré Rada vydala po svojej schôdzi 30. januára 2006 a na vyhlásenie Európskej únie a USA z 3. februára 2006 o ich vzťahoch s Bieloruskom,

–   so zreteľom na správu hodnotiacej misie Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) z 31. januára 2006,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže prezidentské voľby v Bielorusku sa uskutočnia 19. marca 2006,

B.   keďže prezidentské a parlamentné voľby v Bielorusku v rokoch 2000, 2001 a 2004 podľa Európskej únie, Rady Európy ani OBSE nevyhoveli medzinárodným normám,

C.   keďže bieloruské orgány vytvárajú v predvolebnej kampani prekážky pre nezávislých kandidátov, napr. mimoriadne krátka kampaň, veľmi nízke finančné príspevky pre kandidátov, mimoriadne obmedzený prístup k verejnoprávnym, ako aj súkromným médiám, a závislosť na miestnych orgánoch pri výbere priestorov na stretnutia s voličmi, zatiaľ čo úradujúci prezident má k médiám prakticky neobmedzený prístup,

D.   keďže účasť opozičných predstaviteľov vo volebných komisiách je takmer úplne vylúčená,

E.   keďže viacero vedúcich opozičných predstaviteľov bolo zatknutých po súdnych procesoch založených na pochybných obvineniach, čo znamená, že sa narušil predvolebný proces, potvrdilo sa zneužívanie súdneho systému v Bielorusku na politické účely a nedostatočná nezávislosť súdnictva v krajine,

F.   keďže bieloruské orgány prijali nové predpisy, ktoré obmedzujú slobodu cestovania bieloruských občanov do zahraničia a návštevy cudzincov Bielorusku,

G.   keďže bieloruské orgány začali kampaň obviňujúcu niektoré demokratické krajiny, ktoré podporujú opozíciu, z destabilizácie politickej situácie v krajine a z najímania špiónov,

H.   mimoriadne znepokojený rozhodnutím bieloruského najvyššieho hospodárskeho súdu z 20. decembra 2005 anulovať svoje pôvodné rozhodnutie a znovu zaviesť tvrdé postihy voči Bieloruskému helsinskému výboru (BHV) vrátane zničujúcich pokút a daňových nedoplatkov a obnovených hrozieb trestného stíhania proti predsedníčke a hlavnému účtovníkovi BHV;

I.   zdôrazňujúc zväčšujúcu sa politickú izoláciu Bieloruska, jedinej európskej krajiny, ktorá nie je ešte spojená s EÚ aspoň dohodou o partnerstve a spolupráci,

J.   keďže situácia v oblasti nezávislosti médií a slobody prejavu sa v Bielorusku ešte zhoršila, v dôsledku čoho bieloruskí občania nemôžu získavať informácie potrebné na slobodné formulovanie svojho politického názoru a na demokratický výber v nadchádzajúcich voľbách,

K.   keďže Komisia začala nový projekt zameraný na podporu demokratických organizácií a dodržiavania práva na informácie v Bielorusku vrátane založenia rozhlasovej stanice vysielajúcej v bieloruštine a v ruštine,

L.   keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzvalo na vypracovanie spoločnej stratégie s Európskym parlamentom a OBSE pre Bielorusko,

M.   keďže sa nezaznamenal žiaden pokrok v súvislosti s vyšetrovaniami prípadov "zmiznutia" osôb, ďalej prípadov súvisiacich so slobodou prejavu, slobodou zhromažďovania a s právami menšín,

N.   keďže viaceré medzinárodné inštitúcie, ktorých je Bielorusko riadnym členom, vrátane ODIHR a Parlamentného zhromaždenia OBSE, dostali pozvánku na pozorovanie prezidentských volieb, ale Európsky parlament ani Parlamentné zhromaždenie Rady Európy - na rozdiel od prezidentských volieb v roku 2001 - pozvánku na pozorovanie volieb nedostali, a bolo im oznámené, že ju ani nedostanú,

1.   odsudzuje pokračujúce zhoršovanie politickej situácie a stále porušovanie občianskych a ľudských práv bieloruských občanov; dôrazne odsudzuje nevyberané útoky na médiá, novinárov, členov opozície, aktivistov za ľudské práva a práva menšín; odsudzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu Bieloruska o rozpustení bieloruského verejného združenia Zväz mládeže a detí;

2.   je hlboko znepokojený skutočnosťou, že podľa nedávnych správ hodnotiacich podmienky na prezidentské voľby, prípravy pokračujú na pozadí zvýšeného nátlaku na občanov, nezávislé médiá a opozičné politické strany, ktoré od parlamentných volieb v roku 2004 nemajú v bieloruskom parlamente zastúpenie;

3.   vyjadruje svoju solidaritu, ako aj podporu všetkým Bielorusom usilujúcim sa o nezávislé, otvorené a demokratické Bielorusko založené na zásadách právneho štátu;

4.   vyzýva bieloruské orgány, aby sa dôsledne pridržiavali medzinárodných noriem pri príprave prezidentských volieb v marci 2006, pri registrácii a preverovaní kandidátov počas predvolebnej kampane, ako aj samotných volieb;

5.   odsudzuje nedávno prijatý "protirevolučný zákon", ktorý, okrem iného, umožňuje bieloruským orgánom uväzniť každú osobu, ktorá je podozrivá zo zabezpečovania alebo financovania prípravy ľudí na účasť na pouličných protestoch, alebo každú osobu, ktorá je podozrivá z nesprávnej interpretácie či poskytovania informácií o situácii v Bielorusku cudzej krajine alebo medzinárodnej organizácii; naliehavo vyzýva kompetentné bieloruské orgány, aby prehodnotili svoje rozhodnutie a zrušili protirevolučný zákon;

6.   zdôrazňuje, že, ak sa prezidentské voľby majú uznať za spravodlivé a demokratické, je potrebné splniť tieto kritériá:

7.   víta pozvanie volebnej pozorovateľskej misie ODIHR bieloruskými orgánmi, ale vyzýva zodpovedné bieloruské orgány, aby umožnili tejto misii pracovať v Bielorusku nerušene a zaručili všetkým jej členom úplný a neobmedzený prístup do všetkých oblastí Bieloruska a ku všetkým aspektom volebného procesu;

8.   vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Európsky parlament ani Rada Európy, na rozdiel od prezidentských volieb v roku 2001, nedostali pozvánku na pozorovanie týchto prezidentských volieb, a vyzýva bieloruské orgány, aby čo najskôr zaslali príslušné pozvanie obom inštitúciám;

9.   vyjadruje nádej, že sa vytvoria možnosti na zvýšenie počtu krátkodobých medzinárodných pozorovateľov, a to pozvaním predstaviteľov ďalších medzinárodných organizácií na pozorovanie týchto volieb v Bielorusku;

10.   vyzýva bieloruské orgány, aby pamätali na nezávislé prieskumy na zistenie predbežných výsledkov v deň volieb;

11.   vyzýva občanov Bieloruska, aby sa zúčastnili na blížiacich sa prezidentských voľbách; uznáva veľký význam týchto volieb, ktorých výsledok môže rozhodujúco ovplyvniť budúcnosť Bieloruska a jeho opätovné začlenenie v rámci medzinárodného demokratického spoločenstva;

12.   znovu zdôrazňuje, že ďalší vývoj vzájomných vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom bude stále závisieť od pokroku smerom k demokratizácii a reforme v krajine, a najmä od transparentných a spravodlivých prezidentských volieb;

13.   zastáva názor, že ak sa bieloruským orgánom nepodarí zabezpečiť slobodné a spravodlivé prezidentské voľby, Komisia, Rada a Európsky parlament by mali posúdiť ďalšie iniciatívy vrátane rozšírenia zoznamu osôb, ktorým sa neudelia víza; najmä jeho rozšírenia o tie osoby, ktoré sú zodpovedné za akékoľvek falšovanie počas nadchádzajúcich volieb, ako aj zmrazenie aktív predstaviteľov bieloruských úradov;

14.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pozorne monitorovali situáciu v Bielorusku pred voľbami a počas nich; vyzýva Radu a Vysokého splnomocnenca, aby posúdili vymenovanie osobitného splnomocnenca pre Bielorusko v prípade ďalšieho úpadku dodržiavania demokratických zásad; víta nedávne rozhodnutie Komisie týkajúce sa začatia a rozšírenia vysielania nezávislého spravodajstva a informácií pre občanov Bieloruska; vyzýva Komisiu, aby posúdila vypracovanie novej stratégie pre Bielorusko, ak postupy počas a po skončení volieb nesplnia medzinárodné demokratické normy;

15.   očakáva, že táto stratégia bude obsahovať konkrétne návrhy na pružnejšie využívanie technickej pomoci a finančnej podpory EÚ pre občiansku spoločnosť, ako aj ďalšie opatrenia zamerané na obnovu demokracie v krajine;

16.   je povzbudený tým, že Európska komisia previedla z programu TACIS 2 milióny EUR do Európskej iniciatívy pre ľudské práva a demokraciu, čo tak umožní väčšiu pružnosť a efektívnosť vo vzťahoch s bieloruskou občianskou spoločnosťou;

17.   vyzýva Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, Parlamentné zhromaždenie OBSE a Kongres USA na spoluprácu s Európskym parlamentom v prípade Bieloruska;

18.   vyzýva Radu a Komisiu, aby predniesli bieloruskú otázku ruským orgánom s cieľom určiť spoločnú zodpovednosť za dosiahnutie konkrétnych demokratických zmien v Bielorusku;

19.   opakuje svoju výzvu bieloruským orgánom na okamžité prepustenie Michaila Maryniča a Mikolaja Statkeviča a ďalších politických väzňov a vyzýva Radu a Komisiu, aby naliehali na prepustenie týchto väzňov, ako aj na transparentné vyšetrovanie "zmiznutí" opozičných vodcov;

20.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde Bieloruska, Kongresu USA a Parlamentným zhromaždeniam OBSE a Rady Európy.

(1) 1 Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 276. (2) 2 Prijaté texty, P6_TA(2005)0295. (3) 3 Prijaté texty, P6_TA(2005)0363. (4) 4 Ú. v. ES C 65 E, 14.3.2002, s. 373.

Uznesenie Európskeho parlamentu o riadení rizika a krízovom riadení v poľnohospodárstve (2005/2053(INI))

P6_TA(2006)0067 A6-0014/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Radu o riadení rizika a krízovom riadení v poľnohospodárstve (KOM(2005)0074),

–   so zreteľom na memorandum Komisie zo 6. septembra 2005 (MEMO/05/302), ktorým sa ustanovuje "Päťbodový plán reakcie na nárast cien ropy",

–   so zreteľom na štúdiu "Riadenie rizika a krízové riadenie v poľnohospodárstve", o vypracovanie ktorej požiadal Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0014/2006),

A.   keďže riziká v oblasti poľnohospodárskej výroby vznikajú na rôznych úrovniach, a preto je nevyhnutné uplatňovať pri ich hodnotení a riadení diferencovaný prístup:

B.   keďže riadenie rizika v sektore poľnohospodárstva sa musí v súlade s cieľmi Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) prednostne usilovať o plnenie všeobecného záujmu tým, že sa zabezpečí zásobovanie obyvateľstva zdravými potravinami a poľnohospodárskymi surovinami, ako aj ochrana životného prostredia pred poškodzovaním,

C.   keďže nástroje na stabilizáciu trhu a cien sa od najnovšej reformy SPP v júni 2003 stále viac obmedzovali a nahrádzali oddelenými priamymi platbami poľnohospodárom, čo na jednej strane vedie k výraznejšej orientácii poľnohospodárov na trh, na druhej strane je však možné, že sa tým zvýšia výrobné riziká pre jednotlivé podniky,

D.   keďže touto reformou sa zároveň zaviedla "krížová zhoda dodržiavania environmentálnych limitov" (tzv. cross compliance), ktorá kladie na poľnohospodárov požiadavky v súvislosti s ochranou životného prostredia a zvierat,

E.   keďže vzhľadom na to, že životné prostredie postupne získava podobu, ktorá predstavuje čoraz väčšie riziko v porovnaní s nedávnou minulosťou, pretože sa očakáva, že rôznorodosť, intenzita a frekvencia rizika spojeného s poľnohospodárstvom sú spojené s intenzitou a výskytom prírodných javov, hospodárskym prostredím a s ním spojeným rizikom, technologickým rizikom, spoločenským vnímaním životného prostredia, bezpečnosťou potravín a správaním spotrebiteľa,

F.   keďže riziká pre poľnohospodársku výrobu sa budú naďalej zvyšovať v dôsledku klimatických zmien, degradácie pôdy, nedostatku vody, erózie genetických zdrojov a iných faktorov,

G.   keďže osobitné riziká vznikajú aj v súvislosti s novými technológiami, napríklad s využívaním genetického inžinierstva v poľnohospodárstve, ktoré sa spája s neznámymi budúcimi účinkami na živé organizmy a životné prostredie, pričom im treba čeliť uplatňovaním prevencie, ako aj zásady "znečisťovateľ platí",

H.   keďže výrazná závislosť poľnohospodárstva EÚ od fosílnych energií na hnojenie, pesticídy a prevádzku strojových zariadení zahŕňa riziká týkajúce sa výkyvov cien ropy a jej nedostatku, pričom týmto rizikám treba odolávať prostredníctvom úsporných opatrení a zvýšeného využívania obnoviteľných energií,

I.   keďže poľnohospodárske poistenie je zahrnuté do štátnej pomoci, ktorú uznáva Svetová obchodná organizácia (WTO); keďže najmä obchodní partneri ako USA a Kanada systematicky používajú vnútornú pomoc na mechanizmy zabezpečenia poľnohospodárskych príjmov ako náhrady za dôsledky živelných pohrôm alebo straty príjmu v dôsledku zmeny trhových cien (odseky 7 a 8 prílohy 2 Dohody WTO o poľnohospodárstve) a tým vytvárajú "bezpečnostnú sieť" politiky príjmov pre farmárov, čo EÚ nemôže ignorovať,

J.   keďže tri možnosti nástrojov na riadenie rizika a krízové riadenie navrhnuté Komisiou (poistenie proti živelným pohromám, podporovanie vzájomných fondov a poskytnutie základného krytia proti príjmovým krízam) v skutočnosti nepredstavujú preventívne opatrenia na zníženie rizika a škôd, ale modely na financovanie náhrady v prípade vzniknutej škody,

K.   keďže financovanie týchto navrhovaných opatrení predložené Komisiou sa má uskutočniť z 1 % modulácie, resp. z vnútroštátnych programov na rozvoj vidieka, čím sa podľa mienky odborníkov zďaleka nepokryjú prostriedky potrebné na navrhované opatrenia,

L.   keďže mladí poľnohospodári sú osobitne ohrození krízami a pohromami, pretože pri kúpe farmy sa často zadlžujú,

M.   keďže nové členské štáty sú do roku 2013 vylúčené z mechanizmu modulácie a priame platby v týchto krajinách sa budú postupne zvyšovať až po dosiahnutie plnej sumy (postupné zavádzanie), mal by sa zabezpečiť ich prístup k inému spôsobu financovania SPP,

Návrhy Komisie
Vo všeobecnosti

1.   víta prístup Komisie, v rámci ktorého chce rôzne možnosti nástrojov na riadenie rizika a krízové riadenie predložiť na diskusiu, zároveň však spochybňuje jednostranný prístup spočívajúci v kompenzácii a náhrade škôd, vyplývajúci z návrhov; vyzýva Komisiu, aby vo výraznejšej miere zvážila preventívne opatrenia, akými sú využívanie vakcinácie a lepšieho dohľadu nad nezákonným dovozom, zamerané na znižovanie rizika a odvrátenie krízových situácií;

2.   domnieva sa, že ak sa má politika riadenia rizika a krízového riadenia rozvinúť na súdržnejšiu politiku, mala by mať tieto ciele:

3.   domnieva sa, že v súvislosti s finančnými prostriedkami Spoločenstva, ak sa prijme spoločná rámcová politika v oblasti poľnohospodárskeho poistenia a náhrad, pravdepodobný vývoj bude takýto:

4.   v tejto súvislosti upozorňuje na rastúce škody, ku ktorým došlo v dôsledku klimatických zmien a živelných pohrôm, ako sú povodne, sucho a požiare, ako aj na škody, ku ktorým dochádza v dôsledku ochorení zvierat a ich rýchleho medzinárodného šírenia spôsobeného prepravou zvierat a nezákonným dovozom;

5.   zastáva názor, že návrhy Komisie nezohľadňujú v dostatočnej miere riziká a možné krízy, ktoré súvisia s liberalizáciou poľnohospodárskych trhov v rámci rokovaní WTO; vyzýva preto Komisiu, aby vykonala presnejšie hodnotenie nástrojov a opatrení, ktorými možno predchádzať prudkým poklesom cien a krízam na trhu a účinne im čeliť; ako aj strát v príjmoch poľnohospodárov a všetkých prekážok, ktoré bránia ďalšiemu pokračovaniu ich poľnohospodárskej činnosti a analyzovať úlohu opatrení na zvyšovanie nákupných cien v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia;

6.   domnieva sa, že návrh Komisie by mal vziať do úvahy krízové situácie, ktoré do značnej miery zasahujú výrobcov v Spoločenstve a vyplývajú z obmedzenia vývozu poľnohospodárskych produktov Spoločenstva, ktoré zaviedli tretie krajiny; vyzýva Komisiu, aby doplnila vymedzenie pojmu krízová situácia;

7.   dôrazne odmieta zrieknutie sa zásady preferencie Spoločenstva; považuje za mimoriadne potrebné, aby sa uskutočnilo dôkladnejšie preverenie nástrojov a opatrení, ktoré sa v EÚ a v jednotlivých jej členských štátoch využívajú na účely predchádzania riziku a prekonávania krízových situácií; v tejto súvislosti najmä poukazuje na možnosti usmerňovania ponuky s cieľom zabrániť nadprodukcii a prudkému poklesu cien, ako aj na nové programy zamerané na rozvoj vidieka; naďalej považuje za odôvodnené opatrenia v rámci spoločnej organizácie trhu (SOT) v osobitne citlivých oblastiach, akými sú produkcia ovocia a zeleniny a domnieva sa, že je potrebné ponechať ich v rámci nadchádzajúcej revízie SOT týkajúcej sa ovocia a zeleniny;

8.   vyzýva Komisiu, aby zaviedla ustanovenia týkajúce sa bezpečnostnej siete pre prípad krízy, nielen čo sa týka SOT s hovädzím mäsom, ale aj v ďalších oblastiach, ako ovocie a zelenina, víno, bravčové mäso a hydina;

9.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala účinnosť niektorých konkrétnych opatrení, ako:

10.   v súvislosti s rozsiahlym znižovaním cla na poľnohospodárske produkty, ako bolo dohodnuté v rámci WTO, ako preventívne opatrenie odporúča definovať podmienky prístupu na trh, a tým zabrániť hospodárskemu, ekologickému a sociálnemu dumpingu; pokladá poplatky vyberané pri dovoze poľnohospodárskych produktov naďalej za oprávnené v prípade, že produkty sa vyrábajú v podmienkach vyznačujúcich sa porušovaním ľudských práv a medzinárodných dohôd a právnych predpisov EÚ o ochrane životného prostredia a zvierat; navrhuje, aby sa takto získané prostriedky využívali na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a prekonávanie kríz v postihnutých rozvojových krajinách;

11.   domnieva sa, že Komisia by mala vytvoriť možné zdroje finančných prostriedkov pre navrhované opatrenia v nových členských štátoch; je presvedčený o tom, že využitie finančných prostriedkov na tento účel by nemalo zahrnúť zníženie podpory, ktorú prijímajú nové členské štáty vo forme priamych platieb a podpory na rozvoj vidieka;

12.   považuje za prijateľné, že opatrenia zamerané na predchádzanie riziku a prekonávanie krízy sú spolufinancované Komisiou, členskými štátmi, sektorom poľnohospodárstva a poľnohospodárskymi podnikmi za predpokladu, ak sa môžu stať záväznými a nebudú viesť k nerovnostiam medzi členskými štátmi a skupinami poľnohospodárov;

13.   vzhľadom na nevyhnutnosť opatrení na rozvoj vidieka a ich účinok zameraný na predchádzanie riziku vyjadruje odmietavý postoj k návrhu Komisie na financovanie riadenia rizika a krízového riadenia len z 1 % modulačných prostriedkov; vzhľadom na existujúce výzvy považuje skôr za nevyhnutné zvýšiť prostriedky určené na predchádzanie krízovým situáciám vrátane rezervy; v tejto súvislosti navrhuje oslobodenie od zásady ročnej platnosti rozpočtu s cieľom primerane reagovať na meniace sa potreby v prípade krízových situácií;

14.   vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na skutočnosť, že objem finančných zdrojov z modulácie sa pre každý členský štát pohybuje na rozličnej úrovni, preskúmala alternatívne zdroje financovania týchto opatrení, o čom rozhodnú členské štáty podľa vlastného uváženia, napr. o percentuálnom podiele určovanom na základe hrubej hodnoty ich poľnohospodárskej výroby;

15.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala kvantitatívnu analýzu, ktorá umožní spoľahlivo odhadnúť dôsledky vznikajúceho nedostatku ropy a navrhla spôsoby postupu pri riešení tohto problému vytvorením možnosti poskytovať pomoc pri nákupe palív v prípade, že cena výrazne stúpne; domnieva sa, že výroba energetických plodín by mala byť zároveň atraktívnejšia pre výrobcov prostredníctvom výraznejšieho zvýšenia pomoci na hektár podľa nariadenia Rady (ΕS) č. 1782/2003(1);

16.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako možno poľnohospodárov motivovať v rámci priamych platieb a programov na rozvoj vidieka k tomu, aby uplatňovali hospodárske a iné metódy zamerané na znižovanie rizika;

17.   vyzýva Komisiu, aby vo svojich činnostiach v oblasti riadenia rizika a krízového riadenia venovala osobitnú pozornosť situácii mladých poľnohospodárov;

18.   domnieva sa, že politika poisťovania kríz v poľnohospodárstve by sa mala zakladať na pružnosti a viacstrannom prístupe, keďže voľba jediného modelu prekonávania krízových situácií je neuskutočniteľná v dôsledku zložitosti poistných programov a rozdielov medzi jednotlivými štátmi;

K možnosti 1: Spolufinancovanie ochrany pred živelnými pohromami prostredníctvom súkromných poisťovní

19.   domnieva sa, že so zreteľom na rozsah dostupných poistných nástrojov, má poistenie významnú úlohu, pretože:

20.   víta skutočnosť, že Komisia uvažuje o spolufinancovaní poistného, ktoré platia poľnohospodári na poistenie pre prípad živelných pohrôm, alebo o systémoch zaistenia; domnieva sa, že táto možnosť si vyžaduje podstatne vyššie finančné prostriedky zo strany Spoločenstva a z vnútroštátnych rozpočtov ako zamýšľaný jeden percentuálny bod modulácie; domnieva sa, že podmienky prístupu by sa mali jednoznačne vymedziť a že by sa tiež mala posúdiť možnosť poskytovania finančných prostriedkov na toto riešenie z vnútroštátnych rozpočtov;

21.   berie na vedomie, že systém úspešne fungoval v niekoľkých členských štátoch a vyzýva Komisiu, aby na základe vybraných rovnakých rizík (napr. krupobitie, suchá, búrky) a vo vzťahu k tým istým plodinám (napr. obilie, kukurica, repka olejná) predložila presnejšie analýzy ponúk služieb, výdavkov a hospodárskej súťaže súkromných poistiteľov pre živelné pohromy a ochorenia zvierat, a aby ich porovnala s doterajšími nákladmi a náhradami, ktoré poskytujú verejné orgány na vnútroštátnej a európskej úrovni;

22.   vyzýva Komisiu, aby zriadila verejný poistný systém financovaný EÚ pre jednotlivé výrobné oblasti a výrobné metódy s cieľom vytvoriť lepšie rámcové politické podmienky pre riadenie rizika a predchádzanie krízovým situáciám;

23.   vyzýva Komisiu, aby pre všetky členské štáty zriadila v rámci SPP systém zaistenia, ktorý by bol konzistentný a finančne dosiahnuteľný;

K možnosti 2: Vzájomné fondy

24.   víta názor Komisie, že by mohla byť poskytovaná podpora vzájomným rizikovým fondom výrobcov; poukazuje v tejto súvislosti na veľký význam organizácií výrobcov, ktoré môžu s ohľadom na rozdelenie rizika a spájanie záujmov dosiahnuť vyššiu účinnosť poistného krytia oproti kapitálovým trhom a súkromnému poisťovníctvu;

25.   poukazuje na výhody kolektívnej zodpovednosti v prípade fondov špecifických pre daný sektor alebo prierezových fondov, na základe ktorej možno vďaka spoločnej infraštruktúre a uplatňovaniu verejnej podpory, ako aj so zreteľom na rezervné fondy výrobcov očakávať výraznejší záväzok aj v súvislosti s preventívnymi opatreniami;

26.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti ochrany poľnohospodárov pred rizikom prudkých poklesov cien uplatnením termínových obchodov s tovarmi, ako aj poistení cien, resp. proti kvantitatívnym stratám, a to prostredníctvom súkromných poistení;

27.   považuje podporné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ za potrebné s ohľadom na mobilizáciu súkromných investícií a príspevkov v oblasti daňových úľav a v oblasti uľahčenia podmienok poskytovania úveru s cieľom podporiť účasť výrobcov na navrhovaných rizikových fondoch; poukazuje najmä na príkladné požiadavky a návrhy Európskeho parlamentu, ktoré uviedol vo svojom uznesení z 15. novembra 2000(2) o spoločnej organizácii trhu s bravčovým mäsom;

28.   vyzýva Komisiu, aby preverila, či možnosti 1 a 2 rozlišujú medzi sociálnym a súkromným riadením rizika a aby prípadne odstupňovala podporu podľa veľkosti podniku, ako aj podľa uskutočnených opatrení na predchádzanie krízam;

K možnosti 3: Poskytnutie základného krytia proti príjmovým krízam

29.   berie na vedomie návrhy Komisie týkajúce sa poskytnutia základného krytia proti príjmovým krízam a domnieva sa, že o tejto otázke by sa malo diskutovať v súvislosti s budúcou revíziou SPP;

30.   upozorňuje na ťažkosti spojené s určovaním a uznávaním prípadov vzniknutej škody, ako aj strát príjmu, ako sa už vyskytujú na vnútroštátnej úrovni; predpokladá, že administratívne náklady na takýto systém budú enormné a budú viesť k vysokým výdavkom;

31.   vyzýva Komisiu, aby neplánovala systém štátnej podpory príjmov v prípade kríz, ktorá by konkurovala súkromným poistným programom, ale aby radšej významným spôsobom zvýšila účinnosť týchto programov pomocou primeraných systémov kontroly, ktoré zvyšujú ich zodpovednosť;

32.   zdôrazňuje, že jedným z hlavných záujmov Komisie by malo byť zriadenie rýchleho a pružného systému zasahovania v krízových situáciách, pričom sa zmenšia na najnižšiu mieru zdĺhavé byrokratické postupy, ktoré vyžadujú veľa času a znižujú účinnosť opatrení;

o
o   o

33.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) 1 Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1. (2) Ú. v. ES C 223, 8.8.2001, s. 176.

Uznesenie Európskeho parlamentu o vykonávaní stratégie lesného hospodárstva Európskej únie (2005/2054(INI))

P6_TA(2006)0068 A6-0015/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 30. januára 1997 o stratégii lesného hospodárstva EÚ(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. novembra 1998 o stratégii EÚ v odvetví lesného hospodárstva (KOM(1998)0649),

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 15. decembra 1998 o stratégii EÚ v odvetví lesného hospodárstva(2),

–   so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 14/2000 o ekologickejšej Spoločnej poľnohospodárskej politike(3),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Podávanie správ o implementovaní stratégie lesného hospodárstva EÚ (KOM(2005)0084) a na priložený pracovný dokument oddelení Komisie o opatreniach a činnostiach vykonaných v rámci stratégie lesného hospodárstva EÚ v rokoch 1999 až 2004,

–   so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 9/2004: Opatrenia pre lesné hospodárstvo v rámci politiky rozvoja vidieka(4),

–   so zreteľom na závery Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, ktorá rokovala v Bruseli 30. mája 2005 o akčnom pláne EÚ v odvetví lesného hospodárstva,

–   so zreteľom na štúdiu z 21. júna 2005 o perspektívach európskej stratégie lesného hospodárstva, ktorú si vyžiadal príslušný výbor a ktorú vypracoval francúzsky "Office National des Forêts",

–   so zreteľom na návrh stanoviska Výboru regiónov z 12. septembra 2005 s názvom Správa o vykonávaní stratégie lesného hospodárstva EÚ,

–   so zreteľom na predbežný návrh stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 4. augusta 2005 k oznámeniu Komisie Rade a Európskemu parlamentu - podávanie správ o vykonávaní stratégie lesného hospodárstva EÚ,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0015/2006),

Všeobecné ustanovenia

A.   keďže základné zásady stratégie lesného hospodárstva EÚ, t.j. trvalo udržateľné riadenie lesnéhohospodárstva a udržanie a posilnenie mnohoúčelovej úlohy lesov, aj z dôvodu zachovania biologickej rozmanitosti a v nich žijúcich zvierat, na základe zásady subsidiarity, neboli spochybnené v návrhu akčného plánu trvalo udržateľného riadenia lesného hospodárstva EÚ, ktorý predložila Komisia; keďže stratégia lesného hospodárstva EÚ je dynamickým procesom, ktorý je otvorený integrácii nových prvkov; akčný plán EÚ treba chápať ako doplňujúci nástroj, prostredníctvom ktorého bude možné lepšie zladiť ciele a opatrenia v rozličných oblastiach činností,

B.   keďže v prípade, že je hospodársky rast spojený s významnými ekologickými hodnotami, medzi ktoré patrí zachovanie ochranných funkcií a biodiverzity lesov, a s rozvojom vidieka, lesné hospodárstvo prispieva osobitne zreteľným spôsobom k dosiahnutiu viacerých cieľov v rámci lisabonskej a göteborskej stratégie,

C.   keďže napriek tomu, že právny základ spoločnej politiky lesného hospodárstva nie je ustanovený ani v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, ani v návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu, vplyv rozličných politík Spoločenstva na lesy časom narástol,

D.   keďže členské štáty uplatňujú často veľmi odlišné vymedzenia pojmu les, čo čiastočne znemožňuje vyhodnotenie opatrení Spoločenstva týkajúcich sa lesov,

E.   konštatuje, že v prípade všetkých rozhodnutí týkajúcich sa európskych lesov treba vychádzať z toho, že európske lesy majú výrazne odlišný charakter a sú vystavené rozdielnym environmentálnym výzvam,

Prvok stratégie č. 1 Aktívna účasť na medzinárodných procesoch spojených s odvetvím lesného hospodárstva

F.   keďže členské štáty splnili prostredníctvom aktívnej účasti na medzinárodných procesoch v súvislosti s odvetvím lesného hospodárstva výzvu Rady pre európsku stratégiu lesného hospodárstva,

G.   zdôrazňuje dôležitosť neporušených lesných ekosystémov v záujme zachovania biodiverzity v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných dohôd; konštatuje, že príkladom takýchto záväzkov je Dohovor o biodiverzite (Rio 1992), ako aj cieľ zastaviť úbytok počtu druhov do roku 2010, (prijatý na samite EÚ v Göteborgu v roku 2001 a v Johannesburgu v roku 2002); pripomína, že na úspešné splnenie týchto záväzkov je nanajvýš dôležité vyčleniť určité územia ako chránené územia a vo väčšej miere, v súvislosti s územným plánovaním, prispôsobiť metódy lesného hospodárstva biologickým podmienkam,

Prvok stratégie č. 2 Vykonávanie záväzkov prijatých na medzinárodnej úrovni v rámci národných programov lesného hospodárstva

H.   keďže národné a subnárodné programy lesného hospodárstva (NFP) sú hlavným nástrojom na vykonávanie cieľov stratégie lesného hospodárstva EÚ a ich účelom by mal byť súlad a súdržnosť národných politických usmernení a medzinárodných záväzkov,

Prvok stratégie č. 3 Zlepšenie koordinácie, komunikácie a spolupráce v oblastiach všetkých politík spojených s odvetvím lesného hospodárstva

I.   keďže s ohľadom na základnú potrebu zdôraznenú už v roku 1998 - zlepšiť koordináciu, komunikáciu a spoluprácu vo všetkých politikách Spoločenstva, ktoré sa týkajú lesného hospodárstva (poľnohospodárstvo, životné prostredie, energetika, výskum, priemysel, vnútorný trh, obchod a rozvoj) vrámci Komisie, medzi Komisiou a členskými štátmi a medzi členskými štátmi - sa nič nezmenilo

Prvok stratégie č. 4 Podpora trvalo udržateľného riadenia lesného hospodárstva v rámci politiky zameranej na zachovanie a rozvoj vidieka

J.   keďže politika rozvoja vidieka je na úrovni Spoločenstva hlavným nástrojom na vykonávanie stratégie lesného hospodárstva, čo sa prejavuje aj tým, že v rokoch 2000 až 2006 sa v rámci politiky rozvoja vidieka vyčlenilo na opatrenia týkajúce sa riadenia lesného hospodárstva 4,8 miliardy EUR, z čoho bola polovica na zalesnenie poľnohospodárskych plôch a druhá polovica na iné opatrenia riadenia lesného hospodárstva,

Prvok stratégie č. 5 Ochrana lesov v Európe

K.   keďže riadenie lesného hospodárstva musí byť hospodársky, ekologicky, sociálne a kultúrne udržateľné a ochrana lesov, monitorovanie lesných škôd, ozdravenie poškodených lesných porastov a zabezpečenie prínosu pre životné prostredie, najmä regulácie kolobehu vody, sú podstatnou súčasťou trvalo udržateľného riadenia lesného hospodárstva; keďže v súvislosti s lesmi je hlavným cieľom zachovanie ich zdravia a životaschopnosti prostredníctvom ochrany pred lesnými požiarmi a znečisťením ovzdušia, ako aj znečisťením pôdy a vody a pred inými škodami spôsobenými chorobami a škodcami ako aj eróziou,

L.   keďže cieľom by malo byť zaručiť biodiverzitu v lesných oblastiach a zaistiť reguláciu a trvalo udržateľné využitie divých zvierat, ktorých prirodzeným životným priestorom sú tieto lesy a tak zabezpečiťtrvalé udržanie biologických druhov, pričom je treba dbať na rovnováhu medzi stavom lesov a stavom divých zvierat,

M.   keďže opatrenia na prevenciu pred požiarmi stanovené v rámci politiky rozvoja vidieka nie sú dostatočné pre boj s lesnými požiarmi, ktoré sú hlavnou príčinou ničenia lesov v EÚ a jedným z dôvodov zrýchleného rozširovania púští v mnohých európskych regiónoch; vyjadruje takisto poľutovanie nad tým, že koordinácia programov, ktoré sa vykonávajú na regionálnej alebo národnej úrovni, je nedostatočná; domnieva sa, že túto koordináciu je potrebné zlepšiť vypracovaním sústavy strategických usmernení Spoločenstva s cieľom zladiť preventívne opatrenia, ktoré uskutočnili rôzne národné alebo miestne vládne orgány; vyzýva Komisiu, aby každému regiónu odporučila vypracovať komplexnú stratégiu boja proti lesným požiarom a spolupráce s členskými štátmi; domnieva sa, že táto stratégia musí zahŕňať vzťah medzi poľnohospodárstvom a lesným životným prostredím, riziká v tejto oblasti, ako aj preventívne opatrenia na prekonanie týchto rizík,

N.   upozorňuje na regióny, ktoré boli opakovane postihnuté rozsiahlymi lesnými požiarmi a vyjadruje im svoju solidaritu; pokladá pritom za dôležité pripomenúť, že problémy súvisiace s lesnými požiarmi, ako aj podmienky boja proti nim sú v jednotlivých členských štátoch veľmi rozdielne; zdôrazňuje, že na základe skúseností je miestna účasť a angažovanosť kľúčová pre úspešné predchádzanie lesným požiarom a boj proti nim, ako aj pre odklon od postupov lesného hospodárstva charakteristických využívaním monokultúr náchylných na požiar, najmä eukalyptov,

O.   konštatuje, že nový finančný nástroj pre životné prostredie (LIFE+) má rozhodujúci význam pre ochranu všetkých európskych lesov prostredníctvom opatrení, ktoré sú zamerané na monitorovanie a predchádzanie faktorov podieľajúcich sa na zhoršovaní stavu lesov vrátane lesných požiarov,

Prvok stratégie č. 6 Ochrana tropických lesov

P.   keďže protiprávny výrub tropických drevín spôsobuje veľké ekologické, hospodárske a sociálne škody nielen v krajinách pôvodu, ale aj v krajinách mierneho pásma, pretože má za následok veľké skreslenie trhu s výrobkami z dreva,

Q.   víta Akčný plán Komisie FLEGT (Akčný plán EÚ pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve), ktorého cieľom je bojovať proti problémom, ktoré súvisia s protiprávnou ťažbou dreva; keďže protiprávna ťažba dreva spôsobuje výrazné environmentálne a spoločenské problémy a vedie k nerovnováhe pri obchodovaní s drevom a k finančným stratám v oblasti lesného hospodárstva; keďže napredovanie v rámci boja proti protiprávnemu obchodovaniu s drevom do značnej miery závisí od eliminácie faktorov, ktoré zapríčiňujú tento problém, ako napríklad korupcie, chudoby a nedostatočnej transparentnosti v otázke vlastníckych práv; keďže je ďalej dôležité, aby sa pre osoby a podniky, ktoré obchodujú s protiprávne vyťaženým drevom, uplatňovali výrazné sankcie a tresty,

R.   keďže veľké množstvo dreva dovážaného do EÚ prichádza už v podobe spracovaných produktov, pričom niektoré z nich pochádzajú z protiprávne vyťaženého dreva; keďže Komisia by v záujme uľahčenia zákazu dovozu produktov vyrobených z protiprávne vyťaženého dreva mala zvážiť možnosti úpravy Colného kódexu ES, ako aj zásadu neuprednostňovania pôvodu týkajúcu sa dreva, a to tak, aby posledná krajina, v ktorej prebehne spracovanie produktov z prírodných zdrojov, bola povinná preukázať pôvod a zákonný charakter surovín,

Prvok stratégie č. 7 Zmiernenie klimatických zmien a príspevok k trvalo udržateľnému zásobovaniu energiou

S.   keďže vzhľadom na skutočnosť, že uhlík sa uchováva v biomase a v pôde, hrajú lesy významnú úlohu ako zásobáreň uhlíka v kolobehu uhlíka na zemi; keďže zaručenie ich regenerácie, zachovanie ich produktivity a zvýšené používanie uhlíkovo neutrálnych produktov lesného hospodárstva zaistí a rozšíri kolobeh uhlíka; keďže lesy poskytujú obnoviteľnú a uhlíkovo neutrálnu energiu a prispievajú k trvalo udržateľnej energetickej zmesi EÚ a lesy a produkty lesného hospodárstva tak prispievajú k spomaleniu globálneho otepľovania a skleníkového efektu a pomáhajú naplniť ciele EÚ v oblasti životného prostredia (napr. Kjótsky protokol),

T.   keďže výrazne rozšírenejšie používanie obnoviteľných zdrojov energie založených na produktoch lesného hospodárstva taktiež prispeje k zníženiu energetického deficitu EÚ a ako náhrada či alternatíva prispeje k zvýšeniu pestovania energetických plodín v oblastiach, ktoré sa vyznačujú nadprodukciou alebo sú dotknuté určitými reformami spoločnej organizácie trhu (SOT),

Prvok stratégie č. 8 Podpora konkurencieschopnosti, zamestnanosti a príjmov z odvetvia lesného hospodárstva

U.   keďže lesné hospodárstvo a drevársky priemysel sa v doterajšej politike hospodárskeho rozvoja Spoločenstva uvádzajú len okrajovo a stále sa považujú za vedľajšie, hoci vytvárajú mnohé pracovné miesta, vysoký obrat a majú priaznivý vplyv na životaschopnosť vidieckych oblastí,

V.   keďže napriek tomu, že lesy majú nielen z environmentálneho hľadiska výnimočne veľký význam pre kvalitu života, ale sú tiež z hospodárskeho hľadiska zdrojom dôležitých lesníckych produktov,

W.   keďže Komisia síce uznáva mnohostrannú úlohu lesov, ale les vo väčšine prípadov v tejto svojej úlohe nebýva ocenený do tej miery, ktorá by zodpovedala jeho potenciálu pre hospodárstvo v príslušných oblastiach a príjmom miestnych obyvateľov,

X.   keďže na to, aby EÚ dosiahla viaceré zo svojich environmentálnych cieľov, sú dôležité dobré podmienky pre riadenie lesného hospodárstva a jasné uvedomovanie si rôznych súbežne stanovených cieľov v oblasti lesného hospodárstva,

Prvok stratégie č. 9 Podpora výskumných a rozvojových činností spojených s odvetvím lesného hospodárstva

Y.   keďže odvetvie lesného hospodárstva môže splniť výzvy, ktorým sa čelí v súvislosti s konkurencieschopnosťou a trvalo udržateľným rozvojom len vtedy, ak sa mu podarí vypracovať nové a inovatívne koncepty a technológie použiteľné na jeho činnosti a ak bude chránený pred neprimeranými nákladmi presahujúcimi všeobecný vlastnícky záväzok voči spoločnosti, ktoré by mohli ohroziť jeho hospodársku schopnosť,

Z.   zdôrazňuje dôležitosť rôznorodého výskumu dreva na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti konkurencieschopnosti a životného prostredia; pripomína, že drevo ako surovina má rôzne vlastnosti, napríklad obsahuje chemické látky, ktoré sa v minulosti nevyužívali, a preto by sa mali poskytnúť náležité prostriedky na ich výskum, ako aj na vývoj hospodárskeho využitia takýchto vlastností; upozorňuje, že zvýšené používanie dreva, napríklad v oblasti stavebníctva, papiernictva, baliacich materiálov a energetiky, môže prispievať k nahradeniu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov,

AA.   žiada, aby prebiehal vývoj a výskum nových spôsobov predchádzania lesným požiarom, ako aj metód ich hasenia, a to prostredníctvom satelitov a najmodernejšej technológie, a vyzýva, aby sa tieto spôsoby využívali nielen v lesoch, ale aj na účely civilnej ochrany pre celú verejnosť,

Prvok stratégie č. 10 Podpora trvalo udržateľného riadenia lesného hospodárstva prostredníctvom vzdelávacích a školiacich programov

AB.   keďže sa odvetvie založené na lesnom hospodárstve dosiaľ nedostatočne zohľadňovalo v programoch odborného vzdelávania a ďalšieho odborného vzdelávania,

Prvok stratégie č. 11 Podpora trvalo udržateľného riadenia lesného hospodárstva prostredníctvom informačných a komunikačných stratégií

AC.   keďže možnosti EÚ pre podporu trvalo udržateľného riadenia lesného hospodárstva prostredníctvom informačných a komunikačných stratégií sa v doterajšej stratégii lesného hospodárstva EÚ nevyužívali v dostatočnej miere,

Základné aspekty

1.   podporuje názor Komisie, že rozvoj lesného hospodárstva sa v politikách Spoločenstva stále viac spomína v súvislosti so silnejším začlenením európskej stratégie lesného hospodárstva do celkového kontextu európskej politiky, okrem iného v záveroch Európskej rady v Lisabone (2000) a Göteborgu (2001), v 6. environmentálnom akčnom programe (2002), reforme SPP (2003) a rozšírení (2004); podporuje preto iniciatívu Komisie vypracovať akčný plán trvalo udržateľného riadenia lesného hospodárstva EÚ ktorý by mal byť vytvorený pre časové obdobie piatich rokov; zdôrazňuje, že jeho vypracovanie by sa malo koordinovať s členskými štátmi a regiónmi a konzultovať s organizáciami zúčastnených strán; európska stratégia v oblasti lesného hospodárstva vytvorila referenčný rámec pre politiky, iniciatívy a opatrenia týkajúce sa lesného hospodárstva a ovplyvnila spôsob, akým sú dnes témy lesného hospodárstva prejednávané; popísané zmeny politických rámcových podmienok vyžadujú koherentnejší aktívny prístup v oblasti správy zdrojov lesného hospodárstva Spoločenstva;

2.   zastáva názor, že v dôsledku rozličných vplyvov sektorových politík Spoločenstva a lisabonskej a göteborskej stratégie na lesy by Komisia a Rada mali v objektívnom posudku preveriť možnosti vytvorenia vlastného právneho základu pre lesy v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva alebo v Zmluvy o Ústave pre Európu; vyzýva, aby, kým bude EÚ chýbať vlastný osobitný právny základ pre lesy, bola vo všetkých právnych aktoch týkajúcich sa lesa zohľadňovaná osobitnou mierou zásada subsidiarity;

3.   žiada členské štáty a Komisiu o vzájomné porozumenie a jednotné vymedzenie pojmu "les", aby sa tak v budúcnosti zlepšilo hodnotenie opatrení Spoločenstva týkajúcich sa lesov;

Prvok stratégie č. 1 Aktívna účasť na medzinárodných procesoch spojených s odvetvím lesného hospodárstva

4.   víta skutočnosť, že členské štáty a Komisia vytvorili prostredníctvom dynamického dialógu v rámci Ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe (MCPFE ) spoločnú víziu trvalo udržateľného riadenia lesného hospodárstva a navrhuje, aby sa výraznejšie zohľadnila v politickom rozhodovacom procese;

5.   víta aktívnu účasť členských štátov na všetkých medzinárodných procesoch týkajúcich sa oblasti lesného hospodárstva a poukazuje na to, že na Svetovom summite o trvale udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v roku 2002 bolo zdôraznené, že trvalo udržateľné lesné hospodárstvo je nástrojom pre realizáciu ostatných cieľov milénia, a zdôrazňuje ďalej, že sa vlády zúčastnených krajín zaviazali plniť záväzný akčný plán obsahujúci viacero rozhodnutí týkajúcich sa lesného hospodárstva;

6.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri príležitosti 6. zasadania Fóra Organizácie Spojených národov o lesoch (UNFF) v januári 2006 uplatnili závery Rady z 26. apríla 2005, podľa ktorých je právne záväzný nástroj najlepším prostriedkom pre trvalo udržateľné riadenie lesného hospodárstva v jeho environmentálnych a sociálnych dimenziách;

7.   zdôrazňuje, že by EÚ mala v politike životného prostredia na medzinárodnej úrovni a na úrovni Spoločenstva sledovať koordinovaný a zodpovedajúci prístup, ktorý zohľadňuje a rešpektuje mnohostrannú úlohu lesov; pritom by mala byť zabezpečená široká účasť dotknutých subjektov a otvorená informačná politika;

Prvok stratégie č. 2 Vykonávanie záväzkov prijatých na medzinárodnej úrovni v rámci národných programov lesného hospodárstva

8.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali podnety vypracované v MCPFE vo forme jednotného nástroja v národných programoch lesného hospodárstva a doplnili ich hodnotiacimi kritériami, ktoré umožnia vyhodnotiť, či sa podaril splniť cieľ;

Prvok stratégie č. 3 Zlepšenie koordinácie, komunikácie a spolupráce v oblastiach všetkých politík spojených s odvetvím lesného hospodárstva

9.   považuje i napriek pokroku, ktorý bol dosiahnutý zriadením medzirezortnej pracovnej skupiny Komisie (Inter-Service Group on Forestry) za nevyhnutné naďalej zdokonaľovať koordináciu jednotlivých generálnych riaditeľstiev zaoberajúcich sa otázkami lesného hospodárstva; žiada, aby sa popri doterajšej horizontálnej integrácii oddelení Komisie zodpovedných za lesné hospodárstvo posúdila aj možnosť vertikálnej integrácie všetkých pracovných úrovní oddelení Komisie so zakotvením v generálnom sekretariáte; na tieto účely navrhuje, aby bola v rámci generálneho sekretariátu Komisie navrhnutá štrukturálna jednotka, ktorá sa bude zaoberať koordináciou politík týkajúcich sa lesného hospodárstva;

10.   navrhuje posilniť Stály lesnícky výbor rozšírením a konkretizovaním jeho kompetencií, napríklad v rámci vytvárania a vyhodnocovania akčných plánov a vyhodnocovania národných programov lesného hospodárstva;

Prvok stratégie č. 4 Podpora trvalo udržateľného riadenia lesného hospodárstva v rámci politiky zameranej na zachovanie a rozvoj vidieka

11.   ďalej zastáva názor, že by sa mali vytvoriť účinné systémy na monitorovanie vykonávania opatrení lesného hospodárstva, ktoré EÚ spolufinancuje v rámci nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka(5), pričom by mali byť vykonané odporúčanie Dvora audítorov týkajúce sa realizácie stratégie v oblasti lesného hospodárstva;

12.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vytváraní príslušných programov pre rozvoj vidieka výrazne zohľadnili ciele a opatrenia stratégie lesného hospodárstva a akčného plánu EÚ pre trvalo udržateľné riadenie lesné hospodárstvo;

Prvok stratégie č. 5 Ochrana lesov v Európe

13.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do akčného plánu EÚ pre trvalo udržateľné riadenie lesného hospodárstva začlenili účinné opatrenia na prevenciu nebezpečenstiev a boj proti vážnym katastrofám (požiare, búrky, hmyz a sucho); pripomína členským štátom, aby vykonali opatrenia na prevenciu lesných požiarov uvedené v programoch rozvoja vidieka;

14.   zdôrazňuje, že akčný plán EÚ pre trvalo udržateľné riadenie lesného hospodárstva musí z hľadiska mnohostrannej úlohy lesov výrazne zohľadňovať ochranu pôdy, vody a ovzdušia ako aj ochranu biodiverzity a typických lesných krajín;

15.   zastáva názor, že v horských oblastiach je treba usilovať o podporu oddeľovania lesov od pasienkov a – už len z bezpečnostných dôvodov – zaviesť povinnosť pohybu po cestách, pretože chýbajúce oddelenie lesov od pasienkov a nadmerný pohyb chodcov spôsobuje výrazné erózne škody;

16.   vyzýva k vypracovaniu odporúčania pre členské štáty, pomocou ktorého by bol iniciovaný integrovaný prístup k ochrane pred lesnými požiarmi, napríklad prostredníctvom opatrení ako je zber a využívanie nadbytočnej lesnej biomasy, časovo obmedzený zákaz na zmenu využívania spálených plôch, aby tak bolo zamedzené špekuláciám po lesných požiaroch, alebo vznik úradu pre zvláštne vyšetrovanie deliktov týkajúcich sa životného prostredia;

17.   vyzýva, aby členské štáty a európske regióny preskúmali v súvislosti s nadchádzajúcim obdobím finančného plánovania svoje opatrenia v súvislosti s bojom s lesnými požiarmi a s ich prevenciou, aby aktualizovali obnovili platné opatrenia, ktoré často neboli uplatňované dostatočným spôsobom;

18.   zdôrazňuje, že znovuzalesňovanie má zásadný význam pre boj s rozširovním púští; pripomína, že znovuzalesňovanie pomocou domácich druhov vedie k zachovaniu biodiverzity, znižuje nebezpečenstvo lesných požiarov a môže prispieť k ochrane území siete Natura 2000 a tiež k vytvoreniu spojníc medzi nimi, čím sa umožneníďalšie šírenie biodiverzity;

Prvok stratégie č. 6 Ochrana tropických lesov

19.   podporuje prebiehajúce iniciatívy akčného plánu FLEGT na boj proti protiprávnym výrubom a na zabezpečenie dodržiavania medzinárodných dohôd;

Prvok stratégie č. 7 Zmiernenie klimatických zmien a príspevok k trvalo udržateľnému zásobovaniu energiou

20.   považuje za dôležité, aby sa uznal význam lesov a produktov lesného hospodárstva pri zmierňovaní klimatických zmien a aby EÚ podporovala výskum, kampane pre zlepšenie imidžu dreva a výmenu informácií v tomto odvetví; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci stratégie lesného hospodárstva EÚ preskúmali koncepcie, ktoré optimalizujú príspevok sektoru lesného hospodárstva v boji proti zmene klímy na pozadí jeho konkurencieschopnosti;

21.   vyzýva EÚ, aby podporovala využívanie dreva ako obnoviteľného zdroja a využívanie produktov lesného hospodárstva ako produktov šetrných k životnému prostrediu;

22.   žiada, aby sa biomasa najmä z dreva v úplnej miere začlenila do politických opatrení na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (kogenerácia, biopalivá); žiada členské štáty, aby preskúmali existujúce možnosti daňového zvýhodnenia dodávky tepla na báze dreva;

Prvok stratégie č. 8 Podpora konkurencieschopnosti, zamestnanosti a príjmov z odvetvia lesného hospodárstva

23.   zdôrazňuje výsledky analýzy konkurencieschopnosti lesného hospodárstva v EÚ, ktorú vypracovala Komisia, podľa ktorej sa má podporiť koordinovanie politiky lesného hospodárstva a politiky pre zvyšné odvetvia zaoberajúce sa výrobou dreva a papiera; víta, že na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva vznikli podnety pre podporu dobrovoľného zlučovania menších podnikov lesného hospodárstva; poukazuje ďalej na to, že najmä súkromným vlastníkom lesov by pomohlo pri rozvíjaní vlastného udržateľného riadenia lesného hospodárstva posilnenie súkromnoprávnych organizácií lesného hospodárstva;

24.   vyzýva Komisiu, aby na účely trvalého zabezpečenia samozásobenia Spoločenstva drevom a výrobkami z dreva podporila snahu členských štátov o mobilizáciu zdrojov dreva v lesoch a o prekonanie štruktúrneho znevýhodnenia menších podnikov lesného hospodárstva pri využívaní a marketingu ich produktov lesného hospodárstva; pri tom by sa mali najmä odstrániť určité prekážky pre využívanie dreva a mala by sa obrátiť pozornosť na predpisy a normy týkajúce sa výskumu a vývoja v oblasti inovatívneho využitia dreva a na opatrenia podporujúce kvalifikačný profil; zdôrazňuje aj iné, doteraz len sčasti využívané, zdroje príjmov z lesa, než sú produkty na báze dreva, ako je korok, huby a bobule alebo poskytovanie služieb, ako je prírodný cestovný ruch alebo poľovníctvo, pričom poľovnícke odvetvie v zmysle článku 33 zarážky 4, 5, 7, 9, 10 a 11 nariadenia (ES) č. 1257/1999 nezohráva v niektorých členských štátoch v rámci diverzifikácie príjmov nevýznamnú úlohu;

25.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do akčného plánu EÚ pre trvalo udržateľné riadenie lesného hospodárstva začlenili účinné opatrenia na prevenciu nebezpečenstiev a boj proti vážnym katastrofám (požiare, búrky, hmyz); pripomína členským štátom, aby vykonali opatrenia na zabránenie lesných požiarov uvedené v programoch rozvoja vidieka, a považuje za podstatné, aby akčný plán EÚ pre trvalo udržateľné riadenie lesného hospodárstva pokrýval celý výrobný reťazec od lesa cez drevo až po produkty odvetvia lesného hospodárstva;

26.   vyzýva Komisiu, aby zohľadnila hospodársky potenciál domácich druhov rôznych regiónov pre zalesňovanie a potenciál pôvodných lesov a všetkých produktov a služieb týkajúcich sa životného prostredia, ktoré poskytujú vidieckym oblastiam; na tieto účely by bolo potrebné prekontrolovať opatrenia pre podporu výrobcov;

27.   vyzýva Komisiu, aby uskutočnila potrebné štúdie, nakoľko je možné v jednotlivých členských štátoch zrealizovať také daňové opatrenia, ktoré daňovo zvýhodna výrobcov, ktorí spôsobujú menej nepriaznivé dopady na životné prostredie; uskutočnenie opatrení na prevenciu požiarov a rozširovania púští, zalesňovanie domácimi druhmi, podpora biodiverzity, trvalo udržateľné riadenie pôvodných lesov a podpora činností v prospech životného prostredia, ako je ochrana systému vôd a boj proti erózii, sú pozitívne činnosti, ktoré títo výrobcovia uskutočňujú v prospech spoločnosti, za čo musia byť náležite odškodnení;

28.   zastáva názor, že poskytnutie podpory, najmä na účely podpory opatrení na zachovanie životného prostredia a vidieckych oblastí, nesmú byť závislé na forme vlastníctva príslušných lesov a so všetkými lesmi by sa malo zaobchádzať rovnako;

Prvok stratégie č. 9 Podpora výskumných a rozvojových činností spojených s odvetvím lesného hospodárstva

29.   žiada o zvýšenie aktivít výskumu a vývoja týkajúceho sa lesného hospodárstva, ktoré súvisia s uznaním mnohostrannej úlohy lesov najmä pre trvalo udržateľný rozvoj biodiverzity prostredníctvom začlenenia centrálnych výskumných projektov lesného hospodárstva do 7. rámcového programu EÚ pre výskum, prípadne v rámci príslušných programov členských štátov, a podpory už existujúcej technologickej platformy les – drevo – papier;

Prvok stratégie č. 10 Podpora trvalo udržateľného riadenia lesného hospodárstva prostredníctvom vzdelávacích a školiacich programov

30.   žiada najmä členské štáty, aby dbali na to, aby sa existujúce programy vzdelávania a celoživotného vzdelávania zabezpečované EÚ (Leonardo, Erasmus, atď.) využívali v sektore lesného hospodárstva;

31.   zdôrazňuje, že podpora vlastníkov lesov je v oblasti vzdelávania, rozvoja kapacít, informačných aktivít a poradenských služieb predpokladom pre trvalo udržateľné využívanie lesov v kontexte rozvoja vidieka;

Prvok stratégie č. 11 Podpora trvalo udržateľného riadenia lesného hospodárstva prostredníctvom informačných a komunikačných stratégií

32.   víta snahy európskych podnikov lesného hospodárstva o poskytovanie istoty v otázke trvalo udržateľného riadenia lesného hospodárstva spotrebiteľom predovšetkým prostredníctvom osvedčených produktov z dreva, ktoré zodpovedajú mnohostrannej úlohe lesov; považuje systémy osvedčovania FSC a PEFC za rovnako vhodné na tento účel; žiada o podporu vzájomného uznávania oboch osvedčení;

o
o   o

33.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES C 55, 24.2.1997, s. 22. (2) Ú. v. ES. C 56, 26.2.1999, s. 1. (3) Ú. v. ES C 353, 8.12.2000, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 67, 18.3.2005, s. 1. (5) Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 80.

Uznesenie Európskeho parlamentu o Azerbajdžane

P6_TA(2006)0069 B6-0111/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 9. júna 2005(1) a 27. októbra 2005(2) o Azerbajdžane,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o európskej politike susedských vzťahov(3),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o južnom Kaukaze a najmä na svoje uznesenie z 11. marca 1999 o podpore mierového procesu na Kaukaze(4) a na svoje odporúčanie Rade z 26. februára 2004 o politike EÚ vo vzťahu k južnému Kaukazu(5),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady zo 14. júna 2004 o začlenení Arménska a Azerbajdžanu do rámca európskej politiky susedských vzťahov, najmä na účel posilnenia dobrých susedských vzťahov, predovšetkým prostredníctvom rešpektovania menšín,

–   so zreteľom na záväzky Arménska a Azerbajdžanu v rámci Rady Európy, najmä prostredníctvom Európskeho kultúrneho dohovoru, revidovaného Európskeho dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, ktoré oba štáty ratifikovali a ktoré sa zaviazali dodržiavať,

–   so zreteľom na Haagsky dohovor UNESCO o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954 a na jeho protokol z roku 1954, ktorého zmluvnými stranami sú aj Azerbajdžan a Arménsko, v rozsahu, v akom sa uplatňuje na okupované územia,

–   so zreteľom na vyhlásenie UNESCO o úmyselnom ničení kultúrneho dedičstva z roku 2003, ktorým medzinárodné spoločenstvo uznáva význam ochrany kultúrneho dedičstva a opätovne potvrdzuje svoj záväzok bojovať proti všetkým formám úmyselného ničenia, aby sa kultúrne dedičstvo mohlo odovzdať nasledujúcim generáciám,

–   so zreteľom na správu Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS)(6) a predbežnú správu Výboru OSN pre ľudské práva o slobode náboženského vyznania a viery(7),

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Arménsko vznieslo obvinenia, že azerbajdžanské sily uskutočnili v novembri 1998 a v decembri 2002 akcie s cieľom zničiť arménsky cintorín Džulfa v regióne Nachičevan; keďže najnovšie sa ničenie uskutočnilo v decembri 2005, o čom svedčia videonahrávky arménskych orgánov,

B.   keďže tieto akcie vyvolali početné reakcie medzinárodného spoločenstva; keďže Azerbajdžan neodpovedal na otázky pána Abdelfattaha Amora, bývalého osobitného spravodajcu OSN, o udalostiach z novembra 1998 a decembra 2002,

C.   keďže boli vznesené vážne obvinenia o účasti azerbajdžanských orgánov na ničení týchto pamiatok,

D.   zdôrazňujúc mimoriadny význam cintorína Džulfa, v ktorom sa dodnes zachovalo 6 000 tzv. "kačkarov" (kamenných krížov typických pre arménske sakrálne umenie) a ktorý svedčí o národnostnej a kultúrnej rôznorodosti regiónu,

E.   keďže zničenie alebo znesvätenie akýchkoľvek pamiatok alebo predmetov kultúrneho, náboženského alebo národného dedičstva je v rozpore so zásadami EÚ,

F.   keďže ničenie sa uskutočňuje v kontexte prerušeného konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom o územie Náhorného Karabachu,

G.   keďže onedlho sa možno s priaznivým výsledkom skončia rokovania o Náhornom Karabachu a možno sa dosiahne dohoda o zásadách urovnania konfliktu, a to i napriek neproduktívnemu stretnutiu prezidentov Arménska a Azerbajdžanu, ktoré sa uskutočnilo v Rambouillet v dňoch 10. a 11. februára 2006,

H.   pripomínajúc, že európska politika susedských vzťahov sa usiluje o vytvorenie privilegovaného partnerstva s Arménskom a Azerbajdžanom na základe spoločných hodnôt vrátane rešpektovania menšín a ich kultúrneho dedičstva,

1.   dôrazne odsudzuje ničenie cintorínu Džulfa, ako aj ničenie všetkých ostatných sídiel s historickým významom, ktoré sa uskutočnilo v Arménsku alebo Azerbajdžane, a odsudzuje všetky takéto akcie, ktorých cieľom je zničenie kultúrneho dedičstva;

2.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vládam Arménska a Azerbajdžanu objasnili, že musia vyvinúť maximálne úsilie na zastavenie etnických čistiek, ktoré viedli k tomuto ničeniu, a na nájdenie spôsobu na uľahčenie postupného návratu utečencov a presídlených osôb;

3.   žiada vlády Arménska a Azerbajdžanu, aby dodržiavali svoje medzinárodné záväzky, najmä v oblasti kultúrneho dedičstva, a predovšetkým tie, ktoré pramenia z ich pristúpenia do Rady Európy a začlenenia do európskej politiky susedských vzťahov;

4.   zdôrazňuje, že dodržiavanie práv menšín vrátane ich historického, náboženského a kultúrneho dedičstva je podmienkou skutočného a efektívneho rozvoja európskej politiky susedských vzťahov, ktorá musí viesť aj k vytvoreniu dobrých susedských vzťahov všetkých zúčastnených krajín;

5.   žiada, aby Azerbajdžan povolil misie, akými sú napríklad odborníci pracujúci s ICOMOS, ktorí sa zameriavajú na prieskum a ochranu archeologického dedičstva, a to najmä arménskeho dedičstva, na svojom území, a aby tiež umožnil delegácii Európskeho parlamentu návštevu na archeologickom nálezisku v Džulfe;

6.   vyzýva vlády Arménska a Azerbajdžanu, aby dodržiavali svoje medzinárodné záväzky, najmä v oblasti kultúry a ochrany kultúrneho dedičstva, ku ktorým sa zaviazali v rámci medzinárodných subjektov ako UNESCO a Rada Európy a vyzýva ich, aby urobili všetko na ochranu archeologického, historického a kultúrneho dedičstva na svojich územiach s cieľom zabrániť ničeniu iných ohrozených lokalít;

7.   vyzýva Komisiu a Radu, aby do akčných plánov, o ktorých sa rokuje v kontexte európskej politiky susedských vzťahov, začlenili doložku o ochrane vzácnych archeologických a historických sídiel na územiach oboch krajín;

8.   vyzýva Komisiu a Radu, aby plnenie akčných plánov európskej politiky susedských vzťahov podmienili dodržiavaním všeobecne uznávaných zásad zo strany Arménska a Azerbajdžanu, najmä ich záväzkov ako členov Rady Európy týkajúcich sa ľudských práv a práv menšín, a vyzýva Komisiu a Radu, aby do týchto akčných plánov začlenili osobitné ustanovenia o ochrane kultúrneho dedičstva menšín;

9.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, vláde a prezidentovi Arménska, vláde a prezidentovi Azerbajdžanu, ako aj Parlamentnému zhromaždeniu OBSE, Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy, generálnemu riaditeľovi UNESCO a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2005)0243. (2) Prijaté texty, P6_TA(2005)0411. (3) Prijaté texty, P6_TA(2006)0028. (4) Ú. v. ES C 175, 21.6.1999, s. 251. (5) Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 193. (6) Správa o ohrozených pamiatkach a sídlach vo svete z roku 2002. (7) 58. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, 1/58/296, 19.8.2003.

Uznesenie Európskeho parlamentu o Guantaname

P6_TA(2006)0070 B6-0112/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o práve zadržaných osôb v Guantaname na spravodlivý proces, a najmä na svoje uznesenie zo 7. februára 2002 o situácii zadržaných osôb v zálive Guantanamo(1) a na svoje odporúčanie Rade z 10. marca 2004 o práve zadržaných osôb v Guantaname na spravodlivý proces(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2004 a politike EÚ v tejto oblasti(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2006 o Afganistane(4),

–   so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1984,

–   so zreteľom na usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa boja proti mučeniu a trestu smrti a na usmernenia politiky EÚ týkajúce sa dialógu o ľudských právach s tretími krajinami, ktoré boli prijaté v roku 2001,

–   so zreteľom na Zákon o výdavkoch na obranu, podpísaný prezidentom Bushom 30. decembra 2005, ktorý obsahuje McCainov dodatok zakazujúci mučenie a Graham-Levinov dodatok, ktorý stanovuje - v súlade s výkladom Bieleho domu (signing statement) - že cudzí štátni príslušníci, zadržiavaní v Guantaname, nemajú právo na súdny proces ohľadne habeas corpus pred občianskymi súdmi USA,

–   so zreteľom na nové nariadenie armády USA č. 190-55, ktoré má nadobudnúť účinnosť 17. februára 2006 a ktoré umožňuje, aby boli väzni, odsúdení na smrť vojenským súdom, popravení vo všetkých väzenských zariadeniach, vrátane zariadenia v zálive Guantanamo,

–   so zreteľom na správu o väzenskom zariadení v zálive Guantanamo vypracovanú piatimi odborníkmi z Výboru OSN pre ľudské práva,

–   so zreteľom na nedávnu výzvu nemeckej kancelárky na zatvorenie väzenského zariadenia v zálive Guantanamo,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

1.   vyzýva administratívu USA, aby zatvorila väzenské zariadenie v zálive Guantanamo a nalieha, aby sa s každým väzňom zaobchádzalo podľa medzinárodného humanitárneho práva, a aby boli čo najskôr súdení príslušným, nezávislým a nestranným súdom, pričom pojednávanie by malo byť spravodlivé a verejné;

2.   odsudzuje všetky formy mučenia a nedôstojného zaobchádzania a opätovne vyjadruje potrebu dodržiavať medzinárodné právo;

3.   zdôrazňuje, že súčasný terorizmus, a najmä celosvetový terorizmus zameraný proti demokraciám a ich obyvateľom predstavuje hrozbu pre základné ľudské práva, ktoré sú rešpektované v našich spoločnostiach;

4.   znovu zdôrazňuje, že boj proti terorizmu, ktorý je jednou z priorít EÚ a kľúčovým hľadiskom jej vonkajšej činnosti, môže byť úspešný iba za podmienky plného rešpektovania ľudských práv a občianskych slobôd;

5.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Vysokému splnomocnencovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN a prezidentovi a Kongresu Spojených štátov amerických.

(1) Ú. v. ES C 284 E, 21.11.2002, s. 353. (2) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 640. (3) Prijaté texty, P6_TA(2005)0150. (4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0017.