Európsky parlament,

–   so zreteľom na 21. a 22. výročnú správu Komisie (KOM(2004)0839 a KOM(2005)0570),

–   so zreteľom na pracovné dokumenty Komisie (SEK(2004)1638 a SEK(2005)1446 a 1447),

–   so zreteľom na článok 45 a článok 112 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre petície (A6-0089/2006),

A.   keďže výročné správy Komisie uvádzajú stav transpozície smerníc členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa uplatňovanie právnych predpisov účinne kontrolovalo; keďže podľa 21. správy k 31. decembru 2003 prebiehalo 3 927 prípadov porušenia, vrátane 1 855 prípadov, v ktorých sa začalo konanie, 999 prípadov, v ktorých bolo vydané odôvodnené stanovisko, 411 prípadov, ktoré boli podané na Súdny dvor, a len 69 prípadov (z ktorých 40 sa týkalo sektora životného prostredia), v ktorých sa začalo konanie podľa článku 228 Zmluvy o ES,

B.   keďže skutočná kontrola uplatňovania práva Spoločenstva nepozostáva len z hodnotenia transpozície v kvantitatívnom vyjadrení, ale tiež z hodnotenia kvality transpozície a postupov prijatých pri samotnom uplatňovaní práva Spoločenstva,

C.   keďže správne a pohotové uplatňovanie práva Spoločenstva je neoddeliteľnou a základnou súčasťou "lepšej právnej úpravy"; keďže jasné a dobre vypracované právne predpisy sú nevyhnutnou podmienkou dobrého uplatňovania práva Spoločenstva v celej EÚ; keďže kvalita právnych predpisov a jasnosť povinností členských štátov nie sú vždy uspokojivé vzhľadom na skutočnosť, že právne predpisy sú často výsledkom zložitých politických kompromisov,

D.   keďže Komisia môže upravovať prostriedky, ktoré využíva na účinné vykonávanie svojho poslania, a zavádzať nové prvky s cieľom zlepšiť uplatňovanie práva Spoločenstva,

E.   keďže Komisia v súčasnosti pracuje na úprave existujúcich postupov a na spôsoboch ich urýchlenia a zefektívnenia; keďže to však nie je dostatočným dôvodom na zlyhania pri včasnom odovzdávaní informácií vyžiadaných v súvislosti s celkovým počtom zdrojov vyčlenených na príslušných generálnych riaditeľstvách a na generálnom sekretariáte pokiaľ ide o porušenia,

F.   keďže počet sťažností týkajúcich sa porušovania práva Spoločenstva ukazuje, že európski občania zohrávajú pri uplatňovaní práva Spoločenstva významnú úlohu a že schopnosť náležitého riešenia ich problémov je dôležitá pre dôveryhodnosť Európskej únie,

G.   keďže sťažnosti občanov nemajú pri budovaní "Európy občanov" len symbolický charakter, ale predstavujú nákladovo efektívny a účinný nástroj na kontrolu uplatňovania práva Spoločenstva,

H.   keďže účinná právna ochrana a jednotné uplatňovanie a výklad sú nevyhnutnými prvkami práva Spoločenstva,

I.   keďže 22. výročná správa Komisie bola Európskemu parlamentu predložená až v januári 2006 a pre toto zásadné meškanie sa toto uznesenie vzťahuje na uvedenú správu len čiastočne a východisková analýza sa bude týkať 21. výročnej správy Komisie, ktorá sa zaoberá uplatňovaním práva Spoločenstva v roku 2003,

1.   je presvedčený o tom, že je skutočne potrebné, aby všetky európske inštitúcie pridali vážny a viditeľný dôraz a presvedčivejšiu prioritu otázke kontroly vykonávania, najmä vzhľadom na zdôraznenie, ktorého sa nedávno dostalo naliehavej potrebe znížiť množstvo právnych predpisov Spoločenstva a legislatívnych iniciatív;

2.   trvá na tom, že akékoľvek zníženie množstva právnych predpisov musí byť vyvážené väčším dôrazom na ich vykonávanie; zdôrazňuje, že sťažnosti sú nákladovo efektívnym a účinným nástrojom kontroly uplatňovania práva Spoločenstva a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že aspoň časť zdrojov, ktoré boli doteraz určené na navrhovanie a sledovanie právnych predpisov, bude v rozličných jednotkách, ktoré sa zaoberajú jednotlivými sťažnosťami a prípadmi porušenia, venovaná účinnému a správnemu vykonávaniu súčasných právnych predpisov Spoločenstva;

3.   je presvedčený o tom, že otázke uplatňovania práva Spoločenstva by mali venovať pozornosť tiež výbory Európskeho parlamentu a najmä, že zodpovedný spravodajca by mal zohrávať aktívnejšiu úlohu pri kontrole vykonávania práva Spoločenstva v členských štátoch; ako príklad tu môžu poslúžiť pravidelné zasadnutia na tému vykonávania právnych predpisov, ktoré organizuje Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín;

4.   chápe, že komitológia nie je predmetom tohto uznesenia a trvá na tom, že touto otázkou sa preto musí zaoberať samostatné uznesenie;

5.   zdôrazňuje, že článok 211 Zmluvy o ES prideľuje Komisii inštitucionálnu zodpovednosť za zabezpečovanie uplatňovania ustanovení zmluvy a opatrení, ktoré v súlade s nimi inštitúcie prijmú, a že článok 226 Zmluvy o ES splnomocňuje Komisiu prijímať opatrenia proti členským štátom za každé nesplnenie povinností, ktoré im ukladá zmluva;

6.   pripomína, že hlavným problémom konaní o porušení (články 226 a 228 Zmluvy o ES) je ich dĺžka (v priemere 54 mesiacov od registrácie sťažnosti do podania na súd) a obmedzené využívanie článku 228;

7.   pripomína, že Komisia usporadúva zasadnutia, na ktorých sa rozhoduje o konaniach o porušení, štyrikrát ročne a že všetky rozhodnutia (od prvej písomnej výzvy zameranej na získanie informácií od členského štátu až po obrátenie sa na Súdny dvor) prijíma kolégium členov Komisie; oceňujúc význam a potrebu kolektívneho zásahu v jednotlivých fázach porušovania práva navrhuje pozorne zvážiť možnosť, aby sa vnútorné postupy skrátili v počiatočnej fáze konania udelením každému členovi Komisie oprávnenie na zaslanie úradných písomných výziev členským štátom v oblasti, za ktorú zodpovedá v súlade s tým, ako sa v súčasnosti postupuje v prípadoch, keď členský štát netransponuje právo Spoločenstva do svojej legislatívy v stanovenej lehote;

8.   pripomína nedostatočnú úroveň spolupráce vnútroštátnych súdov vo väčšine členských štátov, ktoré sa stále zdráhajú uplatňovať princíp nadradenosti práva Spoločenstva;

9.   víta oznámenie Komisie pod názvom "Lepšia kontrola uplatňovania práva Spoločenstva" (KOM(2002)0725), v ktorom sú stanovené rôzne opatrenia na dosiahnutie jeho cieľa;

10.   ľutuje však, že Komisia nepredložila žiadne štruktúrované, podrobné sledovanie niektorých záväzkov oznámených vo vyššie uvedenom oznámení, napríklad že "uplatňovanie prioritných kritérií sa bude hodnotiť každoročne pri rozprave o správe o kontrole uplatňovania práva Spoločenstva";

11.   vyzýva Komisiu, aby vykonala osobitné hodnotenie uplatňovania prioritných kritérií vymenovaných v uvedenom oznámení s cieľom vyhodnotiť, či je takýto úkon skutočne potrebný a či nehrozí neprimeraným obmedzením rozsahu konaní o porušení, pre ktoré zmluva nestanovuje žiadnu hierarchiu; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila, či by jednoduché zvýšenie dostupných zdrojov v najvyťaženejších generálnych riaditeľstvách nebolo výhodnejším riešením na zlepšenie schopnosti sledovania sťažností; poukazuje na to, že v oddeleniach Komisie zodpovedných za transpozíciu sú potrební právni odborníci, ktorí by analyzovali, či sa právo transponovalo v celom svojom rozsahu; podotýka, že pri analyzovaní transpozícií nie je možné spoliehať sa len na automatický systém zhody;

12.   vyzýva Komisiu, aby ho informovala o výsledkoch takýchto hodnotení; trvá na tom, že určenie priorít by nemalo viesť k zníženiu reakcií na sťažnosti občanov a nalieha na Komisiu, aby s ním konzultovala akúkoľvek možnú zmenu prioritných kritérií;

13.   vyzýva Komisiu, aby kládla zásadu právneho štátu a skúsenosť občanov nad čisto hospodárske kritériá a hodnotenia; nalieha na Komisiu, aby pozorne sledovala rešpektovanie základných slobôd a všeobecných zásad zmluvy a tiež rešpektovanie nariadení a rámcových smerníc; vyzýva Komisiu, aby ako kritérium pri určovaní, či došlo k porušeniu základných slobôd, využívala sekundárne právo;

14.   nalieha na Komisiu, aby prehodnotila spoluprácu s členskými štátmi v zmysle článku 10 Zmluvy o ES vzhľadom na skutočnosť, že väčšina členských štátov nie je pripravená pre zlepšenie vykonávania práva Spoločenstva veľa vykonať, čo sa potvrdilo počas rokovaní o poslednej Medziinštitucionálnej dohode o lepšom zákonodarstve zo 16. decembra 2003(1), keď Rada odmietla prijať vo veci transpozície a vykonávania akýkoľvek záväzok; vyjadruje svoju podporu opätovnému začatiu rokovaní s Radou na túto tému s cieľom zmeniť a doplniť Medziinštitucionálnu dohodu;

15.   vážne vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoju zhovievavosť k členským štátom s ohľadom na dodržiavanie termínov na predkladanie požadovaných informácií Komisii, prijímanie a oznamovanie vnútroštátnych vykonávacích opatrení a správne uplatňovanie práva Spoločenstva na vnútroštátnej, regionálnej či miestnej úrovni;

16.   berie na vedomie, že členské štáty sa rozhodli zriadiť osobitné štruktúry zaoberajúce sa vykonávaním; víta úsilie Komisie podporovať zriadenie príslušných koordinačných bodov v každom členskom štáte s cieľom zlepšiť celkovú politiku transpozície a vykonávania a účinnosť predžalobnej fázy konaní o porušení; navrhuje, aby členské štáty nezriadili len technické štruktúry, ale aby tiež určili politickú(é) osobnosť(ti) zodpovednú(é) na vnútroštátnej úrovni za politiku týkajúcu sa porušovania práva;

17.   poukazuje na to, že dôraz na organizačné otázky a komunikačné toky by nemal zakryť skutočnosť, že mnohé prípady nesprávneho vykonávania sú dôsledkom nízkej kvality právnych predpisov a odrážajú vedomé úsilie členských štátov podkopať právne predpisy Spoločenstva z politických, správnych a hospodárskych dôvodov; v tejto súvislosti podotýka, že Komisia má vo zvyku akceptovať oneskorený zásah členských štátov s cieľom ukončiť konania o porušení; vyzýva Komisiu, aby členské štáty požiadala o zabezpečenie retroaktívneho uplatňovania ustanovení Spoločenstva, ktoré boli porušené, s cieľom odstrániť všetky následky porušenia, a aby v prípade pokračujúceho porušovania bezodkladne uplatnila článok 228 Zmluvy o ES;

18.   berie na vedomie, že Systém na riešenie problémov vnútorného trhu (sieť SOLVIT) preukázal svoju účinnosť v oblasti vnútorného trhu ako doplnkový mimosúdny mechanizmus, ktorý zvýšil dobrovoľnú spoluprácu medzi členskými štátmi, ale domnieva sa, že takýto mechanizmus by sa nemal považovať za náhradu konaní o porušení, ktoré sú určené na donútenie členských štátov aby uplatňovali právo Spoločenstva; vyzýva členské štáty, aby pridelili viac ľudských a finančných zdrojov svojim vnútroštátnym kontaktným bodom pre sieť SOLVIT;

19.   považuje za rozhodujúce, aby boli právne predpisy navrhované spôsobom, ktorý umožní ich ľahšie presadzovanie; pokladá za rovnako dôležité zlepšiť vedomosti občanov o právnych predpisoch Spoločenstva a preto navrhuje, aby bolo súčasťou všetkých legislatívnych aktov zhrnutie pre občanov vo forme nelegislatívnej dôvodovej správy;

20.   je presvedčený o tom, že hoci je dôležité venovať čas a úsilie na rozvoj dialógu s členskými štátmi a zlepšovanie pomoci týmto štátom s cieľom uľahčiť pohotovú a správnu transpozíciu právnych predpisov Spoločenstva, najmä po rozšírení je potrebná pevnejšia disciplína s cieľom vylúčiť výrazné meškanie a sústavné rozdiely v kvalite vnútroštátnej transpozície;

21.   domnieva sa, že do každej novoprijatej smernice by sa mala systematickejšie vkladať osobitná doložka zaväzujúca členské štáty vypracovať pri transpozícii smerníc EÚ tabuľku zhody;

22.   pripomína, že v roku 2004 obsahovalo ustanovenie o tabuľke zhody približne 41% nových smerníc; domnieva sa, že Európsky parlament by mal ako spoluzákonodarca podporovať návrhy, aby sa do smerníc zaviedli ustanovenia zaväzujúce členské štáty používať pre oznamovanie tabuľku zhody; vyzýva Komisiu, aby mu pravidelne podávala správy o uplatňovaní takýchto ustanovení;

23.   víta úsilie niektorých generálnych riaditeľstiev Komisie, predovšetkým GR Životné prostredie, o zlepšenie kontroly zhody príslušných smerníc najmä po rozšírení; vyzýva Komisiu, aby na svojej internetovej stránke zverejnila štúdie, ktoré si jednotlivé generálne riaditeľstvá vyžiadali na vyhodnotenie súladu vnútroštátnych vykonávacích opatrení s právnymi predpismi Spoločenstva;

24.   pripomína, že k dispozícii je viacero druhov konaní vo veci nesúladu práva a že tieto konania sa niekedy opakujú bez dosiahnutia cieľa presvedčiť členské štáty, aby upravili svoje transpozičné právne predpisy; zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch môže byť zdržanie v konaní vysoko škodlivé pre občanov, pretože pozornosť sa nesústreďuje na jednotlivé prípady, ale skôr sa reaguje na všeobecný problém; vyzýva preto Komisiu, aby zaujala pevný postoj v prípadoch neoznámenia vnútroštátnych vykonávacích opatrení a ich nesúladu s právnymi predpismi Spoločenstva a využila rôzne stupne postupu uvedeného v článku 226 Zmluvy o ES v súlade s pevnými, nemennými termínmi stanovenými v príslušných nástrojoch soft-law (oznámenia, usmernenia) s cieľom pristúpiť čo najskôr k udeľovaniu pokút podľa článku 228 Zmluvy o ES;

25.   vyzýva Komisiu, aby predložila zoznam tých smerníc, ktoré majú najhoršie výsledky vzhľadom na svoje vykonávanie, a vysvetlila, čo považuje za dôvody spôsobujúce túto situáciu; upozorňuje na to, že podľa judikatúry Súdneho dvora a článku 10 Zmluvy o ES sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili existenciu vhodného systému účinných a primeraných sankcií, ktorý by slúžil ako odstrašujúci prostriedok proti porušovaniu ustanovení Spoločenstva; domnieva sa, že je potrebné venovať sa neprijatiu účinného systému sankcií s náležitou vážnosťou v rámci konania o porušení;

26.   pripomína, že súčasné postupy nedávajú občanom žiadne právo presahujúce podanie sťažnosti, a že Komisia vo svojej úlohe strážcu zmluvy má rozsiahlu voľnosť v tom, či sťažnosť zaregistruje a začne konanie; domnieva sa, že v zmluve a v judikatúre Súdneho dvora neexistuje nič, čo by bránilo využívaniu náležitých legislatívnych nástrojov, ktoré by sťažovateľom dali ďalšie práva, a preto vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na prijatie takýchto nástrojov; je presvedčený o tom, že tomuto významnému a výhradnému právu by mala zodpovedať povinnosť transparentnosti a zodpovednosti vzhľadom na dôvody, na základe ktorých bolo rozhodnutie prijaté, najmä rozhodnutie nevenovať sa sťažnosti;

27.   víta oznámenie Komisie pre Európsky parlament a Európskeho ombudsmanova pod názvom "Vzťahy so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva" (KOM(2002)0141);

28.   nalieha na Komisiu, aby rešpektovala zásady stanovené v tomto oznámení v tom zmysle, že všetky sťažnosti prijaté Komisiou, ktoré pravdepodobne poukazujú na skutočné porušenie práva Spoločenstva, by sa mali registrovať bez akéhokoľvek výberu pokiaľ nespadajú pod mimoriadne okolnosti uvedené v článku 3 prílohy k tomuto oznámeniu; pripomína, že Európsky ombudsman nedávno prijal konkrétne sťažnosti udávajúce nezaregistrovanie sťažností a v súčasnosti ich vyšetruje; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predkladala pravidelnú správu o prípadoch nezaregistrovania sťažností v súlade s vyššie uvedeným oznámením;

29.   pripomína, že lehota jedného roka, ktorá je stanovená v oznámení, medzi registráciou sťažnosti a vlastným zaslaním písomnej výzvy alebo zaradením prípadu je príliš dlhá; okrem toho podotýka, že táto lehota sa nie vždy dodržiava, pričom sťažovateľ je vystavený neprijateľnej neistote; vyzýva preto Komisiu, aby zasielala písomné výzvy, ktoré ešte neznamenajú žiadne "rokovania" s členskými štátmi, v krátkom čase od registrácie sťažnosti a aby sa snažila s postupom rýchlo napredovať na základe promptných termínov, od ktorých sa dá odchýliť len vo výnimočných prípadoch;

30.   nalieha na všetky oddelenia Komisie, aby sťažovateľov - a kde je to vhodné, aj príslušných poslancov EP - plne informovali o vývoji pokiaľ ide o ich sťažnosť pri uplynutí každej vopred určenej lehoty (písomná výzva, odôvodnené stanovisko, podanie na súd), uviedli dôvody svojich rozhodnutí a do úplných podrobností s nimi oboznámili sťažovateľa podľa zásad stanovených v oznámení z roku 2002, čo by malo sťažovateľovi umožniť podať ďalšie pripomienky (takéto informácie by najmä v prípadoch, v ktorých Komisia zamýšľa sťažnosť odložiť, mali obsahovať argumenty predložené príslušným členským štátom);

31.   vyzýva Komisiu, aby prijala osobitné postupy, ktoré by sťažovateľovi a príslušnému poslancovi EP umožnili prístup k dokumentácii a k podstate korešpondencie s členským štátom;

32.   vyzýva Komisiu, aby poskytla konkrétne údaje o dodržiavaní lehôt, ako je stanovené v jej internej príručke pre operatívne postupy, ktoré je možné získať len neformálnym spôsobom; znovu zdôrazňuje význam stanovenia lehoty od dátumu zaregistrovania žiadosti na poskytnutie odpovede sťažovateľovi a na zaslanie písomnej výzvy;

33.   pripomína, že konania podľa článku 228 Zmluvy o ES viedli od ich začiatku k rozsudku Súdneho dvora len v troch prípadoch; víta oznámenie Komisie o uplatňovaní článku 228 Zmluvy o ES (SEK(2005)1658), ktoré vysvetľuje a rozvíja politiku Komisie týkajúcu sa žiadostí určených Súdnemu dvoru na vydanie platobného rozkazu na pravidelné platby a platobného rozkazu na jednorazovú úhradu paušálnej čiastky voči členskému štátu, ktorý sa nepodriadi rozsudku Súdneho dvora;

34.   formálne žiada Komisiu, aby určila, že v súlade s jej oznámením z roku 2005 všetky prípady, na ktoré sa už vzťahuje písomná výzva a odôvodnené stanovisko podľa článku 228, a tiež prípady, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje konanie podľa článku 226, budú podliehať tejto novej politike (ak sa nevyriešia pred podaním na Súdny dvor);

35.   pripomína, že petície predložené jednotlivcami Komisii, Európskemu ombudsmanovi a príslušným parlamentným výborom by mali podporovať európske inštitúcie v hodnotení spôsobu vykonávania práva Spoločenstva na vnútroštátnej a európskej úrovni;

36.   znovu zdôrazňuje svoje presvedčenie, že dohody o úzkej spolupráci a kontrole medzi Komisiou, Radou, Európskym ombudsmanom a príslušnými parlamentnými výbormi sú nevyhnutné na zabezpečenie účinného zásahu vo všetkých prípadoch, keď sa žiadateľ oprávnene sťažoval na porušenie práva Spoločenstva;

37.   trvá na tom, že Komisia musí vo svojich budúcich výročných správach predkladať údaje, ktoré budú presne odzrkadľovať dôležitý a zreteľný príspevok petícií ku kontrole uplatňovania práva Spoločenstva a opakuje žiadosť obsiahnutú vo svojom uznesení z 9. marca 2004(2) o vložení kapitoly venovanej výhradne petíciám;

38.   pokladá za nevyhnutné, aby boli procesné práva občanov podpísaných pod petíciou vymedzené podobne ako práva sťažovateľov, ktoré boli stanovené v oznámení Komisie z roku 2002; domnieva sa, že je potrebné vyjasniť procedurálne otázky v súvislosti s paralelným spracovávaním sťažností a petícií a že sa musí naďalej zlepšovať koordinácia medzi príslušnými oddeleniami, aby mohol Výbor pre petície zabezpečiť dodržiavanie práv občanov podpisujúcich petíciu;

39.   poznamenáva, že má skúsenosti s tým, že pre občanov obracajúcich sa s petíciou na Európsky parlament je ťažké dovolávať sa práv vyplývajúcich z práva Spoločenstva pred súdmi jednotlivých členských štátov a získať odškodnenie za stratu alebo škodu spôsobenú porušením právnych predpisov Spoločenstva členským štátom;

40.   vyjadruje poľutovanie nad neochotou Komisie vyšetriť údajné porušenia právnych predpisov Spoločenstva, ktoré sa udiali v minulosti a boli už napravené, napríklad tie, ktoré boli predmetom petície "Equitable Life" a "Lloyd´s of London"; nalieha na Komisiu, aby vyšetrila takéto prípady, v rámci ktorých boli osobám z údajnej nedbanlivosti spôsobené značné škody, pretože výsledok takýchto vyšetrovaní by mohol nesmierne pomôcť občanom pri ich odškodňovaní vhodnou právnou cestou;

41.   považuje za nevyhnutné preskúmať možnosti zlepšenia postupov na medziinštitucionálnej úrovni, aby mali občania Európy k dispozícii účinnejšie mimosúdne prostriedky na náhradu ako dôsledok petičného práva obsiahnutého v zmluve; vzhľadom na to navrhuje, že by sa mohlo zvážiť zriadenie organizácie typu SOLVIT v rámci Európskeho parlamentu, ktorej úlohou by bolo pomôcť poslancom pri riešení konkrétnych prípadov právneho charakteru;

42.   žiada zvýšenú spoluprácu medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom a ich poslancami, s cieľom podporiť a zvýšiť účinnú kontrolu európskych záležitostí na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že národné parlamenty zohrávajú pri kontrole uplatňovania práva Spoločenstva významnú úlohu, čím pomáhajú posilňovať demokratickú legitimitu Únie a prinášajú ju bližšie k občanom;

43.   nalieha na Komisiu, aby zasielala svoje výročné správy o kontrole uplatňovania práva Spoločenstva národným parlamentom a umožnila im tak lepšie kontrolovať toto uplatňovanie vnútroštátnymi orgánmi;

44.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Európskemu ombudsmanovi a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 512.