Uznesenie Európskeho parlamentu o rozvoji a migrácii (2005/2244(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov nazvané "Súvislosti medzi migráciou a rozvojom: Niekoľko konkrétnych smerov pre partnerstvo medzi EÚ a rozvojovými krajinami" (KOM(2005)0390),
– so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných štandardoch a postupoch v členských krajinách pri návrate štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú nelegálny pobyt (KOM(2005)0391),
– so zreteľom na oznámenia Komisie Rade a Európskemu parlamentu, nazvané "Prioritné akcie ako reakcia na problémy migrácie: prvá etapa opatrení po stretnutí v Hampton Court" (KOM(2005)0621); "Stratégia EÚ na riešenie krízy ľudských zdrojov v sektore zdravotníctva rozvojových krajín" (KOM(2005)0642) a "Tematický program pre spoluprácu s tretími krajinami v oblastiach migrácie a azylu" (KOM(2006)0026),
– so zreteľom na bod IV záverov predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 15. a 16. decembra 2005, nazvaný "Migrácia: globálny prístup",
– so zreteľom na uznesenia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/58/208, A/RES/59/241 a A/RES/60/205, ktoré na svojom 61. zasadnutí v roku 2006 stanovilo dialóg na vysokej úrovni o otázkach medzinárodnej migrácie a rozvoja,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane, podpísanú 23. júna 2000 v Cotonou (dohoda z Cotonou)(1) a zmenenú a doplnenú v Luxemburgu 25. júna 2005(2), najmä článok 13 o migrácii,
– so zreteľom na vyhlásenie pre oblasť azylu, migrácie a mobility a akčný plán na vykonávanie uvedeného vyhlásenia, ktoré boli prijaté 13. apríla 2006 v Bruseli na prvej schôdzi ministrov krajín AKT, poverených otázkami azylu, migrácie a mobility,
– so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho protokoly,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady ministrov AKT-ES č. 4/2005 z 13. apríla 2005 o pridelení rezervy z krytia deviateho Európskeho rozvojového fondu, určeného na dlhodobý rozvoj(3),
– so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN, nazvanú "Svetová štúdia o úlohe žien pri rozvoji, 2004: ženy a medzinárodná migrácia", A/59/287/Add.1,
– so zreteľom na správu Svetovej banky, nazvanú "Global Economic Prospects 2006: Economic Implications of Remittances and Migration"(4),
– so zreteľom na správu Svetového výboru pre medzinárodnú migráciu z októbra 2005, nazvanú "Migrácia vo vzájomne prepojenom svete: nové akčné perspektívy"(5),
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä jej články 18, 19 a 21,
– so zreteľom na záväzky prijaté členskými štátmi v roku 2005, najmä tie, podľa ktorých:
–
Európska únia a jej členské štáty dosiahnu do roku 2015 cieľ stanovený Organizáciou Spojených národov a týkajúci sa úrovne 0,7 % ich HNP, čím by sa príspevok EÚ k rozvojovým cieľom milénia (RCM) mal zvýšiť z 33 miliárd EUR v roku 2003 na viac než 84 miliárd EUR v roku 2015 (závery predsedníctva Európskej rady zo 16. a 17. júna 2005 v Bruseli),
–
Európska únia a ostatní poskytovatelia pomoci zdvojnásobia svoju pomoc Afrike, čo by jej malo priniesť verejnú rozvojovú pomoc vo výške 25 miliárd USD v roku 2010(6) (vyhlásenie skupiny G8 v Gleneagles z 8. júla 2005),
– so zreteľom na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce (ILO) č. 151 o migrujúcich pracovníkoch,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie z 20. decembra 2005 o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus(7), ktorým sa určuje všeobecný rámec akcie Spoločenstva v oblasti rozvoja,
– so zreteľom na vyhlásenie schválené počas IV. summitu Európskej únie a Latinskej Ameriky vo Viedni 12. mája 2006,
– so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku(8), z 15. novembra 2005 o sociálnom rozmere globalizácie(9), z 26. októbra 2005 o jednotnom prístupe Spoločenstva k riadeniu ekonomickej migrácie(10), z 9. júna 2005 o väzbách medzi legálnou a nelegálnou imigráciou a o integrácii migrantov(11) a z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri uskutočňovaní rozvojových cieľov milénia(12),
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2836/98 z 22. decembra 1998 o zahrnutí problematiky rodovej rovnosti do rozvojovej spolupráce(13),
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0210/2006),
A. keďže z celkového počtu 175 miliónov migrantov (3 % svetovej populácie) žije 40 % v rozvojových krajinách,
B. keďže migrácia nie je novým javom, ale jej rozsah v kontexte globalizácie a potreba uvedomenia zo strany všetkých medzinárodných aktérov z nej robia dôležitú politickú otázku pre celé medzinárodné spoločenstvo,
C. keďže od roku 1980 podstatne vzrástlo prisťahovalectvo, pričom na úrovni EÚ nie je jednotná a dôsledná odpoveď,
D. keďže EÚ prijíma prisťahovalcov takmer zo všetkých rozvojových krajín, veľké množstvo prisťahovalcov prichádza z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky a je málo pravdepodobné, že by sa intenzita tohto javu v nasledujúcich rokoch znížila,
E. keďže mobilizácia medzinárodného spoločenstva prostredníctvom jednotných rozsiahlych akcií reaguje až s oneskorením na faktický stav,
F. keďže otázka migrácie si žiada celkovú odpoveď medzinárodného spoločenstva, pričom EÚ zatiaľ neposkytla globálnu politickú odpoveď a nevytvorila vhodné nástroje na riešenie tejto problematiky,
G. keďže v dôsledku chýbajúcej spoločnej politiky riadenia migračných tokov môžu členské štáty prijímať jednostranné rozhodnutia sťažujúce prijatie dôsledného stanoviska Spoločenstva,
H. keďže reakcia na jav prisťahovalectva musí vychádzať z čo najširšieho konsenzu v rámci EÚ,
I. keďže počas Valného zhromaždenia OSN 14. a 15. septembra 2006 sa uskutoční dialóg na vysokej úrovni o medzinárodnej migrácii a rozvoji,
J. keďže pre Africkú úniu sa otázka migrácie stala dôležitou témou pre jej aktivity pod záštitou predsedu Komisie Africkej únie, pána Alphu Oumara Konarého,
K. keďže rozmanitosť dôvodov, a tým aj kategórií migrantov, je prekážkou zavedenia súdržných a globálnych politík zameraných na to, aby sa migrácia stala impulzom pre rozvoj,
L. keďže hlavnými svetovými zdrojmi migrácie sú Ázia a Latinská Amerika, zatiaľ čo Afrika sa vyznačuje rozsahom negatívnych javov spojených s fenoménom migrácie,
M. keďže väčšina analýz sa týka prijímajúcivh krajín na severe, zatiaľ čo 60 % migrantov ostáva na južnej pologuli,
N. vzhľadom na záväzok pokročiť v súhrnnom dialógu a posilniť spoluprácu v otázke migrácie medzi EÚ a Latinskou Amerikou, ktorý bol zahrnutý do vyhlásenia prijatého vo Viedni,
O. keďže zvýšenie verejnej rozvojovej pomoci nie je dostatočnou odpoveďou na otázku súvislosti medzi migráciou a rozvojom, ale je potrebné takisto rozvíjať osobitné a inovačné nástroje, aby bolo možné väčšmi uznať a podporiť úlohu migrantov v boji proti chudobe a pri rozvoji,
P. keďže hľadanie odpovede na tento jav musí byť nedeliteľnou súčasťou národných a medzinárodných stratégií boja proti chudobe, aby bolo možné dosiahnuť RCM,
Q. keďže treba uznať a podporiť právo krajín juhu na samostatnú migračnú politiku,
R. keďže pre krajiny juhu je migrácia synonymom odchodu najvzdelanejších alebo najiniciatívnejších občanov, pričom "únik mozgov" poškodzuje zabezpečenie a kvalitu rôznych základných služieb, predovšetkým zdravotníctva a vzdelávania,
S. keďže únik mozgov je podporený politikami selektívneho prijímania migrantov zavádzanými krajinami severu pod označením "selektívna migrácia", ktoré ešte znásobujú stratu kompetencií, ktorou trpia mnohé krajiny juhu,
T. keďže podľa predsedu Komisie Africkej únie pána Alphu Oumara Konarého tieto politiky znamenajú, že "Afrike je upierané právo na rozvoj",
U. keďže okružná migrácia, umožňujúca pohyb tam a späť medzi krajinou pôvodu a cieľovou krajinou, poskytuje veľké možnosti pre rozvoj východiskových a priíjímajúcich krajín,
V. keďže spoločný rozvoj chápaný ako zhodnotenie potenciálu spoločenstiev migrantov usadených v rozvinutých krajinách, ktorý slúži rozvoju krajín ich pôvodu, môže transformovať migráciu na hybnú páku rozvoja a vzájomnej pomoci medzi národmi,
W. keďže presuny prostriedkov migrantov do krajín ich pôvodu predstavujú významnú príležitosť pre rozvoj a keďže výška týchto presunov výrazne prekračuje celosvetovú mieru verejnej rozvojovej pomoci; a vo väčšine prípadov sú náklady za ich prevod a náklady spojené s bankovými službami veľmi vysoké a presun týchto prostriedkov niekedy nie je dostatočne transparentný; treba však zdôrazniť, že tieto prostriedky slúžia predovšetkým na potrebu rodiny a iba malá časť z presunutých finančných prostriedkov je určená na financovanie investícií a rozvoja,
X. keďže však tieto presuny nemôžu nahradiť verejnú rozvojovú pomoc, alebo ospravedlniť jej zníženie,
Y. keďže v roku 2005 bolo na svete takmer 9,2 milióna utečencov a 25 miliónov osôb, "presídlených vo vnútri ich krajiny", z čoho polovica v Afrike, pričom na tieto osoby sa nevzťahuje nijaká medzinárodná ochrana, čím sa zavádza neprípustná hierarchizácia obetí,
Z. keďže sa zvyšuje počet utečencov a osôb presídlených z "ekologických" dôvodov, pričom podľa úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) by o niekoľko rokov mohol dosiahnuť 50 miliónov,
AA. keďže integrácia migrantov je obojsmerný proces založený na vzájomných právach a zodpovedajúcich povinnostiach legálnych migrantov a prijímajúcej spoločnosti, cieľom ktorého je zabezpečiť účasť prisťahovalcov na živote spoločnosti,
AB. keďže migranti ako obete obchodovania s ľuďmi, diskriminácie a sociálnej neistoty stále zostávajú skupinou, ktorá nemá dostatočnú ochranu zo strany medzinárodného spoločenstva a niektorých vnútroštátnych poriadkov,
AC. keďže žiaden členský štát neratifikoval Medzinárodný dohovor o ochrane pracovníkov - migrantov a ich rodinných príslušníkov,
AD. keďže EÚ venovala od roku 1999 na cieľ integrácie iba 15 miliónov EUR, čo predstavuje 0,5 EUR na prisťahovalca,
AE. keďže z boja proti obchodovaniu s ľuďmi spojenému s migráciou a z boja proti obchodovaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu žien a detí treba urobiť jednu z priorít EÚ,
AF. keďže ženy tvoria 51 % všetkých migrantov v rozvinutom svete a 46 % v rozvojových krajinách(14), keďže uverejnené informácie o rizikách, ktorým nelegálna migrácia vystavuje ľudí, sú nedostatočné a keďže migrujúce ženy sú vo väčšej miere vystavené hrozbe sexuálneho vykorisťovania, násilia, diskriminácie a vykorisťovania na pracovisku; keďže, napokon, migračné politiky neberú zreteľ na špecifickú úlohu žien,
AG. keďže migrácia môže ženám umožniť zlepšenie kvality života, zvýšenie miery ich samostatnosti, pomôcť tým, ktoré boli odsunuté na okraj spoločnosti a ukončiť utláčateľské sociálne vzťahy,
AH. keďže ženy sú však často nútené emigrovať z dôvodu problémov, akými sú nútené manželstvo, chudoba alebo ozbrojené konflikty,
AI. keďže migrujúce ženy sú viacej vystavené sexuálnemu vykorisťovaniu, diskriminácii, vykorisťovaniu na pracovisku a tzv. plytvaniu mozgami (brain waste), násiliu, zdravotným rizikám, spoločenskej izolácii a izolácii ľudských bytostí,
AJ. keďže v súčasnej dobe v EÚ žije značné množstvo migrujúcich žien bez dokladov, čím sa zvyšuje riziko vykorisťovania na pracovisku, ako aj hrozba sexuálneho vykorisťovania a sexuálne motivovaného násilia, s ktorými sú ženy konfrontované,
1. je presvedčený, že EÚ by mala hrať zásadnú úlohu pri využití migrácie ako hybnej páky rozvoja;
2. zdôrazňuje, že EÚ by mala poskytnúť celkovú politickú odpoveď na otázku súvislosti medzi rozvojom a migráciou, ktorá bude mať regionálny charakter a bude venovať zvláštnu pozornosť Afrike a migrácii typu juh-juh; žiada, aby bola otázka migrácie jedným z hlavných bodov agendy a politického dialógu medzi EÚ a rôznymi regiónmi, s ktorými má EÚ vzťahy, a podporuje prípravu samitu Európa-Afrika, ktorý by mal nájsť spoločnú politickú odpoveď;
3. domnieva sa, že európska migračná a rozvojová politika by mal byť založená predovšetkým na princípoch solidarity s tretími krajinami a spoločného rozvoja s cieľom riešiť základné príčiny migrácie, a najmä, odstrániť chudobu;
4. opätovne pripomína, že pre Európsky parlament je veľmi dôležitá koncepcia mobility ľudí ako ľudského práva, takže nie je možné chápať ju v rámci logiky trhu; zdôrazňuje, že pre každú politiku v tejto oblasti musí byť dôležitá podpora slobodne zvolenej mobility, a nie mobility na základe prinútenia;
5. zdôrazňuje, že adekvátne riešenie fenoménu prisťahovalectva na európskej úrovni bude možné nájsť iba prostredníctvom zavedenia spoločnej stratégie, ktorá jasne určí svoje ciele, ako aj mechanizmy, ktoré majú k dispozícii členské štáty v rámci spoločnej a solidárnej odpovede na tento jav;
6. pripomína, že boj proti zneužívaniu ľudí a obchodovaniu s ľuďmi je povinnosťou všetkých štátov; pripomína existenciu mnohostranných nástrojov, ako sú Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho protokoly, ktoré predstavujú účinné mechanizmy boja proti obchodovaniu s ľuďmi a prisťahovalcami a ochrany ich základných práv, ako aj trestného stíhania tých, ktorí vykonávajú uvedenú trestnú činnosť; nalieha na členské štáty, ktoré zatiaľ tento dohovor neratifikovali alebo k nemu nepristúpili, aby tak bezodkladne urobili;
7. podporuje začlenenie otázky migrácie do vonkajšej politiky EÚ podľa príkladu barcelonského procesu;
8. schvaľuje návrh Rady usporiadať v roku 2006 stretnutie na úrovni ministrov Euromed o otázke migrácie; víta aj samit Európa-Afrika o otázkach migrácie, ktorý sa má uskutočniť v Rabate v júli 2006 a na ktorom sa bude diskutovať o probléme prisťahovalcov z Magrebu a subsaharskej Afriky do Európy;
9. víta všetky ďalšie kroky na zlepšenie migračnej politiky a zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu, ktorý bude obsahovať jasnú víziu najdôležitejších krokov, ktoré je potrebné urobiť v oblasti migračnej politiky, namiesto podpory čiastkových opatrení na rozvoj tejto politiky;
10. odporúča Rade, aby prijala príslušné opatrenia na zabezpečenie lepšej spolupráce a koordinácie medzi subjektami, ktoré sú zodpovedné za migráciu a rozvoj v každom členskom štáte;
11. zdôrazňuje, že zvýšenie rozvojovej pomoci je nevyhnutnou, hoci nedostatočnou podmienkou na to, aby sa z migrácie stala hybná páka rozvoja; žiada EÚ a členské štáty o dodržanie politických záväzkov prijatých v roku 2005;
12. odporúča, aby migrácia a jej dopad na rozvoj boli brané do úvahy vo všetkých úvahách a aktivitách, ktorých cieľom je plnenie RCM; pripomína, že ak má byť celková stratégia úspešná, vyžaduje si adekvátny právny rámec tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni krajín pôvodu;
13. zdôrazňuje, že fenomén migrácie musí byť lepšie integrovaný do rozvojových politík a plánov, a odporúča, aby migrácia bola na národnej úrovni súčasťou Strategického dokumentu pre zníženie chudoby;
14. uznáva význam diaspór v posilňovaní vzťahov medzi EÚ a krajinami pôvodu, najmä v oblasti migrácie; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi inštitúciami v rozvojových krajinách a v členských štátoch EÚ vrátane spolupráce pri uskutočňovaní spoločných rozvojových projektov;
15. zastáva názor, že spoločný rozvoj, ktorý spočíva v uznaní a podpore úlohy diaspór pri napomáhaní rozvoju v ich pôvodnej krajine, musí byť v plnej miere uznaný na európskej úrovni;
16. zdôrazňuje, že na to, aby sa migrácia stala hybnou pákou rozvoja, musí mať EÚ k dispozícii v prvom rade tieto dva prioritné nástroje:
–
osobitný fond spravovaný dostatočne pružným a akcieschopným spôsobom, ktorý umožní financovať najmä aktivity v oblasti spoločného rozvoja;
–
garančný fond, zabezpečujúci pokračovanie v mikroprojektoch migrantov a maximalizovanie ich vplyvu na rozvoj;
17. domnieva sa, že program finančnej a technickej pomoci tretím krajinám v oblasti migrácie a azylu - AENEAS a tiež program, ktorý bude po ňom nasledovať v roku 2007, musí slúžiť rozvojovej stratégii, najmä tým, že bude financovať aktivity spoločného rozvoja a že tento cieľ musí byť prísne dodržaný, aby sa vyhlo napríklad tomu, že prostriedky budú použité na ďalšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ;
18. zdôrazňuje, že program musí posilniť účinnosť systémov riadenia migračných tokov a systémov podpory krajín pôvodu a tranzitných krajín; odporúča preto, aby tento program obsahoval tieto prvky:
–
viaceré druhy úverov (spoločný rozvoj, štúdie, bezpečnosť, atď.) s možnosťou financovania združených projektov z viacerých úverov;
–
výberové kritériá projektov a pravidiel týkajúce sa druhu a výšky pomoci, ktorú je možné priznať;
–
výberová komisia pre projekty, ktorá bude mať v rámci takto definovaného rámca úplnú slobodu vo svojich rozhodnutiach;
–
revidovanie pravidiel, stanovených pre mimovládne organizácie v oblasti spravovania garančných fondov;
19. navrhuje vytvoriť integrované plány regionálneho rozvoja zamerané na hlavné oblasti africkej emigrácie, ktoré by financovali:
–
vytvorenie infraštruktúry (pitná voda, elektrina, zdravotné strediská, školy, cesty,...);
–
časť operačných nákladov prostredníctvom cielenej rozpočtovej podpory;
rovnaké opatrenia sa budú môcť uskutočňovať v hlavných ohniskách emigrácie v Latinskej Amerike a v Ázii;
20. trvá na tom, že zasielanie prostriedkov do krajín pôvodu predstavuje pre prisťahovalcov ťažkosti a spôsobuje im zvýšené náklady, a zdôrazňuje okrem iného nedostatok transparentnosti mimobankového systému; vyjadruje presvedčenie, že je potrebné zaviesť bezpečný systém, ktorý zaistí ochranu údajov odosielateľa a prijímateľa, čím sa podporí cielené zasielanie prostredníctvom presunov s jasnými pravidlami, keďže niektoré alternatívne systémy, ktoré prisťahovalci využívajú, bývajú niekedy spojené so skutočnými systémami úžery;
21. žiada Komisiu, členské štáty a národné a medzinárodné finančné inštitúcie, aby zaviedli politiky, ktorých cieľom bude:
–
podporovať a uľahčovať presuny prostriedkov migrantov, aby sa stali menej nákladnými, rýchlejšími a bezpečnejšími, aby boli migranti nabádaní na využívanie formálnych systémov na presun prostriedkov;
–
rozšíriť prístup migrantov k finančným službám;
–
nasmerovať návrat prostriedkov migrantov do vlasti na produktívne investície tým, že sa uľahčí prístupnosť pôžičiek pre mikrospoločnosti a pre malé a stredné podniky (MSP) a že sa bude uvažovať o inovatívnych finančných produktoch, určených pre diaspóry, ako napríklad "plán rozvojového sporenia";
–
zabezpečiť transparentnosť finančných transakcií vykonávaných prostredníctvom "neformálnych kanálov", najmä sieťami typu hawala;
22. žiada Komisiu, aby vypracovala návrh regulačného rámca znižujúceho náklady a zvyšujúceho transparentnosť zasielania prostriedkov imigrantmi do krajín ich pôvodu; pripomína, že toto zasielanie prostriedkov predstavuje druhý najdôležitejší zdroj externého financovania rozvojových krajín, pričom náklady na presun prostriedkov môžu predstavovať až 20 % z celkovej výšky týchto prostriedkov;
23. uznáva význam, ktorý majú MSP pri tvorbe pracovných miest a v prispievaní k rozvoju; nalieha na Komisiu, aby v spolupráci s Európskou investičnou bankou vypracovala programy, ktoré budú motivovať migrantov k vyšším investíciám do týchto podnikov;
24. žiada Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom pokrytia príjmových rozdielov vysoko kvalifikovaných migrantov, ktorí by sa mohli vrátiť do vlasti, alebo prostredníctvom zavedenia systémov dvojitého postu (double chaire) pre osoby z verejného sektoru z juhu (pedagógovia, výskumníci, lekári) rozvíjali programy na mobilizovanie kvalifikovaných ľudí v diaspórach so zreteľom na rozvoj; žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o skúsenostiach členských štátov v oblasti "double chaire";
25. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili možné opatrenia na zabezpečenie prevodu dôchodkov a práv sociálneho zabezpečenia migrantov vracajúcich sa do svojich krajín pôvodu;
26. víta návrh Komisie na posúdenie opatrení týkajúcich sa prevodu nároku na dôchodok, uznávania kvalifikácií a fungovania mechanizmu na uľahčenie mobility výskumníkov a iných odborníkov, aby sa mohli, ak budú chcieť, vrátiť do ich krajiny pôvodu a úspešne sa v nej integrovať;
27. žiada EÚ a členské štáty, aby podporovali okružnú alebo kyvadlovú migráciu tým, že:
–
so súhlasom krajiny pôvodu sa zavedie politika a programy prechodnej migrácie, ako napríklad priznanie víz na viac vstupov určitým osobám;
–
vytvorí sa systém presunu vyplácania dôchodku a všetkých sociálnych dávok medzi krajinou pôvodu a cieľovou krajinou a zabezpečí sa, aby pracujúci mali skutočný prístup k týmto službám (menej než 25 % medzinárodných migrantov žije v krajinách viazaných dohodami takejto povahy);
28. víta návrh Komisie podporovať okružnú migráciu, v rámci ktorej sa migranti premiestňujú medzi krajinou pôvodu a cieľovou krajinou; a tým poskytnúť znalosti a skúsenosti, ktoré získali, ich krajine pôvodu; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby okružnú migráciu sprevádzali integračné opatrenia uplatňujúce sa pri odchode alebo vstupe do krajiny; zdôrazňuje úlohu občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov v rámci tohto procesu;
29. víta aj návrhy Komisie týkajúce sa dialógu o záležitostiach súvisiacich s povoleniami na pobyt a pracovnými povoleniami a realizácie programov pre mobilitu migrujúcich pracovníkov, prostredníctvom ktorých sa prispôsobia zručnosti migrantov potrebám rozvojových krajín;
30. vyzýva orgány verejnej moci na severe i na juhu, aby investovali do vzdelávania a odbornej prípravy občanov; opakuje, že podporuje cieľ "20/20": 20 % verejnej pomoci severu a 20 % z národných rozpočtov juhu, ktoré by mali byť venované základným sociálnym službám;
31. vyzýva štáty juhu, aby rozvíjali stratégie typu "vzdelávať a udržať si", najmä prehodnotením profesionálnych odborov sociálneho charakteru a zdôrazňovaním situácie žien, ktoré sú často vystavené rodovej diskriminácii;
32. žiada EÚ, aby konkrétnym spôsobom začlenila do európskej agendy pre oblasť rozvoja podporu práce v prijateľných podmienkach, najmä tým, že:
–
do všetkých dvojstranných dohôd podpísaných EÚ alebo jej členskými štátmi budú zahrnuté doložky o rešpektovaní základných noriem práce;
–
sa zavedie nástroj kontroly ("bilaterálni pozorovatelia");
–
podpora práce v prijateľných podmienkach sa stane základným prvkom deviateho RCM;
žiada však, aby sever z tohto pojmu neurobil nástroj "netarifnej bariéry" prístupu na jeho trhy;
33. žiada EÚ a členské štáty, aby vykonali politiky, ktoré by obmedzili negatívny hospodársky a sociálny vplyv úniku mozgov na krajiny juhu tým, že:
–
sa odborná príprava preorientuje na tie sektory, ktoré trpia nedostatkom pracovnej sily;
–
sa budú financovať programy spoločných investícií medzi partnermi zo severu a z juhu pre tie krajiny a sektory, ktoré v mimoriadnej miere trpia únikom mozgov;
34. odporúča prijať "európsky kódex správania", ako aj národné kódexy v členských štátoch slúžiace ako rámec pri prijímaní do zamestnania;
35. vyjadruje spokojnosť so zámerom Komisie navrhnúť osobitný program ako odpoveď na krízu ľudských zdrojov v zdravotníckom sektore v Afrike;
36. víta plán na vytvorenie komplexného a koherentného prístupu k etickému prijímaniu pracovníkov najmä v odvetviach obzvlášť citlivých na únik mozgov;
37. víta závery predsedníctva Európskej rady z 15. – 16. decembra 2005 v Bruseli, ktoré sa týkajú globálneho prístupu k otázke migrácie a nedávne návrhy Komisie, ktoré sa vzťahujú na problematiku úniku mozgov, peňažných prevodov, diaspór, prechodnej/okružnej migrácie, práva na sociálne zabezpečenie, víz na viacnásobný vstup atď.
38. zdôrazňuje, že "obeh" mozgov predstavuje výrazný prvok posilnenia pozitívneho príspevku migrácie k rozvoju, pričom si uvedomuje, že rozvojové krajiny sa v plnej miere zúčastňujú na výmene zručností na svetovom trhu práce; odporúča Komisii a členským štátom, aby sa rozhodne angažovali v tomto smerovaní a navrhli opatrenia s cieľom:
–
na základe súčasných skúseností v EÚ podporiť dočasné a virtuálne návraty;
–
povzbudzovať inštitucionálne partnerstvá medzi rozvojovými krajinami a členskými štátmi EÚ (výskumné ústavy, univerzity, nemocnice);
–
podporiť vzájomné uznávanie diplomov;
39. domnieva sa, že skutočnosť, že určité odborné a/alebo akademické vzdelanie pracovníkov z tretích krajín je uznávané len s ťažkosťami, alebo vôbec nie je uznávané, môže takýmto pracovníkom sťažiť rovnocenný vstup na pracovný trh členských štátov EÚ; domnieva sa tiež, že migranti by mali mať prístup k vzdelávacím programom zatiaľ čo budú zamestnaní v EÚ, aby si mohli rozvíjať svoje odborné znalosti;
40. vyzýva Komisiu, aby navrhla iniciatívy na uľahčenie uznávania odbornej kvalifikácie a zaviedla minimálne normy pre vytvorenie európskeho systému uznávania zahraničných diplomov;
41. žiada, aby bolo viac brané do úvahy osobitné postavenie žien pri migrácii a rozvoji, najmä aby:
–
rodová dimenzia bola začlenená do všetkých programov a projektov rozvoja a spoločného rozvoja, ktoré sú spojené s otázkou migrácie;
–
ženy a združenia žien boli prvým adresátom opatrení smerujúcich k uvedomeniu si zodpovednosti diaspóry a aby boli ich projekty finančne podporené;
–
boli v krajinách pôvodu vedené informačné kampane o podmienkach legálneho prisťahovalectva, o právach prisťahovalcov a o rizikách, ktorým sú vystavení nelegálni prisťahovalci, ako obchodovanie s ľuďmi, násilie a sexuálne vykorisťovanie;
42. vyzýva členské štáty, aby posilnili prostriedky, ktoré by umožnili migrujúcim pracujúcim ženám dosiahnuť sociálno-politickú, ekonomickú a psychologickú emancipáciu, najmä vo vzťahu k ich rodinám a získať poznatky potrebné pre ich skutočnú integráciu v prostredí prijímajúcej krajiny, a ktoré by zabezpečili práva, postavenie a úlohu migrujúcich pracujúcich žien prostredníctvom posilnenia úlohy mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa rodovou problematikou a sietí migrujúcich žien;
43. vyzýva členské štáty, aby dozerali na uplatňovanie zásady zákazu diskriminácie s ohľadom na vstupovane na jednotný trh práce Spoločenstva a pri účasti migrujúcich žien na ňom a aby zabezpečili dodržiavanie ich základných sociálnych a hospodárskych práv, najmä rovnosť pri odmeňovaní;
44. vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť deťom migrujúcich žien, aby im zabezpečili vysokú mieru ochrany a bezproblémový prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu;
45. podporuje návrh vyhlásenia a akčného plánu na vykonávanie uvedeného vyhlásenia, ktoré boli prijaté 13. apríla 2006 v Bruseli ministrami krajín AKT, zodpovednými za otázky azylu, migrácie a mobility, v ktorých žiadajú vytvorenie virtuálneho strediska pre migráciu AKT, aby bolo možné zhromaždiť úplné a nezávislé informácie pri riešení problémov migrácie AKT;
46. vyjadruje radosť nad zavedením migračných výhod v rámci AKT-EÚ, ktoré by sa malo uskutočniť do konca roku 2006; žiada však Komisiu, aby objasnila svoje ciele a zaručila, aby tento nástroj skutočne sledoval rozvojové ciele;
47. spochybňuje vhodnosť a účinnosť dohôd o návrate osôb a doložiek, ktorých cieľom je spájať finančnú a technickú pomoc s "výkonmi" tretích krajín pri readmisii osôb; zdôrazňuje, že táto politika typu "niečo za niečo" môže ochudobniť krajiny, z ktorých migranti pochádzajú;
48. žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia s cieľom posilniť možnosti štátov juhu viesť autonómnu migračnú politiku v rámci európskych fondov, venovaných na oblasť migrácie alebo v rámci migračných výhod AKT-EÚ;
49. zdôrazňuje, že Africká únia a miestne africké organizácie môžu hrať významnú úlohu pri zvládaní ekonomickej migrácie v Afrike, napríklad prostredníctvom uzatvárania zmlúv o spolupráci na spoločnom rozvoji medzi EÚ a krajinami pôvodu migrantov a v rámci dvosjstranných a viacstranných dohovorov obsahujúcich doložky o dodržiavaní ľudských práv a štandardov ILO, a domnieva sa, že EÚ by mala podporiť takéto iniciatívy;
50. domnieva sa, že partnerstvo AKT-EÚ na základe článku 13 Dohody z Cotonou ponúka vhodný rámec pre hľadanie odpovedí na otázku migrácie; žiada Komisiu, aby do prebiehajúcich rokovaní o dohodách o ekonomickom partnerstve, alebo do prípadných rokovaní o readmisných dohodách zaradila nasledujúce ciele:
–
rovnosť v zaobchádzaní, s ohľadom na sociálne zabezpečenie štátnych príslušníkov krajín AKT, ustanovenú už Dohovorom z Lomé, ktorá však zostala iba na papieri;
–
zjednodušenie prístupu ku krátkodobým vízam pre štátnych príslušníkov krajín AKT a priaznivejšie pravidlá v oblasti mobility pracovníkov zamestnaných na dobu určitú;
–
zavedenie informačného programu v krajinách AKT určeného pre osoby usilujúce sa o migráciu do EÚ;
51. žiada Komisiu, aby spoločne s dotknutými štátmi vypracovala stratégiu zameranú na podporu cieľových krajín a tranzitných krajín, ktoré sú vystavené silným migračným prúdom a zaoberala sa akčnými programami určenými pre migrantov v určených "oblastiach migrácie" a tranzitných zónach a zamerala sa pritom na najzraniteľnejšie skupiny (ženy, opustené maloleté osoby) a na tieto ciele:
–
pomôcť obyvateľstvu stať sa samostatným a uvedomiť si svoj potenciál inak než mobilitou;
–
zlepšiť životné podmienky migrantov počas tranzitu, zvlášť v krajinách Sahel (informačné strediská, strediská na pomoc cudzím migrantom);
–
navrhnúť preventívne akcie a akcie na liečbu pohlavne prenosných chorôb a AIDS v migračných bodoch a trasách vzhľadom na väzbu, ktorá existuje medzi šírením pohlavne prenosných chorôb a pohybom jednotlivcov;
52. žiada, aby sa tieto akčné programy zamerali hlavne na analýzu vplyvu migrácie a vyhostenia na psychiku, ako aj na podporu a psychologickú starostlivosť o ženy a deti, ktoré trpia týmto negatívnym vplyvom;
53. žiada EÚ, aby podporila iniciatívy medzinárodného spoločenstva, ktorých cieľom je jasné definovanie pojmov politického, ekonomického a environmentálneho utečenca a aby každej kategórii poskytla náležitú ochranu a pomoc; domnieva sa, že presídlené osoby by mali požívať ochranu v rovnakom rozsahu, aký má ochrana utečencov podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951; žiada členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby dozerali na dodržiavanie "základných princípov vnútorného presídlovania" OSN a odporúča prijať tieto normy ochrany presídlených osôb vo forme medzinárodného dohovoru;
54. vyjadruje znepokojenie nad finančnými ťažkosťami, s ktorými je konfrontovaný úrad UNHCR; domnieva sa, že Komisia by mala posilniť svoju finančnú podporu projektov, realizovaných UNHCR a že EÚ, ktorá je hlavným prispievateľom do rozpočtu UNHCR, by mala vyvíjať tlak na ostatných darcov, aby UNHCR mal prostriedky na plnenie svojho poslania za čo najlepších podmienok;
55. žiada Komisiu, aby rozvíjala partnerské projekty s UNHCR a s dotknutými krajinami alebo regionálnymi organizáciami pri:
–
operáciách dobrovoľnej repatriácie utečencov a presídlených osôb;
–
zavádzaní sprievodných štruktúr pomoci pri opätovnom usadení sa týchto skupín obyvateľstva;
56. povzbudzuje krajiny tranzitu a pôvodu, aby sa aktívne zapojili do nového prístupu k migrácii a rozvoju;
57. vyzýva Komisiu, aby začala dialóg s krajinami pôvodu a aby ich vyzvala zakázať praktiky, ktoré sú v rozpore s ľudskými právami, ako zmrzačovanie genitálií žien, nútené manželstvá, polygamia a rozvod bez vzájomného súhlasu;
58. vyzýva Komisiu, aby pristúpila ku kvantitatívnemu a kvalitatívnemu hodnoteniu výdavkov a programov rozvojovej pomoci v tretích krajinách, ako aj k vyhodnoteniu ich výsledkov v otázke zlepšenia postavenia ženy v krajinách pôvodu migrantov;
59. vyzýva členské štáty, aby v osobitnej miere vzali do úvahy dôsledky, aké môže mať presídľovanie vyplývajúce z konfliktov na sociálnu, fyzickú a psychickú situáciu migrujúcich žien, ktorým v dôsledku ich neistej situácie vo väčšej miere hrozí, že sa stanú obeťami násilia;
60. žiada členské štáty a EÚ, aby zaručili, že migrujúce ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, budú v plnej miere informované o svojich právach, budú mať skutočný prístup k právnej pomoci, budú môcť požiadať o oficiálny nezávislý štatút a dostanú povolenie na pobyt a pracovné povolenie;
61. vyzýva Komisiu a Radu, aby prostredníctvom miestnych zastúpení a veľvyslanectiev, systematicky informovali ženy, ktoré chcú emigrovať do EÚ, o podmienkach spojených s legálnym prisťahovalectvom, o ich právach a povinnostiach a o základných princípoch a hodnotách, ktorými sa riadia európske spoločnosti;
62. vyzýva preto členské štáty, aby vypracovali osobitné rozvojové politiky a programy na zabezpečenie zdravotnej, sociálnej a psychologickej starostlivosti pre ženy, ktoré sú obeťami presídľovania v dôsledku konfliktov a iné migrujúce ženy, ktoré trpia duševnými, fyzickými a sociálnymi dôsledkami presídlenia;
63. trvá na dôležitosti výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami, najmä s rozvojovými krajinami;
64. ľutuje, že Komisia vo svojom oznámení, nazvanom "Súvislosti medzi migráciou a rozvojom: niekoľko konkrétnych smerov" nezobrala do úvahy rodovú dimenziu; navrhuje, aby pred prijatím akýchkoľvek opatrení v oblasti prisťahovaleckej politiky bola vytvorená medziinštitucionálna pracovná skupina na vysokej úrovni, ktorej úlohou by bolo dozerať na vývoj prisťahovaleckej politiky Spoločenstva z rodového hľadiska a pripraviť nástroje na hodnotenie jej vplyvu s ohľadom na rodové hľadisko;
65. žiada Radu a Komisiu, aby v oblasti prisťahovaleckej politiky prijali usmernenia, ako aj konkrétne a rodovo zamerané európske ciele a indikátory vrátane osvetových aktivít na národnej úrovni, ktoré zabezpečia zahrnutie rodového hľadiska do prisťahovaleckej politiky a pravidelné hodnotenie politík z rodového hľadiska;
66. žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby vytvorili právny rámec, ktorý zabezpečí migrujúcim ženám právo byť držiteľkami vlastného pasu a povolenia na pobyt a ktorý umožní považovať každú osobu, ktorá by im tieto doklady zhabala, za trestnoprávne zodpovednú;
67. vyzýva Komisiu a členské štáty na zintenzívnenie dialógu s krajinami pôvodu migrujúcich žien s cieľom podporiť dodržiavanie práv žien a rodovú rovnosť, ako aj boj proti chudobe a ekonomickej závislosti žien;
68. zdôrazňuje, že migrácia a integrácia sú úzko spojené a že ak má byť migrácia úspešná a prospešná pre všetky zúčastnené strany, stratégie týkajúce sa migrácie musia byť doplnené komplexnými široko spektrálnymi integračnými stratégiami;
69. vyjadruje ľútosť, že od samitu v Tampere v roku 1999 chýba pokrok v oblasti integrácie, a nazdáva sa, že EÚ musí teraz prebrať svoju zodpovednosť v danej oblasti; v tomto ohľade vyjadruje radosť zo zriadenia Európskeho fondu na začlenenie štátnych príslušníkov tretej krajiny; vyjadruje sa za urýchlené vytvorenie európskeho strediska pre migráciu, aby úsilie EÚ a členských štátov v oblasti integrácie nabralo novú rýchlosť;
70. zdôrazňuje, že migranti predstavujú prínos pre prijímajúcu krajinu a trvá na tom, aby bola ich úloha väčšmi uznaná a posilnená; zdôrazňuje skutočnosť, že občania EÚ rovnako ako migrujúci pracovníci majú práva a povinnosti, ktoré musia byť vždy dodržiavané;
71. vyzýva členské štáty, aby z týchto pozitívnych aspektov urobili prvky ich národných informačných kampaní;
72. vyzýva členské štáty, aby prijali spravodlivý a transparentný postup, ktorý by uľahčoval prístup migrantov k zamestnaniu so zabezpečenými dôstojnými pracovnými, hygienickými a bezpečnostnými podmienkami a podmienkami prijímania do zamestnania;
73. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali rôzne programy výmeny mládeže, aby uskutočňovali iniciatívy v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007-2013) a podporovali bližšie vzťahy s príslušnými tretími krajinami v oblasti kultúry a vzdelávania a posilnili tým spoluprácu vzdelávacích zariadení v EÚ a v rozvojových krajinách a opatrenia týkajúce sa opätovného začlenenia;
74. vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi podporila a rozvinula programy výmeny študentov a mladých absolventov vysokých škôl z rozvojových krajín, ktoré ako v prípade programov s dobrými výsledkami, akými sú Erasmus, Erasmus Mundus, Comenius, Sokrates a Leonardo da Vinci, pomôžu zabezpečiť dosiahnutie cieľov v oblasti dočasnej migrácie a umožnia prenos poznatkov a osvedčených postupov študentom a absolventom vysokých škôl v krajinách pôvodu;
75. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili nefinančný, sociálno-profesionálny rozmer v rámci svojho prínosu k rozvoju tým, že zhodnotia úlohu mladých ľudí, zlepšia integráciu, občianske povedomie a spoja príslušné zúčastnené strany v oblasti ekonomickej migrácie, napr. mimovládne organizácie a sociálnych partnerov v krajinách pôvodu a určenia;
76. vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa vo svojich vzťahoch s tretími krajinami nezaoberali otázkou migrácie ako predĺženia svojich reštriktívnych migračných politík; vyslovuje sa proti akejkoľvek "externalizácii" migračnej politiky EÚ a členských štátov, ktorá je založená na presunutí zodpovednosti za otázky spojené s migráciou výlučne na krajiny juhu;
77. upozorňuje tiež na to, že riadenie migračných tokov by nemalo byť podmienkou uzatvorenia žiadnej dohody o pridružení;
78. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili praktické návrhy na podporu prístupu k legálnej migrácii, ktoré umožnia bojovať s nelegálnym trhom práce a zneužívaniu, ktorému sú migrujúci pracovníci vystavení;
79. vyzýva členské štáty, aby zaviedli skutočnú politiku prijímania migrantov založenú na rešpektovaní ľudských práv a medzinárodného práva;
80. nabáda všetky členské štáty EÚ, aby ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane pracovníkov - migrantov a ich rodinných príslušníkov a aby v plnej miere dodržiavali svoje medzinárodné záväzky v oblasti ochrany migrantov a ich rodín;
81. konštatuje zvýšené zneužívanie migrujúcich pracovníkov a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili presadzovanie európskych a vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zamestnávania a aby poskytli migrujúcim pracovníkom právnu a občiansku ochranu proti zneužívaniu a využívaniu;
82. žiada EÚ a členské štáty, aby postupovali smerom k "zblíženiu postavenia" cudzincov žijúcich legálne v EÚ a pôvodných štátnych príslušníkov členských štátov a poskytli im maximálnu úroveň právnej istoty, aby tak napredovali v plnení cieľa, ktorým je zavedenie európskeho občianstva otvoreného aj pre štátnych príslušníkov pochádzajúcich z krajín mimo Spoločenstva;
83. uznáva veľký význam zabezpečenia aspoň minimálnej úrovne práv štátnych príslušníkov tretej krajiny na celom území EÚ; víta zámer poskytnúť rovnaký priestor všetkým prisťahovalcom pri získavaní prístupu na pracovný trh EÚ;
84. víta plán na vytvorenie spravodlivého a transparentného postupu prijatia a udelenia práv sezónnym pracovníkom; verí, že náležitá pozornosť by sa mala venovať migrantom s priemernou alebo nízkou kvalifikáciou; považuje za dôležité chrániť túto mimoriadne zraniteľnú skupinu pracovníkov pred diskrimináciou a zneužívaním;
85. žiada členské štáty, aby manželovi/manželke a deťom hlavného držiteľa právneho štatútu udelili po prijatí žiadosti o zjednotenie rodiny samostatný štatút a pracovné povolenia, aby boli v plnej miere chránené ich práva a aby sa uľahčila ich integrácia do spoločnosti;
86. žiada členské štáty, aby zvážili vymenovanie "privilegovaného zástupcu" (ombudsmana) na národnej alebo miestnej úrovni, ktorý by sa zaoberal žiadosťami alebo sťažnosťami prisťahovalcov na ich pracovné podmienky, právnu istotu alebo diskriminujúce zaobchádzanie, a žiada Komisiu, aby preštudovala osvedčené postupy v tejto oblasti na národnej a regionálnej úrovni členských štátov;
87. vyjadruje ľútosť nad tým, že nie sú uznávané väzby, ktoré existujú medzi obchodovaním s ľuďmi a migráciou; konštatuje, že množstvo žien, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, nemá prístup k žiadnej právnej a sociálnej ochrane; žiada Komisiu a členské štáty, aby sa sústredili na stratégie boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré sa budú týkať prevencie a ochrany obetí; vyzýva členské štáty, aby týmto ženám vydávali povolenia na dlhodobý pobyt;
88. žiada Komisiu a Radu, aby sa boj proti obchodovaniu s ľuďmi spojený s migráciou stal jednou z priorít EÚ a aby naň boli vyčlenené potrebné finančné prostriedky; domnieva sa, že pripravovaný akčný plán by mal odrážať túto prioritu, mal by priznávať osobitný význam najviac zraniteľným osobám, najmä ženám a maloletým, a mal by trvať na potrebe spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitu;
89. predpokladá, že Komisia nebude v rámci prijímania opatrení proti organizovanému obchodovaniu s ľuďmi z rozvojových krajín kriminalizovať obete, ale že sa zameria na potrestanie páchateľov; poznamenáva, že veľa žien, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, nemá prístup k právnej ani sociálnej ochrane, vyzýva členské štáty, aby zaručili týmto ženám možnosť dlhodobého pobytu;
90. žiada Radu, aby začlenila odporúčania z tohto uznesenia do pripravovanej spoločnej pozície so zreteľom na dialóg na vysokej úrovni o medzinárodnej migrácii a rozvoji, ktorý organizuje OSN v septembri 2006;
91. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov EÚ a krajín AKT, Rade AKT-EÚ a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT-EÚ.
ILO: Preventing discrimination, exploitation and abuse of women migrant workers: an information guide - booklet 1: why the focus on women international workers. Ženeva, 2003, ILO, s.9