Európsky parlament,

–   so zreteľom na Bazilejský dohovor o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní, prijatý 22. marca 1989 a schválený v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 93/98/EHS(1) a na zákaz vývozu nebezpečného odpadu z krajín OECD do krajín mimo OECD,

–   so zreteľom na právne predpisy EÚ o preprave odpadu, najmä na nariadenie Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva(2) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu(3), ktorým sa s účinnosťou od 12. júla 2007 zrušuje nariadenie (EHS) č. 259/93,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže asi 500 ton chemického odpadu bolo vyložených v niekoľkých oblastiach v okolí Abidžanu na Pobreží Slonoviny, kde žije 5 miliónov ľudí,

B.   keďže 8 ľudí zomrelo a 85 000 bolo prevezených do nemocnice z dôvodu krvácania z nosa, hnačiek, nevoľnosti, podráždenia očí a dýchacích problémov; keďže takéto zbavovanie sa toxického odpadu môže mať ďalekosiahle dôsledky, vrátane znečistenia pôdy, povrchových a podzemných vôd,

C.   keďže táto otrava osobitne vážne postihla veľký počet detí: podľa odhadu UNICEF-u bude 9 000 až 23 000 detí potrebovať lekársku pomoc, zdravotnú starostlivosť a budú potrebné aj iné opatrenia na vyčistenie prostredia, v ktorom žijú,

D.   keďže toxický odpad bol vyložený z tankera v gréckom vlastníctve plaviaceho sa pod panamskou vlajkou a prenajatého spoločnosťou so sídlom v Holandsku Trafigura Beheer B.V.; keďže takéto delenie zodpovednosti vytvára systematický a neprijateľný problém, pokiaľ ide o presadzovanie právnych predpisov EÚ,

E.   keďže zneškodňovanie nebezpečného odpadu zdraželo v dôsledku environmentálnych predpisov v krajinách Severu,

F.   keďže prístavné orgány v Amsterdame zistili nebezpečný charakter odpadu počas vykladania a žiadali vyšší poplatok, aby sa vykládka mohla dokončiť, namiesto čoho tanker načerpal odpad späť na palubu; keďže holandské orgány umožnili, aby loď opustila ich územie napriek tomu, že vedeli o nebezpečnom charaktere odpadu a kapitánovej neochote zaplatiť za ekologické zneškodnenie odpadu v Holandsku,

G.   keďže spoločnosť mala možnosť zneškodniť odpad legálnym a bezpečným spôsobom v Európe, ale vybrala si lacnejšiu alternatívu na Pobreží Slonoviny,

H.   keďže Afrika je skládkou všetkých druhov nebezpečného odpadu; keďže organizácia Greenpeace identifikovala 80 miest, na ktoré sa vyváža odpad z rozvinutých krajín: staré počítače v Nigérii, rádioaktívne nádrže v Somálsku, chlór v Kamerune atď.,

I.   keďže väčšina afrických krajín nemá silné právne predpisy na ochranu životného prostredia a životných podmienok svojho obyvateľstva pred nebezpečným odpadom,

J.   keďže akýkoľvek vývoz odpadu z EÚ na zneškodnenie je od mája 1994 zakázaný v súlade s nariadením (EHS) č. 259/93; keďže vývoz nebezpečného odpadu z EÚ do krajín mimo OECD je v súlade s uvedeným nariadením zakázaný od januára 1997,

K.   keďže vyvezenie nebezpečného odpadu do Pobrežia Slonoviny je len špičkou ľadovca v rámci pokračujúceho vývozu nebezpečného odpadu z EÚ do krajín mimo OECD; keďže veľmi veľké množstvo odpadu z elektrických a elektronických zariadení sa vyváža do krajín mimo OECD pod zámienkou druhotného použitia; keďže značný počet starých lodí z EÚ naložených toxickými látkami a materiálmi sa vyraďuje v Ázii v podmienkach mimoriadne škodlivých pre pracovníkov a životné prostredie,

L.   keďže Európsky parlament prijal 9. apríla 2002 v prvom čítaní svoju pozíciu k návrhu smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva(4); keďže Rada nikdy neprijala politickú dohodu o tomto návrhu smernice a namiesto toho podporila v rámci tretieho piliera rámcové rozhodnutie na rovnakú tému (rámcové rozhodnutie Rady 2003/80/SVV z 27. januára 2003(5)); keďže Súdny dvor 13. septembra 2005 zrušil toto rámcové rozhodnutie svojim rozsudkom vo veci C-176/03,

1.   vyzýva Komisiu, Holandsko a Pobrežie Slonoviny, aby úplne vyšetrili tento prípad, určili zodpovednosť na všetkých úrovniach, postavili pred súd tých, ktorí sú zodpovední za tento environmentálny zločin a zabezpečili úplnú nápravu znečistenia životného prostredia, ako aj odškodnenie obetí;

2.   vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom poskytnúť úplnú pomoc postihnutému obyvateľstvu a najmä deťom prostredníctvom všetkých dostupných prostriedkov podpory, spolupráce a civilnej ochrany;

3.   domnieva sa, že právne predpisy Spoločenstva i medzinárodné dohovory boli v prípade vývozu nebezpečného odpadu do Abidžanu evidentne porušené, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie plného presadzovania platných právnych predpisov o preprave odpadu;

4.   žiada Komisiu a dotknuté členské štáty, aby zverejnili všetky bilaterálne dohody o preprave odpadu, ktoré doteraz uzavreli s krajinami mimo OECD;

5.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala legislatívne návrhy, ktorými by sa vyplnili medzery v súčasnom systéme nakladania s nebezpečným odpadom s cieľom skoncovať s prepravou odpadu z elektrických a elektronických zariadení a zastaraných lodí a plavidiel do krajín mimo OECD;

6.   vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala informácie o nelegálnom obchodovaní s nebezpečným odpadom a produktmi a ich vývoze do afrických a iných rozvojových krajín, aby predložila návrhy opatrení na kontrolu, redukciu a odstránenie tohto nelegálneho obchodovania, prepravy a skladovania takýchto produktov v afrických a iných rozvojových krajinách a aby každoročne vypracúvala zoznam krajín a nadnárodných spoločností zapojených do nelegálneho vývozu toxického odpadu a toxických produktov do afrických a iných rozvojových krajín;

7.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, vláde Pobrežia Slonoviny a sekretariátu Bazilejského dohovoru.

(1) Ú. v. ES L 39, 16.2.1993, s. 1. (2) Ú. v. ES L 30, 6.2.1993, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 127 E, 29.5.2003, s. 119. (5) Ú. v. EÚ L 29, 5.2.2003, s. 55.