Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o Bielej knihe o verejnoprospešných službách (KOM(2004)0374),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii (KOM(2006)0177),

–   so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu(1),

–   so zreteľom na článok 36 Charty základných práv Európskej únie, ktorý sa týka prístupu k službám vo všeobecnom hospodárskom záujme,

–   so zreteľom na články 2, 5, 16, 73, 86, 87, 88 a 295 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na svoje uznesenia o verejnoprospešných službách, najmä na uznesenie z 13. novembra 2001 o oznámení Komisie o verejnoprospešných službách v Európe(2), uznesenie zo 14. januára 2004 o Zelenej knihe Komisie o verejnoprospešných službách(3) a svoje uznesenie z 22. februára 2005 o štátnej pomoci vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme(4),

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. februára 2006 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o službách na vnútornom trhu(5),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Lisabone z 15. a 16. marca 2000, so zreteľom na zasadanie Európskej rady v Nice zo 7., 8. a 9. decembra 2000, na zasadanie Európskej rady v Laekene z 14. a 15. decembra 2001 a na zasadanie Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002 o službách vo verejnom záujme,

–   so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v oblasti služieb vo verejnom záujme, predovšetkým však na rozsudok z 19. mája 1993 vo veci 320/91, Corbeau(6), z 27. apríla 1994 vo veci C-393/92, Almelo(7), z 18. novembra 1999 vo veci C-107/98, Teckal(8), z 3. júla 2003 v spojených veciach C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Chronopost(9), z 24. júla 2003 vo veci C-280/00, Altmark(10), z 27. novembra 2003 v spojených veciach C-34/01 až C-38/01, Enirisorse(11), a z 11. januára 2005 vo veci C-26/03, Stadt Halle(12),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A6–0275/2006),

A.   keďže v zmluvách je zakotvená zásada otvoreného sociálneho trhového hospodárstva a tieto zásady sú okrem iných dôležité v tejto súvislosti:

B.   keďže SVZ sú nielen dôležitou súčasťou sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ale aj v podstatnej miere prispievajú ku konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva,

C.   keďže hospodárska súťaž, ktorej cieľom je pomôcť pri dovŕšení jednotného trhu riadiaceho sa pravidlami sociálneho trhového hospodárstva a regulovaného predpismi o hospodárskej súťaži, je základným demokratickým právom, obmedzujúcim nielen štátnu moc, ale najmä zneužívanie dominantnej pozície na trhu a chrániacim práva spotrebiteľov,

D.   keďže rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev sú v súčasnosti obšírne, neustále sa vyvíjajú a zahŕňajú viaceré aspekty SVZ vrátane štátnej pomoci, rovnakého zaobchádzania a/alebo porušovania súťaže,

E.   so zreteľom na vývoj prípadov, ktoré prejednáva Súdny dvor a ktoré sa týkajú zlučiteľnosti SVZ s pravidlami vnútorného trhu a európskymi pravidlami pre hospodársku súťaž a so zreteľom na potrebu reagovať na tieto prípady a vysvetliť pozitívne európske právo v tejto oblasti,

F.   keďže vývoj trhov a spôsob, akým sa spoločnosti organizujú, podlieha dynamickému vývoju, ktorý sa v jednotlivých členských štátoch odlišuje, uplatňovanie pevných pravidiel a definícií by vytvorilo prekážku pri dosahovaní optimálnych hospodárskych a sociálnych výsledkov,

G.   keďže nie je možné jednotne vymedziť pojem SVZ v tak rozmanitom sociálnom a hospodárskom prostredí, aké predstavuje EÚ,

H.   keďže dostupnosť efektívnych SVZ je pevnou súčasťou hospodárskych, spoločenských a sociálnych systémov všetkých členských štátov; keďže spomínaná dostupnosť je v jednotlivých členských štátoch rôzna, a keďže úspešné dovŕšenie vnútorného trhu by malo umožniť členským štátom, aby vybudovali účinné a výkonné SVZ, pričom budú úplne rešpektovať záujmy občanov v súvislosti s ich dvojitou rolou, teda rolou spotrebiteľov služieb a daňových poplatníkov a zodpovednosť členských štátov a nebude neprimerane obmedzovať voľnosť miestnych a regionálnych orgánov pri vytváraní a zabezpečovaní vysokej kvality, frekvenciou výskytu, cenovej dostupnosti a prístupnosti takýchto služieb,

I.   keďže SVZ a služby vo všeobecnom hospodárskom záujme (SVHZ) by sa mali poskytovať jednotne v celej EÚ; keďže cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti je zmenšenie rozdielov v stupni rozvoja jednotlivých regiónov a podpora harmonického rozvoja EÚ, najmä v nových členských štátoch,

J.   keďže s ohľadom na zásadu subsidiarity v súlade s článkom 5 ods. 2 Zmluvy o ES je úlohou členských štátov a ich regionálnych a/alebo miestnych orgánov vymedziť pojem SVZ a určiť, ktoré jednotlivé služby sem spadajú a aký má byť spôsob ich organizácie, financovania, dodávania, hodnotenia a kontroly a toto by sa malo plne zohľadniť pri vypracovávaní ďalších právnych predpisov,

K.   keďže s ohľadom na zlučiteľnosť pravidiel vnútorného trhu a hospodárskej súťaže s riadne funkčnými SVZ, je potrebné vytvoriť väčšiu právnu istotu, s cieľom zabezpečiť nevyhnutné právomoci vnútroštátnych, regionálnych a miestnych úradov pri prijímaní rozhodnutí a predchádzaní konfliktom a právnym postupom s náležitým ohľadom na vnútorný trh a vyššie uvedenú pozíciu Európskeho parlamentu o službách na vnútornom trhu a jasné vykonávanie predpisov súvisiacich s vnútorným trhom a hospodárskou súťažou,

L.   keďže sektorové smernice ES týkajúce sa SVHZ v sieťových odvetviach hospodárstva a v ostatných sektoroch, v ktorých sa dosiahlo alebo začalo otvorenie trhu, dosiahli úspech z hľadiska poskytovania lepších služieb za nižšie ceny a predstavujú spoľahlivý rámec,

M.   keďže početné sektorové iniciatívy týkajúce sa otvorenia vnútorného trhu v oblasti služieb a vyššie uvedená pozícia Európskeho parlamentu o službách na vnútornom trhu poskytuje viac príležitostí pre hospodársku súťaž a lepšie fungovanie v oblastiach SVHZ, čím sa dostáva do popredia potreba právnej jednoznačnosti v súvislosti so SVHZ,

N.   keďže SVHZ majú priamy vplyv na vnútorný trh služieb a mnohé odvetvia, ktoré poskytujú SVHZ boli úspešne modernizované a začlenené do týchto trhov so službami; keďže táto integrácia bola dosiahnutá kontrolovaným spôsobom a sprevádzali ju opatrenia na ochranu všeobecného záujmu, predovšetkým koncept univerzálnych služieb,

O.   keďže článok 16 Zmluvy o ES uznáva dôležitosť SVHZ, keďže články 43 až 49 Zmluvy o ES poskytujú právny základ na stanovenie opatrení Spoločenstva v oblasti voľného poskytovania služieb; keďže články 86 a 87 Zmluvy o ES a judikatúra Súdneho dvora poskytujú jasný rámec pokiaľ ide o štátnu podporu, ako aj spôsoby a úrovne financovania SVHZ; keďže článok 95 Zmluvy o ES je vhodným právnym základom pre otázky týkajúce sa verejného obstarávania a s ním súvisiace záležitosti,

P.   vzhľadom na to, že články 16 a 86 ods. 2 Zmluvy o ES sa vzťahujú na SVHZ, avšak Zmluva o ES neposkytuje žiadnu definíciu týchto služieb, keďže SVZ nie sú uvedené v Zmluve o ES, ale zaviedla ich až Komisia vo svojom oznámení, a keďže v súlade s vyššie uvedenou pozíciou Európskeho parlamentu o službách na vnútornom trhu by mali byť SVHZ vylúčené z pôsobnosti článku 16 navrhovanej smernice o službách a SVZ by mali z nej byť úplne vylúčené,

Q.   keďže sa podporujú rôzne formy riadenia a partnerstiev medzi hospodárskymi účastníkmi, ktorí poskytujú SVZ a SVHZ, a keďže by sa tak malo robiť v súlade s právomocami členských štátov v oblasti poskytovania týchto služieb v záujme efektívnosti a vysokej kvality,

R.   keďže by sa mal klásť väčší dôraz na cieľ Spoločenstva, ktorým je vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa spolu s prísnym dodržiavaním zásady subsidiarity,

S.   keďže Charta základných práv Európskej únie uznáva a rešpektuje prístup k SVHZ s cieľom podporiť sociálnu a územnú súdržnosť v EÚ,

1.   domnieva sa, že uznesenia o SVZ z 13. novembra 2001, 14. januára 2004 a 22. februára 2005 sú stále aktuálne, predovšetkým so zreteľom na:

2.   konštatuje, že pre maximálne využitie možností, ktoré ponúka vnútorný trh, je mimoriadne dôležité, aby bola prostredníctvom podmienok a ustanovení, ktorými sa riadi modernizácia trhov, zaručená spravodlivá, transparentná a účinná hospodárska súťaž, aby bola zachovaná sociálna súdržnosť a všeobecná prístupnosť služieb, a aby sa zabránilo zneužívaniu dominantnej pozície a vytváraniu nových monopolov, ktoré zabraňujú prístupu na trh novým účastníkom;

3.   zdôrazňuje, že SVZ by mali byť vysokokvalitné, komplexné, mali by byť poskytované za optimálnu cenu a na základe trvalej záruky dodávky a mali by rešpektovať sociálnu rovnováhu; a kladie dôraz na to, že väčšina SVZ môže byť poskytovaná na základe podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže, podľa zásady rovnakého zaobchádzania so súkromnými i verejnými podnikmi;

4.   žiada Komisia, aby mu predložila komplexnú analýzu doterajších vplyvov liberalizácie, a to predovšetkým s ohľadom na situáciu dotknutých spotrebiteľov a pracovníkov;

5.   zdôrazňuje, že väčšina SVHZ je poskytovaná na vnútornom trhu a preto zásadne podlieha pravidlám platným pre vnútorný trh, verejné obstarávanie, hospodársku súťaž a štátnu podporu a podlieha dohľadu Komisie pokiaľ ide o zneužívanie, bez toho, aby bola dotknutá skutočnosť, že uplatňovanie pravidiel nesmie brániť výkonu osobitných úloh SVHZ de facto alebo de iure, ktoré im boli prisúdené článkom 86 ods. 2 Zmluvy o ES; zdôrazňuje, že v súlade s článkom 16 Zmluvy o ES, ktorý sa týka SVHZ, sú členské štáty a Spoločenstvo v rámci svojich právomocí zodpovedné za zabezpečenie fungovania týchto služieb na základe princípov a podmienok, ktoré im umožňujú splniť stanovenú úlohu;

6.   domnieva sa, že zákonné požiadavky všeobecného záujmu nesmú byť zámienkou na neprimerané uzavretie trhov so službami, pokiaľ ide o medzinárodných poskytovateľov, ktorí sa zaviažu a sú aj schopní dodržiavať zákonné požiadavky;

7.   zdôrazňuje, že najmä po rozšírení Európskej únie musí byť zabezpečená súdržnosť v oblasti SVHZ a že v rámci štrukturálnej politiky musia byť prepojené sieťové infraštruktúry SVHZ členských štátov a musí byť posilnená cezhraničná spolupráca s cieľom vytvoriť skutočný vnútorný trh a umožniť štandardizáciu;

8.   berie ohľad na hospodársku hodnotu týchto služieb a ich význam pre výrobu iného tovaru a poskytovanie iných služieb; zdôrazňuje, že spôsob organizácie SVHZ môže mať vplyv na vnútorný trh, napríklad prostredníctvom zákazu usadenia sa v krajine, v ktorej je služba poskytovaná;

9.   zastáva názor, že cieľom pravidiel hospodárskej súťaže by malo byť zlepšenie kvality poskytovania služieb, spotrebiteľského výberu a rozumné ceny a uskutočňovanie ďalších cieľov verejného záujmu vrátane trvalo udržateľného rozvoja;

10.   vyzýva Komisiu, aby spresnila rozdiel medzi SVZ a SVHZ vypracovaním operačných kritérií, ktoré by zohľadňovali národné tradície členských štátov, ktoré by boli založené na povahe verejných tovarov a verejnom financovaní alebo na mechanizmoch solidarity mechanizmov SVZ; zdôrazňuje, že pri mnohých SVZ sa nesmierne ťažko rozlišujú hospodárske a nehospodárske aspekty, vzhľadom na ich dynamický charakter a rýchly rozvoj; preto víta skutočnosť, že Komisia vo svojej Bielej knihe o SVZ uvádza, že "v prípade napätia má prednosť efektívne plnenie verejnoprospešných úloh pred aplikáciou pravidiel zmluvy"; uznáva, že pri pokuse o definovanie SVZ nesmie byť z pravidiel pre vnútorný trh a hospodársku súťaž vyňatý široký záber SVZ; konštatuje, že presné definovanie SVZ a SVHZ by bolo v rozpore so slobodou členských štátov definovať svoje SVZ;

11.   domnieva sa, že článok 86 ods. 2 Zmluvy o ES poskytuje členským štátom záruky toho, že je zabezpečené také poskytovanie SVHZ, ktoré je v súlade so všeobecnými záväzkami v oblasti poskytovania služieb stanovenými právnymi predpismi Spoločenstva alebo členských štátov; pripája sa k výkladu Súdneho dvora, podľa ktorého existuje paralela medzi týmto vyhodnotením a preskúmaním proporcionality v rámci článku 49 Zmluvy o ES;

12.   pripomína skutočnosť, že platné predpisy v tejto oblasti sú stanovené judikatúrou Súdneho dvora a výkladom jednotlivých prípadov Komisie a teda, že doteraz nebola dosiahnutá ani potrebná právna istota, ani primeraná transparentnosť;

13.   ďalej žiada Komisiu, aby objasnila najmä dve hlavné otázky: dôsledky judikatúry Súdneho dvora na základe odvetvového prístupu a uplatnenie práva hospodárskej súťaže na SVZ a na SVHZ, najmä so zreteľom na ich financovanie;

14.   berie na vedomie, že na poskytovanie SVZ sa osvedčili miestne a regionálne orgány, keďže sa nachádzajú blízko k občanovi a dokážu zabezpečiť vhodnú účasť, ochranu spotrebiteľa a verejné blaho; konštatuje, že vláda na európskej úrovni musí pomôcť zabezpečiť, aby nebola ohrozená schopnosť vlád na miestnej a regionálnej úrovni v súvislosti s poskytovaním týchto služieb;

15.   zastáva preto názor, že v záujme:

16.   zdôrazňuje potrebu, aby boli existujúce alebo budúce odvetvové nariadenia založené na pravidlách vnútorného trhu a dodržiavaní zásady subsidiarity, a zdôrazňuje, že odvetvové predpisy by nemali byť spochybnené; pripomína úspech týchto odvetvových nariadení a odporúča rozšírenie odvetvového prístupu aj na ostatné odvetvia;

17.   vyzýva Komisiu, aby v rámci SVZ v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti zabezpečila väčšiu právnu istotu a predložila návrh odvetvovo špecializovanej smernice Rady a Európskeho parlamentu v tých oblastiach, v ktorých je to vhodné;

18.   nalieha preto na Radu, aby čo najskôr prijala spoločnú pozíciu k revízii nariadenia (EHS) č. 1191/69 z 26. júna 1969 o postupe členských štátov, ktorý sa týka záväzkov obsiahnutých v koncepcii služieb vo verejnom záujme v oblasti železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy(13);

19.   odporúča, aby sa v prípade, ak príslušný orgán označí poskytovanie služby ako SVHZ, rozhodlo o záväzkoch v oblasti verejných služieb na základe spravodlivého a transparentného výberového konania, ktoré by bolo založené na rovnakých podmienkach pre všetkých účastníkov, alebo na základe príslušného právneho aktu, ktorý musí spĺňať kritériá transparentnosti;

20.   víta návrh právneho rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc v podobe náhrad za záväzky v oblasti verejných služieb, ako aj úmysel Komisie prepracovať svoju smernicu 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch(14);

21.   odporúča, aby v prípade, že sa príslušný orgán rozhodol financovať SVHZ inak ako prostredníctvom finančných prostriedkov zo svojho všeobecného rozpočtu, si daný orgán zvolil takú formu financovania, ktorá je v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES, predovšetkým ustanoveniami článku 86 ods. 2, predovšetkým v prípade udelenia výnimočných a osobitných práv, pridelenia náhrady za poskytovanie verejných služieb alebo vytvorenia fondu pre poskytovanie verejných služieb, konštatuje, že vo všetkých týchto prípadoch je nevyhnutný transparentný tarifný systém, ako aj primerané a transparentné financovanie;

22.   odporúča, aby sa v prípade, ak má príslušný orgán v úmysle udeliť náhradu za poskytovanie verejných služieb s cieľom zabezpečiť financovanie SVZ, takáto náhrada nepovažovala za štátnu pomoc v zmysle článku 87 Zmluvy o ES za predpokladu, že:

23.   poukazuje na význam jasného uplatňovania ustanovení vyššie uvedeného rozhodnutia 2005/842/ES; zdôrazňuje však, že vyplatenie náhrady za povinnosti v oblasti verejných služieb by sa nemalo považovať za štátnu pomoc a že by sa právne predpisy mali primerane upraviť;

24.   zdôrazňuje, že úlohou príslušného orgánu je rozhodnúť o tom, či sa SVZ budú poskytovať priamo alebo sa poskytovaním týchto služieb poveria vonkajší ziskoví alebo neziskoví poskytovatelia služieb, pričom sa vykonáva rovnaká kontrola ako v prípade priamo poskytovaných služieb; v prípade, že príslušný orgán rozhodne o poskytovaní SVZ prostredníctvom subdodávateľa je nevyhnutné, aby bola vypísaná verejná súťaž; okrem toho je nevyhnutné, aby sa dodržiavala zásada miestnej a regionálnej samosprávy, na základe ktorej je príslušný orgán oprávnený, vzhľadom na verejný záujem, rozhodnúť o najlepšom spôsobe poskytovania služby;

25.   domnieva sa, že externé zadávanie SVZ zvyčajne zaväzuje daný orgán k tomu, aby priradil službu na základe zmluvy o verejnej službe v súlade s výsledkami verejnej súťaže; konštatuje, že zásada uzatvárania zmluvy o verejnej službe by mala príslušnému orgánu umožniť, aby v naliehavých prípadoch previedol túto zmluvu; vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi a Európskym parlamentom v rámci smerníc o verejnom obstarávaní alebo vo forme nariadenia objasnila príslušné kritériá; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje to, že miestne orgány by mali byť schopné zadať služobné úlohy priamo verejným organizáciám alebo podobným formám spoločných štruktúr alebo spoločnostiam, ktoré vlastnia, alebo riadia za predpokladu, že takéto orgány vykonávajú podstatnú časť svojich činností pre kontrolný úrad alebo úrady a nekonkurujú si na vonkajších trhoch, ale iba postupujú v súlade s domácim organizačným postupom, a je nevyhnutné, aby sa našlo riešenie, ktoré už od začiatku kategoricky nevylučuje účasť súkromnej sféry;

26.   v tejto súvislosti a v záujme možných zlepšení v oblasti účinnosti na základe zapojenia nových subjektov, ako aj spôsobov zabezpečovania SVZ požaduje, aby sa urýchlene zabezpečila väčšia právna istota, pokiaľ ide o rôzne formy organizácií orgánov (spolupráca medzi miestnymi orgánmi, partnerstvá verejného a súkromného sektora, udeľovanie koncesií), objasnenie európskych právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže, udeľovania zmlúv a štátnej pomoci, ako aj všeobecných kritérií platných v celej Európe; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa z právneho hľadiska objasnilo externé zadávanie verejných služieb, ktoré sa líši od verejných zákaziek; vyzýva Komisiu, aby podrobne vysvetlila pravidlá udeľovania takýchto externe zadávaných služieb a zreteľne oddelila tieto pravidlá od pravidiel týkajúcich sa verejných zákaziek;

27.   domnieva sa, že príslušný orgán by mal zabezpečiť, aby sa v odvetviach, pre ktoré stanovila pravidlá pre záväzky v oblasti všeobecných verejných služieb alebo konkrétne ciele, na základe transparentných pravidiel uplatňovali tie typy nariadení a nástrojov, ktoré sú pre každé odvetvie primerané;

28.   rovnako sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa v záujme transparentnosti a ochrany spotrebiteľa prijali usmernenia na vnútroštátnej a miestnej úrovni v týchto oblastiach:

29.   odporúča, aby sa v záujme vysoko-kvalitných a efektívnych SVZ podporovali dobrovoľné mechanizmy porovnávania a merania kvality na vnútroštátnej a európskej úrovni; mala by sa podporovať výmena skúseností a presadzovanie osvedčených postupov, ako aj zapájanie všetkých zúčastnených strán; navrhuje, aby sa takéto opatrenia týkali týchto aspektov:

30.   zdôrazňuje význam, aký ma posilňovanie kapacít členských štátov v oblasti kontroly s cieľom zabezpečiť účinné plnenie cieľov verejnej politiky vrátane dostupnosti a noriem kvality; ďalej zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby príslušné verejné orgány mali k dispozícii primerané nástroje a odborné poznatky, ktoré im umožnia posilniť hospodársku súťaž a zabezpečiť ochranu spotrebiteľa;

31.   vyzýva Komisiu, aby na základe tohto uznesenia, vyššie uvedeného uznesenia zo 14. januára 2004 a uznesenia z 9. marca 2005 o strednodobej revízii lisabonskej stratégie(15) predložila primerané právne podnety ako sa uvádza v tomto uznesení a pripomína, že tam, kde ich stanovuje zmluva, by spolurozhodovacie práva mali uplatňovať všetky zúčastnené strany v oblasti SVZ a SVHZ;

32.   poukazuje na to, že medzinárodné dohody uzatvorené Spoločenstvom, ako aj záväzky s nimi súvisiace, musia byť v súlade s vnútornými politikami a predpismi Spoločenstva;

33.   vyzýva predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005, s. 67. (2) Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 153. (3) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 294. (4) Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 117. (5) Prijaté texty, P6_TA(2006)0061. (6) Zb. 1993, s. 2533. (7) Zb. 1994, s. 1477. (8) Zb. 1999, s. 8121. (9) Zb. 2003, s. 6993. (10) Zb. 2003, s. 7747. (11) Zb. 2003, s. 14243. (12) Zb. 2005, s. 1. (13) Ú. v. ES L 156, 28.6.1969, s. 1. (14) Ú. v. ES L 195, 29.7.1980, s. 35. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2005/81/ES (Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005, s. 47). (15) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 164.