Uznesenie Európskeho parlamentu o nanovedách a nanotechnológiách: akčnom pláne pre Európu 2005-2009 (2006/2004(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2005 s názvom "Nanovedy a nanotechnológie: Akčný plán pre Európu 2005-2009" (KOM(2005)0243),
– so zreteľom na spoločnú správu Kráľovskej spoločnosti a Kráľovskej akadémie inžinierstva z 29. júla 2004 s názvom "Nanovedy a nanotechnológie: možnosti a neistoty" (Nanoscience and nanotechnologies: opportunities and uncertainties),
– so zreteľom na závery predsedníctva Rady pre konkurencieschopnosť z Bruselu 24. septembra 2004,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie s názvom "K európskej stratégii v prospech nanotechnológií"(1) a na jeho stanovisko k vyššie uvedenému oznámeniu Komisie zo 7. júna 2005(2),
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre právne veci (A6-0216/2006),
A. keďže Komisia prijala akčný plán pre okamžité uplatňovanie bezpečnej, integrovanej a zodpovednej stratégie v oblasti nanovied a nanotechnológií,
B. keďže nanovedy a nanotechnológie majú potenciál, ako medziodborové odvetvia, priniesť spoločnosti veľký úžitok prostredníctvom vývoja nových výrobkov, materiálov, aplikácií a služieb, a tak zvýšiť celkovú produktivitu a kvalitu života v EÚ,
C. keďže Rada uznáva dôležitú úlohu nanotechnológií, ktorú zohrávajú v mnohých oblastiach, a zdôrazňuje význam pokračovania v tvorbe vedeckej a technologickej základne znalostí v tejto oblasti a v podpore jej využitia v priemyselných aplikáciách,
D. keďže je Európsky hospodársky a sociálny výbor presvedčený, že nanotechnológie by mohli vo veľkej miere pomôcť EÚ dosiahnuť ciele stanovené lisabonskou stratégiou,
1. víta vyššie zmienený akčný plán Komisie určujúci súbor konkrétnych a vzájomne prepojených činností s cieľom bezodkladne implementovať nanovedy a nanotechnológie na základe prioritných oblastí určených v súlade s budúcimi potrebami;
2. uznáva dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať nanovedy a nanotechnológie ako progresívne technológie pri stimulácii dosiahnutia hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov EÚ; uznáva, že nanotechnológie môžu riešiť potreby obyvateľov (verejné zdravie, energia, doprava, trvalo udržateľný rozvoj, atď.), ako aj prispieť dosahovaniu cieľov v oblasti konkurencieschopnosti EÚ a trvalo udržateľného rozvoja;
3. poznamenáva, že technologické platformy, skupiny odborných poradcov a akčné plány sú užitočnými nástrojmi podpory tvorby spoločne vypracovaných programov výskumu a stratégií využitia v oblasti nanotechnológií a nanovied, čím vytvárajú nové pracovné miesta a zvyšujú hospodársky rast;
4. podporuje ciele a iniciatívy uvedené vo vyššie uvedenom oznámení Komisie zo 7. júna 2005; víta jasné ťažiská uvedené v danom oznámení a v uvedenom akčnom pláne;
5. zároveň zdôrazňuje, že je trebné zvýšiť verejne financované investície do výskumu a vývoja; uvedomuje si, že rozdrobenosť európskeho výskumu odzrkadľuje jeho ľahkú dostupnosť a relatívne nízke náklady na výskum v oblasti nanovied, ale aj to, že je treba vyčleniť finančné prostriedky na zriadenie a údržbu potrebných veľkých zariadní, v ktorých zohrávajú najdôležitejšiu úlohu predovšetkým čisté priestory, litografické a veľmi nákladné analytické postupy; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad terajšou úrovňou verejných investícií v Európe do nanovied a nanotechnológií; odporúča, aby bolo cieľom vytýčeným vo vyššie uvedenom akčnom pláne primerane prispôsobené ich financovanie a podporuje ochotu Komisie výrazne zvýšiť prostriedky vyčlenené na výskum v tejto oblasti, ktorá má podstatný význam pre budúci rozvoj Európy;
6. domnieva sa, že Európa potrebuje súdržný systém infraštruktúry výskumu a vývoja svetovej úrovne na zachovanie konkurencieschopnosti EÚ v oblasti nanovied a nanotechnológií; upozorňuje na to, že si infraštruktúra výskumu a vývoja nanotechnológií vyžaduje kvôli svojmu medziodborovému a komplexnému charakteru a prípadným úsporám rozhodujúci objem zdrojov, ktoré sú nad možnosti miestnych vlád a priemyslu; na druhej strane však uznáva, že národné politiky v oblasti výskumu a vývoja na nižšej úrovni môžu byť často schopnejšie primerane reagovať na zmenu podmienok a vývoj trhu; preto nalieha na Komisiu a členské štáty, aby posilnili a koordinovali svoje úsilie týkajúce sa výskumu a vývoja v tejto oblasti; s týmto cieľom odporúča vytvoriť v každom členskom štáte a v súlade s charakteristikami každej krajiny minimálne potrebné množstvo infraštruktúry a vedcov so špecifickými odbornými znalosťami týkajúcimi sa nanovied a nanotechnológií, čo by nakoniec v niektorých krajinách viedlo k vytvoreniu špecializovaných centier na svetovej úrovni, ktorých činnosť by bola koordinovaná na úrovni EÚ;
7. upozorňuje predovšetkým na nanomedicínu ako nádejnú medziodborovú oblasť s progresívnymi technológiami, napr. molekulárnym zobrazovaním a diagnostikou, ktoré predstavujú značný prínos pre včasnú diagnózu a vhodnú a cenovo výhodnú liečbu chorôb ako rakovina, kardiovaskulárne choroby, cukrovka, Alzheimerova a Parkinsonova choroba; nalieha na Komisiu a národné a regionálne orgány, aby zvýšili investície do výskumu a vývoja v tejto oblasti a aby koordinovali svoje úsilie prostredníctvom Európskej technologickej platformy v oblasti nanomedicíny, ktorá bola navrhnutá v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (siedmy rámcový program) a prostredníctvom ostatných nástrojov vrátane Regiónov znalostí navrhnutých v siedmom rámcovom programe, aby sa dosiahla potrebná úroveň v tejto oblasti;
8. zdôrazňuje, že nanovedy a nanotechnológie majú rozhodujúci význam pri rozvoji molekulárnej biológie;
9. je presvedčený, že viacodborové nanovedy a nanotechnológie by sa mali prispôsobiť rozvoju výroby energie z vodíka vrátane vývoja nových účinných spôsobov skladovania vodíka a výkonných palivových článkov, ako aj technológií dátových nosičov s oveľa väčšou kapacitou ako majú v súčasnosti;
10. zdôrazňuje značný pokrok, ktorý sa dosiahol v Európe v oblasti nanotechnológií, založený na prístupe zhora nadol, najmä v oblastiach ako sú nanokompozity, nátery odolné proti oderu a hrdzaveniu, ako aj výroba katalyzátorov a fotodiód vrátane tzv. modrého lasera a v oblasti nanomedicíny, nanokozmetiky a nanodiagnózy chorôb;
11. je presvedčený, že úroveň základného európskeho výskumu môže umožniť vývoj technologických nástrojov, ktoré umožnia prístup zdola nahor, najmä v nanoelektronike;
12. je presvedčený, že činnosti na zrýchlenie technologického rozvoja musia dopĺňať politické opatrenia, aby sa zabezpečil prienik existujúcich technológií na trh; poznamenáva, že normy môžu poskytnúť rovnaké podmienky pre trhy a medzinárodný obchod a sú nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže, komparatívneho hodnotenia rizika a regulačných opatrení; preto vyzýva Komisiu a Radu, aby bez kladenia ďalších byrokratických prekážok odstránili všetky prekážky vo forme nedostatku noriem a nejasných právnych predpisov, ktoré zbytočne brzdia uplatňovanie nanotechnológií a nanovied v Európe;
13. zdôrazňuje význam vytvorenia "trojuholníka znalostí" (t.j. vzdelanie, výskum a inovácie) potrebného pre Európsky výskumný priestor; domnieva sa, že na dosiahnutie potrebnej súčinnosti medzi výskumom, vzdelávaním a inováciami je potrebný komplexný prístup založený na prenose znalostí a aj zvýšenie medziodborových ľudských zdrojov; preto vyzýva členské štáty, aby vypracovali stratégie na zlepšenie prenosu znalostí a riešenie nedostatočnej kvalifikácie prostredníctvom kladenia dôrazu na odborné vzdelávanie v oblasti prírodných vied a získavania väčšieho počtu študentov pre oblasť nanovied a pre vedné, viacodborové štúdium; víta snahy Komisie o podporu sietí odborného vzdelávania v rámci výskumu v oblasti nanotechnológií a vyzýva členské štáty, aby vytvorili, či už jednotlivo alebo v rámci úzkej spolupráce, viacodborové siete s cieľom skombinovať nanotechnológie so širokým spektrom oblastí výskumu s cieľom vytvoriť nové hybridné technológie;
14. domnieva sa, že priemysel, výskumné a peňažné ústavy by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť premietnutie vynikajúcich výsledkov v oblasti výskumu a vývoja týkajúcich sa nanovied a nanotechnológií do nových výrobkov a procesov; je presvedčený, že členské štáty by mali urýchliť a stimulovať tento proces zameraním sa na zlepšenie podnikateľského prostredia pre spoločnosti v oblasti nanotechnológií v ich krajinách, najmä pre novozaložené spoločnosti, malé a stredné podniky a spoločnosti využívajúce inovácie; vzhľadom na to sa domnieva, že v oblasti inovácií je nevyhnutné chrániť práva duševného vlastníctva, tak z hľadiska získania počiatočných investícií, ako aj z hľadiska zabezpečenia budúcich výnosov; vyzýva Komisiu, aby pripravila normy na ochranu práv duševného vlastníctva a vzory licenčných zmlúv;
15. ľutuje skutočnosť, že patentovanie vynálezov v oblasti nanovied a nanotechnológií postupuje v Európe pomaly; vyzýva EÚ, aby vytvorila monitorovací systém pre patenty v oblasti nanovied a nanotechnológií riadený Európskym patentovým úradom;
16. podporuje všeobecné reformy v oblasti európskeho patentového systému s cieľom znížiť náklady na patentovanie a zlepšiť dostupnosť MSP k patentom; zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti a jasných obmedzení rozsahu pôsobnosti patentovej ochrany;
17. je presvedčený, že šance Európy dostať sa na popredné miesto v tejto oblasti a zotrvať na ňom závisia od jej možností koordinácie; znovu opakuje, že je potrebné vytvoriť jednotné stredisko Spoločenstva zabezpečujúce koordináciu a že jednotný postup EÚ na medzinárodnej úrovni je dôležitý, najmä s ohľadom na výzvy, ktoré predstavuje patentová ochrana v Číne; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mechanizmy zabezpečujúce účinnú koordináciu činností v tejto oblasti; nalieha na Komisiu, aby pri tvorbe svojej politiky zohľadnila všetky činnosti v rámci OECD (napr. vymedzenia pojmov, nomenklatúru, riadenie rizík) a UNESCO (etiku);
18. uznáva, že základným prvkom zodpovednej stratégie je integrácia sociálnych, zdravotných a bezpečnostných hľadísk do technického rozvoja v oblasti nanovied a nanotechnológií; vzhľadom na to nalieha na Komisiu, členské štáty a európsky priemysel, aby sa zúčastnili efektívneho dialógu so všetkými zúčastnenými stranami s cieľom trvalo udržateľného napredovania v rozvoji;
19. zdôrazňuje, že sa hodnotenie technologických rizík (od návrhu po odstránenie alebo recykláciu) súvisiacich s ľudským zdravím, spotrebiteľmi, pracovníkmi a životným prostredím musí vykonávať počas celého životného cyklu produktov nanovedy a nanotechnológie;
20. odporúča, aby bolo v zoznamoch zložiek na spotrebiteľských výrobkoch označené pridanie materiálov vyrobených z nanočastíc;
21. zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať vysoké etické zásady a víta plánované preskúmanie otázok, ako sú neterapeutické zdokonalenie človeka a súvislosť medzi nanovedami a nanotechnológiami a súkromím jednotlivca; očakáva, že tento prieskum bude verejný a že bude obsahovať hĺbkovú analýzu nanomedicíny;
22. podporuje zriadenie etických výborov, ktoré poskytovaním nezávislého vedeckého poradenstva prispejú k dobrej informovanosti verejnosti a k vytvoreniu atmosféry dôvery založenej na informovanosti o možných rizikách a výhodách súvisiacich s využívaním objavov v oblasti nanotechnológií;
23. víta konzultácie uskutočnené k tomuto návrhu a vyzýva Komisiu, aby naďalej zlepšovala svoju prácu s cieľom uspokojiť zvyšujúci sa dopyt po lepšej právnej úprave;
24. víta zámer Komisie vypracovať vhodný viacjazyčný informačný materiál pre rôzne vekové kategórie zameraný na zvyšovanie informovanosti o pokroku a očakávanom prínose nanovied a nanotechnológií; vyzýva Komisiu, aby ho vypracovala v úzkej spolupráci s členskými štátmi; nalieha na Komisiu, aby vypracovala stratégiu v oblasti komunikácie s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o mimoriadne veľkých možnostiach, ktoré ponúkajú nanotechnológie a zmierniť jej obavy; domnieva sa, že ako súčasť tejto stratégie v oblasti komunikácie s verejnosťou by mala Komisia využiť aj také nápady ako putovná show (s kamiónom venovaným nanovedám) alebo odovzdávanie cien za nanotechnológie;
25. vyzýva priemyselné subjekty, aby sa podieľali na spoločných snahách a nalieha na ne, aby sa zapojili do rozvoja nanotechnológií prihliadajúc na ich širšie hospodárske, spoločenské, zdravotné, bezpečnostné a ekologické vplyvy a aby konali v súlade so zásadou sociálnej zodpovednosti podnikov; vzhľadom na to zdôrazňuje, že podniky by mali prispieť k šíreniu objektívnych informácií o vedeckých objavoch v oblasti nanovied a nanotechnológií, o ich plánovanom použití, o ich rizikách a výhodách pre spoločnosť;
26. zdôrazňuje, že všetky aplikácie a využitia nanovied a nanotechnológií musia zodpovedať vysokej úrovni ochrany verejného zdravia, spotrebiteľov a pracujúcich a ochrany životného prostredia, ktorú stanovila EÚ, a trvá na tom, že je treba kodifikovať nanomateriály, čo povedie k stanoveniu noriem, ktoré by zase viedli k zvýšeniu úsilia o identifikáciu rizík; vyzýva Komisiu, aby na to podnikla potrebné kroky;
27. zdôrazňuje význam miniaturizácie výrobkov s cieľom prispieť k znižovaniu odpadu a k zabezpečeniu lepšieho využívania energie;
28. zdôrazňuje, že porozumenie tomu, ako môžu nové syntetické nanočastice prípadne poškodiť zdravie a životné prostredie sú stále obmedzené, a preto by sa mali v súlade so zásadou prevencie preskúmať účinky nanočastíc, ktoré nie sú ľahko rozpustné alebo biologicky rozložiteľné, a to ešte predtým, než sa začnú takéto častice vyrábať a uvádzať na trh;
29. vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vývoju nanovied a nanotechnológií v nových členských štátoch prostredníctvom poskytnutia prostriedkov na vytvorenie ich vlastných výskumných profilov a aby zároveň ďalej posilňovala popredné postavenie hlavných európskych lokalít s cieľom získania vedúceho postavenia Európy v celosvetovom meradle;
30. zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce v oblasti nanovied a nanotechnológií; vyzýva Komisiu, aby ďalej prehlbovala jej výborné vzťahy najmä s ruskými vedcami a aby preskúmala možnosti a hranice spolupráce v tejto oblasti s USA, Japonskom, Čínou a Indiou; žiada Komisiu, aby zintenzívnila medzinárodnú spoluprácu s cieľom harmonizovať spracovanie patentových prihlášok v oblasti nanovied a nanotechnológií medzi EÚ, USA a Japonskom; zdôrazňuje, že v súlade so záväzkami WTO by sa mal dialóg zintenzívniť;
31. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.