Spoločné využívanie styčných dôstojníkov vysielaných do zahraničia orgánmi činnými v trestnom konaní členských štátov *
328k
81k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o iniciatíve Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska s cieľom prijať rozhodnutie Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2003/170/SVV o spoločnom využívaní styčných dôstojníkov vysielaných do zahraničia orgánmi členských štátov činnými v trestnom konaní (10706/2005 – C6-0255/2005 – 2005/0808(CNS))
– so zreteľom na iniciatívu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (10706/2005),
– so zreteľom na článok 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o EÚ,
– so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o EÚ, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0255/2005),
– so zreteľom na články 93 a 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0064/2006),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh iniciatívy Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska;
2. vyzýva Radu, aby text zodpovedajúco zmenila;
3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlament, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť iniciatívu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska;
5. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii, a vládam Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.
Text navrhnutý Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 ODÔVODNENIE 1 A (nové)
(1a) S ohľadom na Island a Nórsko, toto rozhodnutie, s výnimkou jeho prvého článku ods. 1 a 2, predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzatvorenej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis1, ktoré spadá do oblasti uvedenej v čl. 1, bode H rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17.mája 19992 o určitých vykonávacích predpisoch k uvedenej dohode.
______________ 1 Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36. 2Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 ČLÁNOK 1 BOD 1 Článok 1 odsek 1 pododsek 1 a (rozhodnutie 2003/170/SVV)
V tomto rozhodnutí "styčný dôstojník Europolu" je zamestnanec Europolu vyslaný do zahraničia do jednej alebo viacerých tretích krajín alebo medzinárodných organizácií na podporu a koordináciu spolupráce medzi orgánmi v týchto krajinách alebo organizáciách a Europolom prostredníctvom výmeny informácií medzi nimi.
V tomto rozhodnutí "styčný dôstojník Europolu" je zamestnanec Europolu vyslaný do zahraničia do jednej alebo viacerých tretích krajín alebo medzinárodných organizácií na podporu a koordináciu spolupráce medzi orgánmi v tejto krajine alebo v týchto krajinách alebo medzinárodných organizáciách a Europolom na jednej strane a medzi styčnými dôstojníkmi delegovanými orgánmi činnými v trestnom konaní členských štátov v tretej krajine alebo v medzinárodnej organizácii, do ktorej je delegovaný, na strane druhej, prostredníctvom výmeny informácií medzi nimi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 ČLÁNOK 1 BOD 2 Článok 1 odsek 2 pododsek 1 a (rozhodnutie 2003/170/SVV)
Toto rozhodnutie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté úlohy styčných dôstojníkov Europolu v rámci Dohovoru o Europole, vykonávacích opatrení a dohôd o spolupráci uzavretých medzi Europolom a dotknutou treťou krajinou alebo dotknutou medzinárodnou organizáciou.
Toto rozhodnutie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté úlohy styčných dôstojníkov Europolu v rámci Dohovoru o Europole, opatrení prijatých na vykonávanie Dohovoru a dohôd o spolupráci uzavretých medzi Europolom a dotknutou treťou krajinou alebo dotknutou medzinárodnou organizáciou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 ČLÁNOK 1 BOD 2 A (nový) Článok 2 odsek 1 (rozhodnutie 2003/170/SVV)
2a. V článku 2 sa odsek 1 nahrádza takto:
"1. Každý členský štát riadne zabezpečí, aby na jednej strane jeho styční dôstojníci nadviazali a udržiavali priame kontakty s príslušnými orgánmi v hostiteľskom štáte alebo medzinárodnej organizácii, s cieľom zjednodušiť a urýchliť zber a výmenu informácií a o to, aby jeho styční dôstojníci uskutočňovali s Europolom okamžitú a priamu výmenu zozbieraných informácií, na strane druhej."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 ČLÁNOK 1 BOD 2 B (nový) Článok 2 odsek 3 (rozhodnutie 2003/170/SVV)
2b. V článku 2 sa odsek 3 nahrádza takto:
"3. Styční dôstojníci plnia svoje úlohy v rámci svojich právomocí a v súlade s ustanoveniami zakotvenými v ich vnútroštátnych právnych predpisoch, v Dohovore o Europole a vo všetkých dohodách uzatvorených s hostiteľskými štátmi alebo medzinárodnými organizáciami vrátane ustanovení o ochrane osobných údajov."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 ČLÁNOK 1 BOD 2 C (nový) Článok 2 odsek 3a (nový) (rozhodnutie 2003/170/SVV)
2c. Za článok 2 sa vkladá nový odsek, ktorý znie:
"3a. Styční dôstojníci, ak je ich viac a sú delegovaní jednotlivými členskými štátmi v rovnakej tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, koordinujú svoje aktivity a práce tak, aby sa ich úlohy prekrývali čo najmenej. Na tieto účely, sa zorganizujú tak, aby pracovali ako tím a usilujú sa rozvíjať vzťahy s dôstojníkmi delegovanými v iných krajinách, s ktorými by bolo potrebné alebo prospešné spolupracovať v záujme zbierania, doplnenia a prepojenia informácií presahujúcich samotný vnútroštátny, multinacionálny alebo organizačný rámec, do ktorého sú delegovaní."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 ČLÁNOK 1 BOD 3 Článok 4 odsek 1 nová veta (rozhodnutie 2003/170/SVV)
Takéto zasadnutia sa môžu tiež konať na základe iniciatívy akéhokoľvek iného členského štátu a najmä tých členských štátov, ktoré sú "vedúcimi národmi" spolupráce EÚ v konkrétnej krajine alebo regióne.
Takéto zasadnutia sa môžu tiež konať na základe iniciatívy Europolu alebo akéhokoľvek iného členského štátu a najmä tých členských štátov, ktoré sú "vedúcimi národmi" spolupráce EÚ v konkrétnej krajine alebo regióne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 ČLÁNOK 1 BOD 3 A (nový) Článok 4 odsek 2 (rozhodnutie 2003/170/SVV)
3a. V článku 4 sa odsek 2 nahrádza takto:
"2. Členské štáty zabezpečia, aby si ich styční dôstojníci vyslaní do tej istej tretej krajiny alebo tej istej medzinárodnej organizácie poskytovali navzájom pomoc v styku s orgánmi hostiteľského štátu. Členské štáty sa snažia vzájomne si vyhovieť pri rozdelení úloh, ktoré je potrebné plniť, medzi svojich styčných dôstojníkov delegovaných v tej istej tretej krajine alebo tej istej medzinárodnej organizácii, pričom dbajú o to, aby sa riadne preskúmal a bral do úvahy záujem všetkých krajín EÚ. Ak sa medzi členskými štátmi, Europolom a jeho styčným dôstojníkom delegovaným v tej istej tretej krajine alebo v tej istej medzinárodnej organizácii nedohodlo toto rozdelenie úloh, sa strany, v prípade ak takýto dôstojník existuje, postarajú o zavedenie a účinné vykonávanie tohto rozdelenia."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 ČLÁNOK 1 BOD 3 B (nový) Článok 4 odsek 3 (rozhodnutie 2003/170/SVV)
3b. V článku 4 sa odsek 3 nahrádza takto:
"3. Členské štáty poveria na dvojstrannej alebo viacstrannej úrovni styčných dôstojníkov, ktorých vyslal niektorý z nich do tretej krajiny alebo do medzinárodnej organizácie, aby dbali o osobitné záujmy jedného alebo viacerých iných členských štátov a pracovali globálnejšie, so zreteľom na záujem EÚ."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 ČLÁNOK 1 BOD 3 C (nový) Článok 5 odsek 1 (rozhodnutie 2003/170/SVV)
3c. V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:
"1. Členské štáty zabezpečia, aby ich styční dôstojníci v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách, v súlade s Dohovorom o Europole, vnútroštátnymi právnymi predpismi a príslušnými medzinárodnými dokumentmi a dodržiavajúc platné právne predpisy, ktorými sa riadi ochrana osobných údajov, poskytovali svojim príslušným vnútroštátnym orgánom a Europolu informácie týkajúce sa vážnej hrozby trestnej činnosti pre ostatné členské štáty, ktoré nie sú zastúpené ich vlastnými styčnými dôstojníkmi v dotknutej tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii. Vnútroštátne orgány a Europol, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, Dohovorom o Europole a podľa závažnosti hrozby, posúdia, či majú byť dotyčné členské štáty informované."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 ČLÁNOK 1 BOD 3 D (nový) Článok 5 odsek 2 (rozhodnutie 2003/170/SVV)
3d. V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:
"2. Styční dôstojníci členských štátov vyslaní do tretej krajiny alebo do medzinárodných organizácií poskytnú, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, Dohovorom o Europole, príslušnými medzinárodnými predpismi ako aj ustanoveniami uplatňovanými v oblasti ochrany osobných údajov, informácie vzťahujúce sa na ohrozenie vyplývajúce zo závažnej trestnej činnosti, ktoré je namierené proti inému členskému štátu, priamo styčnému dôstojníkovi tohto členského štátu a Europolu, ak má tento členský štát zastúpenie v tretej krajine alebo v medzinárodnej organizácii."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 ČLÁNOK 1 BOD 3 E (nový) Článok 5 odsek 4 (rozhodnutie 2003/170/SVV)
3e. V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:
"4. Členské štáty sa zaoberajú každou žiadosťou uvedenou v ods. 3, v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, Dohovorom o Europole a príslušnými medzinárodnými dokumentmi, a čo možno najrýchlejšie oznámia, či takáto žiadosť môže byť splnená."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 ČLÁNOK 1 BOD 4 Článok 8 odsek 3 (rozhodnutie 2003/170/SVV)
"3. V súlade s vnútroštátnym právom a Dohovorom o Europole môžu členské štáty požiadať Europol o využitie styčných dôstojníkov Europolu dočasne pridelených v tretích krajinách alebo medzinárodných organizáciách s cieľom výmeny príslušných informácií. Žiadosti sa zasielajú na Europol prostredníctvom národných jednotiek členských štátov v súlade Dohovorom o Europole.
"3. V súlade sDohovorom o Europole môžu členské štáty, pokiaľ je to možné a potrebné, predložiť Europolu žiadosť o využitie jeho styčných dôstojníkov pridelených v tretích krajinách alebo medzinárodných organizáciách, aby sa plne využili kanály Europolu, na účely výmeny príslušných informácií. Žiadosti sa zasielajú Europolu prostredníctvom národných jednotiek členských štátov v súlade Dohovorom o Europole."
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa na obdobie rokov 2007-2013 ustanovuje program "Občania pre Európu" na podporu aktívneho európskeho občianstva (KOM(2005)0116 – C6-0101/2005 – 2005/0041(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2005)0116)(1),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a články 151 a 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0101/2005),
– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci(A6-0076/2006),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky stanovené v legislatívnom návrhu na obdobie po roku 2006, závisia od rozhodnutia o budúcom viacročnom finančnom rámci;
3. vyzýva Komisiu, aby po prijatí nasledujúceho viacročného finančného rámca predložila v prípade potreby návrh na úpravu referenčnej finančnej sumy určenej na tento program;
4. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;
5. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. apríla 2006 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2006/ES, ktorým sa na obdobie rokov 2007 - 2013 ustanovuje program "Európa pre občanov" na podporu aktívnych európskych hodnôt, ako sa uvádza v Charte základných práv Európskej únie a aktívneho európskeho občianstva
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 Zmluvy(4),
keďže:
(1) Zmluva ustanovuje občianstvo Únie, ktoré dopĺňa štátnu príslušnosť občanov jednotlivých členských štátov. Je dôležitým prvkom pri posilňovaní a ochraňovaní procesu európskej integrácie.
(2) Spoločenstvo by malo v plnej miere informovať občanov o ich európskom občianstve, jeho výhodách, ako aj právach a povinnostiach, ktoré budú podporované, s ohľadom na princíp subsidiarity a v záujme súdržnosti.
(3)Je osobitne naliehavé, aby európski občania boli v plnej miere informovaní o svojom európskom občianstve vzhľadom na výsledok niektorých referend o Zmluve o ústave pre Európu. Program Európa pre občanov by preto mal dopĺňať, nie však prekrývať sa s plánom D za demokraciu, dialóg a diskusiu, navrhnutým Komisiou.
(4) Aby občania plne podporovali a plne sa zúčastňovali naeurópskej integrácii, väčší dôraz by sa mal klásť na spoločné hodnoty, históriu a kultúru ako kľúčové prvky ich identity a ich príslušnosti k spoločnosti, ktorá sa zakladá na princípoch slobody, demokracie a rešpektovania ľudských práv, kultúrnej rozmanitosti, tolerancie a solidarity, v plnom súlade s Chartou základných práv Európskej únie vyhlásenou 7. decembra 2000.
(5)Podpora aktívneho občianstva je základným prvkom posilňovania nielen boja proti rasizmu, xenofóbii a netolerancii, ale aj integrácie, súdržnosti a rozvoja demokracie.
(6)V kontexte informačnej a komunikačnej stratégie EÚ by sa malo zabezpečiť všeobecné rozšírenie a značný vplyv činností podporovaných prostredníctvom programu.
(7) S cieľom priblížiť Európu jej občanom a umožniť im, aby sa plne zúčastňovali na vytváraní spoločnej Európy je potrebné osloviť všetkých občanov a zapojiť ich do nadnárodných výmen a činností týkajúcich sa spolupráce, prispievajúc tak k pozdvihnutiu pocitu príslušnosti k spoločným európskym ideálom.
(8)Nemalo by sa zabudnúť na prisťahovalcov a ich potomkov. Preto je dôležité pomôcť im, aby mohli čo najlepšie využiť novonadobudnuté občianstvo.
(9)Aby sa občania zúčastňovali na budovaní Európy, je potrebné informovať ich o konkrétnych právach vyplývajúcich z európskeho občianstva, ako sú práva súvisiace so slobodou pohybu a zdržiavania sa na území členských štátov, najmä po nadobudnutí účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavaťsa v rámci územia členských štátov(5).
(10) Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. apríla 1988 o návrhoch Komisie na akciu na podporu európskej kultúry (6) zdôraznil, že je žiaduce, aby sa vyvinulo veľké úsilie na zintenzívnenie vzťahov medzi občanmi rôznych členských štátov a uviedol, že na rozvoj twinningových projektov medzi samosprávami v rôznych členských štátoch je potrebná a účelná špecifická podpora Európskej únie.
(11) Európska rada uznala v niekoľkých prípadoch potrebu priblíženia Európskej únie a jej inštitúcií občanom členských štátov. Vyzvala inštitúcie Únie, aby udržiavali a rozvíjali otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s organizovanou občianskou spoločnosťou, a tak podporili účasť občanov vo verejnom živote a rozhodovaní a súčasne zdôraznila základné hodnoty, ktoré sú pre občanov Európy spoločné(7).
(12) Rada v rozhodnutí 2004/100/ES z 26. januára 2004(8) ustanovila akčný program Spoločenstva na podporu aktívneho európskeho občianstva (občianska účasť), ktorý potvrdil potrebu presadzovania trvalého dialógu so samosprávami, organizáciami občianskej spoločnosti a občanmi všeobecne. Tento dialóg by mal tiež zahrnúť organizácie zastupujúce štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú pobyt na území Európskej únie. Okrem toho, Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júna 2005 o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej Únie v rokoch 2007 - 2013(9) uviedol, že program občianskej účasti zostáva prioritou, s cieľom priblížiť Európu občanom prostredníctvom procesu zdola nahor.
(13)Projekty občanov s nadnárodným a medzisektorovým rozmerom sú dôležitými nástrojmi z hľadiska kontaktu s občanmi a podpory európskeho povedomia, európskej politickej integrácie, sociálneho začleňovania a vzájomného porozumenia prostredníctvom podujatí a činností organizovaných občanmi a miestnymi organizáciami, ktoré sa zameriavajú na projekty, v rámci ktorých sa môžu stretávať rôzne skupiny občanov, napr. čo sa týka knižníc, nadácií alebo amatérskych športových klubov, a tak bojovať proti rasizmu v súlade s Chartou základných práv.
(14)Zdieľanie spoločného európskeho občianstva by malo čoraz viac posilňovať vzťahy medzi občanmi členských štátov a mali by ho vziať do úvahy národní alebo regionálni zákonodarcovia, miestne orgány a všetci tí, ktorých poslaním je ochrana občianskych práv na národnej úrovni, ako napríklad orgány zodpovedné za bezpečnosť alebo právnu ochranu, alebo poskytujúce právnu podporu, napr. verejní ochrancovia práv; preto je v záujme Európskej únie podporovať dialóg a výmenu najlepších postupov medzi týmito orgánmi a ich európskymi kontaktnými sieťami.
(15) Organizácie občianskej spoločnosti na európskej, národných, regionálnych a miestnych úrovniach sú dôležitými prvkami aktívnej účasti občanov v spoločnosti a pomáhajú podporovať všetky stránky verejného života. Sú tiež sprostredkovateľmi medzi Európou a jej občanmi. Preto by sa mala presadzovať a podporovať ich nadnárodná spolupráca s osobitným zameraním na pomoc kandidátskym krajinám pri vytváraní a rozvoji podobných orgánov.
(16) Európske organizácie pre výskum verejnej politiky môžu oživiť diskusie na európskej úrovni svojimi názormi a úvahami. Preto je taktiež vhodné, aby sa ako spojenie medzi európskymi inštitúciami a občanmi podporovali činnosti, ktoré súvisia s ich záväzkom vytvárať európsku identitu a európske občianstvo prostredníctvom zavedenia postupov s transparentnými kritériami na podporu sietí pre informácie a výmenu.
(17)Program by mal byť prístupný pre všetkých občanov vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín s trvalým zákonným pobytom v členskom štáte a z tohto dôvodu by sa mala venovať osobitná pozornosť vyrovnanej integrácii občanov a organizácií občianskej spoločnosti zo všetkých členských štátov v nadnárodných projektoch a činnostiach.
(18)V Deklarácii o športe prijatej Európskou radou v Nice (7. - 9. decembra 2000) sa zdôrazňuje, že Spoločenstvo musí vo svojich činnostiach podľa rôznych ustanovení zmluvy zohľadniť sociálnu, výchovnú a kultúrnu funkciu, ktorá je pre šport charakteristická.
(19) Kandidátske krajiny a krajiny EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP sa v súlade s dohodami, ktoré sa s týmito krajinami uzatvorili, považujú za potenciálnych účastníkov v programoch Spoločenstva.
(20) Európska rada prijala na svojom zasadnutí v Solúne 19. a 20. júna 2003 "Solúnsku agendu pre Západný Balkán: smerovanie k európskej integrácii", ktorá vyzvala krajiny Západného Balkánu, aby sa podieľali na programoch a agentúrach Spoločenstva; krajiny Západného Balkánu by sa preto mali považovať za potenciálnych účastníkov v programoch Spoločenstva.
(21) Program by sa mal v spolupráci s Komisiou a členskými štátmi pravidelne monitorovať a nezávisle hodnotiť, aby bolo možné zrealizovať úpravy, ktoré sú potrebné, ak majú byť opatrenianáležite uplatňované.
(22) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(10) (ďalej len "finančné nariadenie") a nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(11), ktoré ochraňuje finančné záujmy Spoločenstva, sa musia uplatňovať so zreteľom na princípy jednoduchosti a konzistencie pri výbere rozpočtových nástrojov, obmedzenie počtu prípadov, kde si Komisia ponecháva priamu zodpovednosť za ich vykonávanie a riadenie a požadovanú proporcionalitu medzi výškou zdrojov a administratívnymi obmedzeniami, ktoré súvisia s ich používaním.
(23) S cieľom zabrániť nezrovnalostiam a podvodom a znovu nadobudnúť stratené alebo nesprávne vyplatené alebo použité finančné prostriedky by sa mali prijať vhodné opatrenia.
(24)Toto rozhodnutie stanovuje finančný rámec na celé obdobie trvania programu, vytvárajúc základný referenčný bod, v zmysle bodu 33 Medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení postupu zostavovania rozpočtu(12).
(25)Keďže ciele programu "Európa pre občanov", nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu nadnárodnej a multilaterálnej povahy činností a opatrení programu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
(26) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(13).
(27) V súvislosti s monitorovaním činností, ktoré začali pred 31. decembrom 2006, by sa mali podľa rozhodnutia 2004/100/ES prijať prechodné opatrenia,
ROZHODLI TAKTO:
Článok 1
Predmet, význam a rozsah programu
1. Týmto rozhodnutím sa ustanovuje program "Európa pre občanov" na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.
2. Program prispieva k týmto všeobecným cieľom:
–
podnecovaťobčanov k tomu, aby sa spolupodieľali a zúčastňovali na vytváraní Európy, ktorá bude čoraz užším zväzkom, ktorá bude mnohostranná, spravodlivá, demokratická a orientovaná na svet, a ktorú spája a obohacuje jej kultúrna rozmanitosť, a podporiť tým rozvoj myšlienky európskeho občianstva;
–
vytvárať a upevňovať európsku identitu, založenú na uznávaných spoločných hodnotách, histórii, kultúrea európskom občianstve, zdroji legitimity inštitúcií;
–
zvýšiť vzájomné poznanie a porozumenie medzi občanmi Európy a podporiť rešpektovanie a porozumenie kultúrnej rozmanitostia mnohojazyčnosti a prispievať tak k medzikultúrnemu dialógu, najmä prostredníctvom boja proti rasizmu, xenofóbii a všetkým formám diskriminácie a neznášanlivosti;
–
zabezpečiť zohľadňovanie nárokov súvisiacich s európskym občianstvom zo strany vnútroštátnych, regionálnych i miestnych, volených, administratívnych inštitúcií a inštitúcií poskytujúcich pomoc verejnosti.
Článok 2
Osobitné ciele programu
Program má tieto osobitné ciele v súlade so základnými cieľmi zmluvy, ktoré sa majú vykonávať na nadnárodnom princípe:
a)
spojiť ľudí z miestnych spoločenstiev v rámci Európy, aby spoločne zdieľali a vymieňali si skúsenosti, názory a hodnoty, učili sa z minulosti a vytvárali budúcnosť;
b)
podporiť činnosť, diskusie a úvahy týkajúce sa európskeho občianstva a demokracie, zdieľaných hodnôt, spoločnej histórie a kultúry prostredníctvom spolupráce v rámci občianskej spoločnosti na európskej úrovni;
c)
v súvislosti s európskym občianstvom podporiť výmenu skúseností medzi volenými miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi a úradmi zodpovednými za poskytovanie právnej ochrany a administratívnej pomoci občanom zintenzívnením cezhraničnej spolupráce a vytvorením európskych kontaktných sietí a podporou existujúcich sietí;
d)
objasniť občanom myšlienku Európy prostredníctvom podpory a uznávania európskych hodnôt a úspechov a súčasne zachovať v pamäti jej minulosť;
e)
podporiť vyrovnanú integráciu občanov a organizácií občianskej spoločnosti zo všetkých členských štátov, prispieť k medzikultúrnemu dialógu a pozdvihnúť európsku rozmanitosť a jednotu, so zvláštnym dôrazom na činnosti spojené s členskými štátmi, ktoré nedávno vstúpili do Európskej únie.
Článok 3
Akcie
1. Ciele programu sa sledujú prostredníctvom podpory nasledujúcich akcií; detaily možno nájsť v časti I prílohy:
a) "Aktívni občania pre Európu" pozostáva z:
– twinningu miest;
– projektov občanov a podporných opatrení;
b) "Aktívna občianska spoločnosť v Európe" pozostáva zo:
– štrukturálnej podpory pre európske organizácie pre výskum verejnej politiky (think-tanky);
– štrukturálnej podpory pre organizácie občianskej spoločnosti, združenia a siete na európskej úrovni;
– podpory projektov organizácií občianskej spoločnosti;
c) "Spoločne pre Európu" pozostáva z:
– významných podujatí, akými sú spomienkové oslavy, udeľovanie vyznamenaní, umelecké podujatia, celoeurópske konferencie;
– štúdie, výskumy a prieskumy verejnej mienky;
– informácie a nástroje ich šírenia;
d)"Aktívna európska spomienka" pozostáva z:
– podpory projektov na pripomenutie si obetí nacistických a stalinistických masových deportácií a masového vyhladzovania.
2. Pri každej akcii by sa mala venovať pozornosť vyváženej integrácii občanov a organizácií občianskej spoločnosti zo všetkých členských štátov, ako je stanovené v osobitnom cieli uvedenom v článku 2 písm. e).
3. Opatrenia Spoločenstva môžu mať formu grantov alebo zmlúv verejného obstarávania.
4. Granty Spoločenstva sa môžu poskytovať prostredníctvom osobitných foriem, akými sú granty na prevádzkové náklady, granty na akcie, štipendiá a ceny.
5. Zmluvy verejného obstarávania pokryjú nákup služieb, akými sú organizovanie podujatí, štúdie a výskum, informácie a nástroje ich šírenia, monitorovanie a vyhodnocovanie.
6. Príjemcovia musia spĺňať požiadavky stanovené v časti II prílohy, aby boli spôsobilými získať grant Spoločenstva.
Článok 4
Účasť na programe
Program je otvorený účasti týchto krajín, ďalej len "zúčastnené krajiny":
a)
členské štáty;
b)
štáty EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, v súlade s ustanoveniami tejto dohody;
c)
kandidátske krajiny, ktoré majú výhody z predvstupovej stratégie, v súlade so všeobecnými princípmi a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Spoločenstva stanovenými v rámci dohody a rozhodnutí asociačných rád;
d)
krajiny západného Balkánu, v súlade s dojednaniami, ktoré sa s týmito krajinami majú uzatvoriť v rámcových dohodách o všeobecných princípoch ich účasti na programoch Spoločenstva.
Článok 5
Prístup k programu
Program je otvorený všetkým účastníkom, ktorí prostredníctvom svojej činnosti podporujú ciele programu, najmä:
–
občianskym a komunitným skupinám, miestnym združeniam, organizáciám a úradom, školiacim strediskám, výskumným strediskám verejnej politiky, platformám, sieťam;
–
európskym nadáciám pôsobiacim v oblasti európskej problematiky, ako Európske hnutie a iné organizácie občianskej spoločnosti.
Aby sa uľahčil prístup k financovaniu, na predkladané dokumenty sa uplatní zásada proporcionality a vytvorí sa databáza na predkladanie žiadostí. Prístup k financovaniu sa uľahčí uplatnením zásady proporcionality, čo sa týka predkladaných dokumentov a vytvorením databázy na predkladanie žiadostí.
Článok 6
Spolupráca s medzinárodnými organizáciami
Program môže pokryť alebo zahrnúť spoločné činnosti s medzinárodnými organizáciami, ktoré majú kompetencie v oblasti aktívneho občianstva a v tejto oblasti najmä európskeho občianstva, akými sú Rada Európy a UNESCO, na základe spoločných príspevkov a v súlade s finančným nariadením a rôznymi pravidlami každej inštitúcie alebo organizácie.
Článok 7
Vykonávacie opatrenia
1.Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto programu sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 8 ods. 2.
2.Komisia môže vypracovať usmernenia pre každú z akcií v prílohe, aby prispôsobila program akýmkoľvek zmenám, ktoré sa týkajú priority v oblasti aktívneho európskeho občianstva.
3.Komisia zabezpečí v rámci informačnej a komunikačnej stratégie EÚ, ako aj prostredníctvom iných informačných, publikačných a distribučných činností, všeobecnú informovanosť o činnostiach podporovaných v rámci programu a ich značný vplyv.
Článok 8
Výbor
1. Komisii pomáha výbor, ďalej len "výbor".
2. V prípade odkazu na tento odsek sa uplatňujú články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.
3. Výbor prijíma svoj rokovací poriadok.
Článok 9
Súdržnosť s inými nástrojmi Spoločenstva a Európskej únie
1. Komisia zabezpečuje súdržnosť a doplnkovosť medzi týmto programom a nástrojmi v iných oblastiach činnosti Spoločenstva, hlavne v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry, mládeže, športu, životného prostredia, audiovizuálneho sektora a médií, základných práv a slobôd, sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti, boja proti všetkým formám diskriminácie rasizmu a xenofóbie, a podpory vedeckého výskumu a vonkajších vzťahov Spoločenstva, najmä na úrovni európskej susedskej politiky.
2. Program má spoločné zdroje s inými nástrojmi Spoločenstvaa riadi sa novými usmerneniami o informáciách s cieľom vykonávať činnosti, ktoré napĺňajú ciele tohto programu, ako aj ciele týchto iných nástrojov.
Článok 10
Rozpočtové zdroje
1. Orientačnýrozpočtový rámec na vykonávanie tohto programu na obdobie siedmich rokov od 1. januára 2007, uvedené v článku 1 ods. 1, sa týmto stanovuje na 235 000 000 EUR.
2. Ročné viazané rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančného výhľadu.
3.Celkové administratívne výdavky programu vrátane vnútorných výdavkov a výdavkov na riadenie, ktoré sa týkajú výkonnej agentúry, by mali byť primerané úlohám ustanoveným v príslušnom programe a vzťahuje sa na ne rozhodnutie rozpočtových a legislatívnych orgánov.
Článok 11
Finančné ustanovenia
1. V zmysle článku 176 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002 môže Komisia v súlade s charakterom príjemcov a povahou činností rozhodnúť o udelení výnimky z preverovania odborných schopností a kvalifikácií požadovaných na dokončenie navrhovanej činnosti alebo pracovného programu.
2. Finančná pomoc má formu grantov pre právnické osoby alebo európske združenia národných verejných inštitúcií pôsobiacich v oblasti ochrany občanov. Granty môžu byť v určitých prípadoch udelené fyzickým osobám v zmysle článku 114 ods. 1 finančného nariadenia.
3. Komisia môže udeľovať ceny fyzickým alebo právnickým osobám za činnosti alebo projekty vykonávané podľa programu.
4. V súlade s článkom 181 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002 a v závislosti od povahy činnosti, môže byť povolené paušálne financovanie a/alebo uplatňovanie taríf jednotkových nákladov.
5. Prevádzkové granty udelené podľa tohto programu subjektom sledujúcim cieľ všeobecného európskeho záujmu, ako je uvedené v článku 162 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002, sa v súlade s článkom 113 ods. 2 finančného nariadenia v prípade predĺženia nebudú automaticky znižovať.
6. V prípade malých grantov môže byť povolené spolufinancovanie v naturáliách.
7. Množstvo informácií môže byť obmedzené v prípade malých grantov, akými sú štipendiá a granty na podporu individuálnej mobility.
8. V osobitných prípadoch, akými je udeľovanie malých grantov je potrebné, aby sa od príjemcu vyžadovalo preukázanie jeho finančnej kapacity na vykonávanie plánovaného projektu alebo pracovného programu.
Článok 12
Ochrana finančných záujmov Spoločenstva
1. Komisia zabezpečuje, aby pri vykonávaní činností financovaných podľa tohto rozhodnutia boli finančné záujmy Spoločenstva chránené uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam prostredníctvom účinných kontrol a vymáhaním nenáležite vyplatených čiastok a v prípade zistenia nezrovnalostí prostredníctvom účinných, proporcionálnych a odrádzajúcich pokút v súlade s nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev(14) a (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi(15) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)(16).
2. Pre činnosti Spoločenstva financované podľa tohto programu sa pod pojmom nezrovnalosť uvedeným v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 2988/95 rozumie akékoľvek porušenie ustanovenia práva Spoločenstva alebo akékoľvek porušenie zmluvného záväzku vyplývajúce z konania alebo opomenutia zo strany hospodárskeho operátora, ktoré ako neopodstatnená výdavková položka má alebo by mohlo mať negatívny vplyv na všeobecný rozpočet Spoločenstiev alebo na nimi riadené rozpočty.
3. Komisia znižuje, pozastavuje alebo vymáha čiastku finančnej pomoci poskytnutú na akciu v prípade, že zistí nezrovnalosti vrátane nesúladu s ustanoveniami tohto nariadenia, samostatného rozhodnutia alebo zmluvy alebo dohody poskytujúcej príslušnú finančnú podporu alebo ak sa preukáže, že bez predchádzajúceho súhlasu Komisie akcia prešla zmenou, ktorá je v rozpore s charakterom alebo vykonávacími podmienkami projektu.
4. Ak sa nedodržia časové limity alebo ak je vzhľadom na dosiahnutý pokrok pri vykonávaní akcie iba časť pridelených finančných prostriedkov oprávnená, požaduje Komisia od príjemcu predloženie pripomienok v stanovenej lehote. V prípade, že príjemca nepredloží postačujúcu odpoveď, Komisia môže zastaviť poskytovanie zvyšnej finančnej pomoci a požadovať vrátenie už vyplatených čiastok.
5. Akákoľvek prevyšujúca platba sa vracia Komisii. K akejkoľvek sume, ktorá nie je preplatená v riadnom čase podľa podmienok ustanovených finančným nariadením, sa pripočítavajú úroky.
Článok 13
Monitorovanie a hodnotenie
1. Komisia zabezpečuje pravidelné monitorovanie programu. Výsledky procesu monitorovania a hodnotenia sa využívajú pri vykonávaní programu.
Monitorovanie zahŕňa najmä vypracovávanie správ uvedených v odseku 3 písm. a) a c).
Osobitné ciele môžu byť na základe výsledkov monitorovacích správ prehodnotené.
2. Komisia zabezpečuje pravidelné, externé a nezávislé hodnotenie programu a pravidelne informuje príslušné výbory Európskeho parlamentu.
3. Komisia predkladá Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov:
a)
predbežnú hodnotiacu správu o efektívnosti programu ako aj kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania programu tri roky po jeho prijatí;
b)
oznámenie o pokračovaní programu štyri roky po jeho prijatí;
c)
podrobné priebežné posudzovanie vykonávania a výsledky programu pri ukončení jeho vykonávania najneskôr do 31. decembra 2015.
Článok 14
Prechodné ustanovenie
Akcie, ktoré sa začali pred 31. decembrom 2006 podľa rozhodnutia 2004/100/ES, sa až do ich ukončenia naďalej riadia uvedeným rozhodnutím.
Článok 15
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2007.
V
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA
I. Opis akcií
Akcia 1: Aktívni občania pre Európu
Táto akcia predstavuje časť programu, ktorá je zameraná výhradne na aktivity, ktoré priamo alebo nepriamo zapájajú obyvateľov. Ide o aktivity v rámci nasledujúcich dvoch typov opatrení:
Twinning miest
Toto opatrenie je zamerané na aktivity, ktoré zahŕňajú alebo podporujú priame výmeny medzi občanmi Európy prostredníctvom ich účasti na činnostiach týkajúcich sa twinningu miest. Takýmito činnosťami môžu byť jednorazové alebo pilotné činnosti alebo činnosti, alebo mať formu štruktúrovaných, viacročných dohôd, s viacerými partnermi, ktorí sledujú viac programovaný cieľ a súbor činností, akými sú stretnutia občanov, napríklad podujatia organizované športovými klubmi v rámci twinningu,špecifické konferencie alebo semináre o záležitostiach spoločného záujmu, spolu s príslušnými publikáciami pripravovanými v súvislosti s činnosťami, ktoré sa týkajú twinningu miest. Toto opatrenie má aktívne prispieť k posilneniu vzájomného poznávania a porozumenia medzi občanmi a kultúrami.
S cieľom pomôcť vykonávať toto opatrenie môže byť poskytnutá štrukturálna podpora priamo Rade európskych samospráv a regiónov (RESR), subjektu, ktorý sleduje cieľ všeobecného európskeho záujmu a ktorý je činný v oblasti twinningu miest.
Projekty občanov a podporné opatrenia
V rámci tohto opatrenia sa budú podporovať rôzne projekty nadnárodného a medzisektorového rozmeru, ktoré priamo zapájajú občanov. Uprednostnia sa projekty zamerané na podporu účasti aktívnych organizácií na miestnej úrovni, napríklad amatérskych športových klubov. Veľkosť a rozsah týchto projektov, ktoré budú prostredníctvom inovatívnych prístupov skúmať možné reakcie na identifikované potreby, bude závisieť od vývoja v rámci spoločnosti. Projekty pripravované v súlade s týmto opatrením sa nemusia uskutočňovať v rámci twinningu miest. Podporuje sa využívanie nových technológií, najmä informačných a komunikačných technológií (IKT). Tieto projekty budú združovať občanov rôznych orientácií, ktorí budú spoločne konať alebo diskutovať o spoločných európskych záležitostiach a takýmto spôsobom rozvíjať vzájomné porozumenie ako aj zvyšovať povedomie o procese európskej integrácie.
S cieľom zlepšiť občianske projekty je taktiež potrebné rozvíjať podporné opatrenia na výmenu najlepších postupov, zhromažďovať skúsenosti účastníkov na miestnej a regionálnej úrovni, vrátane verejných orgánov a rozvíjať nové schopnosti, napríklad prostredníctvom odborného vzdelávania.
Na túto akciu sa orientačne použije približne 40 % z celkového rozpočtu vyčleneného na program.
Akcia 2: Aktívna občianska spoločnosť v Európe
Štrukturálna podpora pre európske organizácie pre výskum verejnej politiky (think-tanky)
Subjekty, ktoré poskytujú nové názory a úvahy o európskych záležitostiach sú dôležitými inštitucionálnymi účastníkmi diskusií a sú schopné poskytovať nezávislé, strategické a medzisektorové odporúčania inštitúciám EÚ. Môžu vykonávať činnosti, ktoré oživujú najmä diskusie o občianstve Európskej únie a o európskych hodnotách a kultúrach. Toto opatrenie je zamerané na posilnenie inštitucionálnej kapacity tých organizácií, ktoré sú reprezentatívne, prinášajú skutočnú európsku pridanú hodnotu, môžu mať dôležité násobiace účinky a nakoniec sú schopné spolupracovať s ostatnými príjemcami tohto programu. Posilnenie transeurópskych sietí je dôležitým prvkom v tejto oblasti. Granty môžu byť udelené na základe viacročného pracovného programu spájajúceho rôzne témy alebo činnosti.
Štrukturálna podpora sa môže poskytnúť priamo združeniu "Groupement d'études et de recherches Notre Europe" a berlínskemu "Institut für Europäische Politik", subjektom, ktoré sledujú cieľ všeobecného európskeho záujmu.
Štrukturálna podpora pre organizácie občianskej spoločnosti, združenia a siete na európskej úrovni
Organizácie občianskej spoločnosti sú významnou súčasťou občianskych, vzdelávacích, kultúrnych a politických podnetov zameraných na účasť v spoločnosti. Musia existovať a byť schopné fungovať a spolupracovať na európskej úrovni. Mali by tiež byť schopné zúčastňovať sa prostredníctvom konzultácií na tvorbe politík. Toto opatrenie im poskytne kapacitu a stabilitu na to, aby pre svojich členov a pre občiansku spoločnosť na európskej úrovni konali ako medzinárodné katalyzátory na medzisektorovej a horizontálnej úrovni a tým prispievali k cieľom programu. Posilnenie transeurópskych sietí a európskych združení je v tejto oblasti dôležitým prvkom. Granty sa môžu udeľovať na základe viacročného pracovného programu spájajúceho rôzne témy alebo činnosti.
Štrukturálna podpora sa môže poskytnúť priamo trom subjektom, ktoré sledujú cieľ všeobecného európskeho záujmu: Platforme európskych sociálnych mimovládnych organizácií, Európskemu hnutiu a Európskej rade pre utečencov a exil.
Podpora projektov organizácií občianskej spoločnosti
Organizácie občianskej spoločnosti, akými sú mimovládne organizácie, odborové zväzy, federácie, think-tanky, inštitúcie zabezpečujúce neformálne vzdelávanie pre dospelých, atď., môžu prostredníctvom diskusií, publikácií, ochrany svojich záujmov, vzdelávacích činností a iných konkrétnych nadnárodných projektov, zapájať občanov alebo zastupovať ich záujmy. Zavádzanie alebo rozširovanie európskeho rozmeru v činnostiach organizácií občianskej spoločnosti im umožní zlepšiť svoje kapacity a osloviť širšie publikum. Priama spolupráca medzi organizáciami občianskej spoločnosti z rôznych členských štátov podporí vzájomné porozumenie rôznych kultúr a uhlov pohľadu a prispeje k identifikácii spoločných záujmov a hodnôt. Tieto ciele je možné dosiahnuť aj formou jednotlivých projektov, dlhodobý prístup však bude mať udržateľnejší účinok a umožní synergie a rozvoj sietí.
Na túto akciu sa orientačne použije približne 38 % z celkového rozpočtu vyčleneného na program.
Akcia 3: Spoločne pre Európu
Významné podujatia
Toto opatrenie bude podporovať podujatia organizované Komisiou alebo v spolupráci s ňou, ktoré sú podstatné vo svojej veľkosti a rozsahu, významne oslovujú ľudí v Európe, pomáhajú zintenzívňovať ich pocit príslušnosti k rovnakému spoločenstvu, zvyšujú ich povedomie o histórii, úspechoch a hodnotách Európskej únie, zapájajú ich do medzikultúrneho dialógu a prispievajú k rozvoju ich európskej identity.
Tieto podujatia môžu zahŕňať spomienkové oslavy historických udalostí, oslavy európskych úspechov, umelecké podujatia, zvyšovanie informovanosti o konkrétnych veciach, celoeurópske konferencie, európske amatérske športové podujatia a udeľovanie cien za dosiahnuté výsledky. Podporuje sa využívanie nových technológií, najmä IKT.
Štúdie
S cieľom lepšieho pochopenia aktívneho občianstva na európskej úrovni bude Komisia vykonávať štúdie, realizovať výskumy a prieskumy verejnej mienky.
Informácie a nástroje ich šírenia
Vzhľadom na zameranie na občanov a množstvo rôznych iniciatív v oblasti aktívneho občianstva je potrebné poskytovať prostredníctvom internetového portálu a iných nástrojov komplexné informácie o rôznych činnostiach programu, iných európskych akciách týkajúcich sa občianstva a o ďalších súvisiacich iniciatívach. Prioritou je najmä informovanie o smernici 2004/38/ES, ktorej lehota na transpozíciu členskými štátmi je 30. apríl 2006.
Štrukturálna podpora sa môže poskytnúť priamo subjektom Association Jean Monnet, Centre européen Robert Schumana Maisons de l´Europe, ktoré sú združené na národnej a európskej úrovni ako orgány, ktoré sledujú cieľ všeobecného európskeho záujmu.
Na túto akciu sa orientačne použije približne 8 % z celkového rozpočtu vyčleneného na program.
AKCIA 4: AKTÍVNA EURÓPSKA SPOMIENKA
V rámci tejto akcie možno podporiť tieto druhy projektov:
–
projekty na ochranu významných pamiatok a pamätníkov spojených s masovými deportáciami, bývalých koncentračných táborov a iných miest, kde počas nacizmu dochádzalo k mučeniu a vyhladzovaniu veľkého rozsahu, ako aj archívov dokumentujúcich tieto udalosti, a na zachovanie spomienky na obete, ktoré prišli o život na týchto miestach;
–
projekty na zachovanie spomienky na tých, ktorí za extrémnych podmienok zachránili ľudí pred holokaustom;
–
projekty na zachovanie spomienky na obete masového vyhladzovania a masových deportácií spojených so stalinizmom, ako aj na ochranu pamätníkov a archívov dokumentujúcich tieto udalosti.
Projekty realizované v rámci tejto akcie by mali mať nadnárodný význam alebo medzinárodný prvok a mali by medzi národmi Európy podporovať porozumenie zásadám demokracie, slobody a dodržiavania ľudských práv.
II.Na túto akciu sa použijú približne 4 % z celkového rozpočtu vyčleneného na program.
Riadenie programu
Vykonávanie programu sa bude riadiť zásadami transparentnosti a otvorenosti v rámci širokého spektra organizácií a projektov. V dôsledku toho sa budú projekty a činnosti vyberať spravidla prostredníctvom verejnej výzvy na predloženie návrhov. Povolenie výnimiek je možné iba za veľmi špecifických okolností a v súlade s článkom 168 ods. 1 písm. c) a d) vykonávacích pravidiel finančného nariadenia.
Program bude rozvíjať zásadu viacročných partnerstiev založených na dohodnutých cieľoch, opierať sa o analýzu výsledkov, aby sa zabezpečili vzájomné výhody pre občiansku spoločnosť, ako aj pre Európsku úniu. Maximálna doba financovania prideleného prostredníctvom jednej dohody o pridelení grantu v rámci tohto programu bude obmedzená na 3 roky.
V prípade niektorých akcií, najmä pre akciu 1,bude možno potrebné prijať nepriame centralizované riadenie. V prípade potreby by sa na riadenie programu mali použiť existujúce riadiace a vykonávacie zdroje a štruktúry.
Všetky akcie sa budú vykonávať na nadnárodnom princípe. Budú podporovať mobilitu občanov a myšlienok v rámci Európskej únie.
Stanovené výberové kritériá sú spolu s uplatňovanou hodnotiacou stupnicou k dispozícii všetkým dotknutým subjektom. Žiadosti o financovanie sa posúdia podľa týchto kritérií:
–
súlad s cieľom programu;
–
kvalita plánovaných činností;
–
pravdepodobný multiplikačný vplyv týchto činností na verejnosť;
–
geografický vplyv vykonávaných činností;
–
zapojenie občanov do organizácie v rámci dotknutých orgánov.
Bez ohľadu na to, či získali grant, majú žiadatelia právo na príslušné informácie o dôvodoch konečného rozhodnutia.
Prvky vytvárania sietí a zamerania sa na multiplikačné účinky vrátane využívania IKT, budú dôležité a budú sa odzrkadľovať v druhoch aktivít, ako aj v rozsahu zapojených organizácií. Bude sa podporovať rozvoj interakcií a synergií medzi rôznymi typmi účastníkov programu.
Rozpočet programu môže taktiež pokryť výdavky súvisiace s činnosťami týkajúcimi sa prípravy, kontroly, monitorovania, auditu a hodnotenia, ktoré sú potrebné priamo na riadenie programu a realizáciu jeho cieľov, najmä štúdie, stretnutia, informačné a publikačné činnosti, výdavky súvisiace so sieťami IKT na výmenu informácií alebo akékoľvek iné výdavky týkajúce sa administratívnej a technickej podpory riadenia programu, pre ktoré sa Komisia môže rozhodnúť.
Ak je to vhodné, Komisia môže vykonávať činnosti, ktoré sa týkajú informácií, publikácie a distribúcie. Takéto činnosti môžu byť financované prostredníctvom grantov alebo ich môže organizovať a financovať priamo Komisia prostredníctvom zmlúv o poskytnutí služieb.
III. Kontroly a audit
Pre projekty, ktoré sa vybrali v súlade s postupom uvedeným v článku 13 ods. 1 sa uplatní systém náhodnej kontroly.
Príjemca grantu musí Komisii sprístupniť všetky podporné dokumenty týkajúce sa výdavkov v období piatich rokov od poslednej platby. Príjemca grantu musí zabezpečiť, ak je to vhodné, aby boli podporné dokumenty jeho partnerov alebo členov sprístupnené Komisii.
Komisia môže vykonať audit využitia grantu buď prostredníctvom svojich vlastných zamestnancov alebo pomocou akéhokoľvek iného vonkajšieho kvalifikovaného subjektu podľa jej vlastného výberu. Takéto audity sa môžu vykonávať počas obdobia platnosti zmluvy a počas piatich rokov od poslednej platby. Ak je to vhodné, zistenia auditu môžu viesť zo strany Komisie k rozhodnutiam o vymáhaní.
Zamestnanci Komisie a externí zamestnanci oprávnení Komisiou musia mať náležitý prístup do kancelárií príjemcu a ku všetkým informáciám vrátane informácií v elektronickej podobe, ktoré sú potrebné na vykonanie takýchto auditov.
Dvor audítorov a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) majú rovnaké práva ako Komisia, najmä pokiaľ ide o právo prístupu.
Závery zo zasadnutí Európskej rady zo 7.-9. decembra 2000, 14.-15. decembra 2001 (a priložená Laekenská deklarácia), 4.-5. novembra 2004 a 16.-17. decembra 2004.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o činnosti Spoločenstva na podporu podujatia Európske hlavné mesto kultúry na roky 2007 až 2019 (KOM(2005)0209 – C6-0157/2005 – 2005/0102(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0209)(1),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 151 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0157/2005),
– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0061/2006),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. apríla 2006 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2006/ES o činnosti Spoločenstva na podporu projektu Európske hlavné mesto kultúry na roky 2007 až 2019
konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy(3),
keďže:
(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1419/1999/ES(4) vytvorilo činnosť Spoločenstva na podporu projektu Európske hlavné mesto kultúry na roky 2005 až 2019.
(2) Štúdia, ktorá bola vypracovaná s cieľom určiť výsledky dosiahnuté v rámci projektu Európske mesto kultúry do roku 2004, ukázala, že projekt má pozitívny dosah, pokiaľ ide o mediálnu odozvu, rozvoj kultúry a turizmu a fakt, že obyvatelia mesta si uvedomujú dôležitosť, ktorá bola ich mestu pripísaná; napriek tomu však táto činnosť potrebuje zlepšenie, najmä z hľadiska jej dlhodobého účinku na kultúrny rozvoj príslušného mesta a regiónu.
(3)Tým, že sa mestám umožní zapojiť do činnosti okolitý región vrátane ostrovov, je možné osloviť širšiu verejnosť. Zároveň sa tým posilní účinok podujatia.
(4) Zainteresované strany projektu zdôraznili problémy, ktoré existujú vo výberovom konaní stanovenom v rozhodnutí č. 1419/1999/ES a navrhli monitorovanie návrhov, najmä s cieľom posilniť európsky rozmer projektu, zvýšiť konkurenciu a nanovo vymedziť úlohu komisie.
(5) Dôležitosť a vplyv projektu Európske hlavné mesto kultúry vyžaduje vytvorenie zmiešaného výberového konania, do ktorého bude zapojená vnútroštátna a európska úroveň a zavedenie silného monitorovacieho a konzultačného prvku, s cieľom zahrnúť národný prvok a posilniť európsky rozmer.
(6) Prípravná fáza projektu je veľmi dôležitá z hľadiska jeho úspešnosti v súlade s cieľmi činnosti.
(7) Monitorovacia fáza po vymenovaní mesta je potrebná, aby sa zaručila európska pridaná hodnota činnosti. Počas tejto fázy sa dbá na jednej strane na splnenie kritérií stanovených pre kultúrny program, a na strane druhej na poskytovanie odborného poradenstva a pomoci.
(8)Mala by sa ustanoviť komisia pozostávajúca zo 6 národných a 7 európskych odborníkov; komisia ako celok pozostávajúci z 13 členov ("výberová komisia") bude dohliadať na výberovú fázu až do vymenovania mesta; na monitorovaciu fázu bude dohliadať iba 7 európskych odborníkov z komisie, ktorí tvoria tzv. "monitorovaciu a poradenskú komisiu", ktorá bude zároveň poskytovať poradenstvo hlavným mestám počas monitorovacej fázy až do začiatku podujatia.
(9)Na podporu a pomoc kandidátskym, ako aj vymenovaným mestám, sa vytvorí internetová stránka udržiavaná a pravidelne aktualizovaná Komisiou, ktorá sa bude venovať téme "Európske hlavné mesto kultúry" (prihlášky, výber, realizácia a užitočné linky).
(10)Podpora šírenia osvedčených postupov je dôležitá najmä s cieľom zabezpečiť európsku pridanú hodnotu činnosti. Preto by sa malo podporovať zapojenie predošlých oficiálnych európskych hlavných miest kultúry pri konštruktívnom poskytovaní ich skúseností a osvedčených postupov budúcim európskym hlavným mestám kultúry, predovšetkým prostredníctvom výmeny informácií počas prípravnej fázy.
(11) Kvalitu programu, pokiaľ ide o ciele a kritériá činnosti a najmä o európsku pridanú hodnotu, je potrebné oceniť udelením ceny, vo forme finančného príspevku.
(12)S cieľom zabezpečiť dlhodobý účinok podujatia "Európske hlavné mesto kultúry" je žiaduce využiť podnety, štruktúry a kapacity, ktoré sa v tejto súvislosti vytvorili, ako základ pre trvalú stratégiu kultúrneho rozvoja dotknutých miest.
(13)S cieľom umožniť tretím krajinám zúčastniť sa na európskych kultúrnych iniciatívach by sa malo zvážiť zavedenie Európskeho mesiaca kultúry(5) alebo podobnej iniciatívy.
(14) Postup vymenovania, stanovený v rozhodnutí, potrebuje na implementáciu šesť rokov; dĺžku tohto obdobia nie je možné zaručiť na roky 2011 a 2012 za predpokladu, že toto rozhodnutie nadobudne účinnosť v roku 2007. Na tieto roky je postup vymenovania stanovený v rozhodnutí č. 1419/1999/ES.
(15) V záujme jasnosti by rozhodnutie č. 1419/1999/ES malo byť zrušené a nahradené týmto rozhodnutím,
ROZHODLI TAKTO:
Článok 1
Predmet
Týmto sa ustanovuje činnosť Spoločenstva, pomenovaná "Európske hlavné mesto kultúry", s cieľom zdôrazniť bohatstvo a rôznorodosť európskych kultúr a ich spoločné prvky, ako aj presadzovať vzájomné spoznávanie sa európskych občanov.
Článok 2
Prístup k činnosti
1. Na vymenovanie za Európske hlavné mesto kultúry vždy na jeden rok a podľa poradia stanoveného v prílohe sú oprávnené mestá v členských štátoch a v štátoch, ktoré pristúpia k Európskej únii po 31. decembri 2006.
2. Vymenovanie sa uplatňuje na jedno mesto z každého členského štátu v zozname uvedenom v prílohe.
Chronologické poradie, ktoré je stanovené v zozname, sa môže zmeniť po vzájomnej dohode príslušných členských štátov.
Článok 3
Prihlášky
1. Každá prihláška obsahuje kultúrny program európskeho rozmeru, ktorý vychádza najmä z kultúrnej spolupráce v súlade s cieľmi a činnosťou, stanovenými v článku 151 zmluvy.
2. Kultúrny program je vytvorený osobitne pre rok Európskeho hlavného mesta kultúry a zdôrazňuje európsku pridanú hodnotu v súlade s kritériami stanovenými v článku 4.
3.Program je v súlade so všetkými vnútroštátnymi kultúrnymi stratégiami alebo politikami príslušných členských štátov alebo, pokiaľ to vyplýva z inštitucionálnych zriadení členského štátu, so všetkými regionálnymi kultúrnymi stratégiami, pod podmienkou, že žiadna z týchto stratégií alebo politík neobmedzuje počet miest, ktoré by sa mohli stať hlavnými mestami kultúry podľa tohto rozhodnutia.
4. Program trvá jeden rok. V riadne odôvodnených prípadoch sa môžu mestá rozhodnúť pre kratšie obdobie.
Mestá vymenované v jednom roku si programy prepoja.
Mestá sa môžu rozhodnúť, či do svojho programu hodlajú začleniť aj región, ktorý ich obklopuje.
Článok 4
Kritéria pre posudzovanie
Kultúrny program spĺňa tieto kritériá rozdelené do dvoch kategórií nazvaných "Európsky rozmer" a "Mesto a občania":
Pokiaľ ide o "Európsky rozmer", program:
a)
uľahčuje spoluprácu medzi kultúrnymi subjektmi, umelcami a mestami z príslušných členských štátov a iných členských štátov v akomkoľvek sektore kultúry,
b)
zdôrazňuje bohatstvo kultúrnej rozmanitosti v Európe,
c)
vyzdvihuje spoločné prvky európskych kultúr.
Pokiaľ ide o "Mesto a občania", program:
a)
podporuje zapojenie občanov žijúcich v meste a jeho okolí a zvyšuje ich záujem, ako aj záujem občanov zo zahraničia,
b)
je trvalo udržateľný a je neoddeliteľnou súčasťou dlhodobého kultúrneho a sociálneho rozvoja mesta.
Článok 5
Predloženie prihlášok
1. Každý príslušný členský štát uverejní výzvu na predkladanie prihlášok najneskôr šesť rokov pred začiatkom konkrétneho podujatia.
Vo výzvach na predkladanie prihlášok, ktoré sú určené mestám uchádzajúcim sa o titul, sú uvedené kritériá stanovené v článku 4 tohto rozhodnutia a v poučení dostupnom na internetovej stránke Komisie.
Uzávierka predkladania návrhov v rámci každej z týchto výziev na predkladanie prihlášok je naplánovaná na maximálne desať mesiacov po uverejnení výzvy.
Návrhy predložené v rámci týchto výziev predstavia osnovu programov, ktoré kandidátske mestá plánujú uskutočniť v danom roku.
2. Príslušné členské štáty informujú Komisiu o návrhoch.
Článok 6
Výberová komisia
1. Týmto sa ustanovuje výberová komisia, ktorej úlohou je hodnotiť návrhy kandidátskych miest a odporučiť návrh na jedno mesto z príslušného členského štátu.
2. Výberová komisia pozostáva z trinástich členov. Európske inštitúcie navrhujú sedem členov: dvoch Európsky parlament, dvoch Rada, dvoch Komisia a jedného Výbor regiónov. Zvyšných šesť členov po porade s Komisiou navrhuje príslušný členský štát. Členský štát potom formálne vymenuje výberovú komisiu. Komisia určí svojho predsedu spomedzi osôb navrhnutých Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a Výborom regiónov.
3.Členovia výberovej komisie sú nezávislí odborníci, ktorí nie sú v konflikte záujmov pokiaľ ide o mestá, ktoré odpovedali na výzvu na predkladanie žiadostí, a majú dostatočné skúsenosti a znalosti v oblasti kultúry, kultúrneho rozvoja miest alebo organizácie projektu Európske mesto kultúry.
Siedmi členovia, ktorých navrhli európske inštitúcie, sú vymenovaní na tri roky. Odchylne vprvom roku platnosti tohto rozhodnutia vymenuje Komisia dvoch odborníkov na jeden rok, Európsky parlament dvoch odborníkov na dva roky, Rada dvoch odborníkov na tri roky a Výbor regiónov jedného odborníka na tri roky.
Článok 7
Predbežný výber
1. Najneskôr päť rokov pred začatím podujatia zvolá každý príslušný členský štát danú výberovú komisiu v súlade s ustanovením článku 6.
2. Každá výberová komisia hodnotí návrhy miest, ktoré sa prihlásili v rámci každej výzvy na predloženie prihlášok, a hodnotí ich návrhy podľa kritérií stanovených v článku 4.
Zhodne sa na užšom výbere z kandidátov, o ktorých bude ďalej uvažovať a vydá správu o návrhoch kandidátskych miest a odporúčania pre mestá z užšieho výberu.
Správu predloží príslušným členským štátom a Komisii. Každý dotknutý členský štát formálne schváli užší výber na základe správy predloženej výberovou komisiou.
Článok 8
Konečný výber
1. Mestá v užšom výbere skompletizujú svoje návrhy a postúpia vyplnené prihlášky príslušným členským štátom, ktoré ich potom predložia Komisii.
2. Deväť mesiacov po predbežnom výberovom stretnutí zvolá každý príslušný členský štát danú výberovú komisiu na účely konečného výberu.
Výberová komisia zhodnotí zmenené a doplnené programy miest v užšom výbere podľa kritérií stanovených pre túto činnosť a odporúčaní vydaných komisiou počas predbežného výberového stretnutia.
Výberová komisia vydá správu o programoch kandidátov v užšom výbere spolu s odporúčaním na vymenovanie jedného mesta, ktoré sa stane Európskym hlavným mestom kultúry.
Správa obsahuje tiež odporúčania pre vybrané mesto, týkajúce sa pokroku a rozvoja, ktoré má dosiahnuť do daného roku v prípade, že ho Rada vymenuje za Európske hlavné mesto kultúry.
Výberová komisia predloží správu príslušným členským štátom a Komisii. Uverejní ju na internetovej stránke Komisie.
Článok 9
Vymenovanie
1. Každý príslušný členský štát navrhne jedno mesto, ktoré by sa malo stať Európskym hlavným mestom kultúry, a oznámi to Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Výboru regiónov najneskôr štyri roky pred začatím podujatia.
Návrh musí byť doplnený odôvodnením rozhodnutia, založeným na správach výberovej komisie.
V návrhu sa zohľadňujú odporúčania vydané výberovou komisiou.
2. Európsky parlament môže Komisii najneskôr do troch mesiacov po doručení návrhu príslušných členských štátov postúpiť stanovisko.
Rada konajúca na základe odporúčania Komisie, vypracovaného so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu, a odôvodnenia založeného na správach výberových komisií, oficiálne vymenuje príslušné mestá za Európske hlavné mestá kultúry na rok, na ktorý boli navrhnuté.
Článok 10
Monitorovacia a poradenská komisia
1.Na účely monitorovania plnenia cieľov a kritérií činnosti a poskytnutia podpory a odbornej pomoci hlavným mestám od momentu ich navrhnutia do začiatku podujatia Európske hlavné mesto kultúry, sa zriadi monitorovacia a poradenská komisia.
2.Komisia pozostáva zo siedmych odborníkov navrhnutých Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a Výborom regiónov, ako je to uvedené v článku 6 ods. 2. Okrem toho príslušný členský štát môže do tejto komisie navrhnúť pozorovateľa.
3.Zúčastnené mestá vypracúvajú pre Komisiu správy o pokroku tri mesiace pred každým stretnutím komisie.
4.Komisia zvoláva schôdze komisie a zástupcov dotknutých miest. Tieto schôdze sa zvolávajú pri dvoch príležitostiach - na poskytnutie poradenstva a na monitorovanie pokiaľ ide o prípravu podujatia s cieľom pomôcť mestám vytvoriť vysokokvalitný program so silným európskym rozmerom. Prvá schôdza komisie sa uskutoční najneskôr dva roky, druhá najneskôr osem mesiacov pred začiatkom podujatia.
5.Po každej schôdzi komisia vypracuje správu o stave prípravy podujatia a o prípadných krokoch, ktoré treba uskutočniť. Tieto správy budú venovať osobitnú pozornosť európskej pridanej hodnote podujatia v súlade s kritériami stanovenými v článku 4 a odporúčaniami v správach výberovej komisie a monitorovacej a poradenskej komisie.
6.Správy sa zasielajú Komisii a dotknutým mestám a členským štátom. Zároveň sa uverejňujú na internetovej stránke Komisie.
Článok 11
Cena
Na základe správy, ktorú vypracuje monitorovacia a poradenská komisia po svojej druhej schôdzi osem mesiacov pred začiatkom podujatia, v zmysle článku 10 ods. 4, Komisia udelí vymenovaným mestám Cenu Meliny Mercouri za predpokladu, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 4 a uplatnili odporúčania výberovej, ako aj monitorovacej a poradenskej komisie. Cena má finančný charakter a v plnej výške sa udelí najneskôr tri mesiace pred začiatkom príslušného roka.
Článok 12
Hodnotenie
Komisia každý rok zabezpečí vonkajšie a nezávislé hodnotenie výsledkov projektu Európske hlavné mesto kultúry uplynulého roku v súlade s cieľmi a kritériami činnosti, stanovenými v tomto rozhodnutí.
Správu predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Výboru regiónov na konci roka nasledujúceho po podujatí Európske hlavné mesto kultúry.
Článok 13
Zrušenie
Týmto sa zrušuje rozhodnutie č. 1419/1999/ES.Uvedené rozhodnutie sa však naďalej uplatňuje na mestá, ktoré boli vymenované za hlavné mestá kultúry na roky 2007, 2008 a 2009.
Článok 14
Prechodné ustanovenia
1. Monitorovací postup stanovený v článku 10 tohto rozhodnutia sa vzťahuje na mestá vymenované za Európske hlavné mestá kultúry na rok 2010 na základe rozhodnutia č. 1419/1999/ES.Komisia vymenovaným mestám udelí cenu na základe článku 11 tohto rozhodnutia.
2. Odchylne od článkov 3 až 9 sa návrhy Európskych hlavných miest kultúry na roky 2011 a 2012 riadia týmto rozhodovacím postupom:
1) Mestá v členských štátoch sú vymenované za Európske hlavné mestá kultúry postupne v súlade so zoznamom v prílohe.
2) Každý členský štát postupne navrhne jedno alebo viac miest Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Výboru regiónov.
3) Tento návrh sa predkladá najmenej štyri roky pred začiatkom príslušného podujatia a môže byť doplnený odporúčaním od príslušného členského štátu.
4) Komisia každý rok vytvorí výberovú komisiu, ktorá vydá správu o návrhu alebo návrhoch posúdených na základe cieľov a charakteristík tejto činnosti.
5) Výberovú komisiu tvorí sedem popredných nezávislých osobností, ktoré sú odborníkmi v oblasti kultúry, z ktorých dvoch menuje Európsky parlament, dvoch Rada, dvoch Komisia a jedného Výbor regiónov.
6) Výberová komisia predkladá správu Komisii, Európskemu parlamentu a Rade.
7) Európsky parlament môže Komisii poskytnúť stanovisko týkajúce sa návrhu alebo návrhov najneskôr do troch mesiacov po predložení správy.
8) Rada konajúca na základe odporúčania Komisie, vypracovaného so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu a správu výberovej komisie, oficiálne vymenuje príslušné mesto za Európske hlavné mesto kultúry na rok, na ktorý bolo navrhnuté.
3.Odchylne od článku 4 sa kritériá stanovené v článku 3 a v prílohe II rozhodnutia č. 1419/1999/ES, uplatňujú v prípade hlavných miest kultúry na roky 2010, 2011 a 2012, okrem prípadu, keď sa príslušné mesto rozhodne pre svoj program použiť kritériá stanovené v článku 4.
Článok 15
Nadobudnutie účinnosti
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2007, s výnimkou článku 5, ktorý sa uplatňuje od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.
V
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA
Poradie, v ktorom sú členské štáty oprávnené navrhnúť "Európske hlavné mesto kultúry"(6)
Závery stretnutia ministrov kultúry v rámci zasadania Rady z 18. mája 1990 o budúcich podmienkach podujatia "Európske hlavné mesto kultúry" a osobitného podujatia "Európsky mesiac kultúry" (Ú. v. ES C 162, 3.7.1990, s. 1).
– so zreteľom na článok 2 prvá zarážka Zmluvy o EÚ,
– so zreteľom na článok 3 ods. 1 písm. c) a články 12 a 39 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na zmluvu o pristúpení, podpísanú 16. apríla 2003 medzi členskými štátmi EÚ-15 na jednej strane a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou a Slovenskou republikou na strane druhej (zmluva o pristúpení)(1),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. februára 2006 nazvané Správa o fungovaní prechodných opatrení ustanovených v Zmluve o pristúpení z roku 2003 (obdobie 1. máj 2004 - 30. apríl 2006) (KOM(2006)0048),
– so zreteľom na uznesenie, ktoré prijal Výkonný výbor Európskej konfederácie odborových zväzov (EKOZ) na schôdzi 5. a 6. decembra 2005 nazvané O voľnom pohybe pracovníkov v rozšírenej Európskej únii,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0069/2006),
A. keďže voľný pohyb pracovnej sily je podľa Zmluvy o ES jednou zo štyroch základných slobôd, ako aj vyjadrením solidarity medzi EÚ - 15 a novými členskými štátmi; keďže navyše voľný pohyb osôb je právom, ale nemal by slúžiť na podporu masového pohybu osôb a pracovníkov,
B. keďže zmluva o pristúpení predpokladá možnosť zavedenia prechodných období pre voľný pohyb pracovnej sily v troch fázach (2 + 3 + 2 roky),
C. keďže 12 členských štátov z EÚ - 15 sa v máji 2004 rozhodlo obmedziť slobodu pohybu pracovnej sily z ôsmich nových členských štátov, keďže tri z nových členských štátov reagovali podobným obmedzením voľného pohybu; keďže Nemecko a Rakúsko využili možnosť obmedzenia voľného poskytovania služieb v určitých odvetviach a spojilo to s prechodným obdobím pre voľný pohyb pracovnej sily,
D. keďže klauzula status quo stanovuje, že ak niektorý členský štát EÚ - 15 svojimi vnútroštátnymi predpismi reguluje v priebehu prechodného obdobia prístup na svoj trh práce, občania nových členských štátov nesmú byť v tom členskom štáte vystavení väčším obmedzeniam, než sú tie, ktoré platili v deň podpisu zmluvy o pristúpení; keďže toto pravidlo platí vo vzťahu k prístupu, priznanému na základe vnútroštátnych predpisov alebo bilaterálnych dohôd,
E. keďže uvedená klauzula takisto požaduje, aby členské štáty EÚ-15 dodržiavali preferenčné pravidlo(2), ktoré stanovuje, že v prípade, ak je pracovné miesto ponúknuté občanom krajín, ktorí nie sú z EÚ-15, občania nových členských štátov, majú prednosť pred občanmi z tretích krajín,
F. keďže EÚ musí čeliť neodvratným globálnym výzvam, medzi ktoré patrí najmä silný rast hospodárskych aktérov, ako sú Čína a štáty juhovýchodnej Ázie, a starnutie obyvateľstva v Európe, čo môže v konečnom dôsledku viesť k zrúteniu financovania systému sociálneho zabezpečenia; keďže vzhľadom na uvedené skutočnosti je pre EÚ nevyhnutné zlepšiť svoju konkurencieschopnosť a vytvárať viac pracovných miest a v súvislosti s tým zväčšiť mobilitu v rámci svojho rozšíreného územia,
G. keďže lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť (2005–2008) oprávnene zdôrazňuje potrebu zavádzania politík, ktoré podporujú pracovnú a geografickú mobilitu a keďže usmernenie č. 20 zo súboru usmernení politík zamestnanosti (2005-2008)(3) vyzýva v zmysle zmlúv odstrániť prekážky mobility pracovníkov v EÚ, a tým zabezpečiť, aby sa pracovný trh stal adaptabilnejším,
H. keďže rok 2006 bol vyhlásený za Európsky rok mobility pracovníkov,
I. keďže smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom(4), stanovuje právny rámec, ktorý všetkým osobám zákonne a dlhodobo sa zdržujúcim v niektorom členskom štáte umožňuje získať status osoby s dlhodobým pobytom, ktorý za určitých okolností umožňuje, aby sa občan s dlhodobým pobytom mohol zamestnať v inom členskom štáte,
J. keďže smernica 2003/109/ES v niektorých prípadoch udeľuje občanom tretích krajín, ktorí dlhodobo žijú na území EÚ výhodnejší status, pokiaľ ide o ich právo na pobyt a prístup na trh práce EÚ - 15 ako občanom ôsmich nových členských štátov; zdôrazňujúc že prejavenie solidarity voči pracovnej sile z tretích krajín nesmie viesť k diskriminácii pracovnej sily z nových členských štátov,
K. keďže na základe preferenčného pravidla, ak je pracovné miesto ponúknuté štátnemu príslušníkovi štátu mimo EÚ - 15, musia členské štáty EÚ - 15 dať prednosť občanom nových členských štátov; a keďže je potrebné čo najskôr vypracovať rokovací poriadok na uplatňovanie preferenčného pravidla,
L. keďže podľa oznámenia Komisie z 21. decembra 2005 o pláne politiky pre legálnu migráciu (KOM(2005)0669) je situácia na trhu práce členských štátov charakterizovaná štrukturálnym napätím, ktoré sa prejavuje vysokou nezamestnanosťou a zároveň vážnym nedostatkom pracovnej sily; keďže na uvoľnenie tohto napätia treba prijať opatrenia na zabezpečenie väčšej pružnosti a bezpečnosti, zvýšenie mobility a adaptability trhov,
M. keďže pre štrukturálne napätie, ktorým trpia európske hospodárstva, možno dopyt po pracovnej sile v jednotlivých sektoroch často možné uspokojiť len s ťažkosťami, siahnutím na rezervy iba národných trhov práce,
N. keďže migrácia z nových členských štátov má priaznivý vplyv na ekonomiky členských štátov, ktoré otvorili svoje trhy práce, lebo zlepšuje priemyselnú konkurencieschopnosť, znižuje mieru čiernej práce, prispieva k zvýšeniu úrovne hospodárskeho rastu, tvorbe nových pracovných miest a zabezpečuje vyššie daňové príjmy do rozpočtov hostiteľských krajín,
O. keďže by sa nemali brať do úvahy iba kladné dôsledky otvorenia trhov práce v EÚ-15, ale mali by sa preskúmať aj pozitívne a negatívne vplyvy hospodárskej migrácie na nové členské štáty,
P. keďže pokračujúce odmietanie príležitostí na legálnu prácu v EÚ - 15 pracovníkom z nových členských štátov, vedie k zvyšovaniu podielu nelegálnej práce, podpore tieňovej ekonomiky a zneužívaniu pracovníkov,
Q. keďže migrácia je v EÚ veľmi citlivou politickou témou a je preto potrebné primerane informovať európskych občanov o základných princípoch a praktických dôsledkoch voľného pohybu pracovníkov v EÚ,
R. keďže pre nedostatočnosť a nepostačujúcu štandardizáciu údajov o migrácii v Spoločenstve v súčasnosti nejestvujú primerané štatistické nástroje, ktoré by európskym inštitúciám a členským štátom umožnili sledovať základné tendencie a odlišné okolnosti na trhoch práce rozšírenej EÚ,
S. keďže čiastkové štatistické údaje, zozbierané členskými štátmi ukazujú, že migrácia v EÚ-15 je omnoho vyššia než migrácia z nových členských štátov, či už vyjadrená v absolútnych číslach alebo percentami populácie v produktívnom veku; keďže migrácia z nových členských štátov nepredstavuje pre trhy práce EÚ-15 významný tlak,
T. keďže štatistické údaje členských štátov ukazujú aj to, že objem migrácie z tretích krajín výrazne prekračuje objem vnútornej migrácie medzi členskými štátmi, a to jednak v EÚ-15, ako aj v rozšírenej EÚ,
U. keďže na získanie podpory občanov pre otvorenie trhov práce v EÚ - 15 je potrebné zabezpečiť dodržiavanie a prísne uplatňovanie pracovného práva ES a národného pracovného práva,
V. keďže rozhodnutie príslušných členských štátov ukončiť obmedzenia v rámci prechodného obdobia by bolo jasným signálom solidarity medzi občanmi západnej a východnej Európy, ktorí boli z neakceptovateľných dôvodov po dlhé desaťročia oddelení,
W. keďže členské štáty EÚ - 15 by mali do 1. mája 2006 formálne oznámiť Komisii, či majú v úmysle zachovať reštriktívne opatrenia počas dodatočného trojročného obdobia,
X. keďže sociálni partneri, predovšetkým EKOZ a Únia konfederácií priemyslu a zamestnávateľov Európy sa jednoznačne vyslovili za čo najskoršie ukončenie v súčasnosti platných obmedzení v rámci prechodného obdobia,
1. vyzýva členské štáty, aby zrušili platné prechodné opatrenia vzhľadom na to, že na trhoch práce tých členských štátov, ktoré ho sprístupnili bez obmedzení, nie sú znaky napätia a obavy z masívnej migrácie sa ukázali ako neopodstatnené;
2. navrhuje členským štátom, ktoré sa rozhodnú predĺžiť prechodné opatrenia, aby tak vykonali na základe podrobnej analýzy ohrozenia ich pracovného trhu zo strany každého jednotlivého nového členského štátu;
3. konštatuje, že prechodné obdobia rozhodujúcou mierou prispievajú k zvyšovaniu nelegálnej práce a predstieraného samostatnej zárobkovej činnosti a vo zvýšenej miere vedú k regionálnemu tlaku na mzdy a nespravodlivým pracovným podmienkam, ako aj k diskriminácii a zneužívaniu migrujúcich pracovníkov;
4. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie klauzuly status quo a preferenčného pravidla tak, že v prípade voľného pracovného miesta majú občania nových členských štátov prednosť pred štátnymi príslušníkmi tretích krajín;
5. vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 226 Zmluvy o ES bezodkladne zasiahla voči každému členskému štátu, ktorý si neplní povinnosti vyplývajúce z článkov 12, 39 a 42 Zmluvy o ES a z klauzuly o status quo zo zmluvy o pristúpení;
6. vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty uplatňujú zákonné alebo správne ustanovenia, ktoré možno považovať za obmedzujúce slobodu pohybu pracovníkov z nových členských štátov viac, než ustanovenia platné pri podpise zmluvy o pristúpení; prichádza k záveru, že rozsah obmedzení pre občanov nových členských štátov pri prístupe na trhy práce EÚ-15 presahuje rámec povolený podľa prechodných ustanovení;
7. vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že existujú členské štáty, v ktorých naďalej platia ustanovenia alebo administratívne opatrenia, ktoré môžu byť považované za diskriminujúce medzi pracovníkmi;
8. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dbali na prísne uplatňovanie pracovného práva, aby bolo možné zabezpečiť rovnosť v zaobchádzaní so všetkými pracovníkmi z EÚ, spravodlivú konkurenciu medzi podnikmi a aby bolo možné vyhnúť sa sociálnemu dumpingu; vyzýva Komisiu a členské štáty aby zabezpečili, že migrujúci pracovníci poznajú svoje základné práva a povinnosti, najmä pokiaľ ide o predpisy zakazujúce diskrimináciu v súlade s článkom 13 Zmluvy o ES;
9. dôrazne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje snahy o zabezpečenie riadneho vykonávania súčasných právnych predpisov Spoločenstva, pracovnoprávnych noriem a predovšetkým ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(5), a to prípade potreby prostredníctvom posilnenej administratívnej spolupráce;
10. vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila cezhraničnú spoluprácu spoločnú akciu inšpektorátov práce členských štátov a preverila možnosť vytvorenia európskej siete spolupráce medzi nimi (teda sociálny Europol);
11. vyzýva Komisiu, členské štáty, sociálnych partnerov a ďalšie špecializované orgány verejného a súkromného sektora, aby vypracovali spravodlivý a transparentný postup, ktorý umožní občanom nových členských štátov získať zamestnanie za slušných pracovných, zdravotných a bezpečnostných podmienok;
12. vyzýva Komisiu a Radu, aby najneskôr do januára 2009 vypracovali štandardizované štatistiky o migrácii v EÚ, vytvorili systém sústavného sledovania migrácie pracovnej sily v rámci EÚ a na financovanie týchto akcií vyčlenili potrebné prostriedky;
13. vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby uskutočnili informačnú kampaň zameranú na verejnosť, aby bolo možné úplnejšie informovať občanov o základných princípoch a dôsledkoch slobody pohybu pracovnej sily v rámci EÚ a pomôcť bojovať proti diskriminácii na základe národnosti, rasy a akejkoľvek inej forme diskriminácie, ktorú zakazuje článok 13 Zmluvy o ES;
14. vyzýva EÚ-15, aby skôr ako prijme rozhodnutie o ukončení alebo predĺžení prechodných opatrení, týkajúcich sa slobody pohybu pracovnej sily nových členských štátov, konzultovali so sociálnymi partnermi, v súlade s národnými zvyklosťami a praxou;
15. vyzýva členské štáty, ktoré chcú predĺžiť prechodné opatrenia, aby už v ďalšej fáze vytvorili predpoklady na to, že sa prechodné obdobie nebude predlžovať po roku 2009;
16. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, a parlamentom členských štátov a parlamentom pristupujúcich a kandidátskych krajín.
Zoznam na ktorý odkazuje článok 24 aktu o pristúpení: pre Českú republiku pozri prílohu V ods. 14; pre Estónsko pozri prílohu VI, odsek 14; pre Lotyšsko pozri Prílohu VII, odsek 14; pre Litvu pozri prílohu IX, odsek 14; pre Maďarsko pozri prílohu X, odsek 14; pre Poľsko pozri prílohu XII, odsek 14; pre Slovinsko pozri Prílohu XIII, odsek 14; a pre Slovensko pozri Prílohu XIV, odsek 14.