Prijaté texty - Dedenie a závety - Štvrtok, 16. novembra 2006

Choisissez la langue de votre document :

Zoznam

Predchádzajúci

Nasledujúci

Úplné znenie

Postup : 2005/2148(INL)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu : A6-0359/2006
Predkladané texty : A6-0359/2006		Rozpravy : PV 15/11/2006 - 19 CRE 15/11/2006 - 19		Hlasovanie : PV 16/11/2006 - 6.6 CRE 16/11/2006 - 6.6 Vysvetlenie hlasovaní		Prijaté texty : P6_TA(2006)0496

Prijaté texty

489k

94k

Štvrtok, 16. novembra 2006 - Štrasburg

Dedenie a závety

P6_TA(2006)0496

A6-0359/2006

		Uznesenie
		Príloha

Uznesenie Európskeho parlamentu s odporúčaniami Komisii o dedení a závetoch (2005/2148(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Zelenú knihu o dedení a závetoch, predloženú Komisiou 1. marca 2005 (KOM(2005)0065), a jej prílohu (SEK(2005)0270),

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. októbra 2005(1),

– so zreteľom na článok 192 ods. 2 Zmluvy o ES,

– so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0359/2006),

A. keďže podľa štúdie, ktorú v roku 2002 vypracoval Deutsches Notarinstitut na žiadosť Komisie, sa každoročne na území EÚ začne 50 000 až 100 000 dedičských konaní s cezhraničným účinkom,

B. keďže tento počet sa zvýši tak v dôsledku nedávneho pristúpenia desiatich nových členských štátov k EÚ, ako aj vzhľadom na jej budúce ďalšie rozšírenie,

C. keďže v súčasnej dobe pretrvávajú hlboké rozdiely medzi systémami medzinárodného práva súkromného a hmotným právom členských štátov v oblasti dedení a závetov,

D. keďže tieto rozdiely – vzhľadom na to, že by dedičom mohli spôsobiť ťažkosti a výdavky pri nadobúdaní majetku– by sa mohli stať prekážkami pri uplatňovaní slobody pohybu a slobody usadiť sa podľa článkov 39 a 43 Zmluvy o ES a pri požívaní práva na vlastníctvo, ktoré je všeobecnou zásadou práva Spoločenstva(2),

E. keďže je dôležité vypracovať právny nástroj Spoločenstva o medzinárodnom práve súkromnom v oblasti dedenia a závetov tak, ako to uvádza už aj akčný plán z Viedne z roku 1998(3), program opatrení na vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v občianskoprávnych a obchodných veciach(4), ktorý prijala Rada a Komisia v roku 2000, Haagsky program zo 4. novembra 2004 na posilnenie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii a akčný plán Rady a Komisie zavádzajúci Haagsky program na posilnenie slobody a bezpečnosti v Európskej únii(5),

F. keďže zákonodarné iniciatívy v oblasti dedenia a závetov sú zrejme v súlade s cieľmi práva Spoločenstva, ktoré zakazuje diskrimináciu založenú na národnosti a podporuje sociálnu integráciu všetkých jednotlivcov, ktorých hlavné miesto pobytu a záujmy sa nachádzajú na území niektorého z členských štátov, nezávisle od ich národnosti,

G. keďže harmonizácia noriem hmotného práva členských štátov v oblasti dedenia a závetov nespadá do právomocí Európskeho spoločenstva, zatiaľ čo prijímanie opatrení smerujúcich k "podpore zlučiteľnosti pravidiel uplatňovaných v členských štátoch v oblasti kolízie práva a súdnej príslušnosti" spadá na základe článku 65 písm. b) Zmluvy o ES do jeho právomocí,

H. keďže v súlade s článkom 67 ods. 5 Zmluvy o ES má byť akt Spoločenstva v oblasti dedenia a závetov prijatý na základe postupu, uvedeného v článku 251 Zmluvy o ES,

I. keďže ak ide o dedenie a závety nemožno zabúdať na dodržiavanie určitých základných zásad verejného poriadku, ktoré obmedzujú slobodu závetom odkázať majetok, pričom tieto obmedzenia sú v prospech rodiny poručiteľa alebo iných závislých osôb,

1. žiada Komisiu, aby mu v priebehu roku 2007 predložila legislatívny návrh na základe článku 65 písm. b) a článku 67 ods. 5 druhá zarážka Zmluvy o ES k problematike dedenia a závetov, ktorý je potrebné vypracovať na základe výsledkov medziinštitucionálnej diskusie a v súlade s podrobnými odporúčaniami uvedenými v prílohe;

2. vyzýva Komisiu, aby v rámci konzultácií o programe financovania v oblasti občianskej spravodlivosti na obdobie rokov 2007 – 2013 uverejnila výzvu na predloženie návrhov na informačnú kampaň o problematike cezhraničného dedenia a závetov určenú právnikom, ktorí pracujú v tejto oblasti;

3. vyzýva Komisiu, aby v rámci programu financovania v oblasti občianskej spravodlivosti na obdobie rokov 2007 – 2013 určila za prioritu vytvorenie siete právnikov špecializujúcich sa na občianske právo s cieľom prehĺbiť dôveru a vzájomné porozumenie medzi odborníkmi z tejto oblasti, podporovať výmenu informácií a vytvoriť najlepšie postupy;

4. konštatuje, že odporúčania uvedené v prílohe sú v súlade so zásadou subsidiarity a základnými právami občanov;

5. domnieva sa, že požadovaný návrh nemá finančný dosah na rozpočet Spoločenstva;

6. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a priložené podrobné odporúčania postúpil Rade a Komisii, ako aj parlamentom a vládam členských štátov.

(1)	Ú. v. EÚ C 28, 3.2.2006, s. 1.
(2)	Vec C-368/96, Generics (UK) a iní, Zb. 1998, s. I-7967, bod 79, a tam uvedená judikatúra.
(3)	Ú. v. ES C 19. 23.1.1999, s. 1.
(4)	Ú. v. ES C 12, 15.1.2001, s. 1.
(5)	Ú. v. EÚ C 198, 12.8.2005, s. 1.

PRÍLOHA

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU POŽADOVANÉHO NÁVRHU

Odporúčanie 1 (o forme a minimálnom obsahu nástroja, ktorý sa má prijať)

Európsky parlamentu sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý má byť prijatý (ďalej len "budúci legislatívny akt"), by mal do dôsledkov upravovať problematiku dedenia v medzinárodnom práve súkromnom a zároveň:
	–	harmonizovať normy týkajúce sa súdnej príslušnosti, rozhodného práva ("kolízne normy") a uznávania a výkonu rozhodnutí a verejných nástrojov zo zahraničia, s výnimkou hmotného a procesného práva členských štátov;
	–	zaviesť "európske osvedčenie o dedičstve".

Odporúčanie 2 (o kritériách na určenie súdnej príslušnosti a o objektívnom spájajúcom faktore)

Európsky parlament sa domnieva, že budúci legislatívny akt by mal v zásade zabezpečiť, aby sídlo súdu (forum) bolo v súlade s právnym poriadkom (ius), a tým zjednodušiť uplatňovanie cudzieho práva.

Z týchto dôvodov by Európsky parlament uprednostnil kritérium obvyklého bydliska na účely stanovenia tak základnej súdnej príslušnosti, ako aj spájajúceho faktora, pričom obvyklé bydlisko znamená buď:
	a)	obvyklé bydlisko zosnulého v čase jeho úmrtia, ak bolo jeho obvyklým bydliskom aspoň počas dvoch rokov pred jeho smrťou; alebo v prípade, ak ním nebolo;
	b)	miesto, ktoré bolo hlavným centrom záujmov zosnulého v čase jeho úmrtia.

Odporúčanie 3 (o slobode voľby, ktorá môže byť priznaná jednotlivcom)

Európsky parlament sa domnieva, že budúci legislatívny akt by mal umožniť určitý stupeň slobody voľby najmä tým, že umožní:

	–	zúčastneným stranám vybrať si za určitých podmienok príslušný súd, podľa článkov 23 a 24 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(1);
	–	poručiteľovi vybrať si právo, ktorým sa bude riadiť dedičské konanie, a síce či pôjde o právo štátu, ktorého je štátnym príslušníkom alebo právo štátu, v ktorom má obvyklé bydlisko v čase voľby; táto voľba musí byť uvedená v závete vo forme samostatného ustanovenia.

Odporúčanie 4 (o rozhodnom práve pre formu závetu)

Európsky parlament zastáva názor, že budúci legislatívny akt by mal ustanoviť konkrétne pravidlá pre rozhodné právo pre formu ustanovení závetu. Tieto ustanovenia sa musia považovať za platné, ak sa za platné považujú podľa práva štátu, v ktorom ich poručiteľ vytvoril, alebo podľa práva štátu, v ktorom mal poručiteľ obvyklé bydlisko v čase napísania závetu alebo v čase úmrtia, alebo v podľa práva jedného zo štátov, ktorých bol poručiteľ štátnym príslušníkom v čase napísania závetu alebo v čase úmrtia.

Odporúčanie 5 (o rozhodnom práve pre dohody o budúcej dedičskej dohode)

Európsky parlament sa domnieva, že budúci legislatívny akt by mal stanoviť konkrétne pravidlá týkajúce sa rozhodného práva pre dohody o budúcej dedičskej dohode, ktoré by sa mali riadiť:
	a)	v prípade dedičstva po jednej osobe právom štátu, v ktorom mala táto osoba obvyklé bydlisko v čase uzavretia dohody;
	b)	v prípade dedičstva po viacerých osobách právom každého štátu, v ktorom mala každá z týchto osôb obvyklé bydlisko v čase uzavretia dohody.

Budúci legislatívny akt by mal v súvislosti s dohodami o budúcej dedičskej dohode umožniť slobodu voľby, vo forme výslovného ustanovenia, ktorá umožní zúčastneným stranám dohodnúť sa na tom, že na dedičskú dohodu sa bude uplatňovať právo štátu, v ktorom má zúčastnená osoba alebo jedna zo zúčastnených osôb obvyklé bydlisko v čase uzavretia dohody, alebo štátu, ktorého je v danom čase štátnym príslušníkom.

Odporúčanie 6 (o všeobecných otázkach týkajúcich sa rozhodného práva)

Európsky parlament sa domnieva, že budúci legislatívny akt by sa mal zaoberať aj všeobecnými otázkami, ktoré sa týkajú rozhodného práva.

Európsky parlament sa najmä domnieva, že:

–

právo určené budúcim legislatívnym aktom sa musí bez ohľadu na povahu a umiestnenie pozostalosti uplatniť na celé dedenie, od začiatku dedičského konania až po prevod dedičstva na oprávnených dedičov;

–

budúci legislatívny akt by mal mať charakter erga omnes, teda mal by byť uplatniteľný aj v prípade, že určené právo je právom tretieho štátu;

–

na účely zosúladenia systému Spoločenstva v oblasti kolíznych noriem pre dedenie s pravidlami tretích štátov by mal budúci legislatívny akt stanoviť konkrétne pravidlá týkajúce sa odkazovacieho práva určujúce, že v prípade, ak rozhodné právo pre dedenie je právom tretieho štátu a kolízne normy tohto štátu vymedzujú právo členského štátu alebo právo iného tretieho štátu, ktorý by v súlade s medzinárodným právom súkromným mohol na daný prípad uplatňovať aj svoje vlastné právo, sa musí uplatniť právo tohto iného členského štátu alebo, v prípade potreby, iného tretieho štátu;

–

budúci legislatívny akt by mali určiť spôsoby a prostriedky, na základe ktorých musia orgány zodpovedné za uplatňovanie cudzieho práva stanoviť jeho obsah, ako aj nápravné opatrenia v prípade, ak ho nestanovia;

–

budúci legislatívny akt by mal podriadiť vyriešenie predbežnej otázky právu, ktoré je určené príslušnými kolíznymi normami rozhodného práva pre dedenie a musí jasne stanoviť, že takéto riešenie bude platné iba v rámci konania, v ktorom je predbežná otázka vznesená;

–

budúci legislatívny akt by mal určiť, že uplatňovanie určitého ustanovenia rozhodného práva sa môže vylúčiť, ak by malo účinok preukázateľne nezlučiteľný s verejným poriadkom sídla súdu (forum);

–

budúci legislatívy akt by mal určiť že v prípade, ak má štát dva či viac právnych poriadkov alebo súborov pravidiel upravujúcich dedenie a závety, ktoré sa uplatňujú v rôznych územných jednotkách, každá územná jednotka sa má považovať za štát na účely identifikácie rozhodného práva pre dedenie. Okrem toho by mal legislatívny akt vzhľadom na takýto štát určiť, že:

	a)	akýkoľvek odkaz na obvyklé bydlisko v takomto štáte sa vykladá ako odkaz na obvyklé bydlisko v územnej jednotke;
	b)	akýkoľvek odkaz na národnosť sa vykladá ako odkaz na územnú jednotku určenú pravidlami daného štátu; Ak takéto pravidlá neexistujú, odkaz sa vykladá ako odkaz na právny systém, s ktorým je predmetná osoba najužšie spätá.

Odporúčanie 7 (o "európskom osvedčení o dedičstve")

Európsky parlament sa domnieva, že cieľom budúceho legislatívneho aktu musí byť zjednodušenie postupov, ktoré musia dedičia dodržať, aby mohli oprávnene nadobudnúť majetok z pozostalosti, zvlášť tak, že:

	–	sa stanovia pravidlá medzinárodného práva súkromného, ktoré budú účinne koordinovať právne systémy, pokiaľ ide o správu, likvidáciu a prevod dedičstva a identifikáciu dedičov a ktoré stanovia, že sa tieto aspekty dedenia, s výhradou výnimiek z dôvodu povahy alebo umiestnenia niektorých aktív, riadia rozhodným právom pre dedenie, že v prípade, ak právo umožňuje zásah úradu, ktorý určuje samotné právo alebo ktorý bol podľa neho určený, sú právomoci tohto úradu uznané vo všetkých členských štátoch, že v prípade, že rozhodné právo pre dedičstvo je právom členského štátu, sa právomoci týchto úradov rozširujú, ak poručiteľ neurčil inak, na celú pozostalosť bez ohľadu na jej umiestnenie aj vtedy, ak sú tieto právomoci podľa rozhodného práva pre dedenie obmedzené na hnuteľný majetok, že opatrenia týkajúce sa činnosti týchto úradov, ktoré predpisuje rozhodné právo pre dedenie, môžu byť vyžiadané súdmi členského štátu, ktorého právo je rozhodné pre dedenie, na území ktorého mal zosnulý obvyklé bydlisko v čase úmrtia či na území ktorého sa nachádza majetok z pozostalosti;
	–	sa zavedie "európske osvedčenie o dedičstve", ktoré záväzným spôsobom stanoví rozhodné právo pre dedenie, osoby, na ktoré sa majetok z pozostalosti prevádza, osoby poverené spravovaním pozostalosti a ich právomoci a majetok tvoriaci pozostalosť, pričom vystavovanie osvedčenia bude zverené úradu, ktorý je podľa príslušného vnútroštátneho právneho poriadku oprávnený vydávať či overovať úradné listiny.

Toto osvedčenie, v ktorom sa uvedie rozhodné právo pre dedenie, sa vydáva v súlade so štandardnou predlohou, ktorú stanoví budúci legislatívny akt a musí byť vhodným titulom na zápis nadobudnutia zdedeného majetku do verejného registra členského štátu, na území ktorého sa majetok nachádza bez toho, aby boli dotknuté pravidlá daného členského štátu o správe týchto registrov a o dôsledkoch informácií, ktoré obsahujú.

Okrem toho musí budúci legislatívny akt zaručiť ochranu tretím stranám, ktoré v dobrej vôli uzavreli zmluvu za značnú odplatu s osobou, o ktorej na základe osvedčenia predpokladali, že je oprávnená disponovať s majetkom z pozostalosti, a teda musí zaručiť ochranu nadobudnutia tohto majetku, s výhradou toho, ak táto tretia strana má vedomosť o tom, že údaje uvedené v osvedčení sú nepresné alebo že príslušný úrad podnikol kroky na zrušenie či pozmenenie osvedčenia.

Odporúčanie 8 (o práve štátu, kde sa nachádza majetok - zásada "lex loci rei sitae" - a o zásade vyhradeného podielu na dedičstve)

Európsky parlament sa domnieva, že budúci legislatívny akt by mal:

	–	zaručiť zosúladenie rozhodného práva pre dedenie s právom štátu, v ktorom sa majetok nachádza, aby sa zaručila jeho uplatniteľnosť najmä pokiaľ ide o postupy nadobúdania majetku z pozostalosti a iné hmotné nároky spojené s týmto majetkom, prijatie či odmietnutie dedičstva a potrebné formality týkajúce sa zverejňovania;
	–	zaručiť, aby rozhodné právo pre dedenie neovplyvňovalo uplatnenie iných ustanovení štátu, na území ktorého sa nachádza nehnuteľný majetok, podnik či iný osobitný druh aktív a ktorého pravidlá stanovujú osobitný režim dedenia takýchto aktív vzhľadom na hospodárske, rodinné či sociálne aspekty;
	–	zaručiť, aby možnosť voľby rozhodného práva nebola v rozpore so základnými zásadami vyhradenia podielu na pozostalosti pre najbližších príbuzných zosnulého, ktoré sú ustanovené právom objektívne uplatniteľným na dedičstvo.

Odporúčanie 9 (o správe majetku)

Európsky parlament pripomína, že podľa článku 295 Zmluvy o ES úprava vlastníckych vzťahov patrí do právomoci členských štátov, a preto žiada, aby správa majetku nespadala do rozsahu pôsobnosti budúceho legislatívneho aktu Tento akt by však mal ustanoviť, že v prípade správy majetku v dôsledku úmrtia, uplatnenie práva na dedenie, určeného v súlade s budúcim legislatívnym aktom, nebráni uplatneniu iného práva na správu majetku a že naopak, uplatnenie práva na správu majetku nebude môcť brániť uplatneniu príslušného práva na dedenie, určeného v súlade s budúcim legislatívnym aktom;

Odporúčanie 10 (o "exequatur")

Európsky parlament navrhuje Komisii, že budúci legislatívny akt by mal, s ohľadom na uznávanie a výkon rozhodnutí, využiť systém, ktorý stanovuje nariadenie (ES) č. 44/2001, podľa ktorého sa "exequatur" vyžaduje iba v prípade, ak rozhodnutie súdov jedného členského štátu sa má vykonať na základe vykonávacieho konania iného členského štátu.

Ak sa však má uskutočniť zápis rozhodnutia do verejných registrov, malo by sa so zreteľom na výrazne rozdielne pravidlá v jednotlivých členských štátoch stanoviť, aby k tomuto rozhodnutiu bolo priložené "potvrdenie o zhode" s verejným poriadkom a imperatívnymi normami členského štátu povereného výkonom, vydané miestnym súdom podľa štandardného tlačiva.

Odporúčanie 11 (o verejných nástrojoch)

Európsky parlament považuje za potrebné upraviť rovnaké účinky verejných listín týkajúcich sa dedenia, ktoré by najmä mali uznať všetky členské štáty na základe preukázania skutočností a vyhlásení, pri ktorých orgán, ktorý tieto listiny vystavil, potvrdí, že k nim došlo v jeho prítomnosti, pokiaľ tak stanovujú zákony členského štátu pôvodu.

V súlade s článkom 57 nariadenia (ES) č. 44/2001 musí verejná listina spĺňať všetky podmienky pravosti stanovené v členskom štáte pôvodu a neuzná sa, ak dôsledok jej uznania bude zjavne nezlučiteľný s verejným poriadkom členského štátu povereného výkonom.

Okrem toho, ak sa verejná listina má zapísať do verejných registrov – podobne, ako sa uviedlo v súvislosti so súdnymi rozhodnutiami – bude sa musieť zabezpečiť, aby sa k samotnej listine priložilo potvrdenie o zhode s verejným poriadkom a imperatívnymi normami členského štátu povereného výkonom, ktoré podľa štandardného tlačiva vydáva úrad príslušný na vydanie takejto listiny v uvedenom štáte.

Odporúčanie 12 (o európskej sieti registrov závetov)

Európsky parlament na záver vyjadruje nádej na vytvorenie európskej siete vnútroštátnych registrov závetov prostredníctvom prepojenia existujúcich vnútroštátnych registrov s cieľom zjednodušiť vyhľadávanie a overovanie obsahu závetu zosnulého.

(1)	Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia