Európsky parlament,

–   so zreteľom na siedmu výročnú správu EÚ o ľudských právach (2005)(1),

–   so zreteľom na články 3, 6, 11, 13 a 19 Zmluvy o Európskej únii a články 177 a 300 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na všetky príslušné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv(2),

–   so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol,

–   so zreteľom na Chartu OSN,

–   so zreteľom na nadobudnutie účinnosti Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu 1. júla 2002 a na svoje uznesenia týkajúce sa Medzinárodného trestného súdu(3),

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi a Akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi na rok 2005, ktorý pripravili a schválili Rada a Komisia v súlade s haagským programom,

–   so zreteľom na protokol č. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, týkajúci sa zrušenia trestu smrti za všetkých okolností,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(4),

–   so zreteľom na Dohodu o partnertsve AKT - EÚ(5) a jej poslednú revíziu z roku 2005(6),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach vo svete,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. februára 2005 o prioritách a odporúčaniach EÚ na 61. schôdzu Komisie OSN pre ľudské práva v Ženeve (od 14. marca do 22. apríla 2005)(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(8),

–   so zreteľom na všetky naliehavé uznesenia o ľudských právach prijaté Európskym parlamentom,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Desiate výročie Euro-stredomorského partnerstva: Program práce na plnenie výziev ďalších piatich rokov" (KOM(2005)0139),

–   so zreteľom na uznesenia Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia, a najmä na uznesenie, o ktorom sa hlasovalo 21. novembra 2005 v Rabate,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o šiestej výročnej správe Rady podľa Kódexu správania štátov Európskej únie pri vývoze zbraní(9),

–   so zreteľom na závery diskusného fóra EÚ o ľudských právach, ktoré sa konalo v decembri 2005,

–   so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví (A6-0158/2006),

A.   keďže výročná správa EÚ o ľudských právach za rok 2005 je všeobecným prehľadom činností inštitúcií EÚ týkajúcich sa ľudských práv vo vnútri a za hranicami EÚ,

B.   keďže toto uznesenie stanovuje preskúmať, zhodnotiť a tam, kde je to vhodné, ponúknuť konštruktívnu kritiku činností Komisie a Rady v oblasti ľudských práv a celkovej činnosti Európskeho parlamentu,

1.   víta skutočnosť, že EÚ zohráva čoraz aktívnejšiu úlohu vo svete s cieľom zlepšiť situáciu v oblasti ľudských práv v celosvetovom meradle; domnieva sa, že posledné rozšírenie EÚ na 25 členských štátov so 457 miliónmi obyvateľov (pričom sa toto číslo v krátkom čase zvýši v dôsledku pristúpenia Bulharska a Rumunska) posilnilo celosvetový význam EÚ, a tým jej prinieslo väčšiu váhu v medzinárodnej politike týkajúcej sa ľudských práv;

2.   domnieva sa, že napriek rozsiahlej činnosti v oblasti presadzovania ľudských práv sú tieto snahy do značnej miery obmedzené na odborníkov a jednorazové zastúpenia a že EÚ sa vo všeobecnosti nedarí systematicky a nepretržite riešiť otázky ľudských práv s ohľadom na tretie krajiny a zaradiť politiku ľudských práv do hlavných trendov s ohľadom na obchodnú a rozvojovú politiku EÚ a jej ostatné vonkajšie politiky voči týmto krajinám;

3.   zdôrazňuje potrebu spoločnej, konzistentnej a transparentnej politiky vykonávanej všetkými členskými štátmi v ich bilaterálnych vzťahoch s tretími krajinami so slabým dodržiavaním ľudských práv, a vyzýva členské štáty, aby svoje bilaterálne kontakty s týmito krajinami vykonávali v súlade so spoločnou pozíciou EÚ;

4.   považuje za podstatné, aby EÚ vytvorila integrovaný rámec predpisov a inštitúcií, ktoré by Charte základných práv udelili záväznú silu, zaistili súlad so systémom vytvoreným Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vytvorili základ pre jednotný európsky front v boji za celosvetovú kultúru dodržiavania práv; vyzýva európske politické inštitúcie, aby mobilizovali svoju energiu na podporu týchto cieľov;

Výročná správa Rady

5.   zdôrazňuje význam výročnej správy EÚ o ľudských právach tým, že zvyšuje viditeľnosť otázky ľudských práv vo všeobecnosti;

6.   s nadšením víta verejnú prezentáciu správy Rady za rok 2005 na plenárnej schôdzi v decembri 2005, súbežne s udelením výročnej Sacharovovej ceny Európskym parlamentom za slobodu myslenia súčasne trom laureátom, konkrétne Dámam v bielom, Reportérom bez hraníc a Hauwe Ibrahim; naliehavo žiada, aby sa pokračovalo v takejto praxi i v budúcnosti, aby sa decembrová plenárna schôdza Európskeho parlamentu stala oporným bodom pre činnosti EÚ v oblasti ľudských práv;

7.   víta väčšiu jasnosť a stručnosť správy; žiada však Radu, aby sa viac zamerala na hodnotenie nástrojov a iniciatív EÚ v tretích krajinách, aby sa zaoberala výsledkami dosiahnutými v tejto záležitosti a aby do správy zahrnula štúdie dopadu uvedených činností pri jasne definovanej metodike takejto práce, ako aj strategické analýzy hlavných cieľov pre nadchádzajúci rok;

8.   považuje za pozitívny vývoj, že sa správa Rady usiluje po prvýkrát o pravdivé vykreslenie činnosti Európskeho parlamentu, ale vyzýva budúce fínske predsedníctvo, aby pri príprave ôsmej výročnej správy EÚ o ľudských právach aktívne konzultovalo s Európskym parlamentom, aby vypracovalo správu o spôsobe, akým boli uznesenia Európskeho parlamentu zohľadnené Radou a Komisiou, a aby ako základný prvok vhodným spôsobom zapojila do vypracovania správy Európsky parlament tak, aby jej konečné znenie bolo skutočným pokusom o zohľadnenie názorov Rady, Komisie a Európskeho parlamentu; zastáva názor, že Európsky parlament musí naďalej vypracovávať vlastnú správu s cieľom hodnotiť politiku EÚ v oblasti ľudských práv a vykonávať parlamentnú kontrolu;

9.   navrhuje, aby kľúčovou prioritou Rady v budúcich správach o ľudských právach bola analýza a vykonávanie usmernení EÚ, ako aj vypracúvanie hodnotení dopadu každého usmernenia, ktoré by zvážili ich účinnosť pri pôsobení na zmenu v tretích krajinách;

10.   požaduje, aby budúce výročné správy o ľudských právach analyzovali aj otázku, ako sa ľudské práva prejavujú vo vonkajšom rozmere iných politík EÚ, ako sú rozvoj a obchod, vrátane informovania o tom, v akom rozsahu sa doložky o ľudských právach a demokracii uplatnili vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami; okrem toho v tejto súvislosti požaduje, aby budúce výročné správy o ľudských právach posúdili, či sa v rámci dohôd EÚ skutočne dodržiavajú doložky o ľudských právach a demokracii, ako bolo schválené Európskym parlamentom v horeuvedenom uznesení zo 14. februára 2006;

Činnosť EÚ počas dvoch predsedníctiev

11.   víta prístup predsedníctva Luxemburska a Spojeného kráľovstva, ktorý sa zameriaval na spoluprácu, a vyjadruje nádej, že takýto vývoj bude pokračovať aj počas rakúskeho a fínskeho predsedníctva pri prijímaní spoločného ročného programu; domnieva sa, že takáto spolupráca by mala zvýšiť koordináciu a konzistentnosť činností EÚ, a dúfa, že tento trend bude pokračovať a v budúcnosti sa bude ďalej posilňovať;

12.   víta snahu a odhodlanie predsedníctiev Luxemburska a Spojeného kráľovstva vyvinúť metodiku a kritériá pre účinnejšie vykonávane usmernení EÚ, vrátane demaršov zaslaných tretím krajinám, ktoré sa týkajú jednotlivých prípadov, verejných vyhlásení a deklarácií; a zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia zvláštneho mechanizmu pre systematickú kompiláciu praxe na miestnej úrovni vedúcimi misií EÚ a delegácií Komisie, s cieľom určiť príklady "najlepšej a zlej praxe" pri vykonávaní usmernení v teréne, čo by mohlo umožniť vyhodnotenie tohto vykonávania na miestnej úrovni;

13.   víta iniciatívy luxemburského predsedníctva riešiť problém obmedzených zdrojov spoločným zdieľaním bremena, včasnými rokovaniami, zhromažďovaním zdrojov a neformálnymi troika rokovaniami s ostatnými členskými štátmi o konkrétnych otázkach; vyzýva Radu, aby rozvíjala tento prístup počas ďalších predsedníctiev;

14.   oceňuje prístup predsedníctva Spojeného kráľovstva k problematike trestu smrti, ktoré v súlade so smernicami EÚ o treste smrti podalo demarš v tretích krajinách, v ktorých buď existovalo riziko zrušenia moratória na trest smrti de jure alebo de facto, alebo kde sa uvažovalo o vnútorných krokoch zameraných na zavedenie moratória; žiada rakúske predsedníctvo a všetky budúce predsedníctva, aby nasledovali tento príklad a pravidelne podávali v týchto krajinách demarše; požaduje, aby všetky predsedníctva postupovali v duchu týchto demaršov tam, kde je to potrebné; vyzýva Komisiu, aby poverila svoje delegácie v tretích krajinách, kde existuje trest smrti, aby podporili opatrenia Rady na zavedenie moratória a zdvojnásobili ich úsilie v prípadoch, keď európskym občanom hrozí trest smrti; víta uznesenie prijaté Európsko-stredomorským parlamentným zhromaždením v Rabate dňa 21. novembra 2005, ktoré vyzýva partnerské krajiny Barcelonského procesu, aby podporili moratórium na trest smrti;

15.   víta skutočnosť, že prioritou sa stalo dodržiavanie záväzkov v oblasti ľudských práv ako súčasť krokov prijatých počas predsedníctva Spojeného kráľovstva s cieľom zahájiť prístupové rokovania s Tureckom a Chorvátskom, ako i to, že sa Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko udelil štatút kandidátskej krajiny a že sa začali rokovania o dohode o stabilizácii a pridružení so Srbskom a Čiernou Horou a s Bosnou a Hercegovinou; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že v kandidátskych krajinách dôjde ku skutočnému pokroku v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o ochranu menšín, náboženskú slobodu a slobodu prejavu, ochranu vysídlených osôb a utečencov, ochranu ľudí s psychickými ťažkosťami a/alebo s mentálnym postihnutím a spoluprácu s medzinárodnými súdnymi orgánmi v súlade európskymi zásadami a acquis Spoločenstva; nalieha na Radu a Komisiu, aby ako kľúčovú otázku zahrnuli do zmluvných vzťahov s kandidátskymi krajinami a krajinami, ktoré sa zúčastňujú na procese stabilizácie a pridruženia, dodržiavanie dohovorov OSN; zdôrazňuje význam asociačného a prístupového procesu pri poskytovaní podnetov na uskutočňovanie nevyhnutných reforiem v oblasti ľudských práv;

16.   berie so súhlasom na vedomie, že predsedníctva Rady považujú boj proti obchodovaniu s ľuďmi za prioritu; naliehavo žiada EÚ, aby prijala integrovaný, na ľudské práva zameraný prístup na riešenie tohoto rozrastajúceho sa fenoménu;

17.   víta určenie slobody prejavu ako hlavnej témy v oblasti ľudských práv počas predsedníctva Spojeného kráľovstva; je znepokojený vysokým počtom novinárov na celom svete, a najmä v Číne, Bielorusku, na Kube a v Severnej Kórei odsúdených za údajné ohováranie štátnych úradníkov alebo politikov; žiada Radu, aby v prvom rade presadila celosvetové moratórium na takéto väznenie novinárov; zdôrazňuje však, že sloboda prejavu nevylučuje vzájomný rešpekt a porozumenie medzi rôznymi kultúrami;

18.   vyjadruje zdesenie nad tým, že predsedníctvo Spojeného kráľovstva nedokázalo zorganizovať tretie stretnutie siete kontaktných bodov EÚ pre genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny(10), ktoré predstavuje neoceniteľný prostriedok posilňovania spolupráce medzi členskými štátmi EÚ vo vyšetrovaní a stíhaní medzinárodných zločinov na vnútroštátnej úrovni;

Činnosť Rady a Komisie v oblasti ľudských práv na medzinárodných fórach

19.   víta aktívne zapojenie sa EÚ a jej členských štátov do otázok v oblasti ľudských práv na rôznych medzinárodných fórach v roku 2005, vrátane Komisie OSN pre ľudské práva, valného zhromaždenia OSN, ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Rady Európy a ministerskej rady WTO;

20.   oceňuje prístup predsedníctva EÚ a Rady na 61. zasadnutí Komisie OSN pre ľudské práva, ktorý sa orientoval na výsledky; v tejto súvislosti víta kľúčovú úlohu, ktorú zohrala EÚ pri prijatí kritických a konštruktívnych rezolúcií o ľudských právach v Demokratickej republike Kongo, Nepále, Severnej Kórei, Sudáne, Uzbekistane a Turkménsku, ako aj o ľudských právach a boji proti terorizmu, a víta menovanie osobitných spravodajcov, ktorí majú vypracovať zásady a usmernenia týkajúce sa diskriminácie z dôvodu práce a pôvodu; rovnako víta podporu menovaniu osobitného spravodajcu, ktorého úlohou je prispievať k posilňovaniu dodržiavania noriem týkajúcich sa ľudských práv na pracovisku;

21.   pripomína však Rade svoje horeuvedené uznesenie z 24. februára 2005, v ktorom vyzýva EÚ, aby predložila uznesenia o niektorých dôležitých otázkach; vyjadruje najmä poľutovanie nad tým, že EÚ odmietla podporiť rezolúcie o zneužívaní ľudských práv v Číne, Zimbabwe a Čečensku; v tejto súvislosti pripomína záväzky prijaté Radou v kontexte usmernení EÚ týkajúcich sa dialógu o ľudských právach, ktoré jasne stanovujú, že dialóg o ľudských právach s treťou krajinou nemôže zabrániť Rade v tom, aby podporila rezolúcie týkajúce sa tejto konkrétnej krajiny v Rade OSN pre ľudské práva; v tejto súvislosti berie na vedomie aj vyhlásenie uvedené v správe z roku 2005, že predovšetkým skupina afrických štátov nebola príliš nápomocná pri diskusiách o situácii v oblasti ľudských práv v určitých afrických krajinách počas rokovaní Tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby použili všetky dostupné prostriedky s cieľom prinútiť v budúcnosti skupinu afrických štátov k spolupráci s Valným zhromaždením OSN, a to prostredníctvom dialógu a poskytovania informácií o príslušných afrických krajinách, najmä o tých, s ktorými bola pozastavená spolupráca v rámci AKT-EÚ podľa článku 96 Dohody o partnerstve AKT-EÚ, alebo o krajinách, s ktorými prebieha politický dialóg podľa článku 8 tejto dohody; navrhuje, aby sa v budúcnosti Európsky parlament pri predkladaní svojich návrhov uznesení Rade obmedzil iba na predkladanie uznesení o kľúčových krajinách a aby v tomto ohľade výraznejšie podporoval prácu Rady;

22.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vyvinuli významnú snahu o spojenie svojich diskusií vedených na medzinárodných fórach s dvojstrannými politickými dialógmi, politikou rozvoja a obchodu EÚ, a o predchádzanie dnešnej situácii, kedy krajiny, ktoré sa stavajú proti iniciatívam EÚ v oblasti ľudských práv na medzinárodných fórach, tak mohli činiť bez toho, aby očakávali, že to bude mať negatívne dôsledky na bilaterálne vzťahy;

23.  Rade a Komisii obzvlášť pripomína, že väčšina prípadov porušovania ľudských práv by nebola možná v krajinách so silnejšou tradíciou slobody slova a slobody tlače; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby tento kľúčový bod čo najviac zdôraznili vo všetkých politických dialógoch, ako je to v prípade rozvojovej a obchodnej politiky;

24.   víta trvalú podporu Rady myšlienke vytvorenia silnej, energickej a účinnej Rady OSN pre ľudské práva, ktorá by mala tieto základné znaky: musí byť stálym orgánom, ktorý zasadá dostatočne často a ktorého zasadania sú primerane dlhé na to, aby mohol riadne vykonávať svoj mandát; musí byť schopná reagovať na naliehavé situácie; je potrebné zachovať systém osobitných postupov, pričom by sa mal zreformovať Výbor pre mimovládne organizácie, aby v ňom mohli byť výrazne zastúpené nezávislé mimovládne organizácie; žiada Radu, aby sa aj naďalej snažila o stanovenie podmienok členstva v budúcej Rade OSN pre ľudské práva vrátane volebných postupov pri využití priameho a individuálneho hlasovania absolútnou väčšinou členov, čím sa zabezpečí dôveryhodnosť a účinnosť tohto budúceho orgánu; v tejto súvislosti vyjadruje obavy nad tým, že krajiny, ktoré dosahujú nedostatočné výsledky v oblasti dodržiavania ľudských práv, boli zvolené za členov Rady OSN pre ľudské práva, a preto zdôrazňuje význam zavedenia všeobecného "vzájomného profesionálneho preskúmania", ktorého úlohou bude preskúmanie situácie v oblasti ľudských práv vo všetkých krajinách a monitorovanie vykonávania medzinárodných dohovorov a noriem; ľutuje skutočnosť, že počas posledných mesiacov roku 2005 sa členské štáty EÚ pri rokovaniach zjavne nechali dobehnúť malou skupinou členských krajín OSN zloženou z krajín, ktoré samotné dosahujú pochybné výsledky v oblasti ľudských práv; napriek tomu víta záverečnú dohodu, ktorá sa dosiahla v New Yorku, a teší sa na silné a účinné zastúpenie EÚ v schválenej Rade OSN pre ľudské práva;

25.   vyzýva Radu a Komisiu, aby systematicky protestovali proti tomu, aby krajiny, ktoré nedodržujú ľudské práva, predsedali Rade OSN pre ľudské práva;

26.   žiada Radu a Komisiu, aby naďalej podporovali rýchle dosiahnutie dohody týkajúce sa predloženého dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; víta výsledky zasadania 7. ad hoc výboru vrátane dohody o rozšírení navrhovaného znenia textu, pokiaľ ide o násilie páchané na osobách so zdravotným postihnutím, ľudské práva osôb vyžadujúcich komplexnú pomoc a právo nepočujúcich na používanie znakovej reči; vyzýva členské štáty, Radu a Komisiu, aby podporovali ďalšie rozširovanie existujúceho návrhu textu, pokiaľ ide o nedobrovoľné liečenie osôb so zdravotným postihnutím, a vzhľadom na jeho vykonávanie; žiada podporenie súčasných snáh týkajúcich sa medzinárodnej spolupráce, ktorá sa zameriava na poskytovanie pomoci osobám so zdravotným postihnutím v rozvojových krajinách; požaduje tiež vytvorenie mechanizmu nezávislej kontroly a presadzovania, ktorý by tieto individuálne sťažnosti prijímal a riešil ich;

27.   vo všeobecnosti sa domnieva, že činnosť EÚ v OSN v oblasti ľudských práv je príliš introvertná; žiada Radu, aby sa pričinila o urýchlenie konzultačného procesu s cieľom získať viac času na konzultácie s partnermi, ktorí nie sú členmi EÚ; žiada Radu, aby zvážila, že by pracovná skupina Rady pre ľudské práva (COHOM) poskytovala iba negociačný rámec predstaviteľom EÚ prítomným na medzinárodných fórach a aby im udelila právomoci prijímať v prípade potreby ad-hoc rozhodnutia;

28.   víta skutočnosť, že EÚ vo všeobecnosti zaujíma na zasadaniach Medzinárodnej organizácie práce (MOP) rozhodný postoj v rámci diskusií o právach odborov a ďalších základných ľudských právach pracujúcich vrátane prípadu, ktorý nastal počas luxemburského predsedníctva, keď EÚ napríklad vyjadrila pevné stanovisko v súvislosti s údajným porušovaním ľudských práv odborárov v Kolumbii, ktoré sa ako prejav dôslednosti odrazilo v dôraznom vyhlásení EÚ na zasadnutí konferencie MOP v júni 2005; v tomto kontexte vyjadruje údiv nad tým, že bolo možné, aby krajinu ako Bielorusko zvolili v júni 2005 do správnej rady MOP, a to napriek skutočnosti, že Bielorusko nie je demokratickým štátom s nezávislými odbormi, a napriek tomu, že štyri významné členské štáty EÚ sú stálymi členmi správnej rady; žiada Radu, aby vysvetlila, aké diplomatické demarše podala pred uskutočnením tejto voľby a aby oznámila, či mala v úmysle postaviť sa proti členstvu Bieloruska; trvá na tom, že je dôležité posilniť osobitné programy podporované EÚ, ktoré sú zamerané na ochranu ohrozených odvetví v tretích krajinách;

29.   blahoželá Rade a Komisii k významnému diplomatickému úspechu, ktoré dosiahli tým, že Bezpečnostná rada OSN postúpila prípad Darfúru v Sudáne Medzinárodnému trestnému súdu, ako o to žiadal Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. septembra 2004(11); vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Darfure sa však obracia na medzinárodné spoločenstvo, OSN, Radu a Komisiu s naliehavou žiadosťou, aby bezodkladne podnikli kroky na zastavenie násilia a aby poskytli výraznú pomoc Africkej únii a dostatočne veľkú humanitárnu pomoc postihnutému obyvateľstvu; vyzýva na to, aby sa dosiahol rýchly pokrok pri trestnom stíhaní vysokopostavených úradníkov z vojenskej a civilnej hierarchie sudánskej vlády za spáchané trestné činy, najmä za znásilňovanie žien, ktoré sa používalo ako vojnová zbraň; nalieha na EÚ, aby aktívne podporila prechod od súčasnej misie Africkej únie k skutočnej misii mierových jednotiek OSN s cieľom zvýšiť bezpečnosť v tomto regióne; naliehavo vyzýva EÚ, aby aj naďalej podporovala vykonávanie Všeobecnej mierovej dohody uzatvorenej medzi rôznymi stranami;

30.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pokračovali vo svojej intenzívnej snahe o podporu univerzálnej ratifikácie Rímskeho štatútu a schválenie vykonávacích právnych predpisov týkajúcich sa Medzinárodného trestného súdu, v súlade so spoločnou pozíciou Rady o Medzinárodnom trestnom súdes a akčným plánom; vyzýva Radu a Komisiu, aby v tejto súvislosti zdvojnásobili svoje úsilie vo svojich demaršoch voči USA, kľúčovému partnerovi EÚ, najmä v boji proti teroru; žiada, aby každé predsedníctvo EÚ predložilo Európskemu parlamentu správu o krokoch prijatých na základe spoločnej pozície;

31.   víta zahrnutie, na základe poslednej revízie Dohody o partnerstve AKT-EÚ, podpory a posilnenia mieru a medzinárodnej spravodlivosti, s náležitým prihliadnutím k Rímskemu štatútu, ako cieľa spolupráce medzi EÚ a krajinami AKT; ľutuje preto skutočnosť, že záverečný dokument Svetového samitu OSN zo septembra 2005 nespomína Medzinárodný trestný súd; víta skutočnosť, že odkaz na Medzinárodný trestný súd bol začlenený do niekoľkých akčných plánov európskeho susedstva, konkrétne do plánov pre Ukrajinu a Moldavsko, a do návrhov akčných plánov pre Azerbajdžan, Libanon, Arménsko a Gruzínsko; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby potvrdili svoje záväzky voči Medzinárodnému trestnému súdu vždy, keď to bude možné;

32.   vyzýva administratívu a Kongres USA, aby ukončili odklad a ratifikovali Rímsky štatút, ktorým sa zriaďuje Medzinárodný trestný súd; domnieva sa, že v tomto bode nemožno USA poskytnúť žiadnu legálnu výnimku; odsudzuje skutočnosť, že niektoré krajiny, vrátane niekoľkých členských štátov EÚ, uzatvorili bilaterálne dohody s USA, ktoré vojakom USA poskytujú de facto beztrestnosť;

33.   považuje za podstatné, aby sa vytvoril úzky vzťah medzi EÚ a Radou Európy a poukazuje na problémy, ktorým takýto vzťah stále čelí: skutočnosť, že spolupráca je technickej povahy miesto toho, aby bola organizovaná na politickej úrovni, nedostatok komunikácie medzi Komisiou a orgánmi Rady Európy, prekrývanie sa, a nevyjasnenie oblastí činnosti; vyzýva rakúske a fínske predsedníctva, aby zaistili, že memorandum o porozumení, ktoré sa v súčasnosti pripravuje, tieto problémy vyrieši; zdôrazňuje, že vzťah medzi EÚ a Radou Európy je životne dôležitým "miestom na stretnutia", ktoré je otvorené i tretím krajinám, ktoré sympatizujú s kultúrou dodržiavania ľudských práv, a pomáha zaistiť úspech politík susedstva a iných osobitných vzťahov založených na partnerstve;

Preskúmanie politického dialógu a dialógu a konzultácií o ľudských právach EÚ, ako aj všeobecného politického dialógu s tretími krajinami

34.   víta skutočnosť, že výročná správa poskytuje vyvážané hodnotenie účinnosti dialógu EÚ o ľudských právach; berie na vedomie hodnotenie týchto dialógov v roku 2004 a konštatuje, že Rada vykonala počiatočné kroky na vypracovanie prehľadu o dialógoch a konzultáciách o ľudských právach; s potešením očakáva tento dokument potom, ako bude prijatý; žiada Radu, aby najmä úzko zapojila Európsky parlament do tejto práce, ako i do procesu vyhodnocovania dialógov; v tejto súvislosti informuje Radu, že bude vypracovaná iniciatívna správa o hodnotení dialógov a konzultácií o ľudských právach s tretími krajinami;

35.   poukazuje na to, že je potrebné, aby EÚ a každý členských štát, pokiaľ ide o problematiku ľudských práv, postupovali súdržne a v súlade so zmluvou a záväzkami vyplývajúcimi z acquis, s cieľom vyhnúť sa nezrovnalostiam, ktoré by oslabili morálnu autoritu EÚ v medzinárodnom systéme;

36.   berie na vedomie hodnotenie vo výročnej práve Rady týkajúce sa dialógu o ľudských právach s Čínou, ktoré naďalej obsahuje správy o dlhom zozname prípadov porušovania ľudských práv vrátane politických väzňov, najmä z radov príslušníkov menšín, o údajnom mučení, veľmi rozšírenom využívaní nútených prác, o častom využívaní trestu smrti a o systematickom potlačovaní slobody vyznania, slobody slova a prejavu (vrátane, v tejto súvislosti, zaobchádzania s obyvateľmi Tibetu) a slobody médií počítajúc do toho internet; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosiahol výrazný pokrok pri ratifikácii a vykonávaní Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach ani pri prepustení osôb väznených v súvislosti s udalosťami, ktoré sa odohrali na Námestí nebeského pokoja v roku 1989; považuje dialóg za hodnotný nástroj a dôležitý prvok celkového strategického dialógu medzi EÚ a Čínou, v rámci ktorého sa musia považovať ľudské práva za prioritu; vyzýva Radu a Komisiu, aby v tejto otázke vyvinuli úporné úsilie napriek tomu, že môže priniesť kladné výsledky až v strednodobom výhľade; žiada Čínu a Radu, aby zvážili zlepšenie dialógu, a to jednoduchým praktickým rozhodnutím, že zavedú simultánne tlmočenie; vyjadruje nádej, že inovácie, ako napr. uskutočňovanie politického dialógu na vysokej úrovni, ako aj semináru o legislatívnych otázkach nasledujúcich po sebe, by mohli priniesť výraznejšie synergetické efekty; zdôrazňuje, že zlepšujúce sa obchodné vzťahy musia byť podmienené reformami v oblasti ľudských práv; žiada Radu, aby v prípade pozvania čínskych poslancov zaslala pozvanie i poslancom Európskeho parlamentu;

37.   odsudzuje výzvu iránskeho prezidenta na vymazanie Izraela z mapy; vyjadruje svoje znepokojenie v súvislosti so situáciou ľudských práv v Iráne a so skutočnosťou, že dialóg o ľudských právach s Iránom bol vďaka nedostatočnej angažovanosti Iránu po poslednom kole rokovaní v júni 2004 prerušený; vyzýva Irán, aby sa do dialógu opätovne zapojil a aby na základe príspevku EÚ stanovili kritériá zamerané na skutočné zlepšenia v tejto oblasti; v tejto súvislosti víta jasné stanovisko v záveroch Rady z 12. decembra 2005; vyzýva Radu, aby pokračovala najmä vo svojich demaršoch voči Iránu v individuálnych prípadoch a v tejto súvislosti víta záväzky rakúskeho predsedníctva; vyjadruje poľutovanie nad slabým dodržiavaním ľudských práv v Iráne počas prvých šiestich mesiacov vykonávania funkcie prezidenta pánom Mahmúdom Ahmadinedžádom a vyzýva Komisiu, aby prijala všetky opatrenia v rámci európskej iniciatívy za ľudské práva potrebné na zintenzívnenie kontaktov a spolupráce s iránskou občianskou spoločnosťou a ďalšiu podporu demokracie a ľudských práv;

38.   vyjadruje znepokojenie nad vážnym porušovaním ľudských práv v Iraku a v irackých väzniciach, víta však podporu EÚ novej vláde v Iraku; vyzýva na väčšiu angažovanosť EÚ pri stabilizácie situácie v Iraku a pri tom, aby delegácia Komisie mohla pracovať v plnom rozsahu za predpokladu, že je možné vyriešiť otázku bezpečnosti; vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali pokračujúce úsilie irackého ministerstva pre ľudské práva o zachovanie vysokého štandardu;

39.   víta začatie konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom; podporuje Radu a jej úmysel premeniť tieto konzultácie v úprimný a skutočný dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom a požaduje zapojenie Európskeho parlamentu do tohto procesu; vyzýva Radu, aby naďalej naliehala na Rusko, aby vyjadrilo svoj súhlas so zapojením európskych a ruských mimovládnych organizácií do konzultácií na základe príkladu iných dialógov o problematike ľudských práv; víta skutočnosť, že Rada poskytla mimovládnym organizáciám informácie o konzultáciách; ľutuje však skutočnosť, že neexistujú systematické konzultácie s Európskym parlamentom; žiada Radu, aby donútila Rusko k súhlasu s tým, aby sa tento dialóg striedavo konal aj v Rusku a nielen vtedy, keď sa samit koná v EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ruské právne predpisy týkajúce sa mimovládnych organizácií obmedzia možnosť organizácií na ochranu ľudských práv riadne vykonávať svoju činnosť vždy, keď ide o ľudské práva, alebo dokonca úplne znemožnia činnosť týchto organizácií; žiada Komisiu a Radu, aby o tejto otázke opakovane rokovali s Ruskom a tiež na medzinárodných fórach, najmä v Rade Európy, v rámci ktorej má Rusko prevziať predsedníctvo Výboru ministrov 19. mája 2006; vyzýva Komisiu a Radu, aby predniesli otázku mimosúdnych popráv, miznutia osôb a mučenia väzňov v Čečensku, ako i otázku útokov na ochrancov ľudských práv, ktorí sa zaoberajú vyšetrovaním prípadov porušovania ľudských práv v Čečensku a vystupujú proti tomuto porušovaniu;

40.   víta spoločný akčný plán prijatý na šiestom samite India - EÚ, ktorý zahŕňa diskusie o problematike ľudských práv na základe záväzku spoločne sa usilovať o presadzovanie ľudských práv v duchu rovnosti a vzájomného rešpektovania; očakáva, že sa tieto diskusie budú týkať aj práv menšín; vyjadruje nádej, že v tomto rámci môžu obe strany prediskutovať aj problematickú sociálnu situáciu Dalitov; vyzýva Radu a Komisiu, aby pokračovali v tomto dialógu s vládami iných krajín, kde existuje kastový systém; víta skutočnosť, že Komisia a Rada pravidelne vedú konzultácie s indickými mimovládnymi organizáciami v rámci okrúhleho stola o občianskej spoločnosti uskutočňovaného medzi EÚ a Indiou; odporúča, aby sa diskusie v tomto regióne zaoberali aj otázkou ľudských práv v Kašmíre;

41.   berie na vedomie závery Rady o Kolumbii prijaté dňa 3. októbra 2005; odporúča, aby sa prioritou, pokiaľ ide o budúce závery Rady, stali konzultácie s občianskou spoločnosťou a Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva a aby zahrňovali aj diskusie v COHOM; žiada Radu, aby sledovala súčasný vplyv zákona o spravodlivosti a nastolení mieru na ochrancov ľudských práv; konštatuje, že zákon o spravodlivosti a nastolení mieru sa vzťahuje na všetky nezákonné ozbrojené skupiny v Kolumbii (nielen na spojené obranné sily Kolumbie (AUC), ale aj na Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) a Národnú oslobodzovaciu armádu (ELN));

42.   vyzýva Radu a Komisiu, aby opakovane v rámci politických dialógov s tretími krajinami upozorňovali na to, že tieto krajiny by mali vystaviť trvalé pozvánky všetkým osobitným subjektom, osobitným spravodajcom a osobitným zástupcom OSN a že by mali predložiť všetky chýbajúce správy príslušným orgánom OSN;

43.   berie na vedomie politický nástroj vo forme úradného zoznamu EÚ "väzňov/zadržaných osôb" v politike voči konkrétnej krajine, ako uvádza výročná správa Rady; nabáda Komisiu a Radu, aby zostavili takýto úradný zoznam EÚ voči každej tretej krajine, kde existujú obavy v súvislosti s dodržiavaním ľudských práv a aby predkladali tento zoznam na každom politickom stretnutí; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o všetkých takýchto existujúcich zoznamoch;

44.   okrem toho vyzýva Radu, aby v kontexte svojej každoročnej výročnej správy zvážila prijatie prístupu, ktorý zaujali vlády niektorých členských štátov a niektoré medzinárodné mimovládne organizácie, ktorý spočíva vo vypracovaní zoznamu "krajín vzbudzujúcich osobitné obavy", pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv; navrhuje, aby sa na tieto krajiny, ako aj na krajiny, ktorých sa týkali uznesenia Európskeho parlamentu o naliehavých otázkach, upozorňovalo podľa konkrétnych a transparentných kritérií založených na témach usmernení EÚ pre ľudské práva, na zmluvách a záväzkoch, ktoré tieto krajiny prijali, cieľom upriamiť väčšiu pozornosť na ľudské práva pri uskutočňovaní všetkých politík EÚ v súvislosti s uvedenými krajinami vrátane uvalenia sankcií na poskytovanie pomoci alebo obchodných sankcií v prípade, že toto porušovanie pretrváva; domnieva sa, že kritériá, ako napr. nezávislosť súdnictva a médií a postavenie organizácií občianskej spoločnosti, sú podstatné pre posudzovanie situácie v oblasti ľudských práv;

45.   víta skutočnosť, že Rada zachovala svoju spoločnú pozíciu o Barme/Mjanmarsku v roku 2005; berie predovšetkým na vedomie správu Haval/Tutu zo septembra 2005, ktorá vyzvala na to, aby kroky Štátnej rady pre mier a rozvoj boli považované za hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť a aby bola otázka tohto režimu prednesená Bezpečnostnej rade OSN; víta podporu členských štátov EÚ informovaniu Bezpečnostnou radou OSN o pretrvávajúcich porušovaniach ľudských práv; so znepokojením berie na vedomie skutočnosť, že Daw Aung San Suu Kyi je i naďalej držaná v domácom väzení a že Osobitnému spravodajcovi OSN, ktorého funkčné obdobie končí na konci tohto roka, je od roku 2003 odmietaný vstup na územie krajiny; podporuje EÚ, aby v súvislosti s touto krajinou zohrávala proaktívnejšiu úlohu (najmä s ohľadom na uznesenie Európskeho parlamentu o Barme/Mjanmarsku, ktoré bolo prijaté 17. novembra 2005(12));

46.   víta skutočnosť, že Rada a Komisia do všetkých národných akčných plánov vypracovaných v rámci európskej politiky susedských vzťahov (EPSV) zahrnula otázky ľudských práv, demokracie, právneho štátu a dobrej správy spolu s konkrétnymi hodnotiacimi kritériami; súhlasí s tým, že sila akčných plánov spočíva vo vytvorení záväznej povinnosti a že toto predstavuje aj ich slabosť, pretože ich treba prerokovať s partnerskou krajinou; nalieha preto na Radu, aby trvala na plnení záväzkov týmito krajinami a posúdila opatrenia, ktoré bude potrebné prijať v prípade nesplnenia záväzkov v dohodnutom termíne; upriamuje osobitnú pozornosť slabému presadzovaniu ľudských práv v súvislosti s Marokom a Západnou Saharou, Tuniskom, Sýriou, Izraelom a Palestínskou samosprávou, Alžírskom a Egyptom, pričom o akčných plánoch týkajúcich sa Alžírska a Egypta sa ešte rokuje, teší sa na preskúmanie správ o prvom roku vykonávania prvých siedmich akčných plánov a priorít ESPV stanovených na rok 2006; v tomto duchu vyzýva na vytvorenie podvýborov pre ľudské práva, ktoré sa budú zaoberať, okrem iného, jednotlivými prípadmi, aby sa ďalej zlepšoval dialóg o ľudských právach so všetkými partnerskými krajinami;

47.   vyzýva Radu a Komisiu, aby začlenili práva dieťaťa do všetkých svojich akcií, aby účinne bojovali proti detskej práci, s hlavným zameraním na výučbu a vzdelávanie detí, čo je jeden z rozvojových cieľov milénia;

Všeobecné hodnotenie činnosti Rady a Komisie

48.   berie na vedomie informáciu, že počas predsedníctva Spojeného kráľovstva zaslala EÚ demarše v 26 individuálnych prípadoch v oblasti ľudských práv a uverejnila 49 vyhlásení týkajúcich sa ľudských práv;

49.   chápe, že najmä v oblasti ľudských práv musia byť činnosti EÚ, ako napríklad demarše tretím krajinám, niekedy dôverné; domnieva sa však, že zoznam týchto činností by mal byť súčasťou výročnej správy;

50.   žiada preto Radu a Komisiu, aby vytvorili spoločne s Európskym parlamentom tajný systém, prostredníctvom ktorého by mohli byť vybraní členovia Európskeho parlamentu informovaní o demaršoch členských štátov, predsedníctva, Vysokého predstaviteľa pre Spoločnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku (SBZP), osobného zástupcu pre ľudské práva, osobitných predstaviteľov alebo Komisie, týkajúcich sa jednotlivých prípadov v oblasti ľudských práv alebo situácií predostretých v uzneseniach Európskeho parlamentu; navrhuje, aby bol tento systém vytvorený podľa systému na informovanie vybraných členov Európskeho parlamentu o tajných materiáloch týkajúcich sa bezpečnosti a obrany;

51.   víta skutočnosť, že Rada pre všeobecné záležitosti prijala 12. decembra 2005 ustanovenie, že aktualizované informačné prehľady Rady o ľudských právach budú k dispozícii všetkým inštitúciám EÚ a teší sa na ich súčasnú verziu v čo najkratšom čase(13);

52.   žiada Radu, aby zvážila vytvoriť z COHOM pracovnú skupinu so zástupcami so sídlom v Bruseli; domnieva sa, že by tak zostalo viac času na zasadnutia, lepšiu koordináciu a umožnilo by to vziať politiku EÚ v oblasti ľudských práv pevnejšie do rúk;

53.   víta vytvorenie pracovných skupín pre budovanie inštitúcií, administratívne reformy, správu a ľudské práva medzi EÚ a Bangladéšom, Laosom a Vietnamom; v závislosti od hodnotenia ich účinnosti vyzýva Radu a Komisiu, aby rozšírili tento prístup na ďalšie tretie krajiny, ako sú Kambodža a Nepál;

54.   trvá na tom, aby sa všetky nástroje pre ľudské práva, dokumenty a správy vrátane výročných správ venovali vyslovene otázkam diskriminácie vrátane otázok etnických menšín, náboženských slobôd vrátane diskriminačných praktík voči menšinovým náboženstvám, ľudským právam žien, právam detí, právam domorodého obyvateľstva, zdravotne postihnutých ľudí vrátane duševne postihnutých, a ľudí so všetkými sexuálnymi orientáciami, podľa potreby za plnej účasti ich organizácií tak v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách;

55.   vzhľadom na pretrvávajúcu diskrimináciu z dôvodu pohlavia trvá na tom, aby sa ochrana a podpora práv žien stala prierezovou politikou v rámci agendy ľudských práv EÚ;

Programy Komisie pre vonkajšiu pomoc
Európska iniciatíva pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR)

56.   vyzýva Komisiu, aby vážne zvážila pozíciu Európskeho parlamentu, ktorá žiada o osobitný nástroj pre oblasť ľudských práv na roky 2007-2013; očakáva, že v tejto záležitosti obdrží oznámenie Komisie;

57.   zdôrazňuje význam EIDHR ako jedného z hlavných nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii; zdôrazňuje najmä výhodu programov EIDHR, že nemusia byť schválené vládou v krajine ich vykonávania a že veľká časť financovania EIDHR je dostupná pre organizácie občianskej spoločnosti;

58.   zdôrazňuje svoju pozíciu, že ľudské práva musia byť racionalizované v štyroch finančných nástrojoch vonkajších akcií a že sa musí vytvoriť piaty osobitný nástroj pre ľudské práva na účely doplnenia tematického plánovania;

59.   vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby aktuálna reforma nariadenia o rozpočtových pravidlách(14) a s ňou súvisiace vykonávacie pravidlá boli dostatočne ďalekosiahle, s cieľom znížiť prílišnú administratívnu záťaž a pomalosť v poskytovaní prostriedkov, ktoré v súčasnosti sužujú EIDHR, aby sa uľahčil prístup k prostriedkom a ich správu menším, provinčným mimovládnym organizáciám a tým zvýšiť dosah EIDHR;

60.   víta závery hodnotiacej správy o kampani proti rasizmu, xenofóbii a diskriminácii, ktorá uvádza, že projekty financované EIDHR zasahujú najokrajovejšie spoločenstvá, ktoré nezasiahnu vládne projekty a že dosahujú značné výsledky;

61.   vyjadruje spokojnosť, že v roku 2005 bola Komisia schopná splniť záväzky vo výške viac ako 125 000 000 EUR, ale obáva sa možnosti, že nie všetky projekty zmluvne zaviazané v roku 2005 budú v plnom rozsahu a dôkladne vykonané;

62.   berie na vedomie skutočnosť, že finančné prostriedky EIDHR použité na volebné pozorovateľské misie EÚ v roku 2005 predstavovali viac než jednu pätinu z celkovej sumy a že sa tieto misie uskutočnili v 12 krajinách vrátane Afganistanu, Etiópie, Libanonu, Libérie, Venezuely a Palestínskej samosprávy; kladne sa stavia k rastúcej účinnosti volebných pozorovateľských činností EÚ, ale domnieva sa, že to nemožno dosahovať na úkor klesajúcich viazaných rozpočtových prostriedkov na projekty v oblasti ľudských práv na vidieckej úrovni vo všetkých krajinách na svete;

63.   žiada Komisiu a Radu, aby systematicky sledovali volebné pozorovateľské misie EÚ, úzko monitorovali povolebnú situáciu a v prípade potreby prijali politické kroky;

64.   berie na vedomie, že veľká časť (50,9 %) z celkových finančných prostriedkov EIDHR na projekty zmluvne dohodnuté v roku 2005 išla do veľkých projektov organizovaných podľa témy a iba malá časť (27,68 %) šla do mikroprojektov vykonávaných delegáciami Komisie; znovu pripomína, že veľká časť prostriedkov by sa mala vyčleniť pre menšie, vidiecke projekty; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť tým mimovládnym organizáciám, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore ľudských práv vo svojich krajinách, ale ktoré nie sú právne uznané orgánmi týchto krajín; považuje za kľúčové, aby Komisia v tejto záležitosti navrhla preskúmanie rozpočtových pravidiel vrátane financovania takýchto mimovládnych organizácií;

65.   plne podporuje príspevok EÚ na medzivládne organizácie, keďže tieto organizácie môžu významne prispieť k presadzovaniu demokracie a ľudských práv, domnieva sa však, že tento príspevok by nemal ísť na úkor mimovládnych organizácií, ale mal by mať formu strategických dlhodobých partnerstiev;

66.   víta skutočnosť, že Komisia zmenila svoje postupy týkajúce sa výziev na podávanie návrhov pre rok 2006 tak, že sa zdá, nové výzvy na podanie návrhov, ktoré sú založené na "koncepčných poznámkach", uprednostňujú kvalitnejšie hodnotenie návrhov projektov ako prvé základné kritérium;

67.   žiada Komisiu, aby dala Európskemu parlamentu k dispozícii všetky správy o hodnotení dopadov vypracované v súvislosti s projektmi uskutočnenými externými alebo internými posudzovateľmi s cieľom zabezpečiť riadne preskúmanie; žiada Komisiu, aby boli hodnotenia dopadov v oblasti ľudských práv integrálnou a plne implementovanou súčasťou riadenia všetkých projektov EÚ tak ex-ante ako aj ex-post, aby tak ovplyvňovali budúcu tvorbu politiky a programy, ako aj hodnotenie práve prebiehajúcich programov;

Programy pomoci vo všeobecnosti

68.   považuje za dôležité zaradiť otázky súvisiace s dodržiavaním ľudských práv, demokratických zásad, zásad právneho štátu a dobrej správy (ako je uvedené v Dohode o partnerstve AKT-EÚ) do hlavných trendov v rámci akcií financovaných z Európskeho rozvojového fondu (ERF); žiada Komisiu, aby vypracovala ročný prehľad všetkých s tým súvisiacich výdavkov ERF naprieč celým geografickým, regionálnym a tematickým plánovaním na účel zvýšenia viditeľnosti činnosti EÚ v tejto oblasti;

69.   žiada Komisiu, aby pri jej politickom plánovaní zakladala rozvojové ciele, ukazovatele a plány na schválených, univerzálnych medzinárodných nástrojoch pre ľudské práva, plne zahŕňajúcich organizácie pre ľudské práva z koncepcie politík a programov do štádia vykonávania, monitorovania a hodnotenia;

70.   vyzýva na pokračovanie seminára o ľudských právach vo vzťahu k humanitárnej pomoci EÚ, ktorý sa konal v júni 2005, vrátane venovania prostriedkov EÚ na otázky spravodlivosti bezprostredne po masakrách a zločinoch proti ľudskosti;

Posúdenie vykonávania doložiek o ľudských právach a demokracii

71.   pripomína svoj horeu vedené uznesenie zo 14. februára 2006 týkajúce sa budúcej politiky EÚ o uplatňovaní doložiek o ľudských právach vo všetkých dohodách EÚ, vrátane zriadenia účinných mechanizmov na monitorovania dodržiavania ľudských práv a posilneného zapojenia Európskeho parlamentu do hodnotiacich a konzultačných postupov, ktoré sa týkajú týchto doložiek; očakáva odpoveď rakúskeho predsedníctva a Komisie na návrhy Európskeho parlamentu;

72.   berie na vedomie skutočnosť, že dohody EÚ štvrtej generácie s tretími stranami zahŕňajú ako samozrejmosť politický dialóg ako základný prvok dohôd týkajúcich sa otázok ľudských práv a demokracie; zdôrazňuje svoje odhodlanie posilniť kontrolu ex-ante najnovšej pozície v týchto politických dialógoch;

73.   súhlasí s pozíciou vyjadrenou v správe za rok 2005, že doložka o ľudských právach je základom kladnej angažovanosti tretích krajín v otázkach ľudských práv a demokracie; zdôrazňuje však, že to nemôže vylučovať možnosť dočasného prerušenia spolupráce na základe porušenia takejto doložky; opätovne pripomína svoju požiadavku na používanie pohyblivej stupnice opatrení a jasného systému sankcií, ktoré sa majú používať v prípade porušenia doložiek o ľudských právach tretími krajinami, a vyzýva Radu, aby posúdila budúce možné rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v prípade rozhodnutí o prijatí reštriktívnych opatrení; znovu pripomína svoju požiadavku na lepšie monitorovanie a konzultačné mechanizmy v súvislosti s doložkami a vyzýva Komisiu a Radu, aby Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva každoročne predkladali správy o porušovaní doložiek o ľudských právach vrátane doložiek obsiahnutých v Dohode o partnerstve AKT-EÚ;

74.   znovu zdôrazňuje svoju podporu rozhodnutiu Rady z 3. októbra 2005 uvaliť sankcie na Uzbekistan na základe udalostí, ktoré sa stali v Andidžane 13. mája 2005, kedy vládne bezpečnostné sily zastrelili výrazný počet civilistov a veľa ľudí bolo zatknutých a následne postavených pred súd v procese, ktorý nespĺňal medzinárodné normy pre spravodlivý súdny proces, a kde existovali snahy o utajenie pravdy; považuje to za príklad súdržného opatrenia EÚ voči vláde, ktorá je na základe dohody o partnerstve a spolupráci s EÚ viazaná záväzkami týkajúcimi sa ľudských práv a demokracie; ľutuje, že v prípade Uzbekistanu trvalo prijatie sankcií šesť mesiacov; dúfa však, že v dôsledku tohto precedensu sa posilní doložka o ľudských právach vo všetkých dohodách; vyzýva Radu, aby ostro odsúdila porušovanie ľudských práv v Turkménsku;

75.   opätovne pripomína svoje uznesenie z 15. decembra 2005 o ľudských právach a slobode tlače v Tunisku a vyhodnotenie Svetového samitu o informačnej spoločnosti v Tunisku(15);

76.   pripomína svoje uznesenie z 27. októbra 2005 o ľudských právach v Západnej Sahare(16); víta oslobodenie politických väzňov Saharawi marockými orgánmi, ale odsudzuje pokračujúce porušovanie ľudských práv voči ľudu Saharawi; žiada o ochranu ľudu Saharawi a o dodržiavanie základných práv, najmä slobodu prejavu, pohybu a manifestovania; opakuje svoju žiadosť o spravodlivé a trvalé riešenie konfliktu v Západnej Sahare, založené na práve na sebaurčenie ľudu Saharawi v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, najmä rezolúciou č. 1495 (2003);

77.   víta monitorovanie a preskúmanie usmernení pre vykonávanie a hodnotenie reštriktívnych opatrení v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ(17);

78.   víta úlohu, ktorú zohráva Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT-EÚ ako platforma pre otvorenú a transparentnú diskusiu o otázkach ľudských práv a nabáda ho, aby pokračovalo vo svojej práci, a prispievalo tak k politickému dialógu v súlade s článkom 8 Dohody o partnerstve AKT-EÚ;

79.   ľutuje, že doložka o ľudských právach, ktorú obsahuje článok 96 Dohody o partnerstve AKT-EÚ, sa v prípade flagrantného porušovania ľudských práv v krajinách AKT uplatňuje príliš zriedkavo a naliehavo žiada, aby sa politický dialóg v duchu Dohody o partnerstve AKT-EÚ urýchlil;

80.   víta ako veľmi pozitívny príklad demarše a deklarácie EÚ po násilnej represii v Etiópii v júni 2005; je znepokojený, že keď došlo k podobným porušeniam ľudských práv v novembri 2005, EÚ v tomto smere dostatočne nepokračovala; čo sa týka vysokého počtu opozičných lídrov a obhajcov ľudských práv, ktorí sú v súčasnosti vo väzení a čelia trestu smrti, domnieva sa, že vláda Etiópie nedodržuje svoje záväzky podľa článku 8 Dohody o partnerstve AKT-EÚ a vyzýva Komisiu a Radu, aby odpovedali na výzvu Európskeho parlamentu na koordinovaný postoj v súlade s článkom 96 Dohody o partnerstve AKT-EÚ, ako to požaduje vo svojom horeuvedenom uznesenie z 15. decembra 2005;

81.   vyjadruje obavu zo skutočnosti, že Eritrea, napriek závažnému porušovani ľudských práv vrátane svojvoľného zadržiavania a mučenia tisícov zadržaných osôb nie je uvedená vo výročnej správe Rady o ľudských právach v roku 2005; ľutuje, že napriek svojmu uzneseniu z 18. novembra 2004 o situácii v oblasti ľudských práv v Eritrei(18), v ktorom odsúdil situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei a vyzval Radu a Komisiu, aby začali konzultačný postup podľa článku 96 Dohody o partnerstve AKT-EÚ, Rada a Komisia urobili v tomto smere len málo; vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne začali konzultačný postup podľa článku 96 Dohody o partnerstve AKT-EÚ v otázke situácie v oblasti ľudských práv v Eritrei;

Vykonávanie usmernení EÚ v oblasti ľudských práv

82.   berie na vedomie prvé dvojročné preskúmanie usmernení EÚ týkajúcich sa detí a ozbrojených konfliktov za predsedníctva Spojeného kráľovstva; s potešením konštatuje, že prehľady EÚ o ľudských právach, schválené v júli 2005, obsahujú časť o právach detí a zvláštnu požiadavku na podávanie správ v prípade potreby podľa týchto usmernení; poznamenáva, že konzultácie so zúčastnenými stranami a mimovládnymi organizáciami boli v procese navrhovania preskúmania a odporúčaní príkladné; ľutuje však, že Európsky parlament nebol zapojený do procesu hodnotenia týchto usmernení, že nebola využitá príležitosť pre rozsiahle preskúmanie a že výsledný dokument je čo do rozsahu a ambícií neuspokojivý; preto žiada Radu, aby do dvojročného preskúmania týchto usmernení zapojila systematicky Európsky parlament s cieľom poznať pozíciu a odporúčania Európskeho parlamentu v tejto oblasti;

83.   víta záväzok rakúskeho predsedníctva pokračovať v praxi demaršov voči všetkým medzinárodným partnerov EÚ v súvislosti s ratifikáciou medzinárodných dohovorov zakazujúcich mučenie; žiada Radu a Komisiu, aby posúdili nové a inovatívne spôsoby na vykonávanie usmernení o mučení; zdôrazňuje, že hoci tieto usmernenia boli prijaté už v roku 2001, vykonávajú sa najmenej; v súvislosti so súčasným nebezpečenstvom, že v medzinárodnom kontexte boja proti terorizmu prestane platiť absolútny zákaz mučenia a zlého zaobchádzanie; vyzýva Radu, aby zapojila Európsky parlament do budúceho hodnotiaceho procesu usmernení; v tejto súvislosti informuje Radu, že jeho Podvýbor pre ľudské práva požiadal o štúdiu zameranú na optimalizáciu vykonávania usmernení EÚ o mučení a na zdokonalenie prostriedkov ustanovených týmito usmerneniami; odporúča rakúskemu a fínskemu predsedníctvu, aby podali demarš v prípade mučenia vo všetkých krajinách, ktoré sú signatármi príslušných dohovorov, ale zjavne nespolupracujú; zdôrazňuje, že pravidelná prítomnosť predsedníctva alebo sekretariátu Rady v príslušnom Výbore OSN pre mučenie by mohla priniesť významný vecný príspevok do strategickej analýzy o tom, ktorým krajinám sa podá demarš a kedy; žiada Radu, aby posúdila, či by EÚ nemohla vystupovať ráznejšie a presvedčivejšie voči tretím krajinám, ak by všetky členské štáty podpísali a ratifikovali Opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu(19); vyjadruje aj znepokojenie nad údajným premiestňovaním a outsourcingom mučenia do tretích krajín a vyzýva EÚ, aby boj proti mučeniu posudzovala ako hlavnú prioritu svojej politiky v oblasti ľudských práv, najmä prostredníctvom dôslednejšieho vykonávania usmernení EÚ a všetkých ostatných nástrojov EÚ, ako je EIDHR;

84.   zdôrazňuje, že úplné vykonanie usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv musí mať vysokú prioritu; vyzýva Radu, aby prijala iniciatívy na ochranu obhajcov ľudských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre svojich zamestnancov v delegáciách, na veľvyslanectvách a konzulátoch zorganizovali školenie o uplatňovaní týchto usmernení; žiada Komisiu, aby posúdila uvoľnenie finančných prostriedkov na pokrytie výdavkov na takéto školenie; víta, že holandské predsedníctvo EÚ vypracovalo príručku na vykonávanie usmernení; vyslovuje však poľutovanie nad tým, že Európsky parlament nedostal presné informácie o jej obsahu; vyzýva Radu a Komisiu, aby na všetkých politických dialógoch systematicky nastoľovala otázku situácie obhajcov ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby na úrovni svojich delegácií organizovala informačné semináre o usmerneniach v spolupráci so všetkými príslušnými miestnymi mimovládnymi organizáciami; ešte raz vyzýva Radu, aby informovala Európsky parlament o vykonávaní týchto usmernení v praxi a aby ho v plnej miere zapojila do procesu ich hodnotenia;

85.   podporuje Radu v jej úsilí zaradiť ľudské práva do hlavných trendov práce EÚ, najmä zameraním sa na pravidelné preskúmanie a vykonávanie konkrétneho súboru usmernení EÚ v oblasti ľudských práv;

Zaraďovanie ľudských práv do hlavných trendov

86.   víta skutočnosť, že Rada a Komisia vynakladajú úsilie na posilnenie súdržnosti medzi politikou EÚ v oblasti ľudských práv a ostatnými medzinárodnými politikami; považuje za dôležité pre uskutočňovanie dôveryhodnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv, aby boli tieto prepojenia posilnené;

87.   zdôrazňuje, že menovanie Michaela Matthiessena za osobného zástupcu pre ľudské práva Vysokého predstaviteľa EÚ pre SZBP je dôležitým krokom vpred v zaradení ľudských práv do hlavných trendov; víta činnosť a osobné odhodlanie držiteľa tohto úradu;

88.   víta skutočnosť, že pracovné skupiny zaoberajúce sa civilnými a policajnými operáciami v rámci piliera SZBP/Európska bezpečnostná a obranná politika (EBOP), ako aj vojenskými operáciami EÚ, začali diskutovať o aspektoch ľudských práv v rámci ich operácií a zahrnovať tieto otázky vrátane odsúdenia použitia násilia voči ženám do pokynov poskytovaných členom vyslanej misie EÚ; víta dokument "všeobecné normy správania sa pre operácie EBOP" schválený Radou 23. mája 2005, ktorý poskytuje všeobecné pokyny všetkým kategóriám personálu operujúcemu v rámci misií EBOP; upriamuje však pozornosť na to, že v rámci čoraz početnejších vojenských a civilných operácií EÚ v zahraničí sa tieto normy musia vykonávať dôsledne a konzistentným spôsobom; domnieva sa, že EÚ môže takýmto spôsobom predchádzať prípadom zneužitia, ktoré sa vyskytli počas mierových misií OSN; žiada Komisiu, aby posúdila poskytnutie väčších finančných prostriedkov na školenie všetkých zamestnancov pre uplatňovanie týchto noriem;

89.   víta prijatie usmernení EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva v decembri 2005; nalieha na Radu, aby ich uplatňovala vo všetkých príslušných stanoviskách, vyhláseniach a demaršoch;

90.   vyzýva Európsku investičnú banku (EIB) ako jednu z agentúr vykonávajúcich rozvojové politiky EÚ prostredníctvom pôžičiek a najväčšiu verejnú finančnú inštitúciu na svete, aby v plnej miere zaradila otázky ľudských práv do všetkých svojich hodnotení projektov a aby zabezpečila primeranú internú kapacitu na uplatňovanie ľudských práv v jej operáciách; požaduje najmä zavedenie jasných ochranných postupov na základe medzinárodných noriem, aby mohla hodnotiť a zmierňovať následky svojich projektov súvisiacich s ľudskými právami; požaduje ochranné politiky v otázkach, ktoré nerieši legislatíva EÚ, aby sa aspoň vyrovnali tým, ktoré sú opísané v súbore Equator principles; vyzýva EIB, aby túto vec konzultovala s Európskym parlamentom;

91.   víta skutočnosť, že Komisia pravidelne zvažuje rozšírenie zoznamu "GSP+" o krajiny s najlepšími colnými sadzbami pre tovar dovážaný do EÚ; žiada však Komisiu, aby na účely jej hodnotenia overila tak nadobudnutie účinnosti medzinárodných záväzkov, ako aj ich efektívne vykonávanie a presadzovanie v praxi;

92.   vyzýva Komisiu, aby uplatňovala objektívne kritériá pri poskytovaní výhod GSP+ krajinám, ktoré preukázali vážne nedostatky vo vykonávaní ôsmich dohovorov MOP týkajúcich sa hlavných pracovných noriem, najmä pri monitorovaní plnenia záväzkov Venezuely, Moldavska, Srí lanky, Mongolska, Salvádoru, Guatemaly a Kolumbie do prijatia rozhodnutia Komisie v decembri 2005; vo všeobecnosti vyzýva Komisiu, aby pravidelne preskúmala vykonávanie týchto dohovorov a podľa potreby uplatnila ochranné ustanovenia plánované v nariadení;

93.  Žiada Radu a Komisiu, aby zaručili zlučiteľnosť obchodných dohôd s existujúcimi zmluvami OSN o ľudských právach v súlade s horeuvedeným uznesením Európskeho parlamentu zo 14. februára 2006, aby vykonávali nezávislé hodnotenia udržateľnosti ešte pred obchodnými rokovaniami, konkrétne hodnotiac vplyv na ľudské práva, a aby monitorovali, preskúmali a napravili všetky negatívne dôsledky existujúcich a navrhovaných obchodných pravidiel z hľadiska ľudských práv a sociálnych a environmentálnych otázok;

94.   poukazuje na to, že všetky hodnotenia dodržiavania ľudských práv v konkrétnych krajinách by mali obsahovať analýzu základných práv zamestnancov, ako je zakotvené v článku 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článku 22 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a článku 8 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

95.   žiada Komisiu, aby zahrnula systematické monitorovanie dodržiavania ľudských práv do všetkých strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny, regionálnych strategických dokumentov, národných indikatívnych programov, regionálnych indikatívnych programov a akčných plánov; žiada Komisiu, aby tieto dokumenty pravidelne aktualizovala tak, aby vždy odrážali najnovšiu situáciu v oblasti ľudských práv v praxi, a aby pri tom organizovala náležité konzultácie s mimovládnymi organizáciami;

96.   žiada Komisiu, aby podala o správu o tom, ako vykonala svoje vlastné návrhy obsiahnuté vo svojom oznámení o úlohe Európskej únie pri presadzovaní ľudských práv a demokratizácii v tretích krajinách z mája 2001, po ktorej by nasledovalo podrobné preskúmanie;

97.   žiada Komisiu, aby vypracovala stratégiu na presadzovanie uplatňovania všetkých usmernení EÚ o ľudských právach v spojení s nadnárodnými spoločnoťami, pri vykonávaní jej nedávneho oznámenia z 23. marca 2006 o podnikovej sociálnej zodpovednosti (KOM(2006)0136);

98.   znovu pripomína, že vnútorné politiky nesmú byť jednoducho zhodné, ale musia byť príkladom súladu s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; vyjadruje v tejto súvislosti znepokojenie, že súčasné opatrenia na riadenie migrácie nechránia vždy v praxi prístup utečencov k ochrane; vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že riadenie migrácie sa nestane podmienkou rozvojovej spolupráce s tretími krajinami a že pilotné regionálne ochranné programy zostanú zamerané na ochranu, budú mať dostatočné finančné prostriedky a budú dlhodobé, plne koordinované s humanitnými a rozvojovými politikami EÚ a založené na zásade medzinárodnej solidarity;

99.   zdôrazňuje, že v boji proti obchodovaniu s ľuďmi by sa malo vo vzťahu k obetiam tohto obchodovania uplatňovať hľadisko ľudských práv a v tejto súvislosti víta skutočnosť, že plán EÚ vypracovaný Radou na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a na predchádzanie tomuto obchodovaniu(20) sa zameriava na ochranu obetí; vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

100.   naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby stanovili kritériá hodnotenia pre všetky konzultácie o ľudských právach, s cieľom zlepšiť súdržnosť politiky a politického dialógu;

Efektívnosť zásahov Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv

101.   víta svoju stále významnejšiu úlohu v oblasti ľudských práv a má v úmysle zabezpečovať plnenie záväzkov na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv na celom svete dohľadom nad činnosťou iných inštitúcií a najmä prostredníctvom sacharovovej ceny;

102.   víta prvý rok činnosti podvýboru pre ľudské práva v rámci Výboru pre zahraničné veci, ktorý v rámci činnosti Európskeho parlamentu vytvoril ohniskový bod činností v oblasti ľudských práv, ktorý počas posledného volebného obdobia chýbal, vrátane pravidelných správ predsedníctva, Komisie, osobného zástupcu pre ľudské práva, Vysokého komisára OSN pre ľudské práva, osobitných spravodajcov OSB a komisára Rady Európy pre ľudské práva, početných vypočutí, výmen názorov, odborných posudkov a štúdií, ako aj začlenenia problematiky ľudských práv do práce Výboru pre zahraničné veci;

103.   zdôrazňuje potrebu toho, aby sa otázky ľudských práv presadili v práci všetkých parlamentných výborov a delegácií, ktoré sa zaoberajú vonkajšími vzťahmi Európskeho parlamentu; v tejto súvislosti zvlášť upozorňuje na prácu, ktorú vykonal Výbor pre rozvoj organizovaním pravidelných diskusií o ľudských právach, a vyzýva Komisiu a Radu, aby nasledovali závery týchto a iných diskusií o ľudských právach, ktoré sa konali v Európskom parlamente;

104.   v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podvýbor pre ľudské práva zameral svoje činnosti v roku 2005 na vykonávanie nástrojov EÚ v oblasti ľudských práv, ako sú usmernenia EÚ pre ochranu obhajcov ľudských práv, a v tejto súvislosti vytvoril systém koordinácie s predstaviteľmi orgánov OSN pre oblasť ľudských práv; považuje za prioritu, aby naďalej úzko spolupracoval s predstaviteľmi a orgánmi OSN a Rady Európy, aby sa zabezpečil väčší súlad a koordinácia v oblasti ľudských práv;

105.   domnieva sa, že efektivitu práce Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv by bolo možné posilniť viacerými spôsobmi, na príklad intenzívnejšou kontrolou ťinností Rady a Komisie voči krajinám, ktoré majú problémy s dodržiavaním ľudských práv, a dôslednou kontrolou a včasným hodnotením dôsledkov všetkých stanovísk v oblasti dodržiavania ľudských práv uverejnených v uzneseniach a ich vykonávania; navrhuje, že podvýbor by mal posúdiť otázku vytvorenia malých neformálnych pracovných skupín na kontrolu každého súboru usmernení, aby bolo možné lepšie kontrolovať prácu Rady v tejto súvislosti a predkladať návrhy;

106.   žiada podvýbor, aby systematicky kontroloval uznesenia týkajúce sa ľudských práv prijaté podľa čl. 115 rokovacieho poriadku a posilnil úsilie o aktívne riešenie vonkajšie akcie v oblasti ľudských práv Európskeho parlamentu vrátane práce ostatných výborov a parlamentných delegácií;

107.   je toho názoru, že podvýbor by mohol posilniť svoj vplyv na politiku a plánovanie tým, že by bližšie nasledoval pracovné programy Rady a Komisie, najmä prácu COHOM, a že by ho členovia COHOM pravidelne pozývali; žiada, aby boli poslanci Európskeho parlamentu systematicky pozývaní k účasti na debrífingových schôdzach, ako sú tie zorganizované s mimovládnymi organizáciami, a na debrífingy týkajúce sa dialógu o ľudských právach s tretími krajinami; očakáva ubezpečenia, že takéto pozvania busú teray vystavované konzistentným spôsobom;

108.   žiada úrad Európskeho parlamentu ako aj konferenciu predsedov, aby zvážili, či by mohli byť prijaté opatrenia na zvýšenie politickej podpory členov na plenárnych schôdzach pri hlasovaní o uzneseniach o naliehavých otázkach podľa čl. 115 rokovacieho poriadku, napríklad vhodnejším načasovaním hlasovania;

109.   vyzýva na konštruktívnejšiu úlohu podvýboru pre ľudské práva pri príprave jednotných a transparentných kritérií výberu naliehavých tém, aby sa zaistilo, že zásahy Európskeho parlamentu prichádzajú včas a majú maximálny dopad; žiada, aby sa členovia podvýboru podelili o svoje skúsenosti v tejto oblasti a aby hrali aktívnejšiu a dôležitejšiu úlohu pri príprave uznesení o naliehavých otázkach; navrhuje vytvorenie stálej pracovnej skupiny z členov podvýboru na tieto účely;

110.   víta vypracovanie usmernení pre parlamentné delegácie pri návštevách tretích krajín; žiada predsedníctvo Európskeho parlamentu ako aj konferenciu predsedov, aby zvážili prijatie opatrení, ktoré by mohli zvýšiť viditeľnosť i systematické uplatňovanie týchto usmernení; zdôrazňuje, že každá misia v tretej krajine by mala systematicky zahŕňať ako tému otázky v oblasti ľudských práv a že všetci účastníci by mali byť pred a počas návštevy poučení o situácii v oblasti ľudských práv;

111.   víta aktívnu úlohu podvýboru, Výboru pre zahraničné veci, a predsedu Európskeho parlamentu v prípadoch nespravodlivosti na celom svete, najmä udelením Sacharovovej ceny; k tomuto poslednému bodu konštatuje, že by sa táto cena mala odovzdávať verejne, na riadnej slávnosti, a osobne víťazom;

112.   víta záväzok Európskeho parlamentu venovať sa zložitej problematike dodržiavania ľudských práv spolu s bojom proti medzinárodnému terorizmu; upozorňuje, že dôslednosť v prístupe EÚ k rozličným otázkam dodržiavania ľudských práv je mimoriadne dôležitá, ak chce EÚ byť dôveryhodným hráčom na medzinárodnej scéne; pripomína svoje rozhodnutie z 18. januára 2006(21) o zriadení dočasného výboru pre údajné zapojenie CIA a prípadne členských štátov EÚ alebo prístupových krajín do mimoriadneho procesu, ktorý je spojený s presunom zadržaných osôb na takzvané "čierne miesta", kde môžu byť obeťami týrania; oočakáva správu a závery tohto výboru;

113.   vyzýva Radu a Komisiu, v súvislosti s konferenciou medzi EÚ a USA, ktorá sa má uskutočniť v júni 2006, a v súlade s expertnou správou Komisie OSN pre ľudské práva, aby vyzvali vládu USA na bezodkladné zatvorenie väznice na Guantanáme, a trvala na tom, aby sa so všetkými väzňami zaobchádzalo podľa humanitárnym právom a aby všetci väzni bez meškania boli postavení pred súd v rámci spravodlivého verejného procesu pred kvalifikovaným, nezávislým a nestranným tribunálom;

114.   teší sa na výsledky štúdie dopadov určené na analýzu a hodnotenie činnosti Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv;

115.   berie na vedomie návrhy, o ktorých sa stále diskutuje, na posilnenie svojej úlohy v presadzovaní demokracie, ktoré by mohli podporiť prácu kľúčových výborov a delegácií, poskytlo observatórium pre politický vývoj v susedských krajinách a za ich hranicami a zlepšilo informačnú sieť medzi národnými parlamentmi v celej EÚ;

116.   berie na vedomie návrhy, o ktorých sa stále diskutuje, na zriadenie európskej nadácie pre demokraciu, ktorá by spolupracovala s ostatnými organizáciami presadzujúcimi demokraciu, ako Rada Európy a OBSE, a zvažuje, ako vytvoriť subjekt na presadzovanie demokracie a ľudských práv dostupný pre EÚ;

Ľudské zdroje v oblasti ľudských práv, vrátane sekretariátu Rady

117.   žiada Komisiu, aby určila aspoň jednu permanentnú pozíciu v každej delegácii v tretej krajine, ktorá by bola zodpovedná za monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv v príslušnej krajine, za presadzovanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv a ktorá by mala na starosti vzťahy s občianskou spoločnosťou, ako napríklad vzťahy s obhajcami ľudských práv; žiada, aby táto pozícia mala dostatočné právomoci identifikovať a riešiť problémy tam, kde to bude potrebné; v tejto súvislosti žiada, aby delegácie Komisie pravidelne posielali predstaviteľom občianskej spoločnosti pozvánky, s cieľom ďalej podporovať prácu obhajcov ľudských práv z tretích krajín;

118.   žiada Komisiu, aby posilnila oddelenie pre ľudské práva jej generálneho riaditeľstva pre vonkajšie vzťahy zabezpečením dodatočného personálu na pokrytie všetkých otázok v oblasti ľudských práv, aby mohlo vykonávať svoju dodatočnú funkciu ako oddelenie zdrojov; žiada tiež, aby bol jeden zamestnanec na každom geografickom oddelení zodpovedný za ľudské práva;

119.   žiada zvýšenie finannčých prostriedkov pre podvýbor pre ľudské práva, aby sa uľahčilo financovanie ciest do terénu a návštev čiernych bodov v oblasti ľudských práv vo svete členmi výboru, čo by umožnilo zdôrazniť porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

120.   žiada Radu, aby posilnila oddelenie pre ľudské práva jej generálneho sekretariátu najmä vytvorením nových pozícií pre odborníkov so skúsenosťami v oblasti ľudských práv a s odbornou znalosťou medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, ktorí by pomáhali osobnému zástupcovi pre ľudské práva a umožnili by účelné rozdelenie práce v jeho úrade, najmä vzhľadom na nárast jeho úloh;

121.   podporuje, aby bol všetkým osobitným predstaviteľom menovaným Radou pridelený jeden odborník na ľudské práva, ktorý by pracoval výhradne v ich úrade; vyzýva týchto predstaviteľov, aby sa vo svojej práci systematicky venovali otázkam ľudských práv;

o
o   o

122.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych a pristupujúcich krajín, Organizácii spojených národov, Rade Európy, OBSE, vládam krajín uvedených v tomto uznesení a úradom hlavných mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv so sídlom v EÚ.

(1) Dokument Rady 12416/05. (2) Poznámka: všetky základné texty je možné nájsť v tabuľke, ktorá je prílohou správy A6-0158/2006 Výboru pre zahraničné veci. (3) Ú. v. ES C 379, 7.12.1998, s. 265; Ú. v. ES C 262, 18.9.2001, s. 262; Ú. v. ES C 293 E, 28.11.2002, s. 88; Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2003, s. 576. (4) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1. (5) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3. (6) Ú. v. ES L 287, 28.10.2005, s. 4. (7) Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 375. (8) Prijaté texty, P6_TA(2006)0056. (9) Prijaté texty, P6_TA(2005)0436. (10) Rozhodnutie Rady 2003/659/SVV z 18. júna 2003 (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 44). (11) Ú. v. EÚ C 140 E, 9.6.2005, s. 153. (12) Prijaté texty, P6_TA(2005)0444. (13) Závery Rady z 12. decembra 2005, 15293/1/05 REV 1, príloha, s. 14. (14) Nariadenie Rady (ES. Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1). (15) Prijaté texty, P6_TA(2005)0525. (16) Prijaté texty, P6_TA(2005)0414. (17) Rada najskôr schválila tieto usmernenia v decembri 2003. Obsahujú štandardné znenie a všeobecné vymedzenie pojmov, ktoré môžu byť použité v právnych nástrojoch na vykonanie sankcií. Preskúmanie sa uskutočnilo v decembri 2005. (18) Ú. v. EÚ C 201 E, 18.8.2005, s. 123. (19) K 23. januáru 2006 bol stav podpísania a ratifikácie zo strany EU-25 takýto: podpísanie a ratifikácia: (len 5 členských štátov): Dánsko, Malta, Poľsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko (ako aj kandidátska krajina Chorvátsko); podpísanie: (11 členských štátov): Belgicko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko (ako aj kandidátske krajiny Rumunsko and Turecko); ani podpísanie ani ratifikácia: (9 členských štátov): Grécko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Slovensko a Slovinsko (ako aj kandidátska krajina Bulharsko). (20) Ú. v. EÚ C 311, 9.12.2005, s. 1. (21) Prijaté texty, P6_TA(2006)0012.