Európsky parlament,

–   so zreteľom na Spoločný akčný plán strategického partnerstva Indie a EÚ zo 7. septembra 2005 a najmä jeho časť týkajúcu sa rozvoja obchodu a investícií,

–   so zreteľom na závery 9. stretnutia Indie a EÚ za okrúhlym stolom v dňoch 18. - 20. septembra 2005 v Hyderabáde,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o vzťahoch medzi EÚ a Indiou: strategické partnerstvo(2),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 1. decembra 2005 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udeľovaní povinných licencií patentov týkajúcich sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti zdravotníctva(3),

–   so zreteľom na rozhodnutie Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o dohode TRIPS a verejnom zdraví prijaté 29. novembra 2005,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(4),

–   so zreteľom na dohodu medzi Indiou a USA z roku 2004 s názvom "Ďalší krok smerom k strategickému partnerstvu" a politiku využívania jadrovej energie na civilné účely dohodnutú počas oficiálnej návštevy prezidenta Georgea W. Busha v Indii 2. marca 2006,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dohy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(5),

–   so zreteľom na samit EÚ a Indie o energetike, ktorý sa konal v Dillí 6. apríla 2006,

–   so zreteľom na návštevu delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s krajinami južnej Ázie a Organizáciou pre regionálnu spoluprácu v južnej Ázii (SAARC) v Dillí a Pandžábe v apríli 2006,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0256/2006),

A.   keďže EÚ a India sú najväčšími demokraciami sveta a ich ústavný záväzok voči pluralizmu a právnemu štátu podporuje súdržnosť obchodných a hospodárskych vzťahov a zároveň zabezpečuje právnu istotu pre investície a prispieva k regionálnej a celosvetovej stabilite,

B.   keďže spoločný akčný plán obsahuje komplexný rozsah činností, ktoré sa majú vykonať v rámci dialógu a spolupráce v oblasti obchodnej a hospodárskej politiky, keďže však tento plán nestanovuje priority a termíny,

C.   keďže EÚ predstavuje najväčší zdroj priamych zahraničných investícií v Indii, ktoré v roku 2004 dosiahli výšku 1,1 mld. EUR a keďže priame zahraničné investície Indie v EÚ vzrástli zo 140 mil. EUR v roku 2002 na 600 mil. EUR v roku 2003,

D.   keďže 22,4 % indického vývozu a 20,8 % indického dovozu sa uskutočňuje s členskými štátmi EÚ a keďže vzájomný obchod medzi EÚ a Indiou sa zvýšil zo 4,4 mld. EUR na 33,2 mld. EUR v rokoch 1980 až 2004 a o 16,9 % v rokoch 2003 – 2004,

E.   keďže na relatívnych úrovniach obchodu existuje silná nerovnováha medzi EÚ a Indiou; keďže obchod s EÚ predstavuje 21 % indického obchodu, ale podiel Indie na obchode EÚ je menej než 1 %; keďže EÚ je najväčším obchodným partnerom Indie, ale India sa nachádza len na 10. mieste v porovnateľnom rebríčku EÚ,

F.   keďže v poslednom desaťročí rástlo indické hospodárstvo v priemere o 6 % ročne a keďže v nasledujúcom desaťročí môže ďalej rásť o 7 - 8 % ročne,

G.   keďže neefektívny finančný sektor je pre Indiu prekážkou udržania 8 % ročnej miery hospodárskeho rastu,

H.   keďže vďaka svojej rozlohe, populácii a dynamickému hospodárskemu rastu v posledných dvoch desaťročiach je India rozvíjajúcou sa regionálnou mocnosťou a jednou zo svetových jadrových veľmocí, ktorá môže ovplyvniť smerovanie svetového hospodárstva a bezpečnosť, čo dáva Indii väčšiu zodpovednosť na viacstranných fórach, ako sú OSN, WTO alebo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu a v rámci regionálnych organizácií v Ázii, najmä SAARC a ASEAN,

I.   keďže rozmach Indie prináša pre niektoré priemyselné odvetvia EÚ priaznivé možnosti, ale tiež nastoľuje oprávnené obavy, čo zvyšuje potrebu politického riadenia a spolupráce pri hospodárskom a obchodnom riadení svojho vývozu na úrovni EÚ,

J.   keďže, ak sa udrží súčasný 2 % rast populácie, v roku 2025 bude mať India 1,4 miliardy obyvateľov a bude konkurovať Číne ako najľudnatejšej krajine na svete,

K.   keďže v roku 2020 bude priemerný vek v západnej Európe 45 rokov, kým v Indii to bude len 29 rokov; keďže ako výsledok súčasných demografických trendov bude potencionálny rast EÚ do roku 2020 klesať; keďže, naopak, kľúčovou konkurenčnou výhodou Indie je veľký zdroj mladých, vyškolených, anglicky hovoriacich, lacných pracovníkov,

L.   keďže úspešný výsledok rozvojovej agendy z Dohy má kľúčový význam pre EÚ aj pre Indiu a keďže takáto dohoda nie je prekážkou dvojstranných dohôd WTO+,

M.   keďže India je jedným z najaktívnejších používateľov antidumpingového nástroja ako iniciátor aj ako cieľ týchto postupov, čo v poslednom desaťročí viedlo k 412 vyšetrovaniam, nasleduje USA s 358 a EÚ s 318 vyšetrovaniami,

N.   keďže India len nedávno stanovila rámec pre zemepisné označenia, zaregistrovaných však už bolo 27 indických zemepisných označení a podaných bolo viac než 40 ďalších žiadostí,

O.   keďže presadzovanie povinností v oblasti práv duševného vlastníctva v rámci WTO je dôležité pre EÚ aj pre Indiu,

P.   keďže v zahraničí žije viac než 20 miliónov Indov – z čoho približne 3 milióny v EÚ – ktorí zasielajú do Indie príspevky v priemere 6 mld. USD ročne,

Q.   keďže pokračujúce napätie od roku 1947 medzi v súčasnosti už jadrovo vyzbrojenou Indiou a Pakistanom, ktoré takmer priviedlo svet k jadrovej vojne, odrádza investície a záväzky, smerujúce do oboch krajín,

R.   keďže svetový dopyt po rope vzrástol od roku 2000 o 7 miliónov barelov denne, pričom 1 milión barelov z tohto nárastu ide do Indie, ktorej miera spotreby ropy sa prudko zrýchľuje; keďže India má štvrtý najväčší priemysel s etanolom na svete s ročnou produkciou 462 miliónov galónov; keďže 70 % energie spotrebovanej v Indii sa dováža; keďže jej pokračujúci hospodársky rast bude závisieť od poskytnutia nových spôsobov dodávky energie; keďže rastúci svetový dopyt ropy je možným zdrojom hospodárskej nestability a strategického a politického napätia,

S.   keďže však India bude prvou krajinou južnej Ázie, ktorá vytvorí strategické zásoby ropy,

T.   keďže 390 miliónov Indov žije z menej ako 1 USD na deň a keďže rast Indie nemal rovnaký vplyv na všetky zložky spoločnosti a mal dosah len na malý zlomok obyvateľstva,

U.   keďže HDP najrýchlejšie rastúceho štátu Indie, Gudžarátu, sa v období rokov 1993 až 2003 zdvojnásobil a na osobu sa zvýšil o 73 %; keďže, naopak, nárast HDP na osobu bol v najchudobnejšom štáte Indie, Bihári, v rovnakom období len 22 %,

V.   keďže začatie iniciatívy známej ako Garančný projekt zamestnanosti na vidieku 2. februára 2006 v regióne Anantapur (Ándhrapradéš) zaručí 100 dní práce za rok, za minimálnu mzdu, na verejných projektoch pre jedného člena rodiny s nízkymi príjmami; a keďže tento program predstavuje najambicióznejší projekt na vyrovnanie sa s chudobou na vidieku v Indii,

W.   keďže India je najväčším prijímateľom z programu systému všeobecných preferencií, s vývozom vo výške 7,7 mld. EUR, ktorý oprávňuje na preferenčný prístup na trh EÚ v roku 2005, či už s nulovým clom alebo zníženými sadzbami cla; keďže takmer polovica vývozu Indie, ktorý sa odhaduje na niečo vyše 17 mld. EUR, ťažila zo systému všeobecných preferencií; keďže sadzby na odevy z Indie boli v priemere znížené z 12 % na 9,5 %,

X.   keďže najväčšie prínosy zo zrušenia kvót na textil a šatstvo od 1. januára 2005 mali Čína a India, ktorých vývoz za minulý rok vzrástol o 42 % (Čína) a o 18 % (India); keďže, naopak, mnohí ďalší dodávatelia z rozvojových krajín utrpeli straty, hoci opätovné uvalenie kvót EÚ na vývoz Číny v polovici roka 2005 malo pozitívny vplyv na ich vývoz v druhej polovici roka,

Y.   keďže India patrí medzi krajiny s najväčším počtom prípadov detskej práce vo svete,

Z.   keďže podľa správy OSN z roku 2006 o svetovej epidémii AIDS, je v Indii vírusom HIV/AIDS nakazených 5,7 milióna ľudí; keďže v súčasnosti sa odhaduje, že v Indii je nakazených menej ako 1 % dospelej populácie, ale keďže India stále prevyšuje Južnú Afriku ako krajinu s najväčším počtom ľudí nakazených HIV/AIDS, čo zdôrazňuje dosah, ktorý má choroba na subkontinent južnej Ázie; keďže štáty s vysokým výskytom tohto ochorenia majú rozvinuté hospodárstvo priťahujúce dočasnú pracovnú silu a obchod, ktoré prispievajú k prenosu nákazy,

AA.   keďže na približne 80 % geografického územia Indie sa môžu vyskytovať cyklóny, záplavy, zosuvy pôdy, sucho, zemetrasenie, ako aj lokálne nebezpečenstvá a keďže kombinácia chudobných sociálno-ekonomických podmienok a katastrof vytvorila začarovaný kruh chudoby a zraniteľnosti,

AB.   keďže výskyt malárie a cholery sú stále príčinou vážneho znepokojenia v Indii, pre ktoré musia byť prijaté osobitné politiky,

AC.   keďže pokračujúca diskriminácia zakorenená v kastovom systéme znamená, že India aj naďalej nedostane zo svojich ľudí maximum s ohľadom na ich potenciál a schopnosti,

Obchod

1.   víta záväzok Indie a EÚ na úspešný a ambiciózny výsledok rozvojovej agendy z Dohy; na tento účel vyzýva Indiu, aby využila svoju pozíciu lídra krajiny G20 na dosiahnutie vyváženej dohody do konca roka 2006, ktorá bude priaznivá pre rozvoj medzi vyspelými krajinami, rozvíjajúcimi sa krajinami a rozvojovými krajinami; pripomína, že rokovania o rozvojovej agende z Dohy nie sú nezlučiteľné s dvojstrannými rokovaniami WTO+; pripomína, že výsledok rokovaní z Dohy o rozvojovom programe zníži význam systémov ako je systém všeobecných preferencií pre rozvojové krajiny ako India ďalším znížením súčasného preferenčného rozpätia; vyzýva EÚ, aby navrhla Indii možnosť uzavrieť dohodu o voľnom obchode, podobne ako s Čile, ktorá poskytuje bezcolný vstup pre vývoz oboch strán na základe vzájomnosti, a vyzýva skupinu na vysokej úrovni pre obchod, aby v tejto súvislosti preskúmala vzájomné možnosti;

2.   konštatuje, že hoci boli vzťahy medzi Indiou a USA donedávna na neobvykle vysokej úrovni, v rámci čoho bola pred vyše rokom podpísaná dohoda o civilnej jadrovej energetike, momentálna patová situácia v súvislosti s rozvojovou agendou z Dohy narušila vzťahy medzi týmito krajinami a ich obchodné vzťahy sa postupne zhoršujú; India obviňuje USAz toho, že odmietajú znížiť poľnohospodárske dotácie predtým, ako rozvojové krajiny začnú otvárať svoje trhy nepoľnohospodárskym výrobkom, a USA pohrozili, že zrušia výhody vyplývajúce z tridsať rokov starého systému všeobecných preferencií, ktorý umožňoval bezcolný prístup k určitým druhom indického tovaru; zdôrazňuje skutočnosť, že pozitívny výsledok rozvojovej agendy z Dohy potrebuje plnú podporu EÚ aj Indie; vyzýva Indiu a krajiny G20, aby si uvedomili, že po európskej ponuke pre poľnohospodárstvo musí nasledovať adekvátna ponuka USA a primeraná ponuka od krajín G20 o NAMA a službách;

3.   víta činnosť skupiny na vysokej úrovni pre obchod pri zlepšovaní spolupráce a stupňovité uskutočňovanie akčného plánu, ktorý určil postupné zapojenie Indie do významných a spoločných medzinárodných projektov, ako sú ITER a Galileo; pripomína však, že hoci spoločný akčný plán zabezpečuje len pokračovanie dialógu v mnohých oblastiach, neposkytuje žiadne náznaky, pokiaľ ide o priority a termíny; vyzýva obe strany, aby preukázali politickú vôľu potrebnú na upevnenie ich vzťahov pre účinné strategické partnerstvo;

4.   je znepokojený, že napriek povzbudivým štatistikám zostáva v oboch krajinách niekoľko oblastí s nevyužitým obchodným potenciálom; vyzýva skupinu na vysokej úrovni pre obchod, aby sa v rámci rozsiahleho integrujúceho politického dialógu zaoberala otázkami obchodu a investícií a preskúmala možnosti spolupráce v oblastiach ako je migrácia, vzdelanie a kultúrna výmena;

5.   pripomína, že napriek nedávnemu výraznému pokroku vysoké dovozné clá Indie a iné ako colné prekážky vyvolávajú skutočné znepokojenie priemyslu EÚ; je presvedčený, že presadzovanie takejto protekcionistickej politiky po liberalizácii hospodárstva prináša narušenie a manipulácie trhu; je znepokojený, že rokovania WTO o clách neviedli k žiadnemu zlepšeniu (žiadna záväznosť ciel alebo záväzok k maximálnym "záväzným" clám, ktoré boli ponechané na vysokej úrovni) a že snahy následne uskutočnené Komisiou na začatie dvojstranného dialógu s Indiou o špecifických deformáciách boli doteraz neúspešné; pripomína, že zníženie obchodných prekážok môže priniesť postupné zlepšenia obchodných podmienok s cieľom podporiť rast, zamestnanosť a trvalo udržateľný rozvoj; vyzýva Indiu, aby viazala svoje dovozné clá na úrovni, ktorá sa blíži jej sadzbám uplatňovaným v rámci rozvojovej agendy z Dohy a aby vyvinula ďalšie snahy na odstránenie existujúcich iných ako colných prekážok; podporuje skupinu na vysokej úrovni pre obchod, aby pracovala na odstránení ciel medzi stranami na všetky obchody v rámci dvojstrannej dohody o voľnom obchode a tým poskytla súčasným a potencionálnym vývozcom príležitosti vybudovať svoje podnikanie a diverzifikovať svoju vývoznú základňu;

6.   vyzýva EÚ, aby podporovala potenciál Indie pre medzinárodný obchod, ako aj snahu prilákať priame zahraničné investície, a to najmä zintenzívnením obchodnej pomoci so zameraním na nedostatky v infraštruktúre a administratíve;

7.   domnieva sa, že pravidlá hospodárskej súťaže a ich účinné presadzovanie sú základom pre zabezpečenie realizácie všetkých výhod liberalizácie a príslušnej regulačnej reformy a prispejú k hospodárskemu rastu a dobrej správe vecí verejných; tiež sa domnieva, že účinná politika hospodárskej súťaže priťahuje zahraničných investorov vytvorením transparentného a nediskriminačného právneho rámca pre hospodárske subjekty; pripomína, že nejestvuje jednotný model, pokiaľ ide o ustanovenia o hospodárskej súťaži v dohodách o voľnom obchode uzavretých EÚ v poslednom desaťročí, keďže obsah ustanovení o hospodárskej súťaži sa líši v závislosti od existencie a stupňa rozvoja pravidiel hospodárskej súťaže a inštitúcií na presadzovanie práva v partnerskej krajine; vyzýva skupinu na vysokej úrovni pre obchod, aby zvážila úroveň ambícií, ktoré sa majú dosiahnuť, pokiaľ ide o ustanovenia o hospodárskej súťaži v akýchkoľvek dvojstranných obchodných dohodách medzi EÚ a Indiou;

8.   pripomína, že India pôsobí v oblasti antidumpingových opatrení ako užívateľ aj ako subjekt týchto postupov; víta dobré pracovné vzťahy EÚ a Indie v tejto oblasti a vyzýva obe strany, aby spolupracovali na odstránení zneužívania antidumpingových nástrojov a skoncovali s dumpingom;

9.   berie na vedomie, že EÚ a India považujú ochranu zemepisných označení za užitočný nástroj pre výrobcov, spotrebiteľov a vlády; poznamenáva však, že tento nástroj nie je v Indii veľmi známy; vyzýva indickú vládu, aby presadzovala systém zemepisných označení a podporovala žiadosti týkajúce sa potenciálnych zemepisných označení; konštatuje, že v súlade s TRIPS nie sú členovia WTO obmedzovaní pri uplatňovaní ich práva na rozsiahlejšiu ochranu, akú požaduje samotná dohoda; domnieva sa, že dvojstranné rokovanie by mohlo ponúknuť ochranu zemepisných značení v EÚ a Indii mimo dohody TRIPS, a tým poskytnúť užitočný doplnkový nástroj pre spoločné viacstranné úsilie;

10.   pripomína, že rastúci význam duševného vlastníctva v Indii je badateľný zo zvyšujúceho sa počtu žiadostí na úradoch pôsobiacich v oblasti duševného vlastníctva v Indii a pripomína, že indický priemysel zareagoval na globálne výzvy a prijíma rozvoj založený na výskume ako neoddeliteľnú súčasť stratégie podnikania; pripomína nedávne reformy režimu práv duševného vlastníctva v Indii vrátane novely Indického zákona o patentoch z roku 2005; pripomína, že boli uskutočnené snahy o zefektívnenie a racionalizáciu procesných aspektov, aby bol systém viac zameraný na používateľa; pripomína tiež, že podľa nových legislatívnych iniciatív sa India pustila do významnej modernizácie všetkých úradov pôsobiacich v oblasti duševného vlastníctva a vyčlenila značné sumy na tvorbu a modernizáciu infraštruktúry; vyzýva Indiu, aby zabezpečila, že presadzovanie tohto režimu bude v súlade s súlade s Dohovorom o biologickej diverzite z Ria a existujúcimi povinnosťami v rámci WTO;

11.   pripomína, že aj EÚ v posledných 10 rokoch zaviedla komplexný systém ochrany duševného vlastníctva prostredníctvom harmonizácie väčšiny národných systémov na ochranu duševného vlastníctva a zavedením práva duševného vlastníctva Spoločenstva v celej EÚ; domnieva sa, že kvôli zásadám najvyšších výhod a domáceho zaobchádzania, prinášajú tieto právne predpisy osoh vlastníkom práv mimo EÚ, ako aj vlastníkom práv duševného vlastníctva v EÚ; domnieva sa, že presadzovanie je neoddeliteľnou súčasťou ochrany duševného vlastníctva a podporuje EÚ a Indiu, aby odsúhlasili spoločné zásady pre presadzovanie opatrení, ktoré by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce a nevytvárali prekážky legitímnemu obchodu;

12.   domnieva sa, že pirátstvo bude aj naďalej ohrozovať budúcnosť softvérových inovácií, ktoré vyústia do straty práce a daňových príjmov pre Indiu aj pre EÚ, keďže vo svete je viac ako jedna z troch kópií počítačového softvéru získaná nelegálne; pripomína, že pomocou vládnej politiky tvrdých opatrení voči páchateľom v oblasti softvérového pirátstva a kampane na podporu povedomia India zaregistrovala významný pokles v pirátstve o 2 % v roku 2005; uznáva však, že je stále veľa práce s kontrolou indických spoločností, ktoré získavajú nečestný konkurenčný náskok použitím pirátskeho softvéru a hardvéru pri produkcii a vo výrobe, vyzýva štátne a federálne vlády Indie, aby ďalej znižovali mieru pirátstva; pripomína, že kým súčasné snahy EÚ-USA v boji proti pirátstvu sa budú zameriavať najprv na Čínu a Rusko, zvyšok Ázie bude nasledovať; domnieva sa, že je v záujme Indie, aby konštruktívne spolupracovala s EÚ v rámci tejto snahy vo svetle štúdie o vplyve z roku 2005 vypracovanej IDC, ktorá odhaduje, že ak bude India schopná znížiť súčasnú mieru pirátstva zo súčasných 72 % na 64 % do roku 2009, vytvorí India 115 000 nových pracovných miest v oblasti informačných technológií, získa pre svoje hospodárstvo dodatočných 5,9 miliardy USD a zvýši daňové príjmy o 86 miliónov USD;

13.   uznáva význam farmaceutického priemyslu pre hospodárstvo a spoločnosť Indie a vyzýva indické orgány, aby zabezpečili uplatňovanie medzinárodných noriem pri využívaní ľudí a živých zvierat vo vedeckých pokusoch, aby bolo týchto pokusov len minimálne množstvo a našli sa alternatívy;

14.   vyzýva EÚ a Indiu, aby boli v rámci rozvojových rokovaní v Dohy na čelnej pozícii pri hľadaní pohotového a trvalého riešenia v rámci dohody TRIPS a v oblasti verejného zdravia s cieľom uľahčiť prístup k základným liekom, víta kroky indickej vlády týkajúce sa práv duševného vlastníctva pre lieky; vyzýva indickú vládu k rýchlejšiemu vykonávaniu právnych predpisov, predovšetkým pokiaľ ide o vývoz generických liekov;

15.   pripomína, že tradičné znalosti sú stále viac uznávané ako hodnota pre vyspelé ako aj pre rozvojové krajiny, pričom až 80 % svetovej populácie je závislá na produktoch a službách odvodených z inovácií tradičných znalostí a postupov, ktoré uspokojujú ich každodenné potreby v stravovaní a v oblasti zdravia, a to vrátane 441 etnických spoločenstiev v Indii; pripomína komplexné právne, politické a sociálne súvislosti medzi právom duševného vlastníctva a ochranou biodiverzity a genetických zdrojov; vyzýva EÚ a Indiu, aby spolupracovali pri hľadaní rozumného riešenia harmonizácie dohody TRIPS s cieľmi Dohovoru o biologickej diverzite z Ria;

16.   víta postup Indie reformovať svoj finančný sektor pokiaľ ide o rozsiahlu liberalizáciu úrokových mier, bankou požadovanú výšku vládneho dlhu a uvoľnenie záväzkov bánk poskytovať pôžičky prioritným oblastiam ako je poľnohospodárstvo a malé podniky; domnieva sa, že čím viac sa India zapája do svetového finančného systému, zvyšuje sa nevyhnutnosť reformy finančného sektora; predovšetkým sa domnieva, že liberalizácia finančného sektora s cieľom zoceliť ho voči vnútorným aj vonkajším otrasom je nevyhnutná na podporu rastu vkladov, rozvoj úverovej kultúry a pre vstup súkromných a zahraničných aktérov; domnieva sa, že presun technickej a manažérskej odbornosti by mohol zohrať významnú úlohu pri rozvoji finančných trhov v Indii a vyzýva EÚ, aby v tomto ohľade ponúkla pomoc;

17.   víta plány Indie na odstránenie regulácie rupie odstránením všetkých zostávajúcich kapitálových regulácií čiastočne konvertibilnej rupie; domnieva sa, že sa tak odstráni dôležitá prekážka zapojenia sa Indie do svetového hospodárstva, čo umožní jednotlivcom a podnikom z Indie voľnejšie investovať v zahraničí a umožní veľkým spoločnostiam jednoduchší a lacnejší prístup k zahraničnému dlhu, ktorý je v súčasnosti obmedzený na 500 miliónov USD na spoločnosť za rok;

18.   vyzýva Indiu, aby sa pripojila k Dohode o nešírení jadrových zbraní, ktorá je nevyhnutným viacstranným nástrojom na udržanie a posilnenie medzinárodného mieru, bezpečnosti a stability, a je znepokojený nad rozšírenou jadrovou spoluprácou USA, Francúzska a Indie napriek nedostatočnému zmluvnému záväzku Indie v oblasti jadrovej bezpečnosti;

19.   pripomína, že India súhlasila s tým, že ak chce dosiahnuť svoje ambície, musí plniť svoje povinnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii; víta využívanie obchodu ako nástroja na budovanie dôvery medzi Indiou a Pakistanom, najmä víta historickú dohodu z 2. mája 2006, ktorá obnovuje obchod za tzv. líniou kontroly medzi rozdelenými regiónmi Jammu a Kašmírom spustením nákladnej dopravy na trati Srinagar-Muzaffarabad, ako aj druhej autobusovej linky cez Kašmír, spájajúcu Poonch v Jammu a Kašmír s Rawalakotom v Azad Jammu Kašmír; víta prísľub predsedu vlády Singha z 23. mája 2006 o vytvorení prostredia voľnejšieho obchodu a voľnejšieho pohybu s "miernymi hranicami" na vytvorenie klímy na usadenie sa v Kašmíri; vyzýva Indiu aj Pakistan, aby naďalej znižovali administratívne prekážky vykonávania opatrení na budovanie obchodnej dôvery a vyzýva EÚ, aby ponúkla technickú pomoc, ak je o to v tejto súvislosti žiadaná;

20.   konštatuje, že krajiny ASEAN majú v porovnaní s Indiou stále výhody vyplývajúce z vyššej produktivity práce, kvalifikovanej pracovnej sily a nízkych cien pôdy; konštatuje tiež, že cieľom krajín ASEAN je vytvoriť do roku 2020 jednotný trh, hoci niektorí členovia vrátane Singapuru, Malajzie a Thajska sa usilujú presadiť posunutie tohto termínu už na rok 2015; je preto znepokojený tým, že úroveň obchodu v regióne v rámci SAARC je stále nízka; domnieva sa, že v dohode o zóne voľného obchodu v južnej Ázii je príliš mnoho výnimiek na to, aby sa dala považovať za štandardnú dohodu o voľnom obchode; konštatuje, že ministri krajín ASEAN nedávno diskutovali o návrhoch na vytvorenie širšej obchodnej zóny s ďalšími ázijskými národmi vrátane Indie, Číny, Japonska a Južnej Kórey; vyzýva SAARC, aby priebežne skúmalo možnosti rozšírenia obchodu a investícií v regióne; domnieva sa, že vo svojich vzťahoch s Indiou, by mala EÚ prijať integrujúci regionálny prístup a vyzýva EÚ, aby ustanovila "vizionársku skupinu", podobne ako v prípade ASEAN a preskúmala tak budúce príležitosti pre vzťahy EÚ - SAARC;

21.   konštatuje, že rada ministrov SAARC sa v auguste 2006 jednohlasne dohodla, že obchodný spor Indie s Pakistanom v rámci SAFTA posúdia ministri obchodu SAARC pred konaním 14. samitu SAARC 3. - 4. apríla 2007 v Indii; konštatuje tiež, že EÚ požiadala o štatút pozorovateľa v SAARC, tento štatút získala a zúčastní sa na samite; konštatuje, že dôvodom oneskoreného zavedenia SAFTA je argument, že obchod musí byť prepojený s pokrokom v otázke riešenia dlhotrvajúcich sporov medzi Indiou a Pakistanom; vyzýva obe strany, aby pokračovali v politickom dialógu a súčasne aj v obchodných rokovaniach; poznamenáva, že Rada SAFTA sa momentálne zaoberá posúdením bodov na pozitívnom a negatívnom zozname; žiada EÚ, aby ponúkla pomoc potrebnú na uľahčenie tohto procesu a aby zabezpečila, že pred konaním 14. samitu SAARC sa dosiahne skutočný pokrok;

22.   podporuje Indiu ako člena SAARC a BIMSTEC, aby využila svoj pozitívny vplyv na uľahčenie demokratickej zmeny a rešpektovania ľudských práv v Barme a pokračovala v podpore mierového procesu na Srí Lanke a v pomoci približne 6 000 utečencom, ktorí od apríla 2006 utiekli do Indie; v tejto súvislosti pripomína odporúčanie osobitného spravodajcu OSN, Philipa Alstona, že na Srí Lanku by sa mala vyslať nezávislá medzinárodná misia, ktorá by monitorovala dodržiavanie ľudských práv, aby verejne informovala o porušovaní medzinárodného práva, ktorého sa dopúšťajú všetky strany, a žiada EÚ aj Indiu, aby toto odporúčanie podporili na príslušných medzinárodných fórach;

23.   pripomína, že ázijské krajiny ako India a Čína sú aj napriek rokom hospodárskeho rastu, málo zastúpené a nespravodlivo odsúvané na okraj v multilaterálnych orgánoch vrátane Medzinárodného menového fondu; vyzýva EÚ a Indiu, aby spolupracovali na odstránení týchto nerovností a zabezpečili, aby boli hlasovacie práva a vyššie pozície rozdelené podľa príslušnej dôležitosti v medzinárodnom hospodárskom systéme;

24.   víta reformy indickej vlády v oblasti stratégie priamych zahraničných investícií a pokrok investičnej komisie; je znepokojený, že zahraniční investori sa stále stretávajú s únavnou byrokraciou na miestnej úrovni a ďalšími inými ako colnými prekážkami; vyzýva indické orgány, aby pokračovali v boji proti byrokracii a korupcii; vyzýva vlády jednotlivých štátov a miestne samosprávy, aby zjednodušili a zjednotili postupy na predkladanie žiadostí; a žiada vyvinutie úsilia o väčšiu transparentnosť práva;

25.   je znepokojený, že systém postupu schvaľovania zahraničných investícií znamená veľkú prekážku - iba minimum žiadostí je vhodných na automatické schválenie, kým veľký objem rozsiahlych žiadostí je schvaľovaných jednotlivo; je znepokojený, že mnohí úradníci postupujú diskriminačne v prospech miestnych záujmov; pripomína, že tieto postupy schvaľovania a udeľovania licencií boli v niektorých regiónoch kritizované kvoli ich nespravodlivosti a netransparentnosti, pričom ich nariadenia sa menia tak zúfalo často, že tieto vrtochy systému sa sotva dajú sledovať; vyzýva štátne a miestne vlády, aby zjednodušili a zjednotili postupy pre žiadosti;

26.   pripomína významný príspevok Indov žijúcich v zahraničí k indickému rastu; poznamenáva však, že vysťahovalci zabezpečujú len 10 % priamych zahraničných investícií v Indii; domnieva sa, že pre dlhodobý rozvoj sú potrebné sociálne príspevky aj finančné platby; vyzýva Indiu, aby pokračovala v rozvoji programov na prístup k zdrojom Indov žijúcich v zahraničí, s konkrétnym príkladom dvojitého občianstva;

Spolupráca EÚ-India

27.   víta skutočnosť, že EÚ a India sa ako strategickí partneri na šiestom summite EÚ – India, ktorý sa konal 7. septembra 2005, zaviazali posilniť dialóg a angažovanosť vrátane záväzku týkajúceho sa ľudských práv, ako sa uvádza v spoločnom akčnom pláne, ktorý zahŕňa aj rozvojovú spoluprácu a zdôrazňuje význam trvalej udržateľnosti životného prostredia a sociálnej a hospodárskej súdržnosti; žiada o pokračovanie súčasného dialógu o ľudských právach v rámci strategického partnerstva; v tejto súvislosti blahoželá Indickej národnej komisii pre ľudské práva k jej nezávislej a dôslednej činnosti v oblasti ľudských práv;

28.   zdôrazňuje, že dosiahnutie rozvojových cieľov milénia (RCM) a boj proti chudobe by mali zostať aj naďalej základným prvkom strategického partnerstva EÚ - India; víta skutočnosť, že nasledujúci samit EÚ – India, ktorý sa bude konať 13. októbra 2006, sa bude venovať otázke RCM, a naliehavo vyzýva, aby sa prijali osobitné opatrenia, ktoré zabezpečia, aby menšiny ako Daliti, Adivasiovia a iné okrajové skupiny, kmene a kasty mohli preklenúť výraznú priepasť, ktorá ich delí od zvyšku populácie, pokiaľ ide o dosahovanie RCM;

29.   víta dôraz, ktorý sa kladie na zdravie, vzdelávanie, vodu a životné prostredie v rozvojovej spolupráci medzi ES a Indiou v rokoch 2002 – 2006, ako aj záväzok na prehĺbenie rozvojovej spolupráce v sektoroch zdravia a vzdelávania, vyplývajúci zo spoločného akčného plánu, s cieľom posilniť rozvojovú spoluprácu tak, aby dopĺňala dôležité programy sociálneho sektora v Indii vrátane špecifických opatrení zameraných na účinné ukončenie diskriminácie znevýhodnených sociálnych skupín a to najmä žien; rovnako vyzýva, aby sa v rámci akčného plánu dôrazne presadzovali opatrenia podporujúce vzdelávanie dievčat, a tak sa dosiahol druhý a tretí RCM;

30.   víta verejnú konzultáciu Komisie s cieľom vypracovať rozsiahle strategické hodnotenie obchodných a hospodárskych vzťahov EÚ s Čínou; domnieva sa, že India predstavuje pre priemysel EÚ porovnateľné, ak vôbec odlišné, výzvy; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila podobné kroky v súvislosti s Indiou na zabezpečenie politického, hospodárskeho a obchodného riadenia týchto vzťahov na úrovni EÚ;

31.   domnieva sa, že EÚ musí venovať mimoriadnu pozornosť malým a stredným podnikom v Indii a že malé a stredné podniky by mohli byť posilnené prostredníctvom opatrení na pomoc pri financovaní miestnych trhovo orientovaných projektov navrhnutých občanmi;

32.   zdôrazňuje, že EÚ by mala spolupracovať s Indiou v rámci rozvojovej spolupráce ako s novým medzinárodným poskytovateľom pomoci prostredníctvom výmeny skúseností a spolupráce na konkrétnych projektoch v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že poučenie zo skúseností Indie môže pomôcť zvýšiť účinnosť a výkonnosť rozvojovej pomoci EÚ;

33.   konštatuje, že Indovia majú obavy z EÚ a chceli by ju spoznať a lepšie jej rozumieť; víta štipendijný program Erasmus Mundus vo výške 33 miliónov EUR s osobitným dôrazom na spoluprácu v oblasti vedy a technológií, kde by poučenie z úspechu Indie mohlo povzbudiť výkonnosť EÚ v pyramíde, ktorá je základom informačnej spoločnosti, a to: vzdelanie, výskum, vývoj a inovácie; víta vytvorenie katedry európskych štúdií Jeana Monneta na univerzite v Dillí ako dôležitej iniciatívy na posilnenie vzťahov EÚ a Indie; domnieva sa, že európske inštitúcie vyššieho vzdelávania by mali zdvojiť túto iniciatívu zvýšením svojho zamerania na študijné odbory týkajúce sa Indie a účinným propagovaním takýchto študijných odborov; navrhuje, aby príslušné európske inštitúcie vyššieho vzdelávania zvážili otvorenie výskumných pracovísk v Indii, ako nedávno urobila Harvard Business School v Mumbai; vyzýva delegáciu Komisie a veľvyslanectvá členských štátov, aby spolupracovali s indickými orgánmi pri podpore náležitej úlohy EÚ v rámci študijnej, kultúrnej a vedeckej výmeny a tvrdí, že kultúrne výmeny by mohli pomôcť vytvoriť širšiu podporu verejnosti pre konštruktívnu spoluprácu a že odborné a obchodné výmeny, by mohli tiež prispieť k medzikultúrnemu porozumeniu a podporiť dvojstranný tok informácií; zdôrazňuje úspech výkonného programu odborného vzdelávania – "Výmena ľudia ľuďom" – ktorý existuje s Japonskom a Kóreou a vyzýva Komisiu, aby program s primeranými finančnými prostriedkami rozšírila aj na Indiu;

34.   konštatuje, že určité časti obchodných spoločenstiev v EÚ majú znepokojujúci nedostatok vedomostí o indickom trhu; vyzýva EÚ, aby sa systematickejšie venovala vysokopostaveným členom obchodných spoločenstiev v EÚ, najmä z MSP, a zdôraznením veľmi dôležitých obchodných možností, ktoré v Indii existujú, dosiahla výraznú zmenu v ich vnímaní Indie;

35.   odporúča Komisii, aby preskúmala alebo prehĺbila osobitné programy EÚ a Indie v oblastiach vyššieho vzdelávania a odborného vzdelávania; programy na podporu výmeny študentov, učiteľov a výskumníkov;

36.   uznáva, že indický softvérový priemysel a odvetvie služieb sa v posledných piatich rokoch strojnásobil, čo sa týka veľkosti, a v súčasnosti predstavuje 20 miliárd EUR; pripomína, že tento rast pochádza prevažne od predajcov zo Západu, ktorí realizujú vývojové práce externe v Indii; domnieva sa, že EÚ môže ťažiť z významného pohybu vysoko kvalifikovaných a odborných indických pracovníkov, ale mala by zabrániť "úniku mozgov" na úkor rozvojových kapacít Indie; vyzýva skupinu na vysokej úrovni pre obchod, aby preskúmala možnosť dohody o pohybe kvalifikovaných pracovníkov podľa spôsobu 4 tak, aby indickí experti v oblasti informačných technológií mohli po ukončení štúdia pracovať v EÚ a poskytnúť tým zdroj kvalifikovanej pracovnej sily a odôvodnenie investícií systémov vyššieho vzdelávania EÚ; poznamenáva, že softvérové spoločnosti sú magnetom pre združené spoločnosti a odvetvie služieb a požiadavky na infraštruktúru, ktoré ich sprevádzajú, môžu podporiť regionálne hospodárstvo a poskytnúť ďalšie pracovné príležitosti miestnym obyvateľom;

37.   pripomína, že medzi rokmi 2003 a 2008, by mohlo byť 200 000 pracovných miest v EÚ obsadených externe, a to predovšetkým v Indii; poznamenáva tiež, že do roku 2010 bude dopyt Indie po 160 000 cudzojazyčných odborníkoch, pričom iba 40 000 Indov bude kvalifikovaných na tieto pozície; domnieva sa, že s 30 000 vysťahovalcami z EÚ, ktorí už pracujú v Indii, existujú jasné príležitosti pre kvalifikovaných Európanov, ktorí sú pripravení presídliť sa a takýto trend by skôr zabezpečil "výmenu mozgov" medzi EÚ a Indiou ako "únik mozgov";

38.   odporúča, aby členské štáty a Komisia zabezpečili najvhodnejší rámec pre spoločnosti a univerzity, aby mali osoh z rýchlo rastúceho hospodárskeho rozvoja Indie v špecifických oblastiach ako softvérový a filmový priemysel;

39.   poznamenáva, že dosah indického rastu na svetový dopyt po energii vzbudzuje obavy o energetickú bezpečnosť; pripomína, že India stále trpí vážnym nedostatkom energie a je príliš závislá na rope a uhlí, drahých a znečisťujúcich fosílnych palivách; konštatuje, že snahy Indie zabezpečiť dodávky plynu a získať jadrovú energiu sú dva konkrétne výsledky tohto stavu; poznamenáva, že ak by aj India získala jadrovú energiu, pokrývala by menej ako 5 % jej elektrickej energie a iba 2 % jej celkových energetických požiadaviek; domnieva sa, že snahy získať jadrovú energiu budú poľavením v záväzkoch G8 z Gleneagles zadržať klimatické zmeny a podporiť zachovanie energie; domnieva sa, že ak sa to nezmení, hrozba úpadku životného prostredia sa stane hlavnou prekážkou budúceho hospodárskeho rozvoja Indie;

40.   poznamenáva, že India aj EÚ majú dlhú tradíciu pri podporovaní využitia obnoviteľnej energie a domnieva sa, že obnoviteľná energia, ako solárna, veterná energia a energia z biomasy sú praktickými energetickými voľbami, spolu s hlavnými investíciami do energetickej účinnosti by mohli uspokojiť dlhodobé potreby energie; víta v tejto súvislosti snahy Indie vrátane jej vlastných vidieckych zariadení na výrobu bioplynu a solárnych kolektorov (využívaných na zásobovanie vidieckych domov a dielní energiou), a nedávnejšie jej úspech pri budovaní štvrtého najväčšieho priemyslu s veternou energiou; domnieva sa, že keďže najchudobnejšie národy sveta sú negatívne ovplyvnené zvyšujúcim sa dopytom po rope, ako to ukázali nedávne nepokoje kvôli rastúcim cenám ropy v Indonézii, India by aj naďalej mala v Ázii viac podporovať rozvoj regionálnych zdrojov obnoviteľnej energie, ako to už robí v Bhutáne; víta vytvorenie energetického bloku India-EÚ a požaduje ďalšiu spoluprácu v oblasti energetickej bezpečnosti a trhových reforiem, obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti; domnieva sa, že India a EÚ by mali pokračovať v definovaní svetovej energetickej štruktúry prostredníctvom inovačného, trvalo udržateľného energetického rozvoja, ktorý spĺňa kritériá zmeny podnebia;

41.   poznamenáva, že India je geograficky rôznorodá, je úrodným prostredím pre ropu a plyn, ale prieskum vedený verejným sektorom až doposiaľ sledoval nepodnikavú cestu; konštatuje však, že so vstupom európskych energetických spoločností sa táto pozícia už zmenila, napríklad britská spoločnosť Cairn Energy ohlásila niekoľko nálezov ropy v Radžastáne v roku 2004 (odhaduje sa, že najväčší obsahuje 500 miliónov barelov zásob pre ťažbu); vyzýva Indiu, aby podporovala ráznejšie hľadanie ropy a plynu prostredníctvom významných stimulov na prilákanie efektivity a expertízy európskych prieskumných spoločností;

42.   poznamenáva, že náklady na spracovanie bionafty v Indii predstavujú približne tretinu nákladov v Európe a že India sa nedávno rozhodla rozšíriť svoje programy rafinácie bionafty; konštatuje, že India sa rozvíja aj v priemysle s etanolom a vláda schválila viaceré typy finančných stimulov vrátane zníženia dane z predaja a zníženia spotrebnej dane na etanol a palivá miešané s etanolom; domnieva sa, že nekonzumovateľná jatrofa predstavuje pre Indiu uskutočniteľnú možnosť biopaliva, keďže rastie v polosuchých a suchých pôdach a vyžaduje si minimálne investície, a na tento účel podporuje spoluprácu EÚ a Indie; domnieva sa, že okrem vytvorenia približne 17 miliónov nových pracovných miest a prísunu príjmov do stagnujúcich vidieckych spoločenstiev pomôžu takéto programy Indii znížiť závislosť na zahraničnej rope, ale len vtedy, ak sú vykonávané udržateľným spôsobom;

Hospodárska a sociálna situácia Indie

43.   pripomína, že medzinárodný obchod môže byť silnou hybnou silou hospodárskeho rastu a zníženia chudoby, ale nie je zázračným liekom, a obchodné reformy dopĺňajú rozvojové politiky; domnieva sa, že na pozdvihnutie ľudí z chudoby a na skok v rebríčk hospodárskeho rozvoja sa India potrebuje vážne zamerať na budovanie podnikateľského prostredia, ktoré prehĺbi integráciu so svetovým hospodárstvom rozšírením rozsahu výrobcov a služieb;

44.   víta rastúce uznanie dôležitosti vonkajšieho hospodárskeho prostredia, obchodovania a investícií v poslednom päťročnom pláne Indie pre ľudský rozvoj (2002 – 2007);

45.   konštatuje, že nerovnováha medzi štátmi Indie sa zhoršuje decentralizáciou právomoci riadenia výdavkov na štáty s rôznymi normami politického a finančného riadenia; domnieva sa, že zmiernenie chudoby závisí od presmerovania štátnych zdrojov do vidieckych oblastí a na rozvoj infraštruktúry na podporu šírenia činností výrobného sektora a sektora služieb; vyzýva Indiu, aby zabezpečila súdržnosť a lepšie riadenie liberalizácie prijatím vhodných doplňujúcich hospodárskych politík vrátane harmonizácie daní a sústredením úsilia na rozvoj kapacít najchudobnejších štátov, ktoré potom budú môcť efektívne využívať finančné prostriedky; pripomína účinky hospodárskeho rastu na rozvoj v niektorých regiónoch Indie a vyzýva Komisiu, aby podporila Indiu a žiadala, aby sa India poučila od štátov, ktoré prosperovali počas indického rozmachu, a to prijatím najlepších postupov, ktoré zabezpečia, že rozhodujúce investície budú smerovať do zaostávajúcich regiónov a nedostatočne zastúpených sociálnych skupín;

46.   je znepokojený rastúcou priepasťou v príjmoch medzi mestskými a vidieckymi oblasťami v Indii; vyzýva indické orgány, aby priznali stagnáciu poľnohospodárstva vo vidieckych oblastiach a vyvinuli programy na zvýšenie poľnohospodárskeho výstupu v týchto oblastiach, a tak primeranejšie bojovali s vidieckou chudobou;

47.   pripomína, že napriek prudkému rastu má indická infraštruktúra stále v určitých častiach znaky rozvojovej krajiny, so slabými dopravnými sieťami a pravidelnými výpadkami energie; konštatuje, že Hry Britského spoločenstva národov (Commonwealth Games) v roku 2010 ponúknu európskym spoločnostiam príležitosť uchádzať sa o kľúčové projekty v oblasti infraštruktúry; vyzýva Indiu a EÚ, aby preskúmali možnosť rozvoja obchodnej infraštruktúry prostredníctvom investícií verejno-súkromného partnerstva, pričom zabezpečia transparentnosť, spoľahlivé regulačné prostredie a rovnaké podmienky pre súkromných investorov a vládu; preto žiada využitie pôžičiek z Európskej investičnej banky, ktorej mandát – v prípade Ázie a Latinskej Ameriky – sa sústreďuje na produktívne investície; vyzýva Indiu a EÚ, aby tieto investície sústredili do vidieckych oblastí, zabezpečili lepšiu dodávku vody a hygienu, zlepšili dopravné siete, najmä cesty využívané za každého počasia a zlepšili kvalitu výstupu rozvodných sietí;

Rozvoj a životné prostredie

48.   uznáva významné úspechy indickej vlády v boji proti chudobe, poznamenáva však, že napriek trvalému hospodárskemu rastu pretrváva veľká nerovnosť, pretože približne 30 % indickej populácie stále žije pod hranicou chudoby; je znepokojený najmä situáciou nerovnoprávnych zložiek obyvateľstva, a to najmä žien, detí, znevýhodneného a vidieckeho obyvateľstva, napríklad Dalitov a Adivasiov (pôvodné kmene a národy); vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s indickou vládou na zlepšení situácie uvedených skupín a posúdili ďalšiu spoluprácu z hľadiska svojho príspevku k ukončeniu rodovej a kastovej diskriminácie;

49.   zdôrazňuje, že následné indické vlády vyvinuli značné snahy na vyrovnanie sa s otázkou kastovej diskriminácie, domnieva sa však, že sa musí ešte veľa urobiť;

50.   naliehavo vyzýva EÚ, aby, okrem iného, prostredníctvom podpory rovnakých príležitostí pri zamestnávaní v súkromných podnikoch a u investorov so sídlom v EÚ, prostredníctvom stimulov pre rozvojové programy na začlenenie Dalitov  a využívaním ukazovateľov na stanovenie miery začlenenia Dalitov do nového hospodárstva podporovala a vykonávala opatrenia na zabezpečenie sociálno-ekonomického rozvoja menšín, ktoré sú vo veľkej miere vylúčené z účasti na novom hospodárstve v Indii a sú diskriminované v rámci rozvojových programov a obnovy po katastrofách;

51.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby indická vláda vo svojom procese rozvoja pamätala na otázky sociálnej súdržnosti, životného prostredia a práv spotrebiteľov;

52.   víta spoluprácu EÚ s Indiou v oblasti environmentálnej politiky a skutočnosť, že environmentálna politika je v spoločnom akčnom pláne definovaná ako jeden zo sektorov spolupráce; pripomína, že EÚ a India ako významní svetoví aktéri musia zohrávať ústrednú úlohu v medzinárodnom úsilí smerom k lepšiemu celosvetovému riadeniu životného prostredia; žiada, aby pokračovalo zdôrazňovanie environmentálnych aspektov v rozvoji hospodárskej spolupráce;

53.   zdôrazňuje, že zvyšujúce sa znečisťovanie životného prostredia v Indii je neustále rastúcim problémom s nepredstaviteľnými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi následkami, najmä pre veľký počet obyvateľov Indie žijúcich v chudobe, a zdôrazňuje osobitnú naliehavosť presadzovania spolupráce medzi EÚ a Indiou v tejto oblasti;

54.   víta záväzok Indie týkajúci sa RCM; pripomína, že desiaty päťročný plán Indie naznačuje ciele a zámery Indie v oblasti ľudského rozvoja pre nasledujúcich päť až desať rokov, oveľa ambicióznejšie ako sú RCM, ale je naďalej znepokojený schopnosťou Indie splniť ich do roku 2015, pretože, ako sa tvrdí v projekte milénia OSN, je nepravdepodobné, že India dosiahne aspoň štyri z ôsmich RCM; domnieva sa, že pomoc týkajúca sa obchodu môže Indii pomôcť splniť tieto ciele včas podľa plánu; vyzýva EÚ, aby spolupracovala na indických prioritných programoch všeobecného vzdelávania a ochrany zdravia na vidieku a aby podporovala politiky, ktoré uľahčujú zaradenie mladých ľudí do pracovného prostredia; je presvedčený, že EÚ by mohla riešiť obavy týkajúce sa rovnosti príležitostí podporou obchodu s výrobkami zabezpečujúcimi živobytie pre ženy a napomáhaním obchodu so službami v sektoroch zamestnávajúcich ženy;

55.   pripomína, že prepojenie je jedným z RCM OSN a generálny tajomník OSN, Kofi Annan, vyzval na prepojenie v každej obci v rozvojových krajinách do roku 2015, aby sa odstránili rozdiely, pokiaľ ide o slobodu, blahobyt a vplyv, víta iniciatívy ako je "Bankomatový internetový vzdelávací experiment", pri ktorom bolo umiestnených 150 vysoko rýchlostných počítačov s klávesnicami, dotykovými myšami a webovými kamerami na 50 miestach, od chudobných štvrtí v Dillí až po niektoré miesta na indickom vidieku, aby sa umožnilo tisícom predtým negramotným chlapcom a dievčatám učiť sa nielen počítačovým zručnostiam a určitému základnému vzdelaniu, ale aj zvýšiť ich ambície; domnieva sa, že takéto projekty, hoci neponúkajú dostatočnú náhradu za vyučovanie s učiteľom, by mohli preklenúť priepasť pre deti, ktoré v súčasnosti nemajú možnosť tradičnej formy vzdelávania; vyzýva Indiu, aby sa podelila so svojím rozmachom v oblasti informačných technológií s 98 % obyvateľstva, ktoré ním v súčasnosti nie je ovplyvnené, a aby takýmto projektom poskytla investície a pomoc pri odhadovaných opakovaných ročných nákladoch menej ako 2 centy za dieťa na deň;

56.   pripomína, že India bola jedným z hlavných príjemcov systému všeobecných preferencií, s priemernou mierou využitia 80 % vo viacerých sektoroch vrátane živočíšnych produktov (88 %), drahokamov a šperkov (85 %), dopravného vybavenia a všeobecných kovov (83 %); pripomína, že 40 % vývozu Indie v oblasti odevov vo výške viac ako 3 miliardy EUR z celkového vývozu 4,8 miliardy EUR a deväť desatín indického vývozu obuvi v hodnote 600 miliónov EUR z celkového vývozu 675 miliónov EUR profitovalo zo systému všeobecných preferencií; poznamenáva, že krajiny s vlastným tkáčskym priemyslom, ako napríklad India, dokázali využiť možnosti systému všeobecných preferencií rozsiahlejšie než krajiny ako napríklad Bangladéš, ktoré používajú pri výrobe odevov dovezené látky, pretože tieto krajiny sa pri využívaní systému všeobecných preferencií stretli s ťažkosťami z dôvodu systému EÚ pre pravidlá pôvodu; víta prax EÚ pri udržaní kontroly týchto systémov a pravidiel a podporuje zjednodušenie a racionalizáciu týchto pravidiel; víta návrh nahradiť pravidlo pôvodu špecifické pre produkty jediným paušálnym kritériom, aby mohli oprávnené krajiny systém ľahšie využívať;

57.   je znepokojený, že vzhľadom na to, že 60 % zostávajúcej svetovej populácie tigrov sa nachádza v Indii, môže plánované, ale odložené sčítanie všetkých indických tigrov ukázať pokles počtu na kriticky nízke množstvo 1 500 tigrov v krajine; uznáva že hodnota nelegálneho obchodu s voľne žijúcimi zvieratami sa odhaduje na druhé miesto, hneď za medzinárodný obchod s nelegálnymi drogami, a že úroveň zneužívania a obchod s niektorými druhmi, ako sú tigre, je tak vysoká, že ich populácia je vážne zredukovaná; požaduje lepšie monitorovanie dovozu voľne žijúcich druhov zvierat a produktov z nich, aby sa dodržal Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), a zlepšilo jeho presadzovanie, aby sa ohrozené druhy zachránili pred hrozbou vyhynutia; vyzýva EÚ, aby Indii ponúkla spoluprácu a technickú pomoc pri udržaní jej biodiverzity a riešila nelegálny obchod s voľne žijúcimi živočíchmi; žiada, aby bola do programu nasledujúcej schôdze environmentálneho fóra EÚ-India zaradená ochrana tigrov vo všeobecnosti a najmä boj proti obchodovaniu s tigrou kožou, kosťami a časťami tela vrátane colnej spolupráce;

58.   pripomína, že liberalizácia obchodu postavila menších poľnohospodárov v EÚ a Indii pred svetovú konkurenciu, núti ich znižovať ceny, zatiaľ čo zníženie vládnych dotácií spôsobilo, že farmárčenie je pre nich nákladnejšie; je znepokojený, že sa farmári v Indii utiekajú k dohodám o pestovaní pre vývoz namiesto zabezpečenia domácich produktov, čo vedie v chudobných vidieckych oblastiach k podvýžive; je znepokojený tým, že v mnohých prípadoch sa kvôli nedostatku chladiacich skladovacích a distribučných zariadení znehodnocuje viac ako polovica indickej poľnohospodárskej produkcie; konštatuje, že hoci je poľnohospodársky sektor pre zahraničné investície neprístupný, možnosti pre spoločnosti z EÚ ponúkajú iné nepotravinárske sektory súvisiace s poľnohospodárstvom, ktoré sú otvorené pre zahraničné investície a ktoré by mohli vyriešiť mnohé problémy so skladovaním; podporuje Indiu, aby nasmerovala finančné zdroje pre obchodnú infraštruktúru do poľnohospodárskych vidieckych oblastí, aby pomohla farmárom prispôsobiť sa výzvam globalizácie a aby preskúmala možnosti partnerstiev v sektore spracovania poľnohospodárskych plodín;

59.   naliehavo vyzýva EÚ, aby sa na medzinárodných fórach zasadzovala o väčšiu zodpovednosť zahraničných podnikov so sídlom v Indii, a zároveň dôrazne žiada o dosiahnutie dohody s indickou vládou s cieľom vytvoriť účinný systém na monitorovanie práv pracovníkov v domácich a zahraničných spoločnostiach so sídlom v Indii;

60.   žiada, aby sa uskutočnili rozhovory medzi EÚ a Indiou o investíciách, s cieľom zohľadniť sociálno-politickú zodpovednosť zahraničných investorov; zdôrazňuje, že práva investorov musia ísť ruka v ruke s povinnosťami a že investori by mali uplatňovať aspoň základné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP);

61.   víta záväzok Indie bojovať proti detskej práci a jej účasť v medzinárodnom programe na odstránenie detskej práce a na projekte v oblasti detskej práce INDUS; je znepokojený vysokým počtom pracujúcich detí v Indii; vyzýva Indiu, aby spolupracovala s MOP a ratifikovala dohovor 138 o minimálnom veku a dohovor 182 o najhorších formách detskej práce; vyzýva Indiu, aby prijala opatrenia na účinný boj proti všetkým formám moderného otroctva, detskej práce a zneužívania ženskej práce, s cieľom zabezpečiť rešpektovanie základných práv pracovníkov a predchádzanie "sociálnemu dumpingu"; vyzýva Indiu, aby tiež prijala zásady MOP o "slušnej práci"; pripomína význam rôznych obchodných dohôd vyhovujúcich medzinárodným dohovorom o ľudských právach a pracovných normách;

62.   zdôrazňuje, že EÚ by mala naliehať na indickú vládu, aby sa urýchlene vyrovnala s nedobrovoľnou prácou, ktorá postihuje milióny ľudí v Indii; vyzýva Indiu, aby ratifikovala Dohovor 98 o práve organizovať sa a o kolektívnom vyjednávaní;

63.   domnieva sa, že India by mala čo najskôr ratifikovať a vykonať zostávajúce dohovory MOP, aby napomohla posilnenie dlhodobého rozvoja a zlepšenie kvality života najchudobnejších vrstiev spoločnosti;

64.   zdôrazňuje dôležitosť neoddeľovať rozvoj obchodných vzťahov medzi EÚ a Indiou od reforiem v oblasti ľudských práv Indii;

65.   pripomína, že súčasná indická administratíva otvorenejšie uznala problémy spôsobené HIV/AIDS; domnieva sa, že šírenie HIV/AIDS môže narušiť rozvoj Indie; pripomína, že za jeho rastúci výskyt je zodpovedný obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti a nízka informovanosť; víta skutočnosť, že zvýšila svoje finančné prostriedky a programy na riešenie problémov, ktoré predstavujú HIV/AIDS a vyzýva EÚ, aby pomohla Indii rozšíriť programy pre najohrozenejšie osoby a spoločenstvá; preto víta prácu Národnej regulačnej organizácie pre AIDS (NACO) v jej činnostiach pre zvýšenie povedomia medzi obyvateľstvom vidieckych a mestských oblastí;

66.   domnieva sa, že nedávne prírodné katastrofy, predovšetkým cunami v Indickom oceáne a zemetrasenie v južnej Ázii, odkryli potrebu kreatívnejšej a tvorivejšej spolupráce medzi veľkým množstvom agentúr a organizácií reagujúcich na katastrofy; konštatuje, že UNESCO bolo prostredníctvom svojej oceánografickej komisie aktívne pri zriadení systému varovania pred cunami a zmierňovania jeho následkov v Indickom oceáne a OSN koordinuje uskutočňovanie rámcovej akcie z Hyoga, 10-ročného plánu na zníženie rizika prírodných katastrof; vyzýva Indiu, EÚ a jej členské štáty, aby podporili tieto iniciatívy, aby tak prostredníctvom predvídania frekvencie a závažnosti prírodných katastrof a súčinnosti medzi humanitárnymi snahami a agentúrami vládnej pomoci mohla byť zvýšená účinnosť pomoci po katastrofe;

67.   žiada, aby sa každoročne konal parlamentný summit v rovnakom čase ako každoročný summit EÚ-India, ktorý sa zvyčajne koná bez oficiálnej účasti Európskeho parlamentu, alebo aby mu bezprostredne predchádzal; domnieva sa, že takéto summity by mohli vybudovať prepojenia parlamentných orgánov, zlepšiť pochopenie našich rozdielov a priblížiť demokratické systémy oboch strán;

68.   vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu pravidelne predkladala správu o uskutočňovaní spoločného akčného plánu medzi EÚ a Indiou;

o
o   o

69.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Indickej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 103. (2) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 589. (3) Prijaté texty, P6_TA(2005)0454. (4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0056. (5) Prijaté texty, P6_TA(2006)0123.