(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0447)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0356/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0234/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  V šiestom akčnom programe Spoločenstva pre životné prostredie prijatom na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002(4) sa stanovuje potreba znížiť znečistenie na úrovne minimalizujúce škodlivé účinky na ľudské zdravie, s prihliadnutím na citlivé obyvateľstvo a životné prostredie ako celok, zlepšiť monitorovanie a hodnotenie kvality ovzdušia vrátane sledovania usadzovania znečisťujúcich látok a poskytovať informácie verejnosti.

(2)  S cieľom ochrániť ľudské zdravie a životné prostredie ako celok je mimoriadne dôležité bojovať proti emisiám znečisťujúcich látok už pri ich zdroji. Preto by sa malo zabrániť a predchádzať emisiám nebezpečných látok znečisťujúcich ovzdušie alebo ich redukovať. Komisia by mala s týmto cieľom bezodkladne ustanoviť príslušné predpisy týkajúce sa emisií pre všetky príslušné zdroje znečistenia s ohľadom na príslušné normy, usmernenia a programy Svetovej zdravotníckej organizácie pre kvalitu ovzdušia.

(3)  Smernica Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality voľného ovzdušia(5), smernica Rady 1999/30/ES z 22. apríla 1999 o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší(6), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/69/ES zo 16. novembra 2000 týkajúca sa limitných hodnôt pre benzén a oxid uhoľnatý v okolitom ovzduší(7), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/3/ES z 12. februára 2002, ktorá sa týka ozónu v okolitom ovzduší(8), a rozhodnutie Rady 97/101/ES z 27. januára 1997, ktorým sa zavádza vzájomná výmena informácií a údajov zo sietí a samostatných staníc merajúcich znečistenie vo voľnom ovzduší v rámci členských štátov(9), sa musia podstatne zrevidovať s cieľom začleniť najnovší vývoj v oblasti zdravia a vedy a skúsenosti členských štátov. V záujme jasnosti, zjednodušovania a efektívnosti administratívy je preto vhodné, aby sa uvedených päť právnych aktov nahradilo jedinou smernicou.

(4)  Keďže sa dosiahla dostatočná skúsenosť pri vykonávaní smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší(10), je potrebné uvažovať o možnosti zlúčenia jej ustanovení s ustanoveniami tejto smernice.

(5)  Spoločný prístup k hodnoteniu kvality ovzdušia by sa mal uskutočňovať na základe spoločných kritérií hodnotenia. Pri posudzovaní kvality okolitého ovzdušia by sa malo prihliadať na veľkosť populácie a ekosystémov, ktoré sú vystavené znečisteniu ovzdušia. Je preto vhodné zatriediť územie každého členského štátu do zón alebo aglomerácií odrážajúcich hustotu obyvateľstva.

(6)  Tam, kde je to možné, by sa malo používať modelovanie rozptýlenia znečistenia, ktoré umožní interpretáciu údajov z jednotlivých bodov z hľadiska geografickej distribúcie koncentrácie. Mohlo by to byť základom pre výpočet kolektívnej expozície obyvateľstva žijúceho v danej zóne.

(7)  S cieľom zabezpečiť, aby boli zhromaždené informácie o znečistení ovzdušia dostatočne reprezentatívne a porovnateľné v rámci Spoločenstva, je dôležité, aby sa používali štandardizované techniky merania a spoločné kritériá pre počet a umiestnenie meracích staníc, ktoré sa používajú na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia. Na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia sa môžu použiť aj iné techniky ako meranie, je preto nevyhnutné určiť kritériá pre použitie a vyžadovanú presnosť týchto techník.

(8)  Podrobné merania a výpočty jemných tuhých častíc v pozaďových miestach by sa mali vykonávať s cieľom lepšie porozumieť vplyvu týchto znečisťujúcich látok, vymedziť pojem pozaďové znečistenie a umožniť vypracovanie vhodných politík. Vhodné politiky by mali byť zamerané predovšetkým na realistické zohľadnenie podielu pozaďového znečistenia v rámci celkového znečistenia, ktoré sa započítava pri stanovení limitných hodnôt. Merania by sa mali uskutočňovať efektívn. Preto, pokiaľ je to možné, by mali byť informácie zo vzorkovacích miest na stále merania doplnené o informácie získané z modelovacích techník a orientačných meraní. Merania by mali byť vykonané spôsobom, ktorý je konzistentný s meraniami Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe, ktorý bol ustanovený Konvenciou o diaľkovom cezhraničnom šírení látok znečisťujúcich ovzdušie schválenou rozhodnutím Rady 81/462/EHS z 11. júna 1981(11).

(9)  V prípade dobrého stavu by sa kvalita ovzdušia mala udržiavať tak, aby sa neprekračovali normy kvality ovzdušia. V rámci trvalo udržateľného rozvoja danej zóny by sa mala kvalita ovzdušia zlepšovať. Pri prekročení noriem kvality ovzdušia, by mali členské štáty prijať opatrenia na dosiahnutie súladu s určenými hodnotami. Dôraz sa kladie najmä na členské štáty s vysokým prekročením, lebo v nich je spravidla možné dosiahnuť zlepšenie kvality ovzdušia najúspornejším spôsobom. Prekročenia súvisiace so zimným posypom ciest by sa nemali brať do úvahy.

(10)  Ohrozenie vegetácie znečisťovaním ovzdušia je najdôležitejšie na miestach vzdialených od mestských oblastí, kde sa tato vegetácia nachádza.. Hodnotenie týchto rizík a zosúlaďovanie stavu s normami kvality ovzdušia v súvislosti s ochranou vegetácie by sa preto malo zamerať na miesta ďaleko od zastavaných oblastí.

(11)  Jemné tuhé častice (častice PM2,5) majú podstatný negatívny vplyv na ľudské zdravie. Okrem toho nie je zatiaľ možné určiť hraničný prah, pod ktorým by častice PM2,5 neznamenali riziko. Keďže zatiaľ nie sú k dispozícii dostatočné údaje o PM2,5, ktoré by umožnili zavedenie limitnej hodnoty, mala by sa uplatňovať cieľová hodnota až do času, kým limitná hodnota nenadobudne účinnosť. Z tohto dôvodu by sa táto znečisťujúca látka nemala regulovať tým istým spôsobom, ako iné látky znečisťujúce ovzdušie. Cieľom tohto prístupu by malo byť všeobecné zníženie pozaďových koncentrácií v mestskom prostredí, aby sa zabezpečili výhody zlepšenej kvality ovzdušia pre veľkú časť obyvateľstva. Existujúci potenciál na zníženie znečistenia by sa mal optimálne využiť najmä v zónach a aglomeráciách s veľmi vysokým znečistením jemnými tuhými časticami. Mala by sa však stanoviť cieľová hodnota pre všetky zóny a aglomerácie, aby sa všade zabezpečil tento minimálny stupeň ochrany zdravia.

(12)  Mali by sa zachovať existujúce dlhodobé ciele na zabezpečenie účinnej ochrany ľudského zdravia, vegetácie a ekosystémov pred škodlivými účinkami pôsobenia ozónu. Na ochranu širokej verejnosti a citlivých skupín obyvateľstva pred krátkodobým pôsobením zvýšených koncentrácií ozónu, by sa mal pre ozón stanoviť výstražný hraničný prah, ako aj informačný hraničný prah, v uvedenom poradí. Týmito hraničnými prahmi by sa malo spustiť šírenie informácií medzi verejnosťou o rizikách pôsobenia ozónu a vykonávanie príslušných krátkodobých opatrení na zníženie úrovne ozónu na miestach, kde došlo k prekročeniu výstražného hraničného prahu.

(13)  Ozón je cezhraničnou znečisťujúcou látkou, ktorá sa tvorí v atmosfére z emisií primárnych znečisťujúcich látok určených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie(12). Súčasnými a/alebo prepracovanými cieľmi a emisnými stropmi zo smernice 2001/81/ES by sa mal určiť vývoj smerom k cieľom kvality ovzdušia a dlhodobým cieľom vzťahujúcim sa na ozón ustanoveným v tejto smernici.

(14)  Merania látok znečisťujúcich ovzdušie by sa mali uskutočňovať efektívne a cielene. Preto by mali byť stále merania, pokiaľ je to možné, doplnené o modelovacie techniky a orientačné merania. Stále merania ozónu by mali byť povinné v zónach, kde došlo k prekročeniu dlhodobých cieľov. S cieľom znížiť požadovaný počet vzorkovacích miest na stále meranie, by sa malo povoliť používanie doplňujúcich prostriedkov hodnotenia.

(15)  Emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia z prírodných zdrojov sa môžu merať, ale nemôžu sa ovplyvňovať. Preto v prípadoch, keď sa s dostatočnou istotou môže určiť prirodzený príspevok k znečisteniu okolitého ovzdušia, by sa mali pri hodnotení súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia od tohto prírastku odhliadnuť.

(16)  V zónacha a aglomeráciách s výnimočne náročnými podmienkami by malo byť možné odložiť lehotu pre zosúladenie s hraničnými a cieľovými hodnotami kvality ovzdušia v prípadoch, ak sa napriek vykonávaniu príslušných opatrení na obmedzovanie znečisťovania v určitých zónach a aglomeráciách vyskytujú akútne problémy s dodržiavaním. Akékoľvek odloženie lehoty pre danú zónu alebo aglomeráciu by malo byť sprevádzané komplexným plánom alebo programom na zaistenie súladu so zmenenou lehotou. Flexibilita voči členským štátom je ešte dôležitejšia v prípade, že do 1. januára 2010 nevstúpia do platnosti nevyhnutné opatrenia Spoločenstva, ktoré odrážajú vybranú úroveň cieľa znížiť emisie pri zdroji v rámci tematickej stratégie o znečistení ovzdušia vrátane aspoň tých opatrení, ktoré sú uvedené v prílohe XVII, a to preto, že niektoré členské štáty i napriek obrovskému úsiliu na vnútroštátnej úrovni nebudú bez týchto opatrení schopné splniť hraničné hodnoty.

(17)  Mali by sa vypracovať plány a programy pre tie zóny a aglomerácie, v rámci ktorých koncentrácie znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší prekračujú príslušné normy kvality ovzdušia, ako aj akékoľvek uplatňované dočasné medze tolerancie. Znečistenie ovzdušia pochádza z mnohých rôznych zdrojov a činností. S cieľom zabezpečiť spojitosť medzi rôznymi politikami, by sa mali takéto plány a programy zosúladiť a integrovať s plánmi a programami pripravenými podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení(13), smernice 2001/81/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia hluku(14).

(18)  V prípade, že existuje riziko prekročenia jednej alebo viacerých príslušných noriem kvality ovzdušia alebo výstražného hraničného prahu, mali by sa vypracovať akčné plány určujúce opatrenia, ktoré sa majú prijať v krátkom čase, s cieľom znížiť toto riziko a obmedziť prípadné trvanie takéhoto prekročenia. V takýchto krátkodobých akčných plánoch by sa vzhľadom na ozón mali zohľadniť ustanovenia rozhodnutia Komisie 2004/279/ES z 19. marca 2004 o pokynoch pre uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/3/ES, ktorá sa týka ozónu v okolitom ovzduší(15).

(19)  Účelom takýchto plánov a programov je bezprostredné zlepšenie kvality ovzdušia a životného prostredia, a preto by nemali byť predmetom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie(16).

(20)  Po vážnom znečistení pochádzajúcom z iného členského štátu, v prípade, ak úroveň znečistenia presahuje, alebo pravdepodobne presiahne príslušné normy pre kvalitu vzduchu a medze tolerancie alebo výstražné hraničné prahy, mali by sa členské štáty navzájom poradiť. Cezhraničný charakter špecifických znečisťujúcich látok, ako sú ozón a tuhé častice, môže vyžadovať spoluprácu medzi susednými členskými štátmi pri vypracúvaní a vykonávaní plánov, programov a krátkodobých akčných plánov a pri informovaní verejnosti. Vo vhodných prípadoch by členské štáty mali spolupracovať s tretími krajinami so zvláštnym dôrazom na skoré zapojenie kandidátskych krajín.

(21)  Vzhľadom na cezhraničný charakter špecifických znečisťujúcich látok a z toho vyplývajúcu možnosť, že prekročenie limitnej hodnoty v určitom členskom štáte je dôsledkom príčiny, ktorú členský štát nemôže priamo ovplyvniť, by Komisia mala mať možnosť poskytnúť členským štátom viac času na splnenie noriem ustanovených touto smernicou.

(22)  Členské štáty, ktoré dosiaľ neprijali dostatočné opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia vrátane vykonávania smerníc uvedených v bode 10 prílohy XV do termínov uvedených v týchto smerniciach, by nemali spĺňať podmienky na akúkoľvek odchýlku v zmysle článku 20. Komisia by mala dôkladne skúmať žiadosti o odchýlku a vziať do úvahy, že termíny na odchýlky, uvedené v článku 20, sú maximálne. Komisia by mala Európskemu parlamentu oznamovať svoje rozhodnutia, pričom uvedie dôvody a obdobie trvania každej odchýlky povolenej členským štátom.

(23)  Uskutočnilo sa dôkladné hodnotenie dopadov tejto smernice, pri ktorom sa zohľadnila zásada prijímania lepšej regulácie a stratégia trvalo udržateľného rozvoja. Keďže sa však očakáva, že zníženie emisií CO2 bude väčšie, ako je uvedené v hodnotení dopadov, je možné, že náklady sú v ňom nadhodnotené a prínos podhodnotený. Trvalé znižovanie emisií po roku 2012 totiž okrem iného prispeje k zlepšeniu kvality ovzdušia.

(24)  Pokiaľ je to možné, ciele tejto smernice by mali byť kompatibilné s trvalo udržateľným rozvojom daných zón a aglomerácií.

(25)  V súvislosti s priemyselnými zariadeniami by táto smernica nemala zahŕňať opatrenia, ktoré by išli nad rámec najlepších dostupných techník podľa smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania(17), a najmä by nemala viesť k zatvoreniu žiadnych zariadení. Od členských štátov by však mala vyžadovať, aby prijali všetky rentabilné opatrenia na zníženie emisií v príslušných odvetviach.

(26)  Pre členské štáty a Komisiu je nevyhnutné zbierať, vymieňať a rozširovať informácie o kvalite ovzdušia s cieľom lepšie porozumieť vplyvom znečistenia ovzdušia a vypracovať vhodné politiky. Aktuálne informácie o koncentráciách všetkých regulovaných znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší by sa mali pohotovo sprístupňovať verejnosti. Malo by sa zabezpečiť, aby bola verejnosť denne informovaná o aktuálnych denných nameraných hodnotách.

(27)  S cieľom uľahčiť manipuláciu a porovnávanie informácií o kvalite ovzdušia, by sa mali tieto údaje poskytovať Komisii v štandardizovanej forme.

(28)  Je nevyhnutné prispôsobiť postupy poskytovania údajov, ich hodnotenia a podávania správ o kvalite ovzdušia tak, aby umožnili použitie elektronických prostriedkov a internetu ako hlavných nástrojov, s cieľom sprístupniť informácie a aby tieto postupy boli kompatibilné so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES z ... [ktorou sa zriaďuje infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE)](18).

(29)  Je vhodné poskytnúť možnosť prispôsobiť kritériá a techniky používané na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia vedeckému a technickému pokroku a poskytovaným informáciám. Ak sú dostupné, mali by sa tiež prijať referenčné techniky modelovania kvality ovzdušia.

(30)  Keďže požiadavky na kvalitu ovzdušia uvedené v tejto smernici nemôžu byť dostatočne dosiahnuté samotnými členskými štátmi a môžu byť preto, v dôsledku cezhraničného pôvodu látok znečisťujúcich ovzdušie, lepšie docielené na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia, v súlade s princípom subsidiarity, ako je stanovený v článku 5 zmluvy. V súlade s princípom proporcionality, ako je stanovený v tomto článku, táto smernica nezachádza ďalej, než je potrebné pre dosiahnutie týchto cieľov.

(31)  Členské štáty by mali stanoviť pravidlá sankcií pre prípady porušenia ustanovení tejto smernice a zabezpečiť ich uplatňovanie. Tieto pokuty by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(32)  Niektoré ustanovenia právnych aktov zrušených touto smernicou, by mali zostať účinné, s cieľom zabezpečiť pokračovanie účinnosti existujúcich limitov pre oxid dusičitý dovtedy, kým sa od 1. januára 2010 nahradia, pokračovanie účinnosti ustanovení týkajúcich sa podávania správ o kvalite ovzdušia dovtedy, kým sa prijmú nové vykonávacie opatrenia, a pokračovanie povinnosti vzťahujúcej sa na predbežné hodnotenie kvality ovzdušia podľa smernice 2004/107/ES.

(33)  Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala vzťahovať na tie ustanovenia, ktoré predstavujú významnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré nie sú zmenené vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(34)  Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Cieľom tejto smernice je najmä podporiť integráciu do politík Spoločenstva, ktoré sú zamerané na vysokú úroveň ochrany životného prostredia a na zlepšenie kvality životného prostredia v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja, ako je to stanovené v článku 37 Charty základných práv Európskej únie.

(35)   Opatrenia potrebné pre vykonávanie tejto smernice by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktoré stanovuje postupy pre vykonávanie právomocí zverených Komisii(19),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Článok 2

Vymedzenie pojmov

17.   "častice PM10" sú tuhé znečisťujúce látky, ktoré prejdú zariadením, určeným normou EN 12341, selektujúcim častice podľa veľkosti s aerodynamickým priemerom 10 µm s 50 % účinnosťou;

18.   "častice PM2,5" sú tuhé znečisťujúce látky, ktoré prejdú zariadením, určeným normou EN 14907, selektujúcim častice podľa veľkosti s aerodynamickým priemerom 2,5 µm s 50 % účinnosťou;

Článok 3

Zodpovednosti

1.  Členské štáty určia príslušné orgány a úrady na vhodných úrovniach zodpovedné za nasledujúce:

Príslušné orgány a úrady vo vhodnom prípade zosúladia svoju činnosť s oddielom C prílohy I.

2.  Členské štáty informujú verejnosť o príslušných orgánoch a úradoch určených vo vzťahu k úlohám uvedeným v odseku 1.

Kapitola II

Hodnotenie kvality okolitého ovzdušia

Oddiel 1

Všeobecná časť

Článok 4

Ustanovenie zón a aglomerácií

Členské štáty ustanovia na svojom území zóny a aglomerácie. Vo všetkých zónach a aglomeráciách sa uskutočňuje hodnotenie a riadenie kvality ovzdušia.

Oddiel 2

Hodnotenie kvality okolitého ovzdušia vzhľadom na oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, tuhé častice, olovo, benzén a oxid uhoľnatý

Článok 5

Systém hodnotenia

1.  Pre oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, tuhé častice (PM10 a PM2,5), olovo, benzén a oxid uhoľnatý platia horné a dolné medze na hodnotenie uvedené v oddieli A prílohy II o ochrane zdravia a vegetácie.

Každá zóna a aglomerácia sa má klasifikovať podľa týchto medzí na hodnotenie.

2.  Klasifikácia uvedená v odseku 1 sa monitoruje a prehodnocuje každých päť rokov po hodnotení výsledkov v súlade s postupom stanoveným v oddiele B prílohy II.

Avšak klasifikácia sa prehodnotí častejšie v prípade, ak dôjde k významným zmenám v činnostiach súvisiacich s koncentráciou oxidu siričitého, oxidu dusičitého alebo v prípade relevantnosti, oxidov dusíka, tuhých častíc (PM10, PM2,5), olova, benzénu alebo oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší.

Článok 6

Hodnotiace kritériá

1.  Členské štáty na celom svojom území uskutočňujú hodnotenie kvality okolitého ovzdušia s ohľadom na znečisťujúce látky uvedené v článku 5 v súlade s kritériami stanovenými v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku.

2.  Vo všetkých zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší uvedená v odseku 1 prekročí hornú medzu na hodnotenie stanovenú pre dané znečisťujúce látky, sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia použijú stále merania. Tieto stále merania sa doplnia modelovacími technikami a/alebo indikatívnymi meraniami s cieľom poskytnúť primerané informácie o kvalite okolitého ovzdušia.

3.  Vo všetkých zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší uvedená v odseku 1 nedosiahne hornú medzu na hodnotenie stanovenú pre dané znečisťujúce látky, sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia použije kombinácia stálych meraní a modelovacích techník a/alebo indikatívnych meraní.

4.  Vo všetkých zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší uvedená v odseku 1 nedosiahne dolnú medzu na hodnotenie stanovenú pre dané znečisťujúce látky, postačujú na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia modelovacie techniky alebo techniky objektívneho odhadu alebo oboje.

5.  Okrem hodnotení uvedených v odsekoch 2, 3 a 4 sa v pozaďových miestach uskutočňujú aj merania ďaleko od významných zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktoré poskytujú pre tieto účely minimálne informácie o hmotnostnej koncentrácii a chemickom zložení jemných tuhých častíc (PM2,5) na základe ročného priemeru a uskutočňujú sa podľa nasledujúcich kritérií:

Členské štáty tiež oznámia Komisii metódy merania, ktoré použili pri meraní chemického zloženia jemných tuhých častíc (PM2,5).

Článok 7

Vzorkovacie miesta

1.  Umiestnenie vzorkovacích miest pre merania oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých častíc (PM10, PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší sa určí v súlade s kritériami uvedenými v prílohe III.

2.  V každej zóne alebo aglomerácii, kde sú jediným zdrojom informácií na hodnotenie kvality ovzdušia stále merania, nie je množstvo vzorkovacích miest pre každú príslušnú znečisťujúcu látku menšie ako minimálny počet vzorkovacích miest určených v oddiele A prílohy V. V týchto zónach alebo aglomeráciách sa príslušné merania vykonávajú denne.

V prípade uvedenom v druhom pododseku sa výsledky modelovania a/alebo indikatívneho merania zohľadňujú pri hodnotení kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty.

3.  Komisia a členské štáty zaručia jednotné uplatňovanie kritérií na výber vzorkovacích miest.

Článok 8

Referenčné metódy merania

Členské štáty uplatňujú referenčné metódy merania a kritériá určené v oddiele A a v oddiele C prílohy VI.

Iné metódy merania sa môžu použiť podľa podmienok stanovených v oddieli B prílohy VI.

Oddiel 3

Hodnotenie kvality okolitého ovzdušia vzhľadom na ozón

Článok 9

Hodnotiace kritériá

1.  Stále merania sa uskutočňujú v zónach a aglomeráciách, kde počas ktoréhokoľvek z predchádzajúcich piatich rokov merania prekročili koncentrácie ozónu dlhodobé ciele uvedené v bode 3 prílohy VII.

2.  V prípade, že je k dispozícii menej údajov ako za päť rokov, s cieľom určiť, či došlo počas týchto 5 rokov k prekročeniu dlhodobých cieľov uvedených v odseku 1, môžu členské štáty kombinovať výsledky z meracích kampaní krátkeho trvania získaných v čase a mieste najvyššej pravdepodobnej úrovne, s výsledkami z inventárov emisií a modelovania.

Článok 10

Umiestňovanie vzorkovacích miest na meranie ozónu

1.  Umiestnenie vzorkovacích miest na meranie ozónu sa určí v súlade s kritériami stanovenými v prílohe VIII.

2.  V žiadnej zóne ani aglomerácii, kde sú jediným zdrojom informácií na hodnotenie kvality ovzdušia stále merania, nie je množstvo vzorkovacích miest na stále merania menšie ako minimálny počet vzorkovacích miest určený v oddiele A prílohy IX.

V prípade uvedenom v druhom pododseku sa výsledky modelovania a/alebo indikatívneho merania zohľadňujú pri hodnotení kvality ovzdušia vzhľadom na cieľové hodnoty.

3.  Oxid dusičitý sa meria na minimálne 50 % vzorkovacích miest ozónu požadovaných v oddiele  A prílohy IX. Takéto meranie je nepretržité, s výnimkou vidieckych pozaďových staníc, ako sa uvádza v oddiele  A prílohy VIII, kde sa môžu použiť iné metódy merania.

4.  V zónach a aglomeráciách, kde sú počas každého z predchádzajúcich piatich rokov merania koncentrácie pod dlhodobým cieľom, počet vzorkovacích miest na stále merania sa určuje v súlade s oddielom B prílohy IX.

5.  Každý členský štát zaistí, že sa na jeho území zriadi a prevádzkuje aspoň jedno vzorkovacie miesto s cieľom poskytovať údaje o koncentráciách prekurzorov ozónu uvedených v prílohe X. Každý členský štát určí počet a umiestnenie staníc, kde sa majú merať prekurzory ozónu, s ohľadom na ciele a metódy stanovené v prílohe X.

Článok 11

Referenčné metódy merania

1.  Členské štáty uplatňujú referenčné metódy merania na meranie ozónu určené v bode 8 oddielu A prílohy VI. Iné metódy merania sa môžu použiť podľa podmienok stanovených v oddiele  B prílohy VI.

2.  Každý členský štát oznámi Komisii metódy, ktoré používa na odber vzoriek a meranie POZ, ako je to uvedené v prílohe X.

Kapitola III

Riadenie kvality okolitého ovzdušia

Článok 12

Požiadavky v prípade úrovní, ktoré sú nižšie ako limitné hodnoty a cieľové hodnoty

V zónach a aglomeráciách, kde sú úrovne oxidu siričitého, oxidu dusičitého, častíc PM10, častíc PM2,5, olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší pod príslušnými limitnými hodnotami alebo cieľovými hodnotami určenými v prílohách XI a XIV, členské štáty zachovajú úroveň týchto znečisťujúcich látok pod limitnými hodnotami alebo cieľovými hodnotami a usilujú sa o zachovanie najlepšej kvality ovzdušia zlučiteľnej s trvalo udržateľným rozvojom.

Článok 13

Limitné hodnoty a výstražné hraničné prahy na ochranu ľudského zdravia

1.  Členské štáty so zreteľom na prílohu III oddiel A zabezpečia na svojom území, že úrovne oxidu siričitého, častíc PM10, olova a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší neprekročia na celom ich území limitné hodnoty ustanovené v prílohe XI.

Pokiaľ ide o oxid dusičitý a benzén, limitné hodnoty určené v prílohe XI sa nemajú prekročiť od termínov v nej stanovených.

Dodržiavanie týchto požiadaviek sa posudzuje v súlade s prílohou III oddiel B.

Medze tolerancie stanovené v prílohe XI sa uplatňujú v súlade s článkom 21.

2.  Výstražné hraničné prahy koncentrácií oxidu siričitého a oxidu dusičitého v okolitom ovzduší sú tie, ktoré sú stanovené v oddiele  A prílohy XII.

3.  Členské štáty môžu určiť zóny alebo aglomerácie, v rámci ktorých dochádza k prekročeniu limitných hodnôt častíc PM10, a to v dôsledku vyšších koncentrácií častíc PM10 v okolitom ovzduší z dôvodu opätovného rozptylu častíc po zimnom posype ciest pieskom alebo čistení ciest pod podmienkou, že nebudú ovplyvnené hodnoty PM2,5.

Členské štáty zašlú Komisii zoznamy týchto zón alebo aglomerácií spolu s informáciami o koncentráciách a zdrojoch častíc PM10.

V súlade s článkom 25 členské štáty súčasne poskytnú Komisii potrebné dôkazy o tom, že zvýšenie je dôsledkom opätovného rozptylu častíc a že na zníženie týchto koncentrácií sa už podnikli primerané opatrenia.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 19, ak ide o zóny a aglomerácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku, musia členské štáty vypracovať plány a programy ustanovené v článku 21 iba v prípade, že prekročenia súvisia s inými zdrojmi častíc PM10, ako je zimný posyp ciest pieskom a soľou.

Článok 14

Kritické úrovne

1.  Členské štáty v zónach vzdialených od aglomerácií a iných zastavaných oblastí zaistia súlad s kritickými úrovňami určenými v prílohe XIII.

Na miestach, kde existuje významné riziko nepriaznivých účinkov, môžu členské štáty uplatňovať kritické úrovne uvedené v prvom pododseku aj vo vnútri aglomerácií a iných zastavaných oblastí.

2.  Na miestach, kde sú jediným zdrojom informácií na hodnotenie kvality ovzdušia stále merania, nie je množstvo vzorkovacích miest menšie ako minimálny počet určený v oddieli C prílohy V. Na miestach, kde sú tieto informácie doplnené indikatívnymi meraniami alebo informáciami z modelovania, môže byť minimálny počet vzorkovacích miest znížený až o 50 % za predpokladu, že hodnotené koncentrácie príslušnej znečisťujúcej látky sa môžu stanoviť v súlade s cieľmi v kvalite údajov uvedenými v oddiele  A prílohy I.

Článok 15

Cieľ zníženia vystavenia účinkom častíc PM2,5 a cieľová hodnota a limitná hodnota koncentrácií častíc PM na ochranu ľudského zdravia

1.  Členské štáty zabezpečia, že cieľ zníženia vystavenia účinkom častíc PM2,5 ustanovený v oddiele  B prílohy XIV sa dosiahne v stanovenej lehote.

2.  Indikátor priemerného vystavenia účinkom častíc PM2,5 sa hodnotí v súlade s oddielom A prílohy XIV.

3.  Každý členský štát v súlade s prílohou III zabezpečí, že rozmiestnenie a jednotlivé množstvá vzorkovacích miest, na ktorých sa zakladá indikátor priemerného vystavenia pre častice PM2,5, primerane odrážajú vystavenie bežného obyvateľstva. Množstvo vzorkovacích miest nie je menšie, ako to určuje uplatňovanie oddielu B prílohy V.

4.  Členské štáty zabezpečia, že na celom ich území od termínu uvedeného v oddiele C prílohy XIV sa dosiahne cieľová hodnota a limitná hodnota pre koncentrácie častíc PM2,5 v okolitom ovzduší.

5.  Medze tolerancie stanovené v oddiele C prílohy XIV sa uplatňujú v súlade s článkom 21.

Článok 16

Požiadavky na zóny a aglomerácie, kde koncentrácie ozónu prekračujú dlhodobé ciele

1.  Členské štáty zabezpečia, že cieľové hodnoty a dlhodobé ciele určené v prílohe VII sa dosiahnu v ustanovenej lehote.

2.  Pre zóny a aglomerácie, kde došlo k prekročeniu cieľovej hodnoty, členské štáty zabezpečia, že sa plán alebo program podľa článku 6 smernice 2001/81/ES vykonáva na dosiahnutie cieľových hodnôt, okrem prípadov nedosiahnuteľných primeranými opatreniami, od termínu uvedeného v bode 2 prílohy VII.

Na miestach, kde sa v súlade s článkom 21 ods. 1 tejto smernice musia pripravovať alebo vykonávať plány alebo programy vzhľadom na iné znečisťujúce látky ako ozón, členské štáty, podľa potreby, pripravia a vykonávajú integrované plány alebo programy týkajúce sa všetkých dotknutých znečisťujúcich látok.

3.  V zónach a aglomeráciách, kde sú úrovne ozónu v okolitom ovzduší vyššie ako dlhodobé ciele, ale nižšie ako cieľové hodnoty, alebo sú im rovné, členské štáty pripravia a vykonávajú ekonomicky efektívne opatrenia na účely dosiahnutia dlhodobých cieľov. Uvedené opatrenia sú prinajmenšom v súlade so všetkými plánmi a programami uvedenými v odseku 2.

Článok 17

Požiadavky na zóny a aglomerácie, kde koncentrácie ozónu spĺňajú dlhodobé ciele

V zónach a aglomeráciách, kde koncentrácie ozónu spĺňajú dlhodobé ciele, členské štáty, pokiaľ to faktory vrátane cezhraničného charakteru znečistenia ozónom a meteorologické podmienky umožnia, udržiavajú úrovne ozónu pod hranicou dlhodobých cieľov a zachovávajú prostredníctvom proporčných opatrení najlepšiu kvalitu okolitého ovzdušia kompatibilnú s trvalo udržateľným rozvojom a vysokou úrovňou ochrany zdravia a životného prostredia.

Článok 18

Požadované opatrenia pri prekročení informačného alebo výstražného hraničného prahu

Na miestach, kde dôjde k prekročeniu informačného hraničného prahu určeného v prílohe XII alebo akýchkoľvek stanovených výstražných prahov, členské štáty podniknú nevyhnutné kroky s cieľom informovať verejnosť prostredníctvom rozhlasu, televízie, tlače alebo internetu.

Členské štáty takisto bez meškania poskytnú Komisii informácie týkajúce sa zaznamenaných úrovní a trvania obdobia, v ktorom pretrvávalo prekročenie výstražného alebo informačného hraničného prahu.

Článok 19

Emisie z prírodných zdrojov

1.  Členské štáty môžu určiť zóny alebo aglomerácie, kde prekročenie limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt pre danú znečisťujúcu látku súvisí s prírodnými zdrojmi.

Členské štáty pošlú Komisii zoznamy všetkých takých zón alebo aglomerácií spolu s informáciami o koncentráciách a zdrojoch a s dôkazmi, že prekročenia súvisia s prírodnými zdrojmi.

2.  V tých prípadoch prekročenia spôsobených prírodnými zdrojmi, v ktorých bola Komisia informovaná podľa odseku 1, sa takéto prekročenie nepovažuje za prekročenie na účely tejto smernice.

Článok 20

Odklad dodržania termínov a výnimka z povinnosti uplatňovať určité limitné hodnoty

1.  V daných zónach alebo aglomeráciách, kde nie je možné dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami pre oxid dusičitý, benzén, častice PM10 alebo s cieľovými hodnotami pre častice PM2,5 do termínov určených v prílohe XI alebo v oddiele C prílohy XIV, môže členský štát predĺžiť tieto termíny o maximálne štyri roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice pre danú zónu alebo aglomeráciu, ak členský štát preukáže, že boli prijaté všetky príslušné opatrenia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni vo vyššie uvedených termínoch. Vypracuje sa plán alebo program v súlade s článkom 21 pre zónu alebo aglomeráciu, v ktorom budú uvedené opatrenia, ktoré budú prijaté s cieľom dodržať limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty v novom termíne.

2.  Ak sa v danej zóne alebo aglomerácii nemôže z dôvodu rozptylových charakteristík špecifických pre príslušné miesto, nepriaznivých klimatických podmienok alebo cezhraničných podielov dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami pre oxid siričitý, oxid uhoľnatý a olovo určenými v prílohe XI, sú členské štáty oslobodené od povinnosti uplatňovať uvedené limitné hodnoty maximálne do 31. decembra 2009 za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v odseku 1.

3.  Členské štáty môžu predĺžiť termíny na dosiahnutie limitných hodnôt pre častice PM10 a cieľových hodnôt pre častice PM2,5 uvedené v odseku 1 o maximálne dva roky pre danú zónu alebo aglomeráciu, ak sa na základe plánu alebo programu podľa odseku 1 preukáže, že limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty nie je možné dosiahnuť, ak členský štát preukáže, že všetky príslušné merania boli vykonané na národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom dodržať termíny uvedené vyššie vrátane vykonania smerníc uvedených v bode 10 prílohy XV v termínoch stanovených v daných právnych aktoch. V revidovanom pláne alebo programe musia byť vysvetlené príčiny nedodržania termínov uvedených vyššie a opatrenia, ktoré budú prijaté s cieľom dosiahnuť limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty v dodatočnej lehote.

4.  V prípade, keď členský štát uplatňuje odseky 1, 2 alebo 3, zabezpečí, že sa limitná hodnota alebo cieľová hodnota pre žiadnu znečisťujúcu látku neprekročí viac, ako o maximálnu medzu tolerancie špecifikovanú v prílohe XI alebo XIV pre každú príslušnú znečisťujúcu látku.

5.  Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii a všetkým ostatným členským štátom prípady, v ktorých sa, podľa ich názoru, môžu uplatňovať odseky 1, 2 alebo 3 a oznámia plány a programy uvedené v odseku 1 vrátane všetkých príslušných informácií potrebných pre Komisiu na posúdenie, či sú alebo nie sú príslušné podmienky splnené. Pri hodnotení plnenia príslušných podmienok sa bude brať osobitný ohľad na to, aké dodatočné opatrenia Spoločenstva boli prijaté na pomoc členským štátom v dosahovaní príslušných cieľových hodnôt a limitných hodnôt.

Ak Komisia nevzniesla žiadne námietky do šiestich mesiacov od doručenia uvedeného oznámenia, príslušné podmienky na uplatňovanie odseku 1, 2 alebo 3 sa považujú za splnené.

V prípade námietok môže Komisia od členských štátov vyžadovať prispôsobenie poskytnutých plánov a programov alebo môže vyžadovať dodanie nových.

Kapitola IV

Plány a programy

Článok 21

Plány a programy týkajúce sa kvality ovzdušia

1.  Ak v daných zónach alebo aglomeráciách prekročia úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu a akúkoľvek príslušnú medzu tolerancie, v každom z týchto prípadov zabezpečia členské štáty prípravu plánov a programov pre tieto zóny a aglomerácie s cieľom dosiahnuť príslušnú limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu určenú v prílohách XI a XIV.

Uvedené plány a programy musia obsahovať prinajmenšom informácie uvedené v prílohe XV.

Tieto plány a programy môžu obsahovať opatrenia podľa článku 22.

Tieto plány a programy sa vypracúvajú tak, aby priemyselné zariadenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 96/61/ES, ktoré využívajú najlepšie dostupné techniky v zmysle článku 2 bod 11 uvedenej smernice, nezaťažovali požiadavky presahujúce využívanie najlepších dostupných techník. Plány a programy sa predkladajú Komisii en bloc vo vhodnej elektronickej forme v lehote stanovenej v článku 26 ods. 2.

2.  Členské štáty, pokiaľ je to možné, zabezpečia súlad s ostatnými plánmi vyžadovanými podľa smerníc 2001/80/ES, 2001/81/ES alebo 2002/49/ES na účely dosiahnutia príslušných environmentálnych cieľov.

3.  Plány a programy uvedené v odseku 1 nie sú predmetom posudzovania podľa smernice 2001/42/ES.

Článok 22

Krátkodobé akčné plány

1.  Ak v danej zóne alebo aglomerácii existuje riziko, že úroveň znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší prekročí jednu alebo viac limitných hodnôt, cieľových hodnôt alebo výstražných hraničných prahov určených v prílohách VII, XI, XII a XIV, členské štáty, podľa vhodnosti, vypracujú akčné plány určujúce opatrenia, ktoré sa majú prijať v krátkom čase, s cieľom znížiť toto riziko a obmedziť prípadné trvanie takéhoto prekročenia.

Členské štáty však vypracujú takéto krátkodobé akčné plány iba v prípade, ak podľa ich názoru existuje významná možnosť, berúc do úvahy vnútroštátne zemepisné, meteorologické a hospodárske podmienky, na zníženie rizika, trvania alebo vážnosti takéhoto prekročenia. Pri vypracúvaní uvedeného akčného plánu členské štáty zohľadnia rozhodnutie 2004/279/ES.

2.  Krátkodobé akčné plány uvedené v odseku 1 môžu v závislosti od jednotlivých prípadov ustanovovať opatrenia s preukázanou krátkodobou účinnosťou na riadenie a, kde je to potrebné, pozastavovať činnosti, ktoré jednoznačne spôsobujú zvýšenie rizika prekročenia príslušných limitných hodnôt alebo cieľovej hodnoty alebo výstražného hraničného prahu. Článok 21 ods. 1 druhý pododsek sa uplatňuje primerane.

3.  Členské štáty sprístupnia verejnosti a príslušným organizáciám výsledky svojich zistení o uskutočniteľnosti a obsahu konkrétnych krátkodobých akčných plánov, ako aj informácie o ich vykonávaní. Príslušnými organizáciami sa rozumejú environmentálne organizácie, spotrebiteľské združenia, organizácie zastupujúce záujmy citlivých skupín obyvateľstva, iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti a príslušné hospodárske združenia.

4.  Komisia od ...(20) pravidelne uverejňuje príklady osvedčených postupov na vypracovanie plánov krátkodobých akcií.

Článok 23

Cezhraničné znečistenie ovzdušia

1.  Na miestach, kde z dôvodu významného cezhraničného prenosu znečisťujúcich látok alebo ich prekurzorov došlo k prekročeniu výstražného hraničného prahu, limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty spolu s príslušnou medzou tolerancie alebo príslušným dlhodobým cieľom, dotknuté členské štáty spolupracujú a podľa potreby vypracujú spoločné činnosti, ako príprava spoločných alebo koordinovaných plánov alebo programov podľa článku 21 s cieľom odstrániť tieto prekročenia použitím vhodných, ale primeraných opatrení.

2.  V prípade každej spolupráce uvedenej v odseku 1 sa Komisia prizýva, aby sa tejto spolupráce zúčastnila a pomáhala pri nej. Vo vhodných prípadoch Komisia zváži, pri zohľadnení správ zavedených podľa článku 9 smernice 2001/81/ES, či by sa ďalšie opatrenia na zníženie emisií prekurzorov vyvolávajúcich cezhraničné znečistenie nemali uskutočniť na úrovni Spoločenstva.

3.  Členské štáty, ak je to podľa článku 22 vhodné, pripravia a vykonávajú spoločné krátkodobé akčné plány pokrývajúce susediace zóny v iných členských štátoch. Členské štáty zabezpečia, že susediace zóny v iných členských štátoch, ktoré vypracovali krátkodobé akčné plány, dostanú všetky príslušné informácie.

4.  V zónach a aglomeráciách v blízkosti štátnych hraníc, kde došlo k prekročeniu informačného hraničného prahu alebo výstražného hraničného prahu, sa informácie poskytujú v najkratšom možnom čase príslušným orgánom príslušného susedného členského štátu. Tieto informácie sa takisto poskytnú verejnosti.

5.  Pri vypracúvaní plánov alebo programov stanovených v odsekoch 1 a 3 a pri informovaní verejnosti podľa odseku 4 členské štáty vo vhodných prípadoch spolupracujú s tretími krajinami so zvláštnym dôrazom na kandidátske krajiny.

Kapitola V

Poskytovanie informácií a podávanie správ

Článok 24

Informovanie verejnosti

1.  Členské štáty zabezpečia primerané a včasné informovanie verejnosti a príslušných organizácií, ako sú environmentálne organizácie, spotrebiteľské združenia, organizácie zastupujúce záujmy citlivých skupín obyvateľstva, iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti a príslušné hospodárske združenia:

Informácie sa sprístupnia bez poplatku prostredníctvom akéhokoľvek ľahko prístupného média, vrátane internetu alebo akéhokoľvek iného vhodného telekomunikačného prostriedku, pričom sa zohľadnia ustanovenia smernice 2006/.../ES [ktorou sa zriaďuje infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE)].

2.  Členské štáty sprístupnia verejnosti výročné správy týkajúce sa všetkých znečisťujúcich látok, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

Uvedené správy obsahujú stručný prehľad o úrovniach prekračujúcich limitné hodnoty, cieľové hodnoty, dlhodobé ciele, informačné hraničné prahy a výstražné hraničné prahy za príslušné priemerované obdobia. K týmto informáciám sa pripojí stručné hodnotenie účinkov týchto prekročení. Tam, kde je to vhodné, môžu obsahovať aj ďalšie informácie a hodnotenia ochrany lesov. Správy môžu takisto obsahovať informácie o iných znečisťujúcich látkach, pre ktoré sú určené monitorovacie ustanovenia v tejto smernici, ako sú, okrem iného, vybrané neregulované prekurzory ozónu vymenované v prílohe X oddiel B.

Článok 25

Odovzdávanie informácií a podávanie správ

Členské štáty zaistia sprístupňovanie informácií o kvalite okolitého ovzdušia Komisii.

Článok 26

Zmena a doplnenie a vykonávanie opatrení

1.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 27 ods. 3 mení a dopĺňa prílohy I až VI, prílohy VIII až X a prílohu XV podľa potreby.

2.  Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 27 ods. 3 určí informácie, ktoré majú členské štáty sprístupniť podľa článku 25.

Komisia takisto rozhodne o spôsoboch zefektívnenia podávania týchto správ, ako aj vzájomnej výmeny informácií a údajov zo sietí a samostatných staníc merajúcich znečistenie v okolitom ovzduší v rámci členských štátov v súlade s postupom uvedeným v článku 27 ods. 2.

3.  Komisia vypracuje pokyny k dohodám o zriaďovaní spoločných meracích staníc uvedeným v článku 6 ods. 5.

4.  Komisia uverejní usmernenie o preukázaní rovnocennosti uvedenej v oddiele B prílohy VI.

Kapitola VI

Výbor, prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 27

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor s názvom "Výbor pre kvalitu okolitého ovzdušia", ďalej len "výbor".

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho ustanovenia článku 8.

Článok 28

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá na ukladanie sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 29

Zrušenie a prechodné ustanovenia

1.  Smernice 96/62/ES, 1999/30/ES, 2000/69/ES, a 2002/3/ES sa zrušujú ku dňu uvedenému v článku 32 ods. 1 tejto smernice bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa termínov na transpozíciu alebo uplatňovanie uvedených smerníc.

2.  Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a čítajú sa v súlade s tabuľkou zhody v prílohe XVIII.

3.  Rozhodnutie 97/101/ES sa zrušuje s účinnosťou od nadobudnutia účinnosti vykonávacích opatrení uvedených v článku 26 ods. 2 tejto smernice.

Článok 30

Preskúmanie

Komisia preskúma do piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice ustanovenia týkajúce sa častíc PM2,5 a PM10 so zreteľom na najnovšie vedecké poznatky. Komisia navrhne detailný prístup s cieľom ustanoviť právne záväznú povinnosť zníženia expozície, ktorá zohľadní situácie v súvislosti s kvalitou ovzdušia a možnosti zníženia v členských štátoch. Pri preskúmaní sa Komisia ubezpečí, či je postačujúce pokračovať v určovaní limitných hodnôt pre častice PM10 alebo či by sa mali nahradiť limitnými hodnotami pre častice PM2,5.

Článok 31

Opatrenia Spoločenstva na zníženie emisií pri zdroji

Ak potrebné opatrenia Spoločenstva na zníženie emisií pri zdroji, uvedené v prílohe XVII, nenadobudli účinnosť do 1. januára 2010, členskému štátu sa udelí odchýlka pre častice PM2.5 a PM10 na dva roky počínajúc 1. januárom 2010, ak členský štát prijíma potrebné opatrenia na zníženie znečistenia obzdušia. Celkové obdobie odchýlky nepresiahne lehoty stanovené v článku 20 ods. 1 a 3.

Článok 32

Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ...(21). Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi nimi a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze určia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 33

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 34

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

CIELE KVALITY ÚDAJOV

A.  Ciele kvality údajov pre hodnotenie kvality okolitého ovzdušia

Nestálosť (vyjadrená s 95 % úrovňou spoľahlivosti) hodnotiacich metód sa zhodnotí v súlade so zásadami stanovenými v Usmerneniach CEN o vyjadrení nestálosti pri meraní (ENV 13005-1999), metodológii ISO 5725:1994 a usmerneniach poskytnutých v správe CEN "Kvalita ovzdušia – Prístup k hodnoteniu nestálosti referenčných meracích metód okolitého ovzdušia" (CR 14377:2002E). Percentuálne hodnoty nestálosti uvedené v tabuľke sa uvádzajú pre jednotlivé merania vyjadrené ako priemer za príslušné obdobie určené pre jednotlivé limitné hodnoty, s 95 % stupňom spoľahlivosti. Nestálosť stálych meraní sa interpretuje ako nestálosť, ktorú možno uplatňovať v oblasti príslušnej limitnej hodnoty.

Nestálosť modelu a objektívneho odhadu sa definuje ako maximálna odchýlka meraných a vypočítaných hladín koncentrácií za príslušné obdobie vzhľadom na limitnú hodnotu, bez ohľadu na načasovanie udalostí.

Požiadavky na minimálny zber údajov a časové pokrytie v sebe nezahŕňajú straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou alebo bežnou údržbou prístrojov.

B.  Výsledky hodnotenia kvality ovzdušia

C.  Zabezpečenie kvality pri hodnotení znečistenia okolitého ovzdušia: overenie údajov

1.  Príslušné orgány a úrady musia podľa článku 3 na zabezpečenie presnosti meraní a súladu s cieľmi kvality údajov ustanovenými v oddiele A tejto prílohy zabezpečiť nasledovné:

2.  Všetky predložené údaje sa považujú za platné.

PRÍLOHA II

URČENIE POŽIADAVIEK HODNOTENIA KONCENTRÁCIÍ OXIDU SIRIČITÉHO, OXIDU DUSIČITÉHO, OXIDOV DUSÍKA, TUHÝCH ČASTÍC (PM10 a PM2,5), OLOVA, OXIDU UHOĽNATÉHO A BENZÉNU V OKOLITOM OVZDUŠÍ V ZÓNACH ALEBO AGLOMERÁCIÁCH

A.  Horné a dolné medze hodnotenia

Stanovujú sa tieto horné a dolné medze hodnotenia:

a)  Oxid siričitý

b)  Oxid dusičitý a oxidy dusíka

c)  Tuhé častice (PM10/PM2,5)

d)  Olovo

e)  Benzén

f)  Oxid uhoľnatý

B.  Určenie prekročení horných a dolných medzí hodnotenia

Ak sú k dispozícii dostatočné údaje, musia sa prekročenia horných a dolných medzí hodnotenia určovať na základe koncentrácií nameraných za posledných päť rokov. Medza hodnotenia sa považuje za prekročenú, ak bola v priebehu predchádzajúcich piatich rokov prekročená aspoň v troch jednotlivých rokoch.

V prípade, že je k dispozícii menej údajov ako za päť rokov, môžu členské štáty s cieľom určiť prekročenie horných a dolných medzí hodnotenia kombinovaním meracích kampaní kratšieho trvania uskutočnených počas jedného roka v lokalitách, ktoré sa pravdepodobne vyznačujú najvyššími hladinami znečistenia, s výsledkami, ktoré získali zo zoznamov emisií a modelov.

PRÍLOHA III

STANOVENIE VZORKOVACÍCH MIEST PRE MERANIA OXIDU SIRIČITÉHO, OXIDU DUSIČITÉHO, OXIDOV DUSÍKA, TUHÝCH ČASTÍC (PM10 a PM2,5), OLOVA, OXIDU UHOĽNATÉHO A BENZÉNU V OKOLITOM OVZDUŠÍ

Nasledujúce body sa vzťahujú na stále merania:

A.  Umiestnenie na makroúrovni

a)  Ochrana ľudského zdravia

1.  Miesta odberu zamerané na ochranu ľudského zdravia sa umiestnia tak, aby sa zabezpečili údaje o nasledujúcom:

2.  Vzorkovacie miesta sa vo všeobecnosti stanovia tak, aby sa predišlo meraniu malých mikroprostredí v ich bezprostrednej blízkosti, čo znamená, že miesto odberu sa musí umiestniť tak, aby sledované ovzdušie predstavovalo reprezentatívnu vzorku kvality ovzdušia v príslušnej oblasti, ktorá má rozlohu aspoň 200 m² pri oblastiach ovplyvnených dopravou a minimálne 250 m x 250 m pri priemyselných oblastiach, v prípade vykonateľnosti.

3.  Miesta odberu v mestách sa umiestnia tak, aby bola ich hladina znečistenia ovplyvnená integrovaným príspevkom zo všetkých zdrojov, ktoré sa nachádzajú proti smeru vetra od stanice. Úroveň znečistenia by sa nemala zameriavať iba na jediný zdroj s výnimkou prípadu, že tento zdroj je typický pre väčšiu mestskú oblasť. Vzorkovacie miesta by mali byť reprezentatívne pre niekoľko kilometrov štvorcových.

4.  Ak je potrebné posúdiť pozaďové úrovne, tak by miesto odberu nemalo byť ovplyvnené aglomeráciami alebo priemyselnými oblasťami v okolí, napr. oblasti bližšie ako niekoľko kilometrov.

5.  Ak je potrebné zistiť príspevky z priemyselných zdrojov, aspoň jedno vzorkovacie miesto sa umiestni v smere vetra od zdroja v najbližšej obytnej oblasti. V prípade, že nie sú známe pozaďové koncentrácie, umiestni sa dodatočné vzorkovacie miesto v prevládajúcom smere vetra.

6.  Vzorkovacie miesta by mali byť tiež podľa možnosti reprezentatívne pre podobné lokality, ktoré nie sú v bezprostrednej blízkosti.

7.  V prípade potreby ochrany ľudského zdravia sa berie do úvahy aj potreba umiestňovať miesta odberu na ostrovoch.

b)  Hodnotenie dodržiavania limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia

Členské štáty zabezpečia, aby hodnoty oxidu siričitého, častíc PM10, olova a oxidu uhoľnatého v ovzduší nikde na ich území nepresiahli limitné hodnoty stanovené v prílohe XI.

c)   Ochrana vegetácie

Vzorkovacie miesta zriadené na monitorovanie ochrany vegetácie sa umiestnia viac ako 20 km od aglomerácií alebo viac ako 5 km od ostatných zastavaných oblastí, priemyselných zariadení alebo diaľnic, čo znamená, že miesto odberu sa musí umiestniť tak, aby sledované ovzdušie predstavovalo reprezentatívnu vzorku kvality ovzdušia v príslušnej oblasti s rozlohou minimálne 1 000 km2. Členský štát môže umiestniť vzorkovacie miesto v menšej vzdialenosti alebo tak, aby reprezentovalo kvalitu okolitého ovzdušia v menšej oblasti, pri zohľadnení geografických podmienok.

Zohľadňuje sa aj potreba posúdiť kvalitu okolitého ovzdušia na ostrovoch.

B.  Umiestnenie na mikroúrovni

C.  Dokumentácia a preskúmanie výberu miesta

Postup pri výbere miest by sa mal plne zdokumentovať v jeho klasifikačnej fáze takými prostriedkami, ako sú fotografie okolia s vyznačenými svetovými stranami a podrobné mapy. Lokality by sa mali v pravidelných intervaloch kontrolovať s opakovanou dokumentáciou, aby sa zabezpečila platnosť výberových kritérií počas celého obdobia.

PRÍLOHA IV

MERANIA POZAĎOVÝCH UMIESTNENÍ BEZ OHĽADU NA KONCENTRÁCIE

A.  Ciele

Hlavným cieľom týchto meraní je zabezpečiť, aby boli k dispozícii dostatočné informácie o hladinách na pozadí. Tieto informácie majú zásadný význam pri posúdení zvýšených hladín vo viac znečistených oblastiach (ako sú lokality na mestskom pozadí, priemyselné lokality, dopravné lokality), hodnotení možného príspevku diaľkového prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie a podpore analýzy rozdelenia zdrojov. Majú podstatný význam pri získavaní vedomostí o špecifických znečisťujúcich látkach ako sú tuhé častice. Tieto pozaďové informácie sú tiež dôležité pre zvýšené využívanie modelov aj v mestských oblastiach.

B.  Látky

Meranie častíc PM2,5 musí zahŕňať minimálne hmotnostnú koncentráciu a príslušné zložky na určenie ich chemického zloženia. Je potrebné zahrnúť minimálne tento zoznam chemických druhov.

C.  Umiestnenie

Merania by sa mali vykonať v určitých oblastiach na vidieckom pozadí v súlade s časťami A, B a C prílohy III.

PRÍLOHA V

KRITÉRIÁ STANOVUJÚCE MINIMÁLNY POČET VZORKOVACÍCH MIEST PRE STÁLE MERANIA KONCENTRÁCIÍ OXIDU SIRIČITÉHO (SO2), OXIDU DUSIČITÉHO (NO2), OXIDOV DUSÍKA, TUHÝCH ČASTÍC (PM10 a PM2,5), OLOVA, OXIDU UHOĽNATÉHO A BENZÉNU V OKOLITOM OVZDUŠÍ

A.  Miminálny počet miest odberu pre stále merania na posúdenie dodržiavania limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt na ochranu ľudského zdravia a výstražných hraničných prahov v zónach a aglomeráciách, kde sú stále merania jediným zdrojom informácií

a)  Difúzne zdroje

b)  Bodové zdroje

Pre posúdenie znečistenia v blízkosti bodových zdrojov by sa mal vypočítať počet miest odberu na stále merania tak, že sa budú brať do úvahy koncentrácie emisií, pravdepodobný režim šírenia znečistenia okolitého ovzdušia a potenciálne vystavenie obyvateľstva znečisťujúcim látkam.

B.  Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania cieľa na zníženie vystavenia účinkom častíc pm2,5 na ochranu ľudského zdravia

Na tento účel bude fungovať jeden bod odberu vzoriek na milión obyvateľov uplatniteľný v aglomeráciách a dodatočných zoskupeniach s viac ako 100 000 obyvateľmi. Tieto body odberu vzoriek sa môžu prelínať s bodmi odberu vzoriek podľa oddielu A.

C.  Minimálny počet miest odberu pre stále merania na posúdenie dodržiavania kritických hodnôt na ochranu vegetácie v zónach iných ako aglomerácie

V ostrovných zónach by mal byť počet miest odberu pre stále meranie vypočítaný tak, že sa berie do úvahy pravdepodobný režim šírenia znečistenia okolitého ovzdušia a potenciálne vystavenie vegetácie znečisťujúcim látkam.

PRÍLOHA VI

REFERENČNÉ METÓDY HODNOTENIA KONCENTRÁCIÍ OXIDU SIRIČITÉHO, OXIDU DUSIČITÉHO, OXIDOV DUSÍKA, TUHÝCH ČASTÍC (PM10 a PM2,5), OLOVA, OXIDU UHOĽNATÉHO, BENZÉNU A OZÓNU

1.  Referenčná metóda merania oxidu siričitého

Referenčná metóda merania oxidu siričitého je opísaná v EN 14212:2005 "Kvalita okolitého ovzdušia – Štandardná metóda merania oxidu siričitého prostredníctvom ultrafialovej fluorescencie".

2.  Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka

Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka je opísaná v EN 14211:2005 "Kvalita voľného ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácií oxidu dusičitého a oxidu dusnatého prostredníctvom chemiluminiscenčnej metódy".

3.  Referenčná metóda vzorkovania a merania olova

Referenčná metóda vzorkovania olova je opísaná v oddieli A bod 4 tejto prílohy. Referenčná metóda merania olova je opísaná v EN 14902:2005 "Referenčná metóda určenia Pb/Cd/As/Ni v okolitom ovzduší".

4.  Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM10

Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM10 je opísaná v EN 12341:1999 "Kvalita ovzdušia – Určenie zlomkov PM10 rozptýlených tuhých častíc – referenčná metóda a postup testovania v teréne na preukázanie referenčnej rovnocennosti metód merania".

5.  Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM2,5

Referenčná metóda vzorkovania a merania častíc PM2,5 je opísaná v EN 14907:2005 "Štandardná gravimetrická metóda merania na určenie hmotnostných zlomkov PM2,5 rozptýlených tuhých častíc vo voľnom ovzduší".

6.  Referenčná metóda vzorkovania a merania benzénu

Referenčná metóda merania benzénu je opísaná v EN 14662:2005, častiach 1, 2 a 3 "Kvalita okolitého ovzdušia – Referenčná metóda merania koncentrácií benzénu".

7.  Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého

Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého je opísaná v EN 14626:2005 "Kvalita okolitého ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácií oxidu uhoľnatého prostredníctvom nedisperznej infračervenej spektroskopie".

8.  Referenčná metóda merania ozónu

Referenčná metóda merania ozónu je opísaná v EN 14625:2005 "Kvalita okolitého ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácií ozónu prostredníctvom ultrafialovej fotometrie".

1.  Členský štát môže použiť akúkoľvek inú metódu, ak preukáže, že výsledky sú rovnocenné s ktoroukoľvek z metód uvedených v oddiele A alebo, v prípade tuhých častíc, ktorúkoľvek inú metódu, ktorú príslušný členský štát vie preukázať a ktorá predstavuje konzistentný vzťah k referenčnej metóde. V tom prípade sa výsledky dosiahnuté pomocou tejto metódy musia upraviť, aby sa získali výsledky rovnajúce sa tým, ktoré by sa boli dosiahli pri použití referenčnej metódy.

2.  Komisia môže od členského štátu požadovať vypracovanie a predloženie správy o preukázaní rovnocennosti v súlade s odsekom 1.

3.  Pri hodnotení prijateľnosti správy uvedenej v odseku 2 Komisia odkáže na svoje usmernenia o preukázaní rovnocennosti (uverejní sa). V prípade, že členské štáty využívali dočasné faktory na aproximáciu rovnocennosti, tak sa používanie týchto faktorov potvrdí a/alebo zmení a doplní s odkazom na usmernenia Komisie.

4.  Členské štáty by mali zabezpečiť, vždy keď je to možné, aby sa opravy vykonali tiež spätne v súvislosti s predchádzajúcimi údajmi merania s cieľom dosiahnuť lepšiu porovnateľnosť údajov.

C.  Štandardizácia

Objem plynných znečisťujúcich látok je potrebné štandardizovať pri teplote 293 K a pri atmosférickom tlaku 101,3 kPa. Objem vzoriek sa pre tuhé častice a látky, ktoré sa analyzujú v tuhých časticiach (napr. olovo) týka okolitých podmienok.

PRÍLOHA VII

CIEĽOVÉ HODNOTY A DLHODOBÉ CIELE PRE OZÓN

1.  Definície a kritériá

a)  Definície

AOT 40 [vyjadrený v (µg/m³) za hodinu] je rozdiel medzi hodinovými koncentráciami väčšími ako 80 µg/m³ (= 40 častí na bilión) a 80 µg/m³ počas daného obdobia pri používaní len 1-hodinových hodnôt nameraných od 8.00 h do 20.00 h stredoeurópskeho času každý deň(22).

b)  Kritériá

Pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických ukazovateľov sa pri kontrole platnosti zohľadnia tieto kritériá:

2.  Cieľové hodnoty

3.  Dlhodobé ciele

PRÍLOHA VIII

KRITÉRIÁ KLASIFIKÁCIE A UMIESTŇOVANIA VZORKOVANCÍCH MIEST NA HODNOTENIE KONCENTRÁCIÍ OZÓNU

Nasledujúce body sa vzťahujú na stále merania:

A.  Umiestnenie na makroúrovni

Pre vidiecke stanice a stanice na vidieckom pozadí by sa mala vo vhodných prípadoch zvážiť koordinácia miest s monitorovacími požiadavkami nariadenia Komisie (ES) č. 1091/94 z 29. apríla 1994, ktorá stanovuje určité podrobné pravidlá pre vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 3528/86 o ochrane lesov Spoločenstva pred znečisťovaním ovzdušia(23).

B.  Umiestnenie na mikroúrovni

Postupy pri umiestňovaní na mikroúroveň v oddieli B prílohy III sa uplatňujú do uskutočniteľnej miery, pričom vstupný otvor sondy je umiestnený v dostatočnej vzdialenosti od takých zdrojov ako sú pece a spaľovacie komíny a viac ako 10 metrov od najbližšej cesty, pričom táto vzdialenosť sa zvyšuje v závislosti od hustoty premávky.

C.  Dokumentácia a preskúmanie výberu miesta

Postupy v oddiele C prílohy III je potrebné realizovať pri uplatňovaní riadneho sledovania a interpretácie monitorovacích údajov v kontexte meteorologických a fotochemických procesov ovplyvňujúcich koncentrácie ozónu merané na príslušnom mieste.

PRÍLOHA IX

KRITÉRIÁ URČENIA MINIMÁLNEHO POČTU VZORKOVACÍCH MIEST NA STÁLE MERANIE KONCENTRÁCIÍ OZÓNU

A.  Minimálny počet vzorkovacích miest na stále nepretržité merania na posúdenie kvality ovzdušia vzhľadom na dodržiavanie cieľových hodnôt, dlhodobých cieľov a informačných a výstražných hraničných prahov, kde sú takéto merania jediným zdrojom informácií

B.  Minimálny počet vzorkovacích miest na stále merania v zónach a aglomeráciách, ktoré dosahujú dlhodobé ciele

Počet vzorkovacích miest ozónu musí byť, v kombinácii s ostatnými prostriedkami doplnkového posúdenia, ako sú modely kvality ovzdušia a spolu umiestnené merania oxidu dusičitého, dostatočný na preskúmanie trendov znečisťovania ozónom a na kontrolu dodržiavania dlhodobých cieľov. Počet staníc umiestnených v aglomeráciách a iných zónach môže byť znížený na jednu tretinu počtu uvedeného v oddieli A. Tam, kde sú informácie zo staníc stáleho merania jediným zdrojom informácií, sa musí udržiavať aspoň jedna monitorovacia stanica. Ak v zónach s doplnkovým hodnotením dochádza k tomu, že v zóne nezostane žiadna stanica, spolupráca s množstvom staníc v susediacich zónach musí zabezpečiť primerané posúdenie koncentrácií ozónu z hľadiska dlhodobých cieľov. Počet staníc na vidieckom pozadí je 1 na 100 000 km2.

PRÍLOHA X

MERANIA PREKURZOROV OZÓNU

A.  Ciele

Hlavnými cieľmi týchto meraní je analýza každého trendu prekurzorov ozónu, kontrola účinnosti stratégií znižovania emisií, kontrola konzistentnosti inventárov emisií a pomoc pri priraďovaní emisných zdrojov k sledovaným koncentráciám znečistenia.

Dodatočným cieľom je podpora pochopenia procesov tvorby ozónu a rozptylu prekurzorov, ako aj uplatnenie fotochemických modelov.

B.  Látky

Merania prekurzorov ozónu merania zahŕňajú minimálne oxidy dusíka (NO a NO2) a tieto POZ:

C.  Umiestnenie

Merania sa uskutočnia najmä v mestských a predmestských oblastiach na akomkoľvek monitorovacom mieste vytvorenom v súlade s požiadavkami tejto smernice, ktoré sa považuje za vhodné vzhľadom na monitorovacie ciele uvedené v oddieli A.

PRÍLOHA XI

LIMITNÉ HODNOTY NA OCHRANU ĽudskÉho ZDRAVIA

PRÍLOHA XII

INFORMAČNÉ A VÝSTRAŽNÉ HRANIČNÉ PRAHY

A.  Výstražné hraničné prahy pre znečisťujúce látky okrem ozónu

Hodnoty sa zmerajú počas troch za sebou nasledujúcich hodín na vybraných miestach reprezentujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100 km2 alebo celú zónu či aglomeráciu, v závislosti od toho, čo je menšie.

B.  Informačné a výstražné hraničné prahy pre ozón

PRÍLOHA XIII

KRITICKÉ HODNOTY NA OCHRANU VEGETÁCIE

PRÍLOHA XIV

CIEĽ NA ZNÍŽENIE VYSTAVENIA A CIEĽOVÁ HODNOTA A limitná HODNOTA PRE častice PM2,5

Ukazovateľ priemerného vystavenia vyjadrený v µg/m3 (UPV) je založený na meraniach na pozadí mestského umiestnenia v zónach a aglomeráciách na území členského štátu. Mal by sa hodnotiť ako nepretržitý ročný priemer koncentrácií z troch kalendárnych rokov v priemere všetkých vzorkovacích miest stanovených podľa článkov 6 a 7. Ukazovateľ priemerného vystavenia pre referenčný rok 2010 predstavuje priemer koncentrácií rokov 2008, 2009 a 2010. Podobne predstavuje ukazovateľ priemerného vystavenia pre rok 2020 nepretržitý ročný priemer koncentrácií z troch kalendárnych rokov v priemere všetkých vzorkovacích miest pre roky 2018, 2019 a 2020.

B.  Cieľ na zníženie vystavenia

V prípade, že UPV vyjadrený v µg/m3 predstavuje v referenčnom roku 10 µg/m3 alebo menej, tak sa cieľ na zníženie vystavenia rovná nule.

C.  Cieľová hodnota a limitná hodnota

PRÍLOHA XV

INFORMÁCIE, KTORÉ SA ZAHRNÚ DO LOKÁLNYCH, REGIONÁLNYCH ALEBO NÁRODNÝCH PLÁNOV A PROGRAMOV NA ZLEPŠENIE KVALITY OKOLITÉHO OVZDUŠIA PODĽA ČLÁNKU 21

1.  Lokalizácia nadmerného znečistenia

2.  Všeobecné informácie

3.  Zodpovedné orgány

Mená a adresy osôb zodpovedných za vypracovanie a uplatňovanie plánov na zlepšenie.

4.  Povaha a posúdenie znečistenia

5.  Pôvod znečistenia

6.  Analýza situácie

7.  Detaily týchto opatrení alebo projektov na zlepšenie, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice

8.  Detaily týchto opatrení alebo projektov prijatých s cieľom znížiť znečistenie po nadobudnutí účinnosti tejto smernice

9.  Detaily dlhodobo plánovaných a skúmaných opatrení alebo projektov.

10.  Informácie týkajúce sa štádia vykonávania týchto smerníc:

1)  Smernica Rady 70/220/EHS z 20. marca 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia výfukovými plynmi zo zážihových motorov motorových(24);

2)  Smernica Rady 88/77/EHS z 3. decembra 1987 o aproximácii právnych predpisov členských štátov opatreniach proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na pohon vozidiel a o emisiách plynných znečisťujúcich látok alebo tekutých plynov určených pre vozidlá(25);

3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES z 20. decembra 1994 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín (POZ), ktoré vznikajú pri skladovaní benzínu a jeho distribúcii z distribučných skladov do čerpacích staníc(26);

4)  Smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia(27);

5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov, inštalovaných v necestných pojazdných strojoch, zmenená a doplnená(28);

6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998, ktorá sa týka kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS(29);

7)  Smernica Rady 1999/13/ES z 11. marca 1999 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach(30);

8)  Smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/12/EHS(31);

9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov(32);

10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení;

11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie;

12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel a o zmene a doplnení smernice 1999/13/ES(33);

13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách(34);

14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/33/ES zo 6. júla 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES, vzhľadom na obsah síry v lodných palivách(35).

11.  Informácie o všetkých opatreniach na obmedzenie znečistenia ovzdušia, ktoré sa plánovali pri uplatňovaní v súvislosti s dosiahnutím cieľov kvality ovzdušia zahŕňajú:

na úrovni aglomerácií a zón:

a)   zníženie emisií zo stacionárnych zdrojov pri zabezpečení, aby boli malé a stredné stacionárne spaľovacie zdroje znečistenia (vrátane z biomasy) vybavené kontrolným zariadením alebo aby boli nahradené;

b)   zníženie emisií z vozidiel prostredníctvom zdokonalenia zariadenia na kontrolu emisií. Malo by sa zvážiť využívanie ekonomických stimulov na urýchlenie osvojenia oparení;

c)   obstarávanie zo strany verejných orgánov v súlade s príručkou o environmentálnom verejnom obstarávaní(36) cestných vozidiel, palív a spaľovacích zariadení na zníženie emisií, vrátane nákupu:

d)   opatrenia na obmedzenie emisií z dopravy prostredníctvom plánovania a riadenia dopravy (vrátane stanovenia poplatkov za dopravné zaťaženie, diferencovaných parkovacích poplatkov a ostatných ekonomických stimulov; zriaďovania "zón s nízkymi emisiami");

e)   opatrenia na podporu zmeny dopravy k menej znečisťujúcim prostriedkom;

f)   zabezpečenie, aby sa palivá s nízkymi emisiami využívali v malých, stredných a veľkých stacionárnych a mobilných zdrojoch;

na regionálnej a národnej úrovni:

g)   opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia v rámci povolení podľa smernice 96/61/ES, národných plánov podľa smernice 2001/80/ES a prostredníctvom využívania ekonomických nástrojov ako sú dane, poplatky alebo obchodovanie s emisiami.

12.  Zoznam publikácií, dokumentov, prác atď. využívaných na doplnenie informácií požadovaných podľa tejto prílohy.

PRÍLOHA XVI

VEREJNÉ INFORMÁCIE

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa aktuálne informácie o okolitých koncentráciách znečisťujúcich látok podľa tejto smernice bežne poskytovali verejnosti.

2.  Poskytnuté okolité koncentrácie sa predložia vo forme priemerných hodnôt v rámci vhodného priemerovaného obdobia podľa ustanovení v prílohe VII a prílohách XI až XIV. Informácie musia minimálne obsahovať akékoľvek prekročenie úrovní v rámci cieľov kvality ovzdušia vrátane limitných hodnôt, cieľových hodnôt, výstražných hraničných prahov, informačných hraničných prahov a dlhodobých cieľov týkajúcich sa regulovaných znečisťujúcich látok. Taktiež poskytne krátke hodnotenie v súvislosti s cieľmi kvality ovzdušia a vhodné informácie vzhľadom na účinky na zdravie prípadne na vegetáciu.

3.  Informácie o okolitých koncentráciách oxidu siričitého, oxidu dusičitého, tuhých častíc, ozónu a oxidu uhoľnatého sa musia aktualizovať minimálne na dennom základe a v prípade možnosti sa informácie aktualizujú na hodinovom základe. Informácie o okolitých koncentráciách olova a benzénu predložené ako priemerná hodnota za posledných 12 mesiacov sa musia aktualizovať na trojmesačnom základe a v prípade možnosti na mesačnom základe.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa aktuálne informácie o skutočných alebo predpokladaných prekročeniach výstražných hraničných prahov a akýchkoľvek informačných hraničných prahov poskytli verejnosti. Predložené detaily musia obsahovať minimálne tieto informácie:

PRÍLOHA XVII

OPATRENIA, KTORÉ JE POTREBNÉ PRIJAŤ PRI ZDROJI, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY DOSIAHLI LIMITNÉ HODNOTY KVALITY OVZDUŠIA V STANOVENEJ LEHOTE

–   zaradenie spaľovacích elektrární od 20 do 50 MW do smernice 96/61/ES;

–  EURO VI pre ťažké nákladné vozidlá;

–   nové normy pre domáce tepelné zariadenia;

–   opatrenia koordinované na úrovni Spoločenstva, ktoré by nabádali vlastníkov lodí k zníženiu emisií a/alebo k zavedeniu noriem pre emisie z motorov lodí EÚ, alebo nových noriem pre emisie z motorov lodí, dohodnuté na úrovni Medzinárodnej námornej organizácie.

PRÍLOHA XVIII

TABUĽKA ZHODY

(1) Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006, s. 84. (2) Ú. v. EÚ C 206, 29.8.2006, s. 1. (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 26. septembra 2006. (4) Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1. (5) Ú. v. ES L 296, 21.11.1996, s. 55. Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1). (6) Ú. v. ES L 163, 29.6.1999, s. 41. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 2001/744/ES (Ú. v. ES L 278, 23.10.2001, s. 35). (7) Ú. v. ES L 313, 13.12.2000, s. 12. (8) Ú. v. ES L 67, 9.3.2002, s. 14. (9) Ú. v. ES L 35, 5.2.1997, s. 14. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie 2001/752/ES (Ú. v. ES L 282, 26.10.2001, s. 69). (10) Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2005, s. 3. (11) Ú. v. ES L 171, 27.6.1981, s. 11. (12) Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22. Smernica zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003. (13) Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 1. Smernica zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003. (14) Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12. (15) Ú. v. EÚ L 87, 25.3.2004, s. 50. (16) Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30. (17) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1). (18) Ú. v. EÚ […], […], s. […]. (19) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11). (20) * 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (21) * 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (22) Alebo vhodné obdobie pre najodľahlejšie regióny. (23) Ú. v. ES L 125, 18.5.1994, s. 1. (24) Ú. v. ES L 76, 6.4.1970, s. 1. (25) Ú. v. ES L 36, 9.2.1988, s. 33. (26) Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 24. (27) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 22. (28) Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1. (29) Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58. (30) Ú. v. ES L 85, 29.3.1999, s. 1. (31) Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13. (32) Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91. (33) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87. (34) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64. (35) Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 59. (36) SEK(2004)1050.