Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2000 o správach Komisie pre Európsku radu pod názvom "Lepšie zákonodarstvo 1998 – Spoločná zodpovednosť" a "Lepšie zákonodarstvo 1999"(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2001 o Bielej knihe Komisie o Európskej verejnej správe(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. apríla 2003 o správach Komisie pre Európsku radu pod názvom "Lepšie zákonodarstvo 2000" a "Lepšie zákonodarstvo 2001"(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2004 o správe Komisie pod názvom "Lepšie zákonodarstvo 2002"(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2004 o oznámení Komisie o zjednodušení a zlepšení regulačnej aktivity Spoločenstva(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2004 o hodnotení dopadov právnych predpisov Spoločenstva a o konzultačných postupoch(6),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre ústavné veci, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0080/2006),

A.   keďže zjednodušenie legislatívneho prostredia ako aj zaisťovanie jasnosti, efektívnosti a kvality súčasných i budúcich právnych predpisov sú hlavnými podmienkami pre dosiahnutie cieľa "lepšieho zákonodarstva", ktorý je pre Úniu prioritou v rámci zvyšovania rastu a zamestnanosti,

B.   so zreteľom na povinnosti a ciele stanovené v Medziinštitucionálnej dohode o lepšom zákonodarstve zo 16. decembra 2003(7), najmä tie, ktoré sú zamerané na zjednodušenie a zníženie objemu právnych predpisov Spoločenstva, a tie, ktoré sa týkajú účinkov právnych predpisov Spoločenstva v členských štátoch,

C.   keďže Komisia vo svojom oznámení z 25. októbra 2005 s názvom "Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva: Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia" (KOM(2005)0535), oprávnene prezentuje zjednodušenie, nie ako legislatívny postup, ktorý je odlišný od kodifikácie, prepracovania alebo jednoduchého zrušenia, ale ako súhrnný postup, ktorý tieto nástroje obsahuje a. ktorého cieľom je zjednodušiť uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov Spoločenstva a znížiť náklady s ním spojené,

D.   keďže tento prístup je nástrojom na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie pre Komisiu, Radu i Európsky parlament,

E.   keďže takýto prístup si vyžaduje úzke partnerstvo v tejto oblasti, a to na prvom mieste medzi európskymi inštitúciami navzájom, a potom medzi týmito inštitúciami a vnútroštátnymi orgánmi,

F.   so zreteľom na neutíchajúcu snahu Komisie, Rady a Európskeho parlamentu v posledných rokoch nastoliť, definovať a zlepšiť uplatňovanie nástrojov na zjednodušenie právnych predpisov,

G.   keďže iniciatívy na zjednodušenie, predložené od začatia druhého programu zjednodušenia vo februári 2003, v nadväznosti na oznámenie Komisie z 11. februára 2003 pod názvom "Aktualizovať a zjednodušiť acquis Spoločenstva" (KOM(2003)0071), boli svojou povahou a rozsahom veľmi odlišné, od revízie niektorých smerníc až po prepracovanie právnych predpisov v určitej celej oblasti, čím je sťažené vytvorenie štandardného procedurálneho prístupu,

H.   so zreteľom na skúsenosti získané pri vykonávaní Medziinštitucionálnej dohody z 20. decembra 1994 o kodifikácii(8) a Medziinštitucionálnej dohody z 28. novembra 2001 o prepracovaní právnych predpisov(9), a keďže tieto nástroje považuje za základ pre zjednodušenie acquis communautaire,

I.   keďže odkedy nadobudla platnosť Medziinštitucionálna dohoda o prepracovaní právnych predpisov, bolo predložených len 12 návrhov na prepracovanie, z ktorých 2 nakoniec viedli k uverejneniu výsledných aktov, 2 boli stiahnuté a o ôsmich sa ešte rokuje; a keďže spomedzi zhruba 2400 okruhov legislatívnych aktov, na ktoré sa by sa mohol uplatniť postup kodifikácie, bolo dodnes Európskemu parlamentu predložených len 49 kodifikačných návrhov,

J.   keďže vyššie uvedené oznámenie Komisie z roku 2005 obsahuje vo svojom "Otvorenom programe pre zjednodušenie" (Príloha 2) 30 návrhov, ktoré nie je možné jednoducho klasifikovať, pretože používajú termíny ako "preskúmanie", "revízia", "modernizácia", "zjednodušenie" a podobne,

1.   dôrazne podporuje proces zjednodušenia regulačného prostredia Únie, ako aj cieľ zabezpečiť, aby regulačné prostredie bolo primerané, jednoduché a účinné; zdôrazňuje však, že takýto proces by mal byť založený na niekoľkých predpokladoch:

2.   nabáda Komisiu, aby v rámci Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve prijala cielené a dôkladne premyslené právne predpisy, ktorých účinky budú predvídateľné a ktoré prispejú k zvyšovaniu rastu a zamestnanosti prostredníctvom znižovania zbytočných administratívnych výdavkov a postupov, odstraňovania prekážok pre prispôsobivosť a inováciu a vo všeobecnosti zabezpečenia právnej istoty;

3.   víta vyššie uvedené oznámenie Komisie z roku 2005, záväzok predložiť program na zjednodušenie právnych predpisov, a metódy a ciele určené na uskutočnenie tohto programu;

4.   víta skutočnosť, že Komisia má v úmysle začleniť významné iniciatívy na zjednodušenie do svojich ročných legislatívnych programov, a vyhlásenie, že Komisia predloží ďalšie oznámenia, ktoré pokryjú rôzne odvetvia hospodárstva Spoločenstva; zdôrazňuje význam úzkej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou s cieľom určiť právne predpisy, ktoré by mali byť zjednodušené;

5.   víta úmysel zjednodušiť zbytočné zaťaženie MSP a posilniť používanie informačných technológií; domnieva sa, že jedným z cieľov zjednodušenia regulačného prostredia Únie by malo byť zjednodušenie právnych predpisov, aby boli účinnejšie a tým viac zamerané na svojich adresátov;

6.   domnieva sa, že proces zjednodušenia by v žiadnom prípade nemal viesť k zníženiu štandardu, ktorý zaviedli súčasné právne predpisy; varuje preto pred príliš prísnou a výlučne finančnou a administratívnou analýzou nákladov a prínosov príslušných právnych predpisov; je presvedčený, že každé hodnotenie zamerané na zjednodušenie musí rovnakým spôsobom zohľadňovať hospodárske a sociálne aspekty a aspekty životného prostredia a zdravia, a nemalo by sa obmedzovať na krátkodobé hľadiská;

7.   vyzýva Komisiu, aby sa prioritne zaoberala zjednodušením nariadení; smernice by mali byť zjednodušené len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, a to vtedy, keď sa netýkajú veľmi citlivých záležitostí alebo nie sú výsledkom náročných kompromisov, ako v prípade práva ES v oblasti obchodných spoločností;

8.   konštatuje, že "miera úspešnosti" iniciatív zjednodušenia od roku 2003 je uspokojivá a že priemerná dĺžka trvania legislatívneho procesu nie je prehnaná vzhľadom na komplikovanosť rozsahu ich pôsobnosti; podotýka však, že počet iniciatív zjednodušenia predložených od toho času je veľmi obmedzený a že pôvodne vytýčené ciele zredukovania objemu acquis Spoločenstva neboli ani zďaleka dosiahnuté;

9.   zastáva názor, že zrušenie nepodstatných a obsolétnych právnych predpisov je prioritnou požiadavkou, ktorú musí Komisia neodkladne splniť; domnieva sa však, že keď sa z týchto dôvodov zruší právny predpis Spoločenstva, musí sa zároveň zaviesť iný, aby sa členským štátom zabránilo v regulovaní záležitostí, ktoré boli na úrovni Spoločenstva deregulované;

10.   zdôrazňuje, že v niektorých oblastiach dochádza k nadmernej regulácii, čo je dané vo väčšine prípadov legislatívnou činnosťou členských štátov, a že dôsledkom zrušenia právneho predpisu Spoločenstva by preto malo byť zrušenie príslušných vnútroštátnych ustanovení;

11.   navrhuje, aby Komisia neustále monitorovala tie vnútroštátne právne predpisy, ktoré môžu zostať v platnosti po tom, ako boli zrušené právne predpisy Spoločenstva, na základe ktorých boli tieto vnútroštátne právne predpisy prijaté; domnieva sa, že Komisia by mala k svojim návrhom pridať primerané doložky o preskúmaní;

12.   považuje kodifikáciu a prepracovanie právnych predpisov za primárny prostriedok na zjednodušenie acquis communautaire a naliehavo žiada, aby sa používali viac; domnieva sa, že prepracovanie predpisov sa používa len v obmedzenej miere a že je to dôsledok tak nedostatočného záujmu zo strany Komisie ako aj toho, že sa nepodarilo dostatočne prispôsobiť rokovací poriadok Európskeho parlamentu k Medziinštitucionálnej dohode;

13.   podporuje kodifikáciu acquis communitaire, ale vyjadruje pochybnosti o jeho celkovom prepracovaní, keďže to môže ľahko viesť k rozdielnemu výkladu medzi inštitúciami EÚ; upozorňuje na skutočnosť, že zjednodušenie by nemalo viesť k prepracovaniu acquis mimo rámca demokratickej kontroly;

14.   chváli výsledky doteraz dosiahnuté kodifikáciou právnych predpisov Spoločenstva a dúfa, že príslušné odbory Komisie pripravia nové a ambicióznejšie kodifikačné návrhy aj v odvetviach, ktoré dodnes nie sú pokryté, najmä právo obchodných spoločností, duševného vlastníctva a ochrany spotrebiteľa;

15.   domnieva sa, že ak si inštitúcie skutočne želajú zjednodušiť právne predpisy a na tento účel použiť prepracovanie predpisov, mala by sa Medziinštitucionálna dohoda o prepracovaní právnych predpisov uplatňovať dôslednejšie;

16.   chápe, že ak je zámerom, aby prepracovanie predpisov bolo účinnejšie, Európsky parlament a Rada sa budú v zásade musieť zdržať zmien a doplnení v kodifikovaných častiach predpisov; domnieva sa, že ak inštitúcie skutočne chcú zjednodušiť právne predpisy a na tento účel použiť prepracovanie predpisov, kodifikované časti predpisu by spravidla mali podliehať podmienkam stanoveným v Medziinštitucionálnej dohode o kodifikácii; uznáva však, že by mal existovať osobitný postup, ktorý by umožňoval zmeniť a doplniť kodifikovanú časť predpisu kedykoľvek to bude potrebné na zosúladenie alebo prepojenie s tou časťou, ktorá sa môže meniť;

17.   domnieva sa, že inštitúcie môžu posúdiť, či je vhodné stanoviť - okrem kodifikácie a prepracovania - tretí typ postupu s cieľom zabezpečiť najvhodnejšie prostriedky na zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva; domnieva sa však, že v súčasnosti v tých prípadoch, v ktorých Komisia vypracovala bežné návrhy na zjednodušenie, ktoré neobsahujú zrušenie, kodifikáciu alebo prepracovanie, nemôže Európsky parlament začať žiaden iný postup okrem bežného postupu, a preto sa v týchto prípadoch nemôžu uplatniť ustanovenia bodu 36 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve;

18.   domnieva sa, že Medziinštitucionálna dohoda o prepracovaní právnych predpisov by mala podrobne upraviť postup v prípadoch, keď sa v priebehu legislatívneho procesu ukáže, že je potrebné zmeniť kodifikované časti predpisu;

19.   vyzýva Komisiu, zohľadňujúc vyššie stanovené usmernenia, aby neodkladne predložila návrh s cieľom prepracovať medziinštitucionálne dohody upravujúce kvalitu právnych predpisov EÚ;

20.   vyjadruje svoju pripravenosť spolu s Komisiou a Radou vynaložiť zvýšené úsilie na opätovné začatie procesu zjednodušenia;

21.   zaväzuje sa k zhodnoteniu svojich interných legislatívnych postupov a techník s cieľom urýchliť konania v rámci postupu zjednodušenia, rešpektujúc postupy ustanovené primárnou legislatívou, v tomto prípade Zmluvou o ES;

22.   poveruje Výbor pre ústavné veci, aby určil, ako je možné zmeniť a doplniť rokovací poriadok, aby sa umožnilo účinne vykonávať dohodu o prepracovaní predpisov, s cieľom prinajmenšom viac využiť zjednodušené postupy stanovené v rokovacom poriadku;

23.   zdôrazňuje, že tradičné legislatívne nástroje treba naďalej využívať bežným spôsobom, aby sa dosiahli ciele stanovené v zmluvách; domnieva sa, že využívanie alternatívnych spôsobov regulácie, ako je koregulácia a samoregulácia, môže užitočným spôsobom dopĺňať legislatívne opatrenia, pokiaľ tieto metódy prinášajú zlepšenia s rovnakým alebo väčším rozsahom ako je rozsah zlepšení, ktoré je možné uskutočniť pomocou právnych predpisov; zdôrazňuje, že využívanie alternatívnych spôsobov regulácie musí prebiehať v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou o lepšom zákonodárstve; zdôrazňuje, že Komisia musí stanoviť podmienky a obmedzenia, ktoré musia pri uplatňovaní postupov koregulácie a samoregulácie dodržiavať všetky strany, a že by sa v každom prípade mali použiť len pod dohľadom Komisie a bez toho, aby bolo dotknuté právo Európskeho parlamentu namietať proti ich použitiu;

24.   žiada Komisiu, aby predložila správu, v ktorej zhodnotí, či súčasný postup štandardizácie ako formy koregulácie spĺňa požiadavky Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve a článku 6 Zmluvy o ES;

25.   domnieva sa, že použitie štandardizácie by mohlo viesť k zníženiu transparentnosti a zodpovednosti, keďže zvolení zástupcovia by sa nezúčastňovali na rozhodovacom postupe a účasť mimovládnych organizácií a iných zúčastnených strán by nebola zabezpečená rovnakým spôsobom; domnieva sa preto, že štandardizácia by sa mala striktne obmedziť na čisto technické harmonizačné opatrenia;

26.   s prekvapením konštatuje, že otázka reformy súčasného systému delegovania normatívnej právomoci (systém komitológie) sa vo vyššie uvedenom oznámení Komisie z roku 2005 spomína len okrajovo - na konci jeho bodu 3d, pričom táto reforma by mohla výrazne prispieť k zjednodušeniu sekundárnej legislatívy Spoločenstva tak, že by bolo Komisii umožnené prijímať vykonávacie predpisy v rýchlejších postupoch;

27.   zastáva názor, že zákonodarca by tiež mohol prispieť k zjednodušeniu prostredníctvom dohody o menej podrobných právnych aktoch a o využívaní širšej škály vykonávacích opatrení zo strany Komisie, za predpokladu, že zákonodarca zabezpečí efektívnu kontrolu dodržiavania týchto vykonávacích predpisov;

28.   opätovne potvrdzuje, že v tomto kontexte by akékoľvek využitie postupu komitológie vyžadovalo celkovú revíziu rozhodnutia Rady1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(10), teda:

29.   berie na vedomie zoznam opatrení zahrnutých v otvorenom programe zjednodušenia, ktorý zostavila Komisia, a ak to bude vhodné, bude v kontexte nadchádzajúceho legislatívneho procesu aktívne spolupracovať na zjednodušení právnych predpisov;

30.   očakáva, že rôzne návrhy Komisie na prepracovanie a preskúmanie prispejú k zvýšeniu hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Únii v rámci politiky trvalo udržateľného rozvoja, ako aj k zvýšeniu ochrany zdravia občanov a kvality životného prostredia v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2 Zmluvy o ES;

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 197, 12.7.2001, s. 433. (2) Ú. v. ES C 153 E, 27.6.2002, s. 314. (3) Ú. v. EÚ C 64 E, 12.3.2004, s. 135. (4) Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 155. (5) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 512. (6) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 146. (7) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (8) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2. (9) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1. (10) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.