Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 25. októbra 2001 o otvorenosti a demokracii v medzinárodnom obchode(1), z 13. decembra 2001 o konferencii WTO v Katare(2), z 3. septembra 2002 o obchode a rozvoji na odstránenie chudoby(3), z 30. januára 2003 o hlade vo svete a odstránení prekážok v obchode s najchudobnejšími krajinami(4), z 12. februára 2003 o obchodných rokovaniach WTO(5), z 15. mája 2003 o budovaní kapacít v rozvojových krajinách(6), z 3. júla 2003 o prípravách na 5. ministerskú konferenciu Svetovej obchodnej organizácie (Kankún, Mexiko, 10.-14. septembra 2003)(7), zo 4. septembra 2003 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o obchode a rozvoji - pomoc rozvojovým krajinám, aby profitovali z obchodu(8), z 25. septembra 2003 o 5. ministerskej konferencii WTO v Kankúne(9), z 24. februára 2005 o opatreniach proti hladu a chudobe(10), z 12. mája 2005 o hodnotení rokovaní z Dohy v nadväznosti na rozhodnutie Generálnej rady WTO z 1. augusta 2004(11), zo 6. júla 2005 o Celosvetovej výzve: urobiť chudobu vecou minulosti(12), z 1. decembra 2005 o prípravách na šiestu ministerskú konferenciu WTO v Hongkongu(13),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 9. marca 2005 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií(14) a z 1. decembra 2005 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udeľovaní povinných licencií patentov týkajúcich sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti zdravotníctva(15),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 980/2005 z 27. júna 2005 o uplatňovaní systému všeobecných colných preferencií(16),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie "Urýchlenie pokroku smerom k splneniu miléniových rozvojových cieľov - Prínos Európskej únie" (KOM(2005)0132), "Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov - Financovanie rozvoja a účinnosť pomoci" (KOM(2005)0133) a "Koherencia politiky pre rozvoj - Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov" (KOM(2005)0134),

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenia parlamentnej konferencie o WTO z 12. a 15. decembra 2005 a 24. - 26. novembra 2004,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie o šiestej schôdzi ministerskej konferencie WTO, ktoré bolo prijaté 18. decembra 2005 v Hongkongu,

–   so zreteľom na rozhodnutie prijaté Generálnou radou WTO 1. augusta 2004,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie o štvrtej schôdzi ministerskej konferencie WTO, ktoré bolo prijaté 14. novembra 2001 v Dohe,

–   so zreteľom na Sutherlandovu správu o budúcnosti WTO,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje rozvojové ciele milénia (RCM) ako kritériá spoločne určené medzinárodným spoločenstvom na odstránenie chudoby,

–   so zreteľom na správu OSN o rozvojových cieľoch milénia za rok 2005,

–   so zreteľom na výsledky svetového samitu OSN v roku 2005,

–   so zreteľom na správu vypracovanú pracovnou skupinou miléniového projektu OSN pod vedením profesora Jeffreyho Sachsa s názvom "Investujeme do rozvoja: praktický plán na dosiahnutie Rozvojových cieľov milénia",

–   so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN A/RES/46/121, A/RES/47/134, A/RES/49/179, A/RES/47/196, A/RES/50/107,

–   so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 1979 a na jeho opčný protokol,

–   so zreteľom na vyhlásenie prijaté 8. júla 2005 skupinou G8 v Gleneagles,

–   so zreteľom na správu Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) - najmenej rozvinuté krajiny 2002: Únik z pasce chudoby,

–   so zreteľom na hospodársku správu o Afrike za rok 2004 s názvom "Odkrývanie obchodných možností Afriky", ktorú vypracovala hospodárska komisia OSN pre Afriku,

–   so zreteľom na "Kvintet proti hladu", ktorý vznikol na Svetovom samite pre opatrenia proti hladu, ktorý viedol k Celosvetovej akcii proti chudobe, ktorú spustil brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva na Svetovom sociálnom fóre v januári 2005,

–   so zreteľom na Newyorskú deklaráciu o opatreniach proti hladu a chudobe z 20. septembra 2004, ktorú podpísalo 111 národných vlád vrátane všetkých členských štátov EÚ,

–   so zreteľom na prísľub Svetového potravinového samitu z roku 1996 znížiť počet hladujúcich ľudí na polovicu do roku 2015,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0179/2006),

A.   keďže boj s chudobou predstavuje absolútnu prioritu,

B.   keďže vzťah medzi obchodom na jednej strane a rozvojom a odstraňovaním chudoby na druhej strane je nesmierne komplexný a závisí od zvláštnych okolností, ktoré veľmi často zahŕňajú mnoho faktorov, ako napríklad veľkosť domáceho trhu, výskyt prírodných zdrojov, vzdialenosti a prírodné podmienky, ale hlavne od správneho alebo nesprávneho vzájomného ovplyvňovania domácej politiky a zahraničného obchodu,

C.   keďže obchod je nástrojom rozvoja a odstraňovania chudoby, ale viac ako jedna miliarda ľudí na celom svete sústredená v najmenej rozvinutých krajinách stále bojuje s extrémnou chudobou s príjmom menej ako 1 dolár na deň a 1,5 až 3 miliardy ľudí žije pod hranicou chudoby 2 dolárov na deň aj napriek tomu, že hospodársky rast v Číne a Indii spôsobil dramatické zníženie počtu chudobných tak, že pomer ľudí žijúcich v extrémnej chudobe s príjmom menej ako 1 dolár na deň klesol od roku 1981 takmer na polovicu zo 40 % na 21 % celosvetovej populácie,

D.   keďže odstránenie chudoby vyžaduje demokratickú participáciu a zmeny v ekonomických štruktúrach, aby sa zabezpečilo spravodlivejšie rozdelenie bohatstva,

E.   keďže chudoba je definovaná ako "ľudský stav, charakterizovaný trvalým alebo dlhodobým nedostatkom prostriedkov, schopností, možností, bezpečia a síl nevyhnutných pre užívanie primeraného životného štandardu a iných občianskych, kultúrnych, ekonomických, politických a spoločenských práv",

F.   keďže za posledných 25 rokov sa hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa vo všetkých rozvojových krajinách zvýšil o 30 %, ale rozdiel v príjme na obyvateľa medzi najchudobnejšími a najbohatšími krajinami na svete sa za to isté obdobie viac ako zdvojnásobil,

G.   keďže vysoká miera rastu populácie v rozvojových krajinách znamená, že dosiahnutá miera hospodárskeho rastu v mnohých prípadoch nestačí na dosiahnutie miery rastu HDP na obyvateľa, čo podstatne prehĺbi chudobu v mnohých najmenej rozvinutých krajinách (NRK),

H.   keďže občiansky mier je základnou podmienkou dobrého vzťahu medzi obchodom a chudobou; pre občiansky mier je podstatná dobrá správa, vrátane dobrého riadenia výnosov z prírodných zdrojov; keďže zameranie vývozu na niektoré výrobky, predovšetkým na diamanty, ropu, drevo a rastliny na výrobu drog je spojené s vyšším rizikom konfliktu; keďže za posledných 15 rokov 60 % NRK zaznamenalo občianske nepokoje rôznej intenzity a trvania, ktoré v mnohých prípadoch vypukli po období hospodárskej stagnácie a regresie s dlhodobými negatívnymi následkami pre národný a regionálny hospodársky rast,

I.   keďže podiel najchudobnejších krajín na svetovom obchode sa počas posledných desiatich rokov zmenšil a zvýšila sa ich závislosť na výrobkoch s nízkou pridanou hodnotou s výraznou cenovou fluktuáciou,

J.   keďže na potrebu spravodlivého multilaterálneho obchodného systému, navrhnutého na odstránenie chudoby, poskytnutie plnej zamestnanosti, posilnenie demokracie a propagáciu udržateľného rozvoja; keďže tento systém sa musí zakladať na primerane cielených a vyvážených zákonoch, ktoré budú dôležité, aby umožnili najchudobnejším krajinám zúčastniť sa účinnejšie na medzinárodnom obchode, diverzifikovať svoje hospodárstvo a splniť úlohy globalizácie, a zároveň zabezpečia, aby ich zisky boli spravodlivo rozdelené,

K.   keďže takzvané "rozvojové" krajiny sú rozdielnou skupinou štátov, s podstatne odlišnou sociálno-ekonomickou situáciou, štruktúrou výroby a exportnou kapacitou; keďže ak ide o schopnosť týchto krajín získať nové trhy na svetovej úrovni v liberálnom prostredí, je váha naklonená v prospech nových mocí, na škodu slabších krajín, hlavne zo subsaharskej Afriky,

L.   keďže európska obchodná politika voči tretím krajinám, ktorá je zameraná na diferencovaný prístup k obchodu podľa systému obchodných preferencií, a ktorá najchudobnejším krajinám umožňuje využívať špecifické a výhodné vývozné podmienky (clá nižšie ako bežne, vývozné kvóty bez cla alebo so zníženou mierou atď.),

M.   keďže podľa správy Svetovej banky, Environmentálneho programu OSN a Rozvojového programu OSN: "Svetové zdroje 2005: bohatstvo chudobných: riadenie ekosystémov na boj proti chudobe", tri štvrtiny chudobných vo svete žije vo vidieckych oblastiach a sú úplne závislí od svojho životného prostredia,

N.   keďže poľnohospodárstvo poskytuje zamestnanie a obživu pre viac ako 60 % pracovnej sily v NRK, zároveň je to najviac deformovaný sektor, a keďže prístup poľnohospodárskych produktov na trh je jedným z kľúčových problémov pokiaľ ide o zníženie chudoby,

O.   keďže prístup ku prírodným zdrojom, akými sú voda, pôda a energie, a k základným službám, akými sú lekárska a zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, a k základným tovarom, ako napr. lieky, je pre chudobných zložitý,

P.   keďže počas posledných 30-tich rokov došlo v rozvojových krajinách k zníženiu chronického hladomoru a detskej práce na polovicu, priemerná dĺžka života vzrástla zo 46 na 64 rokov a úmrtnosť detí klesla z 18 % na 8 %, keďže v súčasnosti má 70 % populácie v rozvojových krajinách prístup k čistej pitnej vode v porovnaní so 45 % v roku 1980,

Q.   keďže životy a živobytie väčšiny ľudí vo väčšine NRK nie sú priamo napojené na medzinárodné hospodárstvo a existuje veľká pravdepodobnosť, že rast orientovaný na vývoz by mohol viesť k "rastu orientovanému na enklávy" v krajinách vyvážajúcich vyrábané tovary, nerastné suroviny a ropu, čo je očividné predovšetkým v prípade NRK vyvážajúcich poľnohospodárske výrobky, kde sa zisky z obchodu v oblasti komodít a poľnohospodárskych výrobkov pre výrobcov znižujú a pre obchodníkov zvyšujú, keďže hospodársky rast si nevyžaduje len rozvoj vývozu, ale aj inkluzívne rozšírenie príležitostí príjmu v rámci celého hospodárstva, predovšetkým posilňovanie rozvojového prepojenia medzi poľnohospodárskymi a nepoľnohospodárskymi činnosťami,

R.   keďže najchudobnejšie krajiny sveta sú podporované, aby sa zamerali na obmedzené množstvo výrobkov zameraných výhradne na vývoz, aby mohli konkurovať svetovým poľnohospodárskym cenám; keďže výsledný rozvoj monokultúr sprevádza zrieknutie sa tradičných plodín, potrebných na obživu miestneho obyvateľstva, a rastúca závislosť na dovoze základných produktov a na nekontrolovateľnom kolísaní na svetových trhoch,

S.   keďže podľa štúdie založenej na údajoch Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu (MMF) a OSN stála liberalizácia trhu subsaharskú Afriku za posledných 20 rokov 272 miliárd amerických dolárov; keďže masová chudoba stupňuje tendenciu hospodárskej stagnácie a mnoho krajín v regióne uskutočňuje veľmi odvážne hospodárske reformy, aby sa pozdvihli z takejto chudoby; keďže v tomto ohľade sú dôležité skúsenosti a pomoc medzinárodného spoločenstva,

T.   keďže plnenie RCM a boj proti celosvetovej chudobe si vyžaduje obchodné prostredie, v ktorom by rozvojové krajiny mali skutočný prístup na trhy rozvinutých krajín, spravodlivejšie obchodné postupy, silné a platné pravidlá ochrany životného prostredia a sociálnych práv, efektívne znižovanie neudržateľného dlhu, a v prípade všetkých darcov zvýšenie ani nie tak výšky ako účinnosti pomoci a jej prepojenie s programami reformy hospodárskej a sociálnej štruktúry a zlepšenia demokratickej správy,

U.   keďže zvyšovanie objemu vývozu chudobných krajín je nevyhnutnou podmienkou pre ich rozvoj, ale sám osebe nestačí; keďže zvyšovanie objemu vývozu pomáha zvyšovať množstvo vyprodukovaného bohatstva, nezaručuje to automaticky zlepšenie sociálnych podmienok pre miestne obyvateľstvo pracujúce vo výrobnom sektore,

V.   keďže vonkajší obchod by mohol byť dôležitým nástrojom sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ktorý by umožnil krajinám v prvej fáze si chrániť svoje trhy a v druhej fáze ich postupne otvárať, ak majú k dispozícii silný inštitucionálny rámec a jasné sociálne a environmentálne pravidlá; keďže africké NRK liberalizovali rýchlejšie a vo väčšej miere ako NRK v Ázii, ktoré vo všeobecnosti dosiahli lepšie výsledky v oblasti odstraňovania chudoby a boli aj úspešnejšie v oblasti rozvoja výrobných vývozov prispievajúcich k vytvoreniu dynamickejšieho trhu, čiastočne prostredníctvom regionálneho obchodu a investičných väzieb a na základe svojho silného inštitucionálneho rámca,

W.   keďže vonkajší obchod je dôležitým nástrojom sociálneho a hospodárskeho rozvoja, keďže štúdie založené na údajoch zo zdrojov ako Medzinárodný menový fond (MMF), Svetová banka a OSN ukazujú na priamy vzťah medzi hospodárskou slobodou krajiny a jej prosperitou,

X.   keďže liberalizácia znižuje alebo odstraňuje súčasné skreslenie a poskytuje podnety pre zvyšovanie investícií, prenesenie technológie a hospodársku produktivitu prostredníctvom zvýšenia konkurencieschopnosti; keďže odstraňovanie prekážok môže byť pre rozvojové krajiny dôležitým podnetom na posun produkcie, aby mali úžitok zo svojich porovnateľných výhod - nízkych pracovných nákladov a prírodných zdrojov,

Y.   keďže zahraničný obchod môže byť príležitosťou pre znižovanie chudoby, pod podmienkou, že obchodné politiky sú dôkladne realizované zároveň s doplnkovými domácimi a medzinárodnými politikami,

Z.   keďže v období od 1991 - 2001 bol vývoz a dovoz tovarov a služieb v priemere 51 % HDP NRK, čo bolo v percentuálnom vyjadrení vyššie ako v krajinách OECD s vysokým príjmom, kde to bolo 43 % za to isté obdobie; ale keďže aby boli zisky udržateľné, zisky z medzinárodného obchodu musia plynúť zároveň s investíciami do materiálneho, ľudského, sociálneho a inštitucionálneho kapitálu, a zároveň ich musia dopĺňať podnikanie, inovácie a technologický pokrok, ktorý závisí od dlhotrvajúceho výkonného a účinného poskytnutia medzinárodnej pomoci a zníženia záväzkov úverových služieb,

AA.   keďže zaradenie rozvojových krajín, hlavne NRK, do svetového obchodu je jedným z hlavných cieľov rozvojového programu z Dohy,

BB.   keďže podpora slobodného a spravodlivého obchodu, environmentálnych a sociálnych pravidiel v rámci multilaterálneho obchodného systému, spravodlivá integrácia rozvojových krajín do svetového obchodného systému a lepšie fungujúca WTO musia byť medzi dôležitými cieľmi a záväzkami obchodnej politiky EÚ vzhľadom na to, že EÚ je najväčším obchodným blokom na svete a najvýznamnejším obchodným partnerom rozvojových krajín,

CC.   keďže podľa súčasných správ Komisie, takmer 70 % objemu svetových colných a necolných prekážok sa týka obchodovania medzi rozvojovými krajinami,

DD.   keďže rozvojové krajiny sa v Marakéši dohodli na začatí rokovaní o službách pod podmienkou, že pri začleňovaní akejkoľvek oblasti služieb do rámca rokovaní alebo jej vylúčení z rokovaní bude zabezpečená úplná flexibilita,

EE.   keďže priemyselné krajiny vlastnia 90 % všetkých patentov a keďže v prípade farmaceutických výrobkov je táto skutočnosť často spojená s ťažkosťami v oblasti riešenia problémov súvisiacich s verejným zdravím,

FF.   keďže zvýšený obchod so službami medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami ponúka príležitosť na dôležitý prenos poznatkov, čím sa tiež môže zlepšiť prístup k základným službám, komunikáciám a fungujúcemu bankovníctvu a poisťovníctvu,

GG.   keďže z 1,3 miliardy ľudí žijúcich v chudobe je 70 % žien; pripomínajúc, že aj keď majú ženy pridanú zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť, súčasne sú po celom svete ženám odopierané príležitosti nevyhnutné pre zlepšenie ich ekonomickej a sociálnej situácie, napríklad pokiaľ ide o právo na majetok a dedičské právo, alebo prístup k vzdelaniu a k práci,

HH.   keďže vo väčšine krajín nemajú ženy rovnaký prístup ako muži k vzdelaniu, odbornej príprave, úverom, technológii a informáciám, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohli využiť nové ekonomické príležitosti, ktoré vznikajú v dôsledku rozvoja medzinárodného obchodu,

II.   keďže vplyv politík na expanziu obchodu na ženy záleží od pozície žien v ich miestnej, regionálnej a národnej ekonomike, ako aj od ich úlohy v spoločenskej reprodukcii rodiny a služieb starostlivosti a keďže zamestnanosť žien je kľúčovou pre ekonomickú nezávislosť a má vážny dopad na pozíciu žien v spoločnosti ako celku,

JJ.   keďže v mnohých rozvojových krajinách si ženy z najnižších spoločenských vrstiev zarábajú na živobytie hlavne v maloroľníctve alebo prácou v textilnom a odevnom priemysle vo výrobe tovarov na export,

KK.   keďže ak majú ženy lepšiu kontrolu nad využitím rodinných príjmov, investujú viac do vzdelania detí, zdravotnej starostlivosti a potravy, čo pomáha znižovať chudobu,

LL.   keďže tvorba bohatstva je pre pokrok v sociálnej oblasti nevyhnutná a EÚ je najväčším svetovým vývozcom a druhým najväčším dovozcom a jej vplyv v rámci WTO prostredníctvom bilaterálnych dohôd formuje medzinárodnú obchodnú politiku a jej pravidlá,

1.   varuje pred skutočnosťou, že globálne náklady neúspešného odstraňovania chudoby sú nesmierne, pokiaľ ide o ľudské utrpenie, nestabilitu, konflikty, opätovne sa objavujúce mimoriadne situácie, medzinárodný zločin, obchodovanie s drogami, ekonomickú stagnáciu, nezákonnú migráciu a predčasné úmrtia;

2.   domnieva sa, že obchod môže pomôcť vytvoriť konkrétne príležitosti pre rozvojové krajiny, a hlavne pre najmenej rozvinuté krajiny, ale môže viesť k odstráneniu chudoby a k rozvoju len vtedy, ak sú zároveň uplatňované kvalitné domáce politiky;

3.   pripúšťa, že samotná zásada voľného pohybu tovaru a služieb môže byť efektívnym prostriedkom na pomoc chudobným krajinám rozvíjať sa, za podmienky, že budú konkrétne rešpektované ich problémy a záujmy;

4.   vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej medzinárodnej agendy zvážila ako prioritu presadzovanie obchodných pravidiel a právo na rozvoj, predovšetkým environmentálne a sociálne pravidlá, s cieľom prispieť k odstráneniu základných príčin chudoby;

5.   požaduje dôkladné vyhodnotenie vplyvov súčasných obchodných politík na životné prostredie, na citlivé odvetvia, akými sú napr. lesné a vodné hospodárstvo, ako aj na chudobu v rozvojových krajinách a v EÚ a požaduje vyhodnotenie vplyvov zvýšených nákladov, ktoré európskym spotrebiteľom spôsobuje colná ochrana a obchodné bariéry súčasných európskych obchodných politík, a prekážok v rámci rozvoja, ktoré z toho vyplývajú pre chudobných ľudí v rozvojových krajinách sveta;

6.   opätovne zdôrazňuje, že spravodlivý obchod môže byť jedným z účinných nástrojov na znižovanie chudoby; domnieva sa však, že boj proti chudobe si vyžaduje najmä dosiahnutie všetkých ôsmich rozvojových cieľov milénia OSN by sa malo pokladať za prvoradú úlohu súčasných rokovaní o systéme svetového obchodu a dohodách o hospodárskom partnerstve;

7.   vyzýva rozvojové krajiny, aby začlenili obchod do svojich politík národného rozvoja a znižovania chudoby; ale domnieva sa, že opatrenia týkajúce sa obchodu by mali byť navrhnuté tak, aby nepodkopávali stratégie medzinárodného rozvoja a znižovania chudoby, ktoré prijali rozvojové krajiny;

8.   zameriava pozornosť na správu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) z decembra 2005, ktorá zdôrazňuje potenciálnu úlohu mikrofinancovania v boji proti chudobe a úžerníctvu, a tiež ako nástroja na znižovanie detskej práce zvyšovaním rodinných príjmov; vyzýva na vykonanie prieskumu pre meranie účinnosti a skutočného potenciálu mikrofinancovania;

9.   je pevne presvedčený, že obchod, spolu s pomocou a odpustením dlhu, je podstatný pri dosahovaní RCM do roku 2015; ale zdôrazňuje, že pre pomoc pri verejnom rozvoji budú potrebné značné zdroje od teraz do roku 2015, ak má byť táto spoločná túžba splnená; v tejto súvislosti požaduje, aby boli vykonané štúdie a aby boli zavedené nové mechanizmy udržateľného financovania, ktoré umožnia dosiahnuť tieto ciele;

10.   víta oznámenie predsedu Komisie z októbra 2005 o tom, že prijme opatrenia v prospech obetí globalizácie v rámci špecifických programov EÚ; domnieva sa, že tieto programy by malo sprevádzať posilnenie sociálnych a environmentálnych pravidiel v EÚ a kontroly výroby produktov, ktoré sa dovážajú do EÚ, alebo služieb poskytovaných v EÚ;

11.   víta dohodu dosiahnutú na vyššie uvedenom samite G8 o komplexnom finančnom a hospodárskom pláne na podporu pokroku v Afrike, kde je najväčšia koncentrácia chudoby, a najmä rozhodnutie úplne zrušiť zvyšné dlhy veľmi zaťažených chudobných krajín v MMF, Svetovej banke a v Africkom rozvojovom fonde, ktoré je cestou splnenia RCM; zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť túto iniciatívu na tie rozvojové krajiny, ktoré prakticky dokázali, že pracujú na znížení korupcie, zvýšení transparentnosti a využití zdrojov uvoľnených zrušením dlhov, ktoré využijú na stratégie na zníženie chudoby;

12.   víta ochotu, ktorú prejavil komisár Mandelson vo svojom vyhlásení z 9. februára 2006 na Mauríciu, na prijatie diferencovaného prístupu k chudobným krajinám, založenom na úrovni ich rozvoja, a na udržanie systému cenových preferencií, ktorý berie do úvahy tieto rozdiely;

13.   víta skutočnosť, že obchodné vzťahy medzi EÚa chudobnými krajinami sú asymetrické, v prospech chudobných krajín; domnieva sa, že vzťahy tohto druhu by mali slúžiť ako základ pre reguláciu obchodu na globálnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby s WTO prediskutovala zavedenie niekoľkých individuálnych koeficientov na výpočet zníženia ciel v súlade so situáciou v skupine dotknutých krajín;

14.   vyzýva Komisiu, aby podporila jednotnú colnú politiku, ktorá umožní diferencovať obchodnú politiku tak, aby sa naplnili očakávania krajín s najnižšou stabilitou; v tejto súvislosti trvá na tom, aby sa zachovala primeraná úroveň všeobecnej colnej ochrany, aby sa tak zachovali komparatívne výhody týchto krajín v rámci všeobecného systému preferencií (GSP), ktorý im umožňuje disponovať dostatočnými zdrojmi na modernizáciu vlastných výrobných štruktúr;

15.   pripomína, že EÚ sa v dohode o partnerstve z Cotonou zaviazala podporovať trvalo udržateľný rozvoj a odstraňovanie chudoby v skupine štátov africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (AKT) a domnieva sa, že EÚ by ako dôležitý obchodný aktér v multilaterálnych organizáciách mohla prispieť k posilneniu postavenia rozvojových krajín vytvorením koherentnejšej a komplexnejšej politiky v súlade s článkom 178 Zmluvy o ES; zdôrazňuje však význam prispenia ostatných medzinárodných darcov;

16.   zdôrazňuje význam odpúšťania dlhov postupným rušením dlhov tých najmenej rozvinutých krajín, ktorých vlády dodržiavajú ľudské práva a zásadu dobrej správy a zameriavajú sa na odstránenie chudoby a hospodársky rozvoj;

17.   vyzýva EÚ, aby sa ujala vedúcej úlohy s cieľom rozvíjať a pomáhať pri realizácii plánov na ukončenie dlhového zaťaženia s cieľom dosiahnuť RCM;

18.   poznamenáva, že podľa Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) predstavovalo 50 NRK – čo je viac ako jedna tretina krajín AKT – v roku 2004 vyše 11 % svetového obyvateľstva (742 miliónov), ich podiel na svetovom HDP bol však len 0,6 %;

19.   považuje za životne dôležité, aby sa zohľadnilo právo občanov chudobných krajín na rozvoj, nie len záujem režimov týchto krajín, a že chudobné krajiny musia stanoviť a zaviesť svoje vlastné rozvojové stratégie a hospodárske politiky; domnieva sa, že právo na industrializáciu je právom na rozvoj a preto sa domnieva, že každá krajina, predovšetkým rozvojové krajiny, ktoré sa nachádzajú iba v počiatočnom štádiu industrializácie, má právo regulovať svoj priemysel, s cieľom bojovať proti sociálnemu alebo environmentálnemu dumpingu; domnieva sa však, že toto by nemalo viesť krajiny k jednostrannému porušovaniu svojich povinností vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd;

20.   berie na vedomie nedávne štúdie Konferencie OSN o obchode a rozvoji a iných inštitúcií, z ktorých vyplýva, že rozsiahla liberalizácia obchodu v najmenej rozvinutých krajinách sa dostatočne neodrazila v trvalom a podstatnom znižovaní chudoby a prispela k úpadku obchodných podmienok v rozvojových krajinách, a to najmä v afrických krajinách; upozorňuje na dôsledky úplného odstránenia colných príjmov pre NRK a zdôrazňuje, že tieto krajiny majú právo samy si stanoviť rýchlosť, akou otvoria svoj trh v rámci všetkých sektorov;

21.   domnieva sa, že počas 6. ministerskej konferencie WTO bol dosiahnutý určitý pokrok v oblasti zvláštnych výrobkov a zvláštneho ochranného mechanizmu (SSM), ako aj v oblasti osobitného a diferencovaného zaobchádzania (SDT), pričom boli zohľadnené obavy rozvojových krajín týkajúce sa vplyvu liberalizácie obchodu a reciprocity; zdôrazňuje však, že v tomto smere treba vykonať ešte množstvo práce; upozorňuje na to, že osobitné a diferencované zaobchádzanie sa musí v plnej miere odrážať v rámci rokovaní o spôsoboch znižovania sadzieb v obchode s poľnohospodárskym a priemyselným tovarom s cieľom poskytnúť chudobnejším rozvojovým krajinám dostatočný čas na konsolidáciu v oblasti industrializácie;

22.   vyzýva vlády rozvojových krajín, aby sformulovali a realizovali národné rozvojové stratégie, do ktorých je začlenený obchod, čo účinne prispieva k odstraňovaniu chudoby; poukazuje na to, že úlohou medzinárodných rozvojových partnerov je finančnou a technickou pomocou podporiť túto snahu, aby boli vybudované verejné a súkromné obchodné kapacity;

23.   vyzýva NRK, aby propagovali postupné hospodárske prechodné obdobie, v ktorom sa udržateľný hospodársky rast stále častejšie zakladá na mobilizácii domácich zdrojov, získaní priamych zahraničných investícií a vstupe na finančné trhy, a aby zabezpečili, aby bol dovoz namiesto jeho pokrytia pomocou, stále častejšie vyvažovaný vývozom; odpustenie dlhu, obchodné priority a opatrenia na zjednodušenie priamych zahraničných investícií a presun technológií spolu pôsobia pri propagácii rozvoja a znižovania chudoby;

24.   vyzýva vlády rozvojových krajín, a hlavne NRK vyvážajúcich poľnohospodárske produkty, aby rozvojom nepoľnohospodárskych obchodovateľných oblastí s intenzívnym zamestnávaním a technologických zmien v činnostiach zameraných na výživu čelili rastúcemu tlaku populácie na vyčerpanie pôdy a životného prostredia, keď sú veľkosti fariem a úrody príliš nízke pre zabezpečenie domácností; berie na vedomie, že cestou rozvoja obchodnej infraštruktúry, ako napríklad vnútornej dopravy a komunikácií, zvýšením integrácie domáceho trhu a rozvojom nových vývozov, vrátane priemyselného tovaru a turizmu je možné tiež vyrovnávať sa s problémom "rastu enkláv";

25.   zdôrazňuje potrebu väčšieho zapojenia EÚ do iniciatív týkajúcich sa spoločnej zodpovednosti firiem, aby bol v súlade s ľudskými právami a normami MOP docielený koncept záväzných a zodpovedných právnych predpisov pre spoločnosti EÚ, ktoré obchodujú a vyrábajú v tretích krajinách;

26.   vyzýva EÚ, aby do svojho Hodnotenia vplyvu obchodných dohôd na udržateľnosť zaradila predovšetkým vplyvy obchodu s odpadom s cieľom vytvoriť predpisy týkajúce sa nebezpečného odpadu;

27.   považuje za potrebné rozvíjať obchodné vzťahy medzi rozvojovými krajinami, posilniť rozmer medziregionálnej spolupráce "juh – juh", zriadiť miestne trhy a zlepšiť prístup obyvateľstva k tovaru a službám, ale najmä zabezpečiť prístup k základným službám, akými sú dodávka pitnej vody, zdravotníctvo, energetika, doprava a vzdelávanie, a to prostredníctvom programov verejných investícií v súlade s RCM;

28.   domnieva sa, že nedostatočná hospodárska integrácia, vysoké clá a bezcolné bariéry v rámci obchodu medzi rozvojovými krajinami brzdia všetky potenciálne faktory rozvoja v týchto krajinách; domnieva sa, že zintenzívnenie obchodovania medzi krajinami juhu by rozvojovým krajinám prinieslo výhody; konštatuje však, že NRK môžu byť v rámci obchodu juh-juh vytlačené na okraj a preto podporuje priame zahraničné investície do regiónov, presun technológií a lacnejšie financovanie NRK rozvinutejšími krajinami a trojstranné vzťahy s rozvinutými krajinami, ako aj osobitné ustanovenia v rámci regionálnych dohôd; poukazuje na význam vytvorenia regionálnych trhov; domnieva sa, že vyspelejšie krajiny by mali ísť príkladom v oblasti odstraňovania obchodných bariér s cieľom podporovať obchod medzi chudobnými krajinami;

29.   víta vykonávanie iniciatívy EÚ "Všetko okrem zbraní", ktorý umožňuje NRK vyvážať celú svoju produkciu na európske trhy bez cla alebo kvót; dôrazne vyzýva všetky rozvinuté a viac rozvinuté rozvojové krajiny, aby použili tento model; víta dohodu v tomto ohľade uzavretú počas súčasných rokovaní WTO v Hongkongu; ale ľutuje, že ešte stále môžu byť uplatnené obmedzenia na produkty, ktoré sú najdôležitejšie pre NRK;

30.   varuje pred skutočným rizikom podvodného obchádzania iniciatívy "Všetko okrem zbraní" formou nezákonného trojstranného obchodu, ktorý nebezpečne narušuje rovnováhu trhov a výnosnosť cien, bez akýchkoľvek skutočných výnosov pre miestnych obyvateľov pracujúcich vo výrobnom sektore v chudobných krajinách;

31.   nalieha na Komisiu, aby podporovala otvorenie trhov zavedením príslušných opatrení na reguláciu obchodu, aby boli prekonané tieto nebezpečenstvá; s týmto cieľom navrhuje, aby iniciatíva "Všetko okrem zbraní" bola doplnená bezpečnostnou klauzulou, vzťahujúcou sa na maximálnu úroveň vývozu z uvedených krajín a ich skutočnú výrobnú kapacitu; nalieha na Komisiu, aby podnikla rýchle kroky na zabezpečenie výrazného zlepšenia kvality kontrolných mechanizmov pre geografické názvy a označenia pôvodu;

32.   vyzýva Komisiu, aby svoje úsilie zamerala na väčšiu transparentnosť v rokovaniach o medzinárodnom obchode a zobrala na vedomie obavy tých rozvojových krajín, ktoré nedokážu viesť niekoľko obchodných rokovaní súčasne, a vyzýva ju, aby aj naďalej poskytovala a zintenzívnila technickú pomoc určenú rozvojovým krajinám, aby im umožnila zvýšiť odbornosť a účinnosť v rámci obchodných rokovaní;

33.   domnieva sa, že pre znižovanie chudoby sú podstatné vhodné multilaterálne dohodnuté obchodné politiky, a že je možné zoskupiť voľby kľúčových politík pre znižovanie chudoby okolo troch hlavných bodov:

34.   zdôrazňuje dôležitosť technickej pomoci a programov na budovanie kapacít, ktoré sú udržateľne financované, hlavne na pomoc rozvojovým krajinám, aby formulovali svoje obchodné záujmy a zúčastnili sa obchodných rokovaní; v tejto súvislosti víta zlepšenie organizácie a nárast dôvery medzi rozvojovými krajinami, hlavne medzi NRK;

35.   zdôrazňuje význam budovania obchodných kapacít pre posilnenie schopnosti krajín AKT identifikovať potreby a stratégie, význam rokovaní a podpory regionálnej integrácie a pomoci pri tomto procese, najmä so zreteľom na diverzifikáciu a podporu regionálnej integrácie a prípravu na liberalizáciu posilnením výrobnej, dodávateľskej a obchodnej kapacity a kompenzáciou nákladov na prispôsobenie, ako aj zvýšením ich schopnosti pritiahnuť investície pri súčasnej ochrane miestnych začínajúcich priemyselných odvetví;

36.   víta rozšírenie rozsahu pôsobnosti programu "pomoc pre obchod", ktorý sa neobmedzuje len na NRK, ale rozšíril sa aj o ďalšie rozvojové krajiny; vyjadruje však nesúhlas s tým, že táto vopred dohodnutá pomoc je v súčasnosti podmienená dodatočnými obchodnými ústupkami zo strany prijímateľov pomoci; zdôrazňuje, že táto pomoc sa musí financovať novými prostriedkami a nesmie sa financovať presunutím prostriedkov, ktoré už boli vyčlenené na iné rozvojové iniciatívy, napríklad na RCM;

37.   nalieha na Komisiu, aby prijala osobitný program na pomoc subsaharským krajinám v oblastiach, akými sú napr. prístup k vode, prístup k liekom, verejné služby a poľnohospodárstvo a prenos know-how rôznymi spôsobmi vrátane zintenzívnenia obchodu so službami;

38.   víta novú rozvojovú stratégiu Komisie pre Afriku, ktorá prechádza za bežnú humanitárnu pomoc a jej cieľom je hospodárska a sociálna reštrukturalizácia, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali pri jej vykonávaní;

39.   zdôrazňuje dôležitosť primeranej technickej pomoci rozvojovým krajinám; zdôrazňuje tiež potrebu podporiť slabé a zraniteľné hospodárstva v integrácii obchodu do svojich národných rozvojových politík a stratégií znižovania chudoby;

40.   požaduje väčšiu flexibilitu prechodných období pre rozvojové krajiny, počas ktorých môžu rozvojové krajiny prijímať záväzky v rámci Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT);

41.   berie na vedomie, že poľnohospodárstvo je aj naďalej hlavným zdrojom príjmu a zamestnanosti vo väčšine rozvojových krajín, predovšetkým pre najchudobnejších obyvateľov, a preto zdôrazňuje význam ponuky EÚ zrušiť vývozné dotácie do roku 2013; trvá na nevyhnutnosti toho, aby aj ostatní členovia WTO konali rovnako; vyzýva EÚ, aby pokračovala v presadzovaní zrušenia ďalších, niekedy skrytých foriem podpory vývozu (vývozné úvery, potravinová pomoc, štátne podniky atď.) s cieľom napraviť existujúcu nevyváženosť v oblasti obchodu medzi severom a juhom a zvýšiť výnosnosť poľnohospodárstva v chudobných krajinách;

42.   víta rozhodnutie zrušiť vývozné dotácie v poľnohospodárstve do roku 2013 a opätovne požaduje, aby sa vykonávanie už prijatých rozhodnutí podstatne urýchlilo; žiada však Komisiu, aby pokračovala v diskusii o stanovení spôsobov, ktorými možno znížiť domáce poľnohospodárske dotácie a clá, pretože uvedené vývozné dotácie tvoria len 3,5 % celkovej poľnohospodárskej podpory EÚ;

43.   zdôrazňuje dôležitosť komodít, akými sú cukor, banány a bavlna pre rozvojové krajiny; vyzýva EÚ, aby poskytla rozvojovým krajinám potrebnú pomoc na reformu ich sektorov cukru; vyjadruje poľutovanie nad absenciou účinného riešenia problematiky bavlny v Hongkongu;

44.   pripomína skutočnosť, že udržiavanie biodiverzity zohráva kľúčovú úlohu v rámci ochrany prírody a boja proti chorobám rastlín a živočíchov a že je preto legitímny preventívny prístup ku geneticky modifikovaným organizmom (GMO) a to, ak krajiny alebo regióny voľne využívajú tradičné semená a poznatky v oblasti poľnohospodárstva;

45.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu súdržnosť svojich politík v oblasti obchodu a spolupráce s cieľom zabezpečiť pomoc zameranú na vybudovanie obchodnej kapacity, aby sa zabezpečilo zvýšenie a vyváženie rastu vývozu dovozu, čím by sa zabránilo obnoveniu dlhovej krízy v budúcnosti, a aby pomohla vládam rozvojových krajín

46.   domnieva sa, že je potrebné rozlišovať obchodné služby a verejné služby; zdôrazňuje potrebu ponechania verejných služieb mimo Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) v oblasti služieb, predovšetkým tých, ktoré pomáhajú vytvoriť prístup k dôležitým verejným tovarom, ako zdravie, vzdelávanie, pitná voda a energia, a tých, ktoré sú hlavnou súčasťou kultúrnej identity, ako napríklad audiovizuálne služby;

47.   podčiarkuje, že je dôležité zlepšiť prístup poskytovateľov služieb na trh, a to aj v rozvojových krajinách, a súčasne zaručiť, aby všetci členovia WTO boli schopní regulovať svoje vlastné sektory služieb v súlade so GATS vrátane možnosti vyňať základné sektory, medzi ktoré patrí zdravotníctvo, vzdelávanie a audiovizuálne služby; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci rokovaní WTO doteraz nebol ustanovený žiadny konkrétny rámec pre služby, najmä v sektoroch, ktoré sú zaujímavé vzhľadom na možnosti vývozu z rozvojových krajín; vyzýva na zásadný pokrok v tejto oblasti;

48.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplnú flexibilitu v oblasti služieb a umožnila každej krajine slobodne začleniť alebo vylúčiť akékoľvek služby do alebo zo zoznamu služieb, ktoré sa majú liberalizovať;

49.   vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala obchodnú politiku spojenú so službami, ktorá podporuje pohyb fyzických osôb v rozvojových krajinách a prispieva k dostupnosti tých druhov služieb, ktoré môžu podporovať rozvoj a prispievať k znižovaniu chudoby;

50.   zdôrazňuje potrebu umožniť najchudobnejším rozvojovým krajinám určitú slobodu pri rozhodovaní, do akej miery budú opätovať otvorenie trhov, aby boli chránené najzraniteľnejšie krajiny, budú sa môcť samé rozhodnúť, ako rýchlo bude napredovať liberalizácia;

51.   zdôrazňuje potrebu dostupnosti a cenovej prístupnosti liekov pre rozvojové krajiny, a zároveň berie do úvahy záujmy výrobcov;

52.   zdôrazňuje, že chudoba je zväčša ženským fenoménom ("feminizácia chudoby") a zdôrazňuje potrebu prehodnotiť vplyv obchodných politík na pohlavia s cieľom vytvorenia politík, ktoré predstavením podnetov a opatrení pozitívnej diskriminácie vládam a spoločnostiam s európskym vlastníctvom zastavia a zvrátia účinky odsúvania na okraj, ako napríklad vlastníctvo pôdy sústredené do mužských rúk, migrácia mužov do mestských oblastí a zvyšovanie vidieckej chudoby, zánik miestnych trhov, sústredenie zle platených nízko kvalifikovaných ženských zamestnaní do zón spracovania a vývozu atď.;

53.   požaduje systematickú analýzu rodového rozmeru rozvoja obchodu, ktorá preskúma rôzne trendy a zohľadní komplexnosť súvisiacich oblastí a faktorov, ako sú prístup žien k ekonomickým a technickým zdrojom, účasť žien na trhu práce, podiel a typy diskriminácie a rodový podiel na trhu práce, prístup žien k vzdelaniu a ich úroveň vzdelania a prístup k zdravotnej starostlivosti a kultúrno-spoločenským zdrojom;

54.   poznamenáva, že ženy majú menší osoh z príležitostí poskytovaných liberalizáciou trhu a globalizáciou, pričom sú zároveň tvrdšie postihované nepriaznivými dôsledkami týchto fenoménov, a preto vyzýva EÚ, aby vo svojich programoch na podporu obchodu venovala špecifickú pozornosť sektorom, ktoré majú z rodového pohľadu za následok lepšie príležitosti pre ženy participovať v obchode, hlavne v medzinárodnom;

55.   tvrdí, že v bilaterálnych a multilaterálnych obchodných rokovaniach, ktoré vedie Komisia v mene členských štátov, je len málo úsilia na zistenie rodového dopadu budúcich obchodných zmlúv, a vyzýva Komisiu, aby uskutočnila rodovú analýzu dopadu európskych návrhov v obchodných rokovaniach na makro a mikro úrovni;

56.   žiada, aby medzinárodné ekonomické inštitúcie a Komisia pripravili opatrenia a programy na podporu úlohy žien v ekonomickom rozvoji rozvojových krajín hlavne podporou podnikateľského ducha prostredníctvom vzdelávania a poskytovania finančnej pomoci, vrátane mikro-pôžičiek;

57.   domnieva sa, že základným kameňom obchodnej politiky je spoločenský rozvoj a vyzýva príslušné medzinárodné organizácie a vlády, aby potláčali všetky formy diskriminácie, vrátane rodových rozdielností a bariér a platovej diskriminácie, aby uznali právo na platenú materskú dovolenku a stanovili minimálnu mzdu; žiada do konzultačného procesu zapojiť organizácie zastupujúce pracujúce ženy;

58.   vyzýva aktérov medzinárodného obchodu k sociálnej zodpovednosti a žiada kompetentné orgány, aby prijali špecifické opatrenia na zabezpečenie spravodlivého prístupu k zdravotníckym službám, dôstojnému bývaniu, vode, právu, ku vzdelaniu, k odbornej príprave, celoživotnému vzdelávaniu, ku športu a kultúre pre osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, aby sa zabránilo tomu, že predčasne opustia školský systém a aby im bol umožnený plynulý prechod zo školského prostredia na trh práce;

59.   domnieva sa, že obchodné zmluvy musia byť v súlade s existujúcimi medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a právach žien, ekologickej trvalej udržateľnosti a práve na rozvoj a znížení chudoby;

60.   poukazuje na to, že systém medzinárodného obchodu, ktorý slúži na rozvoj a zníženie chudoby, tiež podporí sociálny pokrok a prijateľnú zamestnanosť; že obchodné zákony by nemali ovplyvniť sociálne normy vytvorené MOP; že boj proti všetkým formám vykorisťovania (zákaz nútenej práce a predovšetkým detskej práce), a zároveň rešpektovanie slobody odborových zväzov sú dôležité pre organizáciu systému čestného obchodovania, ktorý slúži záujmom všetkých; opätovne zdôrazňuje potrebu pozorovania interakcie medzi obchodnými a sociálnymi otázkami;

61.   vyzýva Komisiu, aby v budúcich rokovaniach o každom ďalšom otvorení trhov začala brať do úvahy nekomerčné kritériá, aby sa rozšírenie trhu neuskutočnilo na úkor pracovných podmienok miestnych obyvateľov; zároveň vyzýva členov MOP, aby sa dohodli na všeobecných pravidlách pre rozvojové krajiny, presná podstata týchto pravidiel a rozpis ich realizácie budú určené pri spolupráci s rozvojovými krajinami;

62.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby WTO dodržiavala rozhodnutia MOP v tejto oblasti; navrhuje, aby v tejto súvislosti, keď MOP rozhoduje o sankciách, mali štáty možnosť uplatniť obchodné nástroje, akými sú uplatňovanie ochranných doložiek, dočasné prehodnotenie colných sadzieb alebo zavedenie antidumpingových opatrení;

63.   zdôrazňuje, že zníženie chudoby a podpora trvalo udržateľného rozvoja musia byť jednou z ústredných tém rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve;

64.   zdôrazňuje, že je dôležité udržovať a posilňovať multilaterálne obchodné rámce; pripomína, že v rámci WTO ako fóra pre vytváranie pravidiel pre spravodlivý systém medzinárodného obchodu by sa mal klásť osobitný dôraz na zvýšenie rokovacej schopnosti rozvojových krajín, aby mohli lepšie zastupovať svoje obchodné záujmy a začleniť sa do svetového hospodárstva;

65.   zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné uskutočniť reformu WTO, ktorá by priniesla väčšiu demokratickú zodpovednosť, transparentnosť a vyššiu dôveryhodnosť, aby bola účinnejšie integrovaná v rámci všeobecnej svetovej vlády; vyzýva k väčšej koordinácii a súdržnosti medzi rôznymi medzinárodnými inštitúciami činnými v oblasti obchodovania, rozvoja a rozvoja financií, vrátane agentúr OSN pre ľudský rozvoj, zdravie, prácu a životné prostredie, zamerané na dosiahnutie RCM a upevnenie úsilia na odstránenie chudoby a poskytnutia príležitostí všetkým;

66.   vyzýva Európsky parlament ako oprávneného zástupcu občanov EÚ, aby sa zaangažoval do dohôd o medzinárodnom obchode;

67.   zdôrazňuje, že boj proti chudobe je priamo spojený s ochranou ľudských práv, zriadením demokratických inštitúcií a demokratickej vlády;

68.   víta vyhlásenie zo 14. septembra 2005 na summite OSN v New Yorku o plnení RCM, ktoré navrhuje zohľadniť zavedenie medzinárodných solidárnych príspevkov na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii, čo medzinárodnému spoločenstvu umožní splniť svoje záväzky voči najchudobnejším krajinám, a zároveň prispieť k spravodlivému rozdeleniu nového bohatstva, ktoré je výsledkom globalizácie;

69.   domnieva sa, že nielen obchod, ale najmä hospodársky rozvoj a investície do malých a stredných podnikov dodávajúcich tovar a služby môžu mať v budúcnosti vplyv na zvýšenie blahobytu; vyzýva najmä Európsku investičnú banku, aby vyvinula viac programov pre tieto cieľové skupiny;

70.   zdôrazňuje dôležitosť podpory NRK pri odstraňovaní byrokracie s cieľom stimulovať podniky na domácej úrovni a nájsť trhy v zahraničí, a to najmä prostredníctvom zapojenia miestnych spoločenstiev, parlamentov a občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách do demokratických procesov;

71.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 112 E, 9.5.2002, s. 326. (2) Ú. v. ES C 177 E, 25.7.2002, s. 290. (3) Ú. v. EÚ C 272 E, 13.11.2003, s. 277. (4) Ú. v. EÚ C 39 E, 13.2.2004, s. 79. (5) Ú. v. EÚ C 43 E, 19.2.2004, s. 248. (6) Ú. v. EÚ C 67 E, 17.3.2004, s. 255. (7) Ú. v. EÚ C 74 E, 24.3.2004, s. 861. (8) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 435. (9) Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 393. (10) Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 277. (11) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 397. (12) Prijaté texty, P6_TA(2005)0289. (13) Prijaté texty, P6_TA(2005)0461. (14) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 145. (15) Prijaté texty, P6_TA(2005)0454. (16) Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2005, s. 1.