Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 2 Zmluvy o EÚ, ktorý stanovuje Únii cieľ rozvíjať sa ako priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,

–   so zreteľom na článok 39 tejto zmluvy, ktorý poveruje Európsky parlament, aby každoročne uskutočnil diskusiu o pokroku dosiahnutom v tejto oblasti,

–   so zreteľom na odpovede Rady na otázku na ústne zodpovedanie B6-0428/2006 počas rozpravy 27. septembra 2006 a oznámenia prednesené Komisiou, ktoré predstavujú situáciu v uskutočňovaní Haagskeho programu a jeho budúcnosti,

–   so zreteľom na rozpravy počas parlamentného stretnutia z 2. a 3. októbra 2006, ktoré zorganizoval spoločne s fínskym parlamentom,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže vo svete, ktorý je čoraz viac vystavený globalizácii, krízam a ustavičným napätiam, hospodárskym nerovnostiam a neustále sa zväčšujúcim migračným tokom, ideologickým a kultúrnym konfrontáciám, ktoré postihujú čoraz väčší počet osôb, a teroristickým hrozbám s neznámym dosahom, požiadavka európskych občanov, aby mohli v rámci Únie požívať viac slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, neustále rastie;

B.   keďže EÚ nemá ani sedem rokov po prijatí záverov predsedníctva Európskej rady v Tampere z 15. a 16. októbra 1999 koherentnú prisťahovaleckú politiku a chýba jej najmä politika legálnej imigrácie,

C.   berúc na vedomie , že tieto faktory vonkajšieho tlaku:

D.   pripomína, že v prípade chýbajúceho koherentného acquis a oddelených pozícií so svojimi členskými štátmi, EÚ nie je schopná v oblasti PSBS závažným spôsobom ovplyvniť pozíciu tretích krajín vrátane svojich spojencov, ako sú Spojené štáty americké; čo môže ovplyvniť jej dôveryhodnosť a nútiť ju akceptovať politickú a strategickú iniciatívu týchto krajín,

E.   keďže tento strategický nedostatok EÚ nie je spôsobený len skutočnosťou, že tieto politiky boli iba nedávno presunuté na úroveň EÚ (hoci prvé pokusy vytvoriť európsky justičný priestor siahajú do roku 1975, počas prvej vlny teroristických atentátov na kontinente), ale najmä skutočnosťou, že presun sa uskutočnil počas Maastrichtskej a Amsterdamskej zmluvy s veľkými výhradami členských štátov a prechod na bežný zákonodarný režim, ktorý už bol stanovený v roku 1993 sa uskutočnil len v obmedzenej miere v roku 1999, 2001, 2004 a nakoniec v roku 2005 počas (čiastočnej) aktivácie prepojenia s Haagskym programom, ktoré je predpokladané v článku 67 Zmluvy o ES,

F.   pripomína, že narastanie počtu právnych základov pre jeden politický cieľ, zvyšujúci sa počet jurisdikčných konfliktov a žiadostí o definovanie rozsahu právomocí inštitúcií, pravidlo jednomyseľnosti a najmä chýbajúca skutočná demokratická a jurisdikčná kontrola dokonca i v súčasnosti spôsobujú, že súčasná situácia politík tretieho piliera je veľmi nestála pokiaľ ide o to, ako EÚ dodržiava zásady, na ktorých je podľa svojich vyhlásení založená (článok 6 Zmluvy o EÚ),

G.   upozorňujúc na riziká vyplývajúce z vypracovávania tém, ktoré už sú predmetom návrhov predložených inštitúciami EÚ, mimo rámca európskych zmlúv; vyjadruje záujem o začatie otvorenej diskusie na základe primeranej spolupráce medzi inštitúciami EÚ a za účasti parlamentov členských štátov, ktorá by sa týkala začlenenia Prümskej zmluvy podpísanej 27. mája 2005 do Zmluvy o ES, s cieľom umožniť tak Európskemu parlamentu vykonávať demokratickú kontrolu,

H.   berúc do úvahy skutočnosť, že členské štáty si ako prvé uvedomujú túto situáciu ako nedostatkovú z demokratického, jurisdikčného a aj funkčného hľadiska a že podpisom ústavnej zmluvy sa zaviazali stanoviť od novembra 2006 záväzným to, čo v Maastrichtskej zmluve bolo iba uznanou spôsobilosťou Rady,

I.   presvedčený, že aktivácia prepojení predpokladaných v čl. 67 Zmluvy o ES a čl. 42 Zmluvy o EÚ nielen zodpovedá súčasnej ústavnej situácii, ale je zlučiteľná s budúcou ústavnou situáciou a z tohto dôvodu by ich Rada mala aktivovať aj v súlade s čl. 18 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorý zaväzuje zúčastnené strany k lojálnej spolupráci na vytvorení najvhodnejších podmienok pre budúcu ratifikáciu,

J.   v súlade s návrhom Komisie Európskych spoločenstiev aktivovať v roku 2007 prepojenia predpokladané v článku 67 Zmluvy o ES (odstránením obmedzenia jurisdikcie Súdneho dvora v oblastiach uvedených v hlave IV Zmluvy o ES) a v čl. 42 Zmluvy o EÚ, ako to už vo svojom odporúčaní zo 14. októbra 2004 odporučil Európskej rade(3),

K.   pripomínajúc, že aktivácia prepojenia necháva Rade otvorenú možnosť rozhodnúť o svojich podmienkach hlasovania a že v tomto kontexte by sa dali nájsť viaceré riešenia na zachovanie jednomyseľnosti v niektorých prípadoch a/alebo pre stanovené obdobia, ak vo všetkých prípadoch a vo všetkých oblastiach, ktoré sa týkajú práv európskych občanov, bude existovať spolurozhodovanie s Európskym parlamentom, pretože Európsky parlament sa nemôže považovať za menej dôležitý ako najmenší z členských štátov,

L.   keďže prepojenia aktivované na základe existujúcich zmlúv sú už koherentné s rámcom stanoveným ústavnou zmluvou a nesmú ísť nad jej rámec (napr. v oblasti kvót v migračnej politike),

M.   keďže je tiež nevyhnutné určiť, kam by mali prepojenia viesť a ak sa k existujúcim zmluvám nemôžu pridať nové ciele, bolo by lepšie v nasledujúcich dvoch rokoch pripraviť konsolidáciu/zjednodušenie acquis Únie v oblasti PSBS, ktoré sa postupne formovalo počas spolupráce medzi členskými štátmi, najmä od Maastrichtskej zmluvy; taká práca na konsolidácii a zjednodušení by mala byť zameraná na odstránenie mnohých nezrovnalostí a čo najväčšie zovšeobecnenie acquis v oblasti rozšírenej spolupráce (ako pre schengenské acquis),

N.   vzhľadom na silný dopyt po zlepšení praktickej kooperácie už v rámci súčasných zmlúv, zo strany občanov a právnikov, ako aj Rady, v ktorej doteraz chýbala dohoda umožňujúca urobiť skutočný pokrok v rámci uvedenej spolupráce,

O.   keďže nie je dovolené neoprávnene penalizovať nové členské štáty, ktoré spĺňajú schengenské kritériá a sú pripravené na vstup do systému, kvôli výraznému oneskoreniu pri vykonávaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II),

P.   keďže preukázal neobyčajnú rýchlosť a pozoruhodný zmysel pre kompromis, keď v prvom čítaní dosiahol dohodu o troch legislatívnych textoch, ktoré predstavujú balík týkajúci sa právneho základu pre SIS II,

1.   vyzýva Komisiu, aby v roku 2007 predložila Rade návrh rozhodnutia o aktivovaní článku 42 Zmluvy o EÚ a prenesení ustanovení týkajúcich sa policajnej spolupráce (vrátane Europolu) a súdnej spolupráce v trestných veciach (vrátane Eurojustu) do rámca Spoločenstva (hlava IV Zmluvy o ES);

2.   žiada Radu:

3.   vyzýva Európsku radu, aby poskytla usmernenia pre Radu a Komisiu týkajúce sa:

4.   vyzýva Radu, aby bez zbytočného odkladu predložila Európskemu parlamentu usmernenie, ktoré v súčasnosti vypracúva a ktoré sa týka predmetu návrhu rámcového rozhodnutia o ochrane osobných údajov spracovávaných v rámci policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach; upozorňuje na to, že hrozí, že podstata tohto návrhu sa stratí, a pripomína záväzky, ktoré Rada prijala v súvislosti s politickou účasťou Európskeho parlamentu na prijímaní rámcového rozhodnutia;

5.   vyzýva národné parlamenty, aby čo najskôr preskúmali, aký bude na národnej úrovni dosah nových ustanovení, ktoré pripravuje Rada v oblasti ochrany údajov, uplatňovania zásady disponibility a vzájomného prepojenia databáz, ktorých údaje sa spracúvajú na bezpečnostné účely; vyhlasuje, že má záujem zohľadniť výsledky tohto preverenia v stanoviskách, ktoré v tejto súvislosti predloží Rade;

6.   nalieha na Komisiu, aby každoročne zverejňovala správu o činnostiach skupiny komisárov zodpovedných za oblasť základných práv, boj proti diskriminácii a za rovnosť príležitostí; takisto dôrazne vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila prehľad činností a rozhodnutí, ktoré uvedená skupina prijala za obdobie uplynulého dva a pol roka;

7.   považuje za podstatné, že v takých citlivých politikách, ako sú politiky spojené so základnými právami, prisťahovalectvom a posilnením bezpečnosti, sa inštitúcie EÚ nesnažia nahradiť členské štáty, ale postupujú ako ich doplnok; je potrebné okrem iného zabezpečiť, aby komunitarizáciu (presun na Spoločenstvo) policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach sprevádzalo určité právo na dozor:

8.   pripomína potrebu zachovávať určitú koherentnosť, pokiaľ ide o legislatívne právomoci na úrovni EÚ, a to tým, že napr. stanoví, že právne predpisy v oblasti prisťahovalectva sa neobmedzujú len na nelegálnu imigráciu, ale vzťahujú sa aj na oblasť legálnej imigrácie;

9.   pokiaľ ide o Dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postupovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) leteckými dopravcami Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických(5), vyjadruje vážne obavy v súvislosti s listom Spojených štátov amerických, v ktorom uvádzajú svoju interpretáciu dohody a z ktorého vyplýva, že interpretácia ich orgánov presahuje obsah dohody, najmä čo sa týka účelu dohody, prístupu agentúr a orgánov Spojených štátov amerických k záznamom údajov o cestujúcich a počtu dátových polí, do ktorých možno nahliadnuť;

10.   nalieha na Radu, aby bezodkladne prijala návrh rámcového rozhodnutia o procesných právach v trestnom konaní na území celej Európskej únie (KOM(2004)0328) a náležite pritom zohľadnila pozíciu Európskeho parlamentu z 12. apríla 2005(6);

11.   znovu poukazuje na potrebu, ako to bolo stanovené v Tampere v roku 1999:

12.   bez toho, aby boli dotknuté výsady Komisie, potvrdzuje potrebu zachovať aj v prípade začleňovania tretieho piliera do práva Spoločenstva právo členských štátov vzájomne si pomáhať a kontrolovať, ako je to už v prípade schengenskej spolupráce a boja proti terorizmu;

13.   podporuje nedávne oznámenie Komisie o zavedení systému hodnotenia politík PSBS a pripomína, že hodnotenie by:

14.   zastáva názor, že aj najlepšie ciele neprekročia štádium úmyslu, ak sa im neposkytnú zodpovedajúce ľudské a finančné zdroje, ktoré:

15.   vyzýva Komisiu, aby vyvíjala úsilie o urýchlenie procesu vykonávania SIS II, pravidelne informovala Európsky parlament o pokroku dosiahnutom v rámci tohto procesu a odôvodnila prípady oneskorenia, ku ktorým už došlo, alebo ktoré sa vyskytnú v budúcnosti;

16.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade, Komisii ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Najmä pre Bezpečnostnú radu a jej výbor proti terorizmu, Radu pre základné práva a špecializované agentúry, ktoré na rôznych úrovniach môžu ovplyvniť opatrenia EÚ v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. (2) 1 Európsky súd pre ľudské práva, generálny tajomník Rady Európy, komisár pre ľudské práva. (3) Ú. v. EÚ C 166 E, 7.7.2005, s. 58. (4) 1 Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43. (5) 1 Ú. v. EÚ L 298, 27.10.2006, s. 29. (6) 2 Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 159.