Európsky parlament,

–   so zreteľom na Transatlantickú deklaráciu o vzťahoch ES a USA z roku 1990 , Novú transatlantickú agendu z 3. decembra 1995(1)a Transatlantické ekonomické partnerstvo z 18. mája 1998(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo dňa 11. marca 1998 pod názvom Nový transatlantický trh (KOM(1998)0125),

–   so zreteľom na Bonnskú deklaráciu z 21. júna 1999(3) a najmä na jej oddiely o podpore prosperity a rozvoja v rýchlo sa meniacom svete a zlepšovaní včasného varovania,

–   so zreteľom na Pozitívnu ekonomickú agendu z 2. mája 2002(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o transatlantických vzťahoch(5), ako aj na svoje predchádzajúce uznesenia zo 17. mája 2001(6), 13. decembra 2001(7), 15. mája 2002(8) a  19. júna 2003(9), a na svoje uznesenia z 22. apríla 2004(10) a 13. januára 2005(11),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2001 nazvané Posilňovanie transatlantických vzťahov: zameranie sa na stratégiu a podávanie výsledkov (KOM(2001)0154),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2005 nazvané Silnejšie partnerstvo EÚ - USA a otvorenejší trh pre 21. storočie (KOM(2005)0196),

–   so zreteľom na deklaráciu pod názvom Posilňovanie nášho ekonomického partnerstva z roku 2004(12),

–   so zreteľom na výsledok samitu EÚ - USA, ktorý sa konal 20. júna 2005 vo Washingtone DC, a najmä na jeho hospodársku iniciatívu: Iniciatíva Európskej únie a Spojených štátov amerických na posilnenie transatlantickej hospodárskej integrácie a rastu,

–   so zreteľom na Spoločný pracovný program EÚ - USA na implementáciu hore uvedenej hospodárskej iniciatívy prijatý na stretnutí ministrov hospodárstva EÚ - USA 30. novembra 2005,

–   so zreteľom na návrh uznesenia kongresu USA č. 77 o transatlantických vzťahoch, predložený 9. februára 2005,

–   so zreteľom na štúdiu OECD o výhodách liberalizácie trhov s výrobkami a zmenšovania prekážok medzinárodného obchodu a investícií ("Preferenčné obchodné dohody na poľnohospodárskych a potravinových trhoch – prípad Európskej únie a Spojených štátov amerických", publikovaná v marci 2005),

–   so zreteľom na svoje uznesenie o príprave šiestej ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu z 1. decembra 2005(13),

–   so zreteľom na vypočutie v Európskom parlamente zabezpečeným Výborom pre medzinárodný obchod 26. mája 2005 týkajúce sa transatlantických ekonomických vzťahov,

–   so zreteľom na pracovný dokument Výboru pre medzinárodný obchod (PE 364.940),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o zlepšení vzťahov EÚ a USA v rámci dohody o transatlantickom partnerstve(14),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0131/2006),

A.   keďže toto uznesenie sa zameriava najmä na hospodárske vzťahy medzi EÚ a USA, je potrebné si uvedomiť, že transatlantické vzťahy zahŕňajú všetky európske a americké štáty,

B.   keďže prirodzeným výsledkom pre dve hospodárstva, ktorých východisková situácia, zdroje dotácií a ekonomické modely sú podobné, no nikdy nebudú rovnaké z historických, kultúrnych a hospodárskych dôvodov, je dôkladnejšia integrácia,

C.   keďže ekonomické väzby medzi EÚ a USA sú dôležitým stabilizačným prvkom transatlantických vzťahov ako takých a za posledné desaťročia sa tak významne rozrástli, že obaja partneri majú stále väčší záujem na ekonomickom rozvoji toho druhého,

D.   keďže pevné politické a hospodárske vzťahy a rozvoj spoločných noriem medzi EÚ a USA majú automaticky vedľajší pozitívny vplyv na krajiny Severoamerickej dohody o voľnom obchode,

E.   keďže EÚ a USA by sa v rámci ich partnerstva a v rámci širšieho riadenia sveta mali zaviazať k podpore medzinárodných a mnohostranných noriem v obchodnej (WTO) sociálnej (MOP) a environmentálnej oblasti (IPCC a UNEP),

F.   keďže najdôležitejšie obchodné prekážky medzi EÚ a USA sa objavujú v poľnohospodárskej oblasti vrátane ciel, kvót, výroby, vývozu a dotácií a technických prekážok a keďže úrovne ochrany obchodu so službami zostali vysoké, kým clá na tovary, okrem výrobkov v citlivých sektoroch, boli postupne odstránené,

G.   keďže je potrebné výraznejšie politické vedenie a vízia, aby sa aktualizovala Nová transatlantická agenda z roku 1995 a Transatlantické hospodárske partnerstvo z roku 1998 s cieľom zohľadniť nové skutočnosti a staré konflikty a pokračovať v prehlbovaní transatlantických väzieb,

H.   keďže EÚ a USA musia vykročiť do budúcnosti s jasným predpokladom, že silnejšie transatlantické väzby budú mať globálne dôsledky, a preto sa musia dôkladne zohľadniť záujmy ďalších hospodárskych subjektov, krajín a ľudí s cieľom spravodlivejšie rozdeliť prosperitu a úspešne čeliť globálnym výzvam v prepojených oblastiach bezpečnosti, svetovej hospodárskej správy, životného prostredia a znižovania chudoby,

I.   keďže na bilaterálne ekonomické vzťahy medzi EÚ a USA a na multilaterálnu agendu by sa malo hľadieť vo svetle navzájom sa dopĺňajúceho a posilňujúceho pozitívneho procesu a keďže výhody spojené s vyšším stupňom integrácie trhu sa rozrastú do širších ekonomických vzťahov Európy s oboma Amerikami, ak sa v rámci rokovaní na regionálnej úrovni o začleňovaní trhu náležite zohľadnia regionálne záujmy,

J.   keďže používanie rôznych hospodárskych a právnych nástrojov a postupov na riešenie rovnakých situácií je potrebné náležite riadiť v rámci transatlantického hospodárskeho partnerstva, aby sa predišlo rozpadu transatlantického trhu,

K.   keďže harmonizovanejšie regulačné prostredie medzi EÚ a USA by bolo výhodné pre všetky krajiny a najmä pre obchodných partnerov v susedstve a pre rozvojové krajiny,

L.   keďže akčný plán v oblasti finančných služieb mal, za úspešnej podpory Európskeho parlamentu, dôležitú úlohu pri tvorbe konkurenčnejších kapitálových trhov EÚ, ktoré posilnili konkurencieschopnosť Európy,

M.   keďže zo zvyšujúcej sa rýchlosti zmien našej spoločnosti založenej na využívaní technológií a získavaní informácií vyplýva, že EÚ by mala vyvinúť väčšiu kvalitatívnu a kvantitatívnu snahu v odvetví vedecko-technického výskumu, aby dostatočne preklenula "technickú priepasť", ktorá ju delí od korešpondujúceho odvetvia v USA, a tým zabezpečila primerané podmienky pre rovnocennosť v bilaterálnom obchode,

N.   keďže silnejšie transatlantické hospodárske vzťahy môžu byť dôležitým podnetom pre dosiahnutie lisabonských cieľov,

De facto transatlantický trh

1.   zdôrazňuje, že hoci sa mohlo v nedávnej minulosti zdať, že napätie vo vzťahoch EÚ - USA na politickom poli malo občas vplyv na hospodársku oblasť; a keďže sa tiež mohlo zdať, akoby príťažlivosť globalizácie a novými trhmi akými sú Čína, India a Brazília, znížila rozsah či význam hospodárskych väzieb EÚ - USA; v skutočnosti ako jasne dokazujú nedávne práce(15), opak je pravdou:

2.   v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takéto hospodárske väzby EÚ - USA sa odzrkadľujú v podstatnom objeme zamestnanosti, keďže transatlantické hospodárstvo už vytvára na oboch stranách takmer 7 miliónov pracovných miest a tie sú preto závislé od jeho fungovania a expanzie;

3.   zastáva názor, že hoci sa hospodárstva EÚ a USA natoľko previazali a integrovali, že vytvárajú skutočný transatlantický trh, veľký potenciál pre rast a zamestnanosť je ešte stále nedotknutý pre zostávajúce obchodné prekážky;

4.   zastáva názor, že vzťahy medzi EÚ a USA sú zatienené hlavne politickým konfliktom a veľmi často charakterizované rétorickými a obchodnými spormi, poznamenáva, že na oboch stranách Atlantiku je viditeľná zanedbanosť v pochopení toho, akým hlbokým a integrovaným sa transatlantické hospodárstvo stalo; varuje preto pred inherentnými rizikami toho, ak by sa tento jedinečný vzťah považoval za samozrejmosť a nakladalo sa s ním nedbalo, a nie s istým stupňom politickej angažovanosti a požadovanej pozornosti;

5.   obáva sa, že súčasný rámec transatlantických vzťahov neodzrkadľuje adekvátne vyššie uvedenú skutočnosť; vyzýva preto, aby sa zaviedol predvídavejší a strategickejší prístup a aby tak bolo možné náležitejším spôsobom riešiť pálčivé hospodárske problémy týkajúce sa hospodárstiev EÚ a USA akými sú politiky hospodárskej súťaže, štandardizované pravidlá riadenia podnikov, porovnateľné alebo jednotné normy a účinnejšia regulačná spolupráca;

Cesta vpred: silnejšie transatlantické hospodárske partnerstvo

6.   poznamenáva, že vyššie spomínané oznámenie Komisie z 18. mája 2005 je dobrým základom pre podstatné posilnenie transatlantických hospodárskych vzťahov; zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie úsilie na premenu transatlantického trhu na fungujúci a strategický koncept, ktorý môže získať dostatočnú verejnú a politickú podporu;

7.   odporúča, aby sa do ďalšieho samitu v roku 2006 EÚ a USA dohodli na aktualizácii Novej transatlantickej agendy z roku 2005 a Transatlantického hospodárskeho partnerstva z roku 1998 a navrhli novú dohodu o transatlantickom partnerstve, ktorá bude obe dohody zahŕňať a povedie k dosiahnutiu "bezbariérového transatlantického trhu" do roku 2015 s rokom 2010 ako urýchleným dátumom pre finančné služby a kapitálové trhy; táto iniciatíva by mala vychádzať z ekonomickej iniciatívy prijatej na samite EÚ - USA v júni 2005 a zo spoločného pracovného programu EÚ - USA a mala by stanoviť špecifické ciele pre jednotlivé sektory s cieľom zhodnotiť pokrok dosiahnutý v rokoch 2005 - 2006 a špecifikovať kroky pre budúcnosť;

8.   zdôrazňuje, že ekonomická kapitola navrhovanej dohody o partnerstve by mala poskytnúť novú architektúru, ktorá zahŕňa: regulačnú spoluprácu; súbor operatívnych nástrojov horizontálneho charakteru (vrátane efektívneho systému včasného varovania a dohodu tretej generácie o uplatňovaní práva na ochranu hospodárskej súťaže); dohody o sektorovej hospodárskej spolupráci , ktoré by rozvíjali vyššie uvedený spoločný pracovný program EÚ - USA;

9.   zdôrazňuje, posilnenie transatlantickej hospodárskej spolupráce by nemalo spôsobiť, že harmonizácia v oblasti predpisov bude mať klesajúcu tendenciu, čo by viedlo k narušeniu dôvery spotrebiteľov v súvislosti so zdravím a bezpečnosťou; nalieha preto, aby sa oživil transatlantický spotrebiteľský dialóg a transatlantický environmentálny dialóg a vyvinuli "osvedčené postupy" na zvýšenie zdravia, bezpečnosti spotrebiteľa a ochrany životného prostredia a uľahčil by sa tak trvalo udržateľnejší transatlantický trh;

10.   znovu potvrdzuje, že v súčasnom prostredí rastúceho medzinárodného tlaku na konkurencieschopnosť je vízia takéhoto ekonomického priestoru nevyhnutná na zvýšenie politického prínosu k zásadnejšej hospodárskej agende, ktorá v rámci hospodárskej súťaže posilňuje pozíciu znalostných ekonomík oboch partnerov; podporuje rast a inováciu, čím vytvára nové pracovné príležitosti a zvyšuje prosperitu;

11.   zastáva názor, že nesúrodé medzinárodné regulačné prostredie brzdí možnosti rastu medzinárodného obchodu a zdôrazňuje, že užšia regulačná spolupráca medzi EÚ a USA je podstatná pri dosahovaní harmonizovanejšieho regulačného prostredia, pričom hospodárske subjekty zo všetkých krajín vo všeobecnosti a predovšetkým z rozvojových krajín budú môcť využívať nižšie náklady a vyššiu úroveň slobody;

12.   poukazuje na skutočnosť, že pozitívny stav hospodárstva USA a hospodárstva EÚ a posilnenie ich vzájomných hospodárskych vzťahov predovšetkým inštitucionalizovanými prostriedkami vo veľkej miere prispieva vďaka významu oboch týchto oblastí k rastu a rozvoju celého svetového hospodárstva;

13.   vyzýva transatlantické partnerstvo, ktoré tvorí asi 57% svetového hrubého národného produktu a je aj naďalej motorom svetového hospodárstva, aby sa ujalo vedúceho postavenia vo svete poznačenom rastúcou mierou vzájomnej závislosti, vznikaním nových hospodárskych mocností a zvýšeným počtom globálnych úloh, ktoré prekračujú hranice štátov; v tejto súvislosti odporúča dôslednejšie a systematickejšie diskusie o spoločných hospodárskych otázkach s ďalšími veľkými hospodárskymi aktérmi (vrátane Indie, Japonska, Brazílie, Kanady, Mexika, Čile, Ruska a Číny);

14.   domnieva sa, že s výnimkou konkrétnych oblastí hospodárstva je v záujme celkového medzinárodného hospodárstva a s cieľom zvýšiť bezpečnosť a stabilitu obchodu potrebné usilovať sa o primeranú a užšiu koordináciu, pokiaľ ide o kolísanie výmenného kurzu;

Rozvojová agenda z Dohy

15.   zdôrazňuje, že EÚ i USA majú osobitnú zodpovednosť a spoločné ciele, a teda aj záujem konštruktívne spolupracovať v prebiehajúcich multilaterálnych rokovaniach WTO; vyzýva oboch partnerov, aby rešpektovali ambiciózny a široko založený program Rozvojovej agendy z Dohy pri plnom zohľadnení rozvojovej dimenzie, aby sa tak vydláždila cesta úspešnému ukončeniu kola rokovaní v roku 2006;

16.   nalieha na EÚ a USA, aby aj naďalej rešpektovali záväzky vyplývajúce z multilaterálnych rokovaní WTO a nezapájali sa do súperenia o bilaterálne alebo regionálne obchodné dohody; opätovne vyzýva Komisiu, aby nerozhodovala o vhodnosti či realizovateľnosti možných nových bilaterálnych alebo regionálnych obchodných dohodách bez predchádzajúcej zmysluplnej konzultácie s Európskym parlamentom;

17.   verí, že v EÚ a USA sa podstatne znížia clá a iné dôležité poplatky bez ohľadu na to, či sa kolo rokovaní z Doha úspešne uzavrie;

18.   víta dohodu v rámci WTO o definitívnom odstránení všetkých foriem subvencií na vývoz poľnohospodárskych výrobkov vrátane potravinovej pomoci a iných systémov vývoznej náhrady do roku 2013 a zdôrazňuje, že podobný pokrok je potrebné dosiahnuť v oblasti domácej podpory a prístupu k trhom;

19.   vyzýva USA, aby odstránili colné prekážky, ako sú colné poplatky a nadmerné požiadavky na dovozcov v súvislosti s predkladaním faktúr; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom rešpektu zo strany amerického colného úradu voči colnej únii EÚ a zásade "krajiny pôvodu"; vyzýva vládu USA, aby prehodnotila svoj negatívny postoj k členstvu EÚ v Svetovej colnej organizácii (WCO);

Pokračovanie hospodárskej iniciatívy a neformálneho stretnutia ministrov hospodárstva EÚ - USA z 30. novembra 2005

20.   podporuje prijatie spoločného pracovného programu EÚ - USA na implementáciu hospodárskej iniciatívy na stretnutí ministrov hospodárstva EÚ - USA, ktorý obsahuje konkrétne aktivity v jedenástich oblastiach, zamerané na pokrok v transatlantickej hospodárskej integrácii; vyzýva však oboch partnerov, aby sa zapojili do skutočnej implementácie a prehĺbenia tohto spoločného pracovného programu s väčším a ambicióznejším zmyslom pre smerovanie, dlhodobými strategickými cieľmi a detailným časovým plánom implementácie spoločných aktivít a projektov, ktorý bude zohľadňovať špecifickú úlohu nezávislých regulačných agentúr; v tejto súvislosti poznamenáva, že zainteresované subjekty z už existujúcich transatlantických dialógov vrátane spotrebiteľských skupín, zväzov a environmentálnych skupín by sa tiež mali aktívne zapojiť do procesu monitoringu a revízie hospodárskej iniciatívy a pracovného programu;

21.   zastáva názor, že v kapitole o hospodárstve v rámci navrhovanej dohody o partnerstve je potrebné v súlade s hospodárskou iniciatívou stanoviť osobitné koncepcie týkajúce sa odstránenia prekážok v kľúčových trhových odvetviach a to procesom postupnej regulačnej podpory a vzájomného uznania pravidiel a noriem;

Podpora spolupráce v oblasti regulácie a noriem

22.   víta skutočnosť, že záväzok "vytvoriť fórum regulačnej spolupráce na vysokej úrovni", kľúčový prvok deklarácie z júnového samitu z roku 2005, sa konečne začal plniť návrhom na zorganizovanie aspoň dvoch stretnutí v roku 2006; odporúča rýchlu a úplnú implementáciu cestovnej mapy pre regulačnú spoluprácu EÚ - USA z roku 2005; varuje, že bez dostatočného a včasného zapojenia a podpory rôznych zainteresovaných subjektov a agentúr nedosiahne regulačná spolupráca očakávané výsledky;

23.   opätovne poukazuje na skutočnosť, že v EÚ a v USA je potrebné odstrániť ešte veľký počet prekážok v oblasti obchodu a investícií a s obavami konštatuje zvýšený tlak v súvislosti s reakciami na zahraničnú hospodársku súťaž prostredníctvom protekcionizmu a opatrení nečestnej súťaže; zdôrazňuje, že obnovené zásady otvorenosti, transparentnosti a právneho štátu, ktoré sú obsiahnuté v hospodárskej iniciatíve a navrhovanej dohode o transatlantickom partnerstve by mali pomôcť pri odstraňovaní väčšiny týchto problémov;

24.   zdôrazňuje, že regulačné bariéry sa stali jednými z najpodstatnejších prekážok v oblasti obchodu a investícií medzi EÚ a USA a varuje predovšetkým pred rozširovaním neoprávnených dodatočných predpisov na štátnej úrovni, nevyužívaním podstatných medzinárodných noriem ako základu technických predpisov, a neprimeranými požiadavkami na predkladanie osvedčení tretích strán v USA;

25.   vyjadruje obavy v súvislosti s nedostatkom jasnej definície "národnej bezpečnosti" v USA a jej neprimeraného využívania na obmedzenie obchodu a investícií; ľutuje predovšetkým tzv. "pozmeňujúci návrh Berry", ktorý využíva rezort obrany a "pozmeňujúci návrh Exon-Florio" z roku 1988 a ďalšiu legislatívu obmedzujúcu zahraničné investície alebo vlastníctvo podnikov, ktorá sa len okrajovo týka národnej bezpečnosti;

26.   poukazuje na skutočnosť, že rozdiely medzi nariadeniami súdu a uznávaním rozsudkov súdu v krajinách EÚ a USA majú podstatný vplyv na právne spory týkajúce sa transatlantických transakcií; žiada EÚ a USA, aby preskúmali uskutočniteľnosť dohody o jurisdikcii, uznávaní a vynútiteľnosti súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach;

27.   poukazuje na skutočnosť, že transatlantický trh s telekomunikáciami stále brzdia regulačné prekážky a nezlučiteľné normy, ktoré vedú k situácii, keď napriek skutočnosti, že deväť z desiatich najväčších telekomunikačných spoločností vo svete má sídlo v EÚ alebo USA, nijaká americká alebo európska spoločnosť výrazne nepôsobí na obidvoch kontinentoch;

Stimulácia otvorených a konkurencieschopných kapitálových trhov

28.   požaduje vzájomné uznávanie účtovných noriem spolu s postupnou konvergenciou, založenou na spoľahlivej regulačnej kontrole, aby podniky mohli používať jednotnú normu na oboch trhoch a znižovať náklady na kotáciu; žiada však Komisiu, aby pozorne monitorovala úplnú rovnocennosť postupov Rady pre medzinárodné účtovné normy/Rady pre finančné účtovné normy, aby sa predchádzalo každej proamerickej zaujatosti;

29.   požaduje posilnenie dialógu o regulácii finančných trhov prostredníctvom polročného politického hodnotenia otázok transatlantických finančných služieb medzi Európskym parlamentom, Komisiou, príslušnými americkými orgánmi a hospodárskymi výbormi Kongresu USA, ktorý by sa uskutočňoval pred každým samitom a po každom výročnom samite EÚ-USA; vyslovuje pochvalu za doteraz vykonanú prácu predstaviteľov priemyslu, ako je združenie pre termínovaný obchod a opcie;

30.   dôrazne odmieta americký odklad implementácie dohody Bazilej II o kapitálových požiadavkách a vyzýva USA, aby splnili svoje záväzky, a tak sa mohli bankám na celom svete vytvoriť rovnaké podmienky; vyslovuje presvedčenie, že odlišný prístup by mohol brzdiť banky EÚ s americkými operáciami pri vytváraní integrovaných systémov rizikového manažmentu;

31.   vyjadruje nespokojnosť s tým, že európski zaisťovatelia musia v USA v plnej miere zaručiť riziká aktívami, čeliť výrazne diskriminujúcim štátnym predpisom, ktoré vyžadujú nadmerné financovanie záväzkov udržiavaním nadmernej výšky záruky (na zaisťovateľov akreditovaných v USA sa tieto požiadavky nevzťahujú); vyzýva zodpovedné orgány USA, aby sa usilovali o ďalšie transatlantické vzájomné uznávanie a jednotné požiadavky na solventnosť a poskytovanie informácií;

32.   naliehavo žiada o urýchlenú konvergenciu pravidiel na zrušenie kótovania na amerických burzách, ktoré v súčasnosti kladú náročné požiadavky na firmy z EÚ, ktoré chcú zrušiť registráciu; víta nedávny návrh americkej komisie pre cenné papiere a burzy (Securities and Exchange Commission), podľa ktorého sa za hlavné kritérium považuje objem obchodovania, a nie počet akcionárov; a žiada Komisiu, aby monitorovala tento vývoj s cieľom zabezpečiť ochrany záujmov EÚ;

33.   je presvedčený o koherentnejšom dialógu na tému správneho riadenia podnikov a o harmonizácii požiadaviek týkajúcich sa riadenia podnikov a dozoru, ktoré sa vyhýbajú extrateritoriálnym prípadom, ako je Sarbanes-Oxley, napríklad intenzívnejším dialógom o správnom transatlantickom podnikovom riadení; požaduje pozornejšie preskúmanie globálnych krycích ("hedge") fondov EÚ-USA;

34.   žiada Komisiu, aby poskytla aktualizované informácie o uplatňovaní smernice EÚ o zdaňovaní úspor, pokiaľ ide o USA;

Spolupráca v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu

35.   poukazuje na skutočnosť, že otvorené trhy sú vo vysokej miere závislé na bezpečných a spoľahlivých štruktúrach a že dôvera je podstatná pre obchodné vzťahy vo svete; vyjadruje svoju podporu užšej spolupráci medzi EÚ a USA v pokračujúcom boji proti podnikovým a finančným podvodom, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, čím sa zabráni zbytočným narušeniam obvyklých obchodných a súkromných transakcií;

Podpora inovácií a rozvoj technológií

36.   víta cieľ zvýšenia synergie na oboch stranách Atlantiku vo veľkom množstve kľúčových oblastí pre rozvoj silnejších znalostných ekonomík;

37.   podporuje vytvorenie transatlantického partnerstva pre výskum s účasťou aj malých a stredných podnikov na spoločných výskumných projektoch a prijatie opatrení na podporu návratu európskych výskumníkov do Európy;

38.   zdôrazňuje, že pre obe strany je osožné podporovať spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja a realizovať investičné programy, napr. v týchto oblastiach:

39.   v tomto ohľade pripomína členským štátom a USA záväzok oboch strán vyplývajúci zo spoločného vyhlásenia z roku 2003 o podpore vodíkového hospodárstva a víta dosiahnutý pokrok, no domnieva sa, že je potrebná ďalšia spolupráca;

40.   zastáva názor, že informačné a komunikačné technológie sú veľmi dôležité pre obe hospodárstva; preto odporúča prijať sériu spoločných opatrení s cieľom:

41.   zastáva názor, že siedmy rámcový program pre výskum a rozvoj bude jedinečnou príležitosťou na prijatie spoločných opatrení pri:

42.   zastáva názor, že nové a existujúce vesmírne programy poskytujú istú príležitosť pre spoločné úlohy pri objavovaní vesmíru prostredníctvom:

43.   žiada Komisiu, aby navrhla spoločný program na výskum malárie dodatočne k už existujúcemu spoločnému výskumu o pandemických ochoreniach;

44.   podporuje opatrenia na posilnenie podnikania a ochotu riskovať v EÚ, ktoré by sa opierali o vhodné príklady USA v tejto oblasti;

Zlepšovanie obchodu, cestovania a bezpečnosti

45.   poukazuje na skutočnosť, že vízová politika je teraz výlučnou právomocou Spoločenstva; žiada Komisiu, aby bezodkladne začala rokovania s vládou USA, aby Visa Waiver Program (program určený na oslobodenie od vízovej povinnosti) platil pre všetkých európskych občanov a aby sa odstránila diskriminácia predovšetkým voči občanom z nových členských štátov;

46.   zdôrazňuje, že zdĺhavé postupy získavania víz spôsobili zvýšenie nákladov pre podniky a občanov; víta iniciatívu "dôveryhodná osoba", ktorá by mala byť založená na vzájomne vyvinutých normách na uľahčenie cestovania zo služobných dôvodov alebo za turistikou;

47.   ľutuje, že väčšina občanov EÚ sa stretáva s prísnymi kontrolami víz, ktoré brzdia voľný pohyb a výmeny pracovníkov a osoby, ktoré cestujú súkromne alebo služobne do USA; vyzýva USA, aby ukázali vyššiu mieru flexibility v tejto súvislosti, predovšetkým pokiaľ ide o európskych občanov, ktorí pravidelne služobne cestujú do USA;

Podpora energetickej účinnosti

48.   odporúča, aby vzhľadom na skutočnosť, že energetická politika je nevyhnutná pre hospodársky rozvoj a nie je možné ju oddeliť od významných geopolitických otázok a zahraničnej politiky, sa uskutočnila úprimnejšia a otvorenejšia výmena informácií o spôsoboch ako zvýšiť otvorenosť svetového obchodu s energiou, podporiť obnoviteľné zdroje energie na celom svete, vyvinúť užšiu spoluprácu s dodávateľmi a definovať spoločnú stratégiu energetickej bezpečnosti a ďalších politík s cieľom podporiť geopolitickú a hospodársku stabilitu v dodávateľských a tranzitných krajinách;

49.   vyjadruje poľutovanie, že len EÚ zastáva vedúcu úlohu v oblasti medzinárodnej politiky klimatických zmien, že USA je najväčším svetovým emitentom skleníkových plynov a že ešte stále existuje potreba naliehať na USA na všetkých politických úrovniach, aby prevzali na seba zodpovednosť v súvislosti s klimatickými zmenami; na základe toho vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou neochotou vlády USA vstúpiť do zmysluplného medzinárodného partnerstva týkajúceho sa klimatických zmien, ale registruje, že urobila malý krok vpred, keďže je ochotná zúčastniť sa na plánovanom dôkladnom dialógu, ako sa rozhodlo v decembri 2005 v Montreale v rámci konferencie rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách; víta skutočnosť, že vznikajúce zoskupenie záujmov v USA vrátane záujmov členov kongresu oboch komôr a oboch strán, štátnych zákonodarcov miestnych orgánov, mimovládnych organizácií a zástupcov obchodnej spoločnosti vyžaduje ctižiadostivejší program na riešenie problému emisií plynov so skleníkovým efektom;

50.   zastáva názor, že energetické odvetvie predstavuje spoločnú výzvu pre EÚ a USA a že hoci obe strany prijali samostatne významné opatrenia, toto odvetvie si vyžaduje vzájomne prospešný prístup, ktorého cieľom je:

51.   zdôrazňuje potrebu posilnenej vedeckej spolupráce EÚ - USA v oblasti biopalív a odporúča, aby sa čo najskôr realizovala iniciatíva usilujúca sa o spoločný pracovný program EÚ a USA v oblasti biopalív, ktorý je špeciálne zameraný na bioetanol a bioropu druhej generácie;

Práva duševného vlastníctva

52.   víta dohodu zo schôdze ministrov hospodárstva EÚ - USA vytvoriť do samitu EÚ - USA v roku 2006 stratégiu spolupráce pri vymáhaní práv duševného vlastníctva, ktorá sa bude zameriavať na boj proti zneužívaniu práv duševného vlastníctva a absencii účinného presadzovania v tretích krajinách, najmä v Číne a Rusku, a ktorá zlepší spoluprácu v oblasti colných a pohraničných kontrol, podporí verejno-súkromné partnerstvá a bude koordinovať technickú pomoc určenú tretím krajinám;

53.   vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom spoločného pochopenia geografických označení; vyjadruje poľutovanie nad spoločnou existenciou diametrálne odlišných patentových systémov (americký systém "first-to-invent", teda systém prvý vynálezca, kým ostatné krajiny sveta uznávajú systém "first-to-file", teda prvý je ten, kto patent prihlási ako prvý), ktorá vytvára vážne problémy pre podniky v EÚ; vyjadruje podporu Americkému Kongresu pri reforme patentového systému smerujúcemu k systému "first-to-file";

54.   podporuje EÚ a USA, aby spolupracovali a využívali náležité prostriedky na boj proti zneužívaniu duševného vlastníctva v tretích krajinách, predovšetkým v Číne a Rusku;

Investície

55.   odporúča, aby samit v roku 2006 formálne schválil komplexný súpis obsahujúci hlavné pretrvávajúce prekážky vzájomným investíciám spolu so zoznamom požadovaných zvláštnych aktivít na zníženie či zničenie týchto prekážok v úplnom súlade s pravidlami vnútorného trhu vrátane ustanovení súvisiacich so službami verejného záujmu a zásadou prevencie;

56.   vyslovuje podporu opatreniam na uľahčenie investovania a postupnému odstraňovaniu prekážok transatlantických investícií, a to konvergenciou účtovných štandardov, vytvorením rovnakých podmienok na finančných trhoch, politikou vzájomne spravodlivej hospodárskej súťaže a vyradením protekcionistických opatrení, ktoré stále existujú v istých odvetviach, ktoré smerujú k protekcionizmu; má pochybnosti o obmedzeniach vlastníctva v USA, najmä v odvetviach obrany a letectva, a vyslovuje podporu reforme amerického výboru pre zahraničné investície; žiada, aby Komisia vypracovala štúdiu o prekážkach pri prevodoch vlastníctva na vnútornom trhu, ktoré znevýhodňujú nadobúdateľov z EÚ voči nadobúdateľom z USA; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že obmedzenia vlastníctva v EÚ nemožno použiť ako argument na presadzovanie amerických obmedzení;

Politika ochrany hospodárskej súťaže a jej presadzovanie

57.   požaduje vytvorenie spoločného transatlantického rámca pre politiku hospodárskej súťaže, ktorý zlepšuje koordináciu vykonávacích činností a uľahčuje výmenu dôverných informácií; trvá na tom, že rovnaká aplikácia predpisov o hospodárskej súťaži na oboch stranách Atlantiku, bez ohľadu na krajinu založenia firmy, je nevyhnutná na vytvorenie konkurenčného a zjednoteného transatlantického trhu;

58.   podporuje cieľ uzavrieť ďalšiu dohodu o ochrane hospodárskej súťaže s USA, ktorá by umožnila výmenu dôverných informácií pri vyšetrovaní podľa právnych predpisov EÚ a USA na ochranu hospodárskej súťaže;

Verejné obstarávanie

59.   odporúča, aby bol na samite v roku 2006 formálne schválený komplexný súpis všetkých právnych, praktických a technických prekážok cezhraničného verejného obstarávania medzi oboma partnermi spolu so zoznamom opatrení na ich riešenie; ktorý zohľadní osobitný prípad služieb verejného záujmu; podporuje skutočnosť, že obaja partneri prekračujú existujúce a budúce záväzky GPA a na jednej strane tak prispievajú k rozšíreniu možností pre obe strany a na strane druhej k oživeniu európskej konkurencieschopnosti a k vytvoreniu nových trhov pre podniky EÚ, najmä však pre malé a stredné podniky;

60.   podporuje upevňovanie spolupráce medzi EÚ a USA v rámci Svetovej obchodnej organizácie v súvislosti s otváraním trhu verejného obstarávania; zdôrazňuje, že prijatie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže v tomto odvetví vytvorí nové príležitosti pre podniky EÚ, a predovšetkým pre malé a stredné podniky;

61.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že USA trvajú na širokom okruhu diskriminačných predpisov "Buy America", ku ktorým sa pridali ďalšie programy infraštruktúry; osobitne ľutuje, že pre európske obranné firmy je ešte stále ťažké preniknúť na americký obranný trh a získať americké obranné technológie v dôsledku toho, že neexistuje "obojsmerné" transatlantické verejné obstarávanie obranných zariadení a v sektore obranného priemyslu všeobecne; žiada Kongres USA, aby akceptoval realitu transatlantického hospodárstva, a to aj na bezpečných trhoch;

Služby/Vzájomné uznávanie kvalifikácií

62.   konštatuje, že len združenie architektov podporilo príslušné orgány na oboch stranách, aby začali so vzájomným uznávaním kvalifikácií ako súčasti pracovného programu; uznáva, že iné profesie uprednostňujú postupy uznávania kvalifikácií v partnerských združeniach v EÚ a USA; žiada Komisiu, aby podala príslušným výborom Európskeho parlamentu správu o existujúcich prekážkach vzájomného uznávania kvalifikácií na oboch stranách;

63.   konštatuje, že ešte stále existujú veľké rozdiely medzi štátmi USA pokiaľ ide o horizontálne uznávanie diplomov a profesionálnych kvalifikácií, čo prekáža pri ďalšom vývoji transatlantického trhu, predovšetkým v sektore služieb; dôrazne vyzýva Komisiu, aby iniciovala rokovania v špecifických oblastiach, ako sú licencie pilotov, s cieľom uzatvoriť dohody a nalieha na USA, aby vyvinula systém založený na európskom modeli, v ktorom budú štáty vzájomne uznávať takmer všetky diplomy a odborné kvalifikácie, ako tomu je na vnútornom trhu EÚ;

Služby/Služby leteckej dopravy

64.   víta nedávny pokrok v rokovaniach o liberalizácii vzdušných služieb EÚ - USA a zdôrazňuje potrebu dosiahnuť čo najskôr úplnú dohodu založenú na reciprocite, ktorá vyrieši problém vlastníckych stropov v aerolíniách USA;

65.   trvá na tom, aby vzhľadom na nevyhnutnosť obchodu a cestovného ruchu pre obe strany dohoda o transatlantickom partnerstve, ktorá sa má uzavrieť do roku 2007, bezpodmienečne obsahovala samostatnú kapitolu o dopravnej politike, ktorá by s a doplnila o samity, stretnutia členov Kongresu USA a výborov Európskeho parlamentu zodpovedných za dopravu, stretnutia ministra dopravy USA, príslušného komisára EÚ a úradníkov Komisie a spoluprácu agentúr zodpovedných za leteckú bezpečnosť a príslušných federálnych správnych orgánov;

Riešenie sporov EÚ/USA v rámci WTO

66.   trvá na tom, že hoci osobitné skupiny WTO môžu vyvolať významné politické nezhody, obchodné či hospodárske spory sú prirodzenou súčasťou transatlantických hospodárskych vzťahov;

67.   odporúča spoločnú stratégiu založenú na troch bodoch, s cieľom znížiť počet sporov medzi najväčšími svetovými obchodnými mocnosťami, ktoré sa dostávajú do širšieho poľa pôsobnosti WTO:

68.   žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila správu o hodnotení výhod a nevýhod formálnejších obojstranných mechanizmoch urovnania rozporov v oblasti obchodu, zohľadňujúcu podobné existujúce dohody medzi EÚ a tretími krajinami;

69.   konštatuje, že metódy využívané úradmi USA v súvislosti so záležitosťami na ochranu obchodu sú v niektorých prípadoch nelegitímnymi obchodnými prekážkami a zdôrazňuje, že protekcionistické uplatňovanie amerických nástrojov na ochranu obchodu už boli úspešne spochybnené, ako v prípade tzv. Byrdovho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu alebo ochrany amerického oceliarstva, a to nielen v EÚ, ale aj v rámci systému riešenia sporov vo WTO;

70.   víta Výnos o znížení deficitu 2005, ktorý schválil Kongres USA a ktorým sa ruší Byrdov pozmeňujúci a doplňujúci návrh, no ľutuje, že na základe doložky určujúcej lehotu prechodu, zrušenie nenadobudne účinnosť okamžite; vyzýva preto Kongres USA, aby urýchlene odstránil doložku prechodu, aby už nepokračovalo rozdeľovanie vybraných antidumpingových a antisubvenčných ciel americkým podnikom, ktoré už niekoľko rokov deformuje podmienky hospodárskej súťaže na americkom trhu na úkor dovážaného tovaru;

71.   opätovne zdôrazňuje svoje obavy v súvislosti s podstatnou priamou a nepriamou vládnou podporou amerického priemyslu priamymi dotáciami, ochrannou legislatívou a daňovou politikou; zdôrazňuje predovšetkým skutočnosť, že pracovná skupina WTO a odvolací orgán pre systém zahraničných obchodných spoločností vo všetkých správach, ktoré predložili, dospeli k záveru, že napriek niektorým podstatným zmenám v americkej legislatíve musí USA v plnej miere uskutočniť predchádzajúce rozhodnutia WTO a odporúčania orgánu riešenia sporov WTO; vyzýva preto Kongres USA, aby úplne zosúladil výnos o tvorbe amerických pracovných miest, ktorý obsahuje tzv. Grandfathering Clause (doložku o ochrane predchádzajúceho stavu) s predchádzajúcimi rozhodnutiami WTO a odporúčaniami orgánu pre riešenie sporov WTO;

72.   víta skutočnosť, že dlhodobý spor zahraničných obchodných spoločností skončil, keď Kongres USA zrušil daňové úľavy pre spoločnosti, ktoré boli poskytované americkým firmám obsiahnutým v zákone "American Jobs Creation Act" a neboli zlučiteľné s predpismi WTO;

73.   so zreteľom na prípad Airbus-Boeing vyjadruje poľutovanie, že USA a EÚ sa zapojili do možno najväčšieho, najkomplikovanejšieho a právne nákladného sporu v dejinách WTO; žiada obidve strany, aby zvýšili konzultácie na najvyššej úrovni s cieľom odhaliť spôsoby pragmatického riešenia, ktoré zabráni vynaloženiu zbytočných zdrojov WTO;

74.   zdôrazňuje. že prípad WTO o GMO v žiadnom prípade nespochybňuje európsku legislatívu o schvaľovaní biotechnologických výrobkov pre uvedenie na trh, ale týka sa nemoderných biotechnologických postupov pri hodnotení, ktoré boli revidované od začiatku procesu;

75.   víta rozhodnutie EÚ o dosiahnutí súladu s uznesením WTO zmenou legislatívy o hormónoch v roku 2003; želá si, aby sa pretrvávajúce nezhody medzi USA (a Kanadou) a EÚ v súvislosti s pokračujúcim uplatňovaním protiopatrení vyriešili a nalieha na USA, aby odstránili obchodné sankcie, ktoré uplatňujú od roku 1999 vo vzťahu k európskym výrobkom;

76.   ľutuje, že USA neprestali používať antidumpingovú metódu, pod názvom "zeroing"(nulové hodnotenie), napriek skutočnosti, že WTO jednoznačne odsúdila tento postup v prípade posteľnej bielizne;

77.   zdôrazňuje, že systém riešenia sporov WTO je ústredným prvkom poskytovania bezpečnosti a predvídateľnosti v multilaterálnom obchodnom systéme; vyjadruje obavy v súvislosti so skutočnosťou, že v niektorých prípadoch USA prijali prístup, ktorý nebol v súlade s medzinárodnými úlohami, tým, že schválili zákony, ktoré porušujú záväzky WTO a vedú k závažnému poškodeniu priemyslu EÚ a priemyslu tretích krajín; vyzýva preto Kongres USA, aby zlepšil postupy pri uplatňovaní rozhodnutí WTO v súvislosti s riešením sporov;

Iné globálne otázky

78.   ľutuje, že spolupráca v oblasti menovej a makroekonomickej politiky nebola zaradená do hospodárskej iniciatívy a pracovného programu; opätovne zdôrazňuje svoje obavy v súvislosti s možným nebezpečným vplyvom duálneho schodku federálneho rozpočtu a bežného účtu USA na svetové hospodárstvo; vyzýva preto Európsku centrálnu banku a Americkú centrálnu banku, aby užšie spolupracovali pri otázkach globálnej menovej politiky a finančnej stability;

79.   opätovne zdôrazňuje svoju výzvu adresovanú transatlantickým partnerom, aby spoločne prehodnotili poskytovanie rozvojovej pomoci a stratégií a nástrojov humanitárnej pomoci, vrátane koordinácie s orgánmi bretton-woodskeho systému s cieľom zvýšiť účinnosť, súdržnosť a vzájomné dopĺňanie sa riešení globálnych úloh zo strany EÚ a USA, konkrétne ide o znižovanie chudoby, prenosné ochorenia a zhoršovanie stavu životného prostredia;

80.   žiada Komisiu, aby vyhodnotila existujúce financovanie a mechanizmus financovania spoločných programov EÚ - USA v tretích krajinách s cieľom vytvoriť účinnejší a produktívnejší postup;

81.   domnieva sa, že "kultúrny kľúč" môže prispieť k rozšíreniu transatlantických vzťahov a podporiť partnerstvo a vzájomné porozumenie medzi Európanmi a Američanmi;

82.   vyzýva EÚ a USA, aby vo svojich hospodárskych vzťahoch brali do úvahy úlohu a osobitosti sektorov kultúry a vzdelávania;

83.   navrhuje začatie transatlantického dialógu v oblasti kultúry (vrátane audiovizuálnej oblasti) a vzdelávania , ktorý podporí pravidelné výmeny najlepších postupov a skúseností, týkajúcich sa najmä:

84.   so zreteľom na vzdelávanie žiada, aby bol tento dialóg zameraný najmä na:

85.   so zreteľom na články 133 ods. 5 a 151 Zmluvy o ES zastáva názor, že osobitný charakter audiovizuálneho sektora si nevyhnutne vyžaduje, aby sa transatlantická výmena uskutočňovala na základe rešpektovania kultúrnej a jazykovej rozmanitosti EÚ; v tejto súvislosti žiada o implementáciu vhodných opatrení na podporu kultúrnej rozmanitosti a posilnenie kultúrnej výmeny;

86.   vyzýva európske inštitúcie, aby sa snažili upriamiť pozornosť svojho amerického partnera na činnosti EÚ v prospech Dohovoru s UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

87.   zdôrazňuje význam zamerania sa na otázky ochrany údajov v rámci transatlantických vzťahov; so zreteľom na to, že ochrana údajov je pri transatlantických výmenách z istých hľadísk nedostatočná, konštatuje, že je vhodné vyhodnotiť oblasti, v ktorých výmena informácií s tretími krajinami funguje dobre (ako napríklad Zásady bezpečného prístavu), a úspešné riešenia šíriť do ďalších oblastí;

88.   víta nedávnu štúdiu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o makroekonomických výhodách spojených s podporou ďalšej hospodárskej integrácie medzi EÚ a USA, v ktorej sa odhaduje, že odstraňovanie prekážok stojacich v ceste prístupu na trh môže prispieť k zvyšovaniu HDP na hlavu, zahraničných priamych investícií a obchodu v EÚ a USA na 2 až 3,5% a 1 až 3%;

89.   žiada, aby EÚ uskutočnila dôkladnejšiu a komplexnejšiu štúdiu, ktorá: a) identifikuje dôsledky odstránenia pretrvávajúcich tarifných a netarifných prekážok v obchode a investíciách medzi EÚ a USA; b) podľa vhodnosti preskúma cezhraničné možnosti regulačného prispôsobenia, či už ex ante alebo ex post; c) vyhodnotí vplyv regulačného prispôsobenia EÚ - USA alebo konvergenciu vo vzťahu k tretím krajinám; d) preskúma uskutočniteľnosť tzv. regulačného mostu, podľa ktorého platí, že ak sa raz istý tovar alebo služba povolí, toto povolenie platí všade na transatlantickom trhu;

Transatlantické dialógy

90.   zdôrazňuje význam transatlantických dialógov pri podpore väzieb medzi EÚ a USA; konštatuje, že pri práci na hlavných otázkach v rámci príslušných oblastí a cennom prispievaní k formovaniu transatlantických vzťahov, jeho cieľov a činností, sa dialógy zapájajú do prijímania rozhodnutí na transatlantickej úrovni a pomáhajú zabezpečiť, aby úsilie v rôznych oblastiach zodpovedalo skutočným potrebám občanov;

91.   konštatuje, že Transatlantický dialóg zákonodarcov (TLD) pomohol posilniť a zvýrazniť medziparlamentné vzťahy medzi EÚ a USA; opätovne zdôrazňuje potrebu vytvárania súčinností medzi TLD a inými dialógmi, okrem iného vytváraním nových spoločne financovaných výmenných programov medzi parlamentnými zamestnancami a vytvorením malého sekretariátu TLD;

92.   zdôrazňuje, že na 61. zasadaní dialógu transatlantických zákonodarcov, konanom vo Viedni v dňoch 18. - 21. apríla 2006 sa opätovne potvrdili obrovské výhody, ktoré by mohli vyplynúť z odstránenia prekážok brániacich transatlantickým hospodárskym vzťahom a poukazuje na skutočnosť, že by sa mal obnoviť vzťah medzi USA a EÚ a súčasná štruktúra by mala byť nahradená dohodou o partnerstve medzi EÚ a USA;

93.   upozorňuje na skutočnosť, že transatlantický obchodný dialóg úspešne zmenil svoju podobu s cieľom poskytnúť účinnejší obchodný vklad s ohľadom na posilnenie hospodárskeho partnerstva;

94.   zdôrazňuje, že obe strany transatlantického pracovného dialógu by sa mali stať aktívnejšími a mali by sa zviditeľniť pri formulovaní odpovedí a odporúčaní týkajúcich sa spoločných problémov; odporúča, aby sa transatlantický pracovný dialóg zameral na kritické oblasti spolupráce prostredníctvom prístupu viac orientovaného na odvetvia;

95.   konštatuje, že dohoda o vede a technike medzi EÚ a USA je kľúčovým nástrojom na zlepšenie vzťahov EÚ a USA v oblasti vedy; žiada vytvorenie oficiálneho Transatlantického výskumného dialógu na podporu a koordináciu výskumnej spolupráce a nových iniciatív vo vybraných vedeckých oblastiach, ktoré siahajú za existujúce štruktúry;

96.   konštatuje, že ďalšie transatlantické dialógy, ktoré existujú mimo oficiálnych dohôd tiež prispievajú k podpore väzieb medzi EÚ a USA; odporúča, aby súčasná štruktúra transatlantických dialógov bola zrevidovaná a aby sa odhalili nové sľubné oblasti posilnenej spolupráce;

Úloha Európskeho parlamentu

97.   zdôrazňuje, že hoci sa úlohy načrtnuté v hospodárskej iniciatíve týkajú predovšetkým regulátorov, s cieľom vytvoriť integrovaný transatlantický trh je tiež žiaduce aktívne zapojenie zákonodarcov oboch strán; zdôrazňuje, že samity EÚ - USA by mali zahŕňať adekvátnu úroveň parlamentnej účasti s cieľom poskytnúť vklad parlamentov do tohto administratívneho procesu pod vedením oboch exekutív; žiada usporiadanie schôdze pred konaním každého samitu medzi TLD a skupinou na najvyššej úrovni s cieľom vymeniť si názory na pokrok Pracovného programu;

98.   žiada usporiadanie schôdze pred konaním každého samitu medzi TLD a skupinou na najvyššej úrovni s cieľom vymeniť si názory na dôležité hospodárske otázky a predovšetkým na napredovanie Pracovného programu;

99.   odporúča, aby sa aspoň predseda Európskeho parlamentu a vedúci predstavitelia Kongresu USA zúčastnili na nasledujúcom samite EÚ - USA a aby Európsky parlament a Kongres USA sa spoločne podieľali na príprave a samotnom priebehu všetkých samitov EÚ - USA organizovaných v budúcnosti;

100.   víta snahy zamerané na posilnenie TLD medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA vrátane uskutočnenia účinného mechanizmu včasného varovania a systému podávania správ medzi parlamentnými výbormi na oboch stranách Atlantiku;

101.   žiada Snemovňu reprezentantov, aby zvážila vytvorenie stálej delegácie s cieľom dosiahnuť kontinuitu s TLD; navyše žiada, aby sa tiež ustanovil pravidelný dialóg medzi Európskym parlamentom a Senátom USA;

102.   vyzýva svoj príslušný výbor, aby za pomoci rozpočtu na rok 2007 poskytol potrebné prostriedky na vytvorenie stáleho úradného zastúpenia Európskeho parlamentu vo Washingtone DC, ktoré zabezpečí riadnu inštitucionalizáciu vlastných aktivít Európskeho parlamentu a umožní zlepšiť väzby medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA;

o
o   o

103.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi a Kongresu Spojených štátov amerických.

(1) Podpísaná na samite EÚ - USA v Madride. (2) 2 Spoločné vyhlásenie prijaté na samite EÚ - USA v Londýne. (3) Podpísaná na samite EÚ - USA v Bonne. (4) Dohodnutá na samite EÚ - USA vo Washingtone. (5) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 556. (6) Ú. v. ES C 34 E, 7.2.2002, s. 359. (7) Ú. v. ES C 177 E, 25.7.2002, s. 288. (8) Ú. v. EÚ C 180 E, 31.7.2003, s. 392. (9) Ú. v. EÚ C 69 E, 19.3.2004, s. 124. (10) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 1043. (11) Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 151. (12) Podpísaná na samite EÚ - USA v Shannone, 25.-26. júna 2004. (13) Prijaté texty, P6_TA(2005)0461. (14) Prijaté texty, P6_TA(2006)0238. (15) 1 Daniel S. HAMILTON/Joseph P. QUINLAN (eds.) Deep Integration : How Transatlantic Markets are Leading Globalization. June 2005; Francisco CABRILLO, Jaime GARCÍA-LEGAZ and Pedro SCHWARTZ, A case for an open Atlantic Prosperity Area, FAES, 2006. (16) Ú. v. ES L 71 z 13.3.2001, s. 8.