Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady o uzatvorení Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorskou úniou (KOM(2006)0096 – C6-0103/2006 – 2006/0032(CNS))

P6_TA(2006)0337 A6-0242/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie Rade (KOM(2006)0096)(1),

–   so zreteľom na článok 37 a článok 300 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0103/2006),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0242/2006),

1.   schvaľuje uzavretie dohody;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Komorskej únie.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady o uzatvorení Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Seychelskou republikou (KOM(2006)0097 – C6-0102/2006 – 2006/0029(CNS))

P6_TA(2006)0338 A6-0241/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2006)0097)(1),

–   so zreteľom na článok 37 a článok 300 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0102/2006),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0241/2006),

1.   schvaľuje uzavretie dohody;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Seychelskej republiky.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení Stabilizačnej a asociačnej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej (8161/2006 - C6-0197/2006 – 2006/0044(AVC))

P6_TA(2006)0339 A6-0246/2006

(Postup súhlasu)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a Komisie (8161/2006),

–   so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada podala v súlade s článkom 300 ods. 3 druhým pododsekom a s článkom 300 ods. 2 prvým pododsekom, druhou vetou a s článkom 310 Zmluvy o ES (C6-0197/2006),

–   so zreteľom na článok 75 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0246/2006),

1.   udeľuje súhlas s uzavretím dohody;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Albánskej republiky.

Uznesenie Európskeho parlamentu o európskom sociálnom modeli budúcnosti (2005/2248(INI))

P6_TA(2006)0340 A6-0238/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o európskych hodnotách v globalizovanom svete (KOM(2005)0525),

–   so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu(1),

–   so zreteľom na Európsku sociálnu chartu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2006 k pozícii Európskej rady k finančnému výhľadu a obnoveniu medziinštitucionálnej dohody na obdobie rokov 2007 – 2013(2),

–   so zreteľom na dohody Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o medzinárodnej práci a environmentálnych štandardoch,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení(3),

–   so zreteľom na správu skupiny na najvyššej úrovni o budúcnosti sociálnej politiky v rozšírenej Európskej únii z mája 2004,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o sociálnom programe 2006 – 2010 (KOM(2005)0033),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie o trvalo udržateľnom financovaní sociálnych politík v Európskej únii (SEK(2005)1774),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o európskych politikách týkajúcich sa mladých ľudí - Riešenie problémov mladých ľudí v Európe – implementácia Európskeho paktu mládeže a presadzovanie aktívneho občianstva (KOM(2005)0206),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie o sociálnej situácii v Európskej únii - 2004 (SEK(2004)0636),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0238/2006),

A.   keďže európsky sociálny model odráža spoločný súbor hodnôt, založených na udržaní mieru, sociálnej spravodlivosti, rovnosti, solidarity, slobody a demokracie a rešpektovania ľudských práv,

B.   keďže jeden zo základných kameňov európskeho sociálneho modelu je sociálna ekonomika,

C.   keďže v posledných 60-tych rokoch tento súbor spoločných hodnôt úspešne umožnil EÚ, aby sa stala oblasťou väčšej hospodárskej prosperity a sociálnej spravodlivosti,

D.   keďže, hoci majú členské štáty rôzne sociálne systémy a tieto hodnoty realizovali rôznymi spôsobmi, členské štáty sa vo všeobecnosti snažia dosiahnuť rovnováhu založenú na aktívnej vzájomnej závislosti medzi hospodárskym rastom a sociálnou solidaritou, a to sa odráža v európskom sociálnom modeli ako zjednotenie hodnôt s rôznorodosťou systémov,

E.   keďže členské štáty a EÚ uprednostnili presadzovanie hodnôt spojených s európskym sociálnym modelom, čo dokazujú ciele lisabonskej stratégie, ktorá urobila sociálny rozvoj jedným z pilierov udržateľného rozvoja,

F.   keďže je zrejmé, že je nevyhnutná modernizácia a reforma európskeho sociálneho modelu tak, aby dokázal reagovať na demografické zmeny, čeliť výzve globalizácie a zvýšiť adaptabilitu ľudských zdrojov na rýchly technologický rozvoj, s cieľom lepšie dosiahnuť sociálne začlenenie, sociálnu spravodlivosť a odstránenie chudoby,

G.   keďže európsky sociálny model musí zabezpečiť opatrenia, ktoré riešia otázky zvýšenej migrácie a prisťahovalectva, ako aj ich vplyvov na sociálnu súdržnosť,

H.   keďže každá reforma európskeho sociálneho modelu nesmie oslabiť hodnoty, ktoré vytvárajú jeho podstatu,

I.   keďže hlavným posolstvom európskeho sociálneho modelu je rovnaký plat za rovnakú prácu na pracovisku,

J.   keďže vyšší hospodársky rast je rozhodujúci pre udržateľnosť európskych sociálnych štandardov a sociálne štandardy sú podstatné pre udržateľný rast,

K.   keďže primeraný príjem je základom sociálneho začlenenia a aktívnej účasti v spoločnosti, ako aj dôstojného života,

L.   keďže sociálne politiky, ak sú vhodne navrhnuté, nemôžu byť považované za náklad, ale namiesto toho za produktívny faktor hospodárskeho rastu EÚ, a to nie iba prostredníctvom zvýšenia produktivity a konkurencieschopnosti, ale takisto aj vytvorením sociálnej súdržnosti a zaistením prístupu k základným právam a rovnosti, a tak sa stanú dôležitým faktorom v zaistení spoločenského mieru a politickej stability, bez ktorých nemôže hospodársky pokrok pretrvávať,

M.   domnieva sa, že takéto sociálne politiky by mali lepšie pochopiť, že väčšinu zamestnávateľov tvoria malé a stredné podniky (MSP) a tie zamestnávajú väčšinu zamestnancov,

N.   keďže služby verejného záujmu a služby verejného hospodárskeho záujmu boli po prvýkrát jednoznačne uznané v amsterdamskej zmluve za kľúčové prvky, ktorými môžu členské štáty zaistiť sociálnu a územnú súdržnosť a za oblasti, pri ktorých si členské štáty udržali právo ich definovať a podporovať a táto pozícia bola upevnená v Zmluve o Ústave pre Európu,

O.   keďže koncept európskeho sociálneho modelu sa odráža v Zmluve o Ústave pre Európu a je podporený princípmi rovnosti a solidarity,

P.   keďže členské štáty by mali postupovať v súlade s plánom uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 (KOM(2006)0092) a Európskym paktom pre rodovú rovnosť a v plnej miere transponovať do svojich právnych predpisov súčasné antidiskriminačné právne predpisy Spoločenstva,

Q.   keďže EÚ má schopnosť pozitívne či negatívne ovplyvniť ekonomiku v mnohých ďalších častiach sveta, v ktorých mimochodom obchoduje, nielen z hľadiska jej postavenia vo WTO a podmienok, ktoré uplatňuje, ale aj z hľadiska dohôd, do ktorých vstupuje s menej rozvinutými regiónmi a krajinami,

R.   keďže vykonávanie obchodnej politiky, ktorá je založená na európskych spoločných preferenciách a celosvetových hodnotách, ako aj politiky v oblasti pomoci zameranej na podporu vzdelávania, odstránenia detskej práce, základných pracovných a environmentálnych noriem a noriem transparentnosti a dobrej správy vecí verejných, prispeje k posilneniu politickej sily EÚ v rámci medzinárodných inštitúcií,

Reforma európskeho sociálneho modelu

1.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa zachovali a posilnili hodnoty spojené s európskym sociálnym modelom: rovnosť, solidarita, práva a povinnosti jednotlivcov, nediskriminácia a prerozdelenie s prístupom pre všetkých občanov k verejným službám na vysokej úrovni a dosiahnuté vysoké sociálne štandardy;

2.   trvá na tom, že iba EÚ založená na hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktorá bráni jej spoločné hodnoty, môže byť dostatočne silná brániť svoje záujmy;

3.   je presvedčený, že jediným riešením je urýchlená reforma hospodárskych a sociálnych systémov, ak nespĺňajú kritériá efektívnosti a sociálne trvalo udržateľného rozvoja a ak nie sú vhodné na riešenie úloh vyplývajúcich z demografických zmien, globalizácie a revolúcie v oblasti informačných technológií;

4.   vyjadruje svoje hlboké sklamanie nad súčasnou mierou rastu v EÚ, ktorá sťažuje štrukturálne reformy;

5.   uvedomuje si rozsiahle obavy občanov EÚ, pokiaľ ide o nezamestnanosť, predovšetkým nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi, vylúčenie, chudobu, neistotu na pracovnom trhu a možný neúspech systémov sociálneho zabezpečenia;

6.   je presvedčený, že EÚ sa musí v prípade, ak demografické zmeny a nezamestnanosť neúmerne vplývajú na určité skupiny, zamerať na zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitným pracovným miestam;

7.   vidí potrebu obnovy záväzku EÚ k sociálnej Európe ako prvoradú dôležitosť pri prinavrátení dôvery občanov v projekt EÚ, ktorý poskytne prácu, rast a prosperitu;

8.   je si plne vedomý, že nezamestnanosť a sociálna politika stále značne zostávajú v kompetencii členských štátov, ale zdôrazňuje, že EÚ má v tejto oblasti tiež svoje kompetencie, ako to ustanovujú zmluvy, a že pre EÚ existuje potreba vytvoriť silnejší hospodársky a sociálny rámec, aby členským štátom umožnil vykonávať reformy, ak je to nevyhnutné, na národnej úrovni, podľa ich vlastných hospodárskych, sociálnych a politických okolností;

9.   žiada Komisiu, aby vyvinula ďalšiu iniciatívu na dosiahnutie úplnej implementácie vnútorného trhu, ktorý, ak bude plne realizovaný, vytvorí hospodársky rast a konkurencieschopnosť, so zreteľom na to, že je potrebné vylúčiť akékoľvek zhoršenie sociálnych noriem a noriem v oblasti ochrany spotrebiteľa a životného prostredia;

10.   podporuje Komisiu v jej úsilí podporiť vytvorenie a úspech európskych podnikov s osobitným dôrazom na MSP, ktoré významným spôsobom prispievajú k hospodárstvu EÚ a predstavujú veľkú väčšinu pracovných miest v súkromnom sektore;

11.   vyzýva Komisiu a Radu, aby rešpektovali pôvodný rovnostranný trojuholník lisabonskej stratégie a vytvorili prístup, ktorý by lepšie vyvažoval ekonomickú koordináciu na jednej strana a politiku zamestnanosti a sociálnu politiku na strane druhej;

12.   vyjadruje svoje sklamanie nad tým, že mnohé členské štáty majú ďaleko k dosiahnutiu cieľov lisabonskej stratégie, a preto opätovne vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali revidovaný plán lisabonskej stratégie, ktorý je považovaný za jediný trvalo udržateľný spôsob dosiahnutia hospodárskeho rastu, zvýšenia konkurencieschopnosti a vytvorenia väčšieho počtu lepších pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby plnili predovšetkým osobitné ciele stanovené v oblasti zamestnanosti, predovšetkým žien a mladých ľudí, investícií do výskumu a rozvoja, starostlivosti o deti a celoživotného vzdelávania; považuje ciele lisabonskej stratégie za minimálne ciele, ktoré je nevyhnutné dosiahnuť na to, aby členské štáty mohli pristúpiť k vykonaniu nevyhnutných štrukturálnych reforiem;

13.   odporúča, aby členské štáty prostredníctvom posilnenej otvorenej metódy koordinácie prehĺbili spoluprácu a výmenu najlepších postupov, čím by sa vytvoril účinný nástroj tvorby politiky v oblastiach zamestnanosti, sociálnej ochrany, sociálneho vylúčenia, rodovej rovnosti na pracovnom trhu, dôchodkov a zdravotnej starostlivosti; je presvedčený, že otvorená metóda koordinácie by mala posilniť úlohu parlamentov, sociálnych partnerov a príslušných organizácií;

14.   vyzýva Komisiu, aby urobila otvorenú metódu koordinácie viac demokratickou a tým zabezpečila, aby nielen Európsky parlament, ale aj národné parlamenty zohrávali plnoprávnu úlohu pri určovaní a dosahovaní cieľov vlád členských štátov;

15.   zdôrazňuje význam zahájenia verejných kampaní, ktoré vysvetľujú a prerokovávajú základy cieľov reformy, v ktorých by mali aktívnu úlohu zohrávať inštitúcie EÚ, národné vlády, orgány verejnej moci, sociálni partneri a mimovládne organizácie;

16.   znovu potvrdzuje svoje uznesenie z 12.januára 2005 o Zmluve o Ústave pre Európu(4) a o kampani Komisie "3D", dialóg, rozprava a demokracia; vyzýva Komisiu, aby do analýz dopadu začlenila sociálne dimenzie, v súlade so sociálnou doložkou stanovenou v Zmluve o Ústave pre Európu;

17.   vyzýva Komisiu, aby rešpektovala sociálne orientované hospodárstvo a vypracovala oznámenie, ktoré by sa venovalo tomuto základnému kameňu európskeho sociálneho modelu; a aby ustanovila štatút európskej vzájomnej poisťovne a európskeho združenia;

Financovanie reformy

18.   vyzýva členské štáty, aby vykonali reformy, ktoré zabezpečia finančnú udržateľnosť národných sociálnych systémov, bez toho, aby boli dotknuté nadobudnuté práv, vzájomná podpora a medzigeneračná solidarita, so zreteľom na pomery meniacej sa spoločnosti a trhu práce, demografickú zmenu, globalizáciu a technologický rozvoj; poukazuje na to, že niektoré z najúspešnejších členských štátov už takéto reformy uskutočnili bez toho, aby sa narušila udržateľnosť a efektívnosť ich sociálnych systémov; preto sa domnieva, že by sa mali vykonať porovnávacie analýzy reforiem, ktoré sa už vykonali, spolu s analýzami SWOT (silné stránky, slabé stránky, príležitosti a hrozby) tých reforiem, ktoré sa ešte len majú vykonať; zdôrazňuje význam podpory výnimočnosti, okrem iného prostredníctvom zhromažďovania osvedčených postupov;

19.   uvedomuje si, že v niektorých členských štátoch môžu byť súčasné príspevky do systémov sociálnej ochrany neprimerané vzhľadom na plnenie očakávaní občanov; domnieva sa, že členské štáty by v rámci rešpektovania zásady solidarity a subsidiarity mali zvážiť alternatívne spôsoby financovania tých systémov, ktoré by podporovali dynamické reformy bez toho, aby došlo k nepriaznivého vplyvu na príjmy, napr. prostredníctvom využitia pridanej hodnoty vytvorenej podnikmi; členské štáty by mali ďalej podporovať princíp vertikálnej a horizontálnej subsidiarity medzi inštitúciami a obyvateľstvom;

20.   vyzýva členské štáty, aby lepšie skoordinovali svoje daňové politiky s cieľom zabrániť škodlivej súťaži v oblasti daní, zabezpečiť udržateľné financovanie sociálnej ochrany a dosiahnuť, aby bola daňová politika priaznivejšia pre zamestnanosť; konštatuje skutočnosť, že výška zdanenia kapitálu a spotreby sa počas posledných 30 rokov vo všeobecnosti nezmenila, pričom výška zdanenia práce sa v rovnakom období zvýšila, a odporúča, aby členské štáty koordinovaným spôsobom zvážili možnosti zlepšenia existujúcich daňových systémov v EÚ, pretože daňové reformy tohto typu by prospeli finančnej stabilite národných sociálnych systémov;

21.   zdôrazňuje, že je potrebné posilniť štrukturálne a kohézne fondy s cieľom zohľadniť hospodársku a sociálnu súdržnosť a vyzýva členské štáty, aby na spolufinancovanie národných reforiem efektívnejšie využívali fondy EÚ, akými sú napr. európske štrukturálne fondy; odsudzuje skutočnosť, že nedávna dohoda o finančnom rámci bola evidentne nedostatočná na zabezpečenie primeraných prostriedkov pre programy v prospech súdržnosti, vzdelávania a odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania, mobility a sociálneho dialógu;

22.   zdôrazňuje, že akékoľvek reformy musia byť zvažované v kontexte rozsahu možných pohybov v rozpočte, ale navrhuje, aby reformovaný Pakt stability a rastu ponúkal príležitosti pre sociálne investície, ktoré predtým neboli možné;

Služby verejného záujmu a služby verejného hospodárskeho záujmu

23.   pripomína, že služby verejného záujmu a služby verejného hospodárskeho záujmu sú podstatnými prvkami európskeho sociálneho modelu a sú základom všeobecného poskytovania služieb zdravotníctva, vzdelávania, verejnej dopravy, dodávok vody a energie všetkým občanom; považuje za nevyhnutné, aby sa pri reforme sociálnych systémov EÚ rešpektovali služby verejného záujmu a služby verejného hospodárskeho záujmu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu nielen v rámci zabezpečovania lepšej kvality života občanov, ale aj v rámci zvyšovania efektivity podnikov a zlepšenia ich prístupu k vysoko kvalitnej pracovnej sile;

24.   upozorňuje na to, že v súlade so zásadou subsidiarity je nevyhnutné, aby sa primeraným spôsobom zohľadnili otázky nového typu rodiny a rozšíril rozsah sociálnych služieb, napr. starostlivosť o deti, starostlivosť o osoby s osobitnými potrebami alebo postihnutím, a dlhodobá starostlivosť o staršie osoby; okrem toho je nevyhnutné zachovať vysokú úroveň konzultácií v rámci strednodobého a dlhodobého plánovania;

Sociálny dialóg

25.   pripomína, že sociálny dialóg je vo svojich rôznych podobách základným prvkom tradícií členských štátov a že v súlade s národnými zvykmi a postupmi každá úspešná reforma sociálnych systémov by mala zahŕňať všetky zúčastnené strany, predovšetkým sociálnych partnerov; požaduje obnovu sociálneho dialógu na národnej ako aj európskej úrovni, a aby trialóg získal na európskej úrovni významnejšiu úlohu;

26.   uznáva pozitívnu úlohu, ktorú by mohla zohrávať sociálna zodpovednosť podnikov v rámci podpory sociálnej súdržnosti prostredníctvom vplyvu konania týchto spoločností na každodenný život spoločností, do ktorých sú zapojené, a zvyšovania zodpovednosti spoločností vo vzťahu k subjektom, ktoré v nich majú podiel; odporúča, aby sa na podporu zodpovedného správania spoločností využili požiadavky na predkladanie správ o sociálnych a environmentálnych otázkach, ako aj opatrenia verejnej politiky, ako napr. verejné obstarávanie;

Ľudské zdroje

27.   trvá na tom, že hlavným prvkom modernizácie sociálnych systémov je spolupráca Komisie a členských štátov pri tvorbe konkrétnych programov a iniciatív zameraných na zlepšenie pracovných a životných podmienok a trvalo udržateľný rozvoj ľudských zdrojov, ako napr. stanovovanie cieľov a noriem pre zlepšenie zdravotnej starostlivosti;

28.   vyzýva na širšiu diskusiu o práve všetkých ľudí na dôchodok na prijateľnej úrovni; uvedomuje si obavy, že dôchodkové reformy, ktoré sa začali v mnohých členských štátoch, zvýšia počet dôchodcov, ktorí už žijú v chudobe; zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať pozitívne opatrenia na podporu starších pracovníkov a umožnenie toho, aby mohli zostať na pracovnom trhu, alebo doň opätovne vstúpiť, zabezpečenie spravodlivého prístupu a väčšej flexibility v oblasti výberu systému dôchodkového zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vnútroštátne snahy o riešenie vplyvu demografických zmien na udržateľnosť dôchodkových systémov a chudobu dôchodcov a aby účinnejšie monitorovala vykonávanie súčasných právnych predpisov proti diskriminácii na základe veku;

29.   upozorňuje na situáciu žien, ktorých právo na dôchodok by sa nemalo potlačovať v dôsledku ich rodinného stavu alebo prerušenia zamestnania v dôsledku materskej alebo rodičovskej dovolenky alebo v dôsledku prestávok určených na starostlivosť o deti;

30.   uznáva výhody systémov "pružného zabezpečenia" ("flexicurity"), ktoré by členské štáty mali prijať, v súlade so svojimi podmienkami, aby chránili schopnosť pracovníkov zachovať/nájsť si zamestnanie prostredníctvom mobility a/alebo zlepšenia odborných zručností prostredníctvom odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, a považovať ich za prostriedok podpory zjednotenia pracovného a osobného života, ako aj koncepcií práce a životného cyklu;

31.   berie na vedomie vytvorenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ako potenciálny doplnok Európskeho sociálneho fondu, ako aj snahy členských štátov poskytovať osobitnú podporu pracujúcim pri hľadaní nového alebo lepšieho zamestnania na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

32.   pripomína, že rodová a rasová rovnosť a zásada nediskriminácie sa musia podľa článku 13 Zmluvy o ES, ktorá tvorí právny základ pre príslušné činnosti na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, systematicky začleniť do všetkých sociálnych politík; domnieva sa, že vznikajúce politiky EÚ v oblasti integrácie sú v skutočnosti konkrétnou formou sociálnej politiky, ktorá by sa mala vyvíjať; domnieva sa, že zabezpečenie skutočného začlenenia všetkých: žien, detí, menšín a prisťahovalcov, bude prínosom pre spoločnosť a prinesie sociálne výhody v zmysle súdržnosti a pripravenosti na pracovné prostredie;

33.   zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť opatrenia sociálneho začlenenia a pomoci pri hľadaní práce, ktoré by umožnili osobám, ktoré majú ťažkosti vstúpiť bez pomoci na trh práce začleniť sa do spoločnosti, tak ako je uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12. decembra 2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť(5), a to v záujme uskutočňovania boja proti diskriminácii, ako aj v záujme vytvorenia nástroja umožňujúceho nielen získať príjem a nezávislosť, ale takisto rast a integráciu, a ktorý by nahrádzal a dopĺňal sociálnu ochranu;

Sociálna ochrana

34.   zdôrazňuje, že systémy sociálnej ochrany by mali byť efektívne v dosahovaní svojich cieľov predchádzania a boja s chudobou a sociálnym vylúčením, predovšetkým s dôrazom na odstraňovanie nástrah chudoby;

35.   domnieva sa, že v rámci dosahovania sociálneho začleňovania je zamestnanosť rozhodujúcim faktorom; vyzýva preto, aby sa prijali reformy, ktoré zamerajú verejné výdavky na zvyšovanie miery zamestnanosti a návratu do zamestnania a budú podnecovať k práci prostredníctvom odstránenia nástrah chudoby a iných foriem sociálneho vylúčenia, a ktoré sa budú urýchlene zaoberať problematikou počtu nezamestnaných žien a osôb patriacich k niektorým etnickým menšinám, z ktorých mnohí čelia spoločenským a/alebo štrukturálnym prekážkam v rámci vstupu na pracovný trh; vyzýva na štúdium a riešenie osobitných problémov, ktorým čelia ženy patriace k etnickým menšinám a prisťahovalkyne;

36.   uznáva, že v prístupe "flexicurity" je vytvorenie a zachovanie adekvátneho mechanizmu sociálnej ochrany nevyhnutným predpokladom flexibility, rovnako ako dôsledná ochrana proti nespravodlivému prepusteniu;

Vonkajšia dimenzia

37.   znovu zdôrazňuje, že iba ak si EÚ dokáže zachovať svoju hospodársku a sociálnu súdržnosť, bude schopná úspešne chrániť záujmy EÚ na medzinárodnej úrovni;

38.   uznáva, že napriek svojim pozitívnym efektom, globalizácia vytvára hospodársku a sociálnu nerovnováhu, a preto vzbudzuje u občanov Európy hlbokú obavu, predovšetkým v členských štátoch s vysokou mierou nezamestnanost a regiónoch najviac postihnutých zmenou sídla spoločností; preto vyzýva členské štáty, aby vykonali štrukturálne reformy, ktoré sú potrebné preto, aby EÚ ostala atraktívnou na svetovej scéne, s produktmi a službami vysokej hodnoty;

39.   zdôrazňuje, že EÚ by mala sebaisto presadzovať svoje sociálne hodnoty solidarity a sociálnej spravodlivosti vo všetkých obchodných a rozvojových rokovaniach a dohodách;

40.   vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali politické opatrenia v súvislosti s tretími krajinami s vysokým hospodárskym rastom (Brazília, Rusko, India a Čína) a dosiahli model rozvoja, ktorý zaistí rešpektovanie ľudských práv, demokracie, slobody, pracovné a environmentálne štandardy a sociálnu spravodlivosť; vyzýva EÚ na pomoc pri hľadaní globálnej rovnováhy medzi hospodárskym rastom a vysokými sociálnymi a environmentálnymi štandardmi;

41.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na fórach, ako napr. MOP, Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) a viacstranné environmentálne agentúry, postupovali jednotne; je presvedčený najmä o tom, že úsilie MOP by sa malo väčšmi integrovať do dohôd Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a zastáva názor, že je potrebné začleniť základné pracovné normy MOP do stratégií EÚ pri rokovaniach s WTO a pri dvojstranných rokovaniach; vyzýva Komisiu, aby na základe dvojstranných dohôd zabezpečila, aby sa dodržiavali aspoň normy MOP s cieľom odstrániť detskú prácu a zaručiť humánne pracovné podmienky;

42.   víta zavedenie nového všeobecného systému preferencií plus (GSP +), ktorý zabezpečuje podnety na vyššie sociálne a environmentálne normy a žiada, aby sa tento prístup rozšíril aj na dvojstranné obchodné dohody; konštatuje, že je potrebné, aby Komisia podrobne monitorovala vykonávanie tohto systému s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto noriem;

o
o   o

43.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 310, 16.12.2004, s. 1. (2) Prijaté texty, P6_TA(2006)0010. (3) Prijaté texty, P6_TA(2006)0089. (4) Ú. v. EÚ C 247 E, 6. 10. 2005, s. 88. (5) Ú. v. ES L 337, 13.12.2002, s. 3.

Uznesenie Európskeho parlamentu o zlepšovaní duševného zdravia obyvateľstva - k stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu (2006/2058(INI))

P6_TA(2006)0341 A6-0249/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie s názvom "Zlepšovanie duševného zdravia obyvateľstva. K stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu" (KOM(2005)0484),

–   so zreteľom na články 2, 13 a 152 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(1),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2),

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 18. novembra 1999 o podpore duševného zdravia(3),

–   so zreteľom na vyhlásenie európskej ministerskej konferencie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 15. januára 2005 o ochrane duševného zdravia pre Európu – výzvy a riešenia,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(4),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0249/2006),

A.   keďže u jedného zo štyroch ľudí v Európe sa počas života aspoň raz vyskytne závažná duševná choroba; keďže duševné choroby priamo či nepriamo postihujú každého obyvateľa EÚ a podľa odhadov každý rok trpí závažnou depresiou 18,4 milióna ľudí v EÚ vo veku medzi 18 a 65 rokov; keďže dobré duševné zdravie umožňuje občanom rozvíjať sa na intelektuálnej i emocionálnej úrovni a začleniť sa do spoločenského, školského a profesionálneho života; keďže zlé duševné zdravie vedie naopak k výdavkom, sociálnemu vylúčeniu a poznačeniu,

B.   keďže duševné choroby podstatne uberajú z kvality života ľudí, ktorých priamo alebo nepriamo zasahujú,

C.   keďže ekonomické náklady súvisiace s poruchami duševného zdravia sú pre spoločnosť obrovské – v členských štátoch predstavujú podľa niektorých odhadov hodnotu 3 až 4 % HDP,

D.   keďže duševné choroby už teraz majú výrazný hospodársky, zdravotný a sociálny dosah, ktorý sa bude zvyšovať v dôsledku stúpajúcej miery výskytu, ktorá súvisí so starnutím populácie a zmenami v spoločnosti,

E.   keďže každoročne približne 58 000 obyvateľov EÚ spácha samovraždu, čo je viac ako ročný počet úmrtí pri dopravných nehodách alebo následkom HIV/AIDS, a keďže desaťnásobné množstvo ľudí sa o samovraždu pokúsi,

F.   keďže podľa rozdelenia zodpovedností podľa Zmluvy o ES spočíva pridaná hodnota stratégie Spoločenstva v oblasti duševného zdravia ľudí v Európe najmä v oblasti prevencie,

G.   keďže v niektorých európskych krajinách sa až 85 % finančných prostriedkov určených na podporu duševného zdravia vydá na udržiavanie veľkých inštitúcií,

H.   keďže nedostatok porozumenia a investícií na podporu duševného zdravia prispieva k zhoršeniu zdravia a postihnutia medzi jednotlivcami a tiež k spoločenským problémom,

I.   keďže približne 40 % všetkých väzňov trpí niektorou formou duševnej poruchy a keďže je u nich až sedemkrát vyššia pravdepodobnosť spáchania samovraždy ako u ľudí žijúcich v spoločnosti a keďže nevhodné uväznenie môže zhoršiť poruchu a zabrániť vyliečeniu,

J.   keďže v celej EÚ sa nevenuje dostatok pozornosti a prostriedkov duševnému zdraviu detí a mladých ľudí napriek tomu, že výskyt duševných chorôb medzi mladými ľuďmi má výrazne stúpajúcu tendenciu,

K.   keďže je zrejmé, že v oblasti zdravia existuje rodová rozdielnosť, najmä pokiaľ ide o poruchy stravovania, neurodegeneratívne poruchy, schizofréniu, poruchy nálady, úzkosť, paniku, depresiu, nadmerné užívanie alkoholu a iných psychoaktívnych látok, a aj pokiaľ ide o samovraždy a delikvenciu, čo sú oblasti, v ktorých je tiež potrebný systematický výskum,

L.   keďže ženy vyhľadávajú pomoc špecializovaných služieb častejšie ako muži a predpisuje sa im dvakrát viac psychotropných liekov ako mužom; keďže z farmakokinetických štúdií vyplýva, že ženy tieto látky znášajú horšie,

M.   keďže prevencia, skorá diagnostika, zákrok a liečba duševných porúch výrazne znižujú osobné, finančné a spoločenské následky,

N.   keďže veľké množstvo ľudí trpí neurodegeneratívnymi poruchami a predpokladá sa, že počet týchto ľudí bude narastať okrem iného z dôvodu dlhšieho priemerného veku a s tým súvisiacim nárastom staršieho obyvateľtva,

O.   keďže vo väčšine krajín EÚ prebieha posun od dlhodobej ústavnej starostlivosti k životu v komunitách so službami starostlivosti, a to tak u detí s vývojovými poruchami a poruchami správania, ktoré ohrozujú ich normálny vývoj, najmä v oblasti vzdelania, ako aj u dospelých s chronickými a závažnými poruchami a u osôb s poruchami učenia, ale keďže tento posun prebieha bez riadneho plánovania a financovania služieb v rámci komunít,

P.   keďže problémy duševného zdravia spojené s násilím na ženách a dievčatách sa identifikujú chabo; keďže svedectvá o šikanovaní sa zvyčajne neberú do úvahy, pričom mnoho žien a dievčat nie je ochotných vypovedať o násilnom zaobchádzaní, ktorého obeťami sa stali, pokiaľ ich o to lekári a lekársky personál priamo nepožiadajú,

Q.   keďže predpokladom dobrého duševného zdravia je výchova v zdravom rodinnom prostredí, ktoré poskytuje tak materiálnu ako aj psychologickú bezpečnosť a rodičovskú lásku,

1.   víta záväzok Komisie podporovať duševné zdravie; žiada, aby podpora duševného zdravia s dôrazom na prevenciu mala vyššiu prioritu v rámci politiky EÚ v oblasti zdravia a v oblasti výskumu a je presvedčený, že by sa mala uplatňovať i v politikách a právnych predpisoch všetkých riaditeľstiev Komisie a ministerstiev členských štátov, čo by bolo záväzkom k harmonizácii súčasných vnútroštátnych a medzinárodných ukazovateľov duševného zdravia, s cieľom zabezpečiť na úrovni EÚ porovnateľný súbor údajov;

2.   domnieva sa, že rodový rozmer sa v Zelenej knihe Komisie dostatočne nevzal do úvahy; žiada preto, aby sa tento rozmer systematicky zohľadňoval v navrhovaných opatreniach na podporu duševného zdravia, v preventívnych opatreniach a vo výskume, keďže doteraz vykonané štúdie v rámci výskumu boli nedostatočné a neadekvátne do tej miery, že pokrok dosiahnutý v oblasti prevencie a liečenia duševných chorôb bol zreteľne menší ako pokrok zaznamenaný pri iných druhoch chorôb;

3.   zastáva názor, že pri sledovaní pacientov zohrávajú lekári najdôležitejšiu úlohu;

4.   je presvedčený, že dobré duševné zdravie je nevyhnutnou podmienkou všeobecného zdravia a blaha občanov Európy a zdravej hospodárskej výkonnosti EÚ; vyslovuje sa za všetky opatrenia, ktorých cieľom je prevencia duševných porúch, a podporuje ich;

5.   zdôrazňuje, že je potrebné uvažovať o najvhodnejšom spôsobe využívania dostupných nástrojov Spoločenstva, akým je napríklad siedmy rámcový program Spoločenstva pre výskum, aby sa vytvorili možnosti na podporu výskumu duševného zdravia v EÚ;

6.   je presvedčený, že súčasťou každého budúceho návrhu Komisie týkajúceho sa duševného zdravia by malo byť partnerstvo a konzultácie s tými, ktorí trpeli alebo trpia duševnými chorobami, ich rodinami, opatrovateľmi a mimovládnymi organizáciami, ktoré ich podporujú, združeniami rodinných príslušníkov a ďalšími zúčastnenými stranami, a to s cieľom, aby boli rozhodovacie postupy reprezentatívnejšie a prístupné pre všetkých, a podpora spolupráce medzi členmi rodín psychiatrických pacientov;

7.   upozorňuje na veľké rozdiely vo výdavkoch na duševné zdravie v jednotlivých členských štátoch, a to tak v absolútnej výške, ako aj v pomere k výdavkom na celkovú zdravotnú starostlivosť;

8.   domnieva sa, že na dosiahnutie troch cieľov – podpory duševného zdravia, jeho zlepšenia a prevencie duševných porúch – budú potrebné rôzne akcie; je presvedčený, že cieľom takýchto akcií by malo byť poskytovanie potrebných informácií, získavanie potrebných znalostí a rozvíjanie príslušných prístupov a zručností s cieľom zaručiť duševné a telesné zdravie a zvýšiť kvalitu života občanov Európy;

9.   zdôrazňuje potrebu opatrného používania výrazov ako "zlé duševné zdravie", "duševné poruchy", "závažná duševná choroba" a "porucha osobnosti";

10.   zdôrazňuje dôležitosť včasného vyšetrenia, zistenia a diagnózy, ako aj integrovanej liečby prispôsobenej konkrétnym potrebám;

11.   zdôrazňuje potrebu boja proti nerovnostiam pri liečbe duševných chorôb, ktoré sú v tejto oblasti zrejmé, a to prostredníctvom primeraných akcií;

12.   žiada, aby sa osoby s poruchami učenia zahrnuli do všetkých budúcich stratégií, keďže čelia podobným problémom ako osoby s duševnými poruchami vrátane sociálneho vylúčenia, hospitalizácie v liečebnom ústave, porušovania ľudských práv, diskriminácie, stigmy a nedostatku podpory pre nich, ich rodiny a ich opatrovníkov; zároveň vyzýva na zvýšenie úsilia s cieľom identifikovať kognitívne nadané deti a mladých ľudí ako takých a poskytnúť im kvalitnejšiu podporu;

13.   zdôrazňuje dôležitosť vzájomnej pomoci a rozhodujúcej úlohy, ktorú zohrávajú osobné skúsenosti nadobudnuté pri liečbe, chorobe a uzdravovaní;

14.   víta skutočnosť, že Komisia vyzdvihuje deti, zamestnancov, starších ľudí a znevýhodnených členov spoločnosti ako kľúčové cieľové skupiny, avšak toto zameranie by rozšíril napríklad o osoby s vážnymi duševnými chorobami, osoby s dlhodobými a smrteľnými chorobami, zdravotne postihnutých, väzňov, etnické a iné menšinové skupiny, bezdomovcov, prisťahovalcov, osoby s neistým zamestnaním a nezamestnaných, a o celú škálu problémov súvisiacich s duševným zdravím a starostlivosťou s osobitným zreteľom na ženy;

15.   uznáva, že porucha osobnosti predstavuje pre oblasť diagnózy, liečby, alebo riadenia a starostlivosti osobitnú výzvu a vyžaduje si intenzívnejší výskum a špecifickú politiku; vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť aj agresivite, rozhodujúcim faktorom agresívneho správania a jeho psychologickým dôsledkom;

16.   uznáva, že muži a ženy môžu mať rozdielne potreby týkajúce sa duševného zdravia a vyzýva na ďalší výskum, najmä na výskum súvislosti medzi povinnou ústavnou starostlivosťou o pacienta a sebapoškodzovaním a vyššou mierou predpisovania psychotropných liekov u žien;

17.   zdôrazňuje potrebu výskumu dokázaných rozdielov v štruktúre a činnosti mužského a ženského mozgu s cieľom vyvinúť v oblasti duševného zdravia osobitné koncepcie a spôsoby liečby pre obe pohlavia;

18.   žiada, aby sa matkám pred narodením a po narodení dieťaťa poskytla pomoc, aby sa zabránilo depresiám alebo iným psychopatologickým prejavom, ktoré sa v takýchto situáciách vyskytnú vo veľkom množstve;

19.   domnieva sa, že dobré duševné zdravie matiek a rodičov umožní deťom vyvíjať sa bez prekážok a dospieť na zdravých dospelých jedincov;

20.   vyzýva na spoluprácu orgánov a multisdisciplinárny prístup s cieľom riešiť zložité situácie súvisiace s duševným zdravím, akými sú napríklad optimálna podpora detí a dospievajúcich s vývojovými poruchami alebo poruchami správania alebo stravovacími poruchami a/alebo detí, ktorých rodičia často sami trpia duševnými problémami (alebo sú dlhodobo umiestnení v ústave);

21.   poukazuje na to, že spoločensky vytvorená predstava o tom, ako má vyzerať dievčenské a ženské telo, má vplyv na duševné zdravie a pohodu dievčat a žien, čo vedie okrem iného k zvýšeniu výskytu porúch stravovania;

22.   poukazuje na to, že korene duševných chorôb a porúch obyčajne siahajú až do raného detstva, a zdôrazňuje dôležitosť výskumu zdravého raného detstva;

23.   zdôrazňuje dôležitosť priebežnej odbornej prípravy a doškoľovacích kurzov pre sprostredkovateľov: pedagogických pracovníkov, opatrovníkov, pracovníkov v oblasti sociálnych a právnych služieb a zamestnávateľov;

24.   víta skutočnosť, že v Zelenej knihe sa uznáva, že sociálne a environmentálne faktory, akými sú napríklad osobná skúsenosť, rodina a sociálna podpora, životné podmienky, akými sú napríklad chudoba, život vo veľkomestách a izolácia na vidieku, a pracovné podmienky, ako sú neistota v zamestnaní, nezamestnanosť a dlhá pracovná doba, zohrávajú svoju úlohu pri duševnom zdraví; zdôrazňuje, že duševné poruchy sú jednou z príčin predčasného odchodu do dôchodku a invalidných dôchodkov;

25.   domnieva sa, že dobré pracovné podmienky prispievajú k duševnému zdraviu a vyzýva zamestnávateľov, aby zaviedli politiku "duševného zdravia v práci" ako nevyhnutnú súčasť svojej zodpovednosti za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s cieľom zabezpečiť pre osoby s duševnými poruchami čo najlepšie pracovné miesta a čo najvhodnejším spôsobom ich začleniť do trhu práce, a žiada, aby sa tieto politiky zverejňovali a monitorovali v rámci platných právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia, pričom sa musia vziať do úvahy i potreby a stanoviská pracujúcich;

26.   víta sociálne iniciatívy v rámci sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, ktoré podporujú nediskriminačné zaobchádzanie s duševne chorými osobami, sociálnu integráciu osôb s duševným postihnutím a predchádzanie stresu na pracovisku;

27.   v súvislosti so stratégiou zamestnanosti EÚ zdôrazňuje vplyv duševného zdravia na zamestnanosť a súčasne vplyv nezamestnanosti na stav duševného zdravia ľudí;

28.   je presvedčený, že členské štáty by mali spolupracovať s cieľom nájsť a uplatňovať účinné stratégie na zníženie počtu samovrážd, najmä medzi mladými ľuďmi a ďalšími rizikovými skupinami;

29.   žiada, aby sa väčšmi uznala súvislosť medzi diskrimináciou, násilím a zlým duševným zdravím, keďže táto súvislosť zdôrazňuje potrebu boja proti všetkým formám násilia a diskriminácie v rámci stratégie podpory duševného zdravia prostredníctvom prevencie;

30.   považuje starnutie európskeho obyvateľstva za jednu z najdôležitejších úloh v súvislosti s duševným zdravím a žiada, aby sa kládol väčší dôraz na výskum mechanizmov a príčin neurodegeneratívnych ochorení alebo iných psychiatrických chorôb u ľudí v pokročilom veku, ako aj na ich prevenciu a starostlivosť vrátane vývoja nových spôsobov liečby;

31.   ďalej sa domnieva, že je potrebné klásť dôraz na súvislosť medzi spotrebou alkoholu a nelegálnych drog a duševnými poruchami; zastáva názor, že alkohol a drogová závislosť spôsobujú vážne problémy v oblasti duševného a telesného zdravia a pre spoločnosť ako celok; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr preskúmala účinnosť programov detoxikácie a liečebných metód;

32.   zdôrazňuje, že k osobám, ktoré trpia duševnými poruchami, by sa malo pristupovať a starať sa o ne dôstojne a ľudsky a že zdravotná starostlivosť a podporné služby by sa mali vyznačovať účinnosťou, vysokou kvalitou, prístupnosťou pre všetky osoby a univerzálnosťou, že by sa malo jednoznačne objasniť ich právo na podrobenie sa alebo nepodrobenie sa liečbe, že vždy, keď je to možné, by mali mať právo zúčastňovať sa na rozhodovaní o svojej vlastnej liečbe a spoločne s nimi by sa mali konzultovať služby, že predpísané lieky by mali mať čo najmenej vedľajších účinkov a že by mali existovať informácie a odporúčania pre tých, ktorí by chceli prestať užívať lieky bezpečným spôsobom;

33.   domnieva sa, že použitie nátlaku, ako aj povinná liečba sú kontraproduktívne; vyjadruje presvedčenie, že všetky formy ústavnej starostlivosti a povinnej liečby by mali byť časovo obmedzené a mali by sa podľa možností pravidelne preskúmať a závisieť od súhlasu pacienta, alebo v prípade absencie súhlasu pacienta od povolenia príslušných orgánov, ktoré sa využije iba ako posledné riešenie;

34.   zastáva názor, že je potrebné sa vyhnúť akémukoľvek obmedzovaniu osobných slobôd s osobitným zreteľom na obmedzovanie fyzickej slobody, čo si vyžaduje monitorovanie, overovanie a opatrnosť zo strany demokratických inštitúcií, ktoré sú zodpovedné za presadzovanie práv jednotlivca, s cieľom bojovať proti zneužívaniu;

35.   žiada, aby ústrednou témou akejkoľvek budúcej stratégie bolo odstránenie stigmy, napríklad prostredníctvom každoročných kampaní o otázkach duševného zdravia v záujme boja proti ignorácii a nespravodlivosti, keďže stigma spojená s duševnou chorobou vedie k odmietaniu v každej oblasti spoločenského života, od zamestnania po rodinu a od komunity až po odborných zdravotníckych pracovníkov; navyše sa domnieva, že v záujme zlepšenia duševného zdravia a podmienok pacientov by sa mali zaručiť základné sociálne a občianske práva, ako napríklad právo na bývanie a ekonomickú podporu pre osoby, ktoré nie sú spôsobilé pracovať, ako aj právo na uzavretie manželstva a spravovanie svojich vlastných záležitostí; ďalej sa domnieva, že stigma je v skutočnosti formou diskriminácie a malo by sa proti nej bojovať prostredníctvom antidiskriminačných zákonov;

36.   uznáva, že súčasťou stigmy je rozšírený názor, že poruchy duševného zdravia sú akútne a celoživotné, pričom je potrebné zdôrazniť, že so správnou pomocou sa dokážu niektorí pacienti vyliečiť a iným príznaky ustúpia alebo dosiahnu dostatočnú úroveň funkčnosti alebo stability;

37.   zdôrazňuje potrebu reformovania služieb starostlivosti o duševné zdravie tak, aby sa ich základom stala vysokokvalitná domáca starostlivosť v rámci komunít alebo v chránenom bývaní s prístupom k riadnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, s pravidelným monitorovaním a hodnotením, s respitnou starostlivosťou o ľudí trpiacich duševnými problémami a ich opatrovateľov, s jedným kontaktným miestom na prístup k zdravotným a sociálnym službám a službám spojeným s bývaním, vzdelávaním, dopravou, sociálnymi dávkami a ďalším službám; zdôrazňuje, že tento prístup by sa mal podporiť celým rozsahom ústavných služieb pri akútnych, chronických alebo bezpečnostných potrebách, ale vždy s nezávislým sledovaním každého, kto je nútene v ústavnej starostlivosti;

38.   zdôrazňuje, že vzhľadom na uvedenú skutočnosť je potrebné podporovať združenia psychiatrických pacientov a všetky činnosti zamerané na integráciu užívateľov a bývalých pacientov a vyčleniť finančné zdroje na vzdelávanie pracovníkov, aby dokázali vziať do úvahy všetky potreby psychiatrických pacientov;

39.   zdôrazňuje, že je potrebné neustále vzdelávať všeobecných a rodinných lekárov a iných pracovníkov v primárnych zdravotníckych službách o otázke duševného zdravia;

40.   uznáva, že miestna samospráva zohráva veľmi dôležitú úlohu pri podporovaní dobrého duševného zdravia, podpore osôb so zlým duševným zdravím v mieste ich bydliska a spájaní rozličných prvkov prístupu rôznych orgánov k poskytovaniu služieb duševného zdravia;

41.   je presvedčený, že dvojitá diagnóza ľudí s duševnými problémami a závislosťou by mala normálne viesť k súbežnému liečeniu;

42.   zdôrazňuje, že duševná a telesná stránka zdravia sú navzájom prepojené, že duševné poruchy môžu mať biologický, sociálny, citový alebo historický pôvod, na ktorý je potrebné sa zamerať, ak má byť niektorý z ostatných prístupov úspešný, a že niektoré psychiatrické lieky môžu v skutočnosti zhoršiť biologickú príčinu stavu;

43.   vyzýva na to, aby sa venovalo viac pozornosti psychologickým dôsledkom a symptómom somatických chorôb; pripomína, že je potrebné, aby sa v lekárskych správach prisudzoval rovnaký význam duševnému a telesnému stavu, vrátane v súvislosti s liečením závažných a/alebo neliečiteľných ochorení a domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa zdravotnícky personál a pracovníci rýchlej zdravotníckej pomoci pôsobiaci v iných špecializovaných odvetviach neustále vzdelávali v oblasti psychopatológie, pretože poruchy zostávajú často nediagnostikované alebo sa podceňujú;

44.   podporuje vyjadrenia Komisie o odinštitucionalizovaní, pretože dlhodobý pobyt v psychiatrických zariadeniach môže viesť k pretrvávaniu a zhoršeniu psychopatologických stavov, k posilneniu stigmy a sociálneho vylúčenia, ale uznáva, že sa musí vyvinúť väčšie úsilie na presvedčenie verejnosti o tom, že u ľudí so závažnými duševnými poruchami alebo poruchami učenia sa sa dosiahnu lepšie výsledky v prípade starostlivosti v rámci miestnych komunít;

45.   navrhuje, aby Komisia zhromažďovala prostredníctvom programu verejného zdravia údaje o duševných chorobách, počte vyliečených pacientov a o efektívnosti ich opätovnej integrácie do spoločnosti;

46.   navrhuje, aby Komisia určila zariadenia a príklady osvedčených postupov a podrobné informácie o nich poskytla všetkým členským štátom, pričom tieto demonštračné zariadenia by boli porovnateľné so zariadeniami Svetovej zdravotníckej organizácie v rámci jej programu Národy za duševné zdravie; domnieva sa, že demonštračné zariadenia, demonštračná liečba a demonštračné stratégie prevencie by mohli byť dôležitou súčasťou znižovania rozdielov týkajúcich sa duševného zdravia medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby do hľadania demonštračných zariadení, demonštračnej liečby a demonštračných stratégií prevencie zapojila vedomostné inštitúty;

47.   domnieva sa, že keďže (podľa rezolúcie valného zhromaždenia OSN A/RES/46/119 zo 17. decembra 1991 o ochrane osôb s duševnými poruchami a zlepšovaní starostlivosti o duševné zdravie) všetci ľudia majú právo na čo najlepšiu možnú starostlivosť o duševné zdravie, mali by sa rozširovať osvedčené postupy a príslušné informácie, ktoré by mali byť dostupné verejnosti;

48.   je presvedčený, že pojem "liečba" by sa mal interpretovať v širokom zmysle, pričom by sa malo zdôrazňovať určovanie a odstraňovanie sociálnych a environmentálnych faktorov, pričom používanie liekov by malo byť poslednou možnosťou najmä v prípade detí a mladých ľudí; kritizuje rastúcu medikalizáciu a patologizáciu fáz života bez toho, aby sa dôsledne hľadali príčiny; žiada o zohľadnenie faktorov ako sú osobné skúsenosti, rodina, sociálna podpora a životné a pracovné podmienky, ktoré zohrávajú svoju úlohu pri duševných chorobách, ako aj genetických faktorov;

49.   upozorňuje na veľký počet detí, ktoré najmä v niektorých nových členských štátoch vyrastajú v zariadeniach štátnej starostlivosti; naliehavo žiada Komisiu, aby účinnejšie podporila vytvorenie alternatívnych systémov, ktoré by pomohli rodičom z rizikových skupín náležite sa starať o svoje deti; požaduje projekt Duševné zdravie detí a dospievajúcich v rozšírenej Európe: rozvoj účinných politík a postupov, ktorým by sa usmerňoval pokrok v súvislosti so stratégiou v oblasti duševného zdravia detí v členských štátoch EÚ, aby sa táto stratégia začala čo najrýchlejšie realizovať a aby sa účinne vykonávala;

50.   je tiež presvedčený, že okrem liečby je potrebné aj vhodné sociálne a pracovné prostredie, ako aj podpora rodiny a spoločnosti, aby sa zabránilo problémom s duševným zdravím a zlepšila a podporila sa duševná pohoda, a liečebná stratégia na rehabilitáciu osôb s duševnými poruchami; zdôrazňuje potrebu výskumu prostredí, ktoré sú vhodné pre duševné zdravie a rekonvalescenciu;

51.   žiada Komisiu, aby podporovala prebiehajúce reformy vo všetkých členských štátoch, v ktorých dochádzalo k zneužívaniu psychiatrie, nadmernému užívaniu liekov alebo uväzňovaniu či využívaniu neľudských postupov, ako sú postele s klietkou alebo nadmerné používanie samotiek, a to najmä v niektorých nových členských štátoch; zdôrazňuje, že v niektorých nových členských štátoch sa ukazovatele duševného zdravia v spoločnosti zvyčajne posúvajú nesprávnym smerom, dochádza k mnohým samovraždám, násiliu a k vzniku závislostí, najmä od alkoholu; zdôrazňuje, že tieto krajiny zdedili nedostatočné systémy starostlivosti o duševné zdravie a veľké psychiatrické zariadenia a zariadenia starostlivosti, ktoré zvyšujú sociálne vylúčenie a stigmu, zatiaľ čo sa zároveň prejavuje nedostatok verejných služieb, ktoré treba integrovať do systémov všeobecného zdravia a sociálnej ochrany; vyzýva Komisiu, aby do programu prístupových rokovaní EÚ začlenila reformu psychiatrie; domnieva sa, že väzenie nie je vhodným prostredím pre ľudí trpiacich zlým duševným zdravím a mali by sa aktívne hľadať iné alternatívy;

52.   vyzýva na ďalší výskum terapeutických a psychologických intervencií, vývoj účinnejších liekov s menším počtom vedľajších účinkov, výskum určujúcich faktorov duševných porúch a samovrážd a merania výsledkov investícií do podpory duševného zdravia a metód prispievajúcich k úspešnej rekonvalescencii a remisii; vyzýva najmä na to, aby sa venovala osobitná pozornosť výskumu liekov, ktoré sú vhodnejšie pre deti; okrem toho zdôrazňuje, že výskum sa nesmie obmedzovať len na lieky, ale musí sa rozšíriť na epidemiologické, psychologické a ekonomické štúdie prostredia a sociálnych kľúčových faktorov duševných chorôb; ďalej žiada o zvýšené zapojenie užívateľov služieb do všetkých aspektov výskumu v oblasti duševného zdravia;

53.   je tiež presvedčený, že je potrebný ďalší výskum stigmatizácie a spôsobov boja proti nej, skúseností jednotlivých užívateľov služieb a ich opatrovateľov, pracovných vzťahov medzi rôznymi službami a profesiami a bývalými užívateľmi služieb a cezhraničného poskytovania služieb;

54.   je presvedčený, že financovanie služieb v oblasti duševného zdravia, aby bolo účinné a získalo si dôveru verejnosti, by malo byť dostatočné na to, aby odzrkadlilo náklady duševných porúch pre jednotlivcov, služby zdravotnej a sociálnej starostlivosti a spoločnosť ako celok;

55.   domnieva sa, že je nevyhnutné uplatňovať vysoko kvalitné a individuálne prispôsobené metódy podpory duševného zdravia, pri ktorých sa zohľadnia špecifické potreby jednotlivcov a cieľových skupín;

56.   uznáva významný prínos rodinných príslušníkov a neformálnych opatrovateľov v rámci podpory ľudí, ktorí trpia duševnými problémami, a rovnako uznáva, že mnohí z nich budú sami potrebovať starostlivosť, a ak majú starostlivosť naďalej poskytovať, budú potrebovať informácie a podporu zo strany odborníkov; ďalej uznáva cenný prínos užívateľov služieb pri vzájomnej podpore;

57.   zdôrazňuje, že je potrebné používať slovnú zásobu a terminológiu, ktorá pomôže v boji proti stigme, napríklad pri opatreniach na odstránenie predsudkov, na zmenu zaužívaných názorov a na kritiku stereotypov v súvislosti s každou kategóriou duševných porúch;

58.   žiada, aby Komisia zriadila skupinu na koordináciu a monitorovanie aktivít v oblasti duševného zdravia, ktorej úlohou by bolo zhromažďovanie informácií o postupoch v oblasti duševného zdravia a podpore duševného zdravia v EÚ, hodnotenie dostatočnosti súčasných odborníkov a infraštruktúry v oblasti duševného zdravia (z hľadiska počtu a vzdelania), a rozširovanie informácií o osvedčených postupoch do všetkých členských štátov a všetkým stranám zapojeným do liečby duševného zdravia; zdôrazňuje, že združenia pacientov, tí, ktorí poskytujú liečbu, inštitúcie poskytujúce starostlivosť a vedomostné inštitúcie sa musia zahrnúť do skupiny na koordináciu a monitorovanie aktivít v oblasti duševného zdravia;

59.   vyzýva Komisiu, aby nadviazala na Zelenú knihu a predložila návrh smernice o duševnom zdraví v Európe a ochrane a dodržiavaní občianskych a základných práv osôb trpiacich duševnými poruchami;

60.   žiada EÚ a krajiny AKT, aby úzko spolupracovali pri investovaní do dobrého duševného zdravia prostredníctvom rozvoja a politík dohodnutých v Cotonou;

61.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, pristupujúcim a kandidátskym krajinám, krajinám AKT a WHO v Európe.

(1) Ú. v. EÚ C 364, 18.12.2000, s. 1. (2) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (3) Ú. v. ES C 86, 24.3.2000, s. 1. (4) Text prijatý toho dňa, P6_TA(2006)0115.

Uznesenie Európskeho parlamentu o akčnom pláne 2006 - 2008 na zjednodušenie a zlepšenie spoločnej politiky rybného hospodárstva (2006/2053(INI))

P6_TA(2006)0342 A6-0228/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu nazvané "Akčný plán 2006 - 2008 na zjednodušenie a zlepšenie spoločnej politiky rybného hospodárstva" (KOM(2005)0647),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Perspektívy zjednodušenia a zlepšenia legislatívneho prostredia Spoločnej politiky rybného hospodárstva" (KOM(2004)0820) a na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom "Analýza možností zjednodušenia a zlepšenia legislatívneho prostredia spoločnej politiky rybného hospodárstva a jej uplatnenie" (SEK(2004)1596),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom "Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva, stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia" (KOM(2005)0535),

–   so zreteľom na závery Rady z 15. apríla 2005 týkajúce sa oznámenia Komisie s názvom "Perspektívy zjednodušenia a zlepšenia legislatívneho prostredia spoločnej politiky rybného hospodárstva" (8077/2005),

–   so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu o lepšom zákonodarstve zo 16. decembra 2003, uzavretú medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou(1),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0228/2006),

A.   keďže zlepšenie a zjednodušenie legislatívneho prostredia s cieľom jeho zefektívnenia a sprehľadnenia je prioritnou úlohou pre Európsku úniu v prospech občanov a v rámci posilnenia konkurencieschopnosti, rastu a trvalo udržateľného rozvoja, prispievajúc tak k cieľom Lisabonskej stratégie,

B.   keďže správne orgány v členských štátoch a pracovníci odvetvia vyjadrujú poľutovanie nad rozptýlením a hromadením opatrení, nad nedostatočnou zrozumiteľnosťou a prístupnosťou platných textov, ako aj nad ťažkosťami vyplývajúcimi z administratívnej záťaže z dôvodu mnohých, niekedy nadbytočných povinností,

C.   keďže do zjednodušovania pravidiel, ktoré riadia spoločnú politiku rybného hospodárstva (SPRH), musia byť významne zapojení rybári a ostatné zúčastnené strany,

D.   keďže s odvetvím rybolovu treba konzultovať v termínoch, ktoré umožnia jeho efektívnu účasť a skoršie zapojenie do rozhodovacieho procesu,

E.   keďže účinnosť SPRH je úzko spojená so zavedením harmonizovaného inšpekčného a kontrolného systému uplatniteľného na všetkých pracovníkov odvetvia rybolovu,

1.   s nadšením víta tento sektorový akčný plán na zjednodušenie a zlepšenie SPRH;

2.   plne podporuje zámery definované Komisiou, najmä zlepšenie jasnosti platných textov, ich zjednodušenie, ako aj ich lepšie sprístupnenie, zníženie pracovnej záťaže a administratívnych nákladov správnych orgánov poverených riadením rybolovu a zmiernenie administratívnej záťaže a obmedzenia rybárov;

3.   víta metodológiu navrhnutú Komisiou, najmä vytvorenie trojročného akčného plánu na obdobie rokov 2006-2008;

4.   podporuje názor Komisie, že je potrebné sústrediť snahy o zjednodušenie na politiku zachovania a na monitorovanie aktivít rybolovu;

5.   domnieva sa, že je podstatné, aby sa skutočne posilnila predlegislatívna konzultácia všetkých strán, ktorých sa plánované opatrenia týkajú a že táto konzultácia by sa podľa možnosti mala uskutočňovať skoro, aby tak zainteresované strany mohli účinne prispieť k prípravným prácam pred každým legislatívnym návrhom;

6.   domnieva sa, že všetkým legislatívnym návrhom musia predchádzať dopadové štúdie; ktoré sa musia opierať o presné, objektívne a kompletné informácie a že musia byť vo vhodnom čase zverejnené;

7.   domnieva sa, že je nevyhnutná dostatočne dlhá lehota medzi dátumom prijatia a dátumom uplatnenia každého nového pravidla, aby mali zúčastnené strany dostatočný čas na prispôsobenie sa;

8.   domnieva sa, že regulačné texty sa musia pripravovať presnejšie a tak, aby im mohli zúčastnené subjekty porozumieť;

9.   domnieva sa, že na základe objektívnych a jasne definovaných ukazovateľov je potrebné systematicky hodnotiť účinnosť a implementáciu prijatých opatrení;

10.   žiada, aby poradné orgány (najmä regionálne poradné výbory a Poradný výbor pre rybné hospodárstvo a akvakultúru) zohrávali plnohodnotnú úlohu v rámci procesu zjednodušenia a hodnotenia účinnosti a implementácie platných opatrení a nových opatrení; domnieva sa, že dôkladná konzultácia týchto orgánov by nepochybne prispela k tomu, aby sa strany, ktoré sú zainteresované v odvetví rybolovu, bližšie identifikovali s právnymi predpismi týkajúcimi sa rybolovu;

11.   domnieva sa, že je dôležité preskúmať právnu štruktúru ustanovení týkajúcich sa technických opatrení, opatrení manažmentu rybolovu, opatrení na monitorovanie a limity úlovkov a to najmä za účelom objasnenia textov, posilnenia ich konzistentnosti a čitateľnosti, odstránenia obsolétnych ustanovení, zhustenia a konsolidácie ustanovení týkajúcich sa každej oblasti SPRH;

12.   podporuje zjednodušujúce usmernenia uvedené v akčnom pláne na reguláciu celkových prípustných úlovkov (CPÚ)/kvót a rybárskeho úsilia, najmä oddelené spracovanie rôznyc terajších zložiek, zacielenie rozhodnutí na homogénne skupiny a rozvoj viacročných prístupov;

13.   víta zámer Komisie reformovať platnú legislatívu postupným zoskupovaním technických opatrení týkajúcich sa každého rybného hospodárstva, za súčasného objasňovania platných ustanovení a dbania o väčšiu konzistentnosť a koordináciu právnej úpravy ako celku;

14.   odmieta možnosť naznačenú Komisiou predložiť "krátke" nariadenie o technických opatreniach Rade, po ktorom by nasledovali detailné nariadenia Komisie, keďže také životne dôležité aspekty, ako je súbor technických opatrení, ktorými sa má riadiť flotila Spoločenstva, nemožno vyňať z diskusie a schválenia Európskym parlamentom a Radou;

15.   zastáva názor, že by sa mala venovať zvláštna pozornosť možnosti povoliť členským štátom prijímať určité technické opatrenia miestneho uplatnenia; domnieva sa, že aby sa zabránilo negatívnemu vplyvu takýchto riešení na životné prostredie, ich použitie by malo byť pravidelne hodnotené;

16.   poznamenáva, že článok 9 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu(2), už umožňuje členským štátom prijať nediskriminačné opatrenia na ochranu a hospodárenie so zdrojmi rybárskych oblastí a minimalizovať účinok rybolovu na zachovanie morských ekosystémov do 12 námorných míľ od ich základnej línie; vyzýva Komisiu, aby pri akomkoľvek rozširovaní tohto princípu postupovala opatrne, keďže povolenie prijať určité technické opatrenia miestneho uplatnenia, by mohlo vytvoriť diskriminačné podmienky medzi dotknutými členskými štátmi;

17.   schvaľuje rozvoj v prípade prístupov cielených podľa regiónu, alebo rybného hospodárstva, náležite sa opierajúcich o vedecké kritériá ochrany zdrojov a o podrobné analýzy sociálno-ekonomických dôsledkov a domnieva sa, že všetky zúčastnené strany by mali byť riadne zapojené do vývoja týchto prístupov;

18.   domnieva sa, že plány na obnovu a riadenie, ktoré navrhuje Komisia ako súčasť SPRH, majú byť flexibilné v súlade so skutočnými podmienkami rybolovu v rôznych členských štátoch;

19.   schvaľuje zvýšené používanie počítačov, informačných technológií a automatizácie za účelom uľahčenia prístupu k legislatíve Spoločenstva ako aj uľahčenia a racionalizácie zbierania a prenosu údajov pre vnútroštátne správy v členských štátoch, ako aj pracovníkov v odvetví;

20.   domnieva sa, že informácie o právnych predpisoch nesmú byť postupované len cez inštitucionálne kanály, ale musia sa k zainteresovaným stranám dostať priamo, najmä prostredníctvom združení, regionálnych poradných rád, internetu a prípravy etických kódexov;

21.   domnieva sa, že zvyšovanie používania nových technológií na palube rybárskych plavidiel musí prebiehať postupne, s predpokladanými výnimkami pre najmenšie plavidlá a dostatočne dlhými prechodnými obdobiami, aby bolo odvetviu umožnené prispôsobiť sa;

22.   domnieva sa, že bude potrebné poskytnutie pomoci Spoločenstva pre vývoj týchto nových technológií, ako aj pre potrebné špecifické vzdelávanie;

23.   domnieva sa, že konsolidácia a prepracovanie ustanovení týkajúcich sa aspektov monitorovnia a dohľadu nad aktivitami rybolovu je nevyhnutná;

24.   vyzýva Komisiu, aby začala revíziu ustanovení Spoločenstva týkajúcich sa minimálnych veľkostí, za účelom ich harmonizácie;

25.   opätovne potvrdzuje naliehavosť zavedenia harmonizovaného inšpekčného a monitorovacieho systému, uplatniteľného na všetkých ktorí v odvetví pracujú, spojeného s jednotným súborom interpretačných ustanovení a sankčných postupov, s cieľom posilnenia dôvery rybárov v základný princíp rovného zaobchádzania; domnieva sa, že Agentúra Spoločenstva pre kontrolu rybolovu by mala prispieť k tomuto cieľu;

26.   víta hlavný princíp racionalizácie požiadaviek vykazovania, pre členské štáty a odvetvie, ale zdôrazňuje kľúčovú úlohu niektorých správ Komisie, najmä v oblasti monitorovania implementácie SPRH;

27.   domnieva sa, že je potrebné objasniť, zlepšiť a informatizovať správu rybárskych povolení mimo vôd Spoločenstva (a údajov o úlovkoch a o úsilí spojenom s týmito činnosťami) a víta iniciatívy, ktoré už boli Komisiou v tomto zmysle prijaté;

28.   súhlasí s Komisiou, že zložité a zdĺhavé postupy uplatňované Európskou úniou na transpozíciu ustanovení prijatých regionálnymi rybárskymi organizáciami do legislatívy Spoločenstva sú úplne nežiaduce, ale je toho názoru, že väčšina zložitosti pri transpozícii plynie z prehnaného množstva byrokracie v rámci Komisie samej, a preto kategoricky odmieta možnosť, aby sa akýkoľvek proces zjednodušenia odohral na úkor odobratia zodpovedností Európskeho parlamentu zasahovať do legislatívnych procesov;

29.   vyzýva ďalej Komisiu, aby dokončila "štandardnú dohodu" pre dve hlavné kategórie partnerských dohôd v oblasti rybolovu (zmiešaná a "tuniaková"), na základe ktorej budú pridelené práva a povinnosti oboch strán (Spoločenstvo a tretia krajina) uchované;

30.   považuje za prioritu prepracovanie a zjednodušenie procesu dojednania a monitorovania partnerských dohôd o rybolove a víta nedávne úsilie Komisie uskutočnené v tejto oblasti;

31.   je pripravený aktívne prispieť k úsiliu o implementáciu procesu zjednodušenia a vyzýva na pokračujúci medziinštitucionálny dialóg o lepšej tvorbe právnych predpisov v rámci SPRH;

32.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (2) Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (KOM(2005)0181 - KOM(2006)0213 - C6-0234/2005 - 2005/0090(CNS))

P6_TA(2006)0343 B6-0457/2006

Európsky parlament,

—  ? so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2005)0181)(1) a zmenený návrh (KOM(2006)0213)(2),

—  ? so zreteľom na článok 279 Zmluvy o ES a článok 183 Zmluvy o Euratome, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0234/2005),

—  ? so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení zo 17. mája 2006(3),

—  ? so zreteľom na opätovnú konzultáciu Rady z 28. júna 2006 (C6-0207/2006),

—  ? so zreteľom na svoju pozíciu z 15. marca 2006(4) a 6. júla 2006(5),

—  ? so zreteľom na článok 54 ods. 3 a článok 56 rokovacieho poriadku,

1.   konštatuje, že Komisia zmenila svoj návrh podľa článku 250 ods. 2 Zmluvy o ES a najmä, že do neho začlenila zásadu proporcionality, požiadavku väčšej transparentnosti, databázu vylúčených účastníkov a výročné správy členských štátov, ako požadoval Európsky parlament v rámci hlasovania 15. marca 2006;

2.   víta začlenenie zásady efektívnej a účinnej vnútornej kontroly vrátane prijateľnej úrovne rizika;

3.   schvaľuje zmenený návrh Komisie z 18. mája 2006, keďže zohľadňuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu, ale bez toho, aby bola dotknutá jeho pozícia z 15. marca 2006 a 6. júla 2006, ktoré stále bezvýhradne platia;

4.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

5.   upozorňuje na bod 45 Medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení zo 17. mája 2006 a na vyhlásenie č. 6, ktoré je jeho prílohou; vyzýva Radu, aby prijala spoločné usmernenie a začala zmierovacie konanie v zmysle Spoločného vyhlásenia zo 4. marca 1975(6);

6.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

7.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006,s. 1. (4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0085. (5) Prijaté texty, P6_TA(2006)0312. (6) 2 Ú. v. ES C 89, 22.4.1975, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu o uzavretí Stabilizačnej a asociačnej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Albánskou republikou

P6_TA(2006)0344 B6-0458/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAD) medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej (KOM(2006)0138),

–   so zreteľom na správu o pokroku Albánska v súvislosti so stabilizačným a asociačným procesom z 9. novembra 2005 [SEC(2005)1421],

–   so zreteľom na strategický dokument Európskej komisie o rozšírení z 9. novembra 2005 (KOM(2005)0561) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2006 o strategickom dokumente o rozšírení 2005(1),

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 6. septembra 2006 k danej téme(2),

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Albánsko spĺňa podmienky na uzavretie SAD s Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi,

B.   keďže SAD nahradí Dohodu o obchode a obchodnej a hospodárskej spolupráci z roku 1992,

C.   keďže uzatvorenie SAD s Albánskom posúva vzťahy medzi EÚ a Albánskom na nový zmluvný základ, ktorý vytvára príležitosti na to, aby Albánsko podporovalo zásady právneho štátu, posilňovalo svoje demokratické inštitúcie, prispievalo k stabilite, čo má veľmi veľký význam pre celý región a prehlbovalo spoluprácu s EÚ,

D.   keďže Európska rada na zasadnutí v Solúne z 19 a 20 júna 2003 opakovane prejavila odhodlanie plne a účinne podporovať európsku perspektívu krajín západného Balkánu, ktoré sa po splnení stanovených kritérií stanú neoddeliteľnou súčasťou EÚ,

E.   keďže Albánsko stále stojí pred náročnými úlohami, pokiaľ ide o boj proti korupcii a organizovanému zločinu, dosiahnutie úplného vykonávania prijatých právnych predpisov, zlepšovanie verejnej správy a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a drogami,

F.   keďže posledné parlamentné voľby v Albánsku boli kritizované pre nedostatočný súlad so záväzkami OBSE/Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a ostatnými medzinárodnými kritériami demokratických volieb,

1.   víta SAD, ktorá umožní úzky a ďalekosiahly zmluvný vzťah medzi EÚ a Albánskom nevyhnutný na dosiahnutie politickej, hospodárskej a inštitucionálnej stability v štáte a v celom regióne a na podporu prechodu Albánska na pluralitnú demokraciu rešpektujúcu zásady právneho štátu s fungujúcim trhovým hospodárstvom;

2.   je presvedčený, že pokrok pri dosahovaní štandardov stanovených v SAD by mal monitorovať Stabilizačný a asociačný výbor spolu s príslušným spoločným parlamentným výborom prostredníctvom konkrétnych a merateľných kritérií;

3.   poukazuje na dlhodobý prínos, ktorý má SAD pre ľud Albánska a EÚ; podotýka, že hlavnými výhodami SAD sú dosiahnutie cieľa vytvoriť úplnú zónu voľného obchodu, ustanovenie jasného právneho záväzku spolupráce v oblastiach spoločného záujmu a podpora stabilnejšieho právneho prostredia pre európskych investorov;

4.   naliehavo vyzýva EÚ a Albánsko, aby využili SAD na obojstranný úžitok; zároveň odporúča Albánsku, aby využilo túto príležitosť, našlo medzeru na trhu EÚ a rozvíjalo konkurencieschopnosť v cieľových sektoroch;

5.   odporúča, aby sa Albánsko výraznejšie zameralo na rozvoj svojho hospodárskeho potenciálu, a to nielen zlepšením a prípadne rozšírením svojej existujúcej dopravnej infraštruktúry a rozvojom environmentálne a sociálne udržateľného turistického ruchu;; ľutuje nedávne krátenie pomoci v oblasti vonkajších činností, ako to predpokladá finančný rámec; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dostatočné prostriedky na zlepšovanie infraštruktúry krajiny a najmä na rozvoj verejnej dopravy;

6.   v súlade so závermi Európskej rady na zasadnutí v Solúne z 19. a 20. júna 2003 potvrdzuje svoju úplnú podporu európskej perspektíve Albánska a budúce začlenenie do rodiny európskych krajín; je však presvedčený, že záväzok Albánska dodržiavať európske hodnoty a normy je v prvom rade na jeho vlastný prospech a mal by sa sledovať ako samostatný cieľ;

7.   berie na vedomie reformy, ktoré Albánsko uskutočňuje s cieľom vytvoriť štát založený na zásadách demokracie, právneho štátu, trhového hospodárstva, ochrany ľudských práv a dobrej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že predtým, ako bude môcť Albánsko postúpiť do ďalšej fázy európskej integrácie, bude musieť rozšíriť tieto reformy, preukázať konkrétnejšie výsledky v súlade s ustanoveniami stanovenými Európskym partnerstvom a trvalo úspešne vykonávať SAD; je vážne znepokojený nedostatkom riadneho napredovania v oblasti vykonávania prijatých právnych predpisov; považuje za dôležité posilňovať administratívnu kapacitu, reformovať súdnictvo a posilňovať jeho nezávislosť, ochraňovať práva žien, bojovať proti organizovanému zločinu a podporovať slobodu médií, pričom média samotné by mali usilovať o transparentnosť;

8.   berie na vedomie, že vláda sa zaviazala potláčať organizovaný zločin vrátanie rozhodnutia zakázať používanie rýchlych motorových člnov s cieľom bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu drog, ale nalieha na Albánsko, že musí preukázať ďalší významný pokrok v boji so všetkými formami organizovaného zločinu, najmä v oblasti obchodovania so ženami a deťmi s cieľom ich sexuálneho vykorisťovania, vykorisťovania v práci alebo nútenia žobrať ako nevyhnutnú podmienku intenzívnejšej spolupráce s EÚ; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere naďalej intenzívne podporovala albánske orgány;

9.   berie na vedomie úsilie vlády v boji proti korupcii a organizovanému zločinu; konštatuje, že korupcia je hlavnou prekážkou hospodárskeho a sociálneho rozvoja Albánska, a preto očakáva, že vládna kampaň bude naďalej preukazovať konkrétne výsledky; je toho názoru, že boj proti korupcii by nemal byť politicky prifarbený a mal by sa viesť nezávisle od politickej príslušnosti;

10.   vyzýva vládne orgány Albánska, aby zapojili občiansku spoločnosť tým, že jej poskytnú väčšie možnosti zapojiť sa do navrhovania stratégií a monitorovania ich realizácie a účinnosti na všetkých úrovniach vlády, s cieľom zlepšiť kvalitu a vierohodnosť reformy a zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť;

11.   s uznaním berie na vedomie úsilie ministra školstva reformovať odvetvie vzdelávania, ale nalieha na vládu, aby zabezpečila rovnakú príležitosť vzdelávať sa pre deti v celej krajine;

12.   zdôrazňuje, že v Albánsku stále dochádza k porušovaniu ľudských práv, ktoré je potrebné riešiť; nalieha na albánsku vládu, aby uskutočnila potrebné reformy a poskytla zadržaným osobám možnosť obhajoby v súdnom konaní a bojovala s mučením, brutalitou a neľudským alebo znevažujúcim zaobchádzaním; vyzýva vládu, aby vykonala príslušné reformy právnych predpisov, ktoré sú nutné na vykonávanie rodinného práva z roku 2003, najmä pokiaľ ide o stíhanie domáceho násilia ako trestného činu;

13.   opätovne vyzýva Komisiu, aby pomohla Albánsku ukončiť pretrvávajúci fenomén krvnej pomsty, ktorý je prejavom zlyhania právneho štátu a je v zásadnom rozpore s európskymi hodnotami;

14.   konštatuje, že súčasný volebný systém bol počas posledných parlamentných volieb v roku 2005 použitý na skreslenie zásady proporcionality, čo je známe ako "fenomén Dushk" a naliehavo vyzýva vládu a parlament Albánska, aby tento systém pred nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami ďalej zreformovali podľa odporúčaní sformulovaných OBSE/ODIHR, najmä so zreteľom na správnosť zoznamov voličov a matrík;

15.   vyzýva Albánsko, aby sa ďalej usilovalo chrániť práva menšín vrátane práv gréckej menšiny v Albánsku a aby ukončilo prijatie a vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa menšín tak, že sa podporí vykonávanie príslušných medzinárodných dohovorov, ktoré Albánsko ratifikovalo; domnieva sa, že je potrebné ďalšie úsilie, a to najmä pokiaľ ide o zvýšenie používania jazykov menšín v styku občanov s úradmi, uvádzanie tradičných miestnych mien, zlepšenie prístupu k médiám pre príslušníkov menšín a rozšírenie výučby menšinových jazykov; poukazuje na nedostatok správnych štatistických informácií o národnostných menšinách;

16.   vyjadruje obavy nad nedávnymi hrozbami opozície bojkotovať nadchádzajúce komunálne voľby; v tejto súvislosti vyzýva všetky strany, aby sa správali zodpovedne a čo najviac sa usilovali dosiahnuť dohodu o citlivých otázkach, akými sú zákon o médiách a o zoznamoch voličov;

17.   víta pozitívnu a konštruktívnu úlohu, ktoré Albánsko zohralo v mnohostranných regionálnych iniciatívach; zdôrazňuje však potrebu pokračovať v podpore regionálnej spolupráce a dobrých susedských vzťahov, pokiaľ ide o kľúčové problémy štátov juhovýchodnej Európy, ako je cezhraničná spolupráca, voľný pohyb osôb, boj proti organizovanému zločinu a nelegálnemu obchodovaniu, vytvorenie zóny voľného obchodu schopnej prilákať zahraničné investície, spoločné využívanie prírodných zdrojov a rozvoj integrovaných cezhraničných sietí;

18.   domnieva sa, že z dôvodu nedostatočného hospodárskeho rozvoja by malo Albánsko venovať osobitnú pozornosť rozvoju hospodárskej spolupráce v regióne, najmä spolupráci s priamymi susedmi; domnieva sa, že nezávislosť Čiernej Hory, rokovania o budúcom štatúte Kosova a začatie rokovaní s bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o členstve v EÚ v blízkej budúcnosti by sa mali vnímať ako dodatočné príležitosti na hospodársku spoluprácu a rozvoj Albánska a regiónu ako celku;

19.   zastáva názor, že Albánsko má zvlášť zodpovednú úlohu pri stabilizácii juhovýchodnej Európy, najmä so zreteľom na konečný štatút Kosova; vyzýva albánsku vládu a jej predstaviteľov, aby v tomto ohľade naďalej preukazovali konštruktívny prístup;

20.   zdôrazňuje význam pomocných misií EÚ pri zvyšovaní kapacity a víta výsledky dosiahnuté misiou policajnej pomoci (PAMECA), misiou colnej pomoci (EU-CAFAO Albánsko) a misiou právnej pomoci (EURALIUS); vzhľadom na rozsah a zložitosť boja proti organizovanému zločinu na západnom Balkáne vyzýva Komisiu, aby výrazne zvýšila a posilnila pomoc EÚ v policajnej oblasti (PAMECA) a v oblasti právneho štátu (EURALIUS); vyzýva EÚ a Albánsko, aby prostredníctvom partnerských programov a  programov pomoci využili značné vedomosti a skúsenosti, ktoré nové členské štáty získali pri reforme svojich spoločností a hospodárstva v procese integrácie do EÚ, najmä pokiaľ ide o prijímanie a vykonávanie právnych predpisov v oblasti reštitúcií pôdy a majetku cirkví a posilňovanie pohraničnej stráže a colných úradov;

21.   víta uzavretie readmisnej dohody s Albánskom v novembri 2005 a žiada ako prvý krok uzavretie dohody o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Albánskom v rámci zjednodušenia vízového režimu pre všetky krajiny západného Balkánu s cieľom uľahčiť cezhraničné výmeny pre obchodné spoločnosti, sociálnych partnerov, akademickú obec a študentov; zdôrazňuje však, že konečným cieľom musí byť zjednodušenie cestovania pre všetkých občanov;

22.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Albánskej republiky.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2006)0096. (2) Prijaté texty, P6_TA(2006)0339.