Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2006/2208(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0270/2006

Predkladané texty :

A6-0270/2006

Rozpravy :

PV 28/09/2006 - 5
CRE 28/09/2006 - 5

Hlasovanie :

PV 28/09/2006 - 7.1
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2006)0382

Prijaté texty
PDF 266kWORD 166k
Štvrtok, 28. septembra 2006 - Štrasburg
Opatrenia pre účinnú pomoc Európskej únie 2006
P6_TA(2006)0382A6-0270/2006

Uznesenie Európskeho parlamentu o silnejšej a lepšej spolupráci: balík opatrení pre účinnú pomoc Európskej únie, 2006 (2006/2208(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie" (KOM(2006)0087),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom "Posilnenie európskeho vplyvu: spoločný rámec na vypracovanie strategických dokumentov krajín a spoločné viacročné programovanie" (KOM(2006)0088),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom "Financovanie rozvoja a účinnosť pomoci - úlohy zvyšovania pomoci EÚ v rokoch 2006 - 2010" (KOM(2006)0085),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom "Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov – financovanie rozvoja a účinnosť pomoci" (KOM(2005)0133),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom "Koherencia politiky pre rozvoj – urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov" (KOM(2005)0134),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom "Urýchlenie pokroku smerom k splneniu miléniových rozvojových cieľov – prínos Európskej únie" (KOM(2005)0132),

–   so zreteľom na závery zasadania Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 10. a 11. apríla 2006 o financovaní rozvojovej pomoci a účinnosti európskej pomoci: poskytovať dôležitejšiu, účinnejšiu a rýchlejšiu pomoc,

–   so zreteľom na Rímsku deklaráciu o harmonizácii, prijatú 25. februára 2003 ako výsledok Fóra na vysokej úrovni o harmonizácii, a Parížsku deklaráciu o účinnosti rozvojovej pomoci, prijatú 2. marca 2005 ako výsledok Fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci (ďalej len "Parížska deklarácia"),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2006 o nových nástrojoch na financovanie rozvoja v rámci rozvojových cieľov milénia(1),

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov (OSN) A/RES/55/2 o Miléniovej deklarácii,

–   so zreteľom na správu radcu generálneho tajomníka OSN, pána Jeffreyho Sachsa, s názvom "Investovať do rozvoja: praktický plán na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia",

–   so zreteľom na konsenzus z Monterrey o financovaní rozvoja z 22. marca 2002,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie: Európsky konsenzus(2) (ďalej len "európsky konsenzus pre rozvoj"),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom "Stratégia EÚ pre Afriku: k Euro-africkému paktu na urýchlenie rozvoja Afriky" (KOM(2005)0489),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku(3),

–   so zreteľom na Newyorskú deklaráciu o inovačných finančných zdrojoch pre rozvoj, ktorá bola prijatá 14. septembra 2005 počas samitu zo 14. - 16. septembra 2005 o uskutočňovaní rozvojových cieľov milénia, ktorou 79 štátov manifestovalo svoju podporu spusteniu prvého pilotného mechanizmu v podobe podporného príspevku na letenky,

–   so zreteľom na Landauovu správu s názvom "Nové medzinárodné finančné príspevky" o inovačných zdrojoch financovania rozvoja pripravenú z poverenia štvorstrannej skupiny a zverejnenú v roku 2004, a Atkinsonovu správu s názvom "Nové zdroje financovania: financovanie rozvojových cieľov milénia" (New Sources of Development Finance: Funding the Millennium Development Goals), ktorú v roku 2004 zverejnila Univerzita spojených národov (UNU-WIDER),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 18. mája 2006 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení nástroja financovania rozvojovej spolupráce a hospodárskej spolupráce(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 o účinnosti pomoci a korupcii v rozvojových krajinách(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri uskutočňovaní rozvojových cieľov milénia(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o strategickej revízii Medzinárodného menového fondu (MMF)(7),

–   so zreteľom na oznámenie zo 7. júna 2006 predložené africkou skupinou pri Výbore Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pre poľnohospodárstvo, ktoré sa venuje možnostiam rokovaní o poľnohospodárskych komoditách (06-0000) (TN/AG/GEN/18),

–   so zreteľom na správu z marca 2006 s názvom "Hodnotenie podpory Svetovej banky pre obchod za roky 1987-2004" (Assessing World Bank Support for Trade, 1987-2004), ktorú zverejnila nezávislá hodnotiaca skupina (IEG) Svetovej banky,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0270/2006),

A.   keďže EÚ, ktorá poskytuje viac než polovicu svetovej verejnej pomoci, je najvýznamnejším svetovým poskytovateľom pomoci, ibaže táto pozícia sa neprejavuje účinným vodcovstvom na medzinárodnej scéne,

B.   keďže európsky konsenzus pre rozvoj poskytol základy spoločnej vízie rozvojovej politiky EÚ prostredníctvom hodnôt, zásad, cieľov a nástrojov spoločných pre členské štáty EÚ, Radu, Európsky parlament a Komisiu,

C.   keďže hlavný cieľ tejto politiky spočíva vo vykorenení chudoby a v úsilí realizovať rozvojové ciele milénia v perspektíve trvalo udržateľného rozvoja,

D.   keďže po prvý raz od schválenia európskeho konsenzu pre rozvoj má Komisia za cieľ vypracovať strategický plán nielen tej pomoci, ktorú sama poskytuje a/alebo spravuje, ale aj bilaterálnej pomoci poskytovanej členskými štátmi, pričom chce dodržať záväzky, prijaté v rámci Parížskej deklarácie (upravenie, prispôsobenie, zosúladenie, spravovanie zamerané na výsledky a vzájomnú zodpovednosť),

E.   keďže nedostatočná súdržnosť medzi rôznymi politikami EÚ predstavuje prekážku pre účinnosť pomoci a je v rozpore s článkom 178 Zmluvy o ES,

F.   keďže mnoho štúdií dokázalo, že neviazanie pomoci (t.j. nestanoviť podmienky týkajúce se pôvodu alebo spôsobov poskytovania tejto pomoci) je zásadné pre zlepšenie jej účinnosti, zvlášť čo sa týka potravinovej pomoci,

G.   keďže osvojenie si stratégií a rozvojových programov partnerskými krajinami je jednou zo základných zásad, obsiahnutých v európskom konsenze pre rozvoj a v Parížskej deklarácii,

H.   keďže podľa vyššie spomínanej správy, ktorú vypracoval Jeffrey Sachs pre OSN, bude ročne potrebných minimálne dodatočných 50 miliárd USD navyše, aby sa v roku 2015 dosiahli rozvojové ciele milénia,

I.   keďže EÚ sa zaviazala venovať ročne 2 miliardy EUR – 1 miliardu od členských štátov a 1 miliardu od Komisie - na podporu obchodných možností rozvojových krajín,

J.   keďže EÚ vo vyššie uvedených záveroch Rady potvrdila záväzky prijaté 24. mája 2005, týkajúce sa zvýšenia objemu rozvojovej pomoci, takže ako celok venuje aspoň 50 % zo zvýšenia prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci na rozvoj Afriky a ostane jedinou skupinou darcov, ktorá prijala zásadné, konkrétne a jasné záväzky na zvýšenie pomoci, aby v roku 2015 dosiahla úroveň viac než 84 miliárd EUR,

K.   keďže vzhľadom na obmedzenia, stanovené vo finančnom výhľade na roky 2007 – 2013 (závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 15. a 16. decembra 2005) pre rozpočet EÚ, bude musieť väčšina úsilia o zvýšenie pomoci (80 až 90 %) prichádzať zo strany členských štátov,

L.   keďže aj napriek číslam zverejneným Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) za rok 2005, podľa ktorých je EÚ na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľov roku 2006, ostávajú ešte štyri členské štáty, ktorých miera pomoci je pod minimálnou úrovňou 0,33 % HDP, ktorá bola uvedená aj v kompromise z Barcelony,

M.   keďže podľa posledných čísiel Výboru pre rozvojovú pomoc OECD zahrnula EÚ do rozvojovej pomoci za rok 2005 zníženie dlhov (hlavne pre Irak a Nigériu), čo predstavuje sumu asi 9 miliárd EUR, hoci konsenzus z Monterrey výslovne stanovuje, že znižovanie dlhov by nemalo pochádzať z prostriedkov rozvojovej pomoci, ktoré sú bežne určené priamo rozvojovým krajinám,

N.   keďže – odhliadnuc od fenoménu umelého nafúknutia sumy oficiálnej rozvojovej pomoci – z dôvodu neúčinného riadenia značná časť pomoci, priznanej členskými štátmi EÚ, sa nedostane priamo k obyvateľom južných krajín, ktorým je určená,

O.   keďže realizácia záväzkov, ktoré krajiny G8 prijali v Gleneagles (zvýšiť rozvojovú pomoc o 50 miliárd USD do roku 2010) z väčšej časti zaostáva za sľubmi, keďže efektívna pomoc (ktorá odhliada od účinkov odpustenia dlhov najchudobnejším krajinám) sa v roku 2005 zvýšila len o 5 miliárd USD,

P.   keďže kvôli plneniu svojich záväzkov sa od septembra 2005 už dvakrát zišlo medzinárodné spoločenstvo, aby diskutovalo o inovatívnych zdrojoch financovania rozvoja,

Q.   keďže spustenie inovatívnych mechanizmov financovania by umožnilo nielen uvoľniť nové prostriedky, ale i zlepšiť kvalitu toku financovania rozvoja, najmä čo sa týka stability a predvídateľnosti prostriedkov, čo je základom podpory dlhodobých národných stratégií,

R.   keďže zvýšenie účinnosti európskej politiky rozvojovej spolupráce predpokladá stanovenie presných cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, a ukazovateľov, ktoré umožnia merať dosiahnutý pokrok,

S.   keďže v Parížskej deklarácii sa veritelia zaviazali jasne definovať ciele pre rok 2010 vo vzťahu k 12 ukazovateľom, ktoré sú stanovené, a zaviesť účinný systém kontroly dodržiavania týchto cieľov každou stranou,

T.   so zreteľom na naliehavú potrebu čeliť trvalo udržateľným spôsobom problému dlhov, ktoré sú významnou brzdou realizácie rozvojových cieľov milénia,

U.   keďže existuje medzinárodný konsenzus v prechode z logiky znižovania na logiku anulovania dlhov chudobných krajín, ako to ilustrujú Miléniová deklarácia a rozhodnutie o anulovaní dlhov, ktoré skupina G8 prijala v roku 2005,

1.   zdôrazňuje skutočný pokrok čo do účinnosti, ktorý predstavujú posledné návrhy Komisie obsiahnuté v jej troch posledných oznámeniach a berie na vedomie vyššie uvedené závery Európskej rady, ktoré čiastočne preberajú návrhy z troch uvedených oznámení;

2.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa snažili dosiahnuť účinnosť pomoci v širšom rámci hodnôt chránených Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a dohovormi OSN, ako je Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

3.   považuje snahy o výber "hlavných darcov" v osobitných oblastiach odvetví na národnej úrovni za zaujímavú cestu vpred;

4.   žiada členské štáty a Komisiu, aby spoločne vyvinuli čo najväčšie úsilie, aby EÚ hovorila jedným hlasom, vďaka čomu by mohla získať vedúce postavenie a mohla by si ho udržať a bolo by založené nielen na výške prostriedkov poskytovaných na rozvojovú spoluprácu, ale aj na posilnenej účinnosti;

5.   domnieva sa, že na účely účinného boja proti chudobe, by mala byť oveľa väčšia časť oficiálnej rozvojovej pomoci poskytovanej medzinárodnými darcami prioritne poskytnutá priamo najchudobnejším krajinám a obyvateľom a vyjadruje ľútosť, že EÚ v tomto smere neurčila žiaden presne stanovený cieľ;

6.   domnieva sa, že dohody o rybnom hospodárstve uzatvorené s rozvojovými krajinami by sa mali zameriavať na zlepšenie schopnosti týchto krajín náležite riadiť rybné hospodárstvo vo svojich vodách, najmä pokiaľ ide o kontrolu a dohľad nad rybárskymi činnosťami a vedenie vedeckého výskumu, a nielen stanovovať poplatky za právo na lov rýb;

7.   domnieva sa, že aby bola pomoc EÚ účinná, je nutné garantovať dostatočný politický priestor pre rozvojové krajiny a hodnotiť účinnosť pomoci v súvislosti s konkrétnym pokrokom dosiahnutým pri napĺňaní rozvojových cieľov milénia;

8.   žiada Komisiu, ako aj všetky členské štáty EÚ, aby prísne dodržiavali ciele a zásady stanovené v európskom konsenze pre rozvoj a hlavne základný cieľ boja proti chudobe;

9.   vyzýva EÚ, aby bránila a podporovala túto politiku, ktorá dodržiava ľudské práva a právo štátov prijímajúcich pomoc definovať ich vlastné politiky v rámci všetkých orgánov s mnohostranným zastúpením, v ktorých je prítomná, ako aj v rámci svojich bilaterálnych vzťahov;

10.   vyzýva EÚ, aby do svojej rozvojovej politiky začlenila odporúčania správy OSN o miléniovom hodnotení ekosystémov, kde sa hovorí, že zničenie svetových ekosystémov bude prekážkou dosiahnutia rozvojových cieľov milénia, a aby prijala opatrenia na zastavenie tejto všeobecnej degradácie;

11.   žiada členské štáty a Komisiu, aby spoločne a s ostatnými veriteľmi z Výboru OECD pre rozvojovú pomoc, vyvinuli potrebnú snahu na podporu realizácie Parížskej deklarácie;

12.   povzbudzuje členské štáty a Komisiu, aby neodkladne vykonali odporúčania navrhované Komisiou a prebraté Radou, čo by znamenalo vyvinúť výrazné úsilie v zmysle zmeny – v prípade potreby aj zásadnej – ich systémov pomoci a/alebo postupov jej plnenia s cieľom výrazne zvýšiť jej účinnosť za pomoci lepšej koordinácie programov, komplementárnosti činností a súdržnosti politík;

13.   zdôrazňuje, že účinnosť pomoci sa musí sledovať v dvoch smeroch: treba sa zamerať na procesné otázky ako koordinácia, vzájomné dopĺňanie sa, harmonizácia a zosúladenie, ale tiež na obsah a podstatu; zdôrazňuje, že otázky ako boj proti korupcii, posilnenie kapacít spojené s intenzívnou snahou o predchádzanie úniku mozgov, a znižovanie rizika nehôd sú v tejto súvislosti kľúčovými;

14.   zdôrazňuje, že účinnejšiu koordináciu by mala sprevádzať komplementárnosť činností v zmysle lepšieho rozdelenia práce medzi samotnými členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a Komisiou, pričom by bola kľúčovou vnútroštátna úroveň a lídrami partnerské krajiny tak, aby sa riešil problém "opustených" krajín a sektorov, a preto zdôrazňuje potrebu vytvorenia Atlasu darcov;

15.   zdôrazňuje, že koordinácia veriteľov a rozdelenie práce musia byť pod záštitou partnerskej krajiny, keďže cieľom je zosúladenie s prioritami a postupmi partnerskej krajiny;

16.   uznáva, že koordinácia a rozdelenie práce sa nemôžu vykonávať izolovane; preto sa EÚ nesmie zameriavať výhradne na vnútorné rozdelenie práce, ale jej hľadisko musí vždy zahŕňať všetkých darcov;

17.   žiada dotknuté členské štáty, aby neodkladali zvýšenie rozpočtov, požadované v súlade s dodržiavaním záväzkov, ktoré opakovane prijali so zámerom, aby bez úprav v účtovníctve dosiahli minimálnu mieru oficiálnej rozvojovej pomoci 0,56 % HDP v roku 2010 a 0,7 % HDP v roku 2015, s konkrétnym cieľom poskytnúť dodatočné prostriedky na účinnú a posilnenú rozvojovú pomoc, a zdôrazňuje im zásadnosť úlohy, ktorú v tejto oblasti zohrávajú;

18.   žiada EÚ, aby vzala do úvahy skutočnosť, že zvýšenie prostriedkov na oficiálnu rozvojovú pomoc má zmysel iba vtedy, ak sa významne zvýši jej účinnosť a jej kvalita, a aby prispela k tomu, že sa toto zlepšenie stane absolútnou prioritou politiky rozvojovej spolupráce každého členského štátu, ako aj dotknutých európskych inštitúcií;

19.   žiada všetky členské štáty, aby každoročne na základe spoločného referenčného dokumentu, vypracovaného Komisiou, transparentným spôsobom vypracovávali zoznam, ktorý jasne odlíši prostriedky venované priamo na rozvojovú pomoc od prostriedkov venovaných na ostatné iniciatívy, ktoré nepatria priamo do rozvojovej pomoci, ako je zníženie dlhov; trvá na tom, aby sa tieto prostriedky osobitne vyčlenili z výpočtu celkových výdavkov na rozvojovú pomoc;

20.   berie na vedomie skutočnosť, že diskusie týkajúce sa iniciatív, ktoré môžu alebo nemusia byť považované za rozvojovú pomoc, budú v roku 2007 pokračovať v rámci Výboru pre rozvojovú pomoc OECD, aby vyvrcholili počas summitu na vysokej úrovni, ktorý sa bude konať v Ghane na začiatku roku 2008, a zdôrazňuje svoju vôľu aktívne sa na nich zúčastňovať;

21.   žiada Komisiu, aby ho informovala o spôsoboch pridelenia mandátu, ktorý vykonáva v rámci Výboru OECD pre rozvojovú pomoc, o obsahu pozície, ktorú v ňom zastáva, ako aj o organizačných pravidlách a pravidlách fungovania tohto výboru;

22.   naliehavo žiada členov Výboru OECD pre rozvojovú pomoc, aby jasne definovali ciele pre rok 2010 vo vzťahu k 12 ukazovateľom stanoveným v Parížskej deklarácii – najmä ciele súvisiace s podmienenosťou, vzájomnou zodpovednosťou a predvídateľnosťou – a aby zaviedli účinný kontrolný mechanizmus;

23.   podporuje iniciatívu spoločného programovania, navrhovanú Komisiou a prebratú Radou, pre prvú skupinu 11 krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT), ako aj pre Vietnam a Nikaraguu a domnieva sa, že programovanie, ktoré sa teraz pripravuje pre krajiny AKT, môže byť dobrým začiatkom; zdôrazňuje však, že je potrebné ubezpečiť sa, že pilotné iniciatívy nebudú inkompatibilné s prebiehajúcimi spoločnými činnosťami v partnerských krajinách (ako sú napríklad stratégie spoločnej pomoci), ale skôr posilnia existujúce procesy;

24.   berie na vedomie a oceňuje prácu, ktorú Komisia vykonala v oblasti rozvoja ukazovateľov realizuácie svojich činností, rovnako však konštatuje, že väčšina ukazovateľov vyplýva z interného hodnotenia, že tieto ukazovatele nehodnotia rozpočtovú podporu a sektorové programy, a že zatiaľ neexistujú ukazovatele dopadu a stálosti, ktoré by boli schopné hodnotiť už dokončené projekty;

25.   žiada Komisiu a členské štáty, aby spolu identifikovali ukazovatele výsledkov zamerané na ukazovatele rozvojových cieľov milénia, najmä pokiaľ ide o rozpočtovú pomoc, aby mohli národné parlamenty, miestne občianske spoločnosti a Európsky parlament sledovať výsledky príspevkov EÚ;

26.   zdôrazňuje, že spoločné programovanie musí dávať prednosť partnerstvu založenému na vnútroštátnom osvojení si tohto partnerstva a na vzájomnej zodpovednosti;

27.   zdôrazňuje, že opatrenia zamerané na pomoc a obchodné opatrenia môžu a musia zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia;

28.   žiada Komisiu, aby preskúmala, ako by sa spravodlivý obchod mohol stať modelom trvalo udržateľnej obchodnej politiky, ktorá by bola schopná stimulovať vyvážený obchod medzi severom a juhom, a aby identifikovala prekážky obchodu, ktoré majú najvážnejší dopad na najchudobnejších obyvateľov sveta;

29.   uznáva význam stabilizácie cien komodít pre rozvojové krajiny a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti navrhla opatrenia;

30.   žiada Komisiu, aby objasnila, akým spôsobom budú krajiny prijímajúce pomoc a občianska spoločnosť plne kontrolovať svoju rozvojovú politiku a disponovať potrebným politickým priestorom na vypracovanie analýzy, diagnózy a spoločnej strategickej politiky s cieľom podporovať schopnosť reakcie krajín prijímajúcich pomoc;

31.   domnieva sa, že národné a regionálne rozvojové politiky musia byť stanovené demokraticky samotnými prijímajúcimi krajinami a že demokraticky zvolené parlamenty by mali bližšie kontrolovať plnenie programu;

32.   zdôrazňuje význam transparentnosti a boja proti korupcii z hľadiska účinnosti pomoci; v tejto súvislosti pripomína odporúčania, ktoré obsahuje jeho vyššie uvedené uznesenie o účinnosti pomoci a korupcii v rozvojových krajinách a opäť potvrdzuje svoju podporu kampani "Zverejnite čo platíte", ktorá žiada nadnárodné spoločnosti, aby poskytli informácie o platbách vykonaných v prospech vlád;

33.   opakuje svoje odporúčania o účinnosti pomoci a o korupcii v rozvojových krajinách a vyzýva Komisiu a Radu, aby vyhradili vhodnú časť rozpočtovej pomoci na kontrolu občianskej spoločnosti, zaviedli medzinárodný systém čiernej listiny, aby banky nepožičiavali peniaze skorumpovaným režimom, zakázali uzatváranie zmlúv o verejnom obstarávaní s podnikmi, ktoré boli zapojené do sprenevery v rozvojových krajinách a naliehali na všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor OSN o boji proti korupcii z roku 2003;

34.   rovnako pripomína význam dobrej správy a existencie stabilného právneho štátu, ako aj transparentných a predvídateľných riadiacich, právnych a inštitucionálnych štruktúr ako nevyhnutných podmienok pre vytvorenie priaznivého prostredia pre hospodársky rozvoj;

35.   žiada Komisiu a členské štáty, aby prehĺbili decentralizovanú spoluprácu uskutočňovanú priamo v spolupráci s miestnymi orgánmi v rozvojových krajinách;

36.   domnieva sa, že spolufinancovanie by mohlo hrať úlohu katalyzátora európskych prostriedkov a tak prispieť k vytvoreniu skutočnej európskej politiky rozvojovej spolupráce;

37.   berie na vedomie návrh Komisie, aby sa podporilo zavedenie flexibilného a udržateľného nástroja na sledovanie rozvojových cieľov milénia a žiada  väčšiu presnosť v otázkach fungovania a možností riadenia takéhoto nástroja;

38.   vyjadruje ľútosť, že na rozdiel od Komisie musí konštatovať, že pokrok dosiahnutý niektorými členskými štátmi pri realizácii ich záväzkov s cieľom postupne neviazať rozvojovú pomoc(8) nie je uspokojujúci, hoci tento systém už očakávajú miestni výrobcovia a obyvatelia juhu, ktorí by z neho mohli mať veľký úžitok, a žiada členské štáty, aby okamžite začali realzovať neviazanie potravinovej pomoci a jej smerovania do najmenej rozvojových krajín, ako to odporúča OECD;

39.   vyjadruje znepokojenie, že politika rozpočtovej podpory EÚ v prospech rozvojových krajín je stále viac podriaďovaná podmienkam medzinárodných finančných inštitúcií, čo núti tieto krajiny plniť pomienky Medzinárodného menového fondu (MMF), aby si zabezpečili rozvojovú pomoc EÚ; domnieva sa, že táto centralizácia podmienok je v rozpore s politikou prijímajúcich krajín, pokiaľ ide o ich vlastnícku politiku;

40.   žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby zainteresované subjekty v prijímajúcich krajinách, vrátane organizácií občianskej spoločnosti, boli dostatočne informované, čím sa im uľahčí prístup k existujúcim programom;

41.   žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy spoločného rozvoja, pričom sa pod týmto pojmom rozumie zhodnotenie potenciálu, ktorý predstavujú spoločenstvá migrantov usídlené v rozvinutých krajinách, v prospech rozvoja krajín ich pôvodu;

42.   žiada Komisiu a členské štáty, aby do rozvojových programov zapojili kompetentných ľudí pochádzajúcich z diaspóry, ktorí chcú konkrétne pomôcť a pracovať v krajine ich pôvodu s cieľom dať svoje schopnosti do služieb rozvoja týchto krajín;

43.   zdôrazňuje, že na účinné zlepšenie pomoci, ktoré by sa prejavilo konkrétnym pokrokom v praxi, sú úplne nevyhnutné inovačné finančné nástroje a ďalšie prostriedky, a tieto nemôžu nahradiť už prijaté záväzky v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci;

44.   víta pevné odhodlanie EÚ zaviesť inovačné systémy financovania rozvoja, ktoré zaručia stálu, účinnú a predvídateľnú pomoc;

45.   zdôrazňuje, že na Komisiu by sa nemalo pozerať ako na dvadsiateho šiesteho darcu z EÚ, ale mala by sa definovať komparatívna výhoda pomoci Spoločenstva; pripomína význam oblastí identifikovaných v európskom konsenze o rozvoji, ako je globálna prítomnosť EÚ, veľkosť jej rozpočtu na rozvojovú spoluprácu, posilnenie politickej súdržnosti, podpora osvedčených postupov v oblasti rozvoja, uľahčenie postupov koordinácie a harmonizácie a podpora demokracie a ľudských práv, atď.; žiada EÚ, aby zaujala jasné stanovisko k tejto otázke;

46.   žiada národné parlamenty členských štátov, aby vo zvýšenej miere uskutočňovali kontrolu pridelených prostriedkov a zavádzania bilaterálnych programov spolupráce;

47.   ľutuje, že iniciatíva PPTE (veľmi zadĺžené chudobné krajiny) nepriniesla trvalé riešenie problému zadĺženia a že situácia so zadĺžením väčšiny dotknutých krajín sa nezlepšila, ako to ukázala vyššie uvedená správa Svetovej banky;

48.   víta iniciatívu Nórska zabezpečiť na úrovni Svetovej banky a OSN štúdiu o ústrednej otázke nelegitímnosti dlhu a vyzýva EÚ a členské štáty, aby túto iniciatívu na medzinárodnom fóre podporili preto, aby bola táto otázka medzinárodne uznaná a aby sa vykonali audity niektorých bilaterálnych dlhov členských štátov a ich "neprijateľnej povahy" na účely ich zrušenia;

49.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nie je pripravená vyčleniť nové prostriedky zamerané na pomoc a na obchodné opatrenia vo finančnom krytí na roky 2007 – 2013; domnieva sa, že financovanie týchto opatrení sa nesmie uskutočňovať na úkor ostatných činností zameraných na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia; zastáva názor, že by to bolo nekoherentné a neprijateľné v čase, keď sú nevyhnutné nové finančné nástroje a nové prostriedky;

50.   zdôrazňuje význam iniciatívy WTO "Pomoc obchodu", ktorá je určená na pomoc rozvojovým krajinám pri posilnení ich obchodných kapacít a pri realizácii dohôd uzavretých v rámci tejto organizácie, aby tieto krajiny dohody využili a rozširovali svoje obchodné činnosti, čo uľahčí ich zapojenie do medzinárodného obchodu; opakovane v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podporuje vytvorenie nového rozpočtového riadku Pomoc obchodu, čím sa zvýši transparentnosť a demokratická kontrola;

51.   víta návrh Komisie posilniť koordináciu rozvojovej spolupráce v oblasti obchodu; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu zlepšiť opatrenia na koordináciu medzi darcami vo všeobecnosti, a najmä v praxi; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ svoje úsilie v oblasti rozvojovej pomoci spojila s úsilím iných medzinárodných darcov;

52.   domnieva sa, že je potrebná podpora EÚ v rámci pomoci v oblasti cukru pre krajiny AKT, aby sa mohli prispôsobiť novým obmedzeniam v dôsledku európskej cukrovej reformy; na druhej strane sa domnieva, že rozpočet pridelený v rámci pomoci na reštrukturalizáciu sa nesmie prideľovať na úkor iných opatrení, ktoré sa vykonávajú v rámci rozvojovej politiky EÚ, najmä nie na úkor výdavkov na rozvojové ciele milénia;

53.   pripomína Komisii jej záväzok, ktorý prijala v rámci WTO, "Jedno kolo rokovania zdarma" voči rozvojovým krajinám; požaduje, aby Rada a Komisia vyvinuli maximálne úsilie a zabránili tomu, aby sa najmenej rozvinuté krajiny stali obeťou záujmov silnejších obchodných blokov;

54.   uznáva, že Komisia a krajiny AKT chcú dosiahnuť vyššiu účinnosť pomocou posilnenej regionálnej spolupráce prostredníctvom dohôd o hospodárskom partnerstve; požaduje v tejto súvislosti potrebné ochranné opatrenia a realistický harmonogram postupného a asymetrického otvárania trhu s cieľom zabezpečiť, že dohody o hospodárskom partnerstve budú efektívne stimulovať hospodársky rast v krajinách AKT;

55.   vyzýva všetky rozvinuté krajiny a všetky vyspelejšie rozvojové krajiny, aby nasledovali model iniciatívy EÚ "Všetko okrem zbraní" tak, že zabezpečia najmenej rozvinutým krajinám prístup na trh úplne oslobodený od daní a kvót;

56.   odkazuje na správu Komisie, z ktorej vyplýva, že najmenej rozvinuté krajiny profitujú z preferenčného systému EÚ najmenej; vyzýva Komisiu, aby prijala nové opatrenia, ktoré umožnia najchudobnejším krajinám dosiahnuť z obchodných preferencií EÚ najväčší možný úžitok;

57.   domnieva sa, že hoci výška finančnej pomoci, ktorú EÚ vyčlenila, je významná, je tiež dôležité venovať sa podstatným reformám svetových finančných a obchodných inštitúcií s cieľom začleniť viacrozmerný prístup založený na právach;

58.   pripomína svoje vyššie uvedené uznesenie o strategickej revízii MMF, v ktorom vyzval členské štáty, aby sa usilovali o zjednotenie jedinečnej skupiny krajín ("voliči") – začať možno skupinou krajín eurozóny – s cieľom v dlhšom horizonte zabezpečiť koherentnú európsku reprezentáciu, s ktorou budú spojené predsedníctvo Rady Ecofin a Komisia, pričom táto skupina bude podriadená kontrole Európskeho parlamentu;

59.   žiada revíziu fungovania medzinárodných finančných inštitúcií, ktorá by začínala prispôsobením systému hlasovania súčasnej realite, a teda dala väčšiu váhu rozvojovým krajinám a revidovala v súčasnosti nevyvážené zloženie skupín krajín;

60.   so zreteľom na početné správy, ako napríklad na vyššie spomínanú Sachsovu správu OSN, žiada medzinárodné finančné inštitúcie, aby sa udržateľným stavom dlhu rozvojových krajín rozumela úroveň dlhu, ktorá by krajine umožnila dosiahnuť rozvojové ciele milénia bez zvyšovania miery svojho zadĺženia, a žiada zástupcov členských štátov v medzinárodných finančných inštitúciách, aby sa zasadzovali o takúto novú definíciu;

61.   pripomína návrh, ktorý obsahuje jeho vyššie uvedené uznesenie o strategickej revízii MMF, aby sa podmienky spojené s pomocou a pôžičkami od medzinárodných finančných inštitúcií definovali v rámci priamej spolupráce s inštitúciami OSN, a uznáva, že tieto podmienky mali v mnohých prípadoch negatívny dopad na socio-ekonomické ukazovatele rozvojových krajín;

62.   navrhuje vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá by sa venovala účinnosti európskej pomoci a dodržiavaniu európskeho konsenzu pre rozvoj, zloženej z členov Výboru pre rozvoj, a vyzýva Komisiu, členské štáty, rozvojové mimovládne organizácie, predstaviteľov občianskej spoločnosti a odborových organizácií, aby sa na nej zúčastnili a navrhuje preto, aby sa niekoľko krajín vybralo ako "prípadové štúdie", aby Európsky parlament a jeho Výbor pre rozvoj mali lepší obraz o úsilí a výsledkoch na národnej úrovni;

63.   zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby EÚ viedla systematickejšie politiky, ktoré predstavujú globálnu súdržnosť a je potešený, že táto otázka súdržnosti medzi rôznymi politikami EÚ bola zaradená do programu fínskeho predsedníctva, od ktorého sa mnoho očakáva;

64.   vyzdvihuje dôležitosť súdržnosti medzi rôznymi oblasťami činnosti EÚ, ako aj potrebnej koordinácie a komplementárnosti činností EÚ a jej členských štátov, aby bola pomoc účinná, najmä na miestnej úrovni; nedostatok súdržnosti považuje za rozpor s článkom 178 Zmluvy o ES;

65.   domnieva sa, že politika účinnosti pomoci EÚ by mala zahŕňať súlad medzi obchodnou politikou, politikou rozvojovej spolupráce a spoločnou poľnohospodárskou politikou a politikou rybného hospodárstva, aby sa predišlo priamemu či nepriamemu negatívnemu dopadu na hospodárstva rozvojových krajín;

66.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2006)0063.
(2) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2005)0445.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0217.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2006)0141.
(6) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 311.
(7) Prijaté texty, P6_TA(2006)0076.
(8) Pozri odôvodnenie F.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia