Európsky parlament,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2836/98 z 22. decembra 1998 o zahrnutí problematiky rodovej rovnosti do rozvojovej spolupráce(1),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/51/ES z 20. decembra 2000 o akčnom programe Spoločenstva týkajúcom sa stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti žien a mužov (2001–2005)(2) a príslušný pracovný program,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979 a jeho opčný protokol,

–   so zreteľom na pekingské vyhlásenie a akčnú platformu prijaté 15. septembra 1995 na štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách,

–   so zreteľom na rezolúciu OSN z 10. júna 2000 o plnení pekinskej akčnej platformy a o preskúmaní a zhodnotení pekinskej akčnej platformy a na výsledný dokument dvadsiateho tretieho osobitného zasadnutia valného zhromaždenia,

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 18. júla 2001 s názvom "Podpora európskeho rámca podnikovej sociálnej zodpovednosti" (KOM(2001)0366),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. marca 2006 "Uskutočňovanie partnerstva pre rast a zamestnanosť: Európa ako pilier najvyššej kvality v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti" (KOM(2006)0136),

–   so zreteľom na normy OSN týkajúce sa povinností nadnárodných spoločností a ďalších obchodných podnikov v oblasti ľudských práv, ktoré boli schválené 13. augusta 2003 podvýborom OSN pre podporu a ochranu ľudských práv,

–   so zreteľom na tripartitné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa mnohonárodných podnikov a sociálnej politiky z novembra 1977 a aktuálne usmernenia OECD pre mnohonárodné podniky,

–   so zreteľom na vyhlásenie MOP o základných zásadách a právach pri práci z 18. júna 1998, odporúčanie MOP R100 o ochrane migrujúcich pracovníkov v málo rozvinutých krajinách a územiach, odporúčanie MOP R 111 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní, odporúčanie MOP R 156 o ochrane zamestnancov pred pracovnými rizikami v pracovnom prostredí spôsobenými znečistením ovzdušia, hlukom a vibráciami a odporúčanie MOP R 191 o revízii odporúčania o ochrane materstva,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie spojených národov z 8. septembra 2000 a jej revíziu a aktualizáciu na svetovom samite 2005 zo 14.-16. septembra 2005,

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadania Európskej rady v Bruseli zo 16.-17. decembra 2004, ktoré potvrdili plný záväzok EÚ k rozvojovým cieľom milénia (RCM) a súdržnosti politiky,

–   so zreteľom na duch deklarácie zo São Paula prijatej konferenciou OSN o obchode a rozvoji z 18. júna 2004,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2005 o sociálnom rozmere globalizácie(3),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0254/2006),

A.   keďže medzinárodný obchod má potenciál prispievať k rodovej rovnosti a zlepšiť hospodárske, sociálne a politické postavenie žien v produktívnej aj reprodukčnej oblasti; keďže však globalizačný proces obchodu prispieva k vzniku menej formálnych pracovných vzťahov, nárastu rizikovej práce a zvyšovaniu podielu žien na nezamestnanosti vo viacerých sektoroch hospodárstva,

B.   keďže 70 % z 1,3 miliardy ľudí žijúcich v chudobe na svete sú ženy; keďže ženy vo všeobecnosti musia prekonávať väčšie ťažkosti pri prístupe ku vzdelaniu, majetku, úverom, ďalším výrobným zdrojom a faktorom a k orgánom politického rozhodovania,

C.   keďže rodová nerovnosť, ktorá spôsobuje, že ženy nemajú rovnaký prístup k výrobným prostriedkom a trhu, je prekážkou dlhodobého rastu, pretože ženy míňajú väčšiu časť svojho príjmu na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a živobytie, a pretože ekonomický potenciál celej populácie nie je plne využívaný,

D.   keďže obchodné dohody musia byť plne v súlade so súčasnými medzinárodnými právnymi predpismi týkajúcimi sa ľudských a sociálnych práv a práv pracovníkov a musia rešpektovať súčasné medzinárodné dohovory požadujúce trvalo udržateľný rozvoj,

E.   keďže zodpovednosť za reprodukciu a domácnosť, ako aj úloha starať sa o rodinu a poskytovať sociálnu starostlivosť sa všeobecne takmer vo všetkých spoločnostiach vníma ako základná funkcia žien, ktorej sa však vo veľkej miere nedostáva uznania alebo odmeny,

F.   keďže pokiaľ liberalizácia trhu nebude zohľadňovať faktory osobitne súvisiace s rodovým hľadiskom, bude tým prispievať k zostrovaniu javov, akým je obsadzovanie nestabilných pracovných miest ženami, stupňujúce sa vykorisťovanie žien a ohrozenie stratégie na zabezpečenie živobytia chudobných žien na celom svete vrátane migrujúcich žien,

G.   keďže liberalizácia obchodu výrazne prispieva k rozširovaniu účasti žien v tieňovej ekonomike,

H.   keďže MOP definuje tieňovú ekonomiku ako hospodárstvo založené na zamestnaní bez pracovnej zmluvy, zamestnaneckých výhod či sociálnej ochrany, ktoré sa vyskytuje v neoficiálnych podnikoch i mimo nich,

I.   keďže rastúcemu podielu žien na medzinárodnej migrácii sa nevenuje dostatočná pozornosť; keďže migrujúci pracovníci často nemajú možnosť požadovať spravodlivé pracovné podmienky,

J.   keďže začlenenie Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS) do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 1995 obmedzilo prístup ku generickým liekom do takej miery, že v decembri 2005 sa v Hongkongu rozhodlo o zmene a doplnení dohody TRIPS,

1.   zdôrazňuje, že liberalizácia obchodu má rozdielne dôsledky pre ženy a mužov, poukazuje na potrebu prepojenia cieľov európskej politiky pre rodovú rovnosť s cieľmi politiky pre obchod, rozvoj a pomoc s cieľom podporovať v týchto oblastiach politiky rovnosť medzi ženami a mužmi; zdôrazňuje, že hospodárska účasť je kľúčom k posilneniu žien a k prekonaniu ich štrukturálnej diskriminácie, vedúcim k lepším životným podmienkam žien a ich rodín a prispievajúcim k aktívnejšej účasti žien v politike a k posilneniu sociálnej súdržnosti; jedným z cieľov je spravodlivá deľba majetku, rovnoprávnosť a ekonomická nezávislosť žien;

2.   konštatuje, že hoci aj mnoho žien má prospech z liberalizácie obchodu a priamych zahraničných investícií v dôsledku nových pracovných príležitostí, liberalizácia zároveň prispieva k zneoficiálneniu pracovných vzťahov, zhoršeniu pracovných podmienok a zvyšovaniu podielu žien na zamestnanosti vo viacerých odvetviach hospodárstva;

3.   vyzýva Radu a Komisiu, aby si stanovili ako prioritu odstránenie všetkých výhrad k dohovoru CEDAW a ratifikáciu jeho opčného protokolu všetkými partnerskými štátmi;

4.   žiada Komisiu, aby výborom Európskeho parlamentu, zodpovedným za otázky práv žien a medzinárodného obchodu, predkladala správu spolupodpísanú správcami inštitúcie, ktorá poskytuje finančnú pomoc v prospech žien, ako aj inštitúcie, ktorá túto pomoc prijíma, s cieľom preukázať, že táto pomoc spĺňa svoj účel a nebola použitá na iné, než pôvodne plánované zámery;

5.   zdôrazňuje potrebu vypracovania štúdií o tom, ako by ženy mohli mať úžitok z liberalizácie obchodu a systematického zhromažďovania jednotlivých údajov týkajúcich sa otázky rodového hľadiska s cieľom napraviť nevšímavosť týkajúcu sa rodového hľadiska v súčasných obchodných politických stratégiách a politických stratégiách globálnych hospodárskych inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby v tejto veci Európskemu parlamentu predložila priebežnú výročnú správu; pripomína, že analýza týkajúca sa rodového hľadiska musí byť neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia obchodných dohôd z hľadiska trvalej udržateľnosti, ktoré v súčasnosti uskutočňuje Komisia;

6.   žiada Komisiu, aby pred uzavretím každej obchodnej dohody s tretími krajinami uskutočnila hodnotenie dopadov z rodového hľadiska, a aby zaviedla účinné doložky podmienenosti s krajinami, v ktorých sa vo veľkej miere porušujú ľudské práva a najmä práva žien;

7.   žiada Komisiu, aby formálne zriadila oddelenie pre obchod a otázku rodového hľadiska v rámci svojho GR Obchod, ktorého úlohou by bolo okrem iného overovať, či krajiny, ktoré udržiavajú obchodné styky s EÚ dodržiavajú ľudské práva, a najmä práva žien, ako aj aktívnym spôsobom konať v prípadoch, keď dochádza k porušovaniu ľudských práv;

8.   žiada Komisiu, aby vykonala analýzu postupov výroby a spracovania (PVS, tak, ako ich definuje WTO) z rodového hľadiska s cieľom určiť zoznam PVS vystavených konkrétnej diskriminácii na základe rodovej príslušnosti v súlade s dohovorom CEDAW a dohovormi o ľudských právach a aby navrhla stratégie na podporu plnenia medzinárodných noriem vo vyvážajúcich krajinách;

9.   vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby spoločnosti, ktoré profitujú z programov EÚ pre prístup na trh v rámci politiky spolupráce EÚ, neprispievali k šíreniu takých praktík ako neľudské vykorisťovanie pracovníkov a predovšetkým žien;

10.   zdôrazňuje, že prospech zo zamestnania v oficiálnej a tieňovej ekonomike závisí od rôznych faktorov vrátane miezd, pracovných podmienok a bezpečnosti na pracovisku a ženy sú pri získavaní týchto výhod stále diskriminované; žiada preto Komisiu, aby v rámci svojej politiky rozvojovej spolupráce vytvorila osobitný fond ako súčasť budúcich obchodných zmlúv a dohôd o spolupráci s tretími krajinami na podporu žien v dotknutých krajinách podporovaním ich prístupu k úverom, vzdelaniu a odbornej príprave s cieľom znížiť podiel neoficiálneho zamestnania; žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila správu spolupodpísanú poskytovateľmi a prijímateľmi pomoci s cieľom preukázať, že osobitné financovanie nebolo použité na iné než pôvodne plánované účely;

11.   vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby pohotovo zaviedli zásady nediskriminácie a rodovej rovnosti v postupoch Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a zabezpečili, aby podpora vyplývajúca z tohto fondu nenahrádzala vyplácanie sociálneho zabezpečenia;

12.   zdôrazňuje, že vysoký počet prípadov straty zamestnania v Európe potvrdzuje trend rastúcej priemyselnej reštrukturalizácie; konštatuje, že k najviac postihnutým odvetviam patrí výrobný priemysel, doprava, telekomunikácie a finančné služby; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby náležite brali do úvahy zásady nediskriminácie a rovnosti medzi ženami a mužmi v rámci EGF;

13.   vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zaručili začlenenie rodového hľadiska a rovnosti príležitostí medzi ciele sledované v rámci všetkých európskych fondov; zdôrazňuje potrebu informovať o dosiahnutom pokroku v podpore rovnosti medzi ženami a mužmi a v boji proti všetkým formám diskriminácie;

14.   pripomína, že pracovné miesta, zamestnanosť a vhodná práca by mali byť obsahom deviateho rozvojového cieľa milénia, ktorý by mal byť prijatý čo najskôr a žiada začlenenie základných pracovných noriem do multilaterálnych a bilaterálnych obchodných zmlúv a začlenení zásady rodovej rovnosti do všetkých rozvojových cieľov milénia;

15.   poukazuje na to, že všeobecný a finančne dostupný prístup k základným službám, ako je voda, vzdelanie, zdravotníctvo a energia, je nevyhnutnou podmienkou pre posilnenie žien; zdôrazňuje však, že liberalizácia služieb v rámci Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) môže mať na tento cieľ pozitívny dosah len ak sa v súčasných bilaterálnych a multilaterálnych rokovaniach dôsledne dodržia zásady GATS týkajúce sa národnej pružnosti a priestoru pre politické stratégie;

16.   zdôrazňuje, že sa predpokladá revízia dohody TRIPS po dvoch rokoch jej uplatňovania, pričom táto revízia sa zatiaľ neuskutočnila; nalieha preto, aby sa takáto revízia vykonala na základe hodnotenia dopadov nákladov na jej uplatňovanie na rozvojové krajiny;

17.   vyzýva Komisiu, aby zhodnotila, či vykonávanie dohody dosiahnutej na ministerskej konferencii WTO v Hongkongu v decembri 2005 v súvislosti s povinnými licenciami na protivírusové lieky proti HIV/AIDS skutočne prináša zlepšenie prístupu k liekom, a aby počas tohto hodnotenia kládla dôraz na rodové hľadisko;

18.   vyzýva na vypracovanie opatrení vnútroštátnej politiky, ktoré by presadzovali rodovú rovnosť, ochranu a podporu zamestnanosti, sociálnu starostlivosť, zlepšovali zdravotný stav a pracovné podmienky žien a mužov a prispievali k trvalo udržateľnému rozvoju; vyzdvihuje význam rešpektovania národnej pružnosti a priestoru pre politické stratégie vo všetkých rokovaniach o obchode a rozvoji; žiada, aby bolo zabezpečené právo rozvojových krajín a zraniteľných ekonomík vybrať si, ktoré sektory služieb sprístupnia liberalizácii trhu a ktoré z nej vynechajú;

19.   žiada Komisiu, aby vo svojom dialógu a spolupráci s tretími krajinami venovala osobitnú pozornosť zákonným obmedzeniam, ktoré bránia ženám pri prístupe k výrobným prostriedkom, ako sú úvery, pozemkové právo a kapitál;

20.   zdôrazňuje, že vzhľadom na dôležitú úlohu žien v rodinnej poľnohospodárskej činnosti je potrebné rešpektovať a posilniť právo rozvojových krajín vypracovať a vykonávať politiku v oblasti poľnohospodárstva, ktorá im zabezpečí sebestačnosť z hľadiska potravín, a to najmä počas rokovaní v rámci WTO so zvláštnym ohľadom na Dohodu WTO o poľnohospodárstve; zdôrazňuje význam mikro-úverov ako nástroja pri zmierňovaní chudoby; žiada Komisiu, aby dvakrát do roka predložila správu spolupodpísanú orgánmi, ktoré financie poskytujú a inštitúciami, ktoré ich prijímajú, s cieľom preukázať, že finančná pomoc spĺňa svoj účel;

21.   vyzýva Komisiu a Radu, aby rozvojovým krajinám pomohli pri budovaní ich kapacít v oblasti vytvorenia, prerokovania a uplatňovania politiky v oblasti obchodu spôsobom, ktorý je upravený podľa potrieb každej krajiny a podporuje trvalo udržateľný, rodovo vyvážený hospodársky rozvoj; požaduje, aby bola všetka poskytnutá podpora vyvážená z hľadiska rodovej rovnosti;

22.   domnieva sa, že hodnotenie dopadov podľa rodového hľadiska by sa malo vykonávať v počiatočnom štádiu plánovania a zostavovania rozpočtu pomoci rozvojovým krajinám; domnieva sa, že tento postup by tvorcom politiky umožnil presnejšie zhodnotiť účinky danej politiky na ženy a mužov a porovnať a posúdiť situáciu a trendy s ohľadom na očakávané výsledky navrhovanej politiky; zastáva názor , že do výročnej správy by mala byť zahrnutá časť o opatreniach, ktoré nadväzujú na hodnotenie dopadov z rodového hľadiska;

23.   víta rozhodnutie nórskej vlády uzákoniť 40 % zastúpenie žien v predstavenstvách akciových spoločností;

24.   žiada, aby programy na podporu obchodu boli zamerané na podporu rodovej rovnosti a trvalo udržateľného rozvoja a boli financované z dodatočných fondov; zdôrazňuje, že financovanie na podporu obchodu by malo prispievať k budovaniu kapacity na strane ponuky, ktorá je potrebná na obchodovanie a nesmie byť podmienené politikou prijímajúcich vlád na liberalizáciu trhov v poľnohospodárstve, priemysle alebo službách;

25.   poukazuje na význam začlenenia rodového hľadiska do rozpočtu v európskej obchodnej politike ako na stratégiu, ktorá prispieva k rodovej rovnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby pri zostavovaní rozpočtu zohľadňovali rodové hľadisko ako bežný nástroj rozpočtovej politiky na všetkých úrovniach;

26.   zdôrazňuje, že účasť žien na hospodárskom živote je základom pre rozvoj ich sebadôvery a schopnosti zlepšovať svoje postavenie v spoločenstve; zdôrazňuje zároveň, že prístup k zdrojom umožňuje ženám vytvárať zisk a majetok, čo prispieva k vytvoreniu prostredia, kde chudobné ženy a ženy s nízkym príjmom majú možnosť zakladať podniky, zlepšovať svoje životné podmienky, zabezpečovať potreby svojej rodiny z hľadiska výživy a zdravia, vzdelávať deti, získať si úctu, ktorá im patrí, doma a v spoločnosti, ako aj zúčastňovať sa na politickom živote; vyzdvihuje značný potenciál, ktorý ponúkajú mikro-úvery ako neoceniteľný prostriedok boja proti chudobe, podpory sebestačnosti a stimulovania hospodárskej činnosti v niektorých najchudobnejších a najviac znevýhodňovaných krajinách sveta;

27.   žiada členské štáty o maximálne úsilie smerom k zabezpečeniu zohľadnenia rodovej rovnosti na obchodných rokovaniach na celosvetovej úrovni; žiada zároveň členské štáty, aby nabádali ženy k uchádzaniu sa o pracovné miesta v medzinárodných organizáciách, ako sú WTO, Svetová banka, Medzinárodný menový fond a MOP a poskytli ženám podporu v tomto smere;

28.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a národným a regionálnym parlamentom členských štátov a pristupujúcich krajín a Rade Európy.

(1) Ú. v. ES L 354, 30.12.1998, s. 5. (2) Ú. v. ES L 17, 19.1.2001, s. 22. (3) Prijaté texty, P6_TA(2005)0427.