Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2005 o budúcnosti Severnej dimenzie(1),

–   so zreteľom na usmernenia pre vypracovanie politickej deklarácie a rámcového dokumentu pre politiku Severnej dimenzie od roku 2007, schválené na stretnutí ministrov o Severnej dimenzii, ktoré sa uskutočnilo 21. novembra 2005 v Bruseli,

–   so zreteľom na výročnú správu Komisie o pokroku za rok 2005 z 2. júna 2006 o vykonávaní akčného plánu pre Severnú dimenziu (SEK(2006)0729),

–   so zreteľom na druhý akčný plán pre Severnú dimenziu 2004 – 2006, ako ho schválila 16. a 17. októbra 2003 Európska rada v Bruseli,

–   so zreteľom na závery predsedu 6. samitu baltských štátov v Reykjavíku z 8. júna 2006,

–   so zreteľom na uznesenie poradného výboru EHP a správu o budúcnosti politiky Severnej dimenzie z 25. júna 2006,

–   so zreteľom na činnosť medziskupiny Európskeho parlamentu pre baltickú Európu,

–   so zreteľom na európsku stratégiu pre Pobaltie prijatú medziskupinou Európskeho parlamentu pre baltickú Európu,

–   so zreteľom na činnosť Rady baltských štátov a parlamentnú konferenciu o Baltickom mori,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0367/2006),

A.   keďže Severná dimenzia tvorí široký rámec, ktorý pokrýva všetky severské regióny – regióny Baltického mora, Barentsovho mora a Arktídu – a všetky politické oblasti, vonkajšie i vnútorné,

B.   keďže politika Severnej dimenzie má potenciál na to, aby pomohla podporiť regionálnu a cezhraničnú spoluprácu v záujme ďalšieho hospodárskeho rastu a našla spoločnú odpoveď na spoločné výzvy, ale do tejto chvíle nedokázala plne využiť svoj potenciál riešiť rôzne problémy týkajúce sa tejto oblasti,

C.   keďže oblasť Baltického mora predstavuje historicky významnú bránu spájajúcu Západ s Východom, a preto by mala byť v centre pozornosti novej politiky Severnej dimenzie,

D.   keďže po rozšírení EÚ v roku 2004 sa Baltické more stalo takmer vnútorným morom, mare nostrum, EÚ a keďže stratégia pre oblasť Baltického mora môže podstatne prispieť k prehodnoteniu rozsahu a činností Severnej dimenzie, aby odzrkadľovali zmeny vyvolané týmto rozšírením,

E.   keďže stratégia pre oblasť Baltického mora by mohla významne prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi regionálnymi subjektmi pôsobiacimi v oblasti Baltického mora,

Cieľ tohto uznesenia

1.  Prostredníctvom tohto uznesenia usiluje o:

Na základe vyššie uvedeného predkladá nasledujúce návrhy:

2.   žiada Komisiu, aby predložila návrh stratégie EÚ pre oblasť Baltického mora, a tým posilnila vnútorný pilier Severnej dimenzie, pokryla horizontálne odlišné aspekty regionálnej spolupráce, podporila súčinnosť a predišla prekrývaniu činností rôznych regionálnych subjektov a organizácií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby upravili zodpovednosť svojich správnych orgánov tak, že pri navrhovaní a uplatňovaní politiky Severnej dimenzie budú môcť použiť horizontálny prístup;

3.   podporuje činnosť Rady baltských štátov; navrhuje, aby sa pred letným zasadnutím Európskej rady uskutočňoval každoročný samit baltských štátov; podporuje činnosť parlamentnej konferencie o Baltickom mori, výročné zasadanie predsedov národných parlamentov regiónu a nadchádzajúce parlamentné fórum o Severnej dimenzii;

4.   zdôrazňuje, že stratégia pre oblasť Baltického mora zahŕňa opatrenia, ktoré má vykonať EÚ a jej členské štáty, ako aj opatrenia vykonávané v spolupráci s Ruskou federáciou;

5.   pripomína, že je potrebné zriadiť plnohodnotnú regionálnu pobočku Európskej investičnej banky (EIB) v oblasti Baltického mora;

6.   žiada, aby sa v záujme transparentnosti a koherencie vytvoril samostatný rozpočtový riadok EÚ pre stratégiu pre oblasť Baltického mora – napríklad v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva – ktorá by doplnila súčasné spôsoby financovania Severnej dimenzie zo strany EÚ, členských štátov, tretích krajín, Európskej banky pre obnovu a rozvoj, EIB, Nordickej investičnej banky a ďalších; zdôrazňuje, že aby bola schopná plniť svoje ciele, stratégia musí mať primerané financovanie zo všetkých príslušných rozpočtových riadkov;

7.   poukazuje na to, že za znečistenie Baltického mora nesie zodpovednosť Ruská federácia a členské štáty; zdôrazňuje, že ochrana morského životného prostredia, najmä v súvislosti so znížením eutrofizácie, je jedeným z najdôležitejších aspektov, na ktoré treba brať ohľad pri realizácii poľnohospodárskych a štrukturálnych programov EÚ v tejto oblasti; s uspokojením konštatuje, že Medzinárodná námorná organizácia priznala väčšine oblasti Baltického mora postavenie mimoriadne citlivej morskej oblasti; navrhuje vytvorenie siete ekologicky reprezentatívnych a hodnotných chránených pobrežných oblastí a pobrežných vôd;

8.   poukazuje na to, že veľká ropná havária zapríčinená buď prepravou alebo výskumom a ťažbou by dokázala fakticky vyhubiť väčšinu morského života v Baltickom mori; vyzýva na zlepšenie koordinácie, aby sa predišlo podobným haváriám, a ak by predsa len k nejakej došlo, vyzýva na dohodu o spoločnom mechanizme, ako zvládnuť jej následky; domnieva sa, že normy na klasifikáciu ropných tankerov musia zohľadniť podmienky danej oblasti, napríklad hrúbku ľadu v zimnom období;

9.   zdôrazňuje potrebu chrániť a posilňovať zásoby rýb v oblasti Baltického mora; žiada Komisiu, aby pripravila komplexný plán na zachovanie a obnovu prirodzených zásob lososa vo vodnom systéme Baltického mora s využitím všetkých riek, kde dochádza k treniu;

10.   zdôrazňuje potrebu znížiť závislosť tejto oblasti od ruskej energie a nabáda členské štáty v oblasti, aby preskúmali možnosť spoločného trhu s energiou; vyzýva Komisiu, členské štáty a partnerov, aby podporovali spoločné projekty zamerané na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie z hľadiska potenciálu tejto oblasti stať sa zdrojom bioenergie a aby podporovali využite biomasy, ako aj slnečnej, veternej a vodnej energie; podporuje činnosť Energetického spoločenstva regiónu Baltického mora;

11.   požaduje prístup založený na spravodlivosti a spoločnej zodpovednosti pri uskutočňovaní energetickej politiky na národnej úrovni, aby sa strategické rozhodnutia, ako je napríklad vybudovanie nových energetických sietí, prijímali po konzultácii s tými partnermi spomedzi členských štátov EÚ, ktorých sa môžu tieto rozhodnutia týkať;

12.   zdôrazňuje, že nutným predpokladom všetkých projektov infraštruktúry, ktoré sa týkajú energie, je dôkladné zhodnotenie vplyvov na životné prostredie, aby bolo zaručené dodržiavanie medzinárodných noriem ochrany životného prostredia; z tohto hľadiska vyzýva Ruskú federáciu, aby ratifikovala Dohovor z Espoo o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice;

13.   zdôrazňuje význam dodržiavania medzinárodne uznávaných zásad trvalo udržateľného rozvoja, dobrej správy vecí verejných, transparentnosti a participácie, rodovej rovnosti, práv menšín a ochrany pôvodného obyvateľstva a prijatia vzájomne sa podporujúcich hospodárskych politík, politík v oblasti zamestnanosti a sociálnych politík všetkými dotknutými partnermi v súlade s Lisabonskou stratégiou;

14.   pripomína úlohu Baltického mora ako zjednocujúceho prvku danej oblasti; navrhuje vytvoriť nový program s názvom "Baltické more bez hraníc", ktorý by umožnil hladký prechod cez hranice v tejto oblasti vrátane členských štátov a Ruskej federácie; podporuje vznik "baltskej morskej cesty", ktorá by do roku 2010 spojila oblast Baltického mora s členskými štátmi strednej a západnej Európy;

15.   zastáva názor, že členské štáty, aby mohli splniť svoj záväzok znížiť znečistenie Baltického mora, by mali mať právo zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia, než sú tie, ktoré navrhuje EÚ;

16.   uvedomuje si nárast námornej dopravy, najmä v dôsledku prudkého hospodárskeho rastu Ruskej federácie; morskú bezpečnosť pokladá za jeden z najpálčivejších problémov tejto oblasti; navrhuje postupné rozšírenie spoločného systému riadenia lodnej prepravy a informačného systému (VTMIS) tak, aby pokryl nielen Fínsky záliv, ale celú oblasť Baltického mora; zdôrazňuje potrebu spoločného záväzku, aby sa rýchlo realizovala klasifikácia Medzinárodnej námornej organizácie, ktorá udelila Baltickému moru postavenie mimoriadne citlivej morskej oblasti, vrátane zákazu ropných tankerov s jednoduchým trupom;

17.   navrhuje rozšírenie transeurópskej siete (TEN) Nordický trojuholník tak, aby pokryla celú túto oblasť, a zahrnutie cestných a železničných spojení Barentsovho koridoru a Botnického koridoru do systému TEN; žiada, aby sa realizoval projekt Rail Baltica; očakáva prepojenie celej oblasti vysokorýchlostným vlakovým spojením;

18.   požaduje, aby boli do roku 2013 vybudované diaľnice Via Baltica ako prioritný projekt, ktorý spojí oblasť Baltického mora s členskými štátmi v strednej a západnej Európe; zdôrazňuje význam európskeho financovania pre uskutočnenie tohto projektu;

19.   uvedomuje si, že národné trhy v tekto oblasti sú väčšinou relatívne malé, čo vo viacerých prípadoch spôsobuje nízku konkurencieschopnosť; poukazuje na mimoriadnu vzájomnú hospodársku závislosť členských štátov tejto oblasti; požaduje, aby sa medzi členskými štátmi tejto oblasti v plnej miere uplatňovali štyri základné slobody (voľný pohyb osôb, sloboda pohybu tovaru, sloboda usadenia sa a voľný pohyb kapitálu);

20.   berie na vedomie, že postavenie enklávy Kaliningradskej oblasti obklopenej EÚ vyžaduje skutočnú spoluprácu regionálnych orgánov, Ruskej federácie a EÚ; nalieha na Ruskú federáciu a EÚ, aby preskúmali možnosť rozvinúť Kaliningradskú oblasť na otvorenejšiu a menej militarizovanú pilotnú oblasť s lepším prístupom na vnútorný trh; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa lode mohli v plnom rozsahu slobodne plaviť v Baltickom mori vrátane lagúny Vistula a Kaliningradského zálivu a aby mali voľný priechod cez úžinu Pilava/Baltský prieliv;

21.   poukazuje na to, že partnerstvo v rámci Severnej dimenzie v oblasti verejného zdravia a spoločenského blaha (NDPHS) by malo byť účelnejšie v boji s vážnymi chorobami, ako aj pri zvyšovaní a podporovaní zdravého a sociálne uspokojivého životného štýlu; vyzýva Ruskú federáciu a EÚ, aby preskúmali možnosti praktického zapojenia Kaliningradskej oblasti do činnosti NDPHS;

22.   zdôrazňuje, že Kaliningradská oblasť je stále enklávou sužovanou mnohými sociálnymi, ekonomickými a ekologickými problémami, akými sú významné ekologické riziko, ktoré predstavuje prítomnosť vojenských základní a zbraní v tejto oblasti, výrazné zdravotné riziko, ako aj vysoká miera organizovaného zločinu a drogovej závislosti;

23.   vyzýva oblasť Baltického mora, aby aktívne podporovala programy zamerané na vytváranie nových foriem umenia a komunikácie a na podporu mnohonárodnej mobility a programov kultúrnej výmeny;

24.   podporuje študentské výmeny v tejto oblasti; navrhuje, aby univerzity v tejto oblasti vytvorili sieť a dohodli sa na rozdelení práce s cieľom podporiť veľmi kvalitné strediská, ktoré sú schopné obstáť v medzinárodnej konkurencii;

25.   je znepokojený skutočnosťou, že východná hranica tejto oblasti slúži ako trasa, ktorou preniká veľká časť organizovaného zločinu spojeného s obchodovaním s ľuďmi a drogami, čo vzbudzuje mimoriadne obavy; naliehavo žiada väčšiu angažovanosť Europolu a posilnenie spolupráce v týchto záležitostiach na úrovni EÚ a na medzivládnej úrovni;

26.   zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť dvojnásobné úsilie na zlepšenie účinnosti hraničnej kontroly na východnej hranici, najmä pokiaľ ide o skvalitnenie súčasnej infraštruktúry a podporu legálneho prekračovania hraníc, a žiada, aby sa z navrhovaného Fondu pre riadenie vonkajších hraníc vyčlenili dostatočné prostriedky;

o
o   o

27.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vláde Ruskej deferácie a predsedníctvu Rady baltských štátov.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2005)0430.