Uznesenie Európskeho parlamentu o verejných financiách v Hospodárskej a menovej únii (HMÚ) (2005/2166(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie o verejných financiách v HMÚ - 2005 (KOM(2005)0231),
– so zreteľom na integrované usmernenia Komisie pre rast a zamestnanosť (2005 – 2008) (KOM(2005)0141),
– so zreteľom na hospodárske predpovede Komisie z jesene 2005(1),
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1056/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(2),
– so zreteľom na odporúčanie Rady z 12. júla 2005 pre Taliansko s cieľom odstrániť nadmerný schodok(3),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/729/ES zo 7. júna 2005, ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2005/136/ES o existencii nadmerného deficitu v Holandsku(4),
– so zreteľom na odporúčanie Rady zo 7. októbra 2005 s cieľom odstrániť nadmerný schodok v Portugalsku(5),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/843/ES z 8. novembra 2005, ktoré v súlade s článkom 104 ods. 8 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva stanovuje, že akcia Maďarska, v reakcii na odporúčanie Rady z 8. marca 2005 v zmysle článku 104 ods. 7 zmluvy sa ukázala ako nedostatočná(6),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady z 24. januára 2006 o existencii nadmerného schodku vo Veľkej Británii(7),
– so zreteľom na výročnú správu Európskeho odborového inštitútu z roku 2005 o koordinácii kolektívneho vyjednávania v Európe,
– so zreteľom na Svetový ekonomický výhľad Medzinárodného menového fondu o globalizácii a vonkajšej nerovnováhe z apríla 2005,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0162/2006),
1. vyjadruje svoje obavy z dôvodu, po prvé, stále pomalého rastu v Európe od roku 2002, ktorý sa v eurozóne zrýchľuje iba postupne z 0,6 % v roku 2003 na 1,3 % v roku 2005, na rozdiel od miery rastu v USA vo výške 3,5 % v roku 2005 a oživenia japonskej ekonomiky poháňanej domácim súkromným koncovým dopytom; po druhé, stále vysokej miery nezamestnanosti, ktorá predstavuje 9 % v EÚ-25 a 8,1 % v EÚ-15; po tretie, z dôvodu produkčnej medzery, ktorá je v súčasnosti na úrovni -1 % HDP a ukazuje, že hospodársky rast EÚ zostáva výrazne pod úrovňou dlhodobého potenciálu, keďže ho obmedzujú štrukturálne nepružnosti, slabý vnútorný dopyt a nedostatok správnej vyváženosti v kombinácii makroekonomických politík; zdôrazňuje, že potenciál rastu európskeho hospodárstva je naďalej neprimerane malý, iba na úrovni približne 2 %, čo je oveľa menej ako údaje zaznamenané inde vo svete; doknieva sa, že tento potenciál rastu nepostačuje na tvorbu pracovných príležitostí a znižovanie miery nezamestnanosti, ani na rozvoj EÚ-25;
2. zdôrazňuje riziko rýchlych úprav globálnej nerovnováhy, ktoré by mohlo viesť k poklesu dopytu v Spojených štátoch a tým k nižšiemu exportu a slabšiemu rastu v EÚ, a zdôrazňuje, že tento účinok by mohol ešte zvýšiť kolísanie výmenného kurzu eura a amerického dolára;
3. všíma si nepriaznivé dôsledky kolísania ceny ropy a zvýšenia interného dopytu a rastu v EÚ a hrozbu druhotných dôsledkov tohto javu, víta zodpovedné správanie sociálnych a hospodárskych subjektov, ktoré sa snažia zabrániť týmto dôsledkom napriek slabej spotrebe domácností; poukazuje na to, že nevyhnutnou podmienkou politiky trvalo udržateľných verejných financií je stabilné, otvorené a konkurencieschopné makroekonomické politické rozhodovanie;
4. vyjadruje svoje obavy vzhľadom na nízku súkromnú spotrebu, najmä v určitých členských štátoch, ktorá prispela k malej miere rastu v EÚ a tým k súčasnej globálnej nerovnováhe a ktorú spôsobuje prevládajúca atmosféra neistoty vzhľadom na zamestnanosť a dôchodky, stále vysoká miera nezamestnanosti a nízky rast reálnych miezd; pripomína záväzok podporovať vývoj nominálnej mzdy a mzdových nákladov v súlade s cenovou stabilitou a trendom strednodobej produktivity v rámci integrovaného usmernenia 4;
5. víta nárast investičných výdavkov, spôsobený obnovením dôvery medzi podnikateľmi a súčasnými stabilizovanými ziskovými maržami, ako uvádzajú hospodárske výhľady z jesene 2005 Medzinárodného menového fondu i Komisie; domnieva sa, že stále existuje priestor a potreba ďalšieho urýchľovania investičných aktivít, a tak vyzýva na uskutočnenie štrukturálnych reforiem a ďalších opatrení, ktoré by natrvalo zlepšili investičné prostredie a zvýšili investície;
6. podporuje preorientovanie verejných politík a výdavkov smerom k inovácii, obnoviteľnej energii, vzdelávaniu a školeniu, výskumu, informačným technológiám, telekomunikáciám, dopravným sieťam atď.;
7. ľutuje, že finančný rámec EÚ na roky 2007 – 2013 dostatočne neodráža prioritu prisúdenú výdavkom v rámci cieľov lisabonskej stratégie; zdôrazňuje, že príspevky do rozpočtu EÚ by sa mali posudzovať na základe budúcich prínosov so zohľadnením ich pozitívneho efektu prelievania a pákového efektu za predpokladu, že rozpočet EÚ je dostatočne orientovaný na výdavky prinášajúce evidentnú pridanú hodnotu;
8. poznamenáva, že zdravé verejné financie nie sú prvoplánovým cieľom, ale prostriedkom, ktorý členským štátom umožní splniť ich verejné povinnosti; zdôrazňuje význam zdravších fiškálnych pozícií pre rast kvality, tvorbu pracovných príležitostí a lisabonskú stratégiu, konštatuje však, že v dôsledku nesprávneho uplatňovania Paktu stability a rastu sa napriek fiškálnemu rámcu od minulého roka nedosiahlo žiadne výrazné zlepšenie fiškálnych pozícií členských štátov; konštatuje, že väčšina členských štátov ešte nedosiahla strednodobé ciele, pokiaľ ide o ich platobnú bilanciu; poznamenáva, že deficit v roku 2005 dosiahol 2,9 % HDP v eurozóne a 2,7 % v celej EÚ, že jedenásť členských štátov vykazuje deficit presahujúci 3 % HDP, pričom k týmto štátom patria štyri najsilnejšie ekonomiky EÚ, konkrétne Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Veľká Británia a že od leta 2004 bol proti desiatim členským štátom začatý postup pri nadmernom deficite;
9. zdôrazňuje význam opatrení na riešenie pretrvávajúcich fiškálnych tlakov; víta skutočnosť, že orgány členských štátov vypracovali politiky a verejné záväzky v oblasti znižovania fiškálnych deficitov;
10. vyjadruje svoje obavy týkajúce sa výhľadov na dlhodobú rozpočtovú udržateľnosť vzhľadom na zvýšenie miery verejného zadĺženia zo 69,2 % v roku 2002 na 71,7 % v roku 2005 v eurozóne a zo 61,4 % v roku 2002 na 64,1 % v roku 2005 v EÚ-25, spôsobené malým rastom HDP, krátkodobými politikami na kontrolu schodku a nedostatkom odhodlaného úsilia pri znižovaní rozpočtového schodku prostredníctvom štrukturálnych reforiem;
11. zdôrazňuje, že vzhľadom na malú dôveru spotrebiteľov a investorov v EÚ je nevyhnutné napraviť verejné deficity; vyjadruje sklamanie z posledných trendov v oblasti verejných financií a poznamenáva, že deficity členských štátov sú oveľa vyššie, než ako si to vyžaduje európske hospodárstvo; konštatuje, že vlády na ospravedlnenie deficitov argumentujú nízkym rastom, a to napriek skutočnosti, že deficity bránia uzdravovaniu hospodárstva a spôsobujú vyhrotenie hospodárskeho cyklu; vyzýva na ambicióznejšie zníženie verejných deficitov v roku 2006, než je len hospodárska úprava uskutočnená v očakávaní vyššieho európskeho rastu;
12. vyzýva na vyššiu transparentnosť verejných financií jednotlivých členských štátov vrátane implicitných záväzkov, napríklad penzijných záväzkov vo verejnom sektore, ktoré podstatne zvýšia zaťaženie verejného sektora dlhmi v nasledujúcich rokoch;
13. pripomína svoju požiadavku vyhnúť sa procyklickým politikám; zdôrazňuje význam uskutočnenia štrukturálnych a daňových reforiem a súčasne zdôrazňuje, že by sa mala venovať primeraná pozornosť ich vhodnému načasovaniu;
14. nabáda k ďalšiemu výskumu rôznych druhov a opatrení štrukturálnych a makroekonomických reforiem a ich vzájomného pôsobenia a vplyvu na rozličné fázy hospodárskeho cyklu, s cieľom určiť najlepší možný prostriedok na posilnenie verejných financií a zároveň na uskutočňovanie lisabonskej stratégie;
15. zdôrazňuje, že chýbajúca politická vôľa obmedziť verejné výdavky, príliš optimistické výhľady v súvislosti s príjmami, kreatívne účtovníctvo a fiškálna konsolidácia založená najmä na jednorazových opatreniach prispeli vo veľkej miere kuvzniku rozpočtových odchýlok a nedostatočnej sile fiškálneho rámca;
16. odporúča, aby sa preskúmalo, či je potrebné stanoviť jednotný harmonogram rozpočtových postupov v celej EÚ, podľa možnosti na dvojročnom základe; domnieva sa, že príprava rozpočtov členských štátov musí vychádzať z jednotných predpokladov, pokiaľ ide o kľúčové hospodárske parametre, napríklad o trendy týkajúce sa cien ropy a výmenných kurzov; žiada preto, aby sa jednotne posúdili kľúčové hospodárske parametre a aby sa stanovili v rámci celej EÚ;
17. vyzýva členské štáty, aby sa urýchlene venovali problematike starnutia spoločnosti a vyrovnali sa s dynamikou zadlženia, a to najmä tie členské štáty, ktorých dlhodobý udržateľný vývoj je ohrozený;
18. nabáda k dôraznejšiemu zameraniu sa na udržateľnosť rozpočtových reforiem, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti výdavkov aj príjmov, pričom je potrebné zachovať stav trvalo udržateľných verejných financií a primerané poskytovanie verejných služieb vrátane fiškálnej disciplíny a riziká explicitných a implicitných podmienených záväzkov;
19. zdôrazňuje význam snahy Komisie a Rady zlepšiť riadenie v oblasti štatistiky zlepšením vykazovania finančných údajov s odporúčaním pre členské štáty týkajúcim sa celoeurópskych noriem pre štatistické úrady vrátane zásad profesionálnej nezávislosti, dôvernosti, spoľahlivosti a včasnosti údajov a vhodnosti zdrojov štatistických úradov a zlepšeného monitorovania Komisie;
20. domnieva sa, že existuje priestor pre zlepšenie účtovania verejných aktív a implicitných záväzkov s cieľom zvýšiť transparentnosť, porovnateľnosť a poskytnúť spoľahlivejší základ pre rozhodovanie; domnieva sa, že Komisia by mohla v tejto oblasti spustiť iniciatívu;
21. odporúča, aby Komisia pripravila štúdiu o osvedčených postupoch týkajúcich sa štatistického riadenia v súvislosti s vykazovaním finančných údajov a účtovania verejných aktív a pasív v členských štátoch;
22. podporuje vytváranie národných správ o dlhodobej udržateľnosti verejných financií s cieľom zvýšiť uvedomenie si a dôveryhodnosť národných záväzkov a domnieva sa, že národné parlamenty by mali byť zapojené do tejto úlohy;
23. zdôrazňuje význam toho, aby fiškálne politiky nových členských štátov dohnali priemerné úrovne príjmov a finančného rozvoja v EÚ prostredníctvom daňových a výdavkových politík vyznačujúcich sa účinnosťou, transparentnosťou a spoľahlivosťou a zameraných na zvyšovanie rastu, udržateľnosť a modernizáciu a stabilizáciu hospodárstva;
24. odsudzuje nedostatok koordinácie politiky v eurozóne, upriamuje pozornosť na rozdiely vo fiškálnych politikách členských štátov v eurozóne a je znepokojený možnými protichodnými účinkami takéhoto nedostatku koordinácie;
25. vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami súčasného rámca makroekonomickej koordinácie v Rade ECOFIN, ako aj nad nedostatkom koordinácie medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu týkajúcu sa hospodárskych výhod a obmedzení výraznejšej koordinácie hospodárskej politiky; žiada v rámci kolínskeho procesu aktívnejší makroekonomický dialóg medzi ECOFIN, Európskou centrálnou bankou a európskymi sociálnymi partnermi;
26. vyzýva Radu, aby upravila časový plán makroekonomickej koordinácie tak, aby mal Európsky parlament dostatok času na predloženie svojho príspevku;
27. vyzýva predsedu euroskupiny, aby navrhol detailný akčný plán na trvanie jeho funkčného obdobia, pričom jasne definuje svoje ciele a plánované opatrenia; očakáva pravidelné správy o úrovni dosiahnutého plnenia;
28. vyzýva členské štáty, aby prijali svoj záväzok v súlade s článkom 99 zmluvy a považovali svoje hospodárske politiky za záležitosť spoločného záujmu a koordinovali ich, pripomína členským štátom, že lepšie koordinované politiky a lepšia kombinácia politík by mohli zlepšiť ich celkový výsledok; vyzýva na väčšie uvedomenie si vplyvu národnej hospodárskej politiky na úrovni EÚ a záväzok považovať hospodársku politiku za spoločný záujem a koordinovať ju;
29. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a európskym sociálnym partnerom.