Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 49 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v júni 1993 v Kodani, v decembri 1995 v Madride, v decembri 1997 v Luxemburgu, v júni 2003 v Solúne a v decembri 2004, v júni 2005 a v júni 2006 v Bruseli,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na strategický dokument Komisie o rozšírení 2005 (KOM(2005)0561),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. januára 2005 o Zmluve zakladajúcej Ústavu pre Európu(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o začatí rokovaní s Tureckom(2),

–   so zreteľom na rámec rokovaní s Tureckom a Chorvátskom, ktorý Rada prijala 3. októbra 2005,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o období reflexie: štruktúra, témy a rámec hodnotenia diskusie o Európskej únii(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2006 o strategickom dokumente o rozšírení 2005(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2006 o ďalších krokoch v období reflexie a analýza budúcnosti Európy(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2006 o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu(6),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A6-0393/2006),

A.   keďže Európska rada z 19. a 20. júna 2003 ponúkla krajinám západného Balkánu jasnú európsku perspektívu s konečným cieľom členstva v EÚ (Solúnska agenda),

B.   keďže Európska rada zo 16. a 17. júna 2005 znovu potvrdila svoj záväzok úplne realizovať Solúnsku agendu a Európska rada z 15. a 16. júna 2006 potvrdila zámer dodržať existujúce záväzky voči krajinám juhovýchodnej Európy (Turecku a Chorvátsku, krajinám, s ktorými prebiehajú rokovania o pristúpení, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko ako kandidátskej krajine a krajinám západného Balkánu ako možným kandidátskym krajinám) týkajúce sa rozšírenia a súčasne zdôraznila, že je potrebné zabezpečiť schopnosť EÚ fungovať po rozšírení politicky, finančne a inštitucionálne,

C.   keďže Rada 3. októbra 2005 oficiálne začala prístupové rokovania s Tureckom a Chorvátskom,

D.   keďže Európska rada z 15. a 16. decembra 2005 udelila štatút kandidátskej krajiny Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko,

E.   keďže splnenie všetkých kodanských kritérií predstavuje od roku 1993 základ pre pristúpenie k EÚ a zostane ním pre všetky budúce pristúpenia,

F.   keďže kodanské kritériá uvádzajú ako dôležitú aj schopnosť EÚ prijať nových členov a súčasne udržať tempo európskej integrácie,

G.   keďže v súvislosti s rozšírením po pristúpení Bulharska a Rumunska sa vo zvýšenej miere diskutuje o inštitucionálnej schopnosti EÚ integrovať nové členské štáty,

H.   keďže v uvedenom uznesení o strategickom dokumente o rozšírení z roku 2005 Európsky parlament požiadal Komisiu, aby do konca roku 2006 predložila správu, v ktorej určí zásady, na ktorých spočíva absorpčná schopnosť EÚ,

I.   keďže Európska rada z 15. a 16. júna 2006 rozhodla, že tempo rozširovania musí brať do úvahy absorpčnú kapacitu EÚ a rozhodla sa uskutočniť v decembri toho istého roku diskusiu "o všetkých aspektoch ďalšieho rozširovania vrátane schopnosti EÚ prijať nových členov a ďalších spôsoboch zlepšovania kvality procesu rozširovania na základe doteraz získaných pozitívnych skúseností", a to na základe správy "o všetkých relevantných aspektoch týkajúcich sa absorpčnej kapacity EÚ", ktorú Komisia predloží spolu s výročnou správou o rozšírení a predvstupovom procese,

J.   keďže podľa Európskej rady by sa táto správa mala zamerať aj na súčasné a budúce vnímanie rozširovania občanmi a zohľadní potrebu uspokojivo vysvetliť občanom EÚ proces rozširovania,

K.   keďže Európska rada zo 16. a 17. decembra 2004 v Bruseli skonštatovala, že "ešte nezačaté prístupové rokovania s kandidátskymi krajinami, ktorých pristúpenie by mohlo spôsobiť značné finančné náklady, sa môžu ukončiť až po vypracovaní finančného rámca na obdobie od roku 2014 a prípadných finančných reforiem",

L.   keďže pojem integračná schopnosť zahŕňa úlohu prispôsobiť EÚ tak, aby mohla pojať nových členov; táto úloha je zatiaľ nedoriešená, najmä po tom, čo Francúzsko aj Holandsko zamietlo Zmluvu o ústave pre Európu, keďže táto zmluva by EÚ umožnila účinné a demokratické fungovanie, pričom je stále potrebné vyriešiť otázku finančných zdrojov,

M.   keďže prebieha diskusia o tzv. absorpčnej kapacite EÚ v kontexte budúcich rozširovaní,

N.   keďže predseda Komisie vyhlásil pred Európskym parlamentom, že sa domnieva, že každému budúcemu rozšíreniu musí predchádzať inštitucionálna dohoda, a vyjadril nádej, že takúto inštitucionálnu dohodu, ako ju ustanovila Európska rada z 15. a 16. júna 2006, bude možno dosiahnuť do konca roku 2008, čím sa EÚ umožní dodržiavať svoje záväzky voči krajinám, s ktorými prebiehajú rokovania o pristúpení, a ktorým sa otvára perspektíva pristúpenia,

O.   keďže inštitucionálna dohoda je prvou a najdôležitejšou podmienkou na udržanie tempa európskej integrácie, ako to poznamenali šéfovia štátov a vlád na zasadnutí Európskej rady v roku 1993 v Kodani,

1.   zdôrazňuje, že rozširovania majú tendenciu posilňovať EÚ, upevniť jej hospodársky rast, potvrdiť jej úlohu vo svete a podnecovať rozvoj nových politík EÚ;

2.   pripomína, že pojem absorpčná kapacita sa po prvýkrát formálne objavil v roku 1993, keď Európska rada v Kodani dospela k názoru, že okrem politických a hospodárskych kritérií, ktoré musia kandidátske krajiny splniť pred svojím vstupom do EÚ, predstavuje aj "schopnosť EÚ prijať nových členov a súčasne udržať tempo európskej integrácie" taktiež "dôležitý prvok všeobecného záujmu tak EÚ, ako aj kandidátskych krajín";

3.   pripomína, že hoci každé rozšírenie EÚ prinieslo zmeny v jej inštitucionálnom, politickom a finančnom rámci, neboli tieto zmeny dostatočné na zachovanie efektívnosti rozhodovania EÚ;

4.   domnieva sa, že pojem absorpčná kapacita nevyjadruje presne celú myšlienku, pretože EÚ svojich členov nijako neabsorbuje, a preto navrhuje, aby sa zmenil na integračnú schopnosť, ktorá lepšie odráža charakter členstva v EÚ;

5.   zdôrazňuje, že integračná schopnosť nepredstavuje nové kritérium pre kandidátske krajiny, ale predpoklad úspešného rozšírenia a prehĺbenia procesu európskej integrácie; zodpovednosť za zlepšenie integračnej schopnosti nenesú kandidátske krajiny, ale EÚ;

6.   domnieva sa, že z pojmu integračná schopnosť vyplýva, že po rozšírení

7.   domnieva sa, že ak chce EÚ zabezpečiť svoju integračnú schopnosť, musí stanoviť rozsah a podstatu reforiem, ktoré treba uskutočniť pred akýmkoľvek ďalším pristúpením; z uvedeného hľadiska musí zhodnotiť základné stupne procesu rozširovania a vziať do úvahy možný vplyv nových členských štátov na jej inštitucionálnu, finančnú a rozhodovaciu schopnosť;

8.   uznáva, že EÚ má v súčasnosti problémy dodržať svoje záväzky voči krajinám juhovýchodnej Európy, pretože jej inštitucionálna, finančná a politická štruktúra nie je vhodná na ďalšie rozšírenie a musí sa zdokonaliť;

Inštitucionálne aspekty integračnej schopnosti

9.   zdôrazňuje, že pred ďalším rozširovaním EÚ v budúcnosti je potrebná reforma, ktorá jej umožní pracovať efektívnejšie, transparentnejšie a demokratickejšie; v tomto zmysle si každé ďalšie rozširovanie vyžiada nasledujúce inštitucionálne reformy:

Ďalšie príslušné aspekty integračnej schopnosti

10.   poukazuje na to, že budúce rozšírenia EÚ si okrem potrebných inštitucionálnych reforiem vyžiadajú aj úpravy ďalších dôležitých aspektov jej štruktúry, napríklad:

11.   zdôrazňuje, že uvedené reformy musí sprevádzať úsilie o zvýšenie súhlasu verejnosti s rozšírením a pripomína zodpovednosť politických lídrov za objasňovanie cieľov a vzájomných výhod z rozšírenia a zjednocovania Európy verejnosti; podporuje Komisiu v jej snahách o využívanie rôznych prostriedkov šírenia politiky rozširovania EÚ a odbúravania mylných predstáv pomocou dôkazov, ako uvádza Komisia vo svojom hore uvedenom dokumente o rozšírení z roku 2005;

12.   znovu opakuje, že akékoľvek rozhodnutie EÚ o prijatí nového členského štátu sa prijíma postupom s početnými zárukami, konkrétne jednomyseľným rozhodnutím všetkých členských štátov o začatí a ukončení prístupových rokovaní, súhlasom Európskeho parlamentu a ratifikáciou každej prístupovej dohody všetkými členskými štátmi;

13.   upozorňuje, že podpísanie zmluvy o pristúpení vládami členských štátov v každom prípade znamená, že tieto vlády sa v plnej miere zaväzujú primerane konať tak, aby zabezpečili úspešné zavŕšenie procesu ratifikácie zmluvy v súlade s platnými právnymi predpismi každého štátu;

14.   vyjadruje názor, že súhlas Európskeho parlamentu, ktorý sa vyžaduje na to, aby mohla Rada konať v zmysle článku 49 Zmluvy o Európskej únii o pristúpení nových členských štátov, by sa mal vzťahovať na rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní ako aj o ich ukončení;

Závery

15.   znovu potvrdzuje svoj záväzok týkajúci sa rozšírenia ako historickej príležitosti na zabezpečenie mieru, bezpečnosti, stability, demokracie a panstva práva, ako aj hospodárskeho rastu a prosperity v Európe; potvrdzuje svoje presvedčenie, že ak sa nemajú ohroziť ciele procesu európskej integrácie, rozšírenie musí byť sprevádzané prehĺbením EÚ;

16.   zdôrazňuje, že EÚ musí byť schopná včas prispôsobiť svoju inštitucionálnu, finančnú a politickú štruktúru tak, aby sa vyhla neočakávaným odkladom pristúpenia kandidátskych krajín, pokiaľ sa už skonštatovalo, že spĺňajú všetky podmienky členstva;

17.   opakuje, že Zmluva z Nice neposkytuje dostatočný základ pre ďalšie rozšírenia;

18.   potvrdzuje svoju podporu Zmluve o ústave pre Európu, ktorá na jednej strane už ponúka riešenia pre väčšinu reforiem, ktoré EÚ potrebuje na splnenie svojich súčasných záväzkov ohľadne rozšírenia, a predstavuje hmotné vyjadrenie vzťahu medzi prehlbovaním a rozširovaním EÚ, a varuje, že akýkoľvek pokus o podporu iba čiastočnej realizácie ústavnej zmluvy by mohol ohroziť celkový kompromis, na ktorom spočíva;

19.   berie na vedomie časový harmonogram hľadania východiska z ústavnej krízy najneskôr v druhom polroku 2008, ktorý vypracovala Európska rada z 15 a 16. júna 2006;

20.   potvrdzuje svoje odhodlanie dospieť v EÚ k ústavnej dohode čo najrýchlejšie, a v každom prípade skôr, než budú občania EÚ voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 tak, aby EÚ mohla dodržať svoj záväzok voči kandidátskym krajinám a bola schopná prijať ich ako nové členské štáty;

o
o   o

21.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, parlamentom a vládam Turecka, Chorvátska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Srbska, Čiernej Hory, dočasným inštitúciám samosprávy Kosova a misii Organizácie Spojených národov v Kosove.

(1) Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 88. (2) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 163. (3) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 306. (4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0096. (5) Prijaté texty, P6_TA(2006)0263. (6) Prijaté texty, P6_TA(2006)0381. (7) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 373. (8) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.