Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie s názvom Európska stratégia pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu (KOM(2006)0105),

–   so zreteľom na spoločný dokument Komisie a vysokého splnomocnenca o vonkajších hľadiskách energetickej politiky, predložený Európskej rade 15. a 16. júna 2006,

–   so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v druhom čítaní 8. marca 2005 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach prístupu do prepravných sietí na zemný plyn(1),

–   so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 26. októbra 2005 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí(2),

–   so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v druhom čítaní 13. decembra 2005 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách(3),

–   so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v druhom čítaní 4. apríla 2006 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete(4),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 18. mája 2006 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Zmluvy o energetickom spoločenstve Európskym spoločenstvom(5),

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 16. novembra 2005 o návrhu nariadenia Rady týkajúceho sa uplatňovania protokolu 9, ktorý je súčasťou prílohy aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Slovinska a Slovenska k Európskej únii, o jadrovej elektrárni Bohunice V1 na Slovensku(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2005 o využívaní finančných prostriedkov určených na odstavenie jadrových elektrární(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2005 pod názvom Víťazstvo v zápase s globálnymi klimatickými zmenami(8),

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 14. decembra 2004 o návrhu smernice Rady, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (kodifikované znenie)(9),

–   so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 5. júla 2005 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infraštruktúry(10),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 5. júla 2006 o návrhu smernice Rady o dohľade a kontrole zásielok rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 s odporúčaniami pre Komisiu týkajúcimi sa vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie(12),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o podiele obnoviteľnej energie v Európskej únii a návrhoch konkrétnych opatrení(13),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o bezpečnosti dodávky energie v Európskej únii(14),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 na tému Zelená kniha o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac(15),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 23.–24. marca 2006, týkajúce sa schválenia Zelenej knihy o energetickej politike pre Európu Európskou radou, a z 15.–16. júna 2006, týkajúce sa spoločného dokumentu Komisie a vysokého splnomocnenca o vonkajších hľadiskách energetickej bezpečnosti,

–   so zreteľom na diskusiu vo verejnom vypočutí, ktorú na túto tému usporiadal Výbor pre priemysel, výskum a energetiku 12. septembra 2006,

–   so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu, podľa ktorej je energetika oblasťou so spoločnou právomocou EÚ a členských štátov,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0426/2006),

1.   víta Zelenú knihu Komisie o Európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu, zdôrazňuje však, že treba brať na vedomie neustále sa meniace podmienky na širšom globálnom trhu s energiou a zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa perspektíva výrobcov rozšírila na systematický prístup, ktorý prihliada na výrobu, distribúciu a spotrebu s cieľom vytvoriť európsku energetickú politiku, kde sa cenovo dostupná energia zabezpečuje pokiaľ možno zo zdrojov s nízkym obsahom uhlíka v krátkodobom horizonte, s nulovým obsahom uhlíka v strednodobom horizonte, a z domácich zdrojov, pričom sa rešpektujú trhové mechanizmy, ako aj ochrana životného prostredia, boj proti klimatickým zmenám a podporuje sa energetická účinnosť;

2.   zdôrazňuje, že Komisia vo svojej zelenej knihe uviedla, že do európskeho energetického trhu je potrebné investovať jeden bilión EUR na dlhodobé zabezpečenie dodávok energie v Európe; poukazuje tiež na to, že sa nemožno domnievať, že tieto prostriedky môžu byť financované zo štátnej pokladnice, a preto je dôležité zapojiť energetické subjekty Európskej únie do ďalšieho vývoja dohody o energetickej politike;

3.   nalieha na jarné zasadanie Európskej rady 2007, aby prijalo akčný plán, ktorý by mal obsahovať prinajmenšom nasledujúce prvky: umiestnenie spotrebiteľov do centra energetickej politiky, zásadnú reformu EÚ systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorá by viedla trh k investíciám do hospodárstva s nízkym obsahom uhlíka, ktoré by malo byť motivované stanoveným cieľom EÚ pre uhlíkové emisie do roku 2020 vrátane povinného cieľa získavania 25 % energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 a záväzného cieľa pre automobilové emisie, postupnú zmenu v energetickej účinnosti, posilnené úsilie s ohľadom na skutočnú realizáciu rozčlenenia vrátane úplného rozčlenenia vlastníctva energetických sietí v prípade, že ostatné opatrenia sa ukážu byť neúčinné, minimálne záväzné usmernenia pre regulátorov vrátane postupu menovania regulátorov, nezávislosť, transparentnosť a zodpovednosť, ambicióznu stratégiu výskumu a vývoja technológií ekologickej energie, spoločnú stratégiu zahraničnej energetickej politiky a plné vykonávanie všetkých platných právnych predpisov EU v energetickej oblasti;

Udržateľnosť
Klimatické zmeny

4.   uznáva, že klimatické zmeny spôsobujú vážne environmentálne problémy, ktoré si vyžadujú okamžité opatrenia zo strany EÚ i na medzinárodnej úrovni; je presvedčený, že do roku 2050 musí prevažná časť potreby energie EÚ pochádzať zo zdrojov s nulovým obsahom uhlíka, alebo sa musí vyrábať technológiami bez emisií skleníkových plynov so zameraním na šetrenie energiou, účinnosť a obnoviteľné energie, a že je preto nutné vytvoriť jasný plán na dosiahnutie tohto cieľa; naliehavo žiada vedúcich činiteľov EÚ, aby sa do konca budúceho roka dohodli o záväzných normách emisií CO2 na obdobie do roku 2020 a o orientačných normách na obdobie do roku 2050, a okrem toho sa domnieva, že:

Výskum, vývoj a inovácie

5.   žiada, aby Európska rada na jarnom zasadnutí v roku 2007 zabezpečila, že budúcu politiku energetiky Európy podporí ambiciózna stratégia výskumu a rozvoja v oblasti energetiky vrátane adekvátnejšieho verejného financovania a výrazných stimulov na zvýšené súkromné financovanie výskumu a rozvoja, čím by sa splnili záväzky spoločnej sociálnej zodpovednosti; vyzýva členské štáty, aby prijali stratégiu na zvýšenie rozpočtu pre oblasť výskumu energií, najmä keď bude strednodobá revízia rozpočtu pre Siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (7. RP), a v  programe Inteligentná energia - Európa; žiada vytvoriť európsky strategický plán energetických technológií a dúfa, že vo svojom obsahu zahrnie výskumné oblasti, ktoré sa zameriavajú na nové energetické technológie pre strednodobý a dlhodobý horizont vrátane najmä úschovy energie;

6.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prínos použitia vodíkových a palivových článkov na urýchlenie prechodu od fosílnych palív ku účinnej energii chudobnej na CO2 a prepravný systém, sa odrazia v činnostiach krátkodobej politiky EÚ v oblasti energetiky a dopravy a prostredníctvom podporných orgánov;

7.   pripomína, že EÚ musí mať aj naďalej hlavnú úlohu pri iniciatívach ako Medzinárodné partnerstvo pre ekonomiku vodíka (IPHE)(16), alebo Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER)(17);

8.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili plán inovácie priaznivej pre podnebie a priaznivej pre životné prostredie, založenej nielen na technologickej inovácii, ale tiež na vypracovaní stratégií na zvýšenie prenikania najdostupnejších technológií a organizačných zlepšení na trh, napr. v sektore logistiky;

9.   vyzýva Komisiu, aby vykonala energetický audit súčasných technologických platforiem s cieľom zlepšiť koordináciu a výmenu odborných znalostí;

10.   konštatuje, že výskum v oblasti energetických technológií je podstatným prínosom pre sprístupnenie exportných trhov; vyzýva preto Komisiu, aby naďalej podporovala výskum všetkých zdrojov energie (konvenčných, jadrových a obnoviteľných) s cieľom umožniť Európe tiež sprístupniť exportné trhy, a zároveň prípadne podľa vlastného určenia ich využiť v jednotlivých členských štátoch;

Investície

11.   odvoláva sa na potrebu dôležitých investícií v oblasti infraštruktúry elektrickej energie a plynu na zabezpečenie dodávok energie v Európe; žiada Komisiu, aby:

12.   keďže elektrické siete sa budú musieť prispôsobiť rastúcemu podielu obnoviteľných energií a decentralizovanej výrobe, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali výskum v oblasti potrebných informačných a komunikačných technológií;

13.   podporuje zapojenie regionálnych účastníkov do otázok v oblasti energetiky, keďže mnoho problémov sa vyrieši prostredníctvom investícií na regionálnej a mestskej úrovni, najmä riešenia s uprednostňovaním používania rôznorodých a obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje možnosti pre malé a stredné podniky v oblasti energetických investícií a úlohu, ktorú môžu zohrávať udržateľné energetické investície (t. j. do biomasy, biopalív a do diaľkového vykurovania) v regionálnom a mestskom rozvoji; žiada preto členské štáty a Komisiu, aby do tejto problematiky zaangažovali regionálne a miestne orgány, aby sa ešte výraznejšie zapojili do presadzovania obnoviteľných zdrojov energie v rámci celkového sortimentu energií;

14.   upozorňuje na problémy, s ktorými sa stretávajú hraničné regióny v dôsledku rozdielov v národných energetických politikách, nedostatku výmeny informácií medzi dodávateľmi energie členských štátov a nedostatku harmonizovanej energetickej politiky EÚ;

15.   zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý má podpora a rozvoj obnoviteľných energetických technológií na vytváranie nových, dlhodobých a vysoko kvalifikovaných pracovných miest;

Bezpečnosť dodávok
Energetická účinnosť a úspora energie

16.   vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali opatrenia na to, aby bolo hospodárstvo EÚ do roku 2020 energeticky najúčinnejšie na svete a aby určili opatrenia v oblasti energetickej účinnosti ako horizontálnu prioritu pre všetky sektory politiky EÚ; vyzýva Komisiu, aby včas zabezpečila vykonanie smerníc ES v tejto oblasti a žiada Radu, aby prijala návrhy v akčnom pláne energetickej účinnosti, a členské štáty, aby ako základ využili najlepšie skúsenosti vo svojich vnútroštátnych akčných plánoch energetickej účinnosti, ktoré majú byť predložené do júna 2007; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila dostatok pracovníkov na všetkých úrovniach na transformáciu opatrení navrhnutých v akčných plánoch na konkrétne činnosti; pripomína, že keby členské štáty mali plne vykonávať platné právne predpisy EÚ, 50 % z cieľa ušetriť 20 % energie do roku 2020 by už bolo splnených; vyzýva predsedu Komisie, aby podporil dohodu o globálnej energetickej účinnosti;

17.   poukazuje na skutočnosť, že k dispozícii sú veľmi sľubné technológie s kombináciou vyhrievania, energie a chladiacich procesov a že diaľkové vykurovanie tiež ponúka infraštruktúru pre budúce obnoviteľné zdroje energie; naliehavo žiada vlády jednotlivých štátov, aby v plnej miere vykonali súčasnú smernicu o kombinovanom teple a energii a aby zaviedli potrebné právne a finančné podmienky s cieľom plne využiť potenciál kombinovaného tepla a energie, ako je stanovený v štúdiách zameraných na vnútroštátny potenciál;

18.   pripomína, že 40 % všetkej energie EÚ sa používa v budovách a že je veľká možnosť znížiť túto spotrebu pri plánovaní nových budov a modernizovaní súčasných; žiada Komisiu, aby zrevidovala súčasnú smernicu o budovách s cieľom zahrnúť budovy pod hranicou 1000 m2; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky budovy inštitúcií EÚ budú do roku 2012 príkladom v dosiahnutí neutrálnej úrovne, pokiaľ ide o uhlík; je presvedčený, že členské štáty by sa mali zaviazať, aby túto úroveň dosiahli aj pri vládnych budovách vo svojich krajinách, a že tento cieľ by sa mal do roku 2015 rozšíriť aj na budovy regionálnych a miestnych úradov; žiada Komisiu, aby uplatňovala v EÚ rozsiahly program zameraný na domy a budovy s pasívnou a pozitívnou energetickou bilanciou;

19.   vyzýva predsedu Komisie, aby usporiadal stretnutie zástupcov najväčších miest členských štátov, aby si vymenili skúsenosti o miestnych projektoch v oblasti zníženia energie v snahe znížiť a zefektívniť spotrebu energie v mestách; je presvedčený, že je potrebné snažiť sa o zvýšenie objemu energie, ktorá sa získava pri kombinovanej výrobe tepla, energie, chladenia a diaľkového vykurovania; dodáva, že tieto technológie sú veľmi perspektívne pre oblasť zvýšeného využívania biomasy a biopalív, a zdôrazňuje, že diaľkové vykurovanie ponúka infraštruktúru aj pre budúce obnoviteľné zdroje energie; je presvedčený, že Komisia by mala v tejto oblasti úzko spolupracovať s regiónmi;

20.   vyzýva Komisiu, aby predložila najneskôr do jari 2007 vykonávacie opatrenia týkajúce sa energeticky účinných výrobkov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu(18) (smernica EUP);

21.   žiada, aby Komisia pomohla priemyslu vyvinúť a pripraviť systémy inteligentného merania a určovania ceny, napríklad prostredníctvom systémov inteligentného merania s riadením na diaľku; vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú analýzu nákladov a prínosov takýchto opatrení a vzala do úvahy aj zmeny v správaní zákazníkov;

22.   domnieva sa, že zdanenie zohráva významnú úlohu v zlepšovaní energetickej účinnosti; domnieva sa, že by sa malo vynaložiť úsilie, aby daňové systémy členských štátov zvýhodňovali postupy energetickej účinnosti;

23.   upozorňuje Komisiu na potrebu použitia štrukturálnych fondov EÚ, najmä v nových členských štátoch, na rozsiahlu modernizáciu tepelnej izolácie bytovej výstavby, ktorá prinesie významné zníženie spotreby energie a emisií CO2;

24.   žiada vytvorenie komplexnej stratégie EÚ v odvetví dopravy, zameranej na postupné vyraďovanie fosílnych palív, znižovanie závislosti EÚ od ropy a postupný prechod na používanie čistých energií v doprave; podporuje posun k energeticky najúčinnejším a najekologickejším spôsobom dopravy, čo možno dosiahnuť predovšetkým prostredníctvom novej legislatívy vrátane zavedenia právnych predpisov týkajúcich sa automobilového priemyslu, a to aj vrátane zlepšenia prenikania hybridných a plne elektrických vozidiel;

25.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia má obrovské problémy prepojiť problematiku dopravy a energetiky; pripomína, že sektor dopravy je príčinou najväčšieho európskeho problému týkajúceho sa bezpečnosti dodávok a silnej závislosti na rope a že emisie z odvetvia dopravy, ktoré spôsobujú klimatické zmeny, prudko narastajú, a to najmä v dôsledku leteckej dopravy;

26.   zdôrazňuje, že veľa odľahlých a najokrajovejších regiónov má značný potenciál obnoviteľných zdrojov energie odvíjajúci sa z ich zemepisnej polohy alebo vlastností podnebia (slnečná energia, veterná energia, biomasa, energia vĺn); dúfa, že sa táto výnimočná možnosť bude viac využívať, a to najmä pri aktívnom plnení kjótskych cieľov;

27.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali praktické opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti malých a stredných podnikov; tie zahŕňajú najmä opatrenia na zvýšenie povedomia a kroky na zabezpečenie jednoduchšieho prístupu k financovaniu, vrátane financovania zo štrukturálnych fondov, z Európskej banky pre obnovu a rozvoj a z Európskej investičnej banky, aby sa takýmto podnikom umožnilo investovať do zníženia spotreby energie;

28.   dúfa, že väčšia energetická účinnosť bude mať podporu v tretích krajinách a súhlasí s návrhom Komisie pracovať na prijatí medzinárodnej dohody o energetickej účinnosti;

29.   zastáva názor, že systém smerných hodnôt dojednaný v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách(19), na dosiahnutie konečnej energetickej účinnosti je ekonomicky rozumným, nebyrokratickým a účinným spôsobom zvýšenia energetickej účinnosti, a navrhuje, aby sa tento systém použil vo väčšej miere v iných energetických sektoroch; žiada Komisiu, aby vyvinula úsilie na urýchlenie stanovenia spoločných smerných hodnôt v celej EÚ vo všetkých príslušných oblastiach na základe ukazovateľov odvetvovej energetickej účinnosti podľa článku 16 uvedenej smernice;

Sortiment energií

30.   je presvedčený, že rozmanitosť energetických zdrojov so zvýšeným využívaním domácich zdrojov a decentralizovanej výroby energie zlepší zabezpečenie zásobovania; uznáva však skutočnosť, že rozhodnutie o sortimente energií v jednom členskom štáte môže ovplyvniť zabezpečenie zásobovania v inom členskom štáte; závislosť EÚ od obmedzeného počtu výrobcov energie a dodávateľských ciest považuje za vážne riziko stability a prosperity; víta zavedenie mechanizmu schopného zabezpečiť solidaritu a rýchlu pomoc členským štátom, ktoré po poškodení svojej infraštruktúry čelia ťažkostiam;

31.   považuje za nevyhnutné, aby bola európska energetická stratégia založená na maximálnej subsidiarite a aby rozhodnutia týkajúce sa sortimentu energií zostali výsadou členských štátov;

32.   víta scenár vysokej účinnosti a vysokých obnoviteľných zdrojov z júla 2006, ktorý prezentovalo generálne riaditeľstvo TREN v štúdii objednanej Výborom Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku o bezpečnosti dodávok, prezentovanej tomu istému výboru 9. októbra 2006; nalieha preto na Komisiu, aby prijala obidva scenáre ako základ pre energetickú revíziu naplánovanú na január 2007;

33.   žiada Komisiu a členské štáty, aby bez toho, aby opomenuli krátkodobé a strednodobé náklady, uprednostnili tie formy energie, ktoré znižujú závislosť od dovozu fosílnych palív a pomáhajú životnému prostrediu, sú udržateľné, znižujú riziko prerušenia dodávok, v neposlednom rade vďaka decentralizácii výroby;

34.   vyzýva predsedu Komisie, aby vykonal plán mesačného publikovania údajov o európskych zásobách, dovoze a vývoze ropy a ropných výrobkov, rozdelených podľa typu výrobku (surovina, benzín, motorová nafta, vykurovacia nafta a ďalšie); domnieva sa, že tento druh údajov (ktoré by boli verejným majetkom, ako je to v USA), by poskytol jasnejšiu predstavu o vplyve, ktorý bol použitý na svetovom trhu, a jasnú predstavu o európskej spotrebe, ako aj zmiernenie utkvelej predstavy, ktorú majú prevádzkovatelia o amerických zásobách, a následne by prispel k tomu, aby ceny ropy menej kolísali;

35.   vyzýva Komisiu, aby viedla transparentnú a objektívnu rozpravu o budúcom sortimente energií; mala by zohľadniť výhody a nevýhody všetkých foriem energie vrátane ekonomických a environmentálnych nákladov a následkov;

36.   nalieha na Komisiu, aby najneskôr do konca roka 2008 dokončila nový modelový nástroj energetiky a dopravy pre EÚ; domnieva sa, že takýto model zdola nahor by mal byť vypracovaný v úzkej spolupráci medzi oddeleniami Komisie; IEA a vládami a mal by sa zamerať na zmodernizovanie všetkých štatistických údajov o energetike a doprave v Európe; že tento model by potom nahradil veľké množstvo modelov, ktoré dnes existujú v rámci rozličných oddelení Komisie, a tiež by harmonizoval štatistiku v celej Európe; ďalej sa domnieva, že model by mal byť verejným majetkom a rovnako, ako je to dnes v USA, mohol by sa používať na žiadosť rôznych zúčastnených strán na vypracovanie rozličných scenárov pre energetickú budúcnosť EÚ;

37.   na podporu rozmanitosti energetických zdrojov navrhuje, aby na vytvorenie potrebného investičného prostredia stanovila EÚ dlhodobý vyvážený politický rámec; domnieva sa, že takýto rámec by mal obsahovať cieľ EÚ na zlepšenie energetickej účinnosti najmenej o 20 % do roku 2020, a žiada Komisiu, aby navrhla rámec možností zosúladených podporných schém pre obnoviteľné energie ako súčasť plánu v oblasti obnoviteľných energií; ďalej aby stanovila záväzné odvetvové ciele v oblasti obnoviteľných energií s cieľom dosiahnuť 25 % obnoviteľnej energie v primárnej energetike do roku 2020, ako aj podrobný plán na úrovni Rady a Komisie s cieľom dosiahnuť 50 % obnoviteľnej energie do roku 2040, znížiť emisie CO2 v EÚ o 30 % do roku 2020 o 60 – 80 % do roku 2050;

38.   zdôrazňuje, že nevyhnutnosť zmeniť súčasný sortiment výroby energie nie je záťažou, ale príležitosťou; využitie energie biomasy, solárnej, veternej, vodnej a geotermálnej energie a energeticky účinnejších technológií pomôže splniť záväzky prijaté v Kjóte a v Rámcovom dohovore OSN o klimatických zmenách a tiež posilní inovácie, vytvorenie pracovných miest a konkurencieschopnosť v Európe;

39.   je presvedčený, že navrhovaný strategický prehľad energií (SPE) by mal integrovať prácu navrhovaného Európskeho observatória dodávok energie (ktoré by nemalo byť nezávislým orgánom) a že by mal pravidelne analyzovať zabezpečenie dodávok; domnieva sa, že medzi kompetencie SPE by malo patriť vykonanie strategickej analýzy problémov, ktorým EÚ čelí v odvetví energetiky, a to vrátane vonkajších aspektov; vyzýva Komisiu, aby použila SPE na vypracovanie vzorca, ktorý umožní členským štátom analyzovať kompromisy medzi rôznymi možnosťami postupov vzhľadom na životné prostredie, bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest, čo by pomohlo minimalizovať riziká; víta snahu Komisie vykonať podrobný rozbor dotácií a nákladov všetkých energetických zdrojov vrátane internalizácie vonkajších nákladov v rámci SPE aplikáciou celého životného cyklu a žiada zverejnenie takéhoto rozboru v záujme informovanosti obyvateľstva; navrhuje, aby sa uskutočnila progresívna celoeurópska analýza zásobovania a dopytu v strednodobom a dlhodobom horizonte s cieľom zistiť investičné potreby, najmä zo strany výroby, a zlepšiť profil subjektov; navrhuje, aby sa analýza nákladov a prínosov zamerala na prínos každého zdroja energie k trom cieľom EÚ v oblasti energetiky, konkrétne bezpečnosti dodávok, konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti vo vzťahu k životnému prostrediu;

40.   je presvedčený, že SPE by mal zahŕňať aj obchodné otázky, to znamená, že by mal analyzovať dosah medzinárodnej spolupráce a dlhodobých zmlúv, už podpísaných alebo tých, ktoré budú podpísané v blízkej budúcnosti, a posúdiť zhodu medzi politikami, ktoré uskutočňujú podniky, vnútroštátnymi politikami a politikami EÚ;

41.   pripomína, že ropa je stále najdôležitejším primárnym zdrojom energie v EÚ, od dovozu ktorého je EÚ takmer úplne závislá; ľutuje, že sa v Zelenej knihe Komisie tomuto faktu venuje málo pozornosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili potrebu zníženia využívania ropy, zníženia závislosti od dovozu a potrebu prispieť k redukcii emisií CO2 ;

42.   vyzýva členské štáty, aby si vytvorili systematický prístup k výrobe, distribúcii, spotrebe a prieniku na trh (vrátane hospodárskej, ekologickej a technologickej stránky) v oblasti tekutých a plynných biopalív, najmä tých, ktoré sa používajú v doprave, s cieľom zlepšiť prístup k obchodu s biopalivami a podporovať ho; trvá na plnom vykonávaní platných a záväzných právnych predpisov; nalieha na Komisiu, aby odstránila technické a administratívne prekážky prelínania úrovní a aby zabezpečila súdržnosť medzi rôznymi politickými oblasťami, napr. dopravou a poľnohospodárskou činnosťou, a aby sa oba druhy palív – tekuté i plynné biopalivá – uznali ako alternatívy pre odvetvie dopravy, a nie iba ako palivo na výrobu elektriny; vyzýva členské štáty, aby počítali so záväzným a komplexným programom certifikácií, ktorý má Komisia zaviesť a ktorý umožní trvalú výrobu biopalív na všetkých stupňoch, ako aj s celkovou bilanciou životného cyklu skleníkových plynov pre biopalivá vyrábané v EÚ alebo do EÚ dovážané;

43.   vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh smernice o vykurovaní a chladení z obnoviteľných zdrojov energie a odvoláva sa na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 s odporúčaniami pre Komisiu a Radu o vykurovaní a chladení z obnoviteľných zdrojov energie;

44.   vyzýva Komisiu, aby uznala dôležitú úlohu fosílnych palív pre strednodobý horizont a možnosť uskutočnenia ďalších štúdií s cieľom znížiť ich úroveň uhlíka v súlade s cieľovou normou 2° C na zníženie CO2; domnieva sa, že by to mohlo zahrnúť trvalú modernizáciu a zlepšenie ich účinnosti, vývoj novej generácie zariadení založených na plynofikácii a paralelnej výrobe elektriny a chemikálií, ďalší rozvoj úspornej metódy zachytávania a uskladňovania uhlíka v súvislosti s uhlím, plynom a ropou v súlade s rozhodnutiami európskej technologickej platformy o nulových emisiách elektrární na fosílne palivá a odstránenie prekážok, ktoré vytvárajú právne predpisy EÚ;

45.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali socio-ekonomickú dôležitosť miestnych a domácich zdrojov energie v EÚ a podporuje ich rozvoj ako prostriedku prispievajúceho k bezpečnosti dodávok energie v Európe;

46.   vyzýva Komisiu, aby realizovala transeurópske energetické siete a vytvorila plán prioritného prepojenia so zreteľom na nedávno zmenené a doplnené rozhodnutie, ktoré vytýčilo usmernenia pre transeurópske energetické dopravné siete, bez toho, aby sa zanedbala regasifikačná infraštruktúra príjmu skvapalneného zemného plynu a skladovacie zariadenia; okrem toho je presvedčený, že všetky energetické zdroje vrátane obnoviteľných by mali mať prístup k energetickým rozvodovým sieťam, aby sa podporovala integrácia trhov a zabezpečilo zásobovanie; domnieva sa, že prímorské elektrárne na veternú energiu by mali byť integrované najskôr do regionálnej siete a neskôr do transeurópskej energetickej siete;

47.   žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť rozvoju morských obnoviteľných energií (pobrežný vietor, energia vĺn, príliv a odliv), najmä v Severnom mori, Baltskom mori, Írskom mori a Stredozemnom mori, a rozvoju solárnej energie najmä v oblasti, Stredozemného mora, aby zabezpečila, že tieto zdroje budú v pláne obnoviteľných zdrojov energie na rok 2007 a rýchlo sa plne rozvinú;

48.   vyzýva na preskúmanie súčasných právnych predpisov EÚ, ktoré bránia rozvoju priorít energetickej politiky stanovených v tomto uznesení vrátane budúceho rozvoja rozsiahlych projektov v oblasti prílivovej energie;

49.   verí, že jadrová energia je súčasťou európskych politických diskusií o sortimente energií; uznáva úlohu, ktorú jadrová energia zohráva v súčasnosti v niektorých členských štátoch pri zabezpečovaní zásobovania elektrinou ako súčasť sortimentu energií a ako spôsob zamedzovania emisií CO2; domnieva sa, že rozhodnutie, či by v niektorých členských štátoch mala pokračovať výroba jadrovej energie, sa musí prijať len na úrovni členských štátov v súlade so zásadou subsidiarity;

50.   nalieha na Komisiu, aby preskúmala rozvoj jadrovej energie v členských štátoch s prihliadnutím na výhody tejto technológie (nízka premenlivosť výrobných nákladov a žiadne emisie CO2) a riziká spojené s existenciou jadrových elektrární (nehody a likvidácia odpadu);

51.   upozorňuje na skutočnosť, že vzhľadom na vysokú úroveň závislosti EÚ od dovozu je mimoriadne dôležité zvýšiť rôznorodosť krajín zdroja a tranzitných ciest;

52.   uznáva, že rozhodnutia o skladbe sortimentu energií musia zohľadňovať špecifické národné a regionálne okolnosti; domnieva sa preto, že podpora obnoviteľných energií musí byť zameraná na príslušné zemepisné, klimatické a ekonomické podmienky;

Infraštruktúra a investovanie do zabezpečenia zásobovania

53.   vyzýva členské štáty, aby plnili svoje politické záväzky, pokiaľ ide o vytvorenie chýbajúcich energetických prepojení, pričom budú venovať osobitnú pozornosť izolovaným a hraničným regiónom EÚ, ako sú pobaltské štáty; pripomína potrebu investícií na dosiahnutie tohto cieľa a žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na vytvorenie priaznivého investičného prostredia s cieľom zabezpečiť, že trhy vyšlú investorom patričné signály; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pred schválením ďalších väčších investícií do infraštruktúry, ako je napríklad plánovaný Severoeurópsky ropovod - Severný prúd, dôkladne zvážili environmentálne aspekty;

Vonkajšie hľadiská

55.   je presvedčený, že vytvorenie spoločného postoja EÚ v dialógu s tretími krajinami zvýši schopnosť EÚ rokovať s krajinami, ktoré produkujú energiu alebo sú spotrebiteľmi, a že komisár zodpovedný za energetiku by mal plniť jasne stanovený mandát, ktorý vyjadruje dlhodobé plány Európy v energetickej oblasti;

56.   nalieha na členské štáty, aby si s ohľadom na zlepšenú spoluprácu s inštitúciami EÚ zostavili zoznam prioritných oblastí, v ktorých dosiahli súhlas v podmienkach vonkajšej energetickej politiky, kde budú zahrnuté:

57.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali investície v EÚ a získanie trhového podielu v EÚ pre firmy z krajín vyrábajúcich energiu len pod podmienkou reciprocity, t. j. bezpečnosti investovania v týchto krajinách, a so stratégiou, ktorá skombinuje presun najdostupnejších technológií s vytvorením medzinárodného stabilného rámca pre investície, založeného na pravidlách WTO a bilaterálnych hospodárskych dohodách;

58.   považuje za nevyhnutné, aby si EÚ udržala prvenstvo v celosvetovom boji proti klimatickým zmenám a aby sa usilovala o dosiahnutie cieľov Kjótskeho protokolu; pokladá za nutné, aby sa úsilie EÚ v oblasti rozvoja využívania obnoviteľných a čistých zdrojov energie a technológií na šetrenie energiou a na jej účinnejšie využívanie premietlo do všetkých jej vonkajších vzťahov v súlade s programom celosvetového trvalo udržateľného rozvoja schváleným v roku 2002 v Johannesburgu;

59.   zdôrazňuje potrebu vytvorenia spoločnej energetickej politiky vzhľadom na regulácie vnútorného trhu, ako aj vonkajšie aspekty zohľadňujúce politické a hospodárske záujmy všetkých členských štátov;

60.   zdôrazňuje dôležitosť vypracovania celoeurópskej Zmluvy o Energetickom spoločenstve;

61.   víta, v súvislosti so Zelenou knihou, nedávnu iniciatívu Komisie týkajúcu sa vypracovania štúdie "zaoberajúcej sa prepojeniami medzi riadením prírodných zdrojov a rozporom v zahraničných vzťahoch Komisie" a zdôrazňuje predovšetkým prepojenie medzi energetickou a klimatickou bezpečnosťou;

62.   žiada Komisiu, aby ako najvyšší cieľ zahraničnej politiky EÚ v oblasti energetiky formulovala zníženie závislosti od fosílnych palív pochádzajúcich od niekoľkých veľkých dodávateľov a rozšírila zdroje energie, a z tohto dôvodu je presvedčený, že Európskemu parlamentu a Rade by mal byť predložený dlhodobý plán s orientačnými dátumami;

63.   zdôrazňuje skutočnosť, že je nevyhnutný nový druh politického dialógu a spolupráce medzi spotrebiteľskými krajinami, najmä s USA, Čínou, Indiou a Japonskom; poukazuje na to, že podobný dialóg medzi kľúčovými krajinami spotrebujúcimi a vyrábajúcimi energiu je tiež nevyhnutný na vyvinutie globálneho prístupu k energii; je presvedčený, že tieto nové druhy globálnych dialógov o energii by mali byť zamerané na upevnenie stability globálnych energetických trhov, ich bezpečnosti a transparentnosti, a zároveň poskytnúť plynulý nárast v prospech čistých energetických zdrojov a energetickej účinnosti;

64.   vyzýva Komisiu a Radu, aby rozvíjali strategické energetické partnerstvá s krajinami, ako sú Čína, India, Južná Afrika, Brazília a Mexiko, a technicky im pomáhali pri rozvoji stratégií v oblasti trvalo udržateľnej energetiky, a tým zabezpečili ich podiel na úsilí o zmiernenie klimatických zmien;

65.   vyzýva Komisiu, aby sa nevyhnutne sústredila nielen na užšiu spoluprácu s Ruskom, ale aby zintenzívnila aj spoluprácu s ďalšími vývozcami energie; a najmä s krajinami CIS a OPEC; víta plánované vytvorenie energetického spoločenstva celej EÚ;

66.   naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby brali veľmi vážne reálne nebezpečenstvo nedostatku dodávok plynu z Ruska po roku 2010, medziiným aj v dôsledku nedostatočných investícií, nadmerného úniku energie a jej plytvaním na ruskom domácom trhu; nalieha na členské štáty, aby si ujasnili, že investície potrebného typu prídu pravdepodobnejšie vtedy, keď sa vytvorí vyšší stupeň bezpečnosti investícií, pretože tie bez dlhodobých kontraktov neprídu; žiada , aby členské štáty a EU požadovali v dialógoch o energii s Ruskom ratifikáciu Tranzitného protokolu a Zmluvy o energetickej charte, čo by v budúcnosti pomohlo zabezpečiť veľmi potrebné investovanie do ruskej energetickej infraštruktúry, a teda zabezpečiť primerané zásobovanie EÚ plynom;

67.   pripomína, že na neformálnej schôdzi Európskej rady v Lahti bolo dohodnuté, že zásady energetickej charty a závery G8 je potrebné začleniť do budúcej dohody medzi EÚ a Ruskom, ktorá by mala okrem iného zahŕňať:

68.   zdôrazňuje, že citlivá otázka bezpečnosti dodávok energie a klimatickej bezpečnosti vedie často k medzinárodným konfliktom a krízam, čo sa zase môže prejaviť na demokracii, ľudských právach a chudobe;

69.   poznamenáva, že výpadok na trhu s plynom, ku ktorému došlo v niektorých členských štátoch počas uplynulej zimy, už vyústil do premiestnenia podnikov v energeticky náročných priemyselných odvetviach; v tejto súvislosti považuje za potrebné preskúmať možnosti podpory solidarity medzi členskými štátmi a zvážiť prioritné riešenie tejto otázky s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie súčasných i budúcich prepojení;

70.   vyzýva EÚ, aby sa snažila o začlenenie ustanovení o obchodovaní s energiou do nariadení WTO, ktoré umožnia, aby sa táto organizácia stala medzinárodným sprostredkovateľom schopným riešiť spory týkajúce sa dodávok a distribúcie energie;

71.   domnieva sa, že EÚ a dotknuté krajiny sú zodpovedné za vypracovanie decentralizovaného energetického riešenia, ktoré bude prispôsobené pre vidiecke oblasti;

72.   vyzýva Komisiu, aby analyzovala a riešila problematiku technických výpadkov v tretích krajinách, ktoré majú vplyv na cezhraničné dodávky do členských štátov, tak ako v prípade prerušenia dodávok ropy z ropovodu Družba;

73.   zdôrazňuje potrebu rozšíriť rozmanitosť trhu so zemným plynom v EÚ hľadaním spôsobov na zabezpečenie väčších energetických dodávok priamo od výrobcov v Strednej Ázii, t .j. v Kazachstane, Azerbajdžane, Turkménsku a Uzbekistane;

74.   žiada, aby sa urobili opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa celoeurópske energetické spoločenstvo (PEEC) ďalej vyvíjalo rozšírením Zmluvy o energetickom spoločenstve pripojením Turecka a preskúmaním možnosti pristúpenia krajín oblastí Mašrek a Magreb k tomuto spoločenstvu;

Jednotný trh s energiou a konkurencieschopnosť

75.   vyzýva členské štáty, aby uznali, že súčasný energetický trh EÚ ešte stále nie je plne liberalizovaný a že je potrebné to nevyhnutne uskutočniť; je toho názoru, že na vytvorenie vysokého stupňa energetickej nezávislosti, dlhodobej stability, účinnosti, environmentálnej citlivosti a bezpečnosti zásobovania je potrebný jasný a stabilný politický rámec a konkurencieschopný, regulárny energetický trh; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby dôkladne posúdili potrebu regulačného zásahu do tohto prostredia;

76.   poukazuje na to, že členské štáty podporovali politiky uvoľnenia trhu s energiou rôznymi spôsobmi a že rozdiely je možné vidieť aj v ich regulačných rámcoch;

77.   žiada, aby jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007 sformulovalo širšiu víziu spoločného európskeho záujmu v oblasti energetiky, aby sa dobudovanie vnútorného trhu zasadilo do jasného politického rámca, ktorý nateraz chýba;

78.   vyzýva Komisiu, aby využila svoju právomoc podľa článku 86 ods. 3 Zmluvy o ES na zvýšenie snahy o oddelenie plynárenskej infraštruktúry s cieľom podporiť hospodársku súťaž v sektore plynárenských tranzitných sietí a motivovať subjekty k otvoreniu trhov aj pre iných než tradičných dodávateľov plynu;

79.   blahoželá Komisii k prieskumu odvetvia energetiky; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v presadzovaní opatrení vrátane udeľovania pokút spoločnostiam, ktoré porušujú pravidlá hospodárskej súťaže; podporuje Komisiu, aby postihovala členské štáty, ktoré nenáležite ochraňujú najvýznamnejšie vnútroštátne energetické subjekty a pokúšajú sa znovu regulovať koncové ceny na úroveň nižšiu než trhové ceny, alebo sa pokúšajú blokovať fúzie a akvizície, keďže takéto správanie by poškodzovalo vývoj vnútorného trhu; žiada Komisiu, aby poskytla usmernenia o vhodnej forme dlhodobých dodávateľských kontraktov a o podmienkach prijateľných pre dohody;

80.   domnieva sa, že členské štáty a regióny by mali zabezpečiť, aby sa s malými a strednými výrobcami energie a veľkými výrobcami energie na trhu zaobchádzalo rovnako s cieľom ochrániť spotrebiteľov energie pred účinkami monopolov na trhu;

81.   naliehavo žiada Komisiu, aby pri svojom hodnotení národných alokačných plánov (NAP) odmietla narušenia trhu, ktoré z nich plynú, a trvala na harmonizácii národných alokačných plánov, z ktorých mnohé v súčasnosti porušujú princíp "znečisťovateľ platí";

82.   žiada Komisiu, aby skoncovala s regulovanými cenami energie, pretože poškodzujú samotnú podstatu otvorených energetických trhov; žiada Komisiu predovšetkým o to, aby sa venovala systémom regulovaných cien energie pre priemyselné odvetvia s vysokou spotrebou energie, pretože poškodzujú nielen energetický trh EÚ, ale i vnútorný trh iných komodít; akceptuje, že osobitné opatrenia by mohli byť potrebné pre priemyselné odvetvia EÚ s vysokou spotrebou energie, ktoré sú vystavené celosvetovej konkurencii, ale tieto opatrenia sa musia prijať koordinovaným spôsobom v celej EÚ; naliehavo preto žiada GR pre hospodársku súťaž, aby predložilo jasný súbor kritérií, ktorými bude definovať, ktoré priemyselné odvetvia s vysokou spotrebou energie sú vystavené celosvetovej konkurencii, a aby tieto kritériá použilo na vyhodnotenie oprávnenosti osobitných národných energetických režimov pre priemyselné odvetvia s vysokou spotrebou energie;

83.   nalieha na Komisiu, aby podnikla ďalšie kroky na riešenie koncentrácií na trhu s energiou v prípade zneužívania dominantného postavenia na trhu;

84.   navrhuje výrazne zvýšiť právomoci regulačných orgánov členských štátov, ktoré by mali byť úplne nezávislé od vlády a priemyslu, a zosúladiť ich právomoci, čo možno dosiahnuť prostredníctvom ustanovenia spoločných pravidiel transparentnosti, zverejňovania a zodpovednosti, čo by mala kontrolovať Komisia a ročne Európsky parlament, a určiť minimálne záväzné usmernenia na postup pri menovaní regulačných orgánov; domnieva sa, že vnútroštátne energetické regulačné orgány by mali poskytovať poradenstvo orgánom hospodárskej súťaže v členských štátoch a zabezpečiť zákonnú povinnosť energetických spoločností poskytovať zákazníkom poradenstvo v oblasti úspor energie;

85.   žiada Komisiu, aby pripravila hodnotenie právomocí a nezávislosti vnútroštátnych regulačných orgánov; a aby až potom pripravila odporúčanie o harmonizovanom rozvoji regulácie na vnútornom trhu;

86.   vyzýva členské štáty, aby vnútroštátnym regulačným orgánom priznali právomoci schválené na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť cezhraničný prenos elektrickej energie a plynu, vrátane nediskriminačného prístupu k rozvodnej sieti, prenosových sadzieb, pridelenia kapacít, obstarávania riadenia preťaženia a prevádzky siete a jasného časového rozvrhu pre ponuky na trhu s energiou; domnieva sa, že vnútroštátne regulačné orgány by tiež mali vyžadovať, aby prevádzkovatelia sietí konali v záujme európskych spotrebiteľov; domnieva sa, že skôr než sa zriadi európsky regulátor, treba zosúladiť oblasti zodpovedností regulačných orgánov členských štátov s cieľom zabezpečiť vyššiu konzistentnosť činností zameraných na zlepšenie fungovania trhu;

87.   nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporovali zlepšenie spolupráce prevádzkovateľov prenosových sústav (TSO), najmä v takých oblastiach, ako je cezhraničné pridelenie kapacít, transparentnosť, vnútrodenné trhy, plánovanie rozvodných sietí a investícií súvisiacich s rozvojom regionálnych trhov; žiada Komisiu, aby spolu s TSO pripravila kódex európskej rozvodnej siete;

88.   žiada Komisiu, aby predložila riešenie problémov týkajúcich sa nezávislosti/konfliktu záujmov a transparentnosti v súvislosti s (TSO) a aby predložila návrhy, ktoré umožnia prevádzkovateľom niesť zodpovednosť za prenosové sústavy ako subjektom, ktoré napomáhajú trhu, a aby zharmonizovala medzinárodnú reguláciu TSO s cieľom zlepšiť cezhraničnú prepravu;

89.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú striktne dodržiavať podmienky uvedené v článku 7 ods. 6 smernice 2001/77/ES, konkrétne aby prenosové poplatky uplatňované prevádzkovateľmi za prenos elektrickej energie cez rozvodnú sieť tou či onou formou nediskriminovali elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrábanú v okrajových regiónoch, ako sú ostrovné regióny a regióny s nízkou hustotou obyvateľstva; naliehavo žiada Komisiu, aby prijala ďalšie kroky na skoncovanie s existujúcou diskrimináciou v rámci členských štátov;

90.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby starostlivo posúdili, či sú na dosiahnutie rovnakých podmienok skutočne potrebné nové inštitúcie, ako je Európske centrum pre energetické siete, vzhľadom na už teraz značný počet existujúcich inštitúcií, na ktorých možno stavať;

91.   naliehavo žiada Komisiu, aby viac podporovala vzájomné prepojenia medzi členskými štátmi, a najmä v rámci členských štátov, čím by umožnila ostrovným a vzdialeným dodávateľom energie lepší prístup k vnútrozemskej rozvodnej sieti;

92.   vyzýva Komisiu, aby urobila detailnú analýzu súčasných problémov s udeľovaním povolení na hraniciach a aby predložila správu Európskemu parlamentu; vyzýva členské štáty, aby udeľovali povolenia na hraniciach v rámci doby štyroch rokov od podania žiadosti; dopĺňa, že jednou z možných ciest, ako to dosiahnuť, by v prípade potreby mohlo byť prijatie právnych predpisov;

93.   je toho názoru, že vytvorenie regionálnych energetických trhov by malo pomôcť urýchliť integráciu energetických trhov EÚ a nemalo by za žiadnych okolností vytvoriť ďalšie prekážky integrácie všetkých energetických trhov;

94.   žiada Komisiu, aby zabezpečila, že tam, kde je cezhraničná prenosová kapacita obmedzená, sa viac využijú systémy prideľovania založené na trhu;

95.   vyzýva Komisiu, aby považovala za prioritu vytvorenie dobre fungujúcich zosúladených regionálnych trhov s elektrickou energiou do roku 2009 s cieľom spojiť tieto trhy s najvyšším potenciálom rozvoja na európskej úrovni do roku 2012 a priblížiť sa vytvoreniu jednotného európskeho trhu s energiou a jednotnej európskej rozvodnej siete s energiou;

96.   berie na vedomie, že cezhraničné prepojenia si vyžiadajú osobitné opatrenia, napr. prednostné riešenie financovania alebo daňových výnimiek; naliehavo žiada EÚ, aby urýchlene pokročila vo svojich projektoch transeurópskych energetických sietí; berie na vedomie, že dokončenie chýbajúcich prepojení v rámci transeurópskych energetických sietí zlepší bezpečnosť dodávok a zároveň prispeje k dokončeniu vnútorného trhu;

97.   domnieva sa, že je vhodné odložiť možné rozšírenie regulačného rámca a namiesto toho urýchliť vykonávanie existujúcich pravidiel ES v členských štátoch; domnieva sa, že dodatočné regulačné opatrenia, ako napr. úplné rozdelenie vlastníctva, by sa mali zvážiť iba v prípade, ak by sa mechanizmy, s ktorými počítajú existujúce právne predpisy v oblasti vnútorného trhu, ukázali v praxi ako neefektívne zdôrazňuje dôležitosť zvýšenia účinnosti právnych predpisov a zabezpečenia riadneho a koherentného vykonávania ustanovení týkajúcich sa oddelenia činností, ktoré sú stanovené v súčasných smerniciach;

98.   naliehavo žiada Komisiu, aby pri určovaní svojej pozície k budúcemu riadeniu a vlastníctvu rozvodových sietí a k potrebe nových legislatívnych iniciatív na lepšiu reguláciu energetického odvetvia EÚ dôkladne zvážila nedávne správy UCTE a ERGEG o výpadku elektrickej energie v Nemecku v novembri 2006;

99.   domnieva sa, že prenosové sústavy v energetickom odvetví by mali prejsť úplným rozčlenením vlastníctva hneď, ako Komisia zistí, že súčasné právne predpisy sú neúčinné, keďže týmto by sa zabránilo vzniku konfliktu záujmov medzi konkurenčnými energetickými podnikmi;

100.   domnieva sa, že Komisia by mala predložiť ucelenú stratégiu týkajúcu sa plynu, ktorá preskúma potrebu zníženia spotreby plynu, zabezpečenie prístupu tretím stranám umožňujúcim hospodárne a efektívne využitie plynu, rozloženie zdrojov dodávok a tranzitných ciest a zlepšenú plynovú infraštruktúru (napr. skladovanie plynu, zariadenia na LNG (skvapalnený zemný plyn) a chýbajúce plynárenské obchodné uzly), pripravujúc tak cestu pre zavedenie bioplynu, a potrebu niektorých členských štátov obrátiť smer toku plynu a riešiť tiež otázku skladovania a zásob na základe vykonania podrobnej analýzy nákladov a úžitkov so zreteľom na fyzické a ekonomické obmedzenia plynového sektora;

101.   žiada Komisiu, aby pripravila návrh smernice o zemnom plyne, ktorá by vyvážila stav so smernicami o biopalivách a vodíku;

102.   žiada, aby Komisia predložila definíciu používateľa s vysokou spotrebou energie; žiada Komisiu, aby osobitne posúdila tých používateľov s vysokou spotrebou energie v EÚ, ktorí konkurujú na úrovni svetovej ekonomiky;

103.   naliehavo žiada Komisiu, aby použila svoje právomoci v oblasti hospodárskej súťaže na riešenie existencie doložiek o rozdelení trhu v dodávateľských zmluvách medzi výrobcami plynu a národnými dodávateľmi energie v EÚ, ktoré zakazujú národným dodávateľom energie v EÚ následný predaj prebytočného plynu od výrobcov plynu na iné trhy EÚ, i na preskúmanie zákonnosti tých dlhodobých dodávateľských zmlúv, ktoré bránia vstupu iných dodávateľov na trh;

Energetická chudoba a práva spotrebiteľov

104.   je presvedčený, že stredobodom všetkých energetických politík v budúcnosti musia byť spotrebitelia a že nedostatok energie by mal jasnejšie figurovať v návrhoch Komisie; pripomína, že spotrebitelia, najmä verejné orgány, ktoré majú ísť v tejto oblasti príkladom, majú tiež povinnosti z hľadiska hospodárneho využívania energie; uznáva, že inteligentné meranie a spoplatňovanie môže zohrať dôležitú úlohu v rámci zvyšovania spotrebiteľského povedomia o tom, ako a prečo sa spotrebúva energia, a týmto spôsobom meniť spotrebiteľské správanie; vyzýva Radu a Komisiu, aby navrhli opatrenia, ktoré pomôžu domácnostiam s nízkymi príjmami dosahovať úspory energie, a tak znížiť ich poplatky za energiu a vystavenie rastúcim cenám v budúcnosti;

105.   trvá na nevyhnutnom presadzovaní zmeny vo vzdelávaní a správaní v prospech udržateľnejšej mobility európskych občanov;

106.   žiada, aby sa miestnym a regionálnym orgánom poskytla pri uplatňovaní opatrení na efektívne využívanie energie a udržateľnosť jednotná a nepretržitá podpora z európskych systémov finančnej podpory, akými sú predovšetkým štrukturálne fondy, 7. RP, program Inteligentná energia pre Európu a vo všeobecnosti všetky opatrenia regionálnej politiky a finančného riadenia zahrnuté v kohéznej politike na obdobie rokov 2007 – 2013, ako aj v súvislosti s činnosťou EIB;

107.   vyzýva Komisiu, aby preukázala svoj záujem v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a úspor energie tým, že počas programového obdobia 2007 – 2013 bude klásť dôraz na tieto politiky vo všetkých iniciatívach financovaných najmä zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu a osobitne aj Európskym fondom regionálneho rozvoja v rámci všetkých regiónov EÚ, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh zaoberajúci sa spôsobmi, ako odstrániť obmedzenie pokroku v úsporách energie spôsobené hranicou, ktorá stanovuje, že iba 3 % týchto fondov možno použiť na výdavky v oblasti zvyšovania energetickej účinnosti, a aby zvážila odstránenie tejto hranice po roku 2013;

108.   opätovne potvrdzuje, že dodávky energie obyvateľom na účely zabezpečenia základných potrieb považuje za nevyhnutné a že tieto dodávky sa musia zaručiť; požaduje preto, aby regulátori členských štátov v oblasti energetiky zabezpečili odmeňovanie povinnosti univerzálnej služby a ochranu najslabších a chudobných spotrebiteľov;

109.   podporuje začlenenie cieľov energetickej politiky pri stanovovaní kritérií zadávania verejných zákaziek, ak je to pre orgán verejného obstarávania uskutočniteľné, pre konkrétnu verejnú súťaž primerané a ak tým nedochádza k nespravodlivému zásahu do hospodárskej súťaže;

110.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby spotrebitelia mali zabezpečený jednoduchý prístup k informáciám o cene a možnostiach voľby, jednoduchý spôsob zmeny dodávateľa energie a aby mali právo byť vypočutí regulačnými orgánmi v každom členskom štáte;

Rozvoj

111.   žiada, aby Komisia a Rada uznali, že vo svete existujú dve miliardy ľudí bez prístupu k základným energetickým službám a že EÚ by mala vytýčiť politické smerovanie na zmiernenie tejto situácie a splnenie rozvojových cieľov milénia;

112.   víta iniciatívu "Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie" ako súčasť globálnej politickej zodpovednosti na podporu rozvoja;

113.   zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia využiť svoje vzťahy s krajinami dodávajúcimi energie v oblasti diplomacie, pomoci a obchodu na podporu fiškálnej transparentnosti; nalieha, aby Komisia formálne schválila a podporila iniciatívu pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a pripravila stratégiu na začlenenie princípov EITI a plánu sociálnej zodpovednosti podnikov do všetkých dohôd s tretími krajinami, domnieva sa, že osobitné opatrenia v týchto dohodách by mali podporovať úlohu občianskej spoločnosti ako nezávislého strážcu správy výnosov z energetiky;

114.   domnieva sa, že účinok opatrení EÚ by sa značne zvýšil silnou zahraničnou politikou snažiacou sa presvedčiť všetky priemyselné krajiny, aby sa zapojili do boja proti klimatickým zmenám, ako aj začlenením väčšieho počtu programov snažiacich sa o presadenie čistej a účinnej energie do rozvojovej politiky EÚ;

115.   okrem toho sa domnieva, že EÚ by mala spolu s najvyspelejšími rozvojovými krajinami preskúmať spôsoby významnejšieho zapojenia sa do celosvetového boja proti globálnemu otepľovaniu a prispôsobiť sa mu, a že EÚ by tiež mala zvážiť, aké kroky by sa mohli prijať na posilnenie svetovej súdržnosti voči účinkom klimatických zmien, najmä na najchudobnejšie krajiny;

116.   zdôrazňuje, že všetky rozvojové krajiny majú právo na hospodársky rozvoj; zdôrazňuje však, že rozvojové krajiny nemusia opakovať znečisťujúce praktiky priemyselných krajín, a preto požaduje, aby sa zvýšená pozornosť venovala technologickej spolupráci a budovaniu kapacít v oblasti trvalo udržateľnej energetiky, ako aj celosvetovým výkonnostným normám pre výrobky, ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu;

117.   požaduje, aby sa vo väčšej miere podporovalo využívanie trvalo udržateľných miestne dostupných foriem energie a decentralizovaných energetických sietí predovšetkým v rozvojových krajinách, napríklad prostredníctvom prenosu poznatkov a technológií, aby sa tak zabezpečil prístup k energii, ušetrili sa zdroje, vytvorili sa nové pracovné miesta, znížila sa závislosť a prispelo sa k rozvoju riadne fungujúcich trhových ekonomík;

o
o   o

118.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 36. (2) Ú. v. EÚ C 272 E, 9.11.2006, s. 404. (3) Ú. v. EÚ C 286 E, 23.11.2006, s. 172. (4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0118. (5) . Prijaté texty, P6_TA(2006)0219. (6) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 108. (7) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 117. (8) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 120. (9) Ú. v. EÚ C 226 E, 15.9.2005, s.44. (10) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s.61. (11) Prijaté texty, P6_TA(2006)0300. (12) Prijaté texty, P6_TA(2006)0058. (13) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 599. (14) Prijaté texty, P6_TA(2006)0110. (15) Prijaté texty, P6_TA(2006)0243. (16) www.iphe.net (17) www.iter.org (18) Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29. (19) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.