Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie s názvom "Zlepšovanie duševného zdravia obyvateľstva. K stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu" (KOM(2005)0484),

–   so zreteľom na články 2, 13 a 152 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(1),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2),

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 18. novembra 1999 o podpore duševného zdravia(3),

–   so zreteľom na vyhlásenie európskej ministerskej konferencie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 15. januára 2005 o ochrane duševného zdravia pre Európu – výzvy a riešenia,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(4),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0249/2006),

A.   keďže u jedného zo štyroch ľudí v Európe sa počas života aspoň raz vyskytne závažná duševná choroba; keďže duševné choroby priamo či nepriamo postihujú každého obyvateľa EÚ a podľa odhadov každý rok trpí závažnou depresiou 18,4 milióna ľudí v EÚ vo veku medzi 18 a 65 rokov; keďže dobré duševné zdravie umožňuje občanom rozvíjať sa na intelektuálnej i emocionálnej úrovni a začleniť sa do spoločenského, školského a profesionálneho života; keďže zlé duševné zdravie vedie naopak k výdavkom, sociálnemu vylúčeniu a poznačeniu,

B.   keďže duševné choroby podstatne uberajú z kvality života ľudí, ktorých priamo alebo nepriamo zasahujú,

C.   keďže ekonomické náklady súvisiace s poruchami duševného zdravia sú pre spoločnosť obrovské – v členských štátoch predstavujú podľa niektorých odhadov hodnotu 3 až 4 % HDP,

D.   keďže duševné choroby už teraz majú výrazný hospodársky, zdravotný a sociálny dosah, ktorý sa bude zvyšovať v dôsledku stúpajúcej miery výskytu, ktorá súvisí so starnutím populácie a zmenami v spoločnosti,

E.   keďže každoročne približne 58 000 obyvateľov EÚ spácha samovraždu, čo je viac ako ročný počet úmrtí pri dopravných nehodách alebo následkom HIV/AIDS, a keďže desaťnásobné množstvo ľudí sa o samovraždu pokúsi,

F.   keďže podľa rozdelenia zodpovedností podľa Zmluvy o ES spočíva pridaná hodnota stratégie Spoločenstva v oblasti duševného zdravia ľudí v Európe najmä v oblasti prevencie,

G.   keďže v niektorých európskych krajinách sa až 85 % finančných prostriedkov určených na podporu duševného zdravia vydá na udržiavanie veľkých inštitúcií,

H.   keďže nedostatok porozumenia a investícií na podporu duševného zdravia prispieva k zhoršeniu zdravia a postihnutia medzi jednotlivcami a tiež k spoločenským problémom,

I.   keďže približne 40 % všetkých väzňov trpí niektorou formou duševnej poruchy a keďže je u nich až sedemkrát vyššia pravdepodobnosť spáchania samovraždy ako u ľudí žijúcich v spoločnosti a keďže nevhodné uväznenie môže zhoršiť poruchu a zabrániť vyliečeniu,

J.   keďže v celej EÚ sa nevenuje dostatok pozornosti a prostriedkov duševnému zdraviu detí a mladých ľudí napriek tomu, že výskyt duševných chorôb medzi mladými ľuďmi má výrazne stúpajúcu tendenciu,

K.   keďže je zrejmé, že v oblasti zdravia existuje rodová rozdielnosť, najmä pokiaľ ide o poruchy stravovania, neurodegeneratívne poruchy, schizofréniu, poruchy nálady, úzkosť, paniku, depresiu, nadmerné užívanie alkoholu a iných psychoaktívnych látok, a aj pokiaľ ide o samovraždy a delikvenciu, čo sú oblasti, v ktorých je tiež potrebný systematický výskum,

L.   keďže ženy vyhľadávajú pomoc špecializovaných služieb častejšie ako muži a predpisuje sa im dvakrát viac psychotropných liekov ako mužom; keďže z farmakokinetických štúdií vyplýva, že ženy tieto látky znášajú horšie,

M.   keďže prevencia, skorá diagnostika, zákrok a liečba duševných porúch výrazne znižujú osobné, finančné a spoločenské následky,

N.   keďže veľké množstvo ľudí trpí neurodegeneratívnymi poruchami a predpokladá sa, že počet týchto ľudí bude narastať okrem iného z dôvodu dlhšieho priemerného veku a s tým súvisiacim nárastom staršieho obyvateľtva,

O.   keďže vo väčšine krajín EÚ prebieha posun od dlhodobej ústavnej starostlivosti k životu v komunitách so službami starostlivosti, a to tak u detí s vývojovými poruchami a poruchami správania, ktoré ohrozujú ich normálny vývoj, najmä v oblasti vzdelania, ako aj u dospelých s chronickými a závažnými poruchami a u osôb s poruchami učenia, ale keďže tento posun prebieha bez riadneho plánovania a financovania služieb v rámci komunít,

P.   keďže problémy duševného zdravia spojené s násilím na ženách a dievčatách sa identifikujú chabo; keďže svedectvá o šikanovaní sa zvyčajne neberú do úvahy, pričom mnoho žien a dievčat nie je ochotných vypovedať o násilnom zaobchádzaní, ktorého obeťami sa stali, pokiaľ ich o to lekári a lekársky personál priamo nepožiadajú,

Q.   keďže predpokladom dobrého duševného zdravia je výchova v zdravom rodinnom prostredí, ktoré poskytuje tak materiálnu ako aj psychologickú bezpečnosť a rodičovskú lásku,

1.   víta záväzok Komisie podporovať duševné zdravie; žiada, aby podpora duševného zdravia s dôrazom na prevenciu mala vyššiu prioritu v rámci politiky EÚ v oblasti zdravia a v oblasti výskumu a je presvedčený, že by sa mala uplatňovať i v politikách a právnych predpisoch všetkých riaditeľstiev Komisie a ministerstiev členských štátov, čo by bolo záväzkom k harmonizácii súčasných vnútroštátnych a medzinárodných ukazovateľov duševného zdravia, s cieľom zabezpečiť na úrovni EÚ porovnateľný súbor údajov;

2.   domnieva sa, že rodový rozmer sa v Zelenej knihe Komisie dostatočne nevzal do úvahy; žiada preto, aby sa tento rozmer systematicky zohľadňoval v navrhovaných opatreniach na podporu duševného zdravia, v preventívnych opatreniach a vo výskume, keďže doteraz vykonané štúdie v rámci výskumu boli nedostatočné a neadekvátne do tej miery, že pokrok dosiahnutý v oblasti prevencie a liečenia duševných chorôb bol zreteľne menší ako pokrok zaznamenaný pri iných druhoch chorôb;

3.   zastáva názor, že pri sledovaní pacientov zohrávajú lekári najdôležitejšiu úlohu;

4.   je presvedčený, že dobré duševné zdravie je nevyhnutnou podmienkou všeobecného zdravia a blaha občanov Európy a zdravej hospodárskej výkonnosti EÚ; vyslovuje sa za všetky opatrenia, ktorých cieľom je prevencia duševných porúch, a podporuje ich;

5.   zdôrazňuje, že je potrebné uvažovať o najvhodnejšom spôsobe využívania dostupných nástrojov Spoločenstva, akým je napríklad siedmy rámcový program Spoločenstva pre výskum, aby sa vytvorili možnosti na podporu výskumu duševného zdravia v EÚ;

6.   je presvedčený, že súčasťou každého budúceho návrhu Komisie týkajúceho sa duševného zdravia by malo byť partnerstvo a konzultácie s tými, ktorí trpeli alebo trpia duševnými chorobami, ich rodinami, opatrovateľmi a mimovládnymi organizáciami, ktoré ich podporujú, združeniami rodinných príslušníkov a ďalšími zúčastnenými stranami, a to s cieľom, aby boli rozhodovacie postupy reprezentatívnejšie a prístupné pre všetkých, a podpora spolupráce medzi členmi rodín psychiatrických pacientov;

7.   upozorňuje na veľké rozdiely vo výdavkoch na duševné zdravie v jednotlivých členských štátoch, a to tak v absolútnej výške, ako aj v pomere k výdavkom na celkovú zdravotnú starostlivosť;

8.   domnieva sa, že na dosiahnutie troch cieľov – podpory duševného zdravia, jeho zlepšenia a prevencie duševných porúch – budú potrebné rôzne akcie; je presvedčený, že cieľom takýchto akcií by malo byť poskytovanie potrebných informácií, získavanie potrebných znalostí a rozvíjanie príslušných prístupov a zručností s cieľom zaručiť duševné a telesné zdravie a zvýšiť kvalitu života občanov Európy;

9.   zdôrazňuje potrebu opatrného používania výrazov ako "zlé duševné zdravie", "duševné poruchy", "závažná duševná choroba" a "porucha osobnosti";

10.   zdôrazňuje dôležitosť včasného vyšetrenia, zistenia a diagnózy, ako aj integrovanej liečby prispôsobenej konkrétnym potrebám;

11.   zdôrazňuje potrebu boja proti nerovnostiam pri liečbe duševných chorôb, ktoré sú v tejto oblasti zrejmé, a to prostredníctvom primeraných akcií;

12.   žiada, aby sa osoby s poruchami učenia zahrnuli do všetkých budúcich stratégií, keďže čelia podobným problémom ako osoby s duševnými poruchami vrátane sociálneho vylúčenia, hospitalizácie v liečebnom ústave, porušovania ľudských práv, diskriminácie, stigmy a nedostatku podpory pre nich, ich rodiny a ich opatrovníkov; zároveň vyzýva na zvýšenie úsilia s cieľom identifikovať kognitívne nadané deti a mladých ľudí ako takých a poskytnúť im kvalitnejšiu podporu;

13.   zdôrazňuje dôležitosť vzájomnej pomoci a rozhodujúcej úlohy, ktorú zohrávajú osobné skúsenosti nadobudnuté pri liečbe, chorobe a uzdravovaní;

14.   víta skutočnosť, že Komisia vyzdvihuje deti, zamestnancov, starších ľudí a znevýhodnených členov spoločnosti ako kľúčové cieľové skupiny, avšak toto zameranie by rozšíril napríklad o osoby s vážnymi duševnými chorobami, osoby s dlhodobými a smrteľnými chorobami, zdravotne postihnutých, väzňov, etnické a iné menšinové skupiny, bezdomovcov, prisťahovalcov, osoby s neistým zamestnaním a nezamestnaných, a o celú škálu problémov súvisiacich s duševným zdravím a starostlivosťou s osobitným zreteľom na ženy;

15.   uznáva, že porucha osobnosti predstavuje pre oblasť diagnózy, liečby, alebo riadenia a starostlivosti osobitnú výzvu a vyžaduje si intenzívnejší výskum a špecifickú politiku; vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť aj agresivite, rozhodujúcim faktorom agresívneho správania a jeho psychologickým dôsledkom;

16.   uznáva, že muži a ženy môžu mať rozdielne potreby týkajúce sa duševného zdravia a vyzýva na ďalší výskum, najmä na výskum súvislosti medzi povinnou ústavnou starostlivosťou o pacienta a sebapoškodzovaním a vyššou mierou predpisovania psychotropných liekov u žien;

17.   zdôrazňuje potrebu výskumu dokázaných rozdielov v štruktúre a činnosti mužského a ženského mozgu s cieľom vyvinúť v oblasti duševného zdravia osobitné koncepcie a spôsoby liečby pre obe pohlavia;

18.   žiada, aby sa matkám pred narodením a po narodení dieťaťa poskytla pomoc, aby sa zabránilo depresiám alebo iným psychopatologickým prejavom, ktoré sa v takýchto situáciách vyskytnú vo veľkom množstve;

19.   domnieva sa, že dobré duševné zdravie matiek a rodičov umožní deťom vyvíjať sa bez prekážok a dospieť na zdravých dospelých jedincov;

20.   vyzýva na spoluprácu orgánov a multisdisciplinárny prístup s cieľom riešiť zložité situácie súvisiace s duševným zdravím, akými sú napríklad optimálna podpora detí a dospievajúcich s vývojovými poruchami alebo poruchami správania alebo stravovacími poruchami a/alebo detí, ktorých rodičia často sami trpia duševnými problémami (alebo sú dlhodobo umiestnení v ústave);

21.   poukazuje na to, že spoločensky vytvorená predstava o tom, ako má vyzerať dievčenské a ženské telo, má vplyv na duševné zdravie a pohodu dievčat a žien, čo vedie okrem iného k zvýšeniu výskytu porúch stravovania;

22.   poukazuje na to, že korene duševných chorôb a porúch obyčajne siahajú až do raného detstva, a zdôrazňuje dôležitosť výskumu zdravého raného detstva;

23.   zdôrazňuje dôležitosť priebežnej odbornej prípravy a doškoľovacích kurzov pre sprostredkovateľov: pedagogických pracovníkov, opatrovníkov, pracovníkov v oblasti sociálnych a právnych služieb a zamestnávateľov;

24.   víta skutočnosť, že v Zelenej knihe sa uznáva, že sociálne a environmentálne faktory, akými sú napríklad osobná skúsenosť, rodina a sociálna podpora, životné podmienky, akými sú napríklad chudoba, život vo veľkomestách a izolácia na vidieku, a pracovné podmienky, ako sú neistota v zamestnaní, nezamestnanosť a dlhá pracovná doba, zohrávajú svoju úlohu pri duševnom zdraví; zdôrazňuje, že duševné poruchy sú jednou z príčin predčasného odchodu do dôchodku a invalidných dôchodkov;

25.   domnieva sa, že dobré pracovné podmienky prispievajú k duševnému zdraviu a vyzýva zamestnávateľov, aby zaviedli politiku "duševného zdravia v práci" ako nevyhnutnú súčasť svojej zodpovednosti za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s cieľom zabezpečiť pre osoby s duševnými poruchami čo najlepšie pracovné miesta a čo najvhodnejším spôsobom ich začleniť do trhu práce, a žiada, aby sa tieto politiky zverejňovali a monitorovali v rámci platných právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia, pričom sa musia vziať do úvahy i potreby a stanoviská pracujúcich;

26.   víta sociálne iniciatívy v rámci sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, ktoré podporujú nediskriminačné zaobchádzanie s duševne chorými osobami, sociálnu integráciu osôb s duševným postihnutím a predchádzanie stresu na pracovisku;

27.   v súvislosti so stratégiou zamestnanosti EÚ zdôrazňuje vplyv duševného zdravia na zamestnanosť a súčasne vplyv nezamestnanosti na stav duševného zdravia ľudí;

28.   je presvedčený, že členské štáty by mali spolupracovať s cieľom nájsť a uplatňovať účinné stratégie na zníženie počtu samovrážd, najmä medzi mladými ľuďmi a ďalšími rizikovými skupinami;

29.   žiada, aby sa väčšmi uznala súvislosť medzi diskrimináciou, násilím a zlým duševným zdravím, keďže táto súvislosť zdôrazňuje potrebu boja proti všetkým formám násilia a diskriminácie v rámci stratégie podpory duševného zdravia prostredníctvom prevencie;

30.   považuje starnutie európskeho obyvateľstva za jednu z najdôležitejších úloh v súvislosti s duševným zdravím a žiada, aby sa kládol väčší dôraz na výskum mechanizmov a príčin neurodegeneratívnych ochorení alebo iných psychiatrických chorôb u ľudí v pokročilom veku, ako aj na ich prevenciu a starostlivosť vrátane vývoja nových spôsobov liečby;

31.   ďalej sa domnieva, že je potrebné klásť dôraz na súvislosť medzi spotrebou alkoholu a nelegálnych drog a duševnými poruchami; zastáva názor, že alkohol a drogová závislosť spôsobujú vážne problémy v oblasti duševného a telesného zdravia a pre spoločnosť ako celok; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr preskúmala účinnosť programov detoxikácie a liečebných metód;

32.   zdôrazňuje, že k osobám, ktoré trpia duševnými poruchami, by sa malo pristupovať a starať sa o ne dôstojne a ľudsky a že zdravotná starostlivosť a podporné služby by sa mali vyznačovať účinnosťou, vysokou kvalitou, prístupnosťou pre všetky osoby a univerzálnosťou, že by sa malo jednoznačne objasniť ich právo na podrobenie sa alebo nepodrobenie sa liečbe, že vždy, keď je to možné, by mali mať právo zúčastňovať sa na rozhodovaní o svojej vlastnej liečbe a spoločne s nimi by sa mali konzultovať služby, že predpísané lieky by mali mať čo najmenej vedľajších účinkov a že by mali existovať informácie a odporúčania pre tých, ktorí by chceli prestať užívať lieky bezpečným spôsobom;

33.   domnieva sa, že použitie nátlaku, ako aj povinná liečba sú kontraproduktívne; vyjadruje presvedčenie, že všetky formy ústavnej starostlivosti a povinnej liečby by mali byť časovo obmedzené a mali by sa podľa možností pravidelne preskúmať a závisieť od súhlasu pacienta, alebo v prípade absencie súhlasu pacienta od povolenia príslušných orgánov, ktoré sa využije iba ako posledné riešenie;

34.   zastáva názor, že je potrebné sa vyhnúť akémukoľvek obmedzovaniu osobných slobôd s osobitným zreteľom na obmedzovanie fyzickej slobody, čo si vyžaduje monitorovanie, overovanie a opatrnosť zo strany demokratických inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za presadzovanie práv jednotlivca, s cieľom bojovať proti zneužívaniu;

35.   žiada, aby ústrednou témou akejkoľvek budúcej stratégie bolo odstránenie stigmy, napríklad prostredníctvom každoročných kampaní o otázkach duševného zdravia v záujme boja proti ignorácii a nespravodlivosti, keďže stigma spojená s duševnou chorobou vedie k odmietaniu v každej oblasti spoločenského života, od zamestnania po rodinu a od komunity až po odborných zdravotníckych pracovníkov; navyše sa domnieva, že v záujme zlepšenia duševného zdravia a podmienok pacientov by sa mali zaručiť základné sociálne a občianske práva, ako napríklad právo na bývanie a ekonomickú podporu pre osoby, ktoré nie sú spôsobilé pracovať, ako aj právo na uzavretie manželstva a spravovanie svojich vlastných záležitostí; ďalej sa domnieva, že stigma je v skutočnosti formou diskriminácie a malo by sa proti nej bojovať prostredníctvom antidiskriminačných zákonov;

36.   uznáva, že súčasťou stigmy je rozšírený názor, že poruchy duševného zdravia sú akútne a celoživotné, pričom je potrebné zdôrazniť, že so správnou pomocou sa dokážu niektorí pacienti vyliečiť a iným príznaky ustúpia alebo dosiahnu dostatočnú úroveň funkčnosti alebo stability;

37.   zdôrazňuje potrebu reformovania služieb starostlivosti o duševné zdravie tak, aby sa ich základom stala vysokokvalitná domáca starostlivosť v rámci komunít alebo v chránenom bývaní s prístupom k riadnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, s pravidelným monitorovaním a hodnotením, s respitnou starostlivosťou o ľudí trpiacich duševnými problémami a ich opatrovateľov, s jedným kontaktným miestom na prístup k zdravotným a sociálnym službám a službám spojeným s bývaním, vzdelávaním, dopravou, sociálnymi dávkami a ďalším službám; zdôrazňuje, že tento prístup by sa mal podporiť celým rozsahom ústavných služieb pri akútnych, chronických alebo bezpečnostných potrebách, ale vždy s nezávislým sledovaním každého, kto je nútene v ústavnej starostlivosti;

38.   zdôrazňuje, že vzhľadom na uvedenú skutočnosť je potrebné podporovať združenia psychiatrických pacientov a všetky činnosti zamerané na integráciu užívateľov a bývalých pacientov a vyčleniť finančné zdroje na vzdelávanie pracovníkov, aby dokázali vziať do úvahy všetky potreby psychiatrických pacientov;

39.   zdôrazňuje, že je potrebné neustále vzdelávať všeobecných a rodinných lekárov a iných pracovníkov v primárnych zdravotníckych službách o otázke duševného zdravia;

40.   uznáva, že miestna samospráva zohráva veľmi dôležitú úlohu pri podporovaní dobrého duševného zdravia, podpore osôb so zlým duševným zdravím v mieste ich bydliska a spájaní rozličných prvkov prístupu rôznych orgánov k poskytovaniu služieb duševného zdravia;

41.   je presvedčený, že dvojitá diagnóza ľudí s duševnými problémami a závislosťou by mala normálne viesť k súbežnému liečeniu;

42.   zdôrazňuje, že duševná a telesná stránka zdravia sú navzájom prepojené, že duševné poruchy môžu mať biologický, sociálny, citový alebo historický pôvod, na ktorý je potrebné sa zamerať, ak má byť niektorý z ostatných prístupov úspešný, a že niektoré psychiatrické lieky môžu v skutočnosti zhoršiť biologickú príčinu stavu;

43.   vyzýva na to, aby sa venovalo viac pozornosti psychologickým dôsledkom a symptómom somatických chorôb; pripomína, že je potrebné, aby sa v lekárskych správach prisudzoval rovnaký význam duševnému a telesnému stavu, vrátane v súvislosti s liečením závažných a/alebo neliečiteľných ochorení a domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa zdravotnícky personál a pracovníci rýchlej zdravotníckej pomoci pôsobiaci v iných špecializovaných odvetviach neustále vzdelávali v oblasti psychopatológie, pretože poruchy zostávajú často nediagnostikované alebo sa podceňujú;

44.   podporuje vyjadrenia Komisie o odinštitucionalizovaní, pretože dlhodobý pobyt v psychiatrických zariadeniach môže viesť k pretrvávaniu a zhoršeniu psychopatologických stavov, k posilneniu stigmy a sociálneho vylúčenia, ale uznáva, že sa musí vyvinúť väčšie úsilie na presvedčenie verejnosti o tom, že u ľudí so závažnými duševnými poruchami alebo poruchami učenia sa sa dosiahnu lepšie výsledky v prípade starostlivosti v rámci miestnych komunít;

45.   navrhuje, aby Komisia zhromažďovala prostredníctvom programu verejného zdravia údaje o duševných chorobách, počte vyliečených pacientov a o efektívnosti ich opätovnej integrácie do spoločnosti;

46.   navrhuje, aby Komisia určila zariadenia a príklady osvedčených postupov a podrobné informácie o nich poskytla všetkým členským štátom, pričom tieto demonštračné zariadenia by boli porovnateľné so zariadeniami Svetovej zdravotníckej organizácie v rámci jej programu Národy za duševné zdravie; domnieva sa, že demonštračné zariadenia, demonštračná liečba a demonštračné stratégie prevencie by mohli byť dôležitou súčasťou znižovania rozdielov týkajúcich sa duševného zdravia medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby do hľadania demonštračných zariadení, demonštračnej liečby a demonštračných stratégií prevencie zapojila vedomostné inštitúty;

47.   domnieva sa, že keďže (podľa rezolúcie valného zhromaždenia OSN A/RES/46/119 zo 17. decembra 1991 o ochrane osôb s duševnými poruchami a zlepšovaní starostlivosti o duševné zdravie) všetci ľudia majú právo na čo najlepšiu možnú starostlivosť o duševné zdravie, mali by sa rozširovať osvedčené postupy a príslušné informácie, ktoré by mali byť dostupné verejnosti;

48.   je presvedčený, že pojem "liečba" by sa mal interpretovať v širokom zmysle, pričom by sa malo zdôrazňovať určovanie a odstraňovanie sociálnych a environmentálnych faktorov, pričom používanie liekov by malo byť poslednou možnosťou najmä v prípade detí a mladých ľudí; kritizuje rastúcu medikalizáciu a patologizáciu fáz života bez toho, aby sa dôsledne hľadali príčiny; žiada o zohľadnenie faktorov ako sú osobné skúsenosti, rodina, sociálna podpora a životné a pracovné podmienky, ktoré zohrávajú svoju úlohu pri duševných chorobách, ako aj genetických faktorov;

49.   upozorňuje na veľký počet detí, ktoré najmä v niektorých nových členských štátoch vyrastajú v zariadeniach štátnej starostlivosti; naliehavo žiada Komisiu, aby účinnejšie podporila vytvorenie alternatívnych systémov, ktoré by pomohli rodičom z rizikových skupín náležite sa starať o svoje deti; požaduje projekt Duševné zdravie detí a dospievajúcich v rozšírenej Európe: rozvoj účinných politík a postupov, ktorým by sa usmerňoval pokrok v súvislosti so stratégiou v oblasti duševného zdravia detí v členských štátoch EÚ, aby sa táto stratégia začala čo najrýchlejšie realizovať a aby sa účinne vykonávala;

50.   je tiež presvedčený, že okrem liečby je potrebné aj vhodné sociálne a pracovné prostredie, ako aj podpora rodiny a spoločnosti, aby sa zabránilo problémom s duševným zdravím a zlepšila a podporila sa duševná pohoda, a liečebná stratégia na rehabilitáciu osôb s duševnými poruchami; zdôrazňuje potrebu výskumu prostredí, ktoré sú vhodné pre duševné zdravie a rekonvalescenciu;

51.   žiada Komisiu, aby podporovala prebiehajúce reformy vo všetkých členských štátoch, v ktorých dochádzalo k zneužívaniu psychiatrie, nadmernému užívaniu liekov alebo uväzňovaniu či využívaniu neľudských postupov, ako sú postele s klietkou alebo nadmerné používanie samotiek, a to najmä v niektorých nových členských štátoch; zdôrazňuje, že v niektorých nových členských štátoch sa ukazovatele duševného zdravia v spoločnosti zvyčajne posúvajú nesprávnym smerom, dochádza k mnohým samovraždám, násiliu a k vzniku závislostí, najmä od alkoholu; zdôrazňuje, že tieto krajiny zdedili nedostatočné systémy starostlivosti o duševné zdravie a veľké psychiatrické zariadenia a zariadenia starostlivosti, ktoré zvyšujú sociálne vylúčenie a stigmu, zatiaľ čo sa zároveň prejavuje nedostatok verejných služieb, ktoré treba integrovať do systémov všeobecného zdravia a sociálnej ochrany; vyzýva Komisiu, aby do programu prístupových rokovaní EÚ začlenila reformu psychiatrie; domnieva sa, že väzenie nie je vhodným prostredím pre ľudí trpiacich zlým duševným zdravím a mali by sa aktívne hľadať iné alternatívy;

52.   vyzýva na ďalší výskum terapeutických a psychologických intervencií, vývoj účinnejších liekov s menším počtom vedľajších účinkov, výskum určujúcich faktorov duševných porúch a samovrážd a merania výsledkov investícií do podpory duševného zdravia a metód prispievajúcich k úspešnej rekonvalescencii a remisii; vyzýva najmä na to, aby sa venovala osobitná pozornosť výskumu liekov, ktoré sú vhodnejšie pre deti; okrem toho zdôrazňuje, že výskum sa nesmie obmedzovať len na lieky, ale musí sa rozšíriť na epidemiologické, psychologické a ekonomické štúdie prostredia a sociálnych kľúčových faktorov duševných chorôb; ďalej žiada o zvýšené zapojenie užívateľov služieb do všetkých aspektov výskumu v oblasti duševného zdravia;

53.   je tiež presvedčený, že je potrebný ďalší výskum stigmatizácie a spôsobov boja proti nej, skúseností jednotlivých užívateľov služieb a ich opatrovateľov, pracovných vzťahov medzi rôznymi službami a profesiami a bývalými užívateľmi služieb a cezhraničného poskytovania služieb;

54.   je presvedčený, že financovanie služieb v oblasti duševného zdravia, aby bolo účinné a získalo si dôveru verejnosti, by malo byť dostatočné na to, aby odzrkadlilo náklady duševných porúch pre jednotlivcov, služby zdravotnej a sociálnej starostlivosti a spoločnosť ako celok;

55.   domnieva sa, že je nevyhnutné uplatňovať vysoko kvalitné a individuálne prispôsobené metódy podpory duševného zdravia, pri ktorých sa zohľadnia špecifické potreby jednotlivcov a cieľových skupín;

56.   uznáva významný prínos rodinných príslušníkov a neformálnych opatrovateľov v rámci podpory ľudí, ktorí trpia duševnými problémami, a rovnako uznáva, že mnohí z nich budú sami potrebovať starostlivosť, a ak majú starostlivosť naďalej poskytovať, budú potrebovať informácie a podporu zo strany odborníkov; ďalej uznáva cenný prínos užívateľov služieb pri vzájomnej podpore;

57.   zdôrazňuje, že je potrebné používať slovnú zásobu a terminológiu, ktorá pomôže v boji proti stigme, napríklad pri opatreniach na odstránenie predsudkov, na zmenu zaužívaných názorov a na kritiku stereotypov v súvislosti s každou kategóriou duševných porúch;

58.   žiada, aby Komisia zriadila skupinu na koordináciu a monitorovanie aktivít v oblasti duševného zdravia, ktorej úlohou by bolo zhromažďovanie informácií o postupoch v oblasti duševného zdravia a podpore duševného zdravia v EÚ, hodnotenie dostatočnosti súčasných odborníkov a infraštruktúry v oblasti duševného zdravia (z hľadiska počtu a vzdelania), a rozširovanie informácií o osvedčených postupoch do všetkých členských štátov a všetkým stranám zapojeným do liečby duševného zdravia; zdôrazňuje, že združenia pacientov, tí, ktorí poskytujú liečbu, inštitúcie poskytujúce starostlivosť a vedomostné inštitúcie sa musia zahrnúť do skupiny na koordináciu a monitorovanie aktivít v oblasti duševného zdravia;

59.   vyzýva Komisiu, aby nadviazala na Zelenú knihu a predložila návrh smernice o duševnom zdraví v Európe a ochrane a dodržiavaní občianskych a základných práv osôb trpiacich duševnými poruchami;

60.   žiada EÚ a krajiny AKT, aby úzko spolupracovali pri investovaní do dobrého duševného zdravia prostredníctvom rozvoja a politík dohodnutých v Cotonou;

61.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, pristupujúcim a kandidátskym krajinám, krajinám AKT a WHO v Európe.

(1) Ú. v. EÚ C 364, 18.12.2000, s. 1. (2) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (3) Ú. v. ES C 86, 24.3.2000, s. 1. (4) Text prijatý toho dňa, P6_TA(2006)0115.