Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, na základe ktorého má Spoločenstvo právomoc prijať potrebné opatrenie na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(1),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(2) a smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(3), ktoré zakazujú akúkoľvek priamu alebo nepriamu diskrimináciu z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie,

–   so zreteľom na článok 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorého je akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, rodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie,

–   so zreteľom na rôzne právne nástroje prijaté v rámci OSN a Rady Európy, ktoré zakazujú akúkoľvek diskrimináciu, pokiaľ ide o práva, ktoré zaručujú, a najmä na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hosodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Nediskriminácia a rovnaké príležitosti pre všetkých – rámcová stratégia (KOM(2005)0224),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii v rozšírenej Európe(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o situácií Rómov v Európskej únii(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2006 o homofóbii v Európe(6),

–   so zreteľom na výročnú správu za rok 2004, ktorú vypracovala sieť odborníkov na základné práva a na tematickú správu tejto siete o menšinách, uverejnenú v tom istom roku,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0189/2006),

A.   keďže boj proti diskriminácii je základným prvkom každej integračnej politiky, ktorá sama osebe zabezpečuje sociálnu súdržnosť, a nevyhnutným nástrojom v boji proti vylúčeniu,

B.   keďže z diskriminácie vo veľkej miere vyplýva z neznalosti (a tým aj zo strachu z) iných ľudí a keďže tento problém by sa mal riešiť od zárodku akciami zameranými na podporu tolerancie a rozdielnosti od najútlejšieho veku; pripomína, že programy Sokrates, Leonardo a Jeunesse zohrávajú v tejto súvislosti dôležitú úlohu,

C.   keďže Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie konštatuje, že šírenie praktických informácií o nediskriminácii vnútroštátnymi orgánmi na vnútroštátnej úrovni je i naďalej obmedzené a je potrebné, aby sa rozšírilo na cieľové skupiny a mimovládne organizácie, ktoré ich podporujú; keďže je potrebné, aby vlády rozsiahlejšie uznali skutočnosť, že miestne a regionálne orgány a občianska spoločnosť by mali byť efektívnymi partnermi v boji proti rasovej diskriminácii a mali by podporiť všetky politické ciele zamerané proti diskriminácii,

D.   keďže článok 21 Charty základných práv (ktorý bol začlenený do článku II-81 Zmluvy o Ústave pre Európu) má väčší rozsah pôsobnosti ako článok 13 Zmluvy o ES, keďže uvádza dôvody diskriminácie, ktoré článok 13 nespomína, t.j. farbu pleti, sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, politické alebo iné zmýšľanie, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok a rod; ľutujúc tým viac, že toto širšie chápanie nebolo prenesené do právne záväzných ustanovení v praxi,

E.   keďže, ako nedávno pripomenula sieť odborníkov, pri vykonávaní legislatívnych nástrojov prijatých na základe článku 13 Zmluvy o ES sa členské štáty musia zaviazať, že budú dodržiavať základné práva zakotvené vo všeobecných zásadách práva ES vrátane práv, slobôd a zásad uvedených v Charte základných práv Európskej únie,

F.   uvedomujúc si, že uprednostňovanie zaobchádzania na legilstívnej úrovni s určitými formami diskriminácie vytvára základy pre diskrimináciu z dôvodu hierarchizácie, ku ktorej by nemalo dochádzať,

G.   keďže pojem diskriminácie je možné chápať rôznymi spôsobmi (podľa toho, či k nej pristupujeme z hľadiska jednotlivca alebo kolektívu) a keďže ochrana práv občanov ako jednotlivcov nevyžaduje rovnaké opatrenia ako ochrana záujmov skupín jednotlivcov,

H.   keďže je dôležité definovať, čo sa rozumie pod "pozitívnym opatrením" pred tým, než bude prijaté rozhodnutie o prípadnej zmene zákonov a o spôsobe tejto zmeny; keďže pozitívne opatrenie zahŕňa prijatie opatrení pre boj proti nerovnosti a nezákonnej diskriminácii a je nástrojom určeným na podporu vyváženého zastúpenia obyvateľstva v oblastiach a na úrovniach, kde je nevyhnutné rovnomerné zastúpenie celého obyvateľstva; zdôrazňujúc, že tento pojem sa nemá obmedziť len na oblasť zamestnania a musí prekročiť hranice rovnosti medzi pohlaviami,

I.   keďže kultúra nediskriminácie by sa mala podporovať prostredníctvom vzdelávania zdôrazňujúceho mier, nenásilie a dialóg medzi kultúrami,

J.   uvedomujúc si, že na náhradu krívd alebo diskriminácie z minulosti môže byť nevyhnutné dočasne uplatniť pozitívne opatrenia, ktoré vyplývajú z "proaktívneho" chápania spravodlivosti, a ktoré môžu mať rôzne podoby; keďže vytvorenie kvót sa musí považovať za krajné opatrenie, ktoré sa môže uplatniť len v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev pri dodržaní zásady proporcionality,

K.   keďže pre niektoré skupiny spoločnosti, ktoré sú osobitne znevýhodnené alebo skupiny, ktorým boli ich práva uprené, je prijatie pozitívnych opatrení, a dokonca osobitných právnych predpisov, nevyhnutné, aby sa títo ľudia integrovali, a mohli sa teda aktívne zúčastňovať na živote spoločnosti, a tým i ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú,

L.   upozorňuje na skutočnosť, že zaraďovanie rómskych detí v niektorých členských štátoch do osobitných tried alebo do zariadení pre mentálne postihnutých sa podobá určitému druhu rasovej segregácie, a keďže je preto naliehavé zaviesť politiku na odstránenie tejto segregácie,

M.   keďže Poradný výbor Rámcového dohovoru podporuje zavedenie pozitívnych opatrení v prospech príslušníkov menšín, ktorí sú obzvlášť znevýhodnení,

N.   keďže Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva sa domnieva, že štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, sú povinné poskytnúť primeranú prednostnú starostlivosť zdravotne postihnutým osobám, aby sa dosiahli ciele plnej účasti a rovnosti v spoločnosti pre všetkých ľudí so zdravotným postihnutím,

O.   keďže Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie pripomína, že je stále ťažké posúdiť skutočný rozsah a povahu problému rasizmu, čo je zapríčinené absenciou alebo neefektívnosťou oficiálneho aj neoficiálneho zhromažďovania údajov v mnohých členských štátoch,

P.   keďže, ako zdôrazňuje Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie, bez oficiálnych štatistík o etnickom a národnostnom pôvode a náboženskom vyznaní bude ťažké zistiť skutočnú podstatu diskriminácie a úspech antidiskriminačných politík; keďže nedostatok adekvátnych štatistických údajov na objasnenie a zhodnotenie diskriminácie znemožňuje vytvorenie nediskriminačnej stratégie založenej, okrem iného, na pozitívnych akciách v prospech takýchto skupín,

Q.   keďže spracovanie osobných údajov sa na úrovni Spoločenstva riadi smernicou 95/46/ES a keďže, ako zdôrazňuje sieť odborníkov, ochrana osobných údajov a monitorovanie diskriminácie prostredníctvom štatistických nástrojov sa navzájom nevylučujú, pokiaľ je cieľom takéhoto monitorovania lepšie porozumenie nadpriemernému alebo nedostatočnému zastúpeniu určitých skupín v niektorých oblastiach alebo na niektorých úrovniach a zmeranie pokroku s cieľom určiť, či je potrebné konať a vybrať najúčinnejší postup,

R.   keďže odhalenie nepriamej diskriminácie (ktorú právne predpisy Spoločenstva výslovne zakazujú) musí byť založené na spoľahlivých štatistických údajoch, a to najmä o niektorých skupinách, ktoré majú vlastné charakteristické znaky; keďže absencia takýchto štatistík v podstate znemožní prípadným obetiam nepriamej diskriminácie prístup k nástroju, ktorý je základom pre uznanie ich práv,

S.   zdôrazňujúc, že výklad prvkov, ktoré môžu poukázať na existenciu priamej alebo nepriamej diskriminácie, sa uskutočňuje v súlade s vnútroštátnym právom alebo vnútroštátnou praxou a že v súčasnej situácii je použitie štatistických údajov na dokázanie nepriamej diskriminácie ponechané na zváženie členských štátov, čo vedie nielen k určitým rozdielom, ale aj znemožňuje odhalenie určitých foriem nepriamej diskriminácie v členských štátoch, kde takýto postup nie je uznaný,

T.   zdôrazňujúc, že rovnosť a právo na život bez diskriminácie a rasizmu sú piliere spoločnosti, v ktorej sú všetci jej členovia dobre integrovaní; keďže politiky EÚ v oblasti integrácie a diskriminácie by mali byť konzistentné; keďže integrácia, rešpektujúc tradície a kultúrne normy členských štátov, by mala spočívať v celkovom prístupe, ako je prístup, na ktorom sa dohodli členské štáty v Spoločných základných zásadách politiky integrácie roku 2004,

Všeobecné úvahy

1.   domnieva sa, že okrem právnych nástrojov a spôsobov nápravy sa boj proti diskriminácii musí nevyhnutne opierať o vzdelávanie, podporu osvedčených postupov a vedenie kampaní zameraných na verejnosť a na tie oblasti a sektory, v ktorých sa objavuje diskriminácia; zdôrazňuje, že boj proti diskriminácii by sa mal zároveň opierať o povedomie o sociálnych (a aj hospodárskych) vplyvoch tohto javu, ktoré musia šíriť vlády na všetkých úrovniach vrátane miestnej a regionálnej úrovne, ako aj mimovládne organizácie, ktoré by členské štáty mali úzko zapojiť do svojej politiky boja proti diskriminácii;

2.   domnieva sa, že je dôležité jednoznačne vymedziť pojem pozitívne opatrenie a zdôrazniť, že toto opatrenie nespočíva v pozitívnej diskriminácii; konštatuje, že medzi konkrétne príklady pozitívneho opatrenia môžeme zaradiť napríklad prehodnotenie politík náboru do zamestnania a postupy na identifikáciu a odstránenie postupov, ktoré vedú k diskriminácii; prijatie opatrení, ktoré obrátia pozornosť znevýhodnených skupín na určité možnosti; stanovenie cieľov na zlepšenie zastúpenia znevýhodnených skupín medzi pracovníkmi, alebo poskytnutie pomoci týmto skupinám, ktorá im umožní zúčastňovať sa na spoločenskom živote ako celku;

3.   zastáva názor, že by sa mali zhromažďovať poznatky o správnych antidiskriminačných postupoch zavedených v členských štátoch, z ktorých niektoré sú všeobecnejšie, výraznejšie a väčšmi udomácnené než iné, a zabezpečiť ich šírenie prostredníctvom hodnotiaceho postupu; verí, že by v tejto súvislosti bolo užitočné posilniť sieť orgánov členských štátov, ktorých úlohou je boj proti diskriminácii (Equinet) a že by sa mala podporovať účasť všetkých členských štátov v nej; domnieva sa, že touto úlohou zhromažďovať a šíriť informácie a koordináciou a podporou by mohla byť eventuálne poverená Agentúra pre základné práva;

4.   víta iniciatívu Komisie vyhlásiť rok 2007 Európskym rokom rovnakých príležitostí a dúfa, že to prispeje k zvýšeniu povedomia o rôznych formách diskriminácie a viacnásobnej diskriminácii a k zlepšeniu znalostí o spôsoboch nápravy; želal by si však, aby sa v budúcnosti takéto iniciatívy pripravovali s väčším časovým predstihom; opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko, podľa ktorého Komisia a členské štáty musia zabezpečiť, aby sa so všetkými formami diskriminácie zaobchádza rovnako a aby sa rovnako riešili, a pripomína Komisii jej sľub a záväzok zblízka tento problém monitorovať a podať o ňom správu Európskemu parlamentu; opätovne vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že sa Európskemu roku nepridelili dostatočné finančné prostriedky vzhľadom na význam boja proti diskriminácii; keďže jedným z cieľov dialógu medzi kultúrami je boj proti diskriminácii, žiada, aby sa v priebehu Európskeho roka dialógu medzi kultúrami (2008) pokračovalo v opatreniach, ktoré sa začali v súvislosti s rokom 2007;

5.   vyzýva Komisiu, aby podporovala vzdelávanie, ktoré kladie dôraz na mier a nenásilie, ako aj pedagogiku zameranú na dialóg medzi kultúrami;

6.   je presvedčený, že po zozbieraní údajov členským štátom nič nebráni v tom, aby prijali opatrenia v záujme osobitných skupín, na ktoré sa nevzťahuje článok 13 Zmluvy o ES a pri ktorých je vysoké riziko sociálneho vyčlenenia, ako napr. osoby v procese liečby závislosti na návykových látkach, osoby vyliečené z takejto závislosti a bývalí väzni, t. j. osoby, ktoré sú v procese opätovného sociálneho začleňovania;

7.   vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že Charta základných práv nie je právne záväzná a žiada, aby sa táto situácia napravila; trvá na tom, aby sa Komisia v rámci prísnej a systematickej kontroly, ktorú sa zaviazala vykonávať s cieľom zabezpečiť, aby jej legislatívne a regulačné akty boli zlučiteľné s Chartou základných práv, zamerala najmä na odhalenie každej formy diskriminácie, a to priamej, ale najmä nepriamej, ktorá by z týchto aktov mohla vyplývať pre rôzne skupiny osôb; domnieva sa, že Komisia by mala vypracovať hodnotenie diskriminačného vplyvu každého legislatívneho návrhu, aby sa zabezpečilo zosúladenie politiky Generálnych riaditeľstiev Komisie; myslí si, že Agentúra pre základné práva by sa mala úzko podieľať na štúdiách o vplyve, ktoré sa v tejto súvislosti vykonajú;

8.   domnieva sa rovnako ako Komisia, že na nápravu očividných nerovností, ktoré majú endemický, štrukturálny alebo dokonca kultúrny charakter a teda na obnovenie vážne ohrozenej rovnováhy môže byť v niektorých prípadoch nevyhnutné sa dočasne odchýliť od pojmu rovnosti zameranej na jednotlivca v prospech "spravodlivosti podľa zásluh" zameranej na skupinu, a to prostredníctvom pozitívnych opatrení;

9.   zdôrazňuje, že pojmy pozitívne opatrenie, pozitívna rovnosť a spravodlivosť podľa zásluh pokrývajú ten istý jav, ktorý vychádza z uznania, že v niektorých prípadoch si účinný boj proti diskriminácii vyžaduje aktívny zásah zo strany orgánov na obnovenie vážne ohrozenej rovnováhy; trvá na tom, že takýto zásah sa nesmie považovať za diskrimináciu, a to ani pozitívnu, a že pojem pozitívne opatrenie nemožno obmedziť len na stanovenie kvót; pripomína, že tieto opatrenia sa v skutočnosti môžu konkretizovať v rôznych podobách, napríklad zaručením prijímacieho pohovoru do práce, prednostným prístupom k určitému druhu odborného vzdelania, ktoré poskytne prístup k povolaniam, v ktorých sú niektoré katogórie osôb nedostatočne zastúpené, prednostným oznámením pracovných ponúk určitým skupinám obyvateľstva alebo zohľadňovaním pracovných skúseností, a nie len dosiahnutej kvalifikácie;

10.   pripomína, že zásada rovnakého zaobchádzania nebráni členskému štátu, aby zachoval alebo prijal osobitné opatrenia určené na prevenciu alebo kompenzáciu nevýhod spojených s niektorým z dôvodov diskriminácie uvedených v článku 13 Zmluvy o ES a trvá na tom, aby sa tieto osobitné opatrenia rozšírili na všetky oblasti, kde sa zistili vážne nerovnosti, či už ide o vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, podmienky bývania, prístup k tovaru a službám alebo iné oblasti;

11.   uvedomuje si, že veľmi nízka úroveň zastúpenia určitých skupín v určitých kategóriách zamestnania môže mať nežiadúce dôsledky a odradiť tieto skupiny od úsilia získať znalosti nevyhnutné pre prístup k príslušnému zamestnaniu, čo vedie k bezvýchodiskovej situácii; dôrazne preto odporúča, aby sa pracovná skupina na vysokej úrovni o etnických menšinách na trhu práce, ktorá má na konci roku 2006 vypracovať správu, venovala tomuto problému a aby sa vytvorili podmienky umožňujúce všetkým skupinám osôb všetkých vekových skupín, a to už od detstva, prístup k všetkým typom a úrovniam štúdia a odborného vzdelávania vrátane prípadného prijatia pozitívnych opatrení, ktoré umožnia znevýhodneným skupinám študovať na školách a univerzitách alebo sa zúčastniť na odbornom vzdelávaní, ktoré by inak boli pre ne nedostupné;

12.   vyzýva členské štáty, aby na národnej úrovni zriadili osobitný administratívny orgán ak ho ešte nemajú, ktorý by bol špecializovaný na oblasť rovnosti a boja proti diskriminácii; zdôrazňuje, že tento orgán by mal byť nezávislý a mal by mať k dispozícii prostriedky, potrebné na to, aby mohol pomáhať obetiam diskriminácie pri úkonoch voči súdom; domnieva sa, že tento orgán by mal mať takisto právomoc vyšetrovať jednotlivé prípady, ktoré mu boli zverené; je presvedčený, že znižovanie významu týchto orgánov by sa malo považovať za nesprávne vykonávanie antidiskriminačných smerníc; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti starostlivo vyhodnotila situáciu v členských štátoch, najmä rozhodnutie poľskej vlády zrušiť Úrad splnomocnenca za rovnoprávnosť, inštitúciu poverenú bojom proti diskriminácii a presadzovaním rovnosti pre všetkých, ako sa zdôrazňuje v správe z roku 2005 o sieti nezávislých odborníkov EÚ zaoberajúcich sa základnými právami;

Zhromažďovanie údajov

13.   domnieva sa, že smernica 95/46/ES v žiadnom prípade nepredstavuje prekážku v zhromažďovaní údajov týkajúcich sa najmä etnického pôvodu a náboženského vyznania, ale poskytuje nevyhnutnú a žiadúcu ochranu proti citlivých zneužitiu získaných na štatistické účely;

14.   domnieva sa, že napriek kultúrnym, historickým alebo ústavným rozmerom má zhromažďovanie údajov o situácii menšín a znevýhodnených skupín závažné dôsledky a že politika a právne predpisy zamerané na boj proti diskriminácii sa musia opierať o presné informácie;

15.   myslí si, že by bolo užitočné, aby pracovná skupina vytvorená podľa článku 29 smernice 95/46/ES predložila stanovisko s cieľom objasniť ustanovenia smernice, ktoré by mohli brzdiť vypracovanie štatistických údajov týkajúcich sa určitých kategórií osôb a tak zaručila jednotný výklad daných ustanovení vo všetkých členských štátoch;

16.   upozorňuje na skutočnosť, že ak boli osobné údaje získané na štatistické účely anonymne, informácie obsiahnuté v takýchto štatistikách sa už nepovažujú za osobné údaje; pripomína, že existujú spoľahlivé postupy tradične používané v sociálnych vedách, ktoré zachovávajú anonymitu a ktoré by mali umožniť vypracovanie štatistík na základe kritérií považovaných za citlivé;

17.   poznamenáva s uspokojením, že Komisia má v úmysle vypracovať v spolupráci s orgánmi členských štátov a ďalšími zúčastnenými stranami štatistické nástroje určené na hodnotenie dôsledkov diskriminácie; očakáva so záujmom uverejnenie príručky zhromažďovania údajov, ktoré je naplánované na rok 2006;

18.   pripomína, že pojem nepriama diskriminácia je svojou podstatou spojený s kvantitatívnymi kritériami a je preto kontraproduktívne brániť vypracovaniu štatistík týkajúcich sa určitých charakteristík pod záštitou právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, pretože bez toho je nemožné poskytnúť dôkazy o existencii nepriamej diskriminácie;

19.   domnieva sa, že ak chceme účinne bojovať proti všetkým formám nepriamej diskriminácie a správne transponovať smernice Spoločenstva v oblasti diskriminácie, ktoré ich výslovne zakazujú, je nevyhnutné povoliť predkladanie dôkazov založených na štatistických údajoch;

20.   žiada členské štáty, a v prípade potreby regionálne a miestne orgány, aby vyvinuli štatistické nástroje tak, aby bolo možné získať údaje týkajúce sa zamestnania, bývania, vzdelávania a príjmu pre každú kategóriu osôb, ktoré by mohli byť diskriminované na základe jedného z dôvodov uvedených v článku 13 Zmluvy o ES;

21.   upozorňuje na skutočnosť, že na to, aby sa s určitou osobou mohlo prednostne zaobchádzať z dôvodu jej príslušnosti k chránenej skupine, musí byť možné ju za takú osobu určiť a to vyžaduje dostupnosť citlivých údajov, ktoré sa jej týkajú; pripomína, že tieto údaje sa musia spracovať najmä v súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany osobných údajov a v súlade s článkom 3 ods. 1 Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín;

Potreba dodatočných právnych predpisov

22.   hlboko ľutuje skutočnosť, že napriek opakovaným žiadostiam Európskeho parlamentu Komisia nemá v súčasnej dobe v úmysle vypracovať komplexnú legislatívu v oblasti boja proti diskriminácii; pripomína, že zlepšenie legislatívy neznamená iba odstránenie nadbytočných právnych predpisov, ale aj vytvorenie právnych predpisov, ktoré reagujú na dôrazné politické signály Európskeho parlamentu; naliehavo žiada, aby sa do konca prvého polroku roku 2007 predložil nový legislatívny nástroj zahŕňajúci všetky dôvody diskriminácie uvedené v článku 13 Zmluvy o ES a s rovnakým rozsahom pôsobnosti ako smernica 2000/43/ES;

23.   vyzýva členské štáty, aby vo svojej legislatívnej praxi riadne zohľadnili rôzne dôvody diskriminácie uvedené v článku 21 Charty základných práv a zabezpečili tak jej dôveryhodnosť, ktorá je v súčasnosti oslabená tým, že nie je právne záväzná;

24.   podporuje členské štáty, aby bezpodmienečne a bezvýhradne prijali svoje záväzky v oblasti nediskriminácie a ochrany príslušníkov menšín a iných zraniteľných skupín, ktoré im vyplývajú zo zmlúv o ľudských právach a dodržiavali ich v dobrej viere;

25.   domnieva sa, že tradičné národnostné menšiny naliehavo potrebujú normatívny rámec, aby sa mohli efektívne zúčastňovať na procesoch rozhodovania, týkajúcich sa ich identity, a musia byť chránené rôznymi formami samosprávy a autonómie, ktoré prevážia na jednej strane nad dvojitými normami, ktoré vznikli na základe kodaňských kritérií, a nedostatkom pravidiel v členských štátoch na strane druhej;

26.   vyzýva Komisiu, aby aktívne plnila svoje povinnosti ako ochrankyňa zmlúv a bezodkladne podnikla kroky proti členským štátom, ktoré netransponovali právne predpisy ES zakazujúce diskrimináciu na základe článku 13 Zmluvy o ES, ako sú smernice 2000/43/ES a 2000/78/ES; pripomína, že Súdny dvor už rozhodol v neprospech niektorých členských štátov, ktoré nevykonali antidiskriminačné smernice a naliehavo ich vyzýva, aby prijali opatrenia na splnenie svojich záväzkov; domnieva sa, že nové členské štáty, ktoré netransponovali antidiskriminačné smernice musia podliehať konaniam o porušení povinnosti vo veci nedodržiavania právnych predpisov ES rovnakým spôsobom ako staré členské štáty; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala kvalitu a obsah zákonov vykonávajúcich antidiskriminačné smernice, a to aj na základe správ vypracovaných sieťou odborníkov v oblasti antidiskriminácie a aby Súdnemu dvoru čím skôr predložila žalobu proti členským štátom, ktoré ich netransponovali správnym spôsobom;

27.   žiada Komisiu, aby sa pri nasledujúcom prepracovaní antidiskriminačných právnych predpisov venovala najmä problematike viacnásobnej diskriminácie a segregácie, ktorá je jednou z foriem diskriminácie, a aby preskúmala pojem nepriama diskriminácia výslovným povolením dôkazov založených na štatistikách, ktoré sa týkajú diskriminácie;

28.   trvá na tom, aby nová Agentúra pre základné práva, ktorá by mala fungovať od roku 2007, bola úzko zapojená do nového antidiskriminačného rámca a aby tvorcom politiky EÚ poskytovala aktualizované, správne, dôveryhodné, globálne a náležité informácie, na základe ktorých bude možné vytvárať ďalšie politiky a právne predpisy; domnieva sa v súvislosti s obavami týkajúcimi sa úlohy a funkcie tejto agentúry, že je rozhodujúce, aby poskytla plnú podporu a zohrávala kľúčovú úlohu pri podpore politiky EÚ v oblasti boja proti diskriminácii;

29.   žiada Radu, aby prijala návrh Komisie na rámcové rozhodnutie Rady o boji proti rasizmu a xenofóbii(7), ktorý stanovuje zriadenie rámca pre postihovanie násilia motivovaného rasizmom a xenofóbiou ako trestného činu, keďže toto rozhodnutie by prispelo k zlepšeniu zhromažďovania potrebných údajov o rasovom násilí a trestnej činnosti v celej EÚ; je presvedčený, že rámcové rozhodnutie by sa malo výslovne zaoberať homofóbiou, antisemitizmom, islamofóbiou a inými druhmi fóbií alebo nenávistí na základe etnickej príslušnosti, rasy, sexuálnej orientácie, náboženského presvedčenia či na základe iných iracionálnych dôvodov;

30.   naliehavo žiada Komisiu, aby predložila návrhy zakazujúce diskrimináciu, s ktorou sa každodenne stretávajú homosexuálne páry – či už žijú v manželstve alebo v registrovanom partnerstve – najmä ak ide o uplatnenie práva na voľný pohyb, ktoré je zakotvené v práve EÚ; žiada, aby bol aj v tejto oblasti uplatňovaný princíp vzájomného uznávania;

o
o   o

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. (2) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22. (3) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (4) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 405. (5) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 129. (6) Prijaté texty, P6_TA(2006)0018. (7) Ú. v. ES C 75 E, 26.3.2002, s. 269.