Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o urbanistickom rozmere v súvislosti s rozšírením(1) a z 18. januára 2006 o environmentálnych aspektoch trvalo udržateľného rozvoja(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o tematickej stratégii pre životné prostredie v mestách (KOM(2005)0718),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom "Smerom k tematickej stratégii pre životné prostredie v mestách" (KOM(2004)0060),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva(3),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0233/2006),

A.   keďže približne 80 % obyvateľov Európy žije v mestách a ich potreby a záujmy nie sú vždy dostatočne zastúpené vo fondoch, projektoch, iniciatívach a stratégiách EÚ,

B.   keďže cieľom tematickej stratégie pre životné prostredie v mestách je podporiť celkovú environmentálnu činnosť v mestách Európy znižovaním byrokracie, posilňovaním účinnosti vykonávania environmentálnej politiky a podporou dlhodobých environmentálnych plánov na miestnej úrovni,

C.   keďže, napriek tomu, že podiel verejnej hromadnej dopravy v nových členských štátoch klesá, je stále vyšší ako v starých členských štátoch, by sa mali zohľadniť opatrenia, ktoré môžu zastaviť ďalšie znižovanie využívania verejnej hromadnej dopravy,

D.   keďže šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva podporil predovšetkým potrebu riešiť nárast objemu dopravnej premávky a dosiahnuť výrazné odelenie rastu dopravy od rastu HDP,

E.   keďže energetická závislosť EÚ by sa mala riešiť tiež na úrovni miest, pričom najväčší nárast spotreby energie je v odvetví dopravy, a keďže o politikách v ostatných odvetviach, ako je bytová výstavba a voľba zdrojov energie pre vykurovanie, sa v podstate rozhoduje na miestnej úrovni,

1.   víta oznámenie Komisie o tematickej stratégii pre životné prostredie; domnieva sa však, že nestačí na dosiahnutie cieľov stanovených v šiestom environmentálnom akčnom programe Spoločenstva;

2.   podporuje predovšetkým, že v oznámení je tiež uznaná dôležitá funkcia miest ako hospodárskych podnetov;

3.   zdieľa analýzu Komisie, podľa ktorej sú problémy životného prostredia miest veľmi komplexné, pretože ich príčiny sú vzájomne prepojené, a potvrdzuje upozornenie Komisie, že miestne iniciatívy týkajúce sa riešenia jedného problému môžu spôsobiť nové problémy niekde inde;

4.   vyjadruje poľutovanie, že napriek zámerom šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva nenavrhla Komisia žiadne právne záväzné opatrenia ani termíny, ktoré by sa týkali cieľov stanovených v uvedenom akčnom programe;

5.   ľutuje, že tematická stratégia pre životné prostredie sa nepokúša zladiť európske politiky medzi mestskými a vidieckymi oblasťami či medzi mestami situovanými centrálne a mestami v odľahlejších oblastiach;

6.   vyzýva Komisiu, aby vydala usmernenia o uplatňovaní pripravovanej smernice o kvalite ovzdušia a čistejšom vzduchu pre Európu, a aby zabezpečila jej riadne presadzovanie;

7.   zdôrazňuje, že Komisia by v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi mala podporovať každú aglomeráciu, v ktorej žije viac ako 100 000 obyvateľov, aby vypracovala plán trvalo udržateľného mestského riadenia a trvalo udržateľnej mestskej dopravy;

8.   požaduje, aby usmernenia Komisie obsahovali spoločné kľúčové indikátory v súlade so záväzkami a cieľmi stanovenými v príslušnej platnej politike životného prostredia EÚ (napr. smernice o vzduchu, hluku, vode a odpadoch, energetickej účinnosti a ochrane klímy) s cieľom umožniť porovnanie a stanovenie kritérií medzi európskymi mestami;

9.   domnieva sa, že plán trvalo udržateľného mestského riadenia by mal zohľadniť aj tieto dokumenty:

10.   domnieva sa, že plány rvalo udržateľného mestského riadeniaby sa mali zostavovať takto:

11.   zdôrazňuje, že občania, mimovládne organizácie, hospodárske subjekty a ďalšie zúčastnené strany by sa mali zúčastňovať na prípravách plánov trvalo udržateľného mestského riadenia, ktoré by mali byť sprístupnené verejnosti; ďalej sa domnieva, že je tiež nevyhnutné pravidelne hodnotiť dosiahnutý pokrok a šíriť výsledky týchto hodnotení;

12.   vyzýva Komisiu, aby v rámci konzultácie v roku 2009 uskutočnila strednodobé preskúmanie realizácie technických usmernení a podporuje prácu Komisie v súvislosti so zriadením tematického internetového portálu pre miestne orgány;

13.   vyzýva Komisiu, aby v rámci nového mestského rozvoja navrhla cieľ pre rozlohu zelených plôch na jedného občana a domnieva sa, že tento cieľ by mal byť zahrnutý v plánoch trvalo udržateľného mestského riadenia, aby sa zabránilo úbytku zelených plôch v mestských oblastiach, ktoré nedosahujú tento cieľ;

Trvalo udržateľné mestské riadenie

14.   vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných strategických referenčných rámcoch a operačných programoch uprednostňovali financovanie projektov, ktorými sa realizujú trvalo plány trvalo udržateľného mestského riadenia a trvalo udržateľnej mestskej dopravy, ako aj projekty, ktoré obmedzujú výstavbu na tzv. zelenej lúke a podporujú využitie existujúcich priemyselných objektov, a aby podporovali vysádzanie stromov pri cestách a vymedzovanie väčšieho rozsahu zelených plôch;

15.   vyzýva členské štáty, aby podporovali využívanie programu environmentálneho riadenia a auditu miestnymi orgánmi;

16.   vyzýva mestské orgány, aby vo svojich verejných súťažiach pravidelne zohľadňovali kritériá trvalej udržateľnosti, a aby v plánoch trvalo udržateľného mestského riadenia prijali príslušné záväzky;

17.   podporuje myšlienku kompostovania ako protikladu k spaľovaniu, prírodného spracovania odpadu s cieľom zabrániť miestnemu znečisteniu;

18.   domnieva sa, že je tiež dôležité, aby sa občania viac zúčastňovali na miestnych rozhodnutiach tak politickými, ako aj technickými prostriedkami;

19.   domnieva sa, že je potrebné viac sa zaoberať obmedzovaním a odstraňovaním nečistoty, odpadkov, grafity, zvieracích výkalov a nadmerného hluku z domácich hudobných zariadení a z vozidiel;

Trvalo udržateľná mestská doprava

20.   podporuje myšlienku plánov trvalo udržateľnej mestskej dopravy ako nástroja na zlepšenie životného prostredia v mestách, zdôrazňuje však potrebu využívať tento nástroj pružne s cieľom v dostatočnej miere zohľadniť konkrétne požiadavky každého členského štátu a jeho mestských oblastí a aj regiónov postihnutých špecifickými obmedzeniami;

21.   zdôrazňuje, že plány trvalo udržateľnej mestskej dopravy by mali obsahovať konkrétne a merateľné ciele, ktoré je možné prezentovať a monitorovať prostredníctvom porovnávacej tabuľky, čím by sa vylepšilo šírenie osvedčených postupov medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že plány trvalo udržateľnej mestskej dopravy by mali byť dostatočne pružné, aby zohľadňovali nový vývoj;

22.   domnieva sa, že využívanie technológií a prostriedkov dopravy, ktoré sú šetrné voči životnému prostrediu, je základným faktorom dosiahnutia čistejšieho životného prostredia v mestách; v tejto súvislosti poukazuje najmä na využívanie biopalív, technológií hybridných vozidiel, bicyklov, nákladných vozidiel a autobusov, ktoré spĺňajú normy EÚ týkajúce sa zdokonaleného vozidla, priaznivého pre životné prostredie (EEV – enhanced environment-friendly vehicle)(8); bude preto venovať osobitnú pozornosť návrhu Komisie na zavedenie čistých vozidiel verejnej hromadnej dopravy a navrhuje, aby miestnym agentúram pre energetickú účinnosť bola pridelená špecifická oblasť činnosti súvisiaca s mestskou dopravou;

23.   podporuje rozvoj verejnej hromadnej dopravy využívajúcej udržateľné zdroje energie a naliehavo žiada, aby bola dosiahnutá lepšia rovnováha medzi individuálnou a hromadnou dopravou v mestských oblastiach;

24.   poukazuje na potrebu podporovať väčšie využívanie verejnej hromadnej dopravy v mestských oblastiach; ďalej sa domnieva, že dopravné služby v mestách musia byť prispôsobené tak požiadavkám priestorového plánovania (staromestské štvrte, okrajové časti, dopravné spojenie na letiská, stanice, priemyselné oblasti, nákupné zóny atď.), ako aj potrebám verejnosti a demografickým zmenám (starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím atď.);

25.   vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s miestnymi orgánmi vynaložili úsilie s cieľom dosiahnuť v období rokov 2002 – 2012 presunutie najmenej 5 % kilometrov najazdených osobnými vozidlami v rámci mesta do udržateľných spôsobov dopravy, ako je verejná hromadná doprava a cyklistika;

26.   zdôrazňuje, že prístup k mobilite pre všetkých (aj pre tých, pre ktorých je osobné vozidlo nedostupné) je spoločenským faktorom, ktorý treba zohľadniť;

27.   vzhľadom na to, že dostupnosť je pre udržateľný rozvoj kľúčová a musí byť predmetom integrovanej mestskej politiky, vyzýva inštitúcie EÚ, aby podporovali výmeny osvedčených postupov medzi miestnymi a národnými orgánmi a vyzýva Komisiu, aby monitorovala presadzovanie existujúcej európskej legislatívy na podporu dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím, a najmä presadzovanie predpisov upravujúcich osobitné postupy verejného obstarávania Spoločenstva, ktoré výslovne vyžadujú koncepciu prispôsobenú všetkým užívateľom;

28.   domnieva sa, že plány trvalo udržateľnej mestskej dopravy by mali zahŕňať prostriedky, ktoré miestne orgány zamýšľajú použiť na:

29.   pripomína členským štátom, že ich úlohou pri budovaní miest je brať ohľad na najcitlivejších účastníkov dopravy, napríklad znížením najvyššej prípustnej rýchlosti alebo vytvorením peších zón v centrách miest alebo obytných zónach, s cieľom znížiť úmrtnosť na cestách o 50 % do roku 2010, ako sa uvádza v Bielej knihe o európskej dopravnej politike;

30.   navrhuje vytvoriť mestské logistické plány s cieľom znížiť a zlepšiť prepravu tovaru v mestách, pritom by mal byť koordinovaný predovšetkým miestny rozvoz tovaru v mestách;

31.   pripomína, že znečisťovanie ovzdušia je hlavnou príčinou zdravotných problémov v EÚ; preto zdôrazňuje, že mestá s veľkou mierou znečisťenia ovzdušia by mali uvažovať o vytvorení zón nízkych emisií;

32.   podporuje boj proti emisiám priamo pri zdroji a zavádzanie inovačných opatrení zameraných na riešenie problémov životného prostredia miest; zdôrazňuje, že podľa štúdií spôsobuje plynulá nákladná doprava až o 38 % menej emisií tuhých znečisťujúcich látok než viaznuca doprava, a že je preto nevyhnutné uvažovať o inovačných opatreniach na podporu plynulosti dopravy;

33.   požaduje lepšiu koordináciu medzi miestnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť určitú mieru súdržnosti; zlá koordinácia medzi miestnymi orgánmi spôsobuje zvýšenie nákladov na dopravu, zvýšenie dopravy a tým aj zvýšenie znečistenia životného prostredia;

Trvalo udržateľné mestské plánovanie

34.   poznamenáva, že Komisia vhodne identifikovala problémy a súčasnú situáciu v tejto oblasti, nenavrhla však žiadne kroky na ich riešenie;

35.   zdôrazňuje potrebu plánovania a projektovania sídlisk a výškových budov pre boj s trestnou činnosťou a taktiež potrebu verejných plôch, ako sú parkoviská a spojovacie cesty k staniciam;

36.   zdôrazňuje aj sociálny rozmer trvalo udržateľného mestského plánovania a odporúča všeobecné zlepšenie kvality života v centrách miest holistickým (predovšetkým sociálnym, kultúrnym a environmentálnym) prístupom;

37.   žiada, aby sa pri novej výstavbe a pri rozširovaní mestských oblastí vyvinulo úsilie o rešpektovanie topografie a prirodzenej štruktúry oblasti s cieľom zachovať identitu a vzhľad prostredia;

38.   navrhuje, aby sa pri meststkom plánovaní počítalo s väčším množstvom zelených plôch a aby pri rozširovaní miest a novej výstavbe zostal dostatok prírodných oblastí dostupných verejnosti a mohla si tak vybudovať vzťah k prírode;

39.   žiada, aby ako preventívne opatrenia na zachovanie historických oblastí, prírodných oblastí, riek, jazier a mokradí boli okolo týchto oblastí vytvorené ochranné zóny, ktoré budú smieť byť zastavané len málo, aby nevznikol žiaden tlak na novú výstavbu;

40.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum vzťahu medzi rôznymi urbanistickými modelmi a sociálnym správaním, ako aj podmienkami, ktoré prispievajú sociálnej harmónii a zdraviu;

41.   zdôrazňuje, že niektoré historické štvrte - hodnotné súčasti nášho spoločného dedičstva – boli v mestách celé desaťročia zanedbávané; odporúča vytvoriť národné, regionálne alebo miestne podporné programy s cieľom podporiť primeranú obnovu týchto oblastí vrátane architektúry, verejných priestranstiev, ako aj brehov riek, mostov a ďalších verejných stavieb;

42.   domnieva sa, že na riešenie problému klimatických zmien v mestách, ako je nedostatočná prirodzená ventilácia, ktorá má za následok obdobia s veľmi vysokými teplotami a veľkým znečistením ovzdušia, by do mestského plánovania mal byť zaradený výskum klímy v mestách, aby sa zabránilo efektu veterného tunela vysokých budov; zdôrazňuje, že znižovanie rozaahu zelených plôch znižuje prirodzenú ventiláciu;

43.   nalieha na členské štáty, aby podporovali projekty spolufinancované EÚ, ktoré sa týkajú rozvoja a modernizácie diaľkového vykurovania, a aby podporovali zvýšenie budovania a využívania diaľkového vykurovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v prípade energetickej krízy je pri diaľkovom vykurovaní jednoduchší prechod na iné energetické zdroje;

44.   zdôrazňuje skutočnosť, že by sa mali vytvoriť nové spôsoby vodného hospodárstva v mestách, zamerané na udržanie dažďovej vody v mestách na dlhšie obdobia horúceho a suchého leta, na zamedzenie bleskových záplav a na obmedzenie bytovej výstavby a iných stavebných činností v záplavových oblastiach;

45.   navrhuje, aby boli vypracované usmernenia Spoločenstva na podporu a realizáciu trvalo udržateľného riadenia vodných zdrojov v mestách, s cieľom zohľadniť vplyvy klimatických zmien, pričom by mali byť stanovené požiadavky na efektívnosť spotreby vody v nových budovách, udržanie vody z obdobia vlahy pre suché a teplé obdobie, udržanie vody ako chladiaceho systému v teplom období a trvalo udržateľné mestské odvodňovacie systémy, aby sa znížili straty vody a riziko povodní, znížila nepriepustnosť pôdy a zvýšila ochrana vody;

46.   zastáva názor, že pri realizácii tematickej stratégie je potrebné zohľadniť okrem množstva vody aj jej kvalitu; preto vyzýva Komisiu, aby podporovala zdieľanie osvedčených postupov v tejto oblasti v prípade úsilia o pripojenie sa k sieťam, ktoré boli vybudované ako súčasť vykonávania smernice o vode;

47.   zdôrazňuje význam renovácie zastaraných vodovodných potrubí a systémov kanalizácie v mestách;

Trvalo udržateľná mestská výstavba

48.   vyjadruje ľútosť nad tým, že hoci trvalo udržateľná mestská výstavba bola identifikovaná ako jedna zo štyroch kľúčových oblastí v "Smerom k tematickej stratégii pre životné prostredie v mestách", navrhnutá stratégia neobsahuje konkrétne kroky v tejto oblasti;

49.   zdôrazňuje dôležitosť zvyšovania environmentálnej výkonnosti energeticky úsporných budov (izolácia, obnoviteľné využitie energie, zelené strechy, pasívna/aktívna solárna konštrukcia, nízkoenergetické domy atď.); podporuje využitie obnoviteľných, prípadne miestnych zdrojov energií v mestskom prostredí, ako aj projektovanie budov s ohľadom na hospodárenie s vodou (uchovanie a opätovné využitie dažďovej vody, úsporné splachovanie toalety, úsporné práčky a umývačky riadu); preto odporúča ďalšie porovnávanie výkonov a v celej EÚ zdieľanie osvedčených postupov týkajúcich sa zlepšenia energetickej účinnosti, zavedenia obnoviteľných zdrojov energie a všeobecne pokroku pri trvalo udržateľnej mestskej výstavbe;

Financovanie, výskum a výmena osvedčených postupov

50.   zdôrazňuje potrebu podporiť zavedenie takýchto iniciatív, ktoré budú primerane financované zo strany EÚ, najmä prostredníctvom osobitných programov a fondov ako napr. CIVITAS(9); podporuje názor Komisie, že existujú možnosti získania finančnej pomoci na riešenie prioritných otázok súvisiacich so životným prostredím v mestských oblastiach v rámci navrhovaného nariadenia Life+, Kohézneho fondu, štrukturálnych fondov a rámcového programu v oblasti výskumu, a stavia sa preto proti akémukoľvek kráteniu ich rozpočtu; poukazuje však na potrebu určiť zdroje dodatočného osobitného financovania, aby bolo možné čeliť novým výzvam vyplývajúcim zo stratégie pre životné prostredie v mestách;

51.   prijíma odporúčania Komisie, aby sa na riadenie mestského prostredia zvolil integrovaný prístup a zastáva názor, že ak sa takýto prístup uplatňuje na miestnej úrovni a s podporou členských štátov, mal by byť jedným z kritérií na získanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z pôžičiek Európskej investičnej banky (EIB);

52.   vyzýva EIB, aby zlepšila svoje úverové nástroje, s cieľom účinne podporovať trvalo udržateľný mestský rozvoj, a v rámci súčasných programov prednostne riešila také projekty výstavby miest, v ktorých sa realizujú plány pre trvalo udržateľné riadenie miest, predovšetkým v oblasti energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a trvalo udržateľnej infraštruktúry mestskej dopravy; vyzýva tiež EIB, aby zabezpečila súlad medzi ňou financovanými investíciami a cieľmi trvalo udržateľného mestského riadenia;

53.   zdôrazňuje význam výskumu v spojení s mestskou politikou vrátane otázok týkajúcich sa dodávok elektrickej energie a plynu, vykurovania a klimatizácie a odpadového hospodárstva, a vyzýva Komisiu, aby do siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu opäť zahrnula osobitné ustanovenia zaoberajúce sa touto témou;

54.   podporu siete národných kontaktných miest pre mestské otázky, ako napríklad Európskej siete informácií o mestách, považuje za veľmi dôležitú a víta pokračovanie podpory programu URBACT v rámci navrhovanej kohéznej politiky na roky 2007 – 2013;

55.   požaduje podporu výmeny osvedčených postupov medzi mestskými orgánmi na úrovni EÚ na realizáciu plánu trvalo udržateľného mestského riadenia; ďalej navrhuje, aby sa prostredníctvom kampaní, ktoré môžu organizovať združenia miest, zameraných na zamestnancov verejnej správy, ako aj na volených zástupcov, podporovala úprimná a otvorená výmena negatívnych skúseností s cieľom vyhnúť sa v budúcnosti chybám pri mestskom rozvoji;

56.   naliehavo žiada Komisiu, aby sa podrobnejšie zaoberala významom vzťahov medzi mestami a ich okolím pre trvalý mestský rozvoj, ktorý prispieva k celkovej súdržnosti EÚ, a v tejto súvislosti žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali tento trvalo udržateľný mestský rozvoj;

57.   navrhuje, aby sa členským štátom pridelili finančné prostriedky EÚ a tieto ich využili na vylepšenie budov a štvrtí;

Lepšie zákonodarstvo

58.   vyzýva Komisiu a Radu, aby spolu s Európskym parlamentom dospeli k medziinštitucionálnej dohode, v ktorej tieto tri inštitúcie vyjadria svoje odhodlanie vykonávať všetky existujúce právne predpisy Spoločenstva, ktoré sa uvádzajú v tomto uznesení; vyjadruje presvedčenie, že takáto dohoda by prispela k zvýšeniu zodpovednosti a tým aj k "lepšiemu zákonodarstvu";

o
o   o

59.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2005)0387. (2) Prijaté texty, P6_TA(2006)0020. (3) Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1. (4) Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 39. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1). (5) Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12. (6) Ú. v. ES L 296, 21.11.1996, s. 55. (7) Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30. (8) Smernica 2005/55/ES týkajúca sa emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok (Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2005, s. 1). (9) CIVITAS: CIty–VITAlity–Sustainability (mesto-vitalita-trvalá udržateľnosť); na programy CIVITAS I (2002-2006) a CIVITAS II (2005-2009) je vyhradený celkový rozpočet viac ako 300 miliónov EUR.