Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2006/2007(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0172/2006

Predkladané texty :

A6-0172/2006

Rozpravy :

PV 13/06/2006 - 16
CRE 13/06/2006 - 16

Hlasovanie :

PV 14/06/2006 - 4.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2006)0260

Prijaté texty
PDF 152kWORD 72k
Streda, 14. júna 2006 - Štrasburg
Dôsledky rozsudku vo veci C-176/03
P6_TA(2006)0260A6-0172/2006

Uznesenie Európskeho parlamentu o dôsledkoch rozsudku Súdneho dvora z 13. septembra 2005 (C-176/03 Komisia/Rada) (2006/2007(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 10 Zmluvy o ES a článok 47 Zmluvy o EÚ,

–   so zreteľom na článok 5 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2003 o právnych základoch a dodržiavaní práva Spoločenstva(1),

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 13. septembra 2005 vo veci C-176/03(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pre Európsky parlament a Radu z 23.novembra 2005 o dôsledkoch rozsudku Súdneho dvora z 13. septembra 2005 (Vec C-176/03 Komisia/Rada) (KOM(2005)0583),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0172/2006),

A.   keďže účinné uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva patrí medzi priority európskych inštitúcií a podľa článku 10 Zmluvy o ES je základnou povinnosťou členských štátov,

B.   keďže uskutočňovanie európskeho projektu počas desaťročí vyústilo do vzniku európskeho právneho poriadku, v ktorom sa vnútroštátne právne poriadky postupne vzájomne prepájajú s právnym poriadkom Spoločenstva, čím vznikol samostatný útvar, ktorý sa zakladá nielen na spoločných hodnotách, ale aj na zásadách prednosti právneho poriadku Spoločenstva a spolupráce v dobrej viere medzi členskými štátmi a orgánmi Spoločenstva (článok 10 Zmluvy o ES),

C.   keďže každá činnosť Spoločenstva musí byť v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 Zmluvy o ES,

D.   keďže z judikatúry Súdneho dvora opakovane vyplynulo, že opatrenia potrebné na zabezpečenie správneho uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva môžu viesť k trestnoprávnym sankciám,

E.   keďže zásady nadradenosti práva Spoločenstva a úprimnej spolupráce môžu ovplyvniť vnútroštátne trestnoprávne predpisy členských štátov v tom zmysle, že členské štáty sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora povinné:

   - zrušiť všetky trestnoprávne ustanovenia, ktoré nie sú zlučiteľné s právom Spoločenstva (rozsudok z 19. januára 1999 vo veci C-348/96 Donatella Calfa(3), odsek 17: "hoci trestnoprávne predpisy sú v zásade v právomoci členských štátov, Súdny dvor trvá na tom, aby právo Spoločenstva stanovilo určité obmedzenia ich právomoci a takéto právne predpisy nesmú obmedzovať základné slobody zaručené právom Spoločenstva"),
   - ustanoviť v prípade potreby účinné, primerané a odradzujúce sankcie vrátane sankcií trestného charakteru s cieľom presadiť právo Spoločenstva (rozsudok z 21. septembra 1989 vo veci 68/88 Komisia/Grécko(4); rozsudok z 12. septembra 1996 vo veci C-58/95 Gallotti(5); rozsudok z 21. septembra 1999 vo veci C-378/97 Wisjenbeek(6); rozsudok z 28. januára 1999 vo veci C-77/97 Unilever(7), odsek 36: "... ustanovenia, ktoré majú členské štáty prijať [...] aby sa vyhli [...] musia stanoviť, že takáto reklama predstavuje porušenie zákona a najmä trestný čin, ktorý možno potrestať sankciami, ktoré majú odradzujúci účinok"),

F.   keďže judikatúra Súdneho dvora slúži predovšetkým na objasnenie toho, ktoré právne základy sa uplatňujú v prvom a treťom pilieri, a zároveň stanovuje, že európsky zákonodarca v skutočnosti nemá žiadne právomoci vo vzťahu k trestnoprávnym otázkam ani trestnému procesnému právu,

G.   keďže najmä vzhľadom na to, že aj keď Súdny dvor v rozsudku vo veci C-176/03 vylúčil všeobecnú právomoc Európskeho spoločenstva v trestnoprávnej oblasti, potvrdil, že táto skutočnosť nemôže zabrániť zákonodarcovi Spoločenstva, aby - ak je uplatňovanie účinných, primeraných a odrádzajúcich trestnoprávnych sankcií príslušnými orgánmi členských štátov nevyhnutným prostriedkom boja proti vážnym zásahom do životného prostredia - prijal opatrenia vzťahujúce sa na trestné právo členských štátov, ktoré považuje za nevyhnutné na zabezpečenie plnej účinnosti pravidiel, ktoré stanovil v oblasti ochrany životného prostredia,

H.   keďže v súlade s ustálenou judikatúrou je na správne určenie právneho základu aktu Spoločenstva potrebné zohľadniť cieľ a obsah samotného aktu a že následne, v súlade s článkami 29 a nasl. Zmluvy o EÚ, sú akty prijaté na základe hlavy VI Zmluvy o EÚ nezákonné, ak mohli byť na základe ich cieľa alebo obsahu prijaté na základe Zmluvy o ES,

I.   keďže predmet rozsudku vo veci C-176/03 sa obmedzuje na trestnoprávne otázky v oblasti ochrany životného prostredia, čo je jednou z najdôležitejších úloh Spoločenstva, ako je uvedené v článkoch 2 a 3 Zmluvy o ES,

J.   keďže s rozsudkom vo veci C-176/03 treba preto zaobchádzať pozorne a rozsudok by sa mal uplatňovať podľa prípadu na tie oblasti, ktoré patria medzi najdôležitejšie zásady, ciele a oblasti pôsobnosti Spoločenstva;

K.   keďže vo vyššie uvedenom oznámení sa Komisia snaží rozšíriť závery Súdneho dvora tak, aby sa trestnoprávne ustanovenia prijaté na základe hlavy VI Zmluvy o EÚ považovali za nezákonné aj vtedy, ak sa vzťahujú na iné oblasti právomoci Spoločenstva než politika životného prostredia,

L.   keďže sa zdá, že neexistujú dôvody, na základe ktorých by sa mal automaticky predpokladať extenzívny výklad rozsudku,

M.   keďže okrem toho podľa Komisie existujú medzi platnými právnymi predpismi akty založené na ustanoveniach hlavy VI Zmluvy o EÚ, ktorých právny základ by mal byť vzhľadom na rozsudok vo veci C-176/03 podľa jeho širokej interpretácie Komisiou, považovaný za nesprávny,

N.   keďže Komisia navrhuje prijať rôzne opatrenia v súvislosti s platnými právnymi predpismi a prebiehajúcimi iniciatívami, aby sa predišlo zrušeniu príslušných právnych predpisov a aby sa zabezpečila právna istota,

O.   so zreteľom na význam otázky oprávneného začlenenia trestnoprávnych ustanovení do právnych predpisov EÚ prijatých v rámci prvého piliera EÚ, ktoré predstavuje ďalšiu etapu vo vývoji práva Spoločenstva,

P.   keďže Parlament ako zákonodarný orgán s demokratickým mandátom a zástupca európskych národov je hybnou silou tohto vývoja po boku ostatných inštitúcií, najmä keď ide o prijímanie predpisov, ktoré môžu obmedziť základné slobody občanov,

Q.   keďže aj v rámci právneho poriadku Európskej únie predstavuje zásada zákonnosti v trestnoprávnej oblasti neodňateľnú záruku ochrany osobnej slobody a podriaďuje výkon moci zákonu, a to aj v otázke definovania činov, ktoré sa majú trestať, a sankcií, ktoré sa majú uplatňovať,

1.   víta rozsudok vo veci C-176/03, ktorý jasne stanovil, že pri výbere právneho základu, podľa ktorého sa prijímajú právne predpisy, sa musí prihliadať na cieľ a obsah samotného právneho predpisu, a následne zrušil rámcové rozhodnutie o ochrane životného prostredia, ktoré bolo chybne prijaté v rámci tretieho piliera namiesto prvého piliera;

2.   s potešením víta to, že Súdny dvor na základe tohto predpokladu potvrdzuje, že európsky zákonodarca môže v rámci prvého piliera prijímať trestnoprávne ustanovenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie plnej účinnosti predpisov stanovených v rámci tohto piliera, v tomto prípade v oblasti ochrany životného prostredia;

3.   nalieha na Komisiu, aby automaticky nerozširovala závery Súdneho dvora na všetky ďalšie oblasti, ktoré patria do pôsobnosti prvého piliera;

4.   opätovne už po niekoľkýkrát potvrdzuje – odvolávajúc sa na článok 42 Zmluvy o EÚ – naliehavú potrebu začať s postupom začlenenia súdnej a policajnej spolupráce v trestných otázkach do prvého piliera Spoločenstva, ktorý ako jediný zabezpečuje podmienky na prijímanie európskych ustanovení pri úplnom dodržiavaní zásad demokracie, účinného prijímania rozhodnutí a pri primeranej súdnej kontrole;

5.   domnieva sa, že v očakávaní tohto vývoja treba urýchlene definovať koherentnú politickú stratégiu s ohľadom na uplatňovanie trestnoprávnych sankcií v európskom práve; pripomína, že prijaté trestnoprávne ustanovenia musia byť takisto vnútorne koherentné bez ohľadu na to, na akom právnom základe alebo pilieri sa zakladajú; navyše považuje za poľutovaniahodné, že európski občania sú v konečnom dôsledku obeťami prevládajúceho dualizmu medzi Spoločenstvom a EÚ v tejto oblasti;

6.   domnieva sa, že vnútropilierová stratégia v tejto oblasti si vyžaduje:

zdôrazňuje, že treba dodržiavať aj súdnu rovnováhu dosiahnutú na vnútroštátnej úrovni v trestnoprávnej oblasti, požaduje vypracovanie uvážlivého prístupu k zapracovaniu trestnoprávnych ustanovení, ktoré sú potrebné na zabezpečenie účinnosti práva Spoločenstva, do jeho textov bez ohľadu na ich charakter a v tomto kontexte požaduje užšiu spoluprácu s národnými parlamentmi; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Eurojustom a Európskou justičnou sieťou zaviedla systémy spätnej väzby na uplatňovanie trestnoprávnych sankcií zakotvených v európskych opatreniach členskými štátmi; víta iniciatívu najvyšších súdov členských štátov na organizovanie on-line stretnutí, aby mohli prediskutovať otázky spoločného záujmu súvisiace s činnosťami EÚ vrátane koexistencie európskych a vnútroštátnych trestnoprávnych ustanovení;

   - veľmi úzku spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi,
   - určitú pružnosť pri vymedzení charakteru a rozsahu sankcií, aby sa predišlo trestnému "dampingu" a aby sa podporila spolupráca medzi súdnymi orgánmi,
   - zavedenie štruktúrovaných foriem spolupráce medzi súdnymi orgánmi, vzájomného hodnotenia a zberu spoľahlivých a porovnateľných informácií o vplyve trestnoprávnych ustanovení založených na európskych právnych predpisoch;

7.   súhlasí s Komisiou, že je potrebné stiahnuť alebo zmeniť návrhy právnych predpisov založené na právnom základe, ktorý by podľa rozsudku vo veci C-176/03 má byť považovaný za nesprávny;

8.   súhlasí s Komisiou v tom, že je potrebné stanoviť na základe Zmluvy o ES nové právne základy pre právne predpisy, ktoré boli prijaté v rámci tretieho piliera a ktoré je podľa rozsudku vo veci C-176/03 potrebné považovať za nezákonné, ako aj v tom, že je potrebné situáciu napraviť zopakovaním legislatívneho postupu na týchto nových právnych základoch;

9.   vyzýva Komisiu, aby prehodnotila dotknuté akty jednotlivo a nie všeobecne a neurčito, s cieľom zabezpečiť na základe starostlivého uváženia správny právny základ v každom jednotlivom prípade;

10.   vyzýva Komisiu, aby rozsudok Súdneho dvora uplatňovala len v oblastiach, ktoré zodpovedajú hlavným zásadám, cieľom a právomociam Spoločenstva a uplatňovala ho starostlivo, v závislosti od konkrétneho prípadu a vždy v spolupráci s Radou a Európskym parlamentom;

11.   upozorňuje Komisiu, že preskúmavanie platných právnych predpisov a následné možné predloženie návrhov na zmenu ich právneho základu pri zachovaní pôvodného znenia nesmie viesť k tomu, aby bol Európsky parlament zbavený svojej neodňateľnej úlohy spoluzákonodarcu a bol mu odoprený demokratický prínos - prínos voleného orgánu zastupujúceho občanov - v procese európskej integrácie;

12.   nesúhlasí so žiadnou medziinštitucionálnou dohodou, na základe ktorej by sa Európsky parlament musel vzdať výkonu svojich práv;

13.   pripomína však, že Súdny dvor jasne stanovil, že " smernica nemôže nezávisle od vnútroštátneho zákona, ktorý členský štát prijme na jej vykonanie, určiť alebo sťažiť trestnú zodpovednosť tých, ktorí konajú v rozpore s ustanoveniami predmetnej smernice"(8);

14.   súhlasí s názorom Komisie, že každé využitie opatrení týkajúcich sa trestného práva musí vychádzať z potreby uskutočniť príslušnú politiku Spoločenstva a musí rešpektovať vnútornú jednotu trestného práva; domnieva sa, že ako všeobecná zásada platí, že za riadne uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva sú zodpovedné členské štáty;

15.   žiada Komisiu, aby mala na pamäti, že nevyhnutné podmienky na zahrnutie trestnoprávnych ustanovení do prvého piliera musia byť vopred jasne stanovené; že tieto nevyhnutné podmienky sú splnené iba vtedy, ak sa dodržiavanie právnych predpisov Spoločenstva nemôže zabezpečiť inak ako prostredníctvom trestnoprávnych sankcií; že je najmä potrebné uistiť sa, že došlo k častému a opakovanému porušovaniu právnych predpisov Spoločenstva a že tomu nie je možné predísť prostredníctvom platných právnych predpisov, ani odvolaním sa na zákony príslušného členského štátu;

16.   poznamenáva, že právne predpisy Spoločenstva môžu vo forme smernice ustanovovať len minimálne pravidlá pre trestnoprávne sankcie, ktoré majú uplatniť členské štáty; domnieva sa však, že v určitých prípadoch je vhodné ďalej vymedziť činnosť členských štátov tým, že výslovne uvedie a) aký typ konania by mal byť trestným činom a/alebo b) aký typ sankcií by sa mal použiť a/alebo c) iné opatrenia týkajúce sa trestného práva, ktoré možno použiť v danom kontexte;

17.   pripomína členským štátom, že na základe článku 10 Zmluvy o ES sú povinné zabezpečiť všeobecnú účinnosť činností Spoločenstva a následne im odporúča dbať na to, aby boli ustanovenia ich vnútroštátneho trestného práva v súlade s týmto cieľom;

18.   súhlasí s Komisiou v tom, že "horizontálne" trestnoprávne ustanovenia zamerané na podporu justičnej a policajnej spolupráce medzi členskými štátmi a opatrenia na harmonizáciu trestného práva v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti musia v každom prípade vychádzať z hlavy VI Zmluvy o EÚ;

19.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 224.
(2) Komisia/Rada, zatiaľ neuverejnené v Zbierke.
(3) Zb. 1999, s. I-11.
(4) Zb. 1989, s. 2965.
(5) Zb. 1996, s. I-4345.
(6) Zb. 1999, s. I-6207.
(7) Zb. 1999, s. I-431.
(8) Vec 80/86 Kolpinghuis Nijmegen, Zb. 1987, s. 3969 ods. 13 a Vec C-60/02, X, Zb. 2004, s. I-651 ods. 61 a tam citovaná judikatúra.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia