Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júna 2002 o hodnotení vplyvu (KOM(2002)0276),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júna 2002 o akčnom pláne "Zjednodušovanie a zlepšovanie regulatívneho prostredia" (KOM(2002)0278),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšom zákonodarstve zo 16. decembra 2003(1), uzatvorenú medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20.apríla 2004 o hodnotení vplyvu právnych predpisov Spoločenstva a o konzultačných postupoch(2),

–   so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť z 25. - 26.novembra 2004,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Lepšia právna úprava pre rast a zamestnanosť v Európskej únii" zo 16. marca 2005 (KOM(2005)0097),

–   so zreteľom na správu Komisie s názvom "Lepšia tvorba práva 2004" z 21. marca 2005 (KOM(2005)0098),

–   so zreteľom na usmernenie Komisie pre hodnotenie vplyvu z 15. júna 2005 a jeho prílohy (SEK(2005)0791),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Výsledok skríningu návrhov právnych predpisov v legislatívnom procese" z 27. septembra 2005 (KOM(2005)0462),

–   so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o lepšej tvorbe právnych predpisov a o zlepšovaní implementácie a vykonávania právnych predpisov EÚ z 28. septembra 2005(3),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Spoločná metodika EÚ na hodnotenie administratívnych nákladov uložených právnymi predpismi" z 21. októbra 2005 (KOM(2005)0518),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2005 o legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2006(4),

–   so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0082/2006),

A.   keďže Komisia vo svojom oznámení o lepšej právnej úprave pre rast a zamestnanosť v Európskej únii jasne spája dosiahnutie lisabonských cieľov s lepšou právnou úpravou,

B.   keďže prioritným cieľom politiky Európskej únie by malo byť vytvorenie transparentného, jasného, účinného a vysokokvalitného regulačného prostredia,

C.   keďže regulačné prostredie, v ktorom fungujú podniky, je určujúcim činiteľom ich konkurencieschopnosti, trvalo udržateľného rastu a v dôsledku toho aj ich schopnosti zamestnávať ľudí,

D.   keďže hodnotenie vplyvu v kontexte nových právnych predpisov a zjednodušovania súčasných právnych predpisov by mohlo prispieť k lepšiemu posúdeniu ich sociálnych, hospodárskych, environmentálnych a zdravotných vplyvov a mohlo by znížiť administratívne zaťaženie, ktoré podkopáva konkurencieschopnosť európskych podnikov, a najmä malých a stredných podnikov (MSP),

E.   keďže európski zákonodarcovia sa u občanov a podnikov v EÚ netešia príliš dobrej povesti najmä preto, že právne predpisy, ktoré sú často výsledkom rozsiahlych politických kompromisov, nie sú jasné a členské štáty nie sú schopné alebo ochotné správne ich uplatňovať,

F.   keďže Komisia pri navrhovaní právnych predpisov dáva možnosť niektorým zainteresovaným stranám reagovať prostredníctvom konzultácií a rôznych pracovných skupín, ale keďže predmet týchto konzultácií, účastníci a spôsob, akým Komisia zohľadňuje ich výsledky, nie sú dostatočne transparentné,

G.   keďže vo vyššie uvedenom uznesení z 20. apríla 2004 sa Európsky parlament vyjadril veľkou väčšinou v prospech využívania hodnotenia vplyvu v EÚ s cieľom zlepšiť právne predpisy a keďže Rada a Komisia v početných dokumentoch zdôraznili význam hodnotenia vplyvu,

H.   keďže hodnotenie vplyvu, ktoré uskutočňuje Komisia, sa nevykonáva vždy dôsledne rovnakým spôsobom, a máva preto nerovnakú kvalitu, a keďže hodnotenie vplyvu často pripomína skôr odôvodnenie návrhu než skutočné objektívne hodnotenie,

I.   keďže veľký podiel vykonávacích (alebo sekundárnych) právnych predpisov sa prijíma prostredníctvom komitologického postupu bez riadnej kontroly zo strany Európskeho parlamentu a bez hodnotenia vplyvu,

J.   keďže tvorba právnych predpisov je čiastočne procesom učenia sa, v rámci ktorého sa možno poučiť z predchádzajúcich chýb; keďže účinky právnych predpisov nie sú dostatočne transparentné a keďže správy Komisie o vykonávaní právnych predpisov Spoločenstva sa venujú len ich vykonávaniu v členských štátoch a neposkytujú pohľad na to, či predmetný právny predpis splnil stanovené ciele v praxi,

1.   zdôrazňuje potrebu, aby boli všetky právne predpisy Spoločenstva prijímané plne v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

2.   podporuje cieľ zlepšiť európske právne predpisy s cieľom posilnenia rastu a pracovných miest a zdôrazňuje potrebu integrovaného a dôsledného prístupu k iniciatívam pre "lepšiu právnu úpravu", ktoré by podporovali tri lisabonské piliere v prípade nepriaznivého vývoja na trhu; zdôrazňuje, že iniciatívy pre "lepšiu právnu úpravu" sa musia uplatňovať transparentným a demokratickým spôsobom;

3.   podporuje zákonodarstvo založené na zásadách a zamerané na kvalitu, a nie na kvantitu; považuje diskusiu o "lepšej právnej úprave" za príležitosť uvažovať o zákonodarstve ako o procese, ktorého cieľom je dosiahnuť jasne definované politické ciele angažovaním a zapojením všetkých zúčastnených strán počas všetkých etáp tohto procesu od prípravy až po vykonávanie;

4.   odporúča, aby sa program "lepšej právnej úpravy" predtým, ako sa bude v širšej miere uplatňovať, v niektorých oblastiach testoval a starostlivo vyhodnotil; považuje skúsenosti s Lamfalussyho procesom pri právnych predpisoch v oblasti finančných trhov a najmä dialóg medzi regulátormi a účastníkmi trhu za hodnotný príklad dynamického legislatívneho procesu;

5.   zastáva názor, že Lamfalussyho proces je užitočným mechanizmom; domnieva sa, že zbližovanie postupov dohľadu je kľúčové; víta v tejto súvislosti prácu výborov 3. úrovne a podporuje ich požiadavky týkajúce sa súboru primeraných nástrojov; je presvedčený o tom, že ak sa orgánom dohľadu poskytne priestor pre manévrovanie, do značnej miery to odstráni potrebu technických podrobností v právnych predpisoch a pravdepodobne to umožní vytvoriť primeranejšie pravidlá pre dynamický trh; zdôrazňuje však, že to nikdy nemôže spochybniť politickú zodpovednosť za konečné ciele príslušných právnych predpisov; trvá na tom, aby zákonodarcovia starostlivo sledovali tento proces, a opakovane pripomína, že legislatívne právomoci Európskeho parlamentu by mali byť plne rešpektované;

6.   pripomína, že je potrebné, aby bol každý legislatívny návrh sprevádzaný hodnotením vplyvu, čo sa uvádza vo vyššie uvedenom uznesení z 20. apríla 2004, a to umožní priamo určiť sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky, ako i stanoviť politické alternatívy, ktoré má zákonodarca v danom scenári k dispozícii;

7.   domnieva sa, že ak Komisia predkladá návrh na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov, je to potrebné uviesť;

8.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa jasné usmernenia a štruktúry na hodnotenie vplyvu, ktoré zverejnila Komisia v júni 2005, uplatňovali jednotne a bezodkladne vo všetkých generálnych riaditeľstvách;

9.   víta vypracovanie hodnotení vplyvu v prípravnej fáze, upozorňuje však, že tieto hodnotenia nemôžu nahradiť politickú diskusiu o výhodách a nevýhodách právnych predpisov; zdôrazňuje, že záujmy spotrebiteľov, spoločností a občanov nemožno obmedziť iba na analýzu nákladov a prínosov; zastáva názor, že vykonávanie právnych predpisov by malo patriť do plnej zodpovednosti samotných inštitúcií v súlade s ich politickými prioritami; požaduje plnú transparentnosť počas prípravnej fázy, ako aj odôvodnenia založené na požadovaných výsledkoch a v prípade potreby aj ďalšie spresnenie ; trvá na dôležitosti spoločných usmernení, ktoré plne zohľadňujú tri lisabonské piliere; a trvá na primeranom rozpočte;

10.   zdôrazňuje, že Komisia by mala do svojho hodnotenia vplyvu konkrétnejšie zahrnúť dôsledky neprítomnosti právnych predpisov z hľadiska stratených prínosov, najmä v súvislosti so zdravím, prosperitou a trvalou udržateľnosťou; zdôrazňuje, že Komisia by mala tiež čím skôr uviesť do praxe metódu, ktorú vytvorila na kvantifikovanie administratívnej záťaže v rámci hodnotenia vplyvu; konštatuje, že takáto metóda je potrebná na porozumenie nákladom spojeným s uplatňovaním a vykonávaním právnych predpisov; je toho názoru, že definitívna metodológia sa musí do hodnotenia vplyvu zapracovať najneskôr do roku 2006;

11.   považuje za nevyhnutné, aby sa kvalita hodnotenia vplyvu v záujme jeho jednotného uplatňovania zo strany Komisie podrobila nezávislej kontrole; nebude brať do úvahy žiadne návrhy bez toho, aby boli doložené nezávisle kontrolovaným hodnotením vplyvu, okrem výnimočných prípadov, keď Európsky parlament jednotlivo upustí od tejto požiadavky;

12.   želá si, aby sa "lepšia právna úprava" riadila globálnym prístupom, ktorý by v plnej miere zapájal Európsky parlament, Radu a Komisiu, ako aj členské štáty a v rámci ktorého by boli konzultované všetky zúčastnené strany s cieľom zapojiť občanov, ktorí nedávno v niektorých členských štátoch preukázali nedostatok dôvery v európsky projekt; odporúča zvýšenie účasti a zapojenia spotrebiteľov a zástupcov zamestnancov do konzultačných procesov;

13.   zdôrazňuje, že konzultácia zúčastnených strán počas prípravnej fázy sa odlišuje od rokovania so zainteresovanými stranami počas legislatívneho procesu, a vyjadruje obavy v súvislosti s tendenciou Komisie viesť dvojstranné rokovania s jednotlivými členskými štátmi pred predložením legislatívnych návrhov, čo niekedy vedie k prijímaniu zvláštnych, nekonzistentných a rozporuplných ustanovení, k neúčasti alebo výnimkám v prospech konkrétnych členských štátov, čo deformuje rovnaké podmienky;

14.   považuje za potrebné, aby počas prípravy právnych predpisov a hodnotenia vplyvu mali zainteresované strany možnosť a dostatok času na oznámenie svojich reakcií a aby ich Komisia informovala, ako ich reakcie zohľadnila v návrhu; zastáva názor, že v tejto súvislosti musí Komisia zachovať maximálnu transparentnosť tým, že zverejní reakcie zainteresovaných strán a hodnotenie vplyvu vo verejne dostupnom registri;

15.   konštatuje, že veľká časť vykonávacích predpisov sa prijíma prostredníctvom tzv. komitológie, t.j. postupu vo výboroch; zastáva názor, že tieto právne predpisy musia spĺňať rovnaké požiadavky na kvalitu ako nimi vykonávané právne predpisy, a budú preto musieť podliehať hodnoteniu vplyvu, hneď ako bude k dispozícii potrebné know-how a nástroje;

16.   je presvedčený o tom, že ak bude legislatívna právomoc Európskeho parlamentu rešpektovaná v rámci komitológie, bude Európsky parlament ochotnejší sústrediť sa na všeobecné zásady a podporovať legislatívne zjednodušovanie a inovácie;

17.   znovu zdôrazňuje, že aj Európsky parlament a Rada môžu podať podstatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhom Komisie, ktoré sú predmetom hodnotenia vplyvu, a zdôrazňuje, že uvedené hodnotenie vplyvu má zmysel len vtedy, ak sa použije rovnaká metóda ako v prípade Komisie;

18.   vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci medziinštitucionálnych konzultácií vypracovali v blízkej budúcnosti metódu a postup Spoločenstva na uplatňovanie hodnotenia vplyvu v európskom politickom procese a aby dosiahli konkrétne dohody do septembra 2006;

19.   upozorňuje, že metódy "lepšej právnej úpravy" by mali zohľadňovať vyváženosť moci a príslušné úlohy Európskeho parlamentu, Rady a Komisie; želá si, aby Európsky parlament prispieval rozvážnym a jednotným spôsobom na základe predchádzajúcich skúseností; zdôrazňuje, že je potrebné, aby inovácie v legislatívnom procese mali politickú podporu;

20.   domnieva sa, že výrazne technické právne predpisy by nemali viesť k tomu, aby boli spoluzákonodarcovia vylúčení z demokratického zákonodarného procesu, ale skôr by ich mali stimulovať k tomu, aby sa sústredili na hlavné politické zásady a ciele a na to, ako ich zavádzať do praxe, a aby pritom prešli z normatívneho na pohotový a participačný prístup a využívali technické know-how a kapacity regulačných orgánov, ktoré musia právne predpisy uplatňovať;

21.   vyzýva členské štáty, aby si vymieňali skúsenosti s používaním hodnotenia vplyvu a aby hodnoteniu vplyvu podrobili aj vnútroštátne právne predpisy;

22.   víta zvýšené zapojenie národných parlamentov do pracovného programu Komisie, ale varuje pred náhodným výberom návrhov na základe subsidiarity a proporcionality; žiada, aby všetky nové návrhy obsahovali prehľad existujúcich právnych predpisov v príslušnej oblasti a vysvetlenie úlohy nového právneho predpisu v tomto rámci; žiada, aby boli Rade a Európskemu parlamentu ponúknuté rôzne možnosti vrátane spoľahlivej analýzy príslušných dôsledkov v súvislosti s očakávaniami občanov, troma lisabonskými piliermi, nákladmi a administratívnou záťažou, najmä pre MSP;

23.   v záujme zabezpečenia právneho rámca jednotného pre celú EÚ vyzýva Komisiu, aby zaručila, že tento právny rámec nebude narušený Radou prostredníctvom odchylných ustanovení v prospech konkrétnych členských štátov;

24.   vyzýva Komisiu, aby najneskôr do troch rokov od nadobudnutia účinnosti nového právneho predpisu informovala Európsky parlament o jeho praktických vplyvoch; zaujíma sa predovšetkým o to, či právny predpis splnil pôvodný účel, aké dôsledky má na medzinárodnú konkurencieschopnosť príslušného odvetvia, v neposlednom rade z hľadiska rôznych nariadení (alebo neexistencie nariadení) v krajinách zúčastňujúcich sa na súťaži, a ako sa právny predpis dodržiava v praxi; žiada Komisiu aj o to, aby kvantitatívne výsledky hodnoteniu vplyvu pravidelne podrobila kritickej analýze s cieľom určiť, či použitá metóda poskytuje spoľahlivé predpovede, a aby informovala Európsky parlament o výsledkoch;

25.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európsky parlament, a najmä zodpovedný spravodajca zohrávali aktívnejšiu úlohu pri monitorovaní vykonávania európskych právnych predpisov v členských štátoch, a využívali existujúcu sieť, ktorá spája Európsky parlament a národné a/alebo regionálne parlamenty;

26.   zastáva názor, že transpozícia právnych predpisov ES by sa mala dôsledne a proaktívne sledovať, aby sa zabránilo odlišným výkladom a prikrášľovaniu; želá si, aby Komisia zohrávala pri transpozícii aktívnu úlohu spolu s orgánmi dohľadu a skupinami odborníkov, a to tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, keďže včasná analýza prípadných nástrah môže zamedziť omeškaniam a zbytočnému zaťaženiu podnikov; navrhuje, aby Európsky parlament v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi partnermi vypracoval primeraný postup sledovania transpozície;

27.   uznáva, že tzv. metóda otvorenej koordinácie je dôležitým nástrojom politiky v kontexte lisabonskej stratégie; zdôrazňuje však, že táto metóda nemôže byť považovaná za všeobecnú náhradu formálnejších koordinačných opatrení a opatrení spoločnej politiky v tomto kontexte; trvá na tom, aby bol Európsky parlament plne informovaný o vývoji postupov metódy otvorenej koordinácie a vyzýva Komisiu, aby predložila hodnotiacu správu týkajúcu sa tejto metódy; trvá na tom, že otvorená metóda koordinácie sa nesmie stať paralelným, netransparentným legislatívny postupom, ktorý by oslaboval postupy ustanovené v Zmluve o ES a ohrozoval parlamentnú kontrolu;

28.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú.v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (2) Ú.v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 146. (3) Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, s. 39 a s. 52. (4) Prijaté texty, P6_TA(2005)0524.