Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a opravuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (KOM(2006)0500 – C6-0335/2006 – 2006/0172(CNS))

P6_TA(2006)0468 A6-0377/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0500)(1),

–   so zreteľom na články 36 a 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0335/2006),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0377/2006),

1.   schvaľuje návrh Komisie;

2.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskym spoločenstvom a vládou Kanady, ktorou sa vytvára rámec na spoluprácu v oblastiach vyššieho vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže (KOM(2006)0274 – C6-0255/2006 – 2006/0096(CNS))

P6_TA(2006)0469 A6-0338/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2006)0274)(1),

–   so zreteľom na článok 300 ods. 2 prvý pododsek a články 149 a 150 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0255/2006),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0338/2006),

1.   schvaľuje uzavretie dohody;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kanadskej vláde.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými, ktorou sa obnovuje program spolupráce v oblasti vyššieho vzdelávania, odborného vzdelávania a odbornej prípravy (KOM(2006)0180 – C6-0174/2006 – 2006/0061(CNS))

P6_TA(2006)0470 A6-0339/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2006)0180)(1),

–   so zreteľom na článok 300 ods. 2 prvý pododsek a články 149 a 150 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0174/2006),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0339/2006),

1.   schvaľuje uzavretie dohody;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii, vláde a parlamentom členských štátov a vláde Spojených štátov amerických.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 stanovujúce postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 (KOM(2005)0676 – C6-0442/2005 – 2005/0258(COD))

P6_TA(2006)0471 A6-0346/2006

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0676)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a články 42 a 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0442/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0346/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. novembra 2006 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 42 a 308,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  Na účely zohľadnenia zmien v právnych predpisoch určitých členských štátov je potrebné upraviť určité prílohy nariadenia (EHS) č. 1408/71.

(2)  Nariadenie (EHS) č. 1408/71 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(3)  Aby sa zabezpečilo, že zásadná reforma holandského systému zdravotného poistenia s účinnosťou od 1. januára 2006 sa v európskych koordinačných ustanoveniach riadne zohľadní odo dňa nadobudnutia účinnosti a tým poskytne právnu istotu, pokiaľ ide o koordináciu nemocenských dávok, je potrebné ustanoviť, že zmeny a doplnenia príloh I a VI nariadenia (EHS) č. 1408/71, ktoré sa týkajú reformy holandského systému zdravotného poistenia, sa budú uplatňovať so spätnou  účinnosťou od 1. januára 2006.

(4)  Zmluva na prijatie vhodných opatrení v oblasti sociálneho zabezpečenia pre osoby iné, než zamestnancov, neposkytuje iné právomoci, než tie, ktoré sú uvedené v článku 308,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Prílohy I, II, IIa, III, IV a VI nariadenia (EHS) č. 1408/71 sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou tohto nariadenia.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Bod 1 písm. b) a bod 6 písm. b) prílohy, ktoré sa týkajú Holandska, sa uplatňujú s účinnosťou od 1. januára 2006 s tým, že oddiel "Q. HOLANDSKO", bod 1 písm. f) šiesta zarážka prílohy VI nariadenia (EHS) č. 1408/71 doplneného bodom 6 písm. b) prílohy tohto nariadenia, sa uplatňuje odo dňa stanoveného v prvom odseku tohto článku.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Prílohy k nariadeniu (EHS) č. 1408/71 sa menia a dopĺňajú takto:

1.  Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

2.  V prílohe II časť III sa oddiel "R. RAKÚSKO" nahrádza takto:

R.  RAKÚSKO

žiadne.

3.  Príloha IIa sa mení a dopĺňa takto:

4.  V prílohe III časť A sa bod 187 vypúšťa.

5.  Príloha IV sa mení a dopĺňa takto:

6.  Príloha VI sa mení a dopĺňa takto:

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Stanovisko z ... (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). (3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2006.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady o využívaní cudzích a oblastne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (KOM(2006)0154 – C6-0137/2006 – 2006/0056(CNS))

P6_TA(2006)0472 A6-0331/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0154)(1),

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0137/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0331/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods.  2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 5 a (nové) (5a) Akvakultúra nie je jediným zdrojom potenciálneho šírenia cudzích druhov vo vodnom prostredí. Iné činnosti, akými sú okrem iného využívanie balastovej vody a obchod s okrasnými rybami, majú zrejme väčší vplyv z hľadiska ohrozenia životného prostredia a vyžadujú si opatrenia osobitného riadenia. S cieľom nájsť integrovaný prístup k riešeniu problému cudzích druhov by sa mali vyvinúť komplexné stratégie. Kým sa však takáto stratégia nezačne realizovať, je vhodné prijať odvetvové opatrenia, akými sú opatrenia uvedené v tomto nariadení. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 5 b (nové) (5b) Mali by sa vypracovať osobitné stratégie proti uvádzaniu geneticky modifikovaných druhov do odvetvia chovu rýb v Európskej únii a stratégie na kontrolu pohybov oplodnených vajíčok. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 8 a (nové) (8a) Malo by sa zohľadniť, že pohyb cudzích, či oblastne sa nevyskytujúcich druhov nachádzajúcich sa v uzavretých akvakultúrnych zariadeniach, ktoré sú zaistené a predstavujú veľmi nízke riziko úniku, by za bežných okolností nemal byť predmetom žiadneho predbežného posudzovania rizika ohrozenia životného prostredia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 9 a (nové) (9a) Niektoré cudzie druhy sa už dlhé roky v akvakultúre bežne využívajú a skúsenosti potvrdili, že riziko ohrozenia životného prostredia s nimi spojené je minimálne. Preto by mali mať činnosti s tým spojené úžitok z rozdielneho prístupu, ktorý uľahčí ich rozvoj bez ďalšej administratívnej záťaže. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 9 b (nové) (9b) Vzhľadom na finančné a inštitucionálne dôsledky tohto nariadenia na zúčastnené strany by sa malo stanoviť primerané prechodné obdobie medzi nadobudnutím jeho účinnosti a jeho uplatňovaním. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 2 odsek 4 a (nový) 4a. Pri uplatňovaní tohto nariadenia by sa mala zohľadniť skutočnosť, že uzavreté akvakultúrne zariadenia, ako sú vymedzené v článku 3 bod 3, predstavujú menšie nebezpečenstvo úniku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 2 odsek 5 a (nový) 5a. Toto nariadenie, s výnimkou článkov 3 a 4, sa nevzťahuje na druhy bežne využívané v akvakultúre viac ako 30 rokov a u ktorých je dokázané, že únik do prírodného prostredia neohrozuje životné prostredie. V súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2371/2002 a na základe vedeckých poznatkov vypracuje Komisia pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia zoznam takýchto druhov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 5 Členské štáty určia príslušný orgán, ktorý bude zodpovedať za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek tohto nariadenia ("príslušný orgán"). Každý príslušný orgán menuje pomocný poradný výbor, ktorý bude poskytovať príslušné biologické a ekologické znalosti a poznatky ("poradný výbor"). Členské štáty určia príslušný orgán, ktorý bude zodpovedať za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek tohto nariadenia ("príslušný orgán"). Každý príslušný orgán menuje pomocný poradný výbor, ktorý bude poskytovať príslušné biologické a ekologické znalosti a poznatky ("poradný výbor"). V prípadoch, keď bola pôsobnosť, týkajúca sa riadenia činností spojených s akvakultúrou, delegovaná na regionálne a subregionálne orgány, môžu byť príslušné orgány a poradné výbory určené týmito regionálnymi a subregionálnymi orgánmi. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 6 odsek 1 1.  Ktokoľvek, kto plánuje vykonať introdukciu alebo premiestnenie vodného organizmu, požiada o povolenie príslušný orgán prijímajúceho členského štátu. Je možné požiadať o viacnásobné pohyby, ktoré sa uskutočnia počas nasledujúcich maximálne piatich rokov. 1.  Ktokoľvek, kto plánuje vykonať introdukciu alebo premiestnenie vodného organizmu, požiada o povolenie príslušný orgán prijímajúceho členského štátu. Je možné požiadať o viacnásobné pohyby, ktoré sa uskutočnia počas nasledujúcich maximálne siedmych rokov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 10 odsek 1 1.  Žiadateľ bude o rozhodnutí vydať alebo zamietnuť povolenie písomne informovaný v primeranom čase a nikdy nie neskôr ako rok od dátumu predloženia žiadosti. 1.  Žiadateľ bude o rozhodnutí vydať alebo zamietnuť povolenie písomne informovaný v primeranom čase a nikdy nie neskôr ako šesť mesiacov od dátumu predloženia žiadosti. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Článok 12 Ak sa objavia neočakávané udalosti, ktoré majú negatívne účinky na životné prostredie alebo pôvodné populácie, môže príslušný orgán povolenie kedykoľvek odňať. Ak sa objavia neočakávané udalosti, ktoré majú negatívne účinky na životné prostredie alebo pôvodné populácie, môže príslušný orgán povolenie kedykoľvek odobrať. Každé odobratie povolenia musí byť vedecky odôvodnené. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Článok 25 odsek 1 a (nový) Toto nariadenie sa uplatňuje od...* ____________________ * Dvanástich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (KOM(2006)0233 – C6-0202/2006 – 2006/0081(CNS))

P6_TA(2006)0473 A6-0311/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0233)(1),

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0202/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0311/2006),

1.   schvaľuje návrh Komisie;

2.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí, v mene Európskeho spoločenstva, zmien a doplnení Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (KOM(2006)0338 – C6-0276/2006 – 2006/0113(CNS))

P6_TA(2006)0474 A6-0336/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2006)0338)(1),

–   so zreteľom na články 175 ods. 1 a 300 ods. 2 prvý pododsek Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0276/2006),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2005 o stratégii Európskej únie pre konferenciu v Almaty o Aarhuskom dohovore(2),

–   so zreteľom na druhé stretnutie zmluvných strán (MOP-2) Aarhuského dohovoru v Alma-Ate v Kazachstane v dňoch 25. až 27. mája 2005,

–   so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0336/2006),

1.   schvaľuje uzavretie zmien a doplnení;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 383.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Rady o oslobodení tovaru dovážaného osobami cestujúcimi z tretích krajín od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane (KOM(2006)0076 – C6-0078/2006 – 2006/0021(CNS))

P6_TA(2006)0475 A6-0361/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0076)(1),

–   so zreteľom na článok 93 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0078/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0361/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods.  2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Článok 3 bod 1 a) (nový) 1a. "cestujúci námorným trajektom alebo výletnou loďou" sú všetci cestujúci, ktorý cestujú pravidelným námorným trajektom, parníkom alebo výletnou loďou minimálne 50 km; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Článok 8 odsek 1 pododsek 1 1.  Členské štáty oslobodzujú dovoz tovaru od DPH a spotrebnej dane pri dovoze okrem tovaru uvedeného v odseku 3, ktorého celková hodnota nepresahuje 220 EUR na osobu. 1.  Členské štáty oslobodzujú dovoz tovaru od DPH a spotrebnej dane pri dovoze okrem tovaru uvedeného v odseku 3, ktorého celková hodnota nepresahuje 330 EUR na osobu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Článok 8 odsek 1 pododsek 2 V prípade cestujúcich leteckou dopravou, peňažná prahová hodnota uvedená v prvom pododseku je 500 EUR. V prípade cestujúcich leteckou dopravou, námorným trajektom alebo v prípade cestujúcich výletnou loďou, je peňažná prahová hodnota uvedená v prvom pododseku 1000 EUR. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Článok 8 odsek 2 2.  Členské štáty môžu znížiť peňažnú prahovú hodnotu pre cestujúcich mladších ako pätnásť rokov, bez ohľadu na ich dopravný prostriedok. Avšak peňažná prahová hodnota nemôže byť nižšia ako 110 EUR. 2.  Členské štáty môžu znížiť peňažnú prahovú hodnotu pre cestujúcich mladších ako šestnásť rokov, bez ohľadu na ich dopravný prostriedok. Avšak peňažná prahová hodnota nemôže byť nižšia ako 110 EUR. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 9 odsek 2 2.  Členské štáty môžu rozlišovať medzi cestujúcimi leteckou dopravou a ostatnými cestujúcimi uplatňovaním minimálnych množstvových obmedzení uvedených v odseku 1 iba na cestujúcich inou ako leteckou dopravou. 2.  Členské štáty môžu rozlišovať medzi cestujúcimi leteckou dopravou, námorným trajektom alebo výletnou loďou a ostatnými cestujúcimi uplatňovaním minimálnych množstvových obmedzení uvedených v odseku 1 iba na cestujúcich inou ako leteckou dopravou, námorným trajektom alebo výletnou loďou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 10 odsek 3 3.  Okrem oslobodenia od dane stanoveného v odseku 1, členské štáty oslobodzujú od DPH a spotrebnej dane celkom 4 litre tichého vína a 16 litrov piva. 3.  Okrem oslobodenia od dane stanoveného v odseku 1, členské štáty oslobodzujú od DPH a spotrebnej dane celkom 8 litrov tichého vína a 16 litrov piva. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 11 Oslobodenia od dane podľa článku 9 alebo 10 sa neuplatňujú v prípade cestujúcich mladších ako 17 rokov. Oslobodenia od dane podľa článku 9 alebo 10 sa neuplatňujú v prípade cestujúcich mladších ako osemnásť rokov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 12 Členské štáty oslobodzujú od DPH a spotrebnej dane, v prípade akýchkoľvek motorových prostriedkov, palivo v nádrži a množstvo paliva nepresahujúce 10 litrov v prenosnej nádrži bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia upravujúce vlastníctvo a prepravu paliva. Členské štáty oslobodzujú od DPH a spotrebnej dane množstvo paliva nepresahujúce 10 litrov v prenosnej nádrži prepravované v motorovom vozidle bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia upravujúce vlastníctvo a prepravu paliva. Členské štáty však majú právo monitorovať mieru benzínového turizmu, ktorého cieľom je vyhnúť sa plateniu dane v ich pohraničných regiónoch, a prijať potrebné opatrenia na boj proti nemu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 14 odsek 1 písmeno a) a) osoby s pobytom v pohraničnej oblasti; vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 16 odsek 3 a (nový) 3a. Peňažné prahové hodnoty uvedené v článku 8 ods. 1 a 2 sa budú prehodnocovať minimálne každých päť rokov, prinajmenšom na základe harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien alebo oficiálnych údajov Eurostatu o priemernej miere inflácie v členských štátoch podľa toho, ktorý z týchto dvoch údajov bude vyšší, ak Rada jednomyseľne nerozhodne inak.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Rady o prvej splátke tretieho príspevku Spoločenstva Európskej banke pre obnovu a rozvoj pre Fond na ochranný kryt černobyľského reaktora (KOM(2006)0305 – C6-0251/2006 – 2006/0102(CNS))

P6_TA(2006)0476 A6-0374/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0305)(1),

–   so zreteľom na článok 203 Zmluvy o Euratome,

–   so zreteľom na článok 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0251/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0374/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES a článkom 119 ods. 2 Zmluvy o Euratome;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Článok 1 odsek 2 Rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančného výhľadu. Rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v rámci limitov finančného výhľadu. Príspevok sa financuje prostredníctvom disponibilných ročných rozpočtových prostriedkov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Článok 2 odsek 1 pododsek 2 Komisia postúpi Dvoru audítorov všetky relevantné informácie a požiada EBOR o poskytnutie akýchkoľvek dodatočných informácií, ktoré si Dvor audítorov vyžiada, pokiaľ ide o aspekty fungovania Fondu na ochranný kryt černobyľského reaktora, ktoré súvisia s príspevkom Spoločenstva. Komisia postúpi rozpočtovému orgánu a Dvoru audítorov všetky relevantné informácie a poskytne im akékoľvek dodatočné informácie, ktoré si vyžiadajú, pokiaľ ide o aspekty fungovania Fondu na ochranný kryt černobyľského reaktora, ktoré súvisia s príspevkom Spoločenstva.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Dohovoru Organizácie spojených národov proti korupcii v mene Európskeho spoločenstva (KOM(2006)0082 – C6-0105/2006 – 2006/0023(CNS))

P6_TA(2006)0477 A6-0380/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2006)0082)(1),

–   so zreteľom na Dohovor OSN proti korupcii z 31. októbra 2003,

–   so zreteľom na Zmluvu o ES, najmä na jej článok 47 ods. 2, článok 57 ods. 2, článok 95, článok 107 ods. 5, články 179 a 181a, článok 190 ods. 5, článok 195 ods. 4, článok 199, článok 207 ods. 3, článok 218 ods. 2, článok 223 posledný odsek, článok 224 predposledný odsek, článok 225a predposledný odsek, článok 245 ods. 2, článok 248 ods. 4 posledný odsek, článok 255 ods. 2, článok 255 ods. 3, článok 260 druhý odsek, článok 264 druhý odsek, článok 266 posledný odsek, články 279, 280 a 283 a článok 300 ods. 2 prvý pododsek,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0105/2006),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A6-0380/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh rozhodnutia Rady a schvaľuje uzavretie dohovoru;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 4 a (nové) (4a) Je nanajvýš dôležité, aby všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, Dohovor bezodkladne podpísali a ratifikovali.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (KOM(2006)0237 – C6-0237/2006 – 2006/0082(CNS))

P6_TA(2006)0478 A6-0319/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2006)0237)(1),

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0237/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0319/2006),

1.   schvaľuje návrh Komisie;

2.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu o žiadosti o ochranu imunity a výsad Gabriela Albertiniho (2006/2099(IMM))

P6_TA(2006)0479 A6-0378/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na žiadosť, ktorú 25. apríla 2006 podal Gabriele Albertini o ochranu svojej imunity v súvislosti s trestným konaním, začatým proti nemu pred okresným súdom v Miláne, a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 27. apríla 2006,

–   po vypočutí Gabriela Albertiniho v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na články 9 a 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. mája 1964 a 10. júla 1986(1),

–   so zreteľom na článok 6 ods. 3 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0378/2006),

1.   ochraňuje imunitu a výsady Gabriela Albertiniho;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ihneď postúpil príslušným orgánom Talianskej republiky.

(1) Vec 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier, Zb. 1964, s. 383 a vec 149/85, Wybot/Faure a iní, Zb. 1986, s. 2391.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu o žiadosti o ochranu imunity a výsad Gabriela Albertiniho (2006/2122(IMM))

P6_TA(2006)0480 A6-0383/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na žiadosť o ochranu svojej imunity, ktorú 28. apríla 2006 podal Gabriele Albertini v súvislosti s trestným konaním začatým proti nemu na okresnom súde v Miláne, a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 15. mája 2006,

–   po vypočutí Gabriela Albertiniho v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na články 9 a 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. mája 1964 a 10. júla 1986(1),

–   so zreteľom na článok 68 Ústavy Talianskej republiky,

–   so zreteľom na článok 6 ods. 3 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0383/2006),

A.   keďže Gabriele Albertini je poslancom Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený v šiestych priamych voľbách 10.–13. júna 2004, a keďže Európsky parlament overil jeho osvedčenia o zvolení za poslanca 14. decembra 2004(2),

B.   keďže počas zasadaní Európskeho parlamentu jeho členovia požívajú na území svojho štátu imunitu zhodnú s imunitou poslancov ich parlamentu a keďže imunita sa neuplatní, keď je poslanec prichytený pri páchaní trestného činu; keďže toto nebráni Európskemu parlamentu, aby uplatnil svoje právo zbaviť niektorého zo svojich poslancov imunity(3),

C.   keďže ustanovením, ktoré platí pre tento prípad, je článok 68 druhý pododsek talianskej ústavy, ktorý umožňuje bez osobitných formalít začať proti poslancom trestné konanie pod podmienkou, že sa nesmie vykonať osobná ani domová prehliadka poslanca bez povolenia snemovne, ktorej je členom, a že poslanec nesmie byť zatknutý ani inak byť pozbavený osobnej slobody alebo byť zadržaný okrem výkonu platného rozsudku, alebo keď je poslanec prichytený pri páchaní trestného činu, za ktorý je zatknutie povinné (flagrante delicto),

D.   keďže obvinenia proti Gabrielovi Albertinimu, ktoré vzniesol úrad verejného prokurátora pri okresnom súde v Miláne, sa vzťahujú na predloženie prázdnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov počas rozpočtového konania mestskej rady v Miláne s úmyslom vyplniť ich neskôr podľa toho, aké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predloží opozícia, a vyhnúť sa tak podaniu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov po termíne, keďže takéto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy by boli neprípustné,

E.   keďže predkladanie prázdnych pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov možno považovať za aspekt politiky a politického života, a pokiaľ záverečný akt, na ktorý sa vzťahujú, nebol ešte schválený, takéto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú len krokom interného postupu bez akéhokoľvek vonkajšieho dosahu, najmä z pohľadu trestného práva, pretože podanie takých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov sa rovná neuskutočniteľnému trestnému činu, a teda v každom prípade ide o neexistentný trestný čin,

F.   keďže v iných konaniach (Vec č. 9384/03 R.G.N.R.), keď bol ten istý okresný súd v Miláne vyzvaný, aby posúdil obvinenia podobné obvineniu Gabriela Albertiniho (za postup, ktorý potom Gabriele Albertini sám použil proti svojim politickým oponentom), rozhodol, že o prípade nebude konať a vec zamietol,

G.   keďže skutočnosť, že ten istý súd prijal diametrálne odlišné stanovisko v dvoch v podstate podobných prípadoch, znamená bezdôvodné nerovnaké zaobchádzanie, ktoré vedie k domnienke, že Gabriele Albertini je nespravodlivo stíhaný,

H.   keďže ide o mimoriadne citlivý prípad a jeho dôsledky sú pre výsady Európskeho parlamentu neprijateľné, pretože neexistuje odôvodnenie pre nerovnaké zaobchádzanie s Gabrielom Albertinim, čo vyvoláva otázku "fumus persecutionis",

I.   keďže každý prípad politického prenasledovania niektorého európskeho poslanca je útokom na nedotknuteľnosť Európskeho parlamentu ako politickej inštitúcie demokraticky zvolenej národmi Európy a znamená pohŕdanie Európskym parlamentom,

J.   keďže diskriminačný prístup talianskeho súdu poškodzuje Gabriela Albertiniho,

K.   keďže keby bol štatút poslancov Európskeho parlamentu už nadobudol účinnosť, čo sa však ešte nestalo, hoci Európsky parlament ho schválil dvakrát, a to v uzneseniach z 5. decembra 2002(4) a zo 17. decembra 2003(5), bolo by možné konanie proti Gabrielovi Albertinimu pozastaviť,

1.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965 v tejto podobe neposkytuje Európskemu parlamentu prostriedky na to, aby mohol podniknúť záväzné kroky na ochranu Gabriela Albertiniho, a preto rozhodol, že neochraňuje jeho imunitu;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ihneď postúpil úradu verejného prokurátora pri okresnom súde v Miláne v súvislosti s trestnou vecou č. 8629/05 R.G.

(1) Vec 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier, Zb. 1964, s. 383 a vec 149/85, Wybot/Faure a iní, Zb. 1986, s. 2391. (2) 2 Rozhodnutie Európskeho parlamentu o preskúmaní osvedčení o zvolení za poslanca (Ú. v. EÚ C 226 E, 15.9.2005, s. 51). (3) 3 Článok 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965. (4) Ú. v. EÚ C 27 E, 30.1.2004, s. 139. (5) Ú. v. EÚ C 91 E, 15.4.2004, s. 230.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu o žiadosti o ochranu imunity a výsad Gérarda Onestu (2006/2121(IMM))

P6_TA(2006)0481 A6-0386/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na žiadosť o ochranu imunity Gérarda Onestu, ktorú podala Monica Frassoni v súvislosti s trestným konaním, začatým proti Géradovi Onestovi pred treťou komorou trestného apelačného súdu v Toulouse vo Francúzsku 17. mája 2006, a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 31. mája 2006,

–   po vypočutí Gérarda Onestu v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na články 9 a 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. mája 1964 a z 10. júla 1986(1),

–   so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky,

–   so zreteľom na článok 6 ods. 3 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0386/2006),

A.   keďže Gérard Onesta je poslancom Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený v šiestych priamych voľbách 10. – 13. júna 2004, a keďže jeho osvedčenia o zvolení za poslanca Európsky parlament overil 14. decembra 2004(2),

B.   keďže počas zasadania Európskeho parlamentu požívajú jeho poslanci na území svojho štátu imunitu zhodnú s imunitou poslancov národného parlamentu a keďže imunita sa neuplatní, keď je poslanec pristihnutý pri spáchaní trestného činu; keďže toto nebráni Európskemu parlamentu, aby uplatnil svoje právo zbaviť svojho poslanca imunity(3),

C.   keďže ustanovením uplatniteľným na tento prípad je článok 26 druhý pododsek francúzskej ústavy, podľa ktorého žiadny poslanec parlamentu nesmie byť zatknutý za závažný trestný čin alebo iné závažné porušenie zákona, nesmie byť naňho uvalená väzba ani použité opatrenia, ktoré obmedzujú slobodu, bez povolenia predsedníctva zhromaždenia, ktorého je členom; keďže toto povolenie sa nevyžaduje v prípade závažného trestného činu alebo iného závažného porušenia zákona, pri ktorom bol páchateľ pristihnutý (flagrante delicto), alebo v prípade konečného rozsudku,

D.   keďže trestný apelačný súd v Toulouse odsúdil Gérarda Onestu na tri mesiace väzenia, pričom na neho uplatnil prísnejší trest, než pri ďalších obžalovaných, a keďže súd toto odlišné rozhodnutie odôvodnil tým, že Gérard Onesta mal ako poslanec väčšiu možnosť, než ktorýkoľvek iný občan, hovoriť na politických fórach, najmä vďaka podpore iných zvolených členov jeho strany, jeho skupiny v parlamente, a v prípade potreby i v médiách, pretože je podľa francúzskeho súdu odborníkom na komunikáciu,

E.   keďže prísnejší trest, udelený Gérardovi Onestovi len z dôvodu jeho postavenia poslanca Európskeho parlamentu, je jasným prípadom diskriminácie zvolených politikov, lebo ako sa zdá, keďže politici majú iné a účinnejšie prostriedky na vyjadrovanie, nemôžu sa zúčastňovať na verejných demonštráciách tak ako ostatní občania a keďže to by teda viedlo k neprijateľným záverom, že poslanci Európskeho parlamentu môžu konať len na politických zhromaždeniach a mimo tohto fóra majú menej práv a prostriedkov na vyjadrenie než iní občania,

F.   keďže diskriminačné využitie "pristihnutia pri čine (flagrante delicto)", ktoré použili francúzske úrady proti poslancom Európskeho parlamentu – vybratým spomedzi viac než 400 zúčastnených osôb – znamená zneužitie úradného postupu s jediným cieľom, a to obísť Protokol o výsadách a imunitách,

G.   keďže Gérard Onesta trvá na tom, že jeho zámerom bolo upozorniť na skutočnosť, že Európsky súdny dvor rozhodol v neprospech Francúzska vo veci netransponovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia(4),

H.   keďže táto záležitosť je mimoriadne citlivá a jej dôsledky sú pre výsady Európskeho parlamentu neprijateľné, pretože diskriminačný prístup francúzskeho súdu a výslednú politickú zaujatosť voči občianskym právam Gérarda Onestu je potrebné rázne odmietnuť,

I.   keďže po vyčerpaní domácich odvolacích prostriedkov má Gérard Onesta v každom prípade právo obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a Európsky parlament už uvažuje o podporných opatreniach,

J.   keďže každý prípad politického prenasledovania niektorého poslanca Európskeho parlamentu je útokom na integritu Európskeho parlamentu ako politickej inštitúcie, demokraticky zvolenej národmi Európy, a znamená pohŕdanie Európskym parlamentom a keďže Európsky parlament ako demokratická inštitúcia je zaviazaný ochraňovať svoje výsady s použitím všetkých prostriedkov, ktoré má k dispozícii,

1.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965 v súčasnej podobe neposkytuje Európskemu parlamentu prostriedky, aby mohol podniknúť záväzné kroky na ochranu Gérarda Onestu, a preto neochraňuje jeho imunitu.

(1) Vec 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier, Zb. 1964, s. 195 a vec 149/85, Wybot/Faure a iní, Zb. 1986, s. 2391. (2) 2 Rozhodnutie Európskeho parlamentu o preskúmaní osvedčení o zvolení za poslanca (Ú. v. EÚ C 226 E, 15.9.2005, s. 51). (3) 3 Článok 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965. (4) Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky (smernica o námornej stratégii) (KOM(2005)0505 – C6-0346/2005 – 2005/0211(COD))

P6_TA(2006)0482 A6-0373/2006

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0505)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0346/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0373/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. novembra 2006 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky (smernica o námornej stratégii)

(Text s významom pre EHP)

európsky parlament a rada európskej únie,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy(4),

keďže:

(1)  Morské prostredie predstavuje vzácne dedičstvo, ktoré sa musí chrániť, obnovovať a udržiavať ako také s konečným cieľom zabezpečiť biologicky rozmanité a dynamické oceány a moria, ktoré sú bezpečné, čisté, zdravé a produktívne.

(2)  Európa je obklopená štyrmi morami - Stredozemným, Baltickým, Severným a Čiernym a dvomi oceánmi - Atlantickým a Severným ľadovým.

(3)  Pevnina Spoločenstva je v skutočnosti polostrovom, ktorého brehy majú tisíce kilometrov a morské územie Spoločenstva je rozsiahlejšie ako jeho pevnina.

(4)  Je zrejmé, že požiadavky na morské prírodné zdroje a morské ekologické funkcie, ako napríklad vstrebávanie odpadu, sú privysoké a že je potrebné, aby Spoločenstvo znížilo svoje pôsobenie na morské vody na svojom území aj mimo neho.

(5)  Vzhľadom na osobitú citlivosť ekosystému Baltického mora, ktorá vyplýva z jeho uzavretosti a brakických vôd, by mali členské štáty obklopujúce Baltické more naliehavo hľadať riešenie osobitých ohrození pre Baltické more, akým je eutrofizácia, uvádzanie invazívnych druhov a nadmerný rybolov.

(6)  V súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva(5), sa mala v priebehu troch rokov od prijatia tohto programu vypracovať tematická stratégia na ochranu a zachovanie morského prostredia s konečným cieľom podporiť udržateľné využívanie morí a zachovať morské ekosystémy.

(7)  Tematická stratégia o morskom prostredí, založená na integrovanom prístupe, by mala podľa potreby zahŕňať kvalitatívne a kvantitatívne ciele a časové plány, na základe ktorých by bolo možné porovnávať a vyhodnocovať prijaté opatrenia. Činnosti zamerané na realizáciu stratégie by mali byť v súlade so zásadou subsidiarity. Pozornosť by sa mala venovať aj intenzívnejšej účasti zainteresovaných strán, ako aj lepšiemu využitiu rôznych finančných nástrojov Spoločenstva, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s ochranou morského prostredia.

(8)  Rozvoj a realizácia stratégie by sa mali zameriavať na zachovanie ekosystému. Tento prístup by mal zohľadňovať chránené biogeografické oblasti, ako aj ľudské činnosti, ktoré vplývajú na morské prostredie.

(9)  Je nevyhnutné, aby sa pokračovalo v stanovovaní biologických a environmentálnych cieľov a referenčných rámcov, ktoré by zohľadňovali ciele stanovené v smernici Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(6) (smernica o biotopoch), v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES u 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti politiky vodného hospodárstva(7), ako aj iné medzinárodne dohodnuté ciele.

(10)  S cieľom podporovať udržateľné využívanie morí a zachovanie morských ekosystémov by sa prvoradá pozornosť mala venovať dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu morského prostredia Spoločenstva, pokračovaniu v ochrane a udržiavaní tohto prostredia a zabezpečeniu toho, aby sa zabránilo neskoršiemu zhoršovaniu jeho stavu.

(11)  V snahe dosiahnuť tieto ciele je potrebný prehľadný a súdržný legislatívny rámec, ktorý zahŕňa vymedzenie pojmu dobrý environmentálny stav a je spojený so zásadami spoločnej politiky rybného hospodárstva, na zabezpečenie celkovej štruktúry opatrení a na umožnenie toho, aby prijaté opatrenia boli koordinované, zosúladené a primerane integrované s opatreniami vyplývajúcimi z iných právnych predpisov Spoločenstva, ako aj z medzinárodných dohôd.

(12)  Rozličné podmienky, problémy a potreby jednotlivých morských regiónov predstavujúcich morské prostredie Spoločenstva si vyžadujú rozdielne a osobitné riešenia. Táto rozmanitosť by sa mala zohľadniť v procese prípravy, plánovania a realizácie opatrení určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia Spoločenstva v rámci morských regiónov a subregiónov.

(13)  Je preto vhodné, aby členské štáty patriace do jedného morského regiónu zabezpečili vytvorenie jedinej a spoločnej námornej stratégie v tomto regióne alebo subregióne pre vody, ktoré patria pod ich suverenitu alebo jurisdikciu. Každý členský štát by mal vypracovať námornú stratégiu pre svoje európske vody, ktorá bude osobitne pre jeho vlastné vody vyjadrovať celkovú perspektívu príslušného morského regiónu. Výsledkom námorných stratégií by mala byť realizácia programov opatrení určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu.

(14)  Z dôvodu cezhraničného charakteru morského prostredia by sa vývoj námorných stratégií mal koordinovať pre jednotlivé morské regióny. Keďže o morské regióny sa členské štáty delia s tretími krajinami, členské štáty by sa mali usilovať o zabezpečenie podľa možnosti čo najužšej koordinácie so všetkými členskými štátmi a inými zainteresovanými krajinami. Tam, kde je to realizovateľné a vhodné, mali by sa na zabezpečenie tejto koordinácie využiť existujúce inštitucionálne štruktúry pôsobiace v morských regiónoch.

(15)  Keďže na dosiahnutie týchto cieľov sú nevyhnutné opatrenia na medzinárodnej úrovni, touto smernicou by sa mala zvýšiť efektívnosť podielu Spoločenstva na medzinárodných dohodách.

(16)  Z dôvodu vzájomného pôsobenia záujmov štátov vykonávajúcich lodnú dopravu a rybolov ako aj ich plavidiel a činností v morskom prostredí je nevyhnutné zjednotiť úsilie o ochranu morského prostredia pred rizikami spojenými s prevádzkou týchto plavidiel v morskom regióne s vlajkovými štátmi. Ak sa v morskom regióne plavia lode tretích krajín, členské štáty by mali zosúladiť svoje úsilie o ochranu morského prostredia v rámci sústavy existujúcich orgánov a inštitúcií.

(17)  Spoločenstvo a členské štáty sú stranami dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) schváleného rozhodnutím Rady 98/392/ES(8). V tejto smernici by sa preto mali v plnej miere zohľadniť záväzky Spoločenstva a členských štátov vyplývajúce z týchto dohôd.

(18)  Táto smernica by mala podporovať jednoznačné stanovisko prijaté Spoločenstvom v súvislosti s Dohovorom o biologickej diverzite o zastavení strácania biodivezity, schválená rozhodnutím Rady 93/626/ES(9) o zabezpečení ochraňujúceho a trvalo udržateľného využívania morskej biodiverzity a o vybudovaní globálnej siete chránených morských oblastí do roku 2012. Okrem toho by mala prispieť k dosiahnutiu cieľov Siedmej konferencie strán Dohovoru o biologickej diverzite (CBD/COP7), ktorá prijala starostlivo zostavený program prác na morskej a pobrežnej biodiverzite s množstvom cieľov, zámerov a činností zameraných na zastavenie strácania biologickej diverzity na národnej, regionálnej a globálnej úrovni a na vytvorenie a udržiavanie ekologicky reprezentatívnych národných a regionálnych systémov chránených morských oblastí do roku 2012. K tomuto procesu významne prispeje povinnosť členských štátov určiť na základe smernice o biotopoch lokality sústavy Natura 2000.

(19)  V rámci úplnej realizácie siete Natura 2000 v  morskom prostredí by sa mal stanoviť racionálny prístup. Tento prístup by mal obsahovať návrhy na úpravu príloh k smernici o biotopoch, ktoré sa týkajú morských biotopov a druhov, a mal by uplatňovať a upravovať nevyhnutné opatrenia povahy technických a finančných nástrojov.

(20)  Zabezpečenie začlenenia cieľov ochrany, riadiacich opatrení a monitorovacích a hodnotiacich činností stanovených pre chránené morské oblasti do námorných stratégií má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov tejto smernice.

(21)  Táto smernica by mala prispievať k plneniu povinností Spoločenstva a členských štátov vyplývajúcich z mnohých iných súvisiacich medzinárodných dohôd, na základe ktorých uzavreli záväzky týkajúce sa ochrany morského prostredia pred znečisťovaním: Dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltického mora schválený rozhodnutím Rady 94/157/ES(10), Dohovor o ochrane morského prostredia v severovýchodnom Atlantiku schválený rozhodnutím Rady 98/249/ES(11), jeho nová príloha V o ochrane a zachovaní ekosystémov a biologickej diverzity morskej oblasti a s ňou súvisiaci dodatok 3 schválené rozhodnutím Rady 2000/340/ES(12), Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora schválený rozhodnutím Rady 77/585/EHS(13) a jeho zmeny a doplnenia z roku 1995, schválené rozhodnutím Rady 1999/802/ES(14), ako aj jeho Protokol o ochrane Stredozemného mora pred znečisťovaním z pozemných zdrojov schválený rozhodnutím Rady 83/101/EHS(15).

(22)  Je nevyhnutné, aby k účasti na tomto procese boli prizvané susedné krajiny a aby sa s nimi rozvíjali vzájomné partnerstvá, predovšetkým v oblasti Baltického, Stredozemného a Čierneho mora, a aby sa okrem iného zohľadnili iniciatívy partnerstva iniciované v rámci Svetového samitu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji z roku 2002.

(23)  Do úvahy by sa mala vziať biodiverzita, ako aj možnosti morského výskumu spojeného s hlbinnými prostrediami v najvzdialenejších regiónoch a v rámci osobitných programov by sa malo podporiť vypracovanie vedeckých štúdií, s cieľom zdokonaliť charakterizáciu hlbinných ekosystémov.

(24)  Členské štáty by mali na účely efektívnej ochrany morského prostredia vypracovať rámce a platformy, ktoré umožnia medziodvetvové riešenie námorných otázok. Posudzovanie vývoja stavu morského prostredia by sa preto nemalo uskutočňovať iba z pohľadu životného prostredia, ale vyžaduje si prepojenie prírodných vied s hospodárskym, sociálnym a administratívnym rozvojom oblasti.

(25)  Keďže programy opatrení realizované podľa námorných stratégií budú účinné a nákladovo čo najefektívnejšie len vtedy, ak sa zostavia na základe dobrých vedeckých znalostí o stave morského prostredia v konkrétnej oblasti a ak budú podľa možnosti čo najlepšie prispôsobené možným potrebám príslušných vôd v prípade každého jednotlivého členského štátu a v rámci všeobecnej perspektívy dotknutého morského regiónu, je potrebné zabezpečiť vypracovanie vhodného a primeraného rámca vrátane morského výskumu a monitorovacích činností pre informovanú tvorbu politiky na vnútroštátnej úrovni.

(26)  Ako prvý krok v rámci tejto prípravy by členské štáty mali v morských regiónoch uskutočniť analýzy charakteristík a funkcií svojich morských vôd a zistiť prevládajúce ohrozenia a vplyv na tieto vody, možnosti ich hospodárskeho a sociálneho využitia a mieru zhoršovania stavu morského prostredia.

(27)  Na základe týchto analýz by mali potom členské štáty určiť pre európske vody sériu charakteristík ich dobrého environmentálneho stavu. Na tieto účely je vhodné zabezpečiť, aby Komisia za účasti všetkých zainteresovaných strán v blízkej budúcnosti vypracovala generické kvantitatívne deskriptory, podrobné kritériá a normy.

(28)  Spoločenstvo by malo vytvoriť nevyhnutné podmienky na to, aby členské štáty mohli využívať výhody vyplývajúce z kvality výskumu, ako aj množstva poznatkov, ktoré získali univerzity venujúce sa námorným vedám. Vedecké a technické informácie, ktoré sú potrebné na realizáciu rôznych fáz stanovených touto smernicou, by preto mali pochádzať z dôveryhodných zdrojov a mala by sa zabezpečiť udržateľnosť pobrežných oblastí, v ktorých sa takéto vzdelávacie centrá zvyčajne nachádzajú.

(29)  V siedmom rámcovom programe v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007-2013) by mala byť zahrnutá podpora výskumu v oblasti morského prostredia.

(30)  Ďalším krokom k dosiahnutiu dobrého environmentálneho stavu by malo byť stanovenie environmentálnych cieľov a monitorovacích programov pre priebežné hodnotenia, čo umožní pravidelné posudzovanie stavu príslušných vôd.

(31)  Na tomto základe by mali členské štáty stanoviť a realizovať programy opatrení, ktoré sú určené na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu v príslušných vodách a zároveň na prispôsobenie sa existujúcim požiadavkám Spoločenstva, medzinárodným požiadavkám a potrebám príslušných morských regiónov.

(32)  Hoci je vzhľadom na potrebnú presnosť zamerania vhodné, aby tieto kroky podnikli členské štáty, na účely zabezpečenia súladu opatrení v celom Spoločenstve a na účely dodržiavania záväzkov na globálnej úrovni je dôležité, aby Komisia schválila tak prípravný rámec, ako aj programy opatrení.

(33)  Plánovanie, realizácia a riadenie programov opatrení si môže vyžadovať značné výdavky. Keďže programy opatrení sú prostriedkom na dosiahnutie cieľov tejto smernice, Spoločenstvo by malo prispievať na výdavky členských štátov počas prípravy, realizácie a koordinovania týchto programov.

(34)  Z hľadiska spravodlivosti a realizovateľnosti je vhodné pripraviť sa na také prípady, keď členský štát nebude schopný dosiahnuť želanú úroveň stanovených environmentálnych cieľov.

(35)  V tejto súvislosti je potrebné pripraviť sa na dva typy prípadov. Prvý prípad sa týka situácie, keď členský štát nie je schopný dosiahnuť svoje environmentálne ciele z dôvodu činnosti alebo nečinnosti zo strany inej krajiny, z prirodzených dôvodov, z dôvodu pôsobenia vyššej moci alebo z dôvodu opatrení, ktoré tento členský štát prijal vo verejnom záujme, ktorý sa považoval za dôležitejší ako negatívny vplyv na životné prostredie. Je vhodné umožniť členským štátom, aby v takých prípadoch prijali ad hoc opatrenia namiesto opatrení začlenených do ich programu opatrení. Ad hoc opatrenia by sa mali navrhnúť tak, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu stavu postihnutých morských vôd a aby sa zmiernil nepriaznivý vplyv v rámci príslušného morského regiónu.

(36)  Druhý typ osobitného prípadu je, keď členské štáty zistia problém, ktorý má vplyv na environmentálny stav jeho európskych morských vôd, a dokonca možno aj na celý príslušný morský región, ale nie je možné ho vyriešiť prostredníctvom opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni. V takých prípadoch by sa mala zabezpečiť informovanosť Komisie v rámci predkladania programov opatrení.

(37)  Je však nevyhnutné, aby flexibilita zavedená pre osobitné prípady podliehala kontrole na úrovni Spoločenstva. V súvislosti s prípadmi prvého typu je teda vhodné, aby sa v rámci hodnotenia vykonávaného Komisiou pred schválením programu opatrení venovala patričná pozornosť efektívnosti každého prijatého ad hoc opatrenia. Okrem toho v prípadoch, keď sa členský štát odvoláva na opatrenia prijaté z dôležitejších dôvodov verejného záujmu, by mala Komisia zabezpečiť, aby žiadne modifikácie alebo zmeny vykonané v morskom prostredí v dôsledku tohto opatrenia nespôsobili trvalé znemožnenie alebo spochybnenie dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu v príslušnom morskom regióne.

(38)  V súvislosti s osobitnými prípadmi druhého typu by mala Komisia pred schválením programu opatrení posúdiť opodstatnenosť názoru zastávaného príslušným členským štátom, že opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni by neboli postačujúce, a teda že je potrebné opatrenie na úrovni Spoločenstva.

(39)  Vzhľadom na dynamický charakter morských ekosystémov, na ich prirodzenú premenlivosť a vzhľadom na skutočnosť, že ohrozenia a vplyvy pôsobiace na ne sa budú meniť zároveň s vývojom rozličných modelov činnosti ľudí a s pôsobením klimatických zmien, je dôležité si uvedomiť, že definícia dobrého environmentálneho stavu je dynamická a flexibilná a musí sa časom upravovať. V súlade s tým je vhodné, aby bola aj ochrana morského prostredia flexibilná a prispôsobivá. Je preto potrebné zabezpečiť pravidelné aktualizovanie námorných stratégií.

(40)  Ďalej je potrebné zabezpečiť uverejňovanie programov opatrení, ich aktualizácií a priebežných správ podávaných Komisii opisujúcich pokrok v realizácii programu.

(41)  Na zabezpečenie aktívnej účasti všeobecnej verejnosti na tvorbe, realizácii a aktualizácii námorných stratégií sa musia poskytovať presné informácie o rozličných prvkoch námorných stratégií alebo ich aktualizácií, ako aj na požiadanie príslušné základné dokumenty a informácie použité v procese tvorby námorných stratégií.

(42)  Je vhodné, aby Komisia predložila prvú hodnotiacu správu o realizácii tejto smernice v priebehu dvoch rokov od získania všetkých programov opatrení, v každom prípade najneskôr do roku 2017. Následné správy Komisie by sa mali potom vydávať každých šesť rokov.

(43)  Má sa zabezpečiť prijatie úprav noriem hodnotenia stavu morského prostredia, monitorovania, environmentálnych cieľov a technických formátov na účely prenosu a spracovania údajov, aby sa zabezpečila kompatibilita so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES z ... o založení infraštruktúry pre priestorové informácie v Spoločenstve (INSPIRE)(16).

(44)  Opatrenia regulujúce riadenie rybolovu sa môžu prijímať okrem iného na základe vedeckých rád a v súvislosti so spoločnou politikou v oblasti rybolovu stanovenou v nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu(17), a preto sa nimi táto smernica tiež zaoberá. Kontrolu únikov a emisií spôsobených používaním rádioaktívneho materiálu upravujú články 30 a 31 Zmluvy o Euratome, a preto sa táto smernica nezaoberá touto problematikou.

(45)  Budúca reforma spoločnej politiky v oblasti rybolovu by mala zohľadňovať vplyvy rybolovu na životné prostredie, ako aj ciele tejto smernice.

(46)  Keďže ciele navrhovaných činností nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(47)  Činnosti členských štátov by mali byť založené na zásade predchádzania a na prístupe založenom na ekosystéme.

(48)  V tejto smernici sa dodržiavajú základné práva a zásady uznávané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie. Týmto sa má zabezpečiť najmä podpora integrácie vysokej úrovne environmentálnej ochrany a zvyšovania kvality životného prostredia do politiky Spoločenstva v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja stanovenými v článku 37 Charty základných práv Európskej únie.

(49)  Opatrenia potrebné na realizáciu tejto smernice by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(18),

prijali túto smernicu:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Predmet úpravy

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica je uplatniteľná na všetky európske morské vody a zohľadňuje potrebu zabezpečiť kvalitu morského prostredia pridružených krajín a krajín uchádzajúcich sa o členstvo.

Článok 3

Existujúce povinnosti, záväzky a iniciatívy

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Komponenty, podmienky a faktory uvedené v písm. b) zahŕňajú to, čo vyplýva z ľudskej činnosti, nezávisle od toho, či sa vykonáva v európskych morských vodách alebo mimo nich;

Článok 5

Morské regióny a subregióny

1.  Členské štáty uplatňujú túto smernicu pokiaľ ide o tieto morské regióny:

2.  Na zohľadnenie špecifík konkrétnej oblasti môžu členské štáty realizovať túto smernicu prostredníctvom odkazu na podskupiny morských vôd uvedených v odseku 1 za podmienky, že sú tieto podskupiny vymedzené spôsobom, ktorý je v súlade s medzinárodnými dohodami a je zlučiteľný s týmito morskými subregiónmi:

Členské štáty informujú Komisiu o všetkých podskupinách do dátumu uvedeného v prvom pododseku článku 30 ods. 1.

3.  V každom morskom regióne príslušné členské štáty dosiahnu dobrý environmentálny stav európskych morských vôd v rámci toho regiónu najneskôr do roku 2017, pomocou zavedenia a uplatňovania jednotnej námornej stratégie pre tento región, v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

Členské štáty určia vo svojich európskych morských vodách primerané správne jednotky vo vzťahu ku každému morskému regiónu alebo subregiónu. Správne jednotky podľa potreby zohľadnia existujúce správne, monitorovacie a referenčné jednotky a sú určené súradnicami v príslušnej námornej stratégii.

Členské štáty informujú Komisiu o každej určenej správnej jednotke ku dňu určenému v prvom pododseku článku 30 ods. 1.

Článok 6

Námorné stratégie

1.  Členské štáty dosiahnu dobrý environmentálny stav zavedením a uplatňovaním námorných stratégií.

2.  Členské štáty zdieľajúce morský región zabezpečia, aby sa uplatňovala jediná a spoločná námorná stratégia v regióne alebo subregióne vo vodách, nad ktorými majú suverenitu alebo jurisdikciu v tomto regióne. Každý členský štát vypracuje vzhľadom na všetky príslušné morské regióny námornú stratégiu pre svoje európske morské vody v súlade s týmto plánom opatrení:

a)   príprava:

b)   programy opatrení:

3.  V prípade, že sa členské štáty, ktoré zdieľajú určitý morský región alebo subregión dohodnú na rýchlejšej realizácii krokov uvedených v odseku 2 písm. a) a b), informujú o svojom aktualizovanom časovom pláne Komisiu a postupujú v súlade s ním.

Tieto členské štáty získajú primeranú podporu EÚ za intenzívnejšie úsilie zlepšiť životné prostredie tým, že sa daná oblasť stane pilotnou oblasťou.

Ustanovenia odseku 2 písm. a) a b) nebránia členskému štátu, aby ponechal v platnosti, alebo zaviedol prísnejšie ochranné opatrenia.

4.  Členské štáty vytvoria príslušné mechanizmy na zabezpečenie toho, že kroky uvedené v odseku 2 s ohľadom na články 10, 11, 12, 13 a 16 sa budú rozvíjať a uplatňovať v súlade s článkom 8 a spôsobom, ktorý umožní jedinú, spoločnú námornú stratégiu pre región a spoločnú správu o zložkách ustanovených v uvedených článkoch.

Členský štát alebo príslušný orgán postúpi Komisii a členským štátom do troch mesiacov správu za každý morský región.

5.  Morský región Baltického mora by mohol byť pilotnou oblasťou na realizáciu námornej stratégie. Nastávajúci akčný plán pre oblasť Baltického mora Helsinskej komisie (HELCOM) by mohol byť užitočným zdrojom pri využívaní Baltického mora na tento účel.

V súlade s článkom 16 ods. 1 písm. a) a b) a najneskôr do roku 2010 vypracujú členské štáty v regióne spoločný program opatrení pre tento morský región, s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav morského regiónu Baltického mora.

Článok 7

Oblasti námornej ochrany

1.  Členské štáty vo svojich stratégiách stanovia opatrenia na ochranu oblastí podľa regiónov a subregiónov nazvané "oblasti námornej ochrany".

Ak je to potrebné, členské štáty v rámci svojich stratégií pre región a subregión prijmú aj opatrenia na vytvorenie uzavretých morských prírodných rezervácií s cieľom chrániť a zachovať najzraniteľnejšie morské ekosystémy a biodiverzitu.

2.  Členský štát vytvárajúci program opatrení začlení do opatrení v rámci svojho programu použitie opatrení priestorovej ochrany vrátane ale nielen využívania osobitných chránených území podľa smernice 92/43/EHS, osobitných chránených oblastí podľa smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(21) (smernica o vtákoch) a chránených morských oblastí dohodnutých v rozhodnutí VII/5 Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ako aj tých, ktoré vyplývajú z ďalších medzinárodných či regionálnych dohôd, ktorých zmluvnou stranou je Spoločenstvo.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby sa tieto oblasti stali súčasťou súdržnej a reprezentatívnej siete chránených morských oblastí najneskôr do roku 2012, čo zahŕňa oblasti s dostatočnou rozlohou, ktoré sú v plnej miere chránené pred všetkými formami využitia na ťažbu, aby sa ochránili, okrem iného, ložiská neresenia, sádok a krmiva a aby sa umožnila celistvosť, štruktúra a fungovanie ekosystémov, ktoré treba zachovať alebo obnoviť.

4.  Členské štáty zriadia jeden alebo viac registrov týchto chránených morských oblastí, ktoré musia byť dokončené najneskôr do ...(22).

5.  Verejnosť má prístup k informáciám v registri, alebo registroch.

6.  Register alebo registre chránených morských oblastí každého regiónu alebo subregiónu sú revidované a aktualizované.

Článok 8

Spolupráca a koordinácia s tretími krajinami

1.  Na účely tejto smernice členské štáty s morskými vodami v rámci toho istého morského regiónu alebo subregiónu spolupracujú a koordinujú svoju činnosť.

Ak je to reálne a vhodné, členské štáty použijú existujúce inštitucionálne štruktúry vybudované v tomto morskom regióne alebo subregióne a, pokiaľ je to možné programy a aktivity tam prijaté sa primerane upravia, najmä aby boli v súlade s článkom 22.

2.  Na účely vypracovania a vykonania námornej stratégie vynaložia členské štáty všetko úsilie na koordináciu svojich opatrení s:

V tejto súvislosti členské štáty podľa možnosti vychádzajú z programov a činností existujúcich v rámci štruktúr vyplývajúcich z medzinárodných dohôd.

V rámci medzinárodných a regionálnych dohôd, ktoré Spoločenstvo uzavrelo s organizáciami a tretími krajinami, ktoré majú suverenitu alebo jurisdikciu nad:

3.  Komisia do roku 2007 vypracuje regulačný rámec zameraný na environmentálne kritéria, aby sa zabezpečilo, že so všetkými zainteresovanými stranami sa vopred konzultuje o hlavných projektoch infraštruktúry v morskom prostredí.

4.  Podpora Európskej únie, napríklad v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, sa môže poskytnúť iba zainteresovaným stranám, ktoré môžu preukázať, že pri ich činnosti je z hľadiska hnojív dodržaná rovnováha, t. j., že nespôsobujú rozsiahly prienik hnojív do zberných vôd.

Článok 9

Príslušné vnútroštátne orgány

1.  Do dňa uvedeného v prvom pododseku článku 30 ods. 1 členské štáty určia pre každý príslušný morský región príslušný orgán zodpovedný za realizáciu tejto smernice vo vzťahu k ich európskym morským vodám.

V priebehu šiestich mesiacov od tohto dňa členské štáty predložia Komisii zoznam určených príslušných orgánov spolu s informáciami uvedenými v prílohe II.

Zároveň členské štáty zašlú Komisii zoznam vnútroštátnych príslušných orgánov všetkých medzinárodných subjektov, na činnosti ktorých sa podieľajú.

2.  Členské štáty informujú Komisiu o akýchkoľvek zmenách v informáciách poskytnutých na základe odseku 1, a to v priebehu troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti takejto zmeny.

Kapitola II

Námorné stratégie: Príprava

Článok 10

Hodnotenie

1.  Pre každý morský región členské štáty uskutočnia počiatočné hodnotenie svojich európskych morských vôd pozostávajúce z:

2.  Analýzy uvedené v odseku 1 zohľadnia prvky týkajúce sa pobrežných, tranzitných a teritoriálnych vôd podliehajúcich príslušným ustanoveniam smernice 2000/60/ES, ako aj príslušným ustanoveniam smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd(23), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie(24) a smernice Európskeho parlamentu a Rady .../.../ES z ... o normách kvality životného prostredia v oblasti vodného hospodárstva, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES(25) tak, aby sa vypracovalo komplexné hodnotenie stavu morského prostredia.

3.  Členské štáty pripravia pre každý morský región hodnotenie podľa odseku 1 a snažia sa prostredníctvom koordinácie stanovenej v článku 6 ods. 3 zabezpečiť, aby:

4.  Údaje a informácie súvisiace s počiatočným hodnotením sa sprístupnia Európskej environmentálnej agentúre a zainteresovaným regionálnym námorným organizáciám a organizáciám pre rybolov najneskôr tri mesiace po jeho skončení, na použitie v paneurópskych morských hodnoteniach, najmä prehľade o stave morského prostredia v Spoločenstve, podľa článku 23 ods. 3 písm. b).

Článok 11

Stanovenie dobrého environmentálneho stavu

1.  Odvolávajúc sa na počiatočné hodnotenie uskutočnené podľa článku 10 ods. 1, členské štáty vzhľadom na jednotlivé morské regióny stanovia pre európske morské vody súbor špecifických charakteristík dobrého environmentálneho stavu na základe generických kvalitatívnych deskriptorov, kritérií a noriem uvedených v prílohách I a III.

Zohľadnia pritom okrem iného prvky uvedené v prílohách I a III týkajúce sa typov lokalít, biologických komponentov, fyzikálno-chemických charakteristík a hydromorfológie.

2.  Členské štáty informujú Komisiu o hodnotení uskutočnenom podľa článku 10 ods. 1 a o stanovení dobrého environmentálneho stavu vykonaného podľa odseku 1 tohto článku, a to najneskôr tri mesiace po dokončení tejto druhej činnosti.

Článok 12

Stanovenie environmentálnych cieľov

1.  Na základe počiatočného hodnotenia uskutočneného podľa článku 10 ods. 1 členské štáty vzhľadom na jednotlivé morské regióny spoločne stanovia jednotný komplexný súbor environmentálnych cieľov, v snahe dosiahnuť najneskôr do roku 2017 dobrý environmentálny stav, a s nimi súvisiacich ukazovateľov pre všetky svoje európske morské vody, zohľadňujúc pritom neúplný zoznam charakteristík uvedený v prílohe IV.

V rámci plánovania týchto cieľov a ukazovateľov členské štáty zohľadnia možnosť ďalšieho využívania existujúcich environmentálnych cieľov stanovených na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Spoločenstva alebo na medzinárodnej úrovni vo vzťahu k tým istým vodám, a zabezpečia, aby sa zohľadnili aj príslušné cezhraničné účinky a cezhraničné črty.

2.  Členské štáty oznámia environmentálne ciele Komisii najneskôr tri mesiace po ich stanovení.

Článok 13

Stanovenie monitorovacích programov

1.  Na základe počiatočného hodnotenia uskutočneného podľa článku 10 ods. 1 členské štáty vypracujú a implementujú programy koordinovaného monitorovania pre priebežné hodnotenie environmentálneho stavu svojich európskych morských vôd na základe zoznamov uvedených v prílohách III a V s odkazom na environmentálne ciele stanovené podľa článku 12.

Tieto programy budú zodpovedať morským regiónom a subregiónom a budú vychádzať z ustanovení zabezpečujúcich hodnotenie a monitorovanie podľa príslušných právnych predpisov Spoločenstva, najmä smerníc 79/409/EHS a 92/43/EHS alebo podľa medzinárodných dohôd, alebo z iniciatív Spoločenstva spojených s infraštruktúrou pre priestorové informácie a GMES (globálnym monitorovaním životného prostredia a bezpečnosti), najmä v námorných službách do tej miery, ako sa tieto požiadavky vzťahujú na európske morské vody členských štátov v danom morskom regióne.

2.  Členské štáty vypracujú pre každý morský región alebo subregión monitorovací program v súlade s odsekom 1 a v záujme koordinácie uskutočnia potrebné kroky, aby zabezpečili, že

3.  Ak je to vhodné, Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2 prijme špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a hodnotenia, ktoré zohľadňujú existujúce záväzky a zabezpečujú porovnateľnosť medzi výsledkami monitorovania a hodnotenia.

4.  Údaje a informácie pochádzajúce z týchto monitorovacích programov sa sprístupnia Európskej environmentálnej agentúre a zainteresovaným regionálnym námorným organizáciám a organizáciám pre rybolov najneskôr tri mesiace po skončení týchto programov, na použitie v paneurópskych morských hodnoteniach, najmä prehľade o stave morského prostredia v Spoločenstve, podľa článku 23 ods. 3 písm. b).

Článok 14

Znečistenie mora

Členské štáty prijímajú opatrenia a programy, ktorými by zlepšili možnosť vystopovať a zistiť znečistenie morí.

Článok 15

Schválenie

Na základe informácií poskytnutých podľa článkov 10 ods. 1, 11 ods. 2, 12 ods. 2 a  13 ods. 2 v každom morskom regióne Komisia v prípade každého jednotlivého členského štátu zhodnotí, či oznámené prvky predstavujú rámec, ktorý spĺňa požiadavky tejto smernice.

V rámci tohto hodnotenia Komisia posúdi nadväznosť týchto systémov v jednotlivých morských regiónoch a v celom Spoločenstve.

Na účely hodnotenia môže Komisia požiadať príslušný členský štát o poskytnutie akýchkoľvek dodatočných informácií potrebných na to, aby dospela k rozhodnutiu.

V priebehu šiestich mesiacov od doručenia informácií o monitorovacích programoch vypracovaných podľa článku 13 môže Komisia v prípade ktoréhokoľvek členského štátu rozhodnúť o zamietnutí jeho systému alebo ktoréhokoľvek jeho prvku z toho dôvodu, že nevyhovuje tejto smernici.

Kapitola III

Námorné stratégie: Programy opatrení

Článok 16

Programy opatrení

1.  Členské štáty vzhľadom na každý príslušný morský región stanovia opatrenia, ktoré sa musia prijať za účelom dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu, určeného podľa článku 11 ods. 1, vo všetkých ich európskych morských vodách.

Členské štáty rozhodujú o opatreniach, ktoré sa musia prijať podľa článku 14 týkajúceho sa možnosti vystopovať a zistiť znečistenie morí.

2.  Programy opatrení členských štátov obsahujú opatrenia územnej ochrany. Tieto opatrenia obsahujú, ale neobmedzujú sa na využívanie osobitných chránených území podľa smernice 92/43/EHS, osobitných chránených oblastí podľa smernice 79/409/EHS a  chránených morských oblastí dohodnutých v rozhodnutí VII/5 Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ako aj tých, ktoré vyplývajú z ďalších medzinárodných či regionálnych dohôd, ktorých zmluvnou stranou je Spoločenstvo.

Členské štáty zabezpečia, že tieto oblasti prispejú najneskôr do roku 2012 k súdržnej a reprezentačnej sieti chránených morských oblastí. Sieť zahrnuje dostatočne veľké oblasti, ktoré treba chrániť pred využívaním na ťažbu, aby sa ochránili, okrem iného, ložiská neresenia, sádok a krmiva a aby sa umožnila celistvosť, štruktúra a fungovanie ekosystémov, ktoré treba zachovať alebo obnoviť.

3.  Členské štáty začlenia opatrenia naplánované podľa odseku 1 do programu opatrení, zohľadňujúc pritom opatrenia požadované príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva alebo medzinárodnými dohodami. Členské štáty predovšetkým pozorne posúdia výhody vyplývajúce z vykonávania smernice 91/271/EHS, smernice 2006/7/ES a smernice .../.../ES [o normách kvality životného prostredia v oblasti vodného hospodárstva].

4.  Program opatrení zahŕňa najmä:

5.  Členské štáty venujú pri navrhovaní programu opatrení podľa odseku 3 náležitú pozornosť trvalo udržateľnému rozvoju a predovšetkým spoločenskému a hospodárskemu vplyvu plánovaných opatrení. Členské štáty vytvoria administratívny rámec a platformy, ktoré umožňujú medziodvetvové riešenia námorných otázok, aby mohli vedu o životnom prostredí a ekologické opatrenia prepojiť s hospodárskym, sociálnym a administratívnym rozvojom oblasti a aby mohli mať z tejto interakcie úžitok.

Pred zavedením akéhokoľvek nového opatrenia členské štáty zabezpečia, aby boli opatrenia nákladovo efektívne a technicky uskutočniteľné, a uskutočnia hodnotenie vplyvu, vrátane podrobnej analýzy nákladov a výnosov.

6.  Členské štáty vo svojich programoch opatrení naznačia, ako sa budú opatrenia realizovať a ako budú prispievať k dosahovaniu environmentálnych cieľov stanovených podľa článku 12 ods. 1.

7.  Členské štáty informujú Komisiu a všetky ostatné príslušné členské štáty o svojich programoch opatrení, a to v priebehu troch mesiacov od ich dokončenia.

8.  S výhradou článku 19 členské štáty zabezpečia, aby sa programy začali realizovať v priebehu dvoch rokov od ich dokončenia.

9.  Komisia po konzultáciách so zainteresovanými stranami do ...(26), v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 2, prijme podrobné kritériá a normy na uplatňovanie zásad spoľahlivej ochrany a využívania oceánov (good ocean governance).

Článok 17

Výnimky

1.  Ak členský štát, ktorý vypracoval program opatrení v súlade s článkom 16 ods. 1 identifikuje prípad, v ktorom z ktoréhokoľvek z nasledujúcich dôvodov nie je možné dosiahnuť environmentálne ciele a dobrý environmentálny stav prostredníctvom opatrení prijatých členským štátom, jednoznačne definuje tento prípad vo svojom programe opatrení a Komisii poskytne všetky vysvetlenia potrebné na odôvodnenie svojho názoru:

2.  Každý členský štát odvolávajúci sa na dôvod uvedený v odseku 1 písm. b), c), d), e) alebo f) zahrnie do svojho programu opatrení primerané ad hoc opatrenia, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva a medzinárodným právom s cieľom minimalizovať rozsah, v akom nie je možné dosiahnuť dobrý environmentálny stav v európskych morských vodách v rámci príslušného morského regiónu.

3.  Každý členský štát odvolávajúci sa na dôvod uvedený v odseku 1 písm. g) zabezpečí, aby modifikácie a zmeny nespôsobili trvalé vylúčenie alebo spochybnenie dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu príslušného morského regiónu.

4.  Ak sa členský štát odvoláva na dôvod uvedený v odseku 1 písm. b) a ak Komisia uzná platnosť tohto dôvodu, Komisia ihneď podnikne potrebné opatrenia v rámci svojich právomocí, aby sa ubezpečila, že sa dosiahol príslušný environmentálny cieľ.

Článok 18

Informácie

Ak členský štát zistí problém, ktorý má vplyv na environmentálny stav jeho európskych morských vôd a ktorý nie je možné vyriešiť pomocou opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni, informuje o tejto skutočnosti Komisiu a poskytne jej všetky dôkazy potrebné na odôvodnenie svojho názoru.

Článok 19

Schválenie

Na základe oznámení o programoch opatrení vypracovaných podľa článku 16 ods. 7, Komisia posúdi, či v prípade jednotlivých členských štátov oznámené programy predstavujú primerané prostriedky na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu definovaného podľa článku 11 ods. 1.

V rámci tohto hodnotenia Komisia posúdi nadväznosť programov opatrení v celom Spoločenstve.

Na účely hodnotenia môže Komisia požiadať príslušný členský štát o poskytnutie akýchkoľvek dodatočných informácií potrebných na to, aby dospela k rozhodnutiu.

V priebehu šiestich mesiacov od doručenia oznámenia o programe opatrení môže Komisia v prípade ktoréhokoľvek členského štátu rozhodnúť o zamietnutí programu alebo ktoréhokoľvek jeho aspektu, a to z toho dôvodu, že nevyhovuje tejto smernici.

Kapitola IV

Aktualizácia, správy a informovanie verejnosti

Článok 20

Aktualizácia

1.  Členské štáty zabezpečia, aby boli ich námorné stratégie vzhľadom na jednotlivé príslušné morské regióny vždy aktuálne.

2.  Členské štáty budú na účely odseku 1 kontrolovať tieto prvky svojich námorných stratégií každých šesť mesiacov od ich prvotného zriadenia:

3.  Podrobné informácie o každej aktualizácii uskutočnenej po kontrolách stanovených v odseku 2 sa zašlú Komisii a všetkým ostatným zainteresovaným členským štátom v priebehu troch mesiacov od ich zverejnenia v súlade s článkom 22 ods. 4.

4.  Články 15 a 19 sa budú uplatňovať obdobne.

Článok 21

Priebežné správy

V priebehu troch rokov od zverejnenia každého programu opatrení alebo jeho aktualizácie v súlade s článkom 22 ods. 4 členské štáty predložia Komisii priebežnú správu opisujúcu pokrok dosiahnutý pri realizácii tohto programu.

Článok 22

Verejné konzultácie a informácie

1.  V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003 ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia(27) členské štáty zabezpečia aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na realizácii tejto smernice, predovšetkým pri určovaní námorných stratégií podľa kapitol II a III a pri ich aktualizácii v súlade s článkom 20.

2.  Členské štáty v súlade s odsekom 1 podľa možností zapájajú zainteresované strany využívajúc existujúce riadiace orgány alebo štruktúry vrátane regionálnych morských dohovorov, vedeckých poradných orgánov a regionálnych poradných rád.

3.  Členské štáty vytvoria štruktúru na konzultácie a pravidelné výmeny informácií za spolupráce so zodpovednými miestnymi orgánmi, odborníkmi, mimovládnymi organizáciami a všetkými zainteresovanými užívateľmi v morských regiónoch a subregiónoch. Táto štruktúra musí byť priamo prepojená s rybárskymi regionálnymi poradnými radami, ktoré sú podporované zo strany EÚ.

4.  Členské štáty zverejnia a sprístupnia verejnosti na účely pripomienkovania súhrny týchto prvkov svojich námorných stratégií alebo s nimi súvisiacich aktualizácií:

5.  V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí(28) sa na požiadanie poskytne prístup k základným dokumentom a informáciám použitým pri zostavovaní námorných stratégií. Údaje a informácie súvisiace predovšetkým s počiatočným hodnotením a s monitorovacími programami sa sprístupnia verejnosti cez internet alebo pomocou akýchkoľvek iných vhodných telekomunikačných prostriedkov.

Členské štáty poskytnú Komisii na účely plnenia úloh neobmedzený prístup a užívateľské práva v súvislosti s týmito údajmi a informáciami.

Článok 23

Správy Komisie

1.  Komisia uverejní prvú hodnotiacu správu o realizácii tejto smernice v priebehu dvoch rokov od získania všetkých programov opatrení, v každom prípade však najneskôr do roku 2017.

Ďalšie správy bude Komisia potom uverejňovať raz za šesť rokov.

Predloží správy Európskemu parlamentu a Rade.

2.  Do ...(29) Komisia uverejní správu zdôrazňujúcu všetky rozpory či doplnenia medzi možnými úpravami tejto smernice a povinnosťami, záväzkami a iniciatívami uvedenými v článku 3.

Táto správa sa postúpi Európskemu parlamentu a Rade.

3.  Správy uvedené v odseku 1 obsahujú tieto položky:

4.  Komisia do ...(30) predloží správu o stave morského prostredia arktických vôd dôležitých pre Spoločenstvo a tam, kde je to vhodné, navrhne Európskemu parlamentu a Rade príslušné opatrenia na ich ochranu vzhľadom na vyhlásenie Arktídy za chránenú oblasť, podobne ako v prípade Antarktídy, jej označenie za "prírodnú rezerváciu zasvätenú mieru a vede".

Členské štáty s európskymi morskými vodami, ktoré zahŕňajú arktické vody, sprístupnia Arktickej rade výsledky pôvodného hodnotenia týkajúce sa týchto vôd.

Článok 24

Správa o pokroku ohľadne chránených oblastí

Komisia do ...* predloží správu o pokroku pri vytváraní celosvetovej siete chránených oblasti a o časových a územných obmedzeniach na ochranu neresísk a období neresenia v súlade s záväzkami podľa rozhodnutia VII/5 Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite a o príspevku Spoločenstva na vytvorenie tejto siete.

Komisia na tomto základe v súlade s postupmi stanovenými v zmluve pripraví všetky dodatočné opatrenia Spoločenstva potrebné na splnenie zámeru, ktorým je ochrana reprezentatívnej siete chránených morských oblastí do roku 2012.

Článok 25

Preskúmanie tejto smernice

1.  Komisia preskúma túto smernicu do ...(31)* a, ak to bude vhodné, predloží Európskemu parlamentu a Rade návrhy potrebných zmien a doplnení s cieľom:

2.  Komisia berie do úvahy najmä prvú hodnotiacu správu pripravenú v súlade s článkom 23 ods. 1.

Článok 26

Financovanie Spoločenstvom

1.  Vzhľadom na prioritu, akú má vytvorenie námornej stratégie, vykonávanie tejto smernice sa podporí v finančnými nástrojmi Spoločenstva od roku 2007.

2.  Programy, vypracované členskými štátmi, spolufinancuje EÚ v súlade s existujúcimi finančnými nástrojmi Spoločenstva.

Kapitola V

Záverečné ustanovenia

Článok 27

Technické úpravy

1.  Prílohy III, IV a V sa budú prispôsobovať vedeckému a technickému pokroku v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 3, zohľadňujúc pritom lehoty platné na kontrolu a aktualizáciu námorných stratégií stanovených v článku 20 ods. 2.

2.  Komisia môže v prípade potreby v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 3 prijať:

Článok 28

Výbor

1.  Komisii bude pomáhať výbor zriadený článkom 21 ods. 1 smernice 2000/60/ES, ďalej len "výbor".

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8. Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 29

Vody, ktoré sa nachádzajú mimo európskych morských vôd

Európsky parlament a Rada alebo podľa potreby Rada prijmú opatrenia Spoločenstva zamerané na zlepšenie environmentálneho stavu vôd nachádzajúcich sa mimo európskych morských vôd, ak je takéto zlepšenie možné prostredníctvom kontrolných činností vyplývajúcich z právomocí Spoločenstva alebo členských štátov.

Tieto opatrenia sa prijmú na základe návrhov predložených Komisiou do ...(32) v súlade s postupmi stanovenými v zmluve.

Článok 30

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ...(33)*. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a korelačnú tabuľku medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 31

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 25

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

Príloha I

Podmienky uvedené v článkoch 4 a 11

Príloha II

Článok 9 ods. 1

(1)  Názov a adresa príslušného orgánu – úradný názov a adresa stanoveného orgánu.

(2)  Právne postavenie príslušného orgánu – opis právneho postavenia príslušného orgánu, prípadne aj súhrn alebo kópia jeho stanov, zakladacej listiny alebo ekvivalentného právneho dokumentu.

(3)  Povinnosti – opis zákonných a správnych povinností príslušného orgánu a jeho úlohy súvisiace s príslušnými morskými vodami.

(4)  Členstvo – ak príslušný orgán vystupuje v úlohe koordinačného orgánu pre iné príslušné orgány, požaduje sa zoznam týchto orgánov spolu s uvedením inštitucionálnych vzťahov nadviazaných na zabezpečenie koordinácie.

(5)  Regionálna koordinácia – požaduje sa prehľad mechanizmov zavedených na účely zabezpečenia koordinácie medzi členskými štátmi, ktorých európske morské vody patria do toho istého morského regiónu.

Príloha III

Články 10 ods. 1, 11 ods. 1 a  13 ods. 1

Príloha IV

Článok 12 ods. 1

(1)  Primerané pokrytie prvkov charakterizujúcich morské vody podliehajúce suverenite alebo jurisdikcii členských štátov v morskom regióne alebo subregióne.

(2)  Potreba vytýčenia a) cieľov vytvárajúcich potrebné podmienky na základe definície dobrého environmentálneho stavu; b) merateľných cieľov, ktoré umožnia monitorovanie a c) operačných cieľov súvisiacich s konkrétnou realizáciou opatrení na podporu dosiahnutia cieľov.

(3)  Špecifikácia stavu životného prostredia, ktorý sa má dosiahnuť, a jeho vyjadrenie vzhľadom na merateľné vlastnosti prvkov charakterizujúcich európske morské vody členského štátu v rámci morského regiónu alebo subregiónu.

(4)  Súlad súboru cieľov; nedostatok konfliktov medzi nimi.

(5)  Špecifikácia zdrojov a prostriedkov potrebných na dosiahnutie cieľov.

(6)  Vyjadrenie časového rozloženia dosahovania cieľov.

(7)  Špecifikácia ukazovateľov určených na monitorovanie postupu prác a na podporu riadiacich rozhodnutí v súvislosti s dosahovaním cieľov.

(8)  Ak je to vhodné, špecifikácia referenčných bodov (cieľové a hraničné referenčné body).

(9)  Náležitá pozornosť venovaná spoločenským a hospodárskym otázkam pri stanovovaní cieľov.

(10)  Preskúmanie súboru stanovených environmentálnych cieľov, súvisiacich ukazovateľov a hraničných i cieľových referenčných bodov na základe environmentálneho cieľa vytýčeného v článku 1 s cieľom posúdiť, či dosiahnutie cieľov povedie k dosiahnutiu vyhovujúceho stavu morských vôd podliehajúcich suverenite alebo jurisdikcii členských štátov v morskom regióne.

(11)  Kompatibilita cieľov so záväzkami, ktoré prijala Komisia a jej členské štáty na základe príslušných medzinárodných a regionálnych dohôd.

(12)  Súbor cieľov a ukazovateľov sa po zostavení preskúma spolu vzhľadom na environmentálny cieľ vytýčený v článku 1, aby sa posúdilo, či dosiahnutie cieľov povedie k dosiahnutiu vyhovujúceho stavu morského prostredia.

Príloha V

Článok 13 ods. 1

(1)  Musia sa poskytovať informácie na účely posudzovania stavu životného prostredia a hodnotenia pokroku v dosahovaní dobrého stavu životného prostredia a toho, do akej miery je tento stav ešte vzdialený, a to v súlade s prílohou III a s podrobnými normami a kritériami, ktoré sa majú vymedziť na základe príloh I a III.

(2)  Musí sa zabezpečiť generovanie informácií umožňujúcich identifikáciu vhodných ukazovateľov pre environmentálne ciele uvedené v článku 12.

(3)  Musí sa zabezpečiť generovanie informácií umožňujúcich hodnotenie účinku opatrení uvedených v článku 16.

(4)  Musia sa vykonávať činnosti určené na zisťovanie dôvodov zmien, a tým aj možných nápravných opatrení, ktoré by sa museli prijať pre návrat k dobrému stavu životného prostredia v prípadoch, keď sa zistia odchýlky od požadovaného rozsahu takéhoto stavu.

(5)  Musia poskytovať informácie o chemických kontaminujúcich látkach v prípade druhov určených na ľudskú spotrebu, ktoré pochádzajú z komerčných rybárskych oblastí.

(6)  Musia sa vykonávať činnosti zamerané na potvrdenie toho, že nápravné opatrenia zabezpečili požadované zmeny a nemali žiadne vedľajšie nežiaduce účinky.

(7)  Musia sa zhromažďovať informácie na základe morských regiónov.

(8)  Musia sa vypracovať technické špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania na úrovni Spoločenstva, aby bola možná porovnateľnosť informácií.

(9)  V možnom rozsahu sa musí zabezpečiť kompatibilita so súčasnými programami vypracovanými na regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporiť súlad medzi týmito programami a zabrániť zdvojeniu vynaloženého úsilia.

(10)  Do počiatočného hodnotenia uvedeného v článku 10 sa musí zahrnúť hodnotenie väčších zmien v environmentálnych podmienkach a v prípade potreby aj nových a vznikajúcich problémov.

(11)  V rámci počiatočného hodnotenia uvedeného v článku 10 sa treba venovať prvkom uvedeným v prílohe III a ich prirodzenej premenlivosti a musia sa hodnotiť trendy v dosahovaní environmentálnych cieľov vytýčených podľa článku 12 ods. 1, podľa možnosti prostredníctvom súboru ukazovateľov a ich hraničných a cieľových referenčných bodov.

Príloha VI

Článok 16 ods. 1

(1)  Vstupné riadiace mechanizmy: riadiace opatrenia, ktoré ovplyvňujú povolený rozsah ľudskej činnosti.

(2)  Výstupné riadiace mechanizmy: riadiace opatrenia, ktoré ovplyvňujú povolený stupeň poškodenia komponentov ekosystému.

(3)  Riadiace mechanizmy priestorového a časového rozloženia: riadiace opatrenia, ktoré ovplyvňujú to, kedy a kde sa môže činnosť vykonať.

(4)  Riadiace koordinačné opatrenia: nástroje na zabezpečenie koordinovaného riadenia.

(5)  Ekonomická motivácia: riadiace opatrenia, ktoré zabezpečujú, že konanie spôsobom, ktorý pomáha dosahovať ekologické ciele v prospech morského ekosystému, je v ekonomickom záujme tých, ktorí tento ekosystém využívajú.

(6)  Zmierňujúce a nápravné nástroje: riadiace nástroje, ktoré riadia činnosť ľudí tak, aby sa obnovovali poškodené komponenty morských ekosystémov.

(7)  Komunikácia, zainteresovanosť zúčastnených subjektov a zvyšovanie verejnej informovanosti.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. EÚ C 185, 8.8.2006, s. 20. (3) Ú. v. EÚ C 206, 29.8.2006, s. 5. (4) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2006. (5) Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1. (6) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1). (7) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1). (8) Ú. v. ES L 179, 23.6.1998, s. 1. (9) Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1. (10) Ú. v. ES L 73, 16.3.1994, s. 19. (11) Ú. v. ES L 104, 3.4.1998, s. 1. (12) Ú. v. ES L 118, 8.5.2000, s. 44. (13) Ú. v. ES L 240, 19.9.1977, s. 1. (14) Ú. v. ES L 322, 14.12.1999, s. 32. (15) Ú. v. ES L 67, 12.3.1983, s. 1. (16) Ú. v. ... (17) Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59. (18) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11). (19) * Dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (20) ** Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (21) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 807/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 36). (22) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (23) Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003. (24) Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 37. (25) Ú. v. ... (26) * Troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (27) Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17. (28) Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26. (29) * Štyroch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (30) * Dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (31) ** 10 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (32) * Štyroch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (33) ** Dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (34) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/35/ES.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/769/EHS v súvislosti s obmedzeniami pri uvádzaní určitých meracích prístrojov s obsahom ortuti na trh (KOM(2006)0069 – C6-0064/2006 – 2006/0018(COD))

P6_TA(2006)0483 A6-0287/2006

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0069)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0064/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0287/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. novembra 2006 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/769/EHS v súvislosti s obmedzeniami pri uvádzaní určitých meracích prístrojov s obsahom ortuti na trh

(Text s významom pre EPH)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  Zo záverov oznámenia Komisie z 28. januára 2005 o stratégii Spoločenstva týkajúcej sa ortuti, v ktorej sa zvážili všetky formy použitia ortuti, vyplýva, že by bolo vhodné na úrovni Spoločenstva zaviesť obmedzenia pre určité iné ako elektrické či elektronické meracie a kontrolné prístroje s obsahom ortuti, ktoré tvoria hlavnú skupinu výrobkov s obsahom ortuti zatiaľ nepokrytú krokmi na úrovni Spoločenstva.

(2)  Ak by sa zaviedli obmedzenia uvádzania meracích prístrojov s obsahom ortuti na trh, boli by prínosom pre životné prostredie a v dlhodobom časovom horizonte aj pre ľudské zdravie, keďže by sa ich prostredníctvom zabránilo, aby ortuť unikala do odpadu.

(3)  Vzhľadom na realizovateľnosť z technického a hospodárskeho hľadiska a dostupné dôkazy súvisiace s meracími a kontrolnými prístrojmi vyplýva, že okamžité opatrenia týkajúce sa obmedzení by mali pokrývať len tie meracie prístroje, ktoré sú určené na predaj verejnosti a všetky teplomery na meranie telesnej teploty.

(4)  Dovoz meracích prístrojov s obsahom ortuti, ktoré majú viac ako 50 rokov, sa vzťahuje buď na starožitné predmety alebo tovar kultúrneho charakteru, ako stanovuje nariadenie Rady (EHS) č. 3911/92 z 9. decembra 1992 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru(4). Takýto obchod je z hľadiska objemu obmedzený a zdá sa, že žiadnym spôsobom neohrozuje ľudské zdravie ani životné prostredie. Preto by tento obchod nemal byť obmedzovaný.

(5)  S cieľom minimalizovať uvoľňovanie ortuti do životného prostredia, ako aj zabezpečiť postupné vyradenie meracích prístrojov s obsahom ortuti, ktoré sa využívajú na profesionálne a priemyselné účely, predovšetkým sfygmomanometrov v zdravotníctve, by Komisia mala preskúmať dostupnosť bezpečnejších alternatívnych riešení, ktoré sú z technického a ekonomického hľadiska realizovateľné. V prípade sfygmomanometrov v zdravotníctve by mali byť konzultovaní zdravotnícki odborníci, aby sa zabezpečilo primerané riešenie potrieb súvisiacich s diagnózou a liečbou osobitných zdravotných problémov.

(6)  Cieľom tejto smernice je obmedziť len uvádzanie nových meracích prístrojov na trh. Toto obmedzenie by sa preto nemalo vzťahovať na prístroje, ktoré sa už používajú alebo na tie, ktoré už boli umiestnené na trh.

(7)  Rozdiely v právnych predpisoch alebo správnych opatreniach prijatých v členských štátoch, pokiaľ ide o obmedzenie týkajúce sa ortuti v rôznych meracích a kontrolných prístrojoch, by mohli vytvoriť bariéru v obchodovaní, narušiť hospodársku súťaž v Spoločenstve, a tak mať priamy dosah na zavedenie a fungovanie vnútorného trhu. Preto sa zdá, že je potrebné aproximovať právne predpisy členských štátov v oblasti meracích a kontrolných prístrojov zavedením harmonizovaných ustanovení, pokiaľ ide o výrobky s obsahom ortuti a tak zachovať vnútorný trh a zároveň zabezpečiť vysoký stupeň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

(8)  Smernica Rady 76/769/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov(5) by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)  Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva, ktorými sa ustanovujú minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov obsiahnuté v smernici Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci(6) a v samostatných smerniciach, ktoré z nej vychádzajú, najmä v smernici Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci(7).

(10)  V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve(8) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Príloha I k smernici 76/769/EHS sa mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ...(9). Členské štáty o nich bezodkladne informujú Komisiu.

Tieto ustanovenia uplatňujú od ...(10)*

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA

Do prílohy I k smernici 76/769/EHS sa vkladá tento bod:

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Stanovisko z 13. septembra 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). (3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2006. (4) Ú. v. ES L 395, 31.12.1992, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 806/2003 (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2003, s. 1). (5) Ú. v. ES L 262, 27.9.1976, s. 201. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/90/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 28). (6) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1. Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1). (7) Ú. v. ES L 131, 5.5.1998, s. 11. (8) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (9) * Jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (10) ** Osemnástich mesiacov odo dňa nadobudnutí účinnosti tejto smernice. (11) * Tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (12) ** Osemnástich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (13) *** Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice. (14) * Dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Rady o zriadení spoločného podniku na realizáciu európskeho systému riadenia letovej prevádzky novej generácie (SESAR) (KOM(2005)0602 – C6-0002/2006 –2005/0235 (CNS))

P6_TA(2006)0484 A6-0382/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2005)0602)(1),

–   so zreteľom na článok 171 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0002/2006),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

–   so zreteľom na články 51 a 35 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0382/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods.  2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Citácia 1 - so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 171, - so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 171 a 173, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 2 (2)  Projekt modernizácie riadenia letovej prevádzky v Európe, ďalej len "projekt SESAR", je technologickou zložkou európskeho jednotného neba. Jeho cieľom je zabezpečiť Spoločenstvu výkonnú kontrolnú infraštruktúru, ktorá napomôže rozvoju leteckej dopravy, ktorá bude bezpečná a ohľaduplná voči životnému prostrediu a bude plne využívať technický pokrok spojený s programami ako GALILEO. (2)  Projekt modernizácie riadenia letovej prevádzky v Európe, ďalej len "projekt SESAR", je technologickou zložkou európskeho jednotného neba. Jeho cieľom je zabezpečiť Spoločenstvu výkonnú kontrolnú infraštruktúru, ktorá napomôže rozvoju leteckej dopravy, ktorá bude bezpečná, energeticky účinná a ohľaduplná voči životnému prostrediu a bude plne využívať technický pokrok spojený s programami ako Galileo. Zameria sa tiež na integráciu riadenia rýchlosti lietadiel z dôvodu energetickej účinnosti a intenzívnej spolupráce s meteorologickými službami s cieľom znížiť vplyv letectva na klimatické zmeny. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 3 (3)  Cieľom projektu SESAR je zjednotiť a koordinovať aktivity, ktoré sa doteraz v Spoločenstve rozvíjali nejednotným a nesynchrónnym spôsobom. (3)  Cieľom projektu SESAR je zjednotiť a koordinovať aktivity, ktoré sa doteraz v Spoločenstve rozvíjali nejednotným a nesynchrónnym spôsobom, a to aj pokiaľ ide o najvzdialenejšie a najodľahlejšie regióny Spoločenstva uvedené v článku 299 ods. 2 zmluvy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 6 (6)  Po fáze definície bude nasledovať fáza realizácie plánu modernizácie riadenia letovej prevádzky v Spoločenstve, ktorá pozostáva z dvoch po sebe nasledujúcich etáp: vývoj (2008-2013) a zavádzanie (2014-2020). (6)  Po fáze definície budú nasledovať dve po sebe nasledujúce fázy: fáza vývoja (2008 – 2013) a fáza zavádzania (2014 – 2020). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 6 a (nové) (6a) V rámci každej fázy by sa mali stanoviť hlavné body jej obsahu a  v prípade fázy zavádzania by sa mali v samostatnom návrhu uviesť právne ustanovenia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 12 (12)  Vzhľadom na množstvo aktérov, ktoré budú musieť do tohto procesu zasiahnuť, je úplne nevyhnutné zriadiť právny subjekt, ktorý by bol schopný zabezpečovať koordinované riadenie finančných prostriedkov pridelených projektu SESAR počas fázy jeho realizácie. (12)  Vzhľadom na množstvo aktérov, ktoré budú musieť do tohto procesu zasiahnuť, je úplne nevyhnutné zriadiť právny subjekt, ktorý by bol schopný zabezpečovať koordinované riadenie finančných prostriedkov pridelených projektu SESAR počas fázy jeho vývoja. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Odôvodnenie 13 (13)  Tento subjekt, poverený riadením verejného projektu výskumu európskeho záujmu, treba pokladať za medzinárodnú organizáciu uvedenú v článku 15 bode 10 druhej zarážke šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia a v článku 23 ods. 1 druhej zarážke smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov. (13)  Tento subjekt bude zodpovedný za riadenie verejného projektu výskumu európskeho záujmu v zmysle článku 15 ods. 10 druhá zarážka šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia a v článku 23 ods. 1 druhej zarážke smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Odôvodnenie 14 (14)  Je potrebné, aby sa na tento subjekt vzťahovalo oslobodenie zo strany členských štátov od daní okrem DPH a spotrebných daní a aby mzdy vyplácané jeho zamestnancom boli oslobodené od vnútroštátnych daní z príjmu. (14)  Je potrebné, aby sa na tento subjekt vzťahovalo oslobodenie zo strany členských štátov od daní okrem DPH a spotrebných daní a aby boli mzdy vyplácané jeho zamestnancom v súlade s podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Odôvodnenie 15 (15)  SESAR je projekt výskumu a vývoja, ktorý je oprávnený na financovanie na základe rámcových programov Spoločenstva na výskum a vývoj. Na základe článku 171 zmluvy je teda potrebné zriadiť spoločný podnik a vytvoriť tým podmienky na dosiahnutie viditeľného pokroku v oblasti rozvoja technológií, ktoré sa týkajú systémov na kontrolu letovej prevádzky, čo sa týka fázy vývoja (2008-2013). (15)  SESAR je projekt výskumu a vývoja, ktorý je oprávnený na financovanie na základe rámcových programov Spoločenstva na výskum a vývoj. Na základe článkov 171 a 173 zmluvy je teda potrebné zriadiť spoločný podnik a vytvoriť tým podmienky na dosiahnutie viditeľného pokroku v oblasti rozvoja technológií, ktoré sa týkajú systémov na kontrolu letovej prevádzky, čo sa týka fázy vývoja (2008-2013). Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Odôvodnenie 17 (17)  Hlavnou úlohou spoločného podniku musí byť organizácia a koordinácia projektu SESAR združením verejných a súkromných prostriedkov opierajúc sa o vonkajšie technické zdroje, pochádzajúce najmä od jeho členov a predovšetkým o skúsenosti Eurocontrolu. (17)  Hlavnou úlohou spoločného podniku musí byť organizácia a koordinácia projektu SESAR združením verejných a súkromných prostriedkov opierajúc sa o vonkajšie technické zdroje, pochádzajúce najmä od jeho členov a predovšetkým o skúsenosti a odborné znalosti Eurocontrolu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Odôvodnenie 17 a (nové) (17a) Je potrebné, aby sa súkromný sektor vhodným spôsobom zapojil do všetkých fáz, najmä do fázy vývoja s cieľom zabezpečiť zodpovednosť účastníkov zo súkromného sektora počas fázy zavádzania. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Odôvodnenie 20 (20)  Treba stanoviť podrobné pravidlá organizácie a činnosti spoločného podniku tak, že sa vypracujú stanovy spoločného podniku. (20)  Mali by sa stanoviť pravidlá organizácie a činnosti spoločného podniku a zamedzenia konfliktu záujmov v rámci spoločného podniku a postupu menovania jeho úradníkov tak, že sa vypracujú stanovy spoločného podniku, ako je stanovené v prílohe. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Odôvodnenie 20 a (nové) (20a) Európsky parlament by mal získať štatút pozorovateľa v správnej rade spoločného podniku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Odôvodnenie 20 b (nové) (20b) Žiadosti o pristúpenie nových členov do spoločného podniku by sa mali prijímať pozitívne v súlade s ustanoveniami článku 1 ods. 3 prílohy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Odôvodnenie 22 a (nové) (22a) Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade každé tri roky podávať správu o uplatňovaní tohto nariadenia a podľa potreby navrhnúť jeho zmenu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Článok 1 odsek 1 1.  S cieľom uskutočnenia fázy realizácie projektu na modernizáciu riadenia letovej prevádzky v Európe, ďalej ako "projekt SESAR", sa na obdobie do 31. decembra 2013 zriaďuje "spoločný podnik SESAR". 1.  Týmto sa zriaďuje spoločný podnik (ďalej len "spoločný podnik"). Jeho hlavným cieľom je riadenie činností v rámci fázy vývoja projektu na modernizáciu riadenia letovej prevádzky v Európe, ďalej ako "projekt SESAR", na obdobie začínajúce dňom, kedy Rada schváli hlavný plán riadenia letovej prevádzky (ďalej len "hlavný plán ATM") uvedený v  článku 1a písm. a), a končiace ukončením fázy vývoja. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Článok 1 odsek 1 a (nový) 1a. Projekt SESAR tvoria tri fázy: a) "fáza definície", ktorej cieľom je vymedziť technické možnosti a opatrenia, ktoré sa prijmú, a priority v rámci programov modernizácie, ako aj operatívne plány realizácie. Začala sa v októbri 2005 a očakáva sa, že bude ukončená v decembri 2007, pričom jej výsledkom bude hlavný plán ATM. Tento plán vypracuje konzorcium podnikov pod dohľadom Eurocontrolu; b) "fáza vývoja", ktorá sa začne 1. januára 2008 po schválení hlavného plánu riadenia ATM Radou, ktorá tak urobí na základe návrhu Komisie a po konzultácii s Európskym parlamentom. Fáza vývoja bude ukončená 31. decembra 2013; c) "fáza zavádzania", ktorá sa začne 1. januára 2014 a bude ukončená 31. decembra 2020, bude pozostávať z rozsiahlej výroby a zavádzania novej infraštruktúry riadenia letovej prevádzky. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh, v ktorom vymedzí: (i) prechod z fázy vývoja do fázy zavádzania, (ii) mechanizmy vyplácania náhrad, ktoré sa budú vzťahovať na každý nástupnícky subjekt spoločného podniku, a (iii) prevod vybraného hmotného a nehmotného majetku na nový nástupnícky subjekt spoločného podniku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Článok 1 odsek 1 b (nový) 1b. Rada podľa potreby preskúma rozsah pôsobnosti, riadenie, financovania a  trvanie spoločného podniku v súlade s vývojom projektu a hlavného plánu ATM. Rada zohľadní hodnotenie uvedené v článku 6 a v ustanoveniach článku 6a. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Článok 1 odsek 2 úvodná časť 2.  Účelom spoločného podniku je zabezpečiť modernizáciu európskeho systému riadenia letovej prevádzky spojením snáh v oblasti výskumu a vývoja v Spoločenstve. Spoločný podnik zodpovedá najmä za plnenie nasledujúcich úloh: 2.  Účelom spoločného podniku je zabezpečiť modernizáciu európskeho systému riadenia letovej prevádzky koordináciou a sústredením všetkých príslušných činností v oblasti výskumu a vývoja. Spoločný podnik zodpovedá najmä za plnenie týchto úloh: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Článok 1 odsek 2 zarážka 1 - organizovanie a koordinovanie realizácie projektu SESAR podľa plánu modernizácie riadenia letovej prevádzky v Európe, ďalej len "plánu", ktorý vypracovala agentúra Európskej organizácie pre bezpečnosť letovej prevádzky (Eurocontrol), spojením verejných a súkromných finančných prostriedkov, - organizovanie a koordinovanie činností v rámci fázy vývoja projektu SESAR podľa hlavného plánu ATM, ktorý je výsledkom fázy definície projektu riadeného Eurocontrolom, spojením verejných a súkromných finančných prostriedkov a ich správou v rámci jednotnej štruktúry, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Článok 1 odsek 2 zarážka 2 a (nová) - zabezpečenie nevyhnutných finančných prostriedkov na činnosti v rámci fázy vývoja v súlade s hlavným plánom ATM, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Článok 1 odsek 2 zarážka 2 b (nová) - zabezpečenie účasti subjektov zainteresovaných na riadení letovej prevádzky v Európe na rozhodovaní, ako aj financovaní, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Článok 1 odsek 3 3.  Sídlom spoločného podniku je Brusel. 3.  Sídlo spoločného podniku sa stanoví v súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva1. _________________ 1Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Článok 2 odsek 2 2.  Spoločný podnik je uznaný za medzinárodný podnik uvedený v článku 15 bode 10 druhej zarážke smernice 77/388/EHS a v článku 23 ods. 1 druhej zarážke smernice 92/12/EHS. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Článok 2 odsek 3 3.  Na spoločný podnik sa zo strany členských štátov vzťahuje oslobodenie od daní, s výnimkou DPH, a od spotrebných daní. Spoločný podnik je zároveň oslobodený od platenia registračných poplatkov, daní platených spoločnosťami a daní, ktoré sú im postavené na roveň. Mzdy vyplácané zamestnancom spoločného podniku sú oslobodené od akejkoľvek vnútroštátnej dane z príjmu. 3.  Na spoločný podnik sa zo strany členských štátov vzťahuje oslobodenie od daní, s výnimkou DPH, a od spotrebných daní. Spoločný podnik je zároveň oslobodený od platenia registračných poplatkov, daní platených spoločnosťami a daní, ktoré s nimi súvisia. Mzdy sa vyplatia zamestnancom spoločného podniku v súlade s podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Článok 3 odsek 1 1.  Týmto sa prijímajú stanovy spoločného podniku uvedené v prílohe. 1.  Týmto sa prijímajú stanovy spoločného podniku uvedené v prílohe, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto nariadenia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Článok 3 odsek 2 2.  Stanovy sa môžu zmeniť v súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 2, najmä pokiaľ ide o články 3, 4, 5, 6 a 8 stanov. 2.  Stanovy sa môžu zmeniť v súlade s postupom uvedeným v článku 6a. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 63 a 61 Článok 4 odsek 1 písmeno a) a b) a) príspevky jeho členov v súlade s článkom 1 stanov, a a) príspevky jeho členov v súlade s článkami 1, 3 a 11 stanov, a b) prípadný odvod z poplatkov za letové navigačné služby podľa článku 15 ods. 3 písm. e) druhej zarážky nariadenia (ES) č. 550/2004. Komisia určí v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 4 nariadenia (ES) č. 550/2004 postup vyberania a používania tohto odvodu. b) prípadný odvod z poplatkov za letové navigačné služby podľa článku 15 ods. 3 písm. e) druhej zarážky nariadenia (ES) č. 550/2004. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh vymedzujúci postup vyberania a používania tohto odvodu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Článok 4 odsek 3 3.  Všetky finančné príspevky Spoločenstva určené spoločnému podniku budú zastavené po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1. 3.  Všetky finančné príspevky Spoločenstva určené spoločnému podniku budú zastavené po uplynutí fázy vývoja, ak Európsky parlament a Rada na základe návrhu Komisie nerozhodnú inak. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Článok 5 odsek 2 a (nový) 2a. Pozícia Komisie k rozhodnutiam správnej rady o technických úpravách hlavného plánu ATM sa prijíma v súlade s postupom uvedeným v článku 3 rozhodnutia 1999/468/ES. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Článok 5 a (nový) Článok 5a Pristúpenie nových členov Komisia oznámi Európskemu parlamentu a Rade pristúpenie nových členov spoločného podniku. Pristúpenie nových členov vrátane členov z tretích krajín podlieha schváleniu Európskym parlamentom a Radou. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Článok 6 Raz za tri roky od začatia aktivít spoločného podniku a počas doby trvania spoločného podniku Komisia uskutočňuje hodnotenie realizácie tohto nariadenia, výsledkov dosiahnutých spoločným podnikom a pracovných metód. V súlade s článkom 173 zmluvy od začatia aktivít spoločného podniku a počas doby trvania spoločného podniku Komisia uskutočňuje hodnotenie realizácie tohto nariadenia, výsledkov dosiahnutých spoločným podnikom a pracovných metód. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správy o výsledkoch hodnotení a o vyvodených záveroch. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Článok 6 a (nový) Článok 6a Preskúmanie Ak sa Komisia domnieva, že je potrebné preskúmať toto nariadenie alebo stanovy spoločného podniku, alebo ak to požaduje Európsky parlament či Rada v rámci postupu komitológie, Komisia predloží príslušný legislatívny návrh v súlade s postupom stanoveným v zmluve. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Príloha článok 1 odsek 2 zarážka 3 - akýkoľvek ďalší verejný alebo súkromný podnik alebo organizácia. - akýkoľvek ďalší verejný alebo súkromný podnik alebo organizácia, ktoré so Spoločenstvom uzavreli aspoň jednu dohodu v oblasti leteckej dopravy. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Príloha článok 1 odsek 3 pododsek 2 Správna rada rozhodne, či prihlášku treba schváliť alebo zamietnuť. V prípade schválenia prihlášky výkonný riaditeľ dojedná podmienky členstva a predloží ich správnej rade. Tieto podmienky môžu predovšetkým zahrnúť ustanovenia týkajúce sa finančných príspevkov a zastúpenia v správnej rade. Správna rada poradí Komisii, či prihlášku treba schváliť alebo zamietnuť a Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 5a predloží príslušný návrh. V prípade schválenia prihlášky výkonný riaditeľ dohodne podmienky členstva a predloží ich správnej rade. Tieto podmienky môžu predovšetkým zahrnúť ustanovenia týkajúce sa finančných príspevkov a zastúpenia v správnej rade. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Príloha článok 1 odsek 3 a (nový) 3a. Pri podaní návrhu o tom, či sa majú alebo nemajú povoliť rokovania o pristúpení s verejným alebo súkromným podnikom alebo subjektom, zohľadní sprána rada vzhľadom na dohodu uvedenú v článku 1 ods. 2 tretia zarážka prílohy predovšetkým tieto kritériá: – zdokumentované znalosti a skúsenosti s riadením letovej prevádzky a/alebo s výrobou zariadení a/alebo poskytovaním služieb pre riadenie letovej prevádzky; – príspevok, ktorý možno od podniku alebo subjektu očakávať k plneniu hlavného plánu ATM; – finančnú spoľahlivosť podniku alebo subjektu; – možný konflikt záujmov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Príloha článok 3 odsek 1 písmeno a a) (nové) a a) zástupcu armády, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Príloha článok 3 odsek 2 2.  Zástupcov uvedených v odseku 1 písm. b), c), d), e) a f) určí poradný orgán odvetvia ustanovený podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 549/2004. 2.  Európsky parlament má v správnej rade štatút pozorovateľa. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Príloha článok 3 odsek 2 a (nový) 2a. Správnej rade predsedá Komisia. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Príloha článok 4 odsek 1 1.  Hlasovacie právo majú zástupcovia uvedení v článku 3 ods. 1 písm. a) a b). 1.  Všetci zástupcovia uvedení v článku 3 ods. 1 majú hlas, ktorého váha je úmerná ich príspevku do finančných prostriedkov spoločného podniku a podlieha ustanoveniam odseku 2. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Príloha článok 4 odsek 5 5.  Každé rozhodnutie, ktoré sa týka pristúpenia nových členov v zmysle článku 1 ods. 2, vymenovania výkonného riaditeľa alebo zrušenia spoločného podniku musí schváliť zástupca Spoločenstva v správnej rade. vypúšťa sa Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Príloha článok 4 odsek 5 a (nový) 5a. Rozhodnutia, ktoré sa týkajú prijatia hlavného plánu ATM a príslušných zmien a doplnení si vyžadujú súhlas (kladné hlasy) všetkých zakladajúcich členov. Napriek ustanoveniam v odseku 1 sa takéto rozhodnutia neprijmú, ak zástupcovia uvedení v článku 3 ods. 1 písm. c) až f a) vyjadria jednomyseľne svoj nesúhlas. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Príloha článok 4 odsek 5 b (nový) 5b. Hlavný plán ATM sa oznámi a postúpi Európskemu parlamentu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Príloha článok 5 odsek 1 písmeno b) b) rozhodovať o prijatí nových členov, b) navrhovať prijatie nových členov, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Príloha článok 5 odsek 1 písmeno c) c) vymenúvať výkonného riaditeľa a schvaľovať organizačnú štruktúru, c) vymenúvať výkonného riaditeľa v súlade s postupom stanoveným v článku 6 ods. 1 a 2 prílohy a schvaľovať organizačnú štruktúru, Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Príloha článok 5 a (nový) Článok 5a Zabránenie konfliktu záujmov 1.  Členovia spoločného podniku alebo správnej rady a zamestnanci spoločného podniku sa nezúčastňujú príprav výziev, vyhodnocovania ani prideľovania zmlúv vo verejnej súťaži, ak sú vlastníkmi subjektov, ktoré sú možnými účastníkmi verejnej súťaže, alebo majú partnerské dohody s takýmito subjektmi alebo ich zastupujú. 2.  Členovia spoločného podniku a účastníci správnej rady musia zverejniť akýkoľvek priamy alebo nepriamy osobný alebo firemný záujem na výsledku rokovaní správnej rady týkajúce sa akéhokoľvek bodu programu. Táto požiadavka platí aj pre zamestnancov spoločného podniku vo vzťahu k úlohám, ktoré sú im pridelené. 3.  Správna rada môže na základe zverejnenia uvedeného v odseku 2 rozhodnúť o vylúčení členov, účastníkov alebo zamestnancov z prijímania tých rozhodnutí alebo vykonávania tých úloh, pri ktorých je pravdepodobné, že by mohol vzniknúť konflikt záujmov. Vylúčení členovia, účastníci a zamestnanci nemajú prístup k informáciám týkajúcim sa vecí, v ktorých by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Príloha článok 6 odsek 1 1.  Výkonný riaditeľ je poverený každodenným riadením spoločného podniku a je jeho zákonným zástupcom. Vymenúva ho správna rada na návrh Komisie. Výkonný riaditeľ vykonáva svoje funkcie úplne nezávisle. 1.  Výkonného riaditeľa menuje správna rada na základe jeho zásluh a zdokumentovaných schopností v oblasti administratívy a riadenia, ako aj jeho príslušnej spôsobilosti a skúseností, a to zo zoznamu aspoň troch kandidátov navrhnutých Komisiou a Eurocontrolom na základe výsledku verejného prijímacieho konkurzu a po vypočutí stanoviska zástupcu menovaného Európskym parlamentom. Správna rada rozhoduje trojštvrtinovou väčšinou svojich členov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Príloha článok 6 odsek 1 a (nový) 1a. Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Na návrh Komisie a po vypočutí stanoviska zástupcu menovaného Európskym parlamentom a po vyhodnotení možno toto funkčné obdobie jedenkrát predĺžiť, a to maximálne o tri roky. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Príloha článok 8 úvodná časť Na účely vykonávania úloh vymedzených v článku 1 tohto nariadenia spoločný podnik uzavrie s Eurocontrolom dohodu, na základe ktorej: 1.  Na účely vykonávania úloh vymedzených v článku 1 tohto nariadenia spoločný podnik uzavrie so svojimi členmi osobitné dohody. 1a. Úloha a príspevok Eurocontrolu sa stanovia v dohode so spoločným podnikom. Touto dohodou sa: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Príloha článok 8 písmená a) a b) a)  Eurocontrol oboznámi spoločný podnik s výsledkami fázy vymedzenia, a) stanovia podmienky odovzdávania a využívania výsledkov fázy definície spoločnému podniku, b)  Eurocontrolu sa udelí zodpovednosť za nasledujúce úlohy, ktoré vyplývajú z plnenia plánu spoločného podniku, ako aj riadenie zdrojov, ktoré sú s tým spojené: b) opíšu úlohy a povinnosti Eurocontrolu pri realizácii hlavného plánu ATM, ako sú: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Príloha článok 11 odsek 3 pododsek 1 3.  Členovia uvedení v článku 1 ods. 2 druhej a tretej zarážke sa zaväzujú, že uhradia počiatočný príspevok v minimálnej výške 10 miliónov eur v lehote jedného roka od odsúhlasenia ich členstva v spoločnom podniku. U členov, ktorí podali prihlášku do spoločného podniku do 12 mesiacov od jeho založenia, sa táto suma znižuje na 5 miliónov eur. 3.  Členovia uvedení v článku 1 ods. 2 druhej a tretej zarážke sa zaväzujú, že uhradia počiatočný príspevok v minimálnej výške 10 miliónov EUR v lehote jedného roka od odsúhlasenia ich členstva v spoločnom podniku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Príloha článok 11 odsek 3 pododsek 2 V prípade spoločností, ktoré podajú prihlášku individuálne alebo kolektívne a ktoré možno kvalifikovať ako malé alebo stredné podniky na základe odporúčania Komisie z 6. mája 2003 o vymedzení pojmu malé a stredné podniky sa táto suma znižuje na 250 000 eur bez ohľadu na to, kedy sa stali členmi podniku. V prípade podnikov, ktoré podajú prihlášku individuálne alebo kolektívne a ktoré možno kvalifikovať ako malé alebo stredné podniky na základe odporúčania Komisie z 6. mája 2003 o vymedzení pojmu malé a stredné podniky sa táto suma znižuje na 250 000 EUR bez ohľadu na to, kedy sa stali členmi. Zakladajúci členovia môžu túto sumu rozvrhnúť na viacero splátok počas doby, ktorú si dotknuté strany dohodnú. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Príloha článok 11 odsek 5 5.  Príspevky môžu byť aj nepeňažné. Nepeňažné príspevky sa budú posudzovať z hľadiska ich hodnoty a užitočnosti pre uskutočňovanie úloh spoločného podniku. 5.  Príspevky môžu byť aj nepeňažné a stanovia sa v dohodách uvedených v článku 8 tejto prílohy. Nepeňažné príspevky sa budú posudzovať z hľadiska ich hodnoty a užitočnosti pre uskutočňovanie úloh spoločného podniku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Príloha článok 17 Spoločný podnik je vlastníkom celého hmotného a nehmotného majetku, ktorý bol vytvorený, alebo ktorý mu bol postúpený pre fázu realizácie projektu SESAR. Spoločný podnik je vlastníkom celého hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý vytvoril alebo ktorý mu bol postúpený pre fázu vývoja projektu SESAR v súlade s dohodami o členstve, ktoré uzavrel. Spoločný podnik môže udeliť právo na prístup k poznatkom, ktoré sú výsledkom projektu, najmä svojim členom, ale aj členským štátom Európskej únie a/alebo Eurocontrolu na ich vlastné nekomerčné účely.

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Uznesenie Európskeho parlamentu o výročnej správe o eurozóne za rok 2006 (2006/2239(INI))

P6_TA(2006)0485 A6-0381/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Výročné vyhlásenie o eurozóne" (KOM(2006)0392),

–   so zreteľom na predbežný odhad Komisie zo septembra 2006,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2003 o medzinárodnej úlohe eurozóny a prvom hodnotení zavedenia bankoviek a mincí(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o stave európskeho hospodárstva: prípravná správa o hlavných smeroch hospodárskych politík na rok 2006(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o strategickej revízii Medzinárodného menového fondu(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. mája 2006 o verejných financiách v Hospodárskej a menovej únii (HMÚ)(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o rozširovaní eurozóny(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2005(6),

–   so zreteľom na správy Európskej centrálnej banky (ECB) o medzinárodnej úlohe eura a o finančnej integrácii v eurozóne,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2005 o zdaňovaní právnických osôb v Európskej únii: jednotný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb(7),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0381/2006),

A.   keďže členstvom v eurozóne sa posilňuje stupeň vzájomnej hospodárskej závislosti medzi členskými štátmi a vyžaduje sa užšia koordinácia hospodárskych politík na účely nápravy štrukturálnych nedostatkov s cieľom čeliť novým výzvam a dosiahnuť väčšiu prosperitu a konkurencieschopnosť, aby tak bola eurozóna pripravená na rozsiahlejšiu globalizovanú ekonomiku,

B.   keďže hospodársky rast v eurozóne sa v roku 2006 zrýchľuje a zdá sa, že je širší, pričom hybnou silou sa stáva domáci dopyt, najmä investície; keďže v roku 2007 sa však rast môže spomaliť z dôvodu vysokých cien ropy, oneskorených účinkov posilnenia eura a poklesu rastu v USA,

C.   keďže potenciálny rast eurozóny sa zvyčajne odhaduje na 2 % a musí sa zvýšiť a udržať na 3 %, aby vznikli pracovné miesta pre viac než dvanásť miliónov nezamestnaných Európanov, aby sa zvýšili ich disponibilné príjmy a aby sa rozdelili zdroje potrebné na modernizáciu jedinečných európskych sociálnych štátov,

D.   keďže pre kritérium miery inflácie sa používajú dve rôzne vymedzenia cenovej stability; keďže ECB jasne stanovila, že v snahe o dosiahnutie cenovej stability sa usiluje zachovať mieru inflácie v strednodobom horizonte tesne pod úrovňou 2 %, pričom vo svojich konvergenčných správach používajú ECB a Komisia referenčnú hodnotu, ktorá sa vypočíta pripočítaním 1,5 percentuálneho bodu k hodnote priemernej miery inflácie za predchádzajúcich 12 mesiacov v troch členských štátoch dosahujúcich najlepšie výsledky, na základe Protokolu o konvergenčných kritériách uvedeného v článku 121 ods. 1 Zmluvy o ES, ktorý predpokladá, že najlepšie výsledky z hľadiska cenovej stability znamenajú v praxi najnižšiu možnú infláciu,

E.   keďže od 1. januára 2007 bude eurozóna zahŕňať len 13 členských štátov, ale koordinácia makroekonomickej politiky a vnútorný trh sa bude týkať všetkých 27 členských štátov,

F.   keďže vonkajšie zastúpenie eurozóny v medzinárodných inštitúciách a fórach nezodpovedá jej ekonomickému postaveniu v rámci celosvetového hospodárstva; keďže od prijatia eura bol dosiahnutý len obmedzený pokrok pri zabezpečení jednohlasného vystupovania eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách a fórach; a keďže z dôvodu uvedených nedostatkov eurozóna len s ťažkosťami háji svoje záujmy a ukazuje svoje vedúce postavenie pri riešení celosvetových hospodárskych problémov,

G.   keďže ECB zdieľa spolu s Radou zodpovednosť vo veciach týkajúcich sa výmenných kurzov a medzinárodného zastúpenia eurozóny,

H.   keďže v právomoci Euroskupiny je viesť neformálny dialóg s ECB a keďže jej hlavnou úlohou je vypracovať spoločné stanoviská k všeobecnému fungovaniu hospodárstva eurozóny a monitorovať trendy vo vývoji výmenných kurzov eura vo vzťahu k ostatným menám,

Makroekonomická politika

1.   víta, že Komisia predložila svoju prvú výročnú správu o eurozóne, ktorá odráža vývoj hospodárstiev v eurozóne v roku 2006 a predstavuje užitočný príspevok k rozhovorom o spoločných výzvach hospodárskej politiky, ktorým musia členovia eurozóny čeliť;

2.   domnieva sa, že jasné a transparentné pravidlá týkajúce sa spôsobu, akým dva hlavné piliere – emisia peňazí na jednej strane a všetky ďalšie relevantné informácie o budúcom vývoji inflácie na druhej strane – ovplyvňujú prevádzkové rozhodnutia menovej politiky a mohli by zvýšiť predvídateľnosť a efektívnosť tejto politiky; domnieva sa tiež, že treba zverejňovať zápisnice zo zasadaní Výkonnej rady ECB, ktoré obsahujú jasné vyhlásenie o argumentoch pre prijaté rozhodnutia a proti nim a o dôvodoch prijatia týchto rozhodnutí; takúto transparentnosť považuje za dôležitú, pretože takto si trh môže vytvoriť jasnejší obraz o menovej politike ECB;

3.   s ohľadom na to, že menový podnet z posledných rokov postupne stráca účinok, vyzýva Komisiu, aby zachovávala prísny výklad obnoveného Paktu stability a rastu a členské štáty, aby usilovali o ročné zlepšenie svojich cyklicky upravených fiškálnych deficitov na úroveň 0,5 % HDP, čo pomôže odolávať inflačným tlakom a udržať úrokovú mieru na takej úrovni, ktorá neohrozí súčasnú obnovu hospodárstva; v tejto súvislosti pripomína zhodnotenie lepšej fiškálnej, predovšetkým rozpočtovej, koordinácie medzi členskými štátmi smerom k súdržnejšej vyváženosti makroekonomickej politiky v porovnaní s dostatočne rozvinutou menovou politikou hospodárskej a menovej únie (HMÚ);

4.   domnieva sa, nespochybňujúc pritom zásadu subsidiarity vo fiškálnej politike a rešpektujúc výsadné právo národných vlád určiť vlastnú štrukturálnu a rozpočtovú politiku, že je dôležité, aby všetky členské štáty, prinajmenšom tie, ktoré patria do eurozóny, koordinovali svoje rozdielne fiškálne národné kalendáre a vychádzali pri príprave rozpočtových odhadov z podobných kritérií, aby nevznikali rozdiely zapríčinené použitím rôznych makroekonomických predpovedí (celosvetový rast, rast EÚ, cena za barel ropy, úrokové miery) a ďalších parametrov; verí, že Komisia dokáže významným spôsobom prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa;

5.   vyzýva členské štáty, aby použili veľkú časť dodatočných fiškálnych príjmov pochádzajúcich zo súčasného hospodárskeho rastu na zníženie verejného zadlženia, čím sa uvoľnia zdroje, ktoré treba investovať do vzdelávania a odbornej prípravy, infraštruktúry, výskumu a inovácie v súlade s cieľmi stanovenými Lisabonskou a Göteborskou stratégiou a na riešenie problémov súvisiacich so starnutím spoločnosti a klimatickými zmenami;

6.   pripomína Komisii, že Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení zo 4. apríla 2006 požiadal o celkové preskúmanie fiškálnych systémov v členských štátoch, ktoré je zásadnou metódou s cieľom podporiť konkurencieschopnosť hospodárstva a trvalú udržateľnosť verejných financií;

7.   vyzýva Komisiu, aby pripravila štúdiu o výhodách, ktoré eurozóne a EÚ ako celku prinesie lepšie fungovanie hospodárskeho piliera HMÚ týkajúceho sa eurozóny z hľadiska rastu a zamestnanosti;

Hospodárske reformy

8.   v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité aktívne a naliehavo realizovať Lisabonskú stratégiu rovnako na všetkých úrovniach a vo všetkých príslušných politických oblastiach formou rozličných reforiem hospodárstva, zamestnanosti, ochrany životného prostredia a sociálnej politiky s mnohostrannou politickou podporou;

9.   uvedomuje si, že hospodárstvo eurozóny sa vyrovnalo s obnovením svetového rastu len veľmi pomaly, najmä z dôvodu slabého domáceho dopytu, a že hospodárske reformy na trhoch výrobkov, práce a kapitálu pomôžu cenám a mzdám rýchlejšie reagovať na meniace sa ekonomické podmienky, čo je mimoriadne dôležité v záujme zvyšovania rastového potenciálu, riešenia neodôvodnených nezrovnalostí medzi rastom a infláciou medzi členskými štátmi eurozóny a prispôsobenia sa prípadnému nepriaznivému celosvetovému vývoju;

10.   berie do úvahy, že niektoré členské štáty prejavili vo svojich národných programoch reforiem odhodlanie, ale uvedomuje si, že nie je dostatočné, a vyzýva členské štáty, aby začali konať; pripomína, že hospodárska výkonnosť by sa zvýšila, ak by bol schválený kódex správania umožňujúci vzájomné monitorovanie národných programov reforiem zo strany členských štátov prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a zverejňovaním ročného hodnotenia najlepšie a najhoršie sa rozvíjajúcich krajín zo strany Komisie, ako to navrhla správa skupiny Komisie na vysokej úrovni z novembra 2004, ktorej predsedal Wim Kok, s názvom "Tvárou v tvár náročným úlohám – Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť";

11.   domnieva sa, že členské štáty eurozóny by mali naďalej postupovať spoločne v súvislosti s tromi zásadami lisabonsko-göteborského modelu (hospodársky rast, sociálna súdržnosť a ochrana životného prostredia), a zdôrazňuje tiež potenciál "flexiistoty" (rovnováhy medzi pružnosťou a istotou zamestnania) pre zvyšovanie zapojenia sa do trhu práce, najmä v prípade žien, starších pracovníkov, mladých ľudí, dlhodobo nezamestnaných a prisťahovalcov;

12.   pripomína svoje presvedčenie, že cieľ zavedenia jednotného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb v Európe by sa mohol dosiahnuť aj pomocou mechanizmu rozšírenej spolupráce, ak členské štáty nedokážu dosiahnuť jednomyseľnú dohodu; zdôrazňuje, že mechanizmus rozšírenej spolupráce – hoci je menej žiaduci ako jednomyseľná dohoda členských štátov – by umožnil väčšine európskych štátov dosiahnuť pokrok v oblasti jednotného rámca zdaňovania spoločností na vnútornom trhu, zatiaľ čo by nezúčastneným členským štátom umožnil pripojiť sa neskôr; domnieva sa, že tento problém je pre eurozónu stále závažnejší, a vyzýva členské štáty eurozóny, aby zvýšili svoje úsilie pri dosahovaní pokroku v tejto oblasti;

Vnútorný trh

13.   domnieva sa, že dokončenie vnútorného trhu, najmä v oblasti služieb, je pre podporu hospodárskeho rastu a tvorbu nových pracovných príležitostí v rámci HMÚ veľmi dôležité; preto vyzýva na ďalšie a lepšie vykonávanie smerníc; odsudzuje politiky, ktoré prijali niektoré členské štáty na ochranu svojich hlavných priemyselných odvetví a služieb pred cezhraničnou konkurenciou, a obnovuje svoj záväzok týkajúci sa zásad voľného pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu;

14.   súhlasí s Komisiou, že je nevyhnuté odstrániť prekážky vytvorenia jednotného európskeho platobného priestoru a prijať ďalšie opatrenia na otvorenie rozdrobených trhov s maloobchodnými finančnými službami (plány sporenia, hypotéky, poistenie a dôchodky) so súčasným zabezpečením ochrany spotrebiteľov; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať celoeurópsku koncepciu regulácie finančného trhu a dohľadu nad ním a pripomína, že je potrebné preskúmať predpisy o poistnej solventnosti (Solvency II) a tiež tých, ktoré sa týkajú právomoci voľného rozhodovania sa regulátorov v prípade cezhraničných spojení a splynutí s cieľom zabrániť konfliktom medzi orgánmi dohľadu v domovskom a hostiteľskom členskom štáte;

15.   je presvedčený, že ambiciózna inovačná politika EÚ predstavuje jeden zo základov trvalo udržateľného rozvoja a tvorby pracovných miest a mala by sa stať hlavnou prioritou v rámci prístupu zlepšenej hospodárskej koordinácie; ľutuje, že výdavky na výskum a vývoj zostávajú v eurozóne na úrovni 2 % HDP, čo je výrazne zaostáva za celoeurópskym cieľom 3 %; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na financovanie výskumu a vývoja v rámci EÚ a účinný rámec práv duševného vlastníctva; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili viac zdrojov na výskum a inovácie a ustanovili daňové stimuly pre podniky a univerzity, ktoré investujú do výskumu a rozvoja s vedomím, že takéto stimuly sú v porovnaní s priamymi dotáciami lepšou zárukou, že sa verejné zdroje použijú na podporu úspešných podnikov;

16.   domnieva sa, že trh práce musí byť pružnejší a že by sa mali zrušiť tie aspekty právnych predpisov týkajúce sa zamestnávania na dobu neurčitú, ktoré by mohli predstavovať prekážku pre zmeny na trhu práce; uznáva, že z dlhodobého hľadiska by reálne mzdy a produktivita mali rásť súbežne; ľutuje, že sa nevzali do úvahy viaceré návrhy Európskeho parlamentu, najmä návrhy na zlepšenie zariadení určených na starostlivosť o deti, na dosiahnutie lepšieho zosúladenia pracovného a súkromného života, na zavedenie stimulov, ktoré by podporili neskorší dobrovoľný odchod pracovníkov do dôchodku a na vytvorenie politík zameraných na integráciu legálnych prisťahovalcov na trhu práce a boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu;

17.   ľutuje, že súčasná úroveň vzdelávania a celoživotného vzdelávania, ktoré by sa mali stať hlavnou prioritou v rámci prístupu zlepšenej hospodárskej koordinácie, je zjavne nedostatočná, a súhlasí s väčšinou opatrení navrhnutých Komisiou; ľutuje však, že niektoré návrhy schválené Európskym parlamentom neboli vzaté do úvahy, a to predovšetkým tie, ktorých cieľom bolo zlepšiť znalosti cudzích jazykov, matematiky a vedných odborov v základnom i stredoškolskom vzdelávaní, dosiahnuť integrovaný model odborného vzdelávania, zatraktívniť vedeckú kariéru pre väčší počet študentov, posilniť spoluprácu medzi univerzitami a priemyselnými a obchodnými sektormi, povzbudiť poskytovanie vzdelávania, ktoré vezme do úvahy dopyt pracovného trhu, zabezpečiť prístup k terciárnemu vzdelávaniu pre všetkých, podporiť celoživotné vzdelávanie a príslušným spôsobom riešiť problémy dlhodobo nezamestnaných a nezamestnanej mládeže a zabezpečiť lepšie odovzdávanie a šírenie výsledkov výskumu a ich uplatňovanie;

18.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby medzi svoje hlavné priority zaradili vytvorenie vnútorného trhu s energiou, zlepšenie politiky výskumu a vývoja v oblasti alternatívnych zdrojov energie a ekologickejšej a čistejšej energie vrátane impulzu na zvýšenie využívania obnoviteľných energií, silnejší záväzok týkajúci sa úspor energie a energetickej účinnosti, ako aj posilnenie politických a hospodárskych väzieb s čo najväčším počtom dodávateľských krajín v záujme diverzifikácie energetických zdrojov a lepšieho zvládnutia výpadkov dodávok;

Funkčná HMÚ

19.   súhlasí s Komisiou, že rozdiely v raste a v miere inflácie v rámci eurozóny, ktoré v roku 2005 predstavovali rozdiel v raste až 4,5 % a v miere inflácie až 2,7 %, sa prehlbujú zo štrukturálnych dôvodov; ľutuje, že rozdiel v miere inflácie medzi členskými štátmi s vyššou mierou inflácie má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť a menovú stabilitu eurozóny ako celku; berie na vedomie, že tieto rozdiely sú niekedy súčasťou pozitívneho procesu konvergencie príjmov a cenovej hladiny z dôvodu "doháňania"; znovu vyzýva členské štáty eurozóny, aby posilnili svoje úsilie smerom k efektívnej koordinácii hospodárskych a menových politík, najmä prostredníctvom posilnenia ich všeobecných stratégií v rámci Euroskupiny, s cieľom zlepšiť reálnu konvergenciu ekonomík a obmedziť riziko asymetrického šoku v menovej únii;

20.   od 1. januára 2007 víta v eurozóne Slovinsko; vyzýva nové členské štáty, aby vykonali nevyhnutné opatrenia na splnenie maastrichtských konvergenčných kritérií, a poukazuje na to, že ECB a Komisia musia uplatňovať kritérium cenovej stability ustanovené v Zmluve o ES, ktoré sa líši od kritéria, ktoré používa ECB pri výkone svojej menovej politiky, a navrhuje, aby ECB a Komisia zhodnotili, či je zachovanie natoľko rozdielneho prístupu odôvodnené;

21.   uvedomuje si, že podľa maastrichtských konvergenčných kritérií nesmie miera inflácie presiahnuť infláciu troch členských štátov s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 %; poukazuje na to, že určenie troch členských štátov s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability, ako aj metódu výpočtu referenčnej hodnoty treba dôkladne preskúmať, aby odzrkadľovali skutočnosť, že v súčasnosti dvanásť členských štátov tvorí menovú úniu a používa jednotnú menu, ktorá sa riadi spoločnou menovou politikou, a že rozdiely v miere ich inflácie neodrážajú odlišné prístupy ich makroekonomických politík, ale skôr štrukturálne činitele;

22.   vyzýva Komisiu a Eurostat, aby zvýšili kvalitu štatistických makroúdajov (najmä rozpočtový schodok a štátny dlh) a využili všetky svoje nástroje, aby predišli fiškálnym nerovnováham v niektorom z členských štátov; žiada ďalšie rozšírenie právomocí Komisie, týkajúcich sa overovania kvality odovzdávaných údajov;

23.   vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť tomu, ako vplýva správanie sa finančných trhov na makroekonomickú situácia v eurozóne;

24.   vyzýva príslušné orgány vykonávajúce dohľad, aby sa viac snažili o účinnejšie hodnotenie činnosti hedžingových fondov s ohľadom na systémové riziká, ktoré tieto fondy môžu vytvoriť, a vyzýva Euroskupinu, aby túto problematiku preskúmala;

Vonkajšie zastupovanie

25.   víta dohodu dosiahnutú v rámci Rady vystupovať na výročnom zasadnutí brettonwoodských inštitúcií v Singapure 19. až 20. septembra 2006 jednohlasne; trvá na tom, že treba lepšie koordinovať stanoviská zástupcov členských štátov v rámci Medzinárodného menového fondu; opäť vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o vznik jedného volebného obvodu, ktorý by mohol začať ako volebný obvod eura, s cieľom zabezpečiť z dlhodobého hľadiska jednotné zastúpenie EÚ, ktoré sa bude týkať predsedníctva rady ECOFIN a Komisie a bude podliehať kontrole Európskeho parlamentu;

Koordinácia

26.   víta znovuzvolenie Jeana-Clauda Junckera za predsedu Euroskupiny; je presvedčený o tom, že Euroskupina by mala schváliť plán cieľov eurozóny na nasledujúce dva roky;

27.   poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o ES nestanovuje jasne, ako musí Rada vykonávať svoje právomoci v oblasti politiky výmenných kurzov; vyzýva Euroskupinu, Radu a ECB, aby zvýšili koordináciu ich činnosti v oblasti politiky výmenných kurzov;

28.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné podporiť spoluprácu v eurozóne s cieľom posilniť ekonomické riadenie a proces európskej integrácie, aby bolo možné riešiť celosvetové ekonomické problémy; preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že výročná správa o eurozóne v budúcnosti poskytne konkrétnejší súbor nástrojov umožňujúci prehĺbenie dialógu medzi príslušnými inštitúciami EÚ a zlepšenie ekonomického riadenia EÚ; vyzýva Komisiu, aby dôsledne podporila činnosť Euroskupiny a jej predsedu;

29.   domnieva sa, že by bolo prínosom pre všetky zúčastnené strany, keby bol ustanovený pravidelnejší a štruktúrovanejší dialóg o makroekonomických otázkach medzi Európskym parlamentom, Euroskupinou a Komisiou, podobný dialógu o menových otázkach medzi Európskym parlamentom a ECB, ktorý by prebiehal aspoň raz za štvrťrok s cieľom prehĺbiť súčasné rámce a venovať sa diskusii o problémoch, ktorým čelí ekonomika eurozóny, a hľadať spôsoby ich riešenia;

30.   je presvedčený, že pravidelné stretnutia Európskeho parlamentu a národných parlamentov by mohli zohrávať významnú úlohu pri pomoci národným parlamentom, aby si lepšie osvojili požadovanú koordináciu hospodárskych politík;

o
o   o

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Euroskupiny, Rade,  Komisii a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. EÚ C 74 E, 24.3.2004, s. 871. (2) Prijaté texty, P6_TA(2006)0124. (3) Prijaté texty, P6_TA(2006)0076. (4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0214. (5) Prijaté texty, P6_TA(2006)0240. (6) Prijaté texty, P6_TA(2006)0464. (7) Prijaté texty, P6_TA(2005)0511.

Uznesenie Európskeho parlamentu o tematickej stratégii o ochrane a zachovaní morského prostredia (2006/2174(INI))

P6_TA(2006)0486 A6-0364/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom "Tematická stratégia o ochrane a zachovaní morského prostredia" (KOM(2005)0504),

–   so zreteľom na šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (EAP)(1),

–   so zreteľom na návrh smernice o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky (smernica o námornej stratégii) (KOM(2005)0505),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(2) (rámcová smernica o vodách) a ktorej cieľom je prispieť k ochrane výsostných a morských vôd a prevencii a odstránení znečistenia morí,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2003 o oznámení Komisie "K stratégii na ochranu a zachovanie morského prostredia"(3),

–   so zreteľom na najnovšiu správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) o stave životného prostredia uverejnenú v roku 2005(4),

–   so zreteľom na politický dokument, ktorý vypracoval Inštitút pre európsku environmentálnu politiku(5),

–   so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS)(6),

–   so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia v oblasti Baltického mora (Helsinský dohovor)(7),

–   so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (OSPAR)(8),

–   so zreteľom na Dohovor o ochrane Stredozemného mora pred znečistením a príslušné dodatočné protokoly (Barcelonský dohovor)(9),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0364/2006),

A.   keďže morské prostredie je pod silným tlakom a podľa vyššie spomenutej správy agentúry EEA sa objavujú prvé známky štrukturálnych zmien v potravinovom reťazci európskych morských a pobrežných ekosystémov, čoho dôkazom je vymiznutie kľúčových druhov, výskyt vysokých koncentrácií kľúčových druhov planktónu, ktoré nahradili iné druhy, a rozšírenie invazívnych druhov; tieto zmeny sú dôsledkom klimatických zmien a rozsiahlej ľudskej činnosti,

B.   keďže šiesty EAP označuje za prioritné tie činnosti, ktoré smerujú k ochrane morských oblastí a väčšej miere integrácie životného prostredia do ostatných politík Spoločenstva,

C.   keďže vody EÚ sú najväčšie na svete a majú väčšiu plochu ako celé územie EÚ; pobrežia 20 členských štátov sa tiahnu do dĺžky takmer 70 000 km a takmer polovica obyvateľov EÚ žije do 50 km od pobrežia; podiel pobrežných regiónov 15 členských štátov EÚ už v roku 2004 predstavoval viac ako 40 % HNP; výstavba lodí, prístavy, rybné hospodárstvo a súvisiace služby zamestnávajú dva a pol milióna ľudí; EÚ má 1 200 prístavov a 90 % objemu zahraničného obchodu a 41 % objemu obchodu v rámci EÚ sa prepravuje po mori,

D.   keďže cestovný ruch, rybné hospodárstvo a akvakultúru je možné riadne rozvíjať iba v takom morskom prostredí, ktoré je v dobrom environmentálnom stave,

E.   keďže na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v roku 2002 sa účastníci dohodli na výraznom znížení miery úbytku morskej biodiverzity do roku 2012 a tento záväzok sa zopakoval na konferencii o biodiverzite v Curitibe v roku 2006,

F.   keďže členské štáty by mali prijať všetky primerané opatrenia na zachovanie prírodných biotopov a biologickej diverzity v mori a na ochranu svojich pobrežných ekosystémov; keďže je potrebné prijať takéto opatrenia aj na zaistenie trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov v mori,

G.   keďže dobrá politika závisí od vysokokvalitných informácií a vyžaduje sa používanie vedeckých informácií na rôznych úrovniach riadenia, ktoré by malo určiť a zaplniť medzery vo vedomostiach, znížiť duplicitné zhromažďovanie údajov a duplicitný výskum a podporiť zosúladenie, všeobecné šírenie a využívanie vedeckého poznania a údajov o moriach,

H.   keďže treba zdôrazniť, že kritériá určenia dobrého environmentálneho stavu musia byť dostatočne rozsiahle, pretože tieto kvalitatívne ciele budú pravdepodobne dlhodobo určovať budúce programy opatrení,

I.   keďže ochrana a skvalitnenie morského prostredia v konkrétnom morskom regióne vyžaduje prijatie medzinárodných opatrení vo všetkých sektoroch ovplyvňujúcich príslušný región, t. j. môžu byť potrebné opatrenia v morskom regióne a v susediacich morských a pobrežných regiónoch, v povodí a v prípade niektorých cezhraničných záležitostí i opatrenia v ďalších regiónoch,

J.   keďže časť arktických vôd je dôležitá pre Spoločenstvo a Európsky hospodársky priestor a niektoré členské štáty (Dánsko, Fínsko a Švédsko) sú členmi Arktickej rady,

K.   keďže budúcim rozšírením EÚ o Bulharsko a Rumunsko v roku 2007 sa medzi európske vody začlení aj Čierne more,

L.   keďže Spoločenstvo a jeho členské štáty sú účastníkmi rôznych medzinárodných dohôd obsahujúcich dôležité záväzky v oblasti ochrany morských vôd pred znečistením, najmä Helsinského dohovoru, dohovoru OSPAR a Dohovoru o ochrane Stredozemného mora pred znečistením,

M.   keďže ochranu a skvalitnenie morského prostredia nie je možné účinne dosiahnuť iba vnútroštátnym úsilím, ale vyžaduje úzku regionálnu spoluprácu a iné primerané medzinárodné opatrenia,

Určenie správnej cieľovej úrovne

1.   víta tematickú stratégiu Komisie o ochrane a zachovaní morského prostredia a jej celkový cieľ podporovať trvalo udržateľné využívanie morí a zachovanie morských ekosystémov; so sklamaním sa domnieva, že návrh smernice o námornej stratégii v tejto podobe nebude úspešne stimulovať regionálne a miestne úrady, aby prijali príslušné opatrenia;

2.   verí, že EÚ by mala v tomto procese hrať vedúcu úlohu, a preto žiada silnú politiku EÚ v oblasti ochrany morí, na zabránenie ďalšej strate biodiverzity a zhoršeniu morského prostredia a podporu obnovy morskej biodiverzity;

3.   žiada, aby bolo do námornej stratégie zahrnuté vymedzenie dobrého environmentálneho stavu (DES) spoločné pre EÚ, ktorým sa rozumie taký environmentálny stav, keď sú všetky morské ekosystémy v určitom morskom regióne riadené spôsobom umožňujúcim ich vyvážené fungovanie a trvalo udržateľným spôsobom počas environmentálnych zmien a podporujúcim biodiverzitu, ako aj ľudskú činnosť; domnieva sa, že to umožní vyššiu účinnosť pri implementácii smernice o námornej stratégii;

4.   poznamenáva, že dobrý environmentálny stav európskych regionálnych morí je možné dosiahnuť iba dôraznou a koordinovanou činnosťou na regionálnej úrovni namiesto činnosti jednotlivých členských štátov, a preto žiada, aby súčasťou smernice o námornej stratégii bol právny záväzok členských štátov dosiahnuť DES; domnieva sa preto, že výsledkom stratégie musia byť záväzné nadnárodné povinnosti, ktoré môžu zahŕňať aj spoločné záväzky v tretích krajinách;

5.   ďalej požaduje zahrnutie zoznamu všeobecných kvalitatívnych znakov, kritérií a noriem na uznanie DES, a to konkrétne existujúceho zoznamu, akceptovaného subjektami zainteresovanými na morskom prostredí, bez vylúčenia možnosti jeho ďalšieho zlepšovania a vývoja;

6.   pokladá za dôležité, aby sa harmonizovali ciele, opatrenia, jazyk a pojmy smernice o námornej stratégii a ďalších smerníc týkajúcich sa morského prostredia, napríklad rámcovej smernice o vodách a smernice o biotopoch(10), s cieľom dosiahnuť väčšiu zrozumiteľnosť a umožniť vzájomnú koordináciu medzi týmito smernicami;

7.   domnieva sa, že treba urýchlene prijať opatrenia na zlepšenie kvality vody, a preto je znepokojený predĺžením termínov v návrhu smernice o námornej stratégii; zastáva názor, že by bolo lepšie uviesť časový harmonogram do súladu s harmonogramom pre rámcovú smernicu o vodách;

8.   poznamenáva, že členské štáty už začali uplatňovať časový harmonogram pre rámcovú smernicu o vodách, ktorý má pomôcť dosiahnuť DES v pobrežných vodách do roku 2015; domnieva sa, že nie je logické ani vhodné navrhovať menej ambiciózny cieľ pre čiastočne sa prekrývajúce alebo susediace morské regióny; zdôrazňuje, že nie je možné dosiahnuť DES mnohých oblastí pobrežných vôd, kým nie je zodpovedajúci DES v susediacich morských regiónoch;

Synergie s politikami EÚ

9.   víta zelenú knihu na tému "Budúcnosť námornej politiky Únie"(KOM(2006)0275), ktorá predpokladá holistický prístup k trvalo udržateľnému rozvoju oceánov, varuje však pred prílišným zdôrazňovaním ekonomického hľadiska a vyzýva na dosiahnutie rovnováhy medzi ekonomickým a ekologickým uhlom pohľadu; očakáva, že smernica o námornej stratégii, ktorá predstavuje jej environmentálny pilier, poskytne právny rámec ochrany a integrity morského prostredia a tým právny rámec pre primerané riadiace jednotky – morské regióny a stratégie – na plánovanie a rozhodovanie v oblasti morského prostredia;

10.   je presvedčený, že treba vysvetliť, aké dôsledky bude mať nedostatočný rozsah cieľov a opatrení súvisiacich s ochranou morského prostredia pre členské štáty, t. j. treba zvážiť, akým spôsobom sa zabezpečí, aby sa cieľ smernice o námornej stratégii - DES - dal naozaj dosiahnuť;

11.   poznamenáva, že členské štáty sa oneskorili v plnení existujúcich častí siete Natura 2000 týkajúcich sa morského prostredia. Vyzýva členské štáty, aby určili chránené morské oblasti, ktoré majú zvláštny význam z hľadiska vedy alebo biodiverzity, alebo sú vystavené intenzívnym tlakom v súlade so smernicami o biotopoch a vtáctve(11);

12.   uprednostňuje dlhodobé snahy o zahrnutie environmentálnych cieľov do Spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH), čím budú splnené požiadavky udržateľného rozvoja, ale trvá na tom, aby členské štáty mali možnosť prijať naliehavejšie a krátkodobé opatrenia, napríklad vytvorenie oblastí zákazu vstupu (morských rezervácií) alebo morských útulkov na ochranu najohrozenejších morských ekosystémov;

13.   ľutuje, že Komisia vo svojom oznámení ani v smernici o námornej stratégii nespomína morské vody francúzskych zámorských departementov, Azory, Madeira a Kanárske ostrovy vzhľadom na podmienky uvedené v článku 299 Zmluvy o ES, ani morské vody zámorských krajín a území uvedených v prílohe II zmluvy;

Obavy týkajúce sa rozpočtu

14.   vyjadruje svoje znepokojenie nad nedostatkom finančných záväzkov na implementáciu námorných stratégií; žiada Komisiu a členské štáty, aby určili opatrenia, ktoré je možné vzhľadom na ich zvláštny význam pre dosiahnutie DES európskych morských vôd spolufinancovať prostredníctvom programu Life+;

15.   domnieva sa, že tam, kde je to možné, by sa pre dodržanie zásady subsidiarity a pre zapojenie miestnych zainteresovaných strán mali ekonomické a environmentálne záujmy koordinovať na miestnej úrovni a tam, kde je to potrebné a vhodné, by sa koordinácia mala týkať aj vyšších úrovní (regionálnej, európskej a medzinárodnej);

16.   poukazuje na skutočnosť, že jednotlivé morské regióny v rámci EÚ sú od seba vzdialené a ich potreba ochrany je rôzna; preto sa domnieva, že niektoré regióny môžu v porovnaní s ostatnými požadovať rozsiahlejšie finančné opatrenia na úrovni EÚ na dosiahnutie DES a udržateľnosti;

17.   domnieva sa, že koordinácia s prebiehajúcimi programami bude najprínosnejšia, ak sa časový harmonogram pre námornú stratégiu bude koordinovať s dôležitými programami na úrovni EÚ; je presvedčený, že koordinácia s ďalším programovým obdobím pre poľnohospodársky fond EÚ (od roku 2014) je mimoriadne dôležitá pre tie regióny, v ktorých poľnohospodárstvo vytvára podstatnú časť odpadu odtekajúceho do mora;

18.   domnieva sa, že všetky sektory by mali zvážiť finančné podnety, napríklad – ako už fungujú v Baltickom mori – plavebné poplatky a poplatky v prístavoch, ktoré sa líšia podľa životného prostredia; zastáva názor, že pre určité regióny budú z tohto hľadiska potrebné rozsiahlejšie opatrenia;

Zdieľanie údajov

19.   odporúča nový prístup k hodnoteniu a monitorovaniu morského prostredia založený na existujúcich inštitúciách a programoch vrátane nariadenia o zhromažďovaní údajov v rámci SPRH a prispôsobený tak, aby zabezpečil úplnú zhodu a integráciu s príslušnými novými iniciatívami Komisie o infraštruktúre priestorových údajov a o globálnom monitorovaní životného prostredia a bezpečnosti (GMES), najmä v oblasti námorných služieb;

20.   pripomína mandát agentúry EEA na vytvorenie pravidelného celoeurópskeho hodnotenia morského prostredia založeného na existujúcich ukazovateľoch a ďalších vnútroštátne dostupných údajov a informácií; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej zlepšovať vnútroštátne hlásenia, vrátane napríklad toku údajov prostredníctvom určitých protokolov výmeny údajov, s cieľom podporiť rozvoj hlavnej skupiny ukazovateľov agentúry;

21.   domnieva sa, že je mimoriadne dôležité prijať opatrenia a programy umožňujúce zistiť znečistenie a lokalizovať jeho zdroj, aby sa dalo účinne zvládnuť;

22.   domnieva sa, že je nevyhnutné spolupracovať s decentralizovanými agentúrami (Európska environmentálna agentúra, Európska námorná bezpečnostná agentúra atď.) a s Európskym výskumným strediskom s cieľom získať údaje o kvalite morskej vody a určiť, lokalizovať a odstrániť znečistenie;

Vzťahy s dohovormi a tretími krajinami

23.   víta fakt, že mnohé regionálne dohovory o morskom prostredí výrazne prispeli k ochrane morí vďaka svojim vedeckým a technickým znalostiam a schopnosti pôsobiť ako most spájajúci EÚ s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a očakáva, že sa stanú kľúčovými partnermi pri plnení smernice o námornej stratégii, a požaduje zahrnutie jasne formulovaných záväzkov na podporu medzinárodnej spolupráce s tretími krajinami a organizáciami s cieľom prijať z ich strany námornú stratégiu, ktorá by pokryla regióny a regionálne oblasti s európskymi morskými vodami;

24.   s cieľom zabrániť dvojitému byrokratickému zaťaženiu pri účinnom plnení smernice o námornej stratégii žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili buď primerané právne a administratívne kapacity pre regionálne dohovory o morskom prostredí, alebo sa vytvoria mechanizmy a na spoločnú realizáciu stratégie medzi rôznymi regionálnymi orgánmi pôsobiacimi v rámci jedného morského regiónu; v každom prípade je nutné v čo najväčšom rozsahu zaistiť účasť rôznych sektorov a zainteresovaných subjektov;

25.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvoriť z Baltického mora pilotný región s ohľadom na to, že ide o mimoriadne citlivý morský región a že členské štáty v jeho okolí pravdepodobne budú súhlasiť s rýchlejšou realizáciou plánov a činností v rámci spolupráce s Helsinskou komisiou a ďalšími orgánmi; poznamenáva, že akčný plán pre Baltické more pripravovaný na základe Helsinského dohovoru by sa mohol stať pilotným programom pri uskutočňovaní cieľov stratégie v oblasti Baltického mora;

26.   domnieva sa, že treba preskúmať platné medzinárodné pravidlá tak, aby sa do medzinárodných vôd (viac než 12 námorných míľ od pobrežia) už nevypúšťali splašky;

27.   poznamenáva, že na ochranu Stredozemného mora chýba buď potrebná environmentálna legislatíva, alebo ak taká legislatíva existuje, politická vôľa na jej uplatňovanie. Ciele Barcelonského dohovoru na podporu jednotného riadenia pobrežných zón musia čeliť dvojrýchlostnému rozvoju regiónov, a to južných a východných stredomorských krajín na jednej strane a severných stredomorských krajín na strane druhej;

28.   poukazuje na to, že pre nízku teplotu vody a pomalé prúdenie je ekosystém Baltického mora náchylnejší na znečistenie, a na odhady, podľa ktorých je životné prostredie baltského regiónu takmer nezvratne poškodené; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby prijali zvláštne opatrenia týkajúce sa okrem iného spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) zamerané na zlepšenie stavu životného prostredia Baltického mora; navyše je potrebné prehĺbiť spoluprácu EÚ a Ruska; z uvedeného hľadiska je pre zlepšenie ochrany vôd Baltického mora životne dôležitý fond programu environmentálneho partnerstva programu Severnej dimenzie EÚ;

29.   vyzýva Komisiu, aby navrhla príslušné opatrenia na ochranu arktických vôd, ktoré predstavujú extrémne krehký ekosystém vystavený neustálym a vynárajúcim sa hrozbám, a aby vytvorila a podporovala programy a projekty, ktoré riešia práva a potreby domorodých obyvateľov pri hľadaní spôsobov trvalo udržateľného využívania arktických prírodných zdrojov;

30.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala predpoklady vyhlásenia Arktídy za podobnú chránenú oblasť ako Antarktída a označenie Arktídy za "prírodnú rezerváciu mieru a vedy", a aby o tom podala správu Európskemu parlamentu a Rade najneskôr v roku 2008;

31.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v kontexte medzinárodných a regionálnych dohôd EÚ s tretími krajinami, ktoré majú zvrchovanosť alebo jurisdikciu nad vodami hraničiacimi s európskymi morskými vodami, podporili prijatie opatrení a programov v súlade so smernicou o námornej stratégii, ktorá je práve v legislatívnom procese;

32.   odporúča zahrnúť Čierne more medzi morské regióny, na ktoré sa vzťahuje smernica o námornej stratégii; s týmto dôležitým morským regiónom hraničí Bulharsko a Rumunsko, t. j. krajiny, ktoré vstúpia do EÚ v roku 2007 a v súčasnosti sa už podieľajú na implementácii rámcovej smernice o vodách - v rámci práce, ktorú vedie Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj - a Turecko, s ktorým prebiehajú prístupové rokovania;

33.   ľutuje nedostatok environmentálnych záruk na prevenciu možnej ekologickej katastrofy v regióne Baltického mora v súvislosti s výstavbou severoeurópskeho plynovodu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu plánovaného projektu na životné prostredie a odložila všetky rozhodnutia o jeho spolufinancovaní;

34.   žiada, aby každému projektu, ktorý by mohol ovplyvniť spoločné prostredie, predchádzali predbežné konzultácie so susediacimi a ďalšími zainteresovanými krajinami a to aj v prípade, ak sa má uskutočniť v medzinárodných vodách; poukazuje na skúsenosti, ktoré ukazujú, že hodnotenia vplyvu na životné prostredie majú často nedostatky a nie sú vypracované na základe konzultácií s ďalšími štátmi; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla záväzný mechanizmus rokovaní pre členské štáty a naliehavo žiada Radu, aby sa na medzinárodnej úrovni zasadila o povinné vypracovanie hodnotení vplyvu projektov na životné prostredie vo vzťahu medzi EÚ a tretími krajinami;

o
o   o

35.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1. (2) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1). (3) Ú. v. EÚ C 69 E, 19.3.2004, s. 141. (4) http://reports.eea.europa.eu/state_of_environment_report_2005_1/en. (5) http://www.europarl.europa.eu/comparl/envi/pdf/externaexpertise/ieep_6leg/marine_thematic_ strategy.pdf. (6) 6 http://www.un.org/Depts/los/convention_agreements/convention_overview_convention.htm. (7) 7 http://www.helcom.fi/stc/files/Convention/Conv0704.pdf. (8) http://www.ospar.org/eng/html/welcome.html. (9) http://europa.eu/scadplus/leg/en/lvb/l28084.htm. (10) 1 Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7). (11) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu o hypotekárnych úveroch v Európskej únii (2006/2102(INI))

P6_TA(2006)0487 A6-0370/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o hypotekárnych úveroch v EÚ (KOM(2005)0327) ("Zelená kniha"),

–   so zreteľom na Bielu knihu Komisie o politike finančných služieb 2005-2010 (KOM(2005)0629),

–   so zreteľom na reakciu Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) na Zelenú knihu o hypotekárnych úveroch v EÚ z 1. decembra 2005,

–   so zreteľom na druhú smernicu Rady 89/646/EHS z 15. decembra 1989 o koordinácii právnych predpisov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa činnosti úverových inštitúcií(1),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie)(2) (smernica o kapitálových požiadavkách) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (prepracované znenie)(3),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku(4),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode(5),

–   so zreteľom na zmenený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spotrebiteľských úveroch, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/ES (KOM(2005)0483),

–   so zreteľom na zmenený návrh Komisie týkajúci sa návrhu smernice Rady o slobode usadiť sa a slobode poskytovať služby v oblasti hypotekárnych úverov (KOM(1987)0255),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci (A6-0370/2006),

A.   keďže hypotekárne úvery predstavujú veľký a rýchlo sa rozvíjajúci trh a sú dôležitou súčasťou hospodárskej a sociálnej štruktúry EÚ,

B.   keďže v niektorých členských štátoch bezprecedentne vzrástol trh s nehnuteľnosťami, ktorý dokázal úspešne zmeniť stavebný sektor na anticyklický, čo bolo kľúčovým faktorom pre dosiahnutie rastu a zamestnanosti počas hospodárskej recesie v Európe v období rokov 2000 až 2005,

C.   keďže historicky nízke úrokové miery viedli k oveľa väčšiemu poskytovaniu hypotekárnych úverov, predovšetkým v tých krajinách, kde jeho základom bola dôvera, ktorá priniesla hospodársky rast,

D.   keďže ochrana európskych spotrebiteľov musí byť hlavným znakom každého legislatívneho kroku týkajúceho sa hypotekárnych úverov, ktoré pre väčšinu občanov EÚ predstavujú najväčší celoživotný finančný záväzok s dlhodobým vplyvom na ich životnú úroveň a finančnú stabilitu,

E.   keďže vyššia miera transparentnosti najdôležitejších prvkov dostupných hypotekárnych produktov nielen zlepší účinnosť trhu, ale aj zvýši dôveru žiadateľov o úver, ktorí zvažujú získanie hypotekárneho úveru v iných členských štátoch, a umožní im urobiť informované rozhodnutie,

F.   keďže spotrebitelia musia mať prístup k čo najúplnejším a najjednoduchším informáciám, ktoré sa poskytujú v každom konkrétnom prípade štandardnou formou a ktoré umožňujú porovnávať situáciu v rôznych členských štátoch, aby spotrebitelia mohli účinnejšie uplatniť slobodu voľby pri obstarávaní hypotekárneho úveru na cezhraničnom základe,

G.   keďže opatrenia zamerané na zlepšenie škály produktov, väčšiu dostupnosť a integrovaný trh s financovaním by mohli zlepšiť výkonnosť trhu, výnosy z rozsahu a diverzifikáciu, znížiť náklady pôžičiek a tým prispieť k rozvoju európskeho hospodárstva,

H.   keďže vytvorenie prístupu do databáz bonity klientov pre poskytovateľov hypotekárnych služieb v prípade cezhraničných úverov je veľmi významným príspevkom k posilneniu hospodárskej súťaže v oblasti cezhraničnej úverovej aktivity a k vytvoreniu jednotného európskeho hypotekárneho trhu,

I.   keďže integrovaný hypotekárny trh napomôže mobilite pracovníkov,

J.   keďže, prekvapujúco, existuje slabý tlak zo strany poskytovateľov hypotekárnych úverov alebo spotrebiteľských organizácií na vybudovanie cezhraničného poskytovania úverov iným spôsobom ako fyzickým usadením sa na rôznych trhoch členských štátov,

K.   keďže značné prekážky na trhu doteraz bránili nárastu ponuky cezhraničných hypotekárnych úverov, ktoré v súčasnosti predstavujú menej ako 1 % z celkového trhu s hypotekárnymi úvermi v EÚ,

L.   keďže v mnohých dôležitých otázkach Spoločenstvo nemá žiadne alebo má len obmedzené právomoci a keďže sa musí zachovávať zásada subsidiarity a proporcionality,

M.   keďže sprostredkovatelia hypotekárnych úverov môžu zohrávať významnú úlohu tým, že využijú svoje skúsenosti s hypotekárnymi produktmi na svojich domácich trhoch, ako aj na trhoch iných členských štátov a podporia cezhraničnú činnosť a budú vytvárať spojenie medzi spotrebiteľmi a zahraničnými a miestnymi finančnými inštitúciami,

N.   keďže medzi členskými štátmi existujú významné rozdiely v škále a charakteristikách produktov, distribučných štruktúrach, trvaní pôžičky a mechanizmoch financovania v dôsledku odlišných právnych, fiškálnych, regulačných podmienok a podmienok ochrany spotrebiteľa,

O.   keďže trhy s hypotekárnymi úvermi vykazujú výnimočne vysoký stupeň komplexnosti, keďže právne systémy a kultúra financovania, ako aj systémy vlastníckeho práva a registrov nehnuteľností, vecné práva, právo týkajúce sa úverových zmlúv, otázky oceňovania, postupy núteného predaja, refinančné trhy atď. sa v jednotlivých krajinách podstatne odlišujú a zároveň medzi rozličnými oblasťami existuje vnútorná spojitosť,

P.   keďže stále existujú daňové prekážky diskriminačnej povahy, ktoré zabraňujú využívaniu jednotného trhu s hypotekárnymi úvermi a v niektorých prípadoch môžu byť dokonca v rozpore s právnymi predpismi ES,

Q.   keďže existuje priame spojenie medzi trhom s hypotekárnymi úvermi a makroekonomickou politikou a predovšetkým s výkonom menovej politiky,

R.   keďže nestálosť trhu s hypotékami môže ovplyvniť bývanie a hospodárske cykly a tým spôsobiť systémové riziko,

S.   keďže z hľadiska zvýšenia účinnosti a konkurencieschopnosti trhu s hypotekárnymi úvermi v EÚ by bolo výhodnejšie, keby sa v prvom rade posúdilo uplatňovanie a fungovanie odporúčania Komisie 2001/193/ES z 1. marca 2001 o predzmluvných informáciách, ktoré majú spotrebiteľom poskytovať veritelia, ktorí ponúkajú úvery na bývanie(6) (kódex správania), a využívanie európskeho štandardizovaného informačného formulára (ESIS) s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia získali transparentné a porovnateľné informácie o pôžičkách na bývanie,

T.   keďže sa zdá, že uvedený kódex správania sa uplatňoval v rôznych členských štátoch s rôznou mierou úspechu, ale bez toho, aby sa vyriešil celkový problém, ktorým je chýbajúci spoločný právny rámec,

Úvod

1.   je si vedomý výhod, ktoré by spotrebiteľom mohla priniesť ďalšia cielená integrácia trhu s hypotekárnymi úvermi v EÚ;

2.   domnieva sa, že každé opatrenie na úrovni EÚ týkajúce sa európskeho trhu s hypotekárnymi úvermi musí predovšetkým priniesť priamy úžitok verejnosti ako hypotekárnym úverovým klientom a že trh s hypotekárnymi úvermi by mal byť dostupný veľkému množstvu potenciálnych úverových klientov vrátane tých, ktorí majú nízky alebo neúplný úverový profil, zamestnancov so zmluvou na dobu určitú a zákazníkov, ktorí kupujú po prvýkrát;

3.   víta rozsiahle konzultácie uskutočnené Komisiu a trvá na tom, že každému konkrétnemu návrhu by malo predchádzať dôkladné hodnotenie dopadov na hospodárstvo a sociálnu oblasť;

4.   víta doterajšie úsilie Komisie o splnenie požiadaviek lepších právnych predpisov; pripomína však Komisii, že všetky dosiahnuté závery by mali byť vždy výsledkom rozsiahleho procesu konzultácií;

5.   poukazuje na početné prekážky jednotného trhu hypotekárnych úverov v EÚ zdôrazňované v Zelenej knihe a vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na cielené opatrenia ponúkajúce väčšie prínosy, podporujúce trhom vedené iniciatívy kedykoľvek je to možné;

6.   upozorňuje Komisiu, že jej úsilie harmonizovať samotné hypotekárne produkty by mohlo viesť k právnym nezrovnalostiam, čo by malo negatívny dopad na odvetvie;

7.   trvá na tom, že žiadna činnosť EÚ by nemala obmedzovať hospodársku súťaž a inováciu, týkajúcu sa predovšetkým produktov, doplnkových služieb a techník financovania;

Kódex správania a informácie pred uzavretím zmluvy

8.   žiada o pokrok smerom k harmonizácii ustanovení o informáciách poskytovaných pred uzavretím zmluvy, ktoré sú pre úverových klientov dôležité na to, aby sa urobiť informované rozhodnutie o prípadnom uzavretí úverových zmlúv;

9.   trvá na tom, že takéto informácie poskytnuté pred uzavretím zmluvy musia byť presné a zrozumiteľné, aby umožnili informovanú voľbu, a že by mali spotrebiteľovi poskytnúť čo možno najzrozumiteľnejší a najkomplexnejší prehľad na základe dostupných informácií, z ktorých vychádza úverová zmluva; zdôrazňuje, že v prípade, keď poskytovateľ úveru prevezme iniciatívu v poskytovaní úveru v inom členskom štáte, musia sa takéto informácie dať čo najrýchlejšie k dispozícii úverovým klientom v úradných jazykoch používaných v členskom štáte, v ktorom má úverový klient miesto bydliska/sídlo;

10.   domnieva sa, že kódex správania a ESIS sú dôležitými, ale stále nedostatočnými nástrojmi na ochranu hospodárskych záujmov občanov, ktorí sa pohybujú medzi členskými štátmi a u ktorých je pravdepodobné nadobudnutie nehnuteľnosti v inom členskom štáte; povzbudzuje Komisiu k tomu, aby vyhodnotila pokrok a posúdila možnosť ustanoviť záväznosť kódexu správania, ktorého dodržiavanie je v súčasnosti dobrovoľné v prípade, že sa v blízkej budúcnosti nedosiahne jeho dodržiavanie;

Financovanie

11.   domnieva sa, že rozvoj jednotného otvoreného a kompatibilného trhu financovania je prioritou, keďže povedie k zvýšeniu účinnosti, umožní medzinárodnú diverzifikáciu úverového rizika, optimalizuje podmienky financovania a alokácie kapitálu a zníži náklady na vypožičiavanie; uznáva dôležitosť integrovania iniciatív na trhu v tejto oblasti;

12.   zdôrazňuje, že vytvorenie jednotného druhotného trhu pre hypotekárne úvery nemožno dosiahnuť bez postupného zbližovania vnútroštátnych zmluvných pravidiel;

13.   víta založenie skupiny expertov na hypotekárne financovanie a požaduje hlbšiu analýzu variácií v národných regulačných a právnych postupoch ovplyvňujúcich hypotéky;

14.   domnieva sa, že opatrenia smernice o kapitálových požiadavkách týkajúce sa krytých záložných listov a cenných papierov krytých hypotekárnymi úvermi ponúkajú dôležité možnosti financovania;

15.   navrhuje, aby Komisia zvážila, ako najlepšie vytvoriť centrálnu databázu ako depozitár informácií o jednotlivých národných trhoch hypotekárnych úverov a nadnárodných fondov hypotekárnych cenných papierov (ako napr. pravdepodobnosti omeškania s platbou či straty z nesplatenia a platieb vopred), čo by investorom umožnilo zhodnotiť a náležite oceniť hypotekárne fondy;

16.   navrhuje, aby sa so škálou normalizovaných balíkov európskych hypotekárnych úverov mohlo obchodovať na kapitálových trhoch s hodnotením úverov podľa ich charakteristík, čím by sa podporili sekundárne trhy s hypotékami zabezpečenými cennými papiermi;

17.   vyzýva Komisiu, aby uvažovala o rastúcom trhu o hypotekárnymi úvermi v súlade so zákonom šaría a zabezpečila, aby žiadne právne predpisy nevylučovali požiadavky tohto trhu;

18.   pripúšťa dôležitú úlohu hypotekárneho poistenia pri znižovaní vystavenia poskytovateľov úverov riziku a umožnení prístupu väčšiemu okruhu žiadateľov o úver;

Maloobchod

19.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala prekážky, ktoré bránia právam poskytovateľov úverov na voľné poskytovanie služieb alebo slobodu usadenia sa v iných členských štátoch a či sa doložka o "všeobecnom blahu" nevyužíva na odradenie od cezhraničnej činnosti;

20.   podporuje činnosť Komisie pri zjednodušení cezhraničných fúzií a akvizícií v oblasti finančných služieb a súčasne zabezpečení toho, že v rámci distribučných sietí sa vezmú do úvahy požiadavky vyplývajúce z regionálnej situácie a požiadavky malých trhov, ale poznamenáva, že samotné cezhraničné fúzie a akvizície nepodporia integráciu trhu v tejto oblasti;

21.   domnieva sa, že otvorenie trhu s hypotekárnymi úvermi neúverovým inštitúciám s ekvivalentným režimom dohľadu zvýši hospodársku súťaž a škálu produktov;

22.   uznáva užitočnú úlohu, ktorú môžu úveroví sprostredkovatelia, ako sú hypotekárni makléri zohrávať pri pomoci zákazníkom pri prístupe ku konkurenčnému hypotekárnemu úveru od domácich a zahraničných poskytovateľov úveru a podporuje záväzok Komisie prekonzultovať príslušný regulačný rámec pre takýchto prevádzkovateľov;

23.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala prekážky prevodu úverov do zahraničia a ďalšie možnosti eurohypotéky ako kolaterálneho nástroja vrátane zváženia:

24.   domnieva sa, že všetky návrhy s týmto cieľom by mali byť, ak je to potrebné, doplnené o hodnotenie dopadu vrátane právneho hľadiska, s podrobnými analýzami porovnávacieho práva, ako aj hospodárskymi a sociálnymi hľadiskami v súlade s prístupom uvedeným v príručke pre hodnotenie dopadu, ktorú 29. mája 2006 schválila Rada pre konkurencieschopnosť;

25.   vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj mechanizmov pre obnoviteľné hypotéky a hypotekárne pôžičky s celoživotným splácaním, ktoré budú poskytovať úplné záruky, čo sa týka zverejňovania informácií, s náležitým zohľadnením zachovania dôvernosti jednotlivých otázok a účinku s ohľadom na tretie strany;

26.   domnieva sa, že poskytovatelia úveru skôr vstúpia na trh, ak im vnútroštátne pravidlá umožnia ponúknuť podmienky predčasného splatenia za cenu úmernú nákladom alebo variabilné úrokové miery v súlade s trhovými podmienkami a rizikom, a že obmedzenia v tomto ohľade skôr zhoršujú rozvoj trhu, pokiaľ ide o financovanie, nové produkty a poskytovanie úverov vysoko rizikovým žiadateľom;

27.   domnieva sa, že norma EÚ, ktorá vymedzuje rozsah a spôsob výpočtu ročnej percentuálnej sadzby, by mala zlúčiť všetky poplatky, ktoré vyberá poskytovateľ úveru a mala by zabezpečiť ich porovnateľnosť s produktmi ponúkanými v iných členských štátoch, ktoré majú rovnakú splatnosť; domnieva sa, že aj žiadatelia o úver by mali byť v predstihu informovaní o každých ďalších poplatkoch týkajúcich sa transakcie a o právnych povinnostiach žiadateľov o úver, vrátane poplatkov, ktoré vyberajú tretie strany, ako sú právne poplatky, registračné a administratívne poplatky a náklady na akékoľvek ocenenie či aspoň odhady takýchto nákladov v prípade, že nie sú k dispozícii presné údaje;

28.   je presvedčený, že okrem poskytnutia presných informácií o ročnej percentuálnej sadzbe musí poskytovateľ úveru poskytnúť informácie o akýchkoľvek ďalších poplatkoch alebo nákladoch, ktoré môžu vzniknúť pri jeho činnostiach, napríklad výdavky na preskúmanie žiadostí, poplatky za záväzok, sankcie za úplnú alebo čiastočnú platbu pred splatnosťou;

29.   uznáva možnosti internetu ako prostriedku na marketing hypotekárnych úverov a odporúča, aby Komisia túto oblasť ďalej sledovala;

Právne, daňové a prevádzkové prekážky

30.   naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala právne a regulačné prekážky, ktoré bránia trhom vedenému rozvoju paneurópskeho finančného trhu s hypotekárnymi úvermi;

31.   vyzýva Komisiu, aby vymdezila rozsah svojich budúcich návrhov a obmedzila ho na zmluvy o hypotéke a ich záruky (stále náklady na nehnuteľnosti) s cieľom zabrániť akémukoľvek prekrytiu s dokumentom KOM(2005)0483;

32.   vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie dobrého fungovania trhu so sekundárnzmi hypotekárnymi úvermi a aby ustanovila právny rámec na účinné uskutočňovanie transakcií s cennými papiermi, najmä tým, že určí faktory, ktoré bránia dostupným právnym nástrojom financovania dosahovať želaný cieľ, pričom zohľadní rozličné právne zvyklosti a rozličné modely nefinančných kolaterálov;

33.   súhlasí s Komisiou, že otázka rozhodného práva pre zmluvy o hypotekárnych úveroch, by sa mala riešiť v súvislosti s revíziou Rímskeho dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z roku 1980; podporuje však stanovisko diskusnej skupiny pre hypotekárne úvery, podľa ktorého rozhodné právo pre zmluvy o hypotekárnych úveroch nemusí byť v súlade s rozhodným právom pre hypotekárne záložné listy, a podľa ktorého sa v prípade hypotekárnych záložných listov uplatní pravidlo lex rei sitae;

34.   zdôrazňuje dôležitosť komplexných a spoľahlivých úverových databáz klientov a vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj procesu prechodu k forme zhodnej vo všetkých členských štátoch;

35.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby prioritne uľahčila cezhraničný prístup k úverovým databázam klientov na nediskriminačnom základe, aby tak povzbudila žiadateľov o úver vstúpiť na nové trhy;

36.   uznáva, že z dôvodu nutnej ochrany súkromia je potrebný prístup k pozitívnym aj negatívnym úverovým údajom;

37.   víta úsilie o zlepšenie a prispôsobenie právnych predpisov, ktorými sa riadia postupy núteného predaja;

38.   podporuje návrh Komisie vytvoriť "hodnotiacu tabuľku" dĺžky a nákladov postupov núteného predaja;

39.   navrhuje, aby profesionálne orgány odhadcov spolupracovali s cieľom prijať spoločné normy EÚ pre oceňovanie nehnuteľností, ktoré budú mať vysokú kvalitu a budú porovnateľné;

40.   zdôrazňuje dôležitosť ľahkého prístupu poskytovateľov úverov k úplným a presným informáciám o hypotekárnom kolateráli a vlastníckych právach;

41.   podporuje prístup ku katastrom nehnuteľností, ak tomu nezabraňujú platné právne predpisy a podporuje všetko úsilie o harmonizáciu informačnej hodnoty týchto katastrov prostredníctvom vnútroštátnych opatrení a povzbudzuje zdokonalenie súčasného systému Európskych služieb pozemkových informácií (EULIS);

42.   podporuje kroky na zrušenie daňových prekážok diskriminačnej povahy, ako je rozdielne daňové zaobchádzanie s miestnymi a zahraničnými poskytovateľmi úverov a tiež rozdielne správne poplatky;

43.   vyzýva Komisiu, aby v prípade cezhraničných hypoték posúdila, ako zosúladiť rozličné prístupy k zrážkam daní z hypotekárnych úrokov v EÚ;

Systematické otázky, makroekonomické otázky a obozretnosť

44.   naliehavo vyzýva Komisiu a  ECB, aby monitorovali a analyzovali potenciálne riziká zvyšujúcich sa úrovní hypotekárneho dlhu a hypotekárneho úveru financovaného kapitálovými trhmi;

Záver

45.   prichádza k záveru, že ďalšia dobre premyslená integrácia trhu s hypotekárnymi úvermi v EÚ je potenciálom na spotrebiteľské a hospodárske výhody;

o
o   o

46.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, ECB a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 386, 30.12.1989, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201. (4) Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16. (5) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1. (6) Ú. v. ES L 69, 10.3.2001, s. 25.