Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 121 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o verejných financiách v HMÚ - 2005 (KOM(2005)0231),

–   so zreteľom na správu Komisie o konvergencii 2004 z (KOM(2004)0690),

–   so zreteľom na správu Európskej centrálnej banky (ECB) o konvergencii 2004,

–   so zreteľom na druhú správu Komisie o praktických prípravách na budúce rozšírenie eurozóny (KOM(2005)0545),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o vykonávaní informačnej a komunikačnej stratégie týkajúcej sa eura a Hospodárskej a menovej únie(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2005 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 974/98 o zavedení eura(2),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0191/2006),

A.   keďže Hospodárska a menová únia (HMÚ) sa musí posilniť, aby dosiahla stanovené ciele rastu a zamestnanosti,

B.   keďže aktuálne tempo rastu hospodárstva v eurozóne dosahuje 1,8 %, zatiaľ čo hospodárstvo celej EÚ rastie o 2 % ročne,

C.   keďže rozšírenie eurozóny je politickou a hospodárskou zodpovednosťou všetkých členských štátov, či už v rámci eurozóny alebo mimo nej,

D.   keďže členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 (nové členské štáty) by mali prijať euro, keď splnia podmienky stanovené v Zmluve; keďže Spojené kráľovstvo a Dánsko využívajú doložku o neúčasti (opt-out),

E.   keďže väčšina nových členských štátov zaznamenala rýchly rast, ktorý im do určitej miery umožňuje dohnať ostatné členské štáty; a keďže úroveň ich reálnej konvergencie vyžaduje, aby vo svojom úsilí nepoľavili,

F.   keďže sa ukázalo, že euro je veľkým úspechom EÚ, ktorý prispieva k vnútornej a vonkajšej hospodárskej stabilite,

G.   keďže na Spojené kráľovstvo a šesť nových členských štátov - Cyprus, Českú republika, Maltu, Maďarsko, Poľsko a Slovensko - sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite a v dvoch z nich - na Cypre a Malte - je pomer štátneho dlhu vyšší ako 60 % ich HDP,

H.   keďže sa v prípade kritéria, ktorým je miera inflácie, používajú dve rozdielne vymedzenia pojmu "cenová stabilita"; keďže definícia cenovej stability podľa ECB požaduje cieľovú infláciu pod úrovňou 2 % , ale blízko nej, a keďže je táto definícia všeobecne uznaná v rámci celej hospodárskej a menovej únie, zatiaľ čo ECB a Komisia používajú vo svojich správach o konvergencii rozdielnu definíciu, ktorá za najlepší výsledok, pokiaľ ide o cenovú stabilitu, považuje, okrem deflácie, najnižšiu možnú mieru inflácie,

Všeobecné predpoklady na budúce rozšírenie eurozóny

1.   pripomína, že pristúpenie do eurozóny si vyžaduje úplné dodržiavanie maastrichtských kritérií, uvedených v zmluve a protokole k článku 121 zmluvy: vysoký stupeň cenovej stability, stav štátneho rozpočtu bez nadmerného deficitu, aspoň 2-ročné členstvo v mechanizme výmenných kurzov (ERM II) a sledovanie normálneho fluktuačného rozpätia, konvergencia dlhodobých úrokových sadzieb, kompatibilita systému zákonov s Maastrichtskou zmluvou, nezávislá centrálna banka a hospodárska konvergencia;

2.   pripomína, že všetky členské štáty, ktoré nespĺňajú maastrichtské kritériá, musia pred vstupom do eurozóny tieto kritériá splniť a že požiadavky Paktu stability a rastu platia pre všetky členské štáty; je presvedčený o tom, že posúdenie pripravenosti členských štátov na prijatie eura bude vychádzať z rovnakých vymedzení pojmov a zásad ako boli stanovené v predchádzajúcich konvergenčných správach, aby sa zaručila kontinuita a rovnaký prístup ku všetkým členským štátom;

3.   vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení hospodárskych a fiškálnych údajov vychádzala z bežných kritérií; poukazuje na zodpovednosť Komisie pokiaľ ide o spoľahlivosť štatistických údajov a trvá na tom, aby sa neprijímali žiadne rozhodnutia, kým trvajú pochybnosti o vierohodnosti týchto údajov; zdôrazňuje, že analýza cenovej stability vyžaduje rozsiahle posúdenie rozsahu metód určenia referencií vzhľadom na odlišný prístup Komisie ku konvergenčným správam od roku 1993;

4.   rozhodne nesúhlasí s osobitnými ustanoveniami týkajúcimi sa plnenia maastrichtských kritérií; vyzýva Komisiu, aby prísne hodnotila dodržiavanie kritérií konvergencie v súlade so zmluvou a protokolu k článku 121 zmluvy; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam hodnotenia dlhodobej cenovej stability eurozóny;

5.   poukazuje na to, že Komisia pri každom vyhodnotení uverejní svoje zistenia o krajinách, ktoré považuje za nepripravené na pristúpenie do eurozóny, a predloží ich Európskemu parlamentu s cieľom zaistiť vysokú úroveň transparentnosti a spoľahlivosti rozhodovacieho procesu na úrovni EÚ;

6.   zdôrazňuje, že rozšírenie eurozóny by sa malo využiť ako možnosť na posilnenie hospodárskeho riadenia v rámci eurozóny;

7.   žiada orgány členských štátov žiadajúcich o pristúpenie, aby zabezpečili úplnú transparentnosť politických rozhodnutí – napríklad stanovenie výmenných kurzov a zadávanie cieľových údajov – prijímaných pred i počas členstva v ERM II; vyzýva orgány, aby sprístupnili verejnosti všetky hodnotenia vplyvu, štúdie a výpočty týkajúce sa tejto problematiky;

8.   na zlepšenie reálnej konvergencie hospodárstiev a obmedzenie rizík asymetrických šokov v menovej únii zdôrazňuje potrebu, aby členské štáty eurozóny zvýšili úsilie o účinnú koordináciu hospodárskej a menovej politiky, najmä posilnením spoločných stratégií v rámci Euroskupiny; poznamenáva, že toto úsilie by mohlo začať koordináciou rozpočtových kalendárov a navrhovaním rozpočtov založených na rovnakom predpoklade vývoja výmenného kurzu eura k doláru a cien ropy;

9.   zdôrazňuje, že prechod na euro by sa nemal riešiť a plánovať len ako technická zmena meny, ale ako významný prechod so závažnými hospodárskymi, menovými a sociálnymi dôsledkami;

Technické predpoklady na rozšírenie eurozóny

10.   poukazuje na to, že plynulé prijatie eura si vyžaduje vypracovanie podrobných vnútroštátnych plánov prechodu; je presvedčený o tom, že tieto plány musia uviesť miestne a vnútroštátne orgány zodpovedné za zavedenie eura a obsahovať podrobný časový rozvrh pre zmenu a doplnenie vnútroštátnych právnych predpisov a administratívnym pravidlám a na adaptáciu verejných orgánov; domnieva sa, že treba dôkladne zohľadniť skúsenosti zo zavedenia eura v prvej vlne členstva v eurozóne, ako aj typické príznaky prechodu na euro, pričom je táto mena už v obehu v krajinách žiadajúcich o pristúpenie a vo veľkej miere sa tu používa;

11.   žiada členské štáty, ktoré vstupujú do eurozóny, aby zabezpečili, že banky budú mať včas dostatok eurobankoviek, že fáza obehu dvoch mien bude krátka a aby zabezpečili dôsledné stiahnutie jednotiek národnej meny z obehu s cieľom uľahčiť plynulý prechod;

12.   žiada pristupujúce členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť ochrane spotrebiteľa počas fázy prechodu na novú menu; žiada ich, aby uplatňovali právne predpisy, ktoré budú dostatočne dlho požadovať povinné uvádzanie dvojakých cien a aby zaviedli účinné postupy na ochranu spotrebiteľov pred neoprávneným zvyšovaním cien aspoň počas prechodnej fázy; žiada, aby usporiadali verejné kampane, ktoré ukážu, že jediným spôsobom, ako sa brániť pred neoprávneným zvyšovaním cien, je možnosť spotrebiteľov slobodne si vybrať svojich dodávateľov; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať stanoveniu cien verejnými orgánmi v prípade verejných alebo súkromných monopolov; vyzýva ich, aby aspoň na dva roky stanovili kontrolný orgán zodpovedný za zverejňovanie informácií o vývoji asi desiatich mimoriadne významných spotrebiteľských cien;

13.   pripomína, že treba nevyhnutne začať včasné a rozsiahle informačné kampane pre občanov v členských štátoch žiadajúcich o pristúpenie, ktoré pomôžu pri získavaní dôvery v procese prechodu, a zabezpečiť, aby prechodnú fázu riadili všetci zainteresovaní spravodlivo, aby euro malo úspech; usudzuje, že informačný deficit občanov treba zmenšiť a využívanie médií na informačné kampane treba pripraviť už v počiatočnej fáze;

Osobitné požiadavky pre žiadateľov o pristúpenie

14.   poukazuje na to, že predčasné pristúpenie do eurozóny by mohlo viesť k neočakávanému vývoju v procese hospodárskej konvergencie;

15.   poukazuje na to, že rozšírenie eurozóny podporuje hospodársku konvergenciu a napomáha posilneniu eurozóny ako celku;

16.   pripomína, že hospodárska konvergencia ešte nedosiahla taký stupeň, aby umožnila rýchle pristúpenie niektorých žiadateľov o pristúpenie, o čom svedčí vysoká miera inflácie a nadmerné daňové deficity zaznamenané v niektorých kandidátskych krajinách; uznáva, že niekoľko členských štátov vybudovalo pevný základ na rýchle uvedenie eura tým, že zabezpečili dlhodobú fiškálnu udržateľnosť;

17.   požaduje, aby sa pred prijatím eura v plnej miere splnili všetky kritériá, a upozorňuje, že nie všetkých sedem členských štátov v ERM II bez doložky o neúčasti (opt-out) splnilo podmienky na pristúpenie do eurozóny;

18.   víta Slovinsko ako nového člena eurozóny a domnieva sa, že toto rozšírenie eurozóny bude mať pozitívny vplyv na európske hospodárstvo ako celok;

19.   vyjadruje poľutovanie nad negatívnym odporúčaním pre Litvu a žiada o jasné a zrozumiteľné vysvetlenie základu výpočtu uskutočneného s cieľom uplatňovať inflačné kritériá; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoju správu o konvergencii o Litve a aby v spolupráci s litovskými orgánmi vytvorila pracovnú skupinu expertov, ktorí by vyvinuli stratégiu rýchleho pristúpenia k eurozóne;

20.   povzbudzuje Estónsko, ktoré nesplnilo jedine inflačné kritériá, aby pokračovalo vo svojom úsilí splniť kritériá pristúpenia a čoskoro získalo oprávnenie na členstvo v eurozóne;

21.   vyzýva členské štáty, aby Komisii umožnili preveriť plnenie maastrichtských kritérií na základe konkrétnych, aktuálnych a spoľahlivých údajov vysokej kvality;

22.   pripomína, že ak krajiny s výnimkou nemajú doložku o neúčasti (opt-out), zmluva stanovuje automatické hodnotenie maastrichtskýck kritérií dva krát do roka; pripomína, že krajiny s výnimkou môžu požiadať, aby sa hodnotenie uskutočnilo pred uplynutím takéhoto termínu; nalieha na krajiny, aby sa vyhli tomuto kroku, ak si nie sú isté, že spĺňajú všetky kritériá;

23.   pozoruje, že napriek pokračujúcemu vysokému rastu za uplynulých desať rokov je reálna konvergencia stále slabá;

24.   zastáva názor, že rozhodnutia o pristúpení jednotlivých členských štátov by v každom prípade mali byť založené na vysoko kvalitných informáciách a hodnotení podľa ustanovení Zmluvy a príslušných protokolov; vyzýva preto Komisiu a ECB, aby vypracovali komplexné hodnotenie, ktoré bude obsahovať viac než len formálne porovnanie čísel a údajov, a aby zohľadnili výsledky v oblasti konvergencie a úspechy pri zabezpečovaní makroekonomickej stability;

25.   domnieva sa, že je v záujme nových členských štátov a eurozóny ako celku, aby v ranej fáze vypracovali podrobnú analýzu nákladov a výhod prijatia eura, najmä vzhľadom na to, že členstvo v eurozóne prináša so sebou nezanedbateľné dôsledky z hľadiska nástrojov menovej politiky, a vyžaduje si primeraný priestor na fiškálnu politiku, ktorá zostáva dostupným makroekonomickým nástrojom; vyzýva, aby sa tieto analýzy zverejnili;

26.   domnieva sa, že príprava na členstvo v eurozóne môže sama osebe priniesť podstatné výhody po pristúpení do ERM II, že dátum zavedenia by nemal byť hlavným cieľom a že spoľahlivý a trvalo udržateľný postup vpred je veľmi dôležitý na to, aby sa zabezpečilo, že zavedenie eura v nových členských štátoch bude úspešné;

27.   poukazuje na to, že inflačné kritérium vyžaduje mieru inflácie, ktorá nie je vyššia o viac ako 1,5 percentuálnych bodov než miera inflácie v troch členských štátoch dosahujúcich najlepšie výsledky v oblasti cenovej stability, pričom základ na určenie priemeru predstavujú spotrebiteľské ceny za predchádzajúcich 12 mesiacov na základe údajov poskytnutých Komisiou v spolupráci s ECB;

28.   je znepokojený skutočnosťou, že sa používajú dve definície pojmu cenová stabilita, pričom jednu používa ECB vo svojej menovej politike (miera inflácie pod úrovňou 2 %, ale blízko nej) a druhú vo svojich správach o konvergencii (najnižšia možná miera inflácie, okrem deflácie); keďže zmluva nestanovuje takéto rozlišovanie; domnieva sa, že tieto dva výklady pojmu cenová stabilita, ktorý je vymedzený v zmluve, sú zavádzajúce a môžu mať negatívny vplyv na trh a jeho účastníkov vo všetkých členských štátoch;

29.   zdôrazňuje, že žiadatelia o pristúpenie musia mať v priebehu jedného roka pred podaním žiadosti takú priemernú dlhodobú nominálnu úrokovú mieru, , ktorá nie je vyššia o viac ako dva percentuálne body než úroková miera troch členských štátov dosahujúcich najlepšie výsledky v oblasti cenovej stability na základe údajov poskytnutých Komisiou v spolupráci s ECB;

30.   zdôrazňuje, že je potrebné objasniť vymedzenie troch členských štátov dosahujúcich najlepšie výsledky v oblasti cenovej stability a spôsob výpočtu referenčnej hodnoty tak, aby vyjadrovali skutočnosť, že dvanásť členských štátov EÚ v súčasnosti tvorí menovú úniu a používa jednotnú menu , ktorá sa riadi spoločnou menovou politikou, a aby rozdiely vo vývoji ich inflácie boli výsledkom štrukturálnych faktorov a nie rozdielov v postojoch k makroekonomickej politike; domnieva sa však, že je dôležité brať do úvahy tzv. Balassov-Samuelsonov efekt, pokiaľ ide o inflačné kritéria nových členských štátov;

31.   dôrazne nalieha na Komisiu, aby v nadväznosti na prvé dve rozhodnutia o hodnotení konvergenčných programov, ktoré smerujú od nových členských štátov k rozšíreniu eurozóny v blízkej budúcnosti, zaviedla úzku a pravidelnú spoluprácu so žiadateľmi o pristúpenie s cieľom určiť, ktoré nástroje hospodárskej politiky sú najvhodnejšie na zlepšenie výsledkov v súvislosti s infláciou bez toho, aby bol ohrozený hospodársky rast;

o
o   o

32.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2005)0270. (2) Prijaté texty, P6_TA(2005)0457.