Európsky parlament,

–   so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu (EBS), ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu, podpísanú v Ríme 29. októbra 2004,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo 16.-17. júna 2005 a 15.-16. decembra 2005, a predovšetkým na správy predsedníctva o Európskej bezpečnostnej a obrannej politike (EBOP),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o Európskej bezpečnostnej stratégii(1),

–   so zreteľom na Stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, schválenú Radou 9. decembra 2003,

–   so zreteľom na správu s názvom "Pre európske sily civilnej ochrany: európska pomoc", ktorú v máji 2006 predložil bývalý člen Komisie Michel Barnier,

–   so zreteľom na závery zo schôdze Riadiacej rady Európskej obrannej agentúry, ktorá sa uskutočnila v septembri 2005,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2006 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP vrátane finančného dosahu na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev - 2004(2),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0366/2006),

Všeobecné úvahy

A.   keďže EBS je súčasťou celkovej Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a EBOP, v rámci ktorých sa môže realizovať široká škála možných politických akcií Európskej únie – vrátane opatrení diplomatickej, hospodárskej a rozvojovej politiky,

B.   keďže prieskumy verejnej mienky za posledných 10 rokov ukazovali trvalo vysokú úroveň súhlasu a preukázalo sa, že viac ako 60 % občanov je naklonených spoločnej zahraničnej politike EÚ a viac ako 70 % je naklonených spoločnej obrannej politike EÚ; keďže navyše ďalšie prieskumy verejnej mienky ukazujú, že nejestvuje podpora pre rastúce vojenské výdavky,

C.   keďže bezpečnosť a boj proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, ako aj boj s medzinárodným terorizmom sú považované za prioritu EÚ; keďže pre EBOP je potrebná spoločná odozva a stratégia,

D.   keďže dohľad nad exportom zbraní musí byť sprísnený EÚ aj medzinárodne,

1.   uznáva, že EBS z decembra 2003, založená na podnet gréckeho predsedníctva, obsahuje vynikajúcu analýzu hrozieb pre moderný svet a vymenúva základné princípy zahraničnej politiky EÚ; zdôrazňuje však potrebu pravidelného monitoringu svojho vykonávania, aby bolo možné reagovať na geopolitický vývoj;

2.   berie na vedomie, že tak, ako sa uvádza v EBS, predstavujú dnes medzinárodný terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, regionálne konflikty, zlyhanie štátu a organizovaný zločin najväčšie hrozby, ktorým čelí Európska únia a jej občania; zdôrazňuje, že zvyšujúce sa celosvetové súperenie o zdroje vody a energie, ako aj prírodné pohromy a bezpečnosť na vonkajších hraniciach EÚ, musia byť v ďalšom vývoji EBS zahrnuté medzi strategické ciele; má obavy z obnovenia pretekov v zbrojení na globálnej a regionálnej úrovni a z pokračujúceho šírenia konvenčných zbraní;

3.   uznáva však, že boj s medzinárodným terorizmom nemôže byť vedený len vojenskými prostriedkami a že prevencia a potláčanie terorizmu si vyžaduje celú škálu nevojenských opatrení, ako je vzájomné poskytovanie spravodajských informácií a policajná a súdna spolupráca, ktorá si vyžaduje plnú medziinštitucionálnu a medziodvetvovú spoluprácu a že je potrebné vybudovať v štátoch ktoré zlyhali alebo zlyhávajú, demokratické inštitúcie, infraštruktúru a občiansku spoločnosť; zdôrazňuje, že jedným z najväčších príspevkov EÚ k predchádzaniu medzinárodnému terorizmu je jej schopnosť účinne budovať alebo obnovovať demokratické inštitúcie, sociálnu a hospodársku infraštruktúru, dobrú správu a občiansku spoločnosť, a úspešne bojovať proti rasizmu a xenofóbii;

4.   zdôrazňuje, že úlohou SZBP je chrániť občanov EÚ pred týmito hrozbami, brániť oprávnené záujmy EÚ a podporovať ciele Charty OSN vystupujúc ako globálny činiteľ zodpovedný za svetový mier a demokraciu; silne podporuje myšlienku Európskej bezpečnostnej stratégie, že najlepším prostriedkom na dosiahnutie týchto cieľov je "účinný multilateralizmus", ktorý znamená medzinárodné inštitúcie a medzinárodné právo;

5.   znova opakuje svoje stanovisko, že EÚ musí prostredníctvom EBOP plniť svoje úlohy v prvom rade civilnými a mierovými prostriedkami, a vojenskými prostriedkami len v tom prípade, ak sa využijú všetky možné spôsoby rokovania a tieto sa ocitnú na mŕtvom bode; domnieva sa, že pri uskutočňovaní týchto legitímnych úloh by sa malo myslieť predovšetkým na plné dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd občanov v rámci EÚ aj mimo jej hraníc;

6.   domnieva sa, že geopolitické výzvy sa od prijatia EBS v roku 2003 významne rozvinuli, čo vedie k nutnosti jej revízie najneskôr v roku 2008; je toho názoru, že EBS by sa mala revidovať každých 5 rokov a že by sa mala prediskutovať v Európskom parlamente a v parlamentoch členských štátov;

7.   zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité účinne koordinovať civilné a vojenské zložky v rámci reakcie medzinárodného spoločenstva na krízu;

8.   vyzýva členské štáty, aby podporili parlamentný rozmer EBOP, v ktorom by ruka v ruke kráčal rozvoj na inštitucionálnej a finančnej úrovni s rozšírením parlamentných práv kontroly; pripomína, že na zodpovednosti za parlamentný monitoring EBOP sa podieľajú parlamenty členských štátov spolu s Európskym parlamentom na základe ich vlastných práv a povinností v rámci príslušných zmlúv a ústav;

9.   podporuje bližšie vzťahy a intenzívnejšiu výmenu informácií medzi parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa EBOP, aby sa umožnil štruktúrovanejší a pravidelnejší dialóg medzi parlamentmi;

10.   zdôrazňuje, že EÚ musí dokázať značne prispieť s cieľom:

11.   zdôrazňuje, že v prípade útoku ozbrojených síl tretej krajiny na územie EÚ, zostáva NATO zárukou kolektívnej obrany, avšak očakáva sa, že EÚ bude konať solidárne a že členskému štátu poskytne všetku potrebnú pomoc v súlade s článkom 51 Charty OSN; víta zvyšujúci sa potenciál NATO v zohrávaní úlohy pri operáciách mimo dejiska a považuje tiež NATO za vhodné fórum pre transatlantický dialóg o bezpečnostných otázkach;

12.   uznáva, že schopnosti ozbrojených síl členských štátov a ich dostupnosť pre EÚ sú ovplyvnené skutočnosťou, že členské štáty sú členmi aj EÚ aj NATO a udržujú jedny ozbrojené sily k dispozícii pre obe organizácie; požaduje preto, aby EÚ naďalej intenzívne spolupracovala s NATO, predovšetkým v oblasti rozvoja schopností;

13.   zdôrazňuje "strategickú nezávislosť", ktorá je neoddeliteľnou súčasťou EBS, konkrétne schopnosť vykonávať operácie v rámci svojho pôsobenia nezávisle od iných subjektov, čo si vyžaduje interoperabilitu a udržateľnejší a spoľahlivejší dodávateľský reťazec založený na vzájomnej podpore a pomoci, pričom sa predchádza duplicite a suboptimálnemu používaniu vzácnych zdrojov na európskej úrovni alebo medzi členskými štátmi; varuje pred zbytočným zdvojeným úsilím medzi NATO a EÚ a medzi členskými štátmi EÚ;

14.   domnieva sa, že EBOP má v súčasnosti k dispozícii obmedzené zdroje pre civilné a vojenské operácie; preto žiada, aby EÚ – v snahe vybudovať si dôveryhodnosť ako globálny aktér – sústredila svoje schopnosti na tie časti sveta, s ktorými susedí, najmä na Balkán; predpokladá súčasne, že sa vyvinú ďalšie kapacity, ktoré umožnia EÚ aktívne prispievať v súlade so zásadami Charty OSN k vyriešeniu konfliktov aj v iných častiach sveta;

Integrovaná civilno-vojenská spolupráca

15.   víta dôraz EÚ na posilnenie civilnej a vojenskej spolupráce v riadení kríz a uznáva, že rozvoj schopností riadenia civilných kríz je odlišný, pričom poskytuje pridanú hodnotu k rozvoju EBOP a cez škálu odoziev k predchádzaniu konfliktom, humanitárnym zásahom, obnove po konflikte a budovaniu mieru; zdôrazňuje potrebu zapojenia špecializovaných medzinárodných a miestnych mimovládnych organizácií a ich sietí; nalieha na EÚ, aby sa naďalej usilovala o uskutočňovanie ucelenej politiky v oblasti predchádzania konfliktom v duchu záverov Európskej rady v Göteborgu z 15. a 16. júna 2001;

16.   je povzbudený nedávnymi pokusmi napraviť v rámci Hlavného civilného cieľa 2008 predchádzajúci nedostatok dôrazu pri rozvoji civilných kapacít a schopností; ďalej je povzbudený potenciálom civilnej a vojenskej bunky a operačného strediska na zohrávanie dôležitej úlohy pri budovaní prístupu EÚ k integrovanej civilno-vojenskej spolupráci a koordinácii; preto odporúča, aby civilná a vojenská bunka a operačné stredisko boli povýšené na európske ústredia pre vykonávanie civilno-vojenských misií;

17.   uznáva, že kľúčové schopnosti v oblasti satelitných a leteckých spravodajských systémov, integrovaných telekomunikačných systémov a v strategickom námorníctve a letectve sú nevyhnutné pre operácie civilného aj vojenského riadenia kríz; žiada integrované výskumné a rozvojové procesy iniciované Európskou obrannou agentúrou (EOA) spolu s Komisiou v oblastiach, ktoré posilnia integrované a koordinované civilno-vojenské prístupy a predovšetkým v oblastiach satelitných a leteckých spravodajských systémov a integrovaných telekomunikačných systémov;

Krízové riadenie

18.   víta založenie globálneho systému varovania pred katastrofami a koordinácie, ktorý je financovaný Komisiou v úzkej spolupráci s OSN; zdôrazňuje, že tento systém by mal výrazne zlepšiť schopnosť EÚ reagovať;

19.   berie na vedomie činnosť zdravotného zariadenia pre naliehavé operácie založeného Komisiou; zdôrazňuje význam tohto zariadenia s ohľadom na jeho zásobu informácií a údajov a jeho schopnosť poskytovať varovania pred pandémiami a epidémiami a tiež biologickými a chemickými hrozbami; vyzýva preto Radu a Komisiu, aby uskutočnili nevyhnutné prípravy, pomocou ktorých bude Komisia zahrnutá do koordinačných opatrení v prípade zdravotnej pohotovosti a cezhraničných bioteroristických útokov;

20.   víta snahy Komisie ustanoviť postup Spoločenstva pre ochranu pred katastrofami vrátane prípadu vážneho teroristického útoku; berie na vedomie, že tento postup je založený predovšetkým na informáciách v databáze, ktorá obsahuje podrobnosti o národných zdrojoch dostupných pre poskytnutie pomoci; podotýka, že účinok úspory času tejto databázy, ktorá podporuje aj súčinnosť, by mohol byť značne vylepšený, ak by databáza prebrala obsah databázy založenej vojenským štábom EÚ, ktorá obsahuje podrobnosti o všetkých zdrojoch dostupných pre riadenie kríz; preto vyzýva Radu a Komisiu, aby viedli nevyhnutné rozhovory a prijali potrebné opatrenia, ktoré umožnia uskutočniť toto prevzatie;

21.   víta snahy Rady zabezpečiť rýchle a účinné rozmiestnenie mnohých zdrojov EBOP, ktoré sú k dispozícii v čase katastrofy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, aké nevyhnutné je vyplniť medzery, čo sa týka koordinácie strategickej (leteckej) prepravy; vyzýva preto členské štáty, aby čo najskôr sprístupnili financovanie potrebné na riešenie tohto problému; vyzýva tiež Radu, aby veľmi starostlivo preskúmala návrhy obsiahnuté vo vyššie uvedenej správe predloženej Michelom Barnierom, vrátane vytvorenia neformálnej európskej civilnej bezpečnostnej rady ako jednotného európskeho prístupu k predpovedaniu kríz, spojenia existujúcich vnútroštátnych zdrojov a zriadenia európskych konzulátov na pomoc občanov EÚ v zahraničí; vyzýva Radu a Komisiu, aby spolupracovali na postupnej realizácii týchto návrhov;

22.   domnieva sa, že rozvoj EBOP prispel k objaveniu "šedých oblastí" týkajúcich sa vplyvu Rady a Komisie v súvislosti s vykonávaním primárne civilných misií; očakáva, že prijatie nástroja stability povedie k určitému objasneniu, bez toho, aby to malo negatívny vplyv na flexibilitu v krízovom riadení, ktorá sa doteraz v praxi prejavovala;

23.   víta pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s Hlavným civilným cieľom 2008 a predovšetkým rozvoj plánov pre využitie civilných zásahových tímov a integrovaných policajných skupín; berie tiež na vedomie rozvoj kvalifikácie súvisiaci s bojom proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s ľuďmi; takisto víta zriadenie krízovej platformy v Komisii, ktorá si sama stanovila za cieľ urýchlenie počiatočnej fázy misií EBOP, ktoré prebiehajú priamo na mieste; vyzýva Radu a Komisiu, aby koordinovali svoje snahy a z tohto dôvodu navrhuje spoločný tréningový program pre celý personál, ktorý pracuje na plánovaní misií;

Bezpečnosť vlasti

24.   zdôrazňuje, že prvou úlohou akejkoľvek bezpečnostnej politiky je zabezpečiť vlastné územie; uznáva, že občania Európy od európskej bezpečnostnej politiky očakávajú predovšetkým výrazné prispenie k ochrane ich osobnej bezpečnosti spolu s dodržiavaním ich základných ľudských práv;

25.   zdôrazňuje, že EÚ musí zabezpečiť svoje vonkajšie hranice, chrániť svoje životne dôležité infraštruktúry, eliminovať medzinárodné siete financujúce terorizmus a bojovať proti organizovanému zločinu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli systém integrovanej správy vonkajších hraníc EÚ bez obmedzenia dodržiavania ľudských a základných práv, ako aj humanitárneho práva, predovšetkým pokiaľ ide o utečencov a žiadateľov o azyl;

26.   zdôrazňuje, že EÚ musí:

Rýchla akcia na základe Charty OSN

27.   podporuje skutočnosť, že EBS pripúšťa, že EÚ musí byť vzhľadom na nové hrozby pripravená konať pred vypuknutím kríz a prijímať včasné preventívne opatrenia na riešenie konfliktov a hrozieb, ale pritom sa bezvýhradne opiera o Chartu OSN ako o základný rámec medzinárodných vzťahov;

Pravidlá správania/tréning

28.   s nadšením víta skutočnosť, že správanie personálu pri všetkých operáciách EBOP je riadené škálou usmernení a všeobecných pravidiel správania, ktoré sú stanovené v dokumentoch; víta prvé znaky dodržiavania noriem a pravidiel v oblasti ľudských práv v týchto usmerneniach a pravidlách; trvá na tom, že dodržiavanie týchto pravidiel by malo byť v plnom rozsahu povinné a že poľní velitelia by mali niesť zodpovednosť za disciplínu a správanie svojho personálu, dokonca aj v podmienkach extrémneho zaťaženia počas vojnových situácií; s uspokojením berie na vedomie aj snahy zabezpečiť, aby sa rodovému rozmeru pripisoval väčší význam v rozličných politikách, programoch a budúcich iniciatívach EBOP;

29.   všíma si snahy Rady ďalej rozvíjať cielené tréningové programy EBOP – tak strategické, ako aj operačné – pre diplomatický, vojenský a civilný personál; očakáva, že sa na týchto programoch budú môcť zúčastniť experti Európskeho parlamentu; podporuje prístup ustanovenia minimálnych noriem pre tréning personálu misií EBOP vykonávaných na mieste samom a vyzýva Radu, aby spolupracovala s Komisiou a členskými štátmi na jednotnej úprave všetkých tréningových opatrení na všetkých úrovniach;

30.   je toho názoru, že vojaci budú vystavení zbytočnému ohrozeniu, ak štruktúra velenia alebo výstroj a výzbroj nebudú zodpovedať nárokom operácie; považuje preto za zvlášť dôležité dbať o to, aby jednotky, ktoré majú byť pod velením EÚ, boli primerane vyzbrojené;

31.   je toho názoru, že účinné použitie vojenských schopností nebude možné bez podstatného zvýšenia plánovanej kapacity európskych síl vrátane vzdušnej a námornej prepravy; v tejto súvislosti uznáva snahy rôznych krajín o zvýšenie ich leteckej dopravy a obojživelných schopností ako aj plány na získanie viacerých lietadlových lodí;

32.   berie na vedomie, že pri mnohonárodných operáciách vedie používanie rôzneho – a často nekompatibilného – výstroja a výzbroje zúčastnenými jednotkami k ďalším nákladom a zníženej účinnosti; preto sa domnieva, že by EÚ mala podporovať opatrenia na harmonizáciu výstroja a výzbroje s cieľom optimalizovať zdroje a účinnosť mnohonárodných operácií;

Spravodajstvo

33.   kritizuje zvlášť závažnú skutočnosť, že v súčasnosti vytvárané bojové jednotky nemajú rovnaký prístup k spravodajským informáciám získaným lietadlami a vesmírnymi družicami a vyjadruje poľutovanie nad tým, že výsledky národných satelitných prieskumných systémov Helios, SAR – Lupe a Cosmo-Skymed nie sú k dispozícii rovnako pre všetky členské štáty;

34.   s cieľom odstrániť tieto nedostatky:

35.   zdôrazňuje, že NATO v súčasnosti vyvíja letecký spravodajský systém AGS (Airborne Ground Surveillance) ako doplnok k už existujúcim alebo vyvíjaným národným systémom; trvá na tom, aby bol tento systém k dispozícii všetkým členským štátom EÚ, predovšetkým v súvislosti s bojovými jednotkami EÚ;

36.   domnieva sa, že v oblasti telekomunikácií je potrebné vytvoriť spoločný systém velenia mnohonárodných jednotiek; preto vyjadruje stanovisko, že výstroj používaný armádou, políciou a záchrannými službami by mal zodpovedať rovnakým technickým normám, tak ako je to napríklad vo Fínsku;

Kontrola hraníc

37.   zdôrazňuje význam zlepšenia kolektívnej schopnosti EÚ chrániť svoje vonkajšie hranice; zostáva zvlášť znepokojený nesúladom a kvalitou zariadení kontroly hraníc a zdôrazňuje, že náprava tejto situácie si vyžaduje nové technológie;

Doprava

38.   domnieva sa, že keďže doprava, predovšetkým strategická preprava, je základným nedostatkom každej akcie EÚ v oblasti krízového riadenia, bolo by žiaduce prijať európske samostatné opatrenia zabezpečujúce prístup ku konvenčnej civilnej kombinovanej doprave, postavenej na integrovanom civilnom/vojenskom prístupe a zabezpečujúcej úspory z rozsahu pre všetkých európskych aktérov v krízovom riadení, a to na účely EBOP aj na zmierňovanie následkov pri katastrofách;

Slabé stránky rozhodovacieho postupu EBOP

39.   domnieva sa, že politické rozhodovanie predchádzajúce rozhodnutiu uskutočniť misiu EBOP ukazuje niekoľko slabých stránok, ako bolo zrejmé v prípade misie v Konžskej demokratickej republike; vyzýva preto Radu, aby prehodnotila rôzne stupne tohto postupu a ak je to vhodné, prijala kroky na elimináciu týchto slabých stránok; v tejto súvislosti pripomína Rade a predovšetkým jej Politickému a bezpečnostnému výboru ich povinnosť konzultovať s Európskym parlamentom;

40.   znovu potvrdzuje svoju požiadavku na neobmedzenú účasť a tiež právo byť každoročne vopred konzultovaný o nadchádzajúcich aspektoch a možnostiach SZBP, ako je to stanovené v platných zmluvách; dôrazne vyzýva Radu, aby sa usilovala o otvorenejšiu a transparentnejšiu informačnú politiku voči Európskemu parlamentu v oblasti SZBP a EBOP; v tejto súvislosti kritizuje súčasný postup pre prístup Európskeho parlamentu k "dôverným dokumentom" Rady, ktoré v mnohých prípadoch obsahujú len veľmi všeobecné informácie;

41.   opätovne potvrdzuje svoje stanovisko, že predtým, ako sa začne akákoľvek vojenská misia, na ktorej sa zúčastní EÚ, by mal byť primeraným spôsobom informovaný Európsky parlament a mali by sa s ním uskutočniť konzultácie;

42.   žiada, aby sa výdavky na vojenský výstroj a na výzbroj schvaľovali v rozpočtoch, ktoré podliehajú parlamentnej kontrole; je preto toho názoru, že je potrebné vyhnúť sa paralelným rozpočtom a mechanizmom, ktoré národné parlamenty alebo Európsky parlament nemôžu účinne kontrolovať;

43.   konštatuje, že rozpočet EÚ obsahuje rôzne okruhy s bezpečnostnými aspektmi, ako sú rozpočtové prostriedky pre krízové riadenie, bezpečnosť vonkajších hraníc a životne dôležitých infraštruktúr, bezpečnostný výskum a na realizáciu programov Galileo a GMES (Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti);

44.   zvlášť naliehavo žiada, aby sa ešte zvýšil rozpočet, ktorý je k dispozícii pre misie krízového riadenia, bezpečnosť vonkajších hraníc, bezpečnostný výskum a program Galileo; z dlhodobého hľadiska by oblasť bezpečnostného výskumu mala byť zameraná na financovanie požiadaviek určených skupinou na vysokej úrovni pre bezpečnostný výskum;

45.   žiada tiež, aby vojenské operácie krízového riadenia boli financované z rozpočtu EÚ, a aby boli na tento účel dostupné dodatočné zdroje EÚ od členských štátov;

46.   kritizuje skutočnosť, že v dôsledku mechanizmu ATHENA a iných ad hoc mechanizmov financovaných členskými štátmi alebo dokonca Európskym rozvojovým fondom nemôže Európsky parlament vykonávať žiadny rozpočtový dohľad nad vojenskými operáciami EBOP; pripomína, že je tiež potrebná transparentnosť civilno-vojenských operácií (ako napríklad policajných misií), ktoré patria do šedej oblasti medzi ad-hoc opatreniami a financovaním z rozpočtu pre SZBP;

47.   v dôsledku toho žiada o novú rozpočtovú metodiku na zvýšenie transparentnosti výdavkov v EBOP a na podporu rozvoja vojenských a civilných schopností potrebných na naplnenie cieľov EBS:

Európsky trh s obrannými zariadeniami a spolupráca v oblasti výskumu

48.   zdôrazňuje, že EBS predpokladá silný a nezávislý európsky obranný priemysel a samostatné kapacity v oblasti technického výskumu a vývoja, ktoré dokážu primerane chrániť základné bezpečnostné záujmy EÚ a členských štátov; z verejnej diskusie vyvodzuje záver, že na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu a rozvoj nezávislej priemyselnej základne, ktorá poskytne nevyhnutné obranné kapacity, je potrebné prijať pravidlá vnútorného trhu pre produkty spojené s obranou, ktoré budú prispôsobené osobitostiam tohto sektora; zdôrazňuje, že také pravidlá musia zjednodušiť priemyselnú spoluprácu a obchod v rámci Spoločenstva; opätovne pripomína, že odchýlky stanovené v článku 296 Zmluvy o ES sa netýkajú povinnosti inštitúcií Spoločenstva zaviesť právne predpisy o vývoji vnútorného trhu so zariadeniami a službami, ktoré súvisia s obranou, za predpokladu, že takéto právne predpisy by chránili základné bezpečnostné záujmy členských štátov a EÚ; upozorňuje na potrebu dosiahnutia vysokej úrovne ochrany;

49.   očakáva preto vysvetľujúce oznámenie Komisie o uplatňovaní článku 296 zmluvy, návrh Komisie na osobitnú smernicu o verejnom obstarávaní obranných zariadení a vytvorenie záväzného právneho nástroja o uľahčení prepravy produktov spojených s obranou vnútri Spoločenstva a ktorý zavedie zjednodušený spoločný systém namiesto existujúcich vnútroštátnych vývozných licencií; trvá na tom, že tento systém by mal chrániť základné bezpečnostné záujmy EÚ a členských štátov tým, že určí zásady európskej vývoznej politiky na základe Kódexu správania štátov EÚ pri vývoze zbraní;

50.   pripomína, že predpisy, ako napríklad článok XXIII Dohody WTO o štátnom verejnom obstarávaní, uznávajú v súvislosti s verejným obstarávaním obranných zariadení možnosť chrániť základné bezpečnostné záujmy; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia ochrany týchto záujmov EÚ a členských štátov by mali spoločné pravidlá, ktoré sa majú prijať, uprednostňovať obranné produkty európskeho pôvodu pred produktmi pochádzajúcimi z tretích krajín, plne podporovať zásadu reciprocity v obchodných vzťahoch a preferovať používanie technológií, ktoré sú chránené európskym právom priemyselného vlastníctva;

51.   víta Kódex správania EOA, ktorý sa týka verejného obstarávania obranných zariadení a vyzýva všetky členské štáty, aby ho podpísali; trvá na tom, aby sa zrušila prax kompenzácií a "spravodlivého vyrovnania"; považuje za potrebné, aby EOA zintenzívnila prácu v súvislosti s EBOP;

52.   uznáva význam spolupráce v oblasti výskumu pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu; požaduje preto väčšiu mieru vzájomného dopĺňania práce Komisie a EOA prostredníctvom účinnejšieho dialógu o civilnom, bezpečnostnom a obrannom výskume v Európe; zdôrazňuje tiež, že používanie technológií dvojakého využitia a multifunkčných kapacít, ako aj prekonanie delenia výskumu na výskum na civilné a obranné účely by malo byť zámerom a cieľom EÚ; vzhľadom na rôznorodosť podnikových štruktúr v tomto sektore v porovnaní s inými oblasťami výskumu považuje za nevyhnutné prispôsobiť v oblasti európskeho obranného výskumu vymedzenie pojmu malých a stredných podnikov;

53.   žiada, aby sa Kódex správania pri vývoze zbraní z roku 1998 stal právne záväzný a aby sa vo všetkých členských štátoch správne uplatňoval a realizoval; je toho názoru, že rozhodnutie o tom, ktoré krajiny určenia dodržiavajú podmienky Kódexu správania, by malo byť prijímané spoločne;

Zbrane hromadného ničenia/Irán

54.   uvedomuje si, že nejestvujú záruky úspechu pri snahách zastaviť výrobu obohateného uránu použiteľného v zbraniach v Iráne; domnieva sa však, že spoločná ponuka na rokovanie predložená trojkou EÚ, Spojenými štátmi americkými, Ruskom a Čínou predstavuje najsľubnejší smer; víta multilaterálny prístup, ktorý podporuje túto ponuku; s potešením berie na vedomie, že Európa je účasťou jej realizácie; víta ochotu USA zúčastniť sa na týchto rokovaniach s Iránom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozhovory medzi Vysokým splnomocnencom EÚ a trojkou EÚ na jednej strane a Iránom na druhej strane doposiaľ nepriniesli uspokojivé výsledky; súhlasí preto, aby sa táto záležitosť prerokovala na úrovni Bezpečnostnej rady OSN; zdôrazňuje, že rokovania je možné kedykoľvek obnoviť za predpokladu, že budú existovať náznaky zo strany Iránu, že by mohli byť úspešné; privítal by ochotu USA zúčastniť sa na týchto rokovaniach s Iránom;

Smerom k bezpečnostnej a obrannej únii

55.   zdôrazňuje, že EÚ sa vyvíja aj smerom k bezpečnostnej a obrannej únii, ktorá bude zahŕňať vonkajšiu bezpečnosť, ako aj rôzne aspekty vnútornej bezpečnosti, boj proti terorizmu vo všetkých jeho formách a riadenie prírodných katastrof s týmito prvkami:

56.   je toho názoru, že tento proces by sa mal podporiť pomocou týchto prvkov:

57.   zdôrazňuje význam Zmluvy o Ústave pre Európu, ktorá zabezpečí významný pokrok pri vytváraní bezpečnostnej a obrannej únie, predovšetkým prostredníctvom:

o
o   o

58.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnym tajomníkom OSN, NATO, OBSE a Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 580. (2) Prijaté texty, P6_TA(2006)0037.