Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (7524/8/2006 – C6-0267/2006 –2003/0256(COD))

P6_TA(2006)0552 A6-0352/2006

(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (7524/8/2006 – C6-0267/2006)(1),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2003)0644)(3),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 62 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín do druhého čítania (A6-0352/2006),

–   so zreteľom na vyhlásenia Komisie, ktoré sú priložené k tomuto legislatívnemu uzneseniu a budú uverejnené v úradnom vestníku spolu s legislatívnym aktom,

1.   schvaľuje zmenenú a doplnenú spoločnú pozíciu;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

P6_TC2-COD(2003)0256

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 12. decembra 2006 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH), a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES

(Keďže medzi Európskym parlamentom a Radou bola dosiahnutá dohoda. pozícia Európskeho parlamentu v druhom čítaní zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (ES) č. 1907/2006.)

PRÍLOHA

Vyhlásenie Komisie k alternatívnym metódam

Ako súčasť stratégie Spoločenstva podporovať alternatívne metódy testovania je už niekoľko desaťročí prvoradý rozvoj metód, pri ktorých sa využíva počítačová technika, metódy in vitro a ďalších metód, vrátane zdokonalenia súčasných metód. V rokoch 1999 až 2002 (piaty rámcový program) podporovala EÚ 43 výskumných projektov s hodnotou 65 miliónov EUR, z ktorých niektoré stále prebiehajú. V súčasnom rámcovom programe pre výskum (šiesty rámcový program na roky 2003 – 2006) investuje Európska únia viac než 90 miliónov EUR do rozvoja stabilných, účinných metód testovania s vylúčením testovania na zvieratách, ktoré dokážu splniť požiadavky medzinárodnej validácie.

Výskumné činnosti budú v budúcom siedmom rámcovom programe (2007 – 2013) pokračovať prostredníctvom koordinovaných činností týkajúcich sa alternatívnych metód a stratégií súvisiacich s testovaním bezpečnosti so zameraním sa na liečivá (v oblasti zdravia) a priemyselných chemických látok (v oblasti životného prostredia). Zvažuje sa pritom otázka, ktoré metódy by znamenali najväčší prínos pri obmedzovaní testovania na zvieratách v rámci REACH, pri zohľadnení času potrebného na vývoj testov a príslušných lehôt na registráciu v rámci REACH. Siedmy rámcový program v dôsledku toho zahŕňa rozvoj metód, ktoré by mohli priamo podporovať obmedzovanie počtu zvierat používaných pri testovaní v rámci REACH. Zapojenie zainteresovaných strán sa zabezpečuje prostredníctvom iniciatív ako je Európske partnerstvo pre alternatívne prístupy k testovaniu na zvieratách, ktoré 7. novembra 2005 založili členovia Komisie Potočnik a Verheugen spolu s priemyslom. Účinným spájaním skúseností, odborných znalostí a zdrojov Komisie a v oblasti priemyslu bude spoločné koordinované partnerstvo na úrovni EÚ a vo všetkých sektoroch účinnejšie než nejednotné iniciatívy prevládajúce v tejto oblasti v minulosti.

Validácia alternatívnych metód testovania je pre Komisiu prioritou od roku 1991. Komisia na tento účel založila Európske centrum pre validáciu alternatívnych metód (ECVAM), osobitnú jednotku v rámci Spoločného výskumného centra s úlohou koordinovať validáciu alternatívnych metód testovania na úrovni Európskej únie a propagovať rozvoj, validáciu a medzinárodné uznanie alternatívnych metód testovania. Komisia bude naďalej legalizovať vhodné metódy a bude posudzovať uplatňovanie legalizovaných metód v právnych predpisoch Spoločenstva. V súčasnosti sa vhodné metódy používajú v kontexte právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa chemických látok s cieľom prispôsobiť prílohu V k smernici 67/548/EHS. Komisia uznáva dôležitosť zaručenia regulačného prijatia týchto metód v čo najkratšom čase a prijala niekoľko legalizovaných alternatívnych metód na testovanie v prílohe V k smernici 67/548/EHS pred ich prípadným prijatím na medzinárodnej úrovni. Komisia pridelí vysokú prioritu na zabezpečenie toho, aby sa nariadenie týkajúce sa testovania v oblasti REACH prijalo v čo najkratšom čase potom, ako budú k dispozícii vhodné legalizované metódy.

Komisia bude naďalej aktívna na medzinárodných fórach, najmä OECD, kde prispieva k rozvoju nových noriem na testy a so zvláštnym zameraním na uvedené novo legalizované metódy.

Regulačný rámec, v ktorom sa využívajú testovacie metódy, je rovnako dôležitý ako osobitné metódy. Obmedzovanie testovania na zvieratách je už od začiatku kľúčovým prvkom pri tvorbe REACH a Komisia dôsledne pracuje na zlepšení tohto aspektu návrhu. Je to zrejmé z hľadiska významných zmien v rámci procesu, ako je pridanie fázy predbežnej registrácie ako výsledok spätnej väzby k Bielej knihe v roku 2001 a prijatie jednotného dátumu predbežnej registrácie podľa návrhu v stanovisku Európskeho parlamentu z prvého čítania a v spoločnej pozícii Rady. Obmedzovanie testovania na zvieratách je zrejmé aj v podrobnom právnom texte, v ktorom sa vyslovuje podpora zoskupovania látok, hodnotenia návrhov na testovanie a koncepcia analógie. Dôležitá práca v oblasti obmedzovania využitia zvierat prebieha v projektoch na vykonávanie nariadenia (RIP) REACH s rozvojom inteligentných stratégií testovania. Komisia sa zaväzuje pokračovať v tejto práci aj po prijatí REACH. Napríklad rozvoj a zachovávanie usmernení a postupov agentúry bude viesť k ďalším príležitostiam pri riešení otázok týkajúcich sa testovania na zvieratách.

Komisia zváži aj podstatné aspekty pri revízii smernice 86/609/EHS, najmä pokiaľ ide o spôsoby, ktorými by sa rozvoj, validácia a regulačné prijatie alternatívnych metód v súlade so zásadou "tri R" (replacement, reduction, refinement – náhrada, obmedzovanie, zdokonaľovanie) mohli ďalej podporovať.

Vyhlásenie Komisie k prídavným látkam v tabaku v súvislosti s rokovaniami o REACH a k pozmeňujúcim návrhom Európskeho parlamentu týkajúcim sa prídavných látok v tabaku

Nariadenie REACH sa vzťahuje na chemické zložky tabakových výrobkov rovnako ako akékoľvek iné chemické látky. Bude potrebné, aby sa tieto látky v systéme REACH zaregistrovali s ohľadom na hodnotenie, autorizáciu a obmedzenia podľa systému REACH. Na niektoré účinky týchto látok po spálení by sa malo vzťahovať požadované posudzovanie chemickej bezpečnosti.

Po zavedení systému REACH bude potrebné zhrnúť a zohľadniť informácie dostupné na základe systému REACH vzhľadom na zložky tabakových výrobkov s cieľom lepšie využiť synergie s prebiehajúcou prácou v kontexte smernice 2001/37/ES o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov.

Do ďalšej revízie smernice 2001/37/ES, ktorá bude založená na správe o jej vykonávaní plánovanej na konci roka 2007 zváži Komisia ďalší vývoj rámca na posudzovanie zložiek tabaku na základe získaných skúseností hodnotenia vplyvu vzhľadom na rôzne možnosti.

Dôkazné bremeno týkajúce sa účinkov obsahu a emisií tabakových výrobkov na zdravie by mal v plnej miere znášať priemysel, ktorý by mal byť zodpovedný za financovanie, vývoj, validáciu a uskutočňovanie vhodných testov zameraných na toxikológiu a návykovosť. Tento proces musia viesť orgány verejného zdravia, aby sa zaručilo, že všetky vyvinuté metódy sú zamerané na dôsledné riešenie otázok verejného zdravia.

Na základe zásady uvedenej v predchádzajúcom odseku týkajúcej sa úlohy priemyslu pri financovaní testov bude Komisia skúmať konkrétne možnosti zvýšenia primeraných ľudských a finančných zdrojov s cieľom vytvoriť základný pracovný program zameraný na hodnotenie zložiek a dymových emisií na dôsledné posúdenie výsledkov zo zdravotného hľadiska.

Komisia si uvedomuje, že vývoj a validácia metód a hodnotenie zložiek je náročná úloha a bude trvať niekoľko rokov.

(1) Ú. v. EÚ C 276 E, 14.11.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 303. (3) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 67/548/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok s cieľom prispôsobiť ju nariadeniu (ES) č. .../2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry (7525/3/2006 – C6-0268/2006 –2003/0257(COD))

P6_TA(2006)0553 A6-0345/2006

(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (7525/3/2006 – C6-0268/2006)(1),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2003)0644)(3),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0345/2006),

1.   schvaľuje spoločnú pozíciu;

2.   konštatuje, že akt bol prijatý v súlade so spoločnou pozíciou;

3.   poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady, v súlade s článkom 254 ods. 1 Zmluvy o ES;

4.   poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 276 E, 14.11.2006, s. 252. (2) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 440. (3) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa Rokovací poriadok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v časti, v ktorej sa týka jazykového režimu, s cieľom zaradiť bulharský a rumunský jazyk medzi jazyky konania stanovené rokovacím poriadkom (15712/2006 – C6-0434/2006 – 2006/0813(CNS))

P6_TA(2006)0554 A6-0463/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15712/2006),

–   so zreteľom na článok 245 ods. 2 Zmluvy o ES a článok 160 ods. 2 Zmluvy o Euratome, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0434/2006),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0463/2006),

1.   schvaľuje návrh rozhodnutia Rady;

2.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť text predložený na konzultáciu;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev v časti, ktorá sa týka jazykového režimu, s cieľom zaradiť bulharský a rumunský jazyk medzi jazyky konania stanovené rokovacím poriadkom (15715/2006 – C6-0435/2006 – 2006/0814(CNS))

P6_TA(2006)0555 A6-0462/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15715/2006),

–   so zreteľom na článok 245 ods. 2 Zmluvy o ES a článok 160 ods. 2 Zmluvy o Euratome, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0435/2006),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0462/2006),

1.   schvaľuje návrh rozhodnutia Rady;

2.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť text predložený na konzultáciu;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku medzikultúrneho dialógu (2008) (14153/2/2006 – C6-0422/2006 – 2005/0203(COD))

P6_TA(2006)0556 A6-0435/2006

(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (14153/2/2006 – C6-0422/2006),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0467)(2),

–   so zreteľom na zmenený návrh Komisie (KOM(2006)0492)(3),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0435/2006),

1.   schvaľuje spoločnú pozíciu;

2.   konštatuje, že akt bol prijatý v súlade so spoločnou pozíciou;

3.   poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 254 ods. 1 Zmluvy o ES;

4.   poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, 1.6.2006, P6_TA(2006)0234. (2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (3) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o spoločnom usmernení prijatom Radou na účely prijatia nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (14259/2006 – C6-0431/2006 –2005/0090(CNS))

P6_TA(2006)0557 A6-0447/2006

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločné usmernenie Rady zo 7. novembra 2006 (14259/2006),

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2005)0181)(1) a zmenený návrh (KOM(2006)0213)(2),

–   so zreteľom na svoje pozície z 15. marca 2006(3) a 6. júla 2006(4) k návrhu Komisie a zo 6. septembra 2006 k zmenenému návrhu Komisie(5),

–   so zreteľom na článok 279 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0431/2006),

–   so zreteľom na články 51 a 56 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A6-0447/2006),

1.   schvaľuje závery zmierovacieho konania z 21. novembra 2006 a vyhlasuje zmierovací postup podľa článku 184 nariadenia o rozpočtových pravidlách za uzavretý;

2.   poveruje svojho predsedu, aby pozíciu, ktorá je prílohou k tomuto legislatívnemu uzneseniu, postúpil Rade a Komisii.

PRÍLOHA

2005/0090 (CNS)

NARIADENIE RADY, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 279,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 183,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov(6),

keďže:

(1)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(7) (ďalej len "rozpočtové nariadenie") stanovuje právne základy reformy finančného hospodárenia. Jeho podstatné prvky by sa preto mali zachovať a posilniť. Predovšetkým by sa mala posilniť transparentnosť prostredníctvom poskytovania informácií o príjemcoch finančných prostriedkov Spoločenstva. Vo všetkých legislatívnych aktoch by sa okrem toho mali dodržiavať rozpočtové zásady stanovené v rozpočtovom nariadení a odchýlky by sa mali obmedziť na prísne minimum.

(2)  Vzhľadom na praktické skúsenosti by sa mali vykonať určité zmeny a doplnenia, aby sa uľahčilo plnenie rozpočtu a realizácia príslušných cieľov politiky a aby sa upravili niektoré procedurálne požiadavky a požiadavky na dokumentáciu tak, aby boli primeranejšie vzhľadom na podstúpené riziká a vynaložené náklady v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v treťom pododseku článku 5 Zmluvy o ES.

(3)  Všetky zmeny a doplnenia by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov reformy Komisie a pomôcť zlepšiť alebo zabezpečiť riadne finančné hospodárenie, čo by prispelo k získaniu dostatočnej záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť finančných operácií.

(4)  Je potrebné zohľadniť ustanovenia o realizácii rozpočtových príjmov a výdavkov, ktoré sa nachádzajú v základných právnych aktoch prijatých na obdobie rokov 2007 až 2013, aby sa zabezpečil súlad medzi uvedenými aktmi a rozpočtovým nariadením.

(5)  Je potrebné ujasniť, že riadne finančné hospodárenie si vyžaduje účinnú a efektívnu vnútornú kontrolu, a treba vymedziť hlavné zásady a ciele systémov vnútornej kontroly.

(6)  Aby sa zabezpečila transparentnosť pri používaní finančných prostriedkov pochádzajúcich z rozpočtu, je potrebné sprístupniť informácie o príjemcoch týchto finančných prostriedkov s určitým obmedzením nevyhnutným na ochranu legitímnych verejných a súkromných záujmov a pri zohľadnení osobitosti "poľnohospodárskeho roka" Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu.

(7)  Pokiaľ ide o zásadu jednotnosti rozpočtu, malo by sa zjednodušiť pravidlo upravujúce úroky vytvorené predbežným financovaním. Administratívne zaťaženie spojené s vymáhaním týchto úrokov je neúmerné sledovanému cieľu a bolo by efektívnejšie umožniť, aby sa úroky odpočítavali od konečnej platby príjemcovi.

(8)  Pokiaľ ide o zásadu zročnosti, je potrebná zvýšená flexibilita a transparentnosť, aby sa mohli lepšie plniť funkčné požiadavky. Prenesenie rozpočtových prostriedkov by sa malo výnimočne povoliť v prípade výdavkov na priame platby poľnohospodárom v rámci nového Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF).

(9)  Žiadosti o platby predložené členskými štátmi podľa nových predpisov v oblasti poľnohospodárstva sa budú sústreďovať najmä na začiatok rozpočtového roka n. Maximálna výška pre predbežné záväzky na ťarchu EPZF (od 15. novembra roku n - 1) na pokrytie výdavkov bežného hospodárenia (na ťarchu rozpočtu na rok n) by sa preto mal zvýšiť na úroveň troch štvrtín zodpovedajúcich rozpočtových prostriedkov v poslednom schválenom rozpočte pre poľnohospodárstvo. Pokiaľ ide o limit predbežného viazania administratívnych výdavkov, znenie by sa malo zmeniť a doplniť tak, aby sa v ňom odkazovalo na rozpočtové prostriedky, o ktorých rozhodol rozpočtový orgán, čím by sa vylúčili presuny rozpočtových prostriedkov.

(10)  Používanie nediferencovaných rozpočtových prostriedkov na veterinárne opatrenia, ktoré sa účtujú na ťarchu EPZF, príliš sťažuje vykonávanie týchto opatrení, predovšetkým vzhľadom na limity uplatňované na možnosti prenesení. Malo by preto sa povoliť, aby sa na tieto výdavky použili diferencované rozpočtové prostriedky, keďže to viac zodpovedá viacročnému charakteru týchto opatrení.

(11)  Pokiaľ ide o zásadu všeobecnosti, do zoznamu pripísaných príjmov by sa mali pridať dva prvky. Po prvé, členské štáty by mali mať možnosť tak, ako je to v súčasnosti možné pre niektoré výskumné programy, poskytnúť vo forme pripísaných príjmov ad hoc príspevky na projekty v rámci programov vonkajších vzťahov, ktoré riadi Komisia. Po druhé, príjmy z predaja vozidiel, vybavenia, zariadení, materiálov a vedeckých a technických prístrojov, ktoré sa majú nahradiť alebo vyradiť, by sa mali považovať za pripísané príjmy, aby boli povoľujúci úradníci motivovaní usilovať sa o čo najlepšie ceny pri ich odpredaji.

(12)  V súčasnosti musí Komisia získať povolenie rozpočtového orgánu predtým, ako prijme akékoľvek dary alebo odkázaný majetok, ktoré zahŕňajú súvisiace náklady. Aby nedochádzalo k zbytočným a zdĺhavým postupom, povolenia by boli povinné len v prípade darov, ktoré prevyšujú určitú hodnotu a s ktorými sú spojené značné náklady.

(13)  Pravidlá upravujúce presuny rozpočtových prostriedkov by sa mali v určitých bodoch zjednodušiť a objasniť, pretože v praxi sa ukázali ako ťažkopádne alebo nezrozumiteľné.

(14)  Z dôvodov efektívnosti by Komisia mala byť oprávnená autonómne rozhodovať o presunoch z rezervy v prípade, keď dotknutá činnosť nie je v čase zostavenia rozpočtu upravená žiadnym základným aktom, ale tento základný akt sa prijme v priebehu roka.

(15)  Pravidlá upravujúce administratívne presuny Komisie by sa mali prispôsobiť novej štruktúre ABB (zostavovanie rozpočtu podľa činností). Malo by sa preto uvažovať o výnimke z "postupu oznamovania". V poslednom mesiaci rozpočtového roka by Komisia mala byť oprávnená autonómne rozhodovať o presune rozpočtových prostriedkov na výdavky na zamestnancov v rámci limitu vo výške 3 % rozpočtových prostriedkov daného roka.

(16)  Je potrebné zmeniť a doplniť články 26, 45 a 46 rozpočtového nariadenia z dôvodu zrušenia rezervy pre úvery a záruk za úvery, ktoré Spoločenstvo poskytuje tretím krajinám, a z dôvodu prijatia nového mechanizmu tvorby rezerv Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia.

(17)  Aby sa urýchlila mobilizácia finančných prostriedkov vo výnimočných prípadoch medzinárodných humanitárnych katastrof a kríz, ku ktorým by došlo na konci rozpočtového roka, Komisia by mala byť oprávnená autonómne presúvať nepoužité rozpočtové prostriedky, ktoré sú k dispozícii v rámci kapitoly 4 viacročného finančného rámca, do príslušných rozpočtových hláv.

(18)  Pokiaľ ide o rozpočtový postup, požiadavka stanovená v článku 29 rozpočtového nariadenia, podľa ktorej má byť rozpočet uverejnený do dvoch mesiacov od jeho prijatia, sa ukázala byť nereálna: lehota troch mesiacov by bola reálnejšia. Do článku 33 rozpočtového nariadenia by sa mal vložiť pojem "výkaz o činnosti", aby sa zoficiálnil jeden z kľúčových prvkov ABB, a mal by sa presnejšie vymedziť jeho obsah, aby sa mohol začať využívať v praxi. Namiesto toho, aby boli rozvrhy platieb súčasťou samotného rozpočtu, mali by sa zahrnúť do pracovných dokumentov, ktoré sú priložené k predbežnému návrhu rozpočtu a ktoré sú vymenované v článku 33 rozpočtového nariadenia, keďže nie sú relevantné pre rozpočtový postup a predstavujú zbytočnú záťaž.

(19)  Pokiaľ ide o plnenie rozpočtu, je potrebné vykonať určité úpravy, aby sa lepšie zohľadnili osobitosti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Z dôvodov právnej jasnosti by sa mali druhy základných aktov uplatniteľných na základe Zmluvy o ES a hláv V a VI ZEÚ uviesť v článku 49 rozpočtového nariadenia, a nie vo vykonávacích predpisoch. Okrem toho by sa malo doplniť osobitné ustanovenie, aby sa príslušným spôsobom zohľadnili formy prípravných opatrení, ktoré sa môžu prijať v oblasti SZBP.

(20)  Pokiaľ ide o spôsoby hospodárenia, z dôvodu zrozumiteľnosti by sa mala zmeniť štruktúra článku 53 rozpočtového nariadenia. Takisto je potrebné odstrániť ustanovenie, ktoré obmedzuje zdieľané hospodárenie na Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EPUZF) a na štrukturálne fondy, pretože v rámci zdieľaného hospodárenia budú teraz fungovať aj ďalšie programy. Je potrebné vyjasniť podmienky uplatňovania spoločného hospodárenia. Článok 54 ods. 2 písm. b) by sa mal doplniť tak, aby zahŕňal predovšetkým Európsku investičnú banku a Európsky investičný fond ako orgány Spoločenstva, na ktoré môže Komisia delegovať úlohy. Podmienky pre využívanie vnútroštátnych verejnoprávnych orgánov stanovené v článku 54 rozpočtového nariadenia by sa mali zjednodušiť, aby sa tento postup uľahčil a aby sa reagovalo na rastúce prevádzkové potreby. Rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia by sa mal rozšíriť aj na medzinárodné verejnoprávne subjekty. V článku 54 by sa malo vyjasniť aj postavenie osobitných poradcov alebo vedúcich misií vymenovaných Radou na účely riadenia určitých akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

(21)  Povinnosti členských štátov v rámci zdieľaného hospodárenia by sa mali stanoviť podrobnejšie, aby sa zohľadnili prebiehajúce diskusie medzi inštitúciami o postupe udeľovania absolutória a o zavedení vhodných kontrolných systémov, ktoré odrážajú vzájomné povinnosti členských štátov a Komisie. Podľa novej medziinštitucionálnej dohody (bod 44) by členské štáty mali byť povinné predkladať výročný súhrn dostupných auditov a vyhlásení v súvislosti s finančnými prostriedkami, ktoré sú predmetom zdieľaného hospodárenia.

(22)  Zákaz delegovania úloh plnenia rozpočtu na súkromné subjekty by sa mal v článku 57 rozpočtového nariadenia upraviť, pretože podmienky tohto zákazu sa ukázali ako zbytočne prísne. Napríklad by malo byť možné, aby Komisia využila služby cestovnej kancelárie alebo organizátora konferencie na úhradu nákladov účastníkov konferencií pod podmienkou, že súkromná spoločnosť nebude postupovať na základe voľného uváženia.

(23)  Treba umožniť, aby viacero inštitúcií mohlo zriadiť spoločné komisie pre finančné nezrovnalosti.

(24)  Treba vysvetliť zodpovednosť účtovníka za overovanie účtov na základe finančných informácií, ktoré mu poskytujú povoľujúci úradníci. Na tento účel by mal mať účtovník právo skontrolovať informácie, ktoré získal delegovaný povoľujúci úradník, a v prípade potreby vzniesť výhrady.

(25)  Treba vyjasniť vzťah medzi vnútorným audítorom Komisie a orgánmi zriadenými Spoločenstvami. Tieto orgány by mali disponovať vlastnou funkciu vnútorného auditu a podávať správy svojim správnym radám, zatiaľ čo vnútorný audítor Komisie podáva správy o postupoch a systémoch Komisie kolégiu. Vnútorný audítor Komisie by mal len potvrdiť, že funkcie vnútorného auditu týchto orgánov spĺňajú medzinárodné normy a na tento účel by mal byť schopný ohodnotiť kvalitu činnosti vnútorného auditu.

(26)  Mala by sa zaviesť premlčacia lehota pre platnosť pohľadávok. Na Spoločenstvo sa na rozdiel od mnohých jeho členských štátov nevzťahuje premlčacia lehota, podľa ktorej finančné pohľadávky zaniknú po uplynutí určitého obdobia. Spoločenstvo nie je obmedzené premlčacou lehotou ani pri vymáhaní svojich pohľadávok voči tretím osobám. Zavedenie takejto premlčacej lehoty zodpovedá riadnemu finančnému hospodáreniu.

(27)  V rozpočtovom nariadení by mal byť zohľadnený význam rámcových dohôd pri riadení verejného obstarávania. Malo by sa v ňom podporovať používanie medziinštitucionálnych postupov verejného obstarávania a umožniť, aby inštitúcia a verejný obstarávateľ z členského štátu mohli uskutočňovať spoločné postupy verejného obstarávania.

(28)  Treba vykonať niektoré technické úpravy s cieľom zabezpečiť, aby terminológia rozpočtového nariadenia bola plne v súlade s terminológiou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby(8). Zo smernice vyplýva pre členské štáty možnosť stanoviť osobitné postupy v prípade zmlúv vyhlásených za tajné, ak ich plnenie musia sprevádzať osobitné bezpečnostné opatrenia alebo ak si to vyžaduje ochrana členského štátu, a táto možnosť by mala byť dostupná inštitúciám Spoločenstva.

(29)  Pravidlá pre vylúčenie z postupov verejného obstarávania by sa mali vyjasniť v súlade so smernicou 2004/18/ES. V rozpočtovom nariadení by sa malo okrem toho z dôvodov právnej istoty a proporcionality spresniť maximálne obdobie vylúčenia. Vzhľadom na smernicu 2004/18/ES by sa mala urobiť výnimka z pravidiel vylúčenia v prípade nákupu zásob za mimoriadne výhodných podmienok buď od dodávateľa, ktorý s konečnou platnosťou končí svoju podnikateľskú činnosť, alebo od správcov konkurznej podstaty či likvidátorov, alebo prostredníctvom dohody s veriteľmi alebo podobného postupu podľa vnútroštátneho práva.

(30)  Podľa článku 93 rozpočtového nariadenia by mali mať záujemcovia alebo uchádzači v rámci verejného obstarávania povinnosť na požiadanie osvedčiť, kto je vlastníkom, kto je zodpovedný za vedenie a kontrolu a kto má právomoc na zastupovanie v právnickej osobe predkladajúcej ponuku, alebo že sa ich subdodávatelia nenachádzajú v žiadnej zo situácií uvedených v článku 93 rozpočtového nariadenia. Od uchádzačov by sa nemalo požadovať osvedčenie, že sa nenachádzajú v žiadnej zo situácií vedúcich k vylúčeniu, ak sa zúčastňujú verejného obstarávania na zákazky s veľmi nízkou hodnotou.

(31)  V záujme posilnenia efektívnosti postupov verejného obstarávania by databáza záujemcov alebo uchádzačov, ktorí sú v situácii vylúčenia, mala byť spoločná pre inštitúcie, výkonné agentúry a orgány uvedené v článku 185.

(32)  Aby sa zohľadnili záujmy neúspešných uchádzačov, je vhodné ustanoviť, že zmluva upravená smernicou 2004/18/ES môže byť podpísaná až po uplynutí primeranej odkladnej lehoty.

(33)  Mali by sa ozrejmiť povinnosti inštitúcií pozastaviť verejné obstarávanie alebo zákazku podľa článku 103 v prípade podvodov a nezrovnalostí, aby sa toto ustanovenie stalo funkčnejším.

(34)  Pokiaľ ide o granty, je nevyhnutné zjednodušiť pravidlá. Požiadavky týkajúce sa kontroly a záruk by mali byť úmernejšie k podstúpeným finančným rizikám. Treba vyjasniť definíciu grantov, najmä pokiaľ ide o financovanie úverových operácií alebo akcií a výdavkov súvisiacich s trhmi rybného hospodárstva. Na účely zlepšenia riadenia grantov a zjednodušenia postupov by malo byť možné udeľovať granty buď rozhodnutím inštitúcie, alebo písomnou dohodou s príjemcom.

(35)  Z dôvodu zrozumiteľnosti a transparentnosti by sa popri tradičnejších spôsoboch úhrady skutočne vynaložených nákladov malo povoliť používanie jednorazových a paušálnych platieb.

(36)  Z dôvodov právnej jasnosti by sa do rozpočtového nariadenia mali zahrnúť výnimky z pravidla o neziskovosti, ktoré sú v súčasnosti ustanovené vo vykonávacích predpisoch. Ďalej by sa malo ozrejmiť, že cieľom udeľovania grantov na určité činnosti je pomôcť posilniť finančnú spôsobilosť alebo vytvoriť príjem.

(37)  Pravidlo, že granty by sa mali udeľovať na základe výziev na predloženie návrhov, sa ukázalo ako opodstatnené. Skúsenosti však ukázali, že v niektorých prípadoch charakter činnosti neponecháva možnosť voľby pri výbere príjemcov, ktorí by preto mali byť z tohto pravidla vyňatí.

(38)  Malo by sa upraviť pravidlo, podľa ktorého nie je možné na rovnakú činnosť udeliť tomu istému príjemcovi viac než jeden grant. Niektoré základné právne akty umožňujú, aby sa financovanie zo strany Spoločenstva kombinovalo z rôznych zdrojov, a počet takých prípadov môže v budúcnosti vzrásť, aby sa zabezpečila efektívnosť výdavkov. V článku 111 rozpočtového nariadenia by sa však malo jasne uviesť, že tie isté náklady sa z rozpočtu Spoločenstva nemôžu financovať dvakrát.

(39)  Pravidlo, podľa ktorého sa dohoda o prevádzkovom grante musí podpísať najneskôr do štyroch mesiacov od začiatku rozpočtového roku príjemcu, sa ukázalo byť zbytočne nepružné. Táto lehota by sa preto mala predĺžiť na šesť mesiacov.

(40)  Pri prevádzkových grantoch, ktoré majú formu jednorazových platieb alebo paušálneho financovania, by sa na účely zjednodušenia malo zrušiť pravidlo o postupnom znižovaní grantov.

(41)  Treba odstrániť niektoré obmedzenia týkajúce sa spôsobilosti príjemcov, aby sa umožnilo poskytovanie grantov fyzickým osobám a niektorým druhom subjektov bez právnej subjektivity. V súlade so zásadou proporcionality nemusí povoľujúci úradník v prípade grantov s veľmi nízkou hodnotou požadovať od žiadateľov osvedčenie, že sa nenachádzajú v žiadnej zo situácií vylúčenia v zmysle článkov 93, 94 alebo 96 rozpočtového nariadenia.

(42)  Zatiaľ čo sa granty budú aj naďalej udeľovať na základe kritérií výberu a udeľovania, nie je v praxi potrebné, aby tieto kritériá posudzoval výbor osobitne zriadený na tento účel, a preto by sa táto požiadavka mala odstrániť.

(43)  Pokiaľ ide o normy verejného obstarávania, ktoré majú uplatňovať príjemcovia grantov, súčasné pravidlo stanovené v článku 120 je nejasné a je nutné ho zjednodušiť. Navyše by sa mal výslovne upraviť prípad, keď si vykonanie určitej činnosti vyžaduje poskytnutie finančnej podpory tretím stranám.

(44)  Pokiaľ ide o pravidlá pre účtovníctvo a účtovné výkazy, článok 121 rozpočtového nariadenia by mal umožniť účtovníkovi Komisie v súlade s medzinárodnými štandardmi určiť, ktoré ďalšie subjekty popri tých, ktoré sú prijímateľmi dotácií Spoločenstva, spadajú do rozsahu pôsobnosti konsolidácie; konsolidácia účtovných výkazov nezahŕňa žiaden presun finančných prostriedkov od samofinancovaných subjektov do všeobecného rozpočtu Európskej únie, ani nemá vplyv na ich finančnú a prevádzkovú autonómiu či na postup udeľovania absolutória na ich účtovné závierky.

(45)  Vzhľadom na vznik EPZF, ktorý od roku 2007 nahradí EPUZF, je potrebné upraviť terminológiu v názve prvej hlavy druhej časti, v článku 26 a článkoch 148 až 151 rozpočtového nariadenia. Je potrebné vyjasniť článok 151, aby sa spresnilo, že predbežné záväzky je možné uskutočniť po uplynutí bežnej dvojmesačnej lehoty od prijatia vyhlásení členských štátov o výdavkoch v prípadoch, keď sa očakáva rozhodnutie o presune rozpočtových prostriedkov. Je potrebné vyjasniť článok 153 týkajúci sa presunov.

(46)  V druhej hlave druhej časti a v článku 155 by sa mala upraviť terminológia, aby obsahovali iba odkaz na štrukturálne fondy, Kohézny fond, Európsky fond rybného hospodárstva a fond pre rozvoj vidieka. Odkazy na predvstupové štrukturálne opatrenia (ISPA) a poľnohospodárske opatrenia (SAPARD) by sa mali zrušiť, keďže zahŕňajú hospodárenie tretími krajinami na decentralizovanom základe v súlade s článkom 164 a naďalej sa budú do veľkej miery vykonávať rovnakým spôsobom ako doteraz. V súlade s novými základnými aktmi týkajúcimi sa štrukturálnych opatrení na obdobie rokov 2007 až 2013, ktoré upravujú prípad vyššej moci, by sa v rozpočtovom nariadení malo zachovať ustanovenie o opätovnom sprístupnení rozpočtových prostriedkov, ktorých viazanosť sa zrušila, len v prípadoch, v ktorých sa dá Komisii prisúdiť zjavná chyba.

(47)  V článku 160 rozpočtového nariadenia je potrebné doplniť ustanovenie, ktorým sa upravujú pripísané príjmy vytvorené zrušením Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a sprístupnenie zodpovedajúcich rozpočtových prostriedkov.

(48)  Je potrebné umožniť opätovné sprístupnenie rozpočtových prostriedkov, ktorých viazanosť sa zrušila v dôsledku celkového alebo čiastočného nevykonania projektov, na ktoré boli vyčlenené. Toto by sa však malo umožniť len za prísnych podmienok a iba v oblasti výskumu, pretože výskumné projekty predstavujú väčšie finančné riziko než projekty v ostatných oblastiach politík.

(49)  Pokiaľ ide o vonkajšie opatrenia, treba ujasniť, že v súlade so súčasnou praxou musia byť postupy udeľovania grantov, ktoré tretie krajiny uplatňujú v prípade decentralizovaného hospodárenia, špecifikované v dohodách o financovaní uzatvorených s týmito krajinami. Treba konkrétne uviesť, že sa uplatňuje pravidlo n + 3, podľa ktorého sa jednotlivé zmluvy a dohody na vykonanie takýchto dohôd o financovaní musia uzatvoriť najneskôr do troch rokov od dátumu uzatvorenia dohody o financovaní. Mali by sa stanoviť osobitné pravidlá pre prípad decentralizovaného riadenia viacročných programov podľa nariadenia Rady (ES) ...... (IPA a ENPI).

(50)  V záujme zjednodušenia hospodárenia by sa malo umožniť inštitúciám delegovať na riaditeľov medziinštitucionálnych európskych úradov právomoc povoľujúceho úradníka pre hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami zahrnutými v ich príslušných oddieloch rozpočtu. Zatiaľ čo obsah článkov 171, 173 a 176 rozpočtového nariadenia by sa nemal zmeniť, ich štruktúra by sa mala mierne zmeniť, aby bolo jasnejšie subdelegovanie právomoci povoľujúceho úradníka riaditeľmi týchto úradov.

(51)  Mal by sa objasniť postup, na základe ktorého môže rozpočtový orgán vydať stanovisko k stavebnému projektu.

(52)  Následné rámcové výskumné programy uľahčili prácu Komisie tak, že sa v nich stanovili zjednodušené pravidlá výberu externých odborníkov zodpovedných za hodnotenie návrhov alebo žiadostí o grant a za poskytnutie technickej pomoci pri monitorovaní a hodnotení financovaných projektov. Tento postup by mal byť možný aj pri všetkých ostatných programoch.

(52a) Mali by sa pridať prechodné ustanovenia. Prvé prechodné ustanovenie by sa malo zaviesť do článku 181 ods. 1, aby sa v súvislosti s opätovným sprístupnením rozpočtových prostriedkov, ktorých viazanosť sa skončila a ktoré zodpovedajú záväzkom prijatým počas programovacieho obdobia 2000 – 2006 pre štrukturálne fondy, naďalej uplatňoval prípad vyššej sily až do ukončenia pomoci, ako je stanovené v rozpočtovom nariadení z 25. júna 2002. Účelom tohto ustanovenia je vyhnúť sa narušeniu súčasného systému, keďže zásah vyššej sily sa v novom nariadení, ktoré upravuje štrukturálne fondy, poníma inak. Druhé do článku 181 ods. 2, ktoré by sa zaoberalo vykonávaním ustanovení o centrálnej databáze pre vylúčenie z účasti na postupoch verejného obstarávania a postupoch udeľovania grantov. Posledné do článku 181 ods. 3, ktoré by sa zaoberalo nesplatenými záväzkami Spoločenstva, ktoré sa majú finančne urovnať, aby sa ukončila pomoc stanovená v nariadení, ktoré upravuje štrukturálne fondy a Kohézny fond na programovacie obdobie 2000 – 2006. Pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky týkajúce sa prevádzkových výdavkov, Komisia si musí zachovať možnosť uskutočňovať presuny z jednej rozpočtovej hlavy do druhej pod podmienkou, že dané rozpočtové prostriedky slúžia na ten istý účel. Obdobne môže Komisia naďalej uskutočňovať presuny medzi rozpočtovými hlavami, ak sa dané rozpočtové prostriedky týkajú iniciatív Komisie alebo technickej pomoci a inovačných opatrení pod podmienkou, že sú presunuté na opatrenia rovnakej povahy. To napríklad znamená presun rozpočtových prostriedkov z jednej iniciatívy Komisie do druhej, ale v inej hlave.

(53)  Nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 sa mení a dopĺňa takto:

(1)  V článku 1 sa prvý odsek nahrádza takto:

Toto nariadenie ustanovuje pravidlá tvorby a plnenia všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev (ďalej len "rozpočet") a predkladania a kontroly účtovníctva.

(2)  Článok 3 sa nahrádza takto:

Článok 3

Rozpočet sa zostavuje a plní v súlade so zásadami jednotnosti, správnosti rozpočtu, zročnosti, vyrovnanosti, zúčtovacej jednotky, všeobecnosti, špecifikácie, riadneho finančného hospodárenia, ktoré si vyžaduje účinnú a efektívnu vnútornú kontrolu, a transparentnosti tak, ako je ustanovené v tomto nariadení.

(3)  V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto:

4.  S výhradou článkov 5a, 18 a 74 sa úrok z finančných prostriedkov, ktoré sú majetkom Spoločenstiev, zahrnie do rozpočtu ako príjem pod kategóriu rôzne príjmy.

(4)  Do prvej kapitoly druhej hlavy prvej časti sa vkladá tento článok 5a:

Článok 5a

1.  Úrok z predbežných platieb sa pripíše k príslušnému programu alebo činnosti a odčíta sa z vyplatenia zostatku dlžných súm príjemcovi.

V nariadení, ktorým sa stanovujú vykonávacie predpisy k tomuto nariadeniu, ďalej len "vykonávacie predpisy", sa špecifikujú prípady, keď zodpovedný povoľujúci úradník na základe výnimky vymáha tento úrok raz za rok. Tento úrok sa zahrnie do rozpočtu ako príjem pod kategóriu rôzne príjmy.

2.  Úrok sa Spoločenstvám neplatí v týchto prípadoch:

(5)  Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

(6)  V článku 11 sa výraz "článok 157" nahrádza výrazom "články 157 a 160a".

(7)  V článku 16 sa druhý odsek nahrádza takto:

Na účely toku hotovosti uvedené v článku 61 sú oprávnení vykonávať operácie v národných menách účtovník, v prípade zálohových účtov správcovia záloh a na potreby administratívneho riadenia vonkajšej služby Komisie zodpovedný povoľujúci úradník, ako je stanovené vo vykonávacích predpisoch.

(8)  Článok 18 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

b)   vkladá sa toto písmeno aa):

aa) finančné príspevky od členských štátov a iných darcovských krajín, v oboch prípadoch vrátane ich verejných alebo poloverejných agentúr, alebo finančné príspevky od medzinárodných organizácií na niektoré projekty alebo programy vonkajšej pomoci, ktoré financuje Spoločenstvo a ktoré v ich mene riadi Komisia, na základe príslušného základného aktu;

(9)  V článku 19 ods. 2 sa prvá veta nahrádza takto:

Prijatie darov s hodnotou 50 000 EUR alebo viac, s ktorými sú spojené finančné náklady, vrátane nákladov na kontrolu, a ktoré prekračujú 10 % hodnoty poskytnutého daru, podlieha schváleniu Európskeho parlamentu a Rady, ktoré v tejto záležitosti konajú do dvoch mesiacov odo dňa prevzatia žiadosti od Komisie.

(10)  Článok 22 sa nahrádza takto:

Článok 22

1.  Každá inštitúcia okrem Komisie môže v rámci vlastného oddielu rozpočtu presúvať rozpočtové prostriedky:

2.  Inštitúcie informujú rozpočtový orgán o svojich zámeroch tri týždne pred uskutočnením presunov uvedených v odseku 1. V prípade riadne preukázaných dôvodov, ktoré počas tohto trojtýždňového obdobia predloží ktorákoľvek z dvoch zložiek rozpočtového orgánu, sa uplatní postup ustanovený v článku 24.

3.  Každá inštitúcia okrem Komisie môže v rámci vlastného oddielu rozpočtu rozpočtovému orgánu navrhnúť presuny z jednej hlavy do druhej, ktoré prekračujú limit 10 % rozpočtových prostriedkov na rozpočtový rok uvedených v riadku, z ktorého sa má uskutočniť presun. Tieto presuny podliehajú postupu ustanovenému v článku 24.

4.  Každá inštitúcia okrem Komisie môže v rámci vlastného oddielu rozpočtu uskutočňovať presuny v rámci článkov bez toho, aby o tom predtým informovala rozpočtový orgán.

(11)  Článok 23 sa mení a dopĺňa takto:

(12)  Článok 26 sa mení a dopĺňa takto:

(13)  Článok 28 sa mení a dopĺňa takto:

(14)  Za článok 28 sa vkladá tento článok:

Článok 28a

1.  Rozpočet sa plní v súlade so zásadou účinnej a efektívnej kontroly, ktorá zodpovedá jednotlivým spôsobom hospodárenia, a v súlade s príslušnými pravidlami pre dané odvetvie.

2.  Na účely plnenia rozpočtu je vnútorná kontrola vymedzená ako proces uplatňovaný na všetkých stupňoch riadenia, ktorý má poskytovať primerané záruky, že sa dosiahnu tieto ciele:

(15)  V článku 29 sa odsek 2 nahrádza takto:

2.  Na podnet predsedu Európskeho parlamentu sa v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní rozpočet a opravné rozpočty prijaté s konečnou platnosťou.

Rozpočet sa uverejní do troch mesiacov odo dňa, kedy sa vyhlási za prijatý s konečnou platnosťou.

Konsolidovaná ročná účtovná závierka a správa o rozpočtovom a finančnom hospodárení, ktorú zostavuje každá inštitúcia, sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(16)  V článku 30 sa dopĺňa tento odsek 3:

3.  Komisia vhodným spôsobom sprístupní informácie o príjemcoch finančných prostriedkov pochádzajúcich z rozpočtu, ktoré má k dispozícii, keď rozpočet vykonávajú jej útvary centralizovane a priamo, ako aj informácie o príjemcoch finančných prostriedkov poskytnuté subjektmi, na ktoré sa plnenie rozpočtu deleguje v rámci ostatných spôsobov hospodárenia.

Tieto informácie sú sprístupnené za riadneho dodržiavania požiadaviek dôvernosti najmä ochrany osobných údajov, ako ustanovuje smernica 95/46/ES o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(9) a nariadenie (ES) č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov(10), ako aj požiadaviek na bezpečnosť s prihliadnutím na osobitosti každého spôsobu hospodárenia uvedeného v článku 53 a v prípade potreby v súlade s príslušnými pravidlami pre dané odvetvie.

(17)  Článok 33 ods. 2 sa mení a dopĺňa takto:

(18)  Do článku 37 ods. 1 sa dopĺňa tento nový tretí pododsek:

Predtým, ako Komisia a iné inštitúcie predložia predbežný návrh opravného rozpočtu, preskúmajú rozsah prerozdelenia príslušných rozpočtových prostriedkov, pričom zohľadnia akékoľvek očakávané neúplné využitie rozpočtových prostriedkov.

(19)  V článku 40 sa písmeno a) nahrádza takto:

a) všeobecného výkazu príjmov a výdavkov;

(20)  V článku 43 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

Rozpočtové prostriedky v tejto hlave sa môžu použiť iba po presune v súlade s postupom ustanoveným v článku 23 ods. 1 písm. d) v prípadoch, keď sa základný akt prijíma podľa postupu ustanoveného v článku 251 Zmluvy o ES, a v súlade s postupom stanoveným v článku 24 vo všetkých ostatných prípadoch.

(21)  V druhom odseku článku 44 sa výraz "v článkoch 22, 23 a 25" nahrádza výrazom "v článkoch 23 a 25".

(22)  Článok 45 sa nahrádza takto:

Článok 45

1.  Oddiel Komisie v rozpočte obsahuje rezervu na núdzovú pomoc tretím krajinám.

2.  Rezerva uvedená v odseku 1 sa vyčerpá pred koncom rozpočtového roka prostredníctvom presunu v súlade s postupom ustanoveným v článkoch 24 a 26.

(23)  Článok 46 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

(24)  V druhom pododseku článku 47 ods. 1 sa výraz "tried A1, A2 a A3" nahrádza výrazom "tried AD 16, AD 15 a AD 14".

(25)  Článok 49 sa nahrádza takto:

Článok 49

1.  Predtým, než sa rozpočtové prostriedky, ktoré sú zahrnuté v rozpočte, môžu použiť na akúkoľvek činnosť Spoločenstiev alebo Európskej únie, prijme sa základný akt.

Základný akt je právny akt, ktorý poskytuje právny základ pre činnosť a pre uskutočňovanie zodpovedajúcich výdavkov zahrnutých v rozpočte.

2.  Pri uplatňovaní Zmluvy o ES a Zmluvy o Euratome je základným aktom akt prijatý legislatívnym orgánom, ktorý môže mať formu nariadenia, smernice, rozhodnutia v zmysle článku 249 Zmluvy o ES alebo rozhodnutia sui generis.

3.  Pri uplatňovaní hlavy V ZEÚ (o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike – SZBP) môže mať základný akt jednu z foriem uvedených v článku 13 ods. 2 a 3, článku 14, článku 18 ods. 5, článku 23 ods. 1 a 2 a článku 24 ZEÚ.

4.  Pri uplatňovaní hlavy VI ZEÚ (o policajnej a justičnej spolupráci v trestných veciach) môže mať základný akt jednu z foriem uvedených v článku 34 ods. 2 ZEÚ.

5.  Základnými aktmi v zmysle tohto článku nie sú odporúčania, stanoviská, rezolúcie, závery, vyhlásenia alebo iné akty, ktoré nemajú právny účinok.

6.  Odchylne od odsekov 1 až 4 možno bez základného aktu realizovať tieto rozpočtové prostriedky (pokiaľ činnosti, ktoré sa nimi majú financovať, patria do právomoci Spoločenstiev alebo Európskej únie):

Na účely operácií krízového riadenia EÚ sú prípravné opatrenia určené okrem iného na posúdenie operačných požiadaviek, na rýchlu počiatočnú mobilizáciu zdrojov alebo na to, aby sa na mieste vytvorili podmienky na začatie operácie.

(26)  V článku 50 sa dopĺňa tento druhý odsek:

Každá inštitúcia vykonáva tieto právomoci v súlade s týmto nariadením a v rámci limitov schválených rozpočtových prostriedkov.

(27)  Článok 52 sa nahrádza takto:

Článok 52

1.  Všetkým účastníkom finančných operácií a iným osobám zapojeným do plnenia rozpočtu, riadenia, auditu alebo kontroly sa zakazuje akékoľvek konanie, ktoré môže priviesť ich vlastné záujmy do konfliktu so záujmami Spoločenstiev. Keby k takému prípadu došlo, príslušná osoba sa musí takéhoto konania zdržať a postúpiť záležitosť príslušnému orgánu.

2.  Ku konfliktu záujmov dochádza vtedy, keď je ohrozený nestranný a objektívny výkon funkcií účastníka finančnej operácie alebo inej osoby, ako je uvedené v odseku 1, z rodinných alebo citových dôvodov, z dôvodov politickej alebo národnej príslušnosti, ekonomického záujmu alebo akéhokoľvek iného záujmu spoločného s príjemcom.

(28)  Článok 53 sa nahrádza takto:

Článok 53

(29)  Vkladajú sa tieto články 53a až 53d:

Článok 53a

Keď Komisia plní rozpočet centralizovane, úlohy plnenia rozpočtu sa vykonávajú buď priamo prostredníctvom útvarov Komisie, alebo nepriamo v súlade s článkami 54 až 57.

Článok 53b

1.  Keď Komisia plní rozpočet prostredníctvom zdieľaného hospodárenia, úlohy plnenia rozpočtu sú delegované na členské štáty. Tento spôsob sa uplatňuje najmä na činnosti uvedené v prvej a druhej hlave druhej časti.

2.  Bez toho, aby boli dotknuté doplnkové ustanovenia zahrnuté v príslušných pravidlách pre dané odvetvie, a s cieľom zabezpečiť, aby boli finančné prostriedky v rámci zdieľaného hospodárenia použité v súlade s uplatniteľnými pravidlami a zásadami, členské štáty podniknú všetky legislatívne, regulačné a administratívne alebo iné opatrenia nevyhnutné na ochranu finančných záujmov Spoločenstiev. S týmto cieľom predovšetkým:

Členské štáty s týmto cieľom vykonajú kontroly a v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 28a zavedú účinný a efektívny systém vnútornej kontroly. Začnú súdne konania, ktoré považujú za nevyhnutné a náležité.

3.  Členské štáty vypracujú ročný súhrn dostupných auditov a vyhlásení, ktorý sa zostavuje na príslušnej vnútroštátnej úrovni.

4.  S cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky využívali v súlade s uplatniteľnými predpismi, Komisia uplatňuje zúčtovacie postupy alebo mechanizmy finančnej korekcie, ktoré jej umožnia vziať na seba konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu.

Článok 53c

1.  Keď Komisia plní rozpočet prostredníctvom decentralizovaného hospodárenia, úlohy plnenia rozpočtu sú delegované na tretie krajiny v súlade s článkom 56 a štvrtou hlavou druhej časti, bez toho, aby bolo dotknuté delegovanie vedľajších úloh na subjekty uvedené v článku 54 ods. 2.

2.  S cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky využívali v súlade s uplatniteľnými predpismi, Komisia uplatňuje zúčtovacie postupy alebo mechanizmy finančnej korekcie, ktoré jej umožnia vziať na seba konečnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu.

3.  Tretie krajiny, na ktoré sú delegované úlohy plnenia rozpočtu, zabezpečia v súlade s článkom 30 ods. 3 primerané každoročné následné zverejnenie príjemcov finančných prostriedkov z rozpočtu.

Článok 53d

1.  Keď Komisia plní rozpočet prostredníctvom spoločného hospodárenia, sú v súlade s vykonávacími predpismi niektoré úlohy plnenia rozpočtu delegované na medzinárodné organizácie v týchto prípadoch:

Tieto organizácie uplatňujú vo svojich účtovných, kontrolných postupoch a postupoch verejného obstarávania normy, ktoré poskytujú záruky rovnocenné medzinárodne prijatým normám.

2.  Individuálna dohoda uzavretá s medzinárodnou organizáciou na poskytnutie financovania obsahuje podrobné ustanovenia týkajúce sa vykonávania úloh zverených medzinárodnej organizácii.

3.  Medzinárodné organizácie, na ktoré sú delegované úlohy plnenia rozpočtu, zabezpečia v súlade s článkom 30 ods. 3 primerané každoročné následné zverejnenie príjemcov finančných prostriedkov z rozpočtu.

(30)  Článok 54 sa mení a dopĺňa takto:

(31)  Články 55 a 56 sa nahrádzajú takto:

Článok 55

1.  Výkonné agentúry sú právnické osoby podľa právnych predpisov Spoločenstva vytvorené rozhodnutím Komisie, na ktoré môžu byť delegované právomoci realizovať v mene Komisie a na jej zodpovednosť celý program alebo projekt Spoločenstva alebo časť programu alebo projektu v súlade s nariadením Rady (ES) č. 58/2003(11).

2.  Realizáciu príslušných prevádzkových rozpočtových prostriedkov vykonáva riaditeľ agentúry.

Článok 56

1.  Keď Komisia plní rozpočet prostredníctvom nepriameho centralizovaného hospodárenia, získa najprv dôkazy o tom, že v rámci subjektov, ktorým zveruje vykonávanie, existujú a správne fungujú tieto prvky:

Komisia môže uznať, že systémy auditu, účtovníctva a verejného obstarávania subjektov uvedených v odsekoch 1 a 2 zodpovedajú jej vlastným systémom, pričom sa riadne zohľadnia medzinárodne uznávané normy.

2.  V prípade decentralizovaného hospodárenia sa v plnom rozsahu alebo čiastočne uplatňujú kritériá stanovené v odseku 1, s výnimkou kritéria stanoveného v písmene e), v závislosti od stupňa decentralizácie dohodnutého medzi Komisiou a príslušnou treťou krajinou, vnútroštátnym alebo medzinárodným verejnoprávnym subjektom

Predtým, ako Komisia prijme takéto rozhodnutie, najprv v každom jednotlivom prípade získa dôkazy, že tieto postupy vyhovujú zásadám transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, znemožňujú akýkoľvek konflikt záujmov, poskytujú záruky zodpovedajúce medzinárodne uznávaným normám a zabezpečujú dodržiavanie ustanovení riadneho finančného riadenia, ktoré si vyžaduje účinnú a efektívnu vnútornú kontrolu.

3.  Komisia zabezpečí dohľad, hodnotenie a kontrolu vykonávania zverených úloh. Komisia zohľadní rovnocennosť kontrolných systémov, keď vykonáva kontroly prostredníctvom svojich vlastných kontrolných systémov.

(32)  V článku 57 sa odsek 1 nahrádza takto:

1.  Komisia nemôže zveriť opatrenia týkajúce sa vynakladania finančných prostriedkov z rozpočtu vrátane platieb a vymáhania externým súkromnoprávnym subjektom alebo orgánom, okrem prípadu uvedeného v článku 54 ods. 2 písm. c) alebo v osobitných prípadoch, ak ide o platby príjemcom určeným Komisiou, ak sa tieto platby uskutočňujú za podmienok a vo výške stanovenej Komisiou a ak subjekt alebo orgán, ktorý tieto platby uskutočňuje, neuplatňuje právomoc voľného uváženia.

(33)  Článok 59 sa mení a dopĺňa takto:

(34)  V článku 60 sa odsek 7 nahrádza takto:

7.  "Delegovaný povoľujúci úradník podáva svojej inštitúcii správy o plnení svojich povinností vo forme výročnej správy o činnosti spolu s finančnými informáciami a informáciami o hospodárení, ktoré potvrdzujú, že informácie obsiahnuté v správe poskytujú pravdivý a skutočný obraz okrem prípadov, ak je v akýchkoľvek výhradách súvisiacich s vymedzenými oblasťami príjmov a výdavkov uvedené inak.

V tejto správe sa uvedú výsledky operácií v porovnaní so stanovenými cieľmi, rizikami spojenými s týmito operáciami, využitím poskytnutých zdrojov a efektívnosťou a účinnosťou systému vnútornej kontroly. Vnútorný audítor zoberie na vedomie výročnú správu a všetky ostatné zistené informácie. Komisia každý rok najneskôr do 15. júna pošle rozpočtovému orgánu súhrn z výročných správ za predchádzajúci rok.

(35)  Článok 61 sa mení a dopĺňa takto:

(  c) odsek 3 sa nahrádza takto:

3.  Ak nie je v tomto nariadení ustanovené inak, účtovník má výhradné právo spravovať hotovosť a jej ekvivalenty. Zodpovedá za ich bezpečnú úschovu.

(36)  V článku 62 sa prvý odsek nahrádza takto:

Pri výkone svojich povinností môže účtovník delegovať niektoré úlohy na svojich podriadených.

(37)  Článok 63 sa nahrádza takto:

Článok 63

1.  Zálohové účty je možné založiť na výber príjmov z iných než vlastných zdrojov a na platby malých súm, ako je uvedené vo vykonávacích predpisoch.

V oblasti pomoci v rámci krízového riadenia a opatrení humanitárnej pomoci v zmysle článku 110 sa však môžu zálohové účty použiť bez obmedzenia sumy, pričom je potrebné dodržiavať úroveň rozpočtových prostriedkov, o ktorej rozhodol rozpočtový orgán v súvislosti so zodpovedajúcim riadkom rozpočtu na bežný rozpočtový rok.

2.  Prostriedky na zálohové účty poskytuje účtovník inštitúcie a zodpovedajú za ne správcovia záloh určení účtovníkom inštitúcie.

(38)  V článku 65 sa odsek 1 nahrádza takto:

1.  Ustanovenia tejto kapitoly sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá trestná zodpovednosť, ktorá môže vzniknúť účastníkom finančných operácií uvedeným v článku 64 podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva a platných ustanovení o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev a boji proti korupcii úradníkov Spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov.

(39)  Článok 66 sa mení a dopĺňa takto:

(40)  Článok 73 ods. 2 sa mení a dopĺňa takto:

(41)  Vkladá sa tento článok 73a:

Článok 73a

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia osobitných právnych predpisov a uplatňovanie rozhodnutia Rady týkajúceho sa systému vlastných zdrojov Spoločenstiev, sa na pohľadávky Spoločenstiev voči tretím stranám a na pohľadávky tretích strán voči Spoločenstvám uplatňuje premlčacia lehota v dĺžke piatich rokov.

Dátum, od ktorého sa počíta plynutie premlčacej lehoty, a podmienky prerušenia tejto lehoty sa ustanovia vo vykonávacích predpisoch.

(42)  V článku 75 ods. 2 sa výraz "článkom 49 ods. 2" nahrádza výrazom "článkom 49 ods. 6 písm. e)".

(43)  V článku 77 ods. 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:

Viazanosť sumy rozpočtového záväzku zodpovedajúcej právnemu záväzku, pri ktorom sa počas troch rokov nasledujúcich po podpise právneho záväzku nevykonala žiadna platba v zmysle článku 81, sa zruší.

(44)  V článku 80 sa dopĺňa tento odsek:

Ak sa v súvislosti s poskytnutím služieb vrátane nájmu alebo v súvislosti s dodávkami tovaru uskutočňujú periodické platby, môže povoľujúci úradník na základe svojej analýzy rizika nariadiť uplatnenie systému priameho inkasa.

(45)  V článku 86 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

(46)  V článku 87 sa druhý odsek nahrádza takto:

Ak je vnútorným audítorom zamestnanec, jeho zodpovednosť je stanovená v služobnom poriadku a podrobne upravená vo vykonávacích predpisoch.

(47)  Článok 88 sa nahrádza takto:

Článok 88

1.  Verejné zákazky sú zmluvy s peňažným plnením uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi v zmysle článkov 104 a 167 s cieľom zabezpečiť za cenu úplne alebo čiastočne zaplatenú z rozpočtu dodanie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, vykonanie prác alebo poskytnutie služieb.

2.  Rámcové dohody sú dohody uzavreté medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi a jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi, ktorých cieľom je stanoviť podmienky upravujúce zákazky, ktoré sa budú zadávať počas daného obdobia, najmä pokiaľ ide o cenu a prípadne aj o predpokladané množstvo. Riadia sa ustanoveniami tejto hlavy o postupoch zadávania zákaziek vrátane oznamovania.

3.  Bez toho, aby boli dotknuté články 93 až 96, sa táto hlava netýka grantov.

(48)  V článku 89 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

Verejní obstarávatelia nesmú rámcové dohody zneužívať alebo používať takým spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narušoval.

(49)  Článok 90 sa mení a dopĺňa takto:

(50)  Článok 91 sa mení a dopĺňa takto:

(51)  Článok 92 sa nahrádza takto:

Článok 92

V dokumentoch súvisiacich s výzvou na predloženie ponúk musí byť uvedený úplný, jasný a presný opis predmetu zákazky a musia byť v nich špecifikované kritériá vylúčenia, výberu a kritériá pre zadanie zákazky, ktoré sa na ňu uplatňujú.

(52)  Článok 93 sa mení a dopĺňa takto:

(53)  Články 94, 95 a 96 sa nahrádzajú takto:

Článok 94

Článok 95

1.  V súlade s predpismi Spoločenstva o ochrane osobných údajov Komisia vytvorí a prevádzkuje centrálnu databázu. Táto databáza obsahuje podrobné údaje o záujemcoch a uchádzačoch, ktorí sa nachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článkoch 93, 94, článku 96 ods. 1 písm. b) a v článku 96 ods. 2 písm. a). Táto databáza je spoločná pre všetky inštitúcie, výkonné agentúry a subjekty uvedené v článku 185.

2.  Orgány členských štátov a tretích krajín, ako aj iné subjekty, ako sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 1, ktoré sú zapojené do plnenia rozpočtu v súlade s článkami 53 a 54, oznámia príslušnému povoľujúcemu úradníkovi údaje o záujemcoch a uchádzačoch, ktorí sa nachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článku 93 ods. 1 písm. e), ak správanie daného subjektu poškodilo finančné záujmy Spoločenstiev. Povoľujúci úradník prijme tieto údaje a požiada úradníka, aby ich vložil do databázy.

Orgány a subjekty uvedené v prvom pododseku majú prístup k údajom obsiahnutým v databáze a môžu ich vziať do úvahy, primerane a na vlastnú zodpovednosť, pri uzatváraní zmlúv spojených s plnením rozpočtu.

3.  Vo vykonávacích predpisoch sa ustanovia transparentné a jednotné kritériá na zabezpečenie úmerného uplatňovania kritérií vylúčenia. Komisia vymedzí normalizované postupy a technické špecifikácie pre prevádzku uvedenej databázy.

Článok 96

1.  Verejný obstarávateľ môže ukladať administratívne alebo peňažné sankcie:

Vo všetkých prípadoch však musí verejný obstarávateľ najprv umožniť dotknutej osobe predložiť jej pripomienky.

2.  Sankcie uvedené v odseku 1 sú úmerné dôležitosti zákazky a závažnosti porušenia povinností a môžu spočívať:

(54)  Článok 97 sa nahrádza takto:

Článok 97

1.  "1. Zákazky sa zadávajú na základe kritérií zadávania vzťahujúcich sa na obsah ponúk po tom, ako sa v súlade s kritériami výberu uvedenými v dokumentoch súvisiacich s výzvou na predloženie ponúk overila spôsobilosť hospodárskych subjektov, ktoré nie sú vylúčené podľa článkov 93, 94 a článku 96 ods. 2 písm. a)."

2.  Zmluvy sa uzavrú automatickým zadávacím konaním alebo prijatím postupom prijatia finančne najvýhodnejšej ponuky.

(55)  Článok 98 sa mení a dopĺňa takto:

(56)  Články 102 a 103 sa nahrádzajú takto:

Článok 102

1.  Verejný obstarávateľ požiada dodávateľov, aby v prípadoch vymedzených vo vykonávacích predpisoch vopred zložili zábezpeku.

2.  Verejný obstarávateľ môže v prípade, keď sa to považuje za vhodné a primerané, od dodávateľov požadovať, aby zložili takúto zábezpeku s cieľom:

Článok 103

Ak sa preukáže, že počas postupu zadávania zákazky došlo k závažným chybám, nezrovnalostiam alebo podvodu, inštitúcie konanie pozastavia a môžu prijať akékoľvek potrebné opatrenia vrátane zrušenia konania.

Ak sa po zadaní zákazky preukáže, že pri postupe zadávania zákazky alebo plnení zmluvy došlo k podstatným chybám, nezrovnalostiam alebo podvodu, inštitúcia môže v závislosti od etapy konania odstúpiť od uzatvorenia zmluvy, pozastaviť jej plnenie alebo ju prípadne i vypovedať.

Ak je možné tieto chyby, nezrovnalosti alebo podvod pripísať dodávateľovi, inštitúcie okrem toho môžu odmietnuť uskutočnenie platieb, môžu vymáhať sumy, ktoré už boli vyplatené, alebo môžu vypovedať všetky zmluvy, ktoré s týmto dodávateľom uzavreli, a to úmerne k závažnosti chýb, nezrovnalostí alebo podvodu.

(57)  V článku 104 sa dopĺňa táto veta:

V súlade s článkom 59 delegujú právomoci potrebné na výkon funkcie verejného obstarávateľa.

(58)  Článok 105 sa nahrádza takto:

Článok 105

1.  S výhradou štvrtej hlavy druhej časti tohto nariadenia stanovuje smernica 2004/18/ES spodné hranice, ktoré určujú:

2.  Ak sa vo výnimkách a podmienkach vymedzených vo vykonávacích predpisoch neuvádza inak, verejný obstarávateľ môže v prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahuje smernica 2004/18/ES, podpísať zmluvu alebo rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom až po uplynutí odkladnej lehoty.

(59)  Názov prvej kapitoly šiestej hlavy prvej časti sa nahrádza takto:

PRVÁ KAPITOLA

Rozsah pôsobnosti a forma grantov

(60)  Článok 108 sa mení a dopĺňa takto:

(61)  Vkladá sa tento článok 108a:

Článok 108a

1.  Granty môžu mať niektorú z týchto foriem:

2.  Granty nesmú presiahnuť celkový strop vyjadrený v absolútnej hodnote.

(62)  Názov druhej kapitoly šiestej hlavy prvej časti sa nahrádza takto:

DRUHÁ KAPITOLA

Zásady

(63)  Článok 109 sa nahrádza takto:

Článok 109

1.  Granty podliehajú zásadám transparentnosti a rovnakého zaobchádzania.

Nemôžu sa kumulovať ani prideľovať so spätnou platnosťou a ich súčasťou musí byť spolufinancovanie.

V žiadnom prípade sa nesmú prekročiť celkové kombinované náklady oprávnené na financovanie, ktoré sú vymedzené vo vykonávacích predpisoch.

2.  Účelom alebo účinkom grantu nemôže byť zisk pre príjemcu.

3.  Odsek 2 sa nevzťahuje na:

(64)  V článku 110 sa odsek 1 nahrádza takto:

1.  Granty sú predmetom ročného pracovného programu, ktorý sa uverejňuje na začiatku roka.

Tento ročný pracovný program sa plní prostredníctvom uverejňovania výziev na predloženie návrhov s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných a naliehavých prípadov alebo prípadov, keď charakter príjemcu alebo činnosti nedáva pri danej činnosti žiadnu inú možnosť, alebo prípadov, keď je príjemca v základnom akte určený ako príjemca určitého grantu.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na pomoc v rámci krízového riadenia a operácie humanitárnej pomoci.

(65)  Články 111 a 112 sa nahrádzajú takto:

Článok 111

Ak nie je v príslušných základných aktoch ustanovené inak, každému príjemcovi sa na jednu akciu môže z rozpočtu udeliť iba jeden grant.

Jednému príjemcovi sa môže z rozpočtu na jeden rozpočtový rok udeliť iba jeden prevádzkový grant.

Žiadateľ bezodkladne informuje povoľujúcich úradníkov o akýchkoľvek viacnásobných žiadostiach a viacnásobných grantoch, ktoré sa týkajú tej istej akcie alebo toho istého pracovného programu.

Tie isté náklady sa z rozpočtu nemôžu v žiadnom prípade financovať dvakrát.

Článok 112

1.  Na začatú akciu sa grant môže udeliť len vtedy, ak je žiadateľ schopný preukázať, že potrebuje akciu začať ešte pred udelením grantu.

V takom prípade nemohli náklady oprávnené na financovanie vzniknúť pred dňom podania žiadosti o grant s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov ustanovených v základnom akte alebo s výnimkou prípadov výdavkov nevyhnutných na riadnu realizáciu pomoci v rámci krízového riadenia alebo operácií humanitárnej pomoci, ktoré sú ustanovené vo vykonávacích predpisoch.

Žiadny grant sa nemôže udeliť so spätnou platnosťou na akcie, ktoré už boli ukončené.

2.  Prevádzkový grant sa udelí do šiestich mesiacov od začiatku rozpočtového roka príjemcu. Náklady oprávnené na financovanie nemôžu vzniknúť predtým, ako bola podaná žiadosť o grant, ani pred začiatkom rozpočtového roka príjemcu.

(66)  V článku 113 sa odsek 2 nahrádza takto:

2.  Pokiaľ nie je pre subjekty sledujúce všeobecný európsky záujem v základnom akte ustanovené inak, výška prevádzkových grantov sa v prípade ich opätovného poskytnutia postupne znižuje. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na granty, ktoré majú niektorú z foriem uvedených v článku 108a ods. 1 písm. b) a c).

(67)  Článok 114 sa nahrádza takto:

Článok 114

1.  Žiadosti o grant sa predkladajú písomne.

2.  Žiadosti o grant spĺňajú podmienky, ak boli predložené:

3.  Granty nemôžu byť udelené žiadateľom, ktorí sa v čase udeľovania grantu nachádzajú v situácii uvedenej v článku 93 ods. 1, článku 94 a článku 96 ods. 2 písm. a).

Žiadatelia musia potvrdiť, že sa nenachádzajú ani v jednej zo situácií uvedených v prvom pododseku. Povoľujúci úradník však nemusí takéto potvrdenie požadovať v prípade grantov veľmi nízkej hodnoty, ako je ustanovené vo vykonávacích predpisoch.

4.  Administratívne a finančné pokuty, ktoré sú účinné, úmerné a varovné a môže žiadateľovi uložiť povoľujúci úradník v súlade s článkom 96.

Tieto pokuty môžu byť uložené takisto príjemcom, ktorí pri podaní žiadosti alebo počas plnenia dohody o udelení grantu uviedli nepravdivé vyhlásenia pri poskytovaní informácií, ktoré požadoval povoľujúci úradník alebo tieto informácie neposkytli vôbec.

(68)  V článku 116 sa odsek 1 nahrádza takto:

1.  Návrhy sa vyhodnotia na základe predbežne oznámených kritérií výberu a kritérií na udeľovanie grantov s cieľom určiť návrh, ktorý môže byť financovaný.

(69)  Článok 118 sa nahrádza takto:

Článok 118

1.  Zodpovedný povoľujúci úradník môže v prípade, že sa to považuje za vhodné a primerané, požiadať príjemcu, aby vopred zložil zábezpeku kvôli obmedzeniu finančných rizík spojených so zaplatením predbežného financovania.

2.  Povoľujúci úradník požaduje od príjemcu zloženie takejto zábezpeky vopred v prípadoch vymedzených vo vykonávacích predpisoch.

(70)  V článku 119 sa odsek 2 nahrádza takto:

2.  V prípade, že príjemca nedodrží svoje záväzky, vyplácanie grantu sa pozastaví, zníži alebo ukončí v prípadoch ustanovených vo vykonávacích predpisoch potom, ako príjemca dostal príležitosť predložiť svoje pripomienky.

(71)  Článok 120 sa nahrádza takto:

Článok 120

1.  Ak si vykonanie činnosti vyžaduje, aby príjemca zadal zákazky vo verejnom obstarávaní, príslušné postupy musia byť v súlade s vykonávacími predpismi.

2.  Ak je pri vykonaní činnosti potrebné, aby sa poskytla podpora tretím stranám, príjemca grantu Spoločenstva môže túto finančnú podporu poskytnúť za predpokladu, že boli splnené tieto podmienky :

Na účely písmena c) sa vo vykonávacích predpisoch určí maximálna suma finančnej podpory, ktorú môže príjemca vyplatiť tretej osobe.

3.  Každé rozhodnutie alebo dohoda o udelení grantu výslovne ustanovuje, že Komisia a Dvor audítorov vykonávajú svoje právomoci, ktoré súvisia s kontrolou dokumentov a priestorov u všetkých dodávateľov a subdodávateľov, ktorí prijali finančné prostriedky Spoločenstva.

(72)  Článok 121 sa mení a dopĺňa takto:

a)   písmeno a) sa nahrádza takto:

a) účtovné závierky inštitúcií uvedené v článku 126, účtovné závierky orgánov uvedené v článku 185 a iných orgánov, ktorých účtovné závierky je potrebné konsolidovať v súlade s účtovnými pravidlami Spoločenstva;

(73)  Článok 122 sa mení a dopĺňa takto:

(74)  Článok 128 sa nahrádza takto:

Článok 128

Účtovníci iných inštitúcií a orgánov uvedených v článku 121 zasielajú účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov svoje predbežné účtovné závierky spolu so správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení počas roka, a to najneskôr do 1. marca nasledujúceho roku.

Účtovník Komisie tieto predbežné účtovné závierky konsoliduje s predbežnými účtovnými závierkami Komisie a najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku zasiela Dvoru audítorov predbežné účtovné závierky Komisie spolu s jej správou o rozpočtovom a finančnom hospodárení počas roka a s predbežne konsolidovanými účtovnými závierkami.

Účtovník každej inštitúcie a orgánu uvedených v článku 121 zasiela správu o rozpočtovom a finančnom hospodárení takisto Európskemu parlamentu a Rade v termíne stanovenom v druhom odseku.

(75)  Článok 129 sa mení a dopĺňa takto:

(76)  Článok 131 sa mení a dopĺňa takto:

(77)  V článku 133 ods. 1 sa výraz "v článku 185" nahrádza výrazom "v článku 121".

(78)  V článku 134 sa výraz "v článku 185" nahrádza výrazom "v článku 121".

(79)  V článku 138 ods. 1 sa výraz "v článku 185" nahrádza výrazom "v článku 121".

(80)  V článku 139 sa odsek 2 nahrádza takto:

2.  Každá inštitúcia informuje Dvor audítorov a obe zložky rozpočtového orgánu o akýchkoľvek vnútorných predpisoch, ktoré prijme v súvislosti s finančnými záležitosťami.

(81)  Článok 143 sa mení a dopĺňa takto:

(82)  Článok 144 sa mení a dopĺňa takto:

83)   v článku 145 ods. 1 sa dátum "30. apríla" nahrádza dátumom "15. mája".

(84)  Názov prvej hlavy druhej časti sa nahrádza takto:

PRVÁ HLAVA

EURÓPSKY POĽNOHOSPODÁRSKY ZÁRUČNÝ FOND

(85)  V článku 148 sa odsek 1 nahrádza takto:

1.  Prvá a tretia časť tohto nariadenia sa vzťahuje na výdavky, ktoré uskutočnili úrady a orgány uvedené v pravidlách týkajúcich sa EPZF, a na príjmy, ak v tejto hlave nie je uvedené inak

(86)  Článok 149 sa mení a dopĺňa takto:

(87)  V článku 150 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

2.  Rozhodnutia Komisie, ktoré stanovujú sumy týchto platieb, tvoria celkové predbežné záväzky, ktoré nemôžu prekročiť výšku celkových rozpočtových prostriedkov určených pre fond EPZF.

3.  Od 15. novembra môžu byť bežné výdavky na hospodárenie pre EPZF viazané vopred na ťarchu rozpočtových prostriedkov vyhradených na nasledujúci rozpočtový rok. Tieto záväzky však nemôžu prekročiť tri štvrtiny celkovej výšky príslušných rozpočtových prostriedkov na bežný rozpočtový rok. Môžu sa vzťahovať iba na výdavky, ktorých podstata je ustanovená v platnom základnom právnom akte

(88)  V článku 151 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

Výdavky, ktoré vyplatili úrady a orgány uvedené v pravidlách týkajúcich sa fondu EPZF sa stanú záväzkami podľa kapitoly, článku a položky, a to do dvoch mesiacov po prevzatí uzávierok zaslaných členskými štátmi. Tento záväzok sa môže vytvoriť po uplynutí termínu v dĺžke dvoch mesiacov vždy, keď je nevyhnutný postup presunu rozpočtových prostriedkov súvisiacich s príslušnými rozpočtovými. Okrem prípadov, keď členské štáty zatiaľ nevykonali platbu, alebo keď je oprávnenosť spochybnená, sa tieto sumy zahrnú ako platby v rámci dvojmesačnej lehoty.

(89)  Článok 152 sa nahrádza takto:

Článok 152

V rozpočtovom účtovníctve sa výdavky zapisujú na účty na rozpočtový rok na základe platieb, ktoré vráti Komisia členským štátom najneskôr do 31. decembra príslušného roku za predpokladu, že účtovník prevzal platobný príkaz najneskôr do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roku.

(90)  V článku 153 sa odsek 1 nahrádza takto:

1.  V prípade, keď Komisia môže presunúť rozpočtové prostriedky podľa článku 23 ods. 1, prijme svoje rozhodnutie najneskôr do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roku a informuje o tom rozpočtový orgán podľa článku 23 ods. 1.

(91)  Článok 154 sa nahrádza takto:

Článok 154

1.  Pripísané príjmy v rámci tejto hlavy sa pripíšu podľa pôvodu v súlade s článkom 18 ods. 2.

2.  Výsledok rozhodnutí o zúčtovaní sa podľa článku 30 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 sa zapíše do jediného článku.

(92)  Názov druhej časti hlavy II sa nahrádza takto:

hlava II

ŠTRUKTURÁLNE FONDY, KOHÉZNY FOND, FOND PRE RYBNÉ HOSPODÁRSTVO A POĽNOHOSPODÁRSKY FOND PRE ROZVOJ VIDIEKA

(93)  Článok 155 sa mení a dopĺňa takto:

94)   v článku 157 sa druhý odsek nahrádza takto:

Rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť sa zrušila, sa opäť môžu sprístupniť v prípade závažnej chyby, ktorá vznikla výlučne na strane Komisie.

(95)  Článok 158 sa nahrádza takto:

Článok 158

S výnimkou EPFRV môže Komisia pri prevádzkových výdavkoch uvedených v tejto hlave vykonávať presuny z jednej hlavy do druhej za predpokladu, že príslušné rozpočtové prostriedky sú určené na ten istý cieľ v zmysle nariadení upravujúcich fondy uvedené v článku 155, alebo sú výdavkami na technickú pomoc.

(96)  V článku 160 sa vkladá tento odsek 1a:

1a. S rozpočtovými prostriedkami týkajúcimi sa príjmov nadobudnutých Výskumným fondom uhlia a ocele, ktorý bol založený protokolom priloženom k zmluve o ES o rozpočtových dopadoch vypršania platnosti zmluvy o ESUO a o Výskumnom fonde uhlia a ocele, sa zaobchádza ako s pripísanými príjmami v zmysle článku 18. Viazané rozpočtové prostriedky nadobudnuté týmito príjmami sa sprístupnia hneď po odhade výšky pohľadávok a výdavkové rozpočtové prostriedky sa sprístupnia hneď po získaní príjmov.

(97)  Vkladá sa tento článok 160a:

Článok 160a

1.  Viazané rozpočtové prostriedky, ktoré zodpovedajú sume záväzkov, ktorých viazanosť bola zrušená v dôsledku úplného alebo čiastočného neplnenia projektov súvisiacich s výskumom, na ktorý boli určené, môžu byť opäť sprístupnené, a to vo výnimočných a náležite odôvodnených prípadoch, ak je dôležité uskutočniť pôvodne plánovaný program a pokiaľ v rozpočte na bežný rozpočtový rok nie sú zahrnuté finančné prostriedky na tento účel.

2.  Na účely odseku 1 preskúma Komisia na začiatku každého rozpočtového roku rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená počas predchádzajúceho rozpočtového roka, a so zreteľom na požiadavky posúdi potrebu opätovného sprístupnenia týchto rozpočtových prostriedkov.

Na základe tohto posúdenia môže Komisia predložiť rozpočtovému orgánu do 15. februára každého rozpočtového roka príslušné návrhy, v ktorých pre každú rozpočtovú položku uvedie dôvody na opätovné sprístupnenie týchto rozpočtových prostriedkov.

3.  Rozpočtový orgán rozhodne o návrhoch Komisie do šiestich týždňov. Keď sa v tejto lehote neprijme žiadne rozhodnutie, návrhy na presuny sa považujú za schválené.

Suma viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sa majú opätovne sprístupniť v roku n za žiadnych okolností neprekročí úroveň 25 % celkovej sumy, ktorej viazanosť bola zrušená v tej istej rozpočtovej položke v roku n-1.

4.  Viazané rozpočtové prostriedky, ktoré sa opätovne sprístupnili, sa neprenášajú.

Právne záväzky, ktoré súvisia s viazanými rozpočtovými prostriedkami, ktoré sa opätovne sprístupnili, sa uzavrú do 31. decembra roku n.

Zodpovedný povoľujúci úradník na konci roku n definitívne zruší viazanosť nepoužitého zostatku týchto viazaných rozpočtových prostriedkov, ktoré sa opätovne sprístupnili.

(98)  V článku 163 sa prvá veta nahrádza takto:

Činnosti uvedené v tejto hlave môže Komisia vykonávať centralizovane alebo sa môžu vykonávať v rámci zdieľaného hospodárenia, alebo ich môžu vykonávať decentralizovane prijímajúce tretie krajiny, alebo sa môžu vykonávať spoločne s medzinárodnými organizáciami v súlade s príslušnými ustanoveniami článkov 53 až 57.

(99)  Článok 164 sa vypúšťa.

(100)  Článok 166 sa mení a dopĺňa takto:

(101)  Článok 167 sa mení a dopĺňa takto:

(102)  V štvrtej hlave druhej časti sa názov štvrtej kapitoly nahrádza takto:

ŠTVRTÁ KAPITOLA

Granty

(103)  Vkladá sa tento článok 169a:

Článok 169a

Postupy udeľovania grantu, ktoré majú prijímajúce tretie krajiny uplatniť v rámci decentralizovaného hospodárenia, sa ustanovia v dohodách o financovaní uvedených v článku 166. Sú založené na pravidlách stanovených v šiestej hlave prvej časti.

(104)  Článok 170 sa nahrádza takto:

Článok 170

V každej dohode o financovaní alebo v dohode alebo rozhodnutí o udelení grantu sa musí výslovne ustanoviť, že Komisia a Dvor audítorov majú právomoc na základe dokumentov a na mieste vykonať audit všetkých dodávateľov a subdodávateľov, ktorí prijali finančné prostriedky Spoločenstva."

(105)  V článku 171 sa odsek 2 nahrádza takto:

2.  Táto hlava sa vzťahuje na činnosť Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) s výnimkou článkov 174, 174a a článku 175 ods. 2.

(106)  Článok 173 sa nahrádza takto:

Článok 173

Pokiaľ ide o rozpočtové prostriedky zapísané v prílohe pre každý európsky úrad, Komisia deleguje právomoci povoľujúceho úradníka na riaditeľa príslušného európskeho úradu, v súlade s článkom 59.

(107)  V článku 174 ods.1 sa druhá veta nahrádza takto:

Riaditeľ príslušného európskeho úradu prijme po schválení riadiacim výborom kritériá, ktoré budú základom účtovného systému.

(108)  Vkladá sa tento článok 174a:

Článok 174a

1.  Každá inštitúcia môže delegovať právomoci povoľujúceho úradníka na riaditeľa medziinštitucionálneho európskeho úradu pre hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami zapísanými v jej oddieli a stanoví obmedzenia a podmienky tohto úkonu.

2.  Vnútorný audítor Komisie vykonáva všetky povinnosti stanovené v ôsmej kapitole štvrtej hlavy prvej časti.

(109)  Článok 175 sa mení a dopĺňa takto:

(110)  Článok 176 sa vypúšťa.

(111)  Článok 178 sa mení a dopĺňa takto:

(112)  V článku 179 ods. 3 sa druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:

Ak niektorá zo zložiek rozpočtového orgánu plánuje zaujať stanovisko, oznámi tento svoj zámer dotknutej inštitúcii do dvoch týždňov od získania informácie o stavebnom projekte. Ak sa žiadna z nich nevyjadrí, dotknutá inštitúcia môže začať s plánovanou operáciou v rámci svojej administratívnej autonómie s výhradou článku 282 Zmluvy o ES a článku 185 Zmluvy o Euratome, pokiaľ ide o zastúpenie Spoločenstva.

Takéto stanovisko sa dotknutej inštitúcii postúpi do dvoch týždňov od uvedeného oznámenia.

(113)  Za článok 179 sa vkladá táto siedma hlava:

SIEDMA HLAVA

ODBORNÍCI

Článok 179a

Vykonávacie predpisy obsahujú osobitný postup výberu odborníkov platených na základe pevne stanovenej sumy, ktorí poskytujú inštitúciám pomoc najmä pri hodnotení návrhov a žiadostí o grant alebo ponúk v rámci verejného obstarávania a technickú pomoc pri následných krokoch a konečnom hodnotení projektov financovaných z rozpočtu.

(114)  Článok 180 sa vypúšťa.

(115)  Článok 181 sa nahrádza takto:

Článok 181

"1. Pokiaľ ide o fondy uvedené v článku 155 ods. 1, ktorých základné právne akty sa zrušili pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, môžu sa rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť sa zrušila uplatňovaním článku 157 ods. 1, znovu sprístupniť v prípade zjavnej chyby, ktorú je možné pripísať výlučne Komisii, alebo v prípade zásahu vyššej sily, ktorý má závažné dôsledky na realizáciu operácií podporovaných z týchto fondov.

2.  Ústredná databáza uvedená v článku 95 sa zriadi do 1. januára 2009.

3.  Komisia môže uskutočniť presuny z jednej hlavy do druhej v prípade rozpočtových prostriedkov týkajúcich sa prevádzkových výdavkov uvedených v nariadeniach, ktorými sa riadia štrukturálne fondy a Kohézny fond v programovacom období 2000 – 2006, ktoré sa ešte musia uhradiť z prostriedkov Spoločenstva, aby sa do ukončenia pomoci finančne vyrovnali nesplnené záväzky Spoločenstva, za predpokladu, že tieto rozpočtové prostriedky:

4.  Článok 30 ods. 3 sa po prvýkrát uplatňuje na fondy uvedené v článku 148 ods. 1 v súvislosti s platbami, ktoré sa účtujú na ťarchu rozpočtu 2008."

(116)  Článok 185 sa mení a dopĺňa takto:

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 2342/2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, a najneskôr od 1. mája 2007.

Body 80, 84, 85, 86, 87, 88, 89, 90, 91, 92, 93 a 94 článku 1 tohto nariadenia sa však uplatňujú od 1. januára 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli […]

Za Radu

predseda

[…]

VYHLÁSENIA INŠTITÚCIÍ

1.  Návrh vyhlásenia Komisie o transparentnosti

"Komisia sa zaväzuje zabezpečiť v sektorových vykonávacích nariadeniach, že zverejňovanie informácií o príjemcoch finančných prostriedkov z poľnohospodárskych fondov (EPFRV a EPZF) bude porovnateľné so zverejňovaním informácii v sektorových vykonávacích nariadeniach pre štrukturálne fondy. Zabezpečí sa najmä primerané každoročné zverejnenie ex post súm, ktoré každý príjemca z týchto fondov získal, pričom tieto sumy sú rozdelené do hlavných výdavkových kategórií."

2.  Návrh vyhlásenia Komisie o financovaní európskych politických strán

"Komisia sa zaväzuje predložiť, v rámci možnosti do februára 2007, návrh, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2004/2003 zo 4. novembra 2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni, súčasťou ktorého budú príslušné ustanovenia o vyňatí vlastných zdrojov z podmienky neziskovosti stanovenej v článku 109 nariadenia o rozpočtových pravidiel, najmä príspevkov a členských poplatkov získaných v priebehu ročnej činnosti politickej strany na európskej úrovni, ktoré presiahnu 25 % oprávnených nákladov hradených príjemcom v súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2004/2003."

3.  Návrh vyhlásenia Európskeho parlamentu a Komisie o odchýlkach od nariadenia o rozpočtových pravidlách

"Komisia a Európsky parlament sa zaväzujú oznámiť ostatným inštitúciám akékoľvek odchýlky od ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách obsiahnuté v legislatívnych návrhoch alebo v pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch k legislatívnym návrhom predloženým legislatívnemu orgánu a uviesť špecifické príčiny, ktoré tieto odchýlky odôvodňujú."

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (3) Prijaté texty, P6_TA(2006)0085. (4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0312. (5) Prijaté texty, P6_TA(2006)0343. (6) Ú. v. EÚ C 13, 18.1.2006, s. 1. (7) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (8) Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Komisie (ES) č. 2083/2005 (Ú. v. EÚ L 333, 20.12.2005, s. 28). (9) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. (10) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1. (11) Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 1. (12) Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114. (13) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1. (14) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1. (15) Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 6/2006 na rozpočtový rok 2006, oddiel III - Komisia (15635/2006 – C6-0441/2006 –2006/2265 (BUD))

P6_TA(2006)0558 A6-0444/2006

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 272 ods. 4 predposledný pododsek,

–   so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 177,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(1), a najmä na jeho články 37 a 38,

–   so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2006 prijatý s konečnou platnosťou 15. decembra 2005(2),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtového postupu(3),

–   so zreteľom na predbežný návrh opravného rozpočtu Európskej únie č. 6/2006 na rozpočtový rok 2006, ktorý Komisia predložila 31. októbra 2006 (SEK(2006)1410),

–   so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 6/2006, ktorý Rada zostavila 30. novembra 2006 (15635/2006 – C6-0441/2006),

–   so zreteľom na článok 69 a prílohu IV rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0444/2006),

A.   keďže cieľom návrhu opravného rozpočtu č. 6/2006 je zahrnúť do rozpočtu zvýšenie predpokladaných príjmov a zníženie výdavkových rozpočtových prostriedkov v rozpočtových riadkoch v okruhoch 1, 2 a 7, ako aj zmeniť poznámky v rozpočtovom článku 1 1 1 týkajúcom sa skladovania cukru a v článku 13 03 08,

B.   keďže zvýšenie predpokladaných príjmov o 2 667 miliónov EUR a zníženie výdavkových rozpočtových prostriedkov o 4 706 miliónov EUR  je dosť zásadné,

C.   keďže prijatie opravného rozpočtu č. 6/2006 bude znamenať zníženie príspevkov členských štátov na rok 2006 celkovo o 7 373 miliónov EUR,

D.   keďže pravidelné a systematické odhadovanie príjmov na príliš nízkej úrovni so všetkými jeho dôsledkami treba považovať za otázku, ktorá si zaslúži ďalšie preskúmanie,

E.   keďže nízka úroveň plnenia platieb, ktoré boli schválené v rámci ročného rozpočtového postupu, je naďalej dôvodom na znepokojenie,

F.   keďže obe zložky rozpočtového orgánu dosiahli dohodu o rozpočte na rok 2007 vrátane úrovne platieb,

G.   keďže opravný rozpočet č. 6/2006 bol zahrnutý do tejto dohody, pretože má vplyv na úroveň platieb v rozpočte na rok 2007,

1.   pripomína Komisii jej zodpovednosť vynaložiť maximálne úsilie na plnenie platieb tak, ako boli schválené rozpočtovým orgánom v rámci ročného rozpočtového postupu;

2.   rozhodol sa schváliť návrh Rady o opravnom rozpočte bez zmien a doplnení;

3.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 78, 15.3.2006. (3) Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1. Dohoda naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2005/708/ES (Ú. v. EÚ L 269, 14.10.2005, s. 24).

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (KOM(2005)0646 – C6-0443/2005 – 2005/0260(COD))

P6_TA(2006)0559 A6-0399/2006

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0646)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 47 ods. 2 a článok 55 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0443/2005),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0399/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. decembra 2006 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 47 ods. 2 a článok 55,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(4),

keďže:

(1)  V smernici 89/552/EHS(5) sa koordinujú určité ustanovenia zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúce sa vykonávania činností televízneho vysielania. Nové technológie prenosu audiovizuálnych mediálnych služieb si však žiadajú úpravu regulačného rámca, ktorá by zohľadnila šírenie informačných a komunikačných technológií (IKT) a dosah štrukturálnych zmien a technologického rozvoja na obchodné modely, najmä na financovanie komerčného vysielania, a zabezpečovala optimálne podmienky konkurencieschopnosti a právnej istoty pre európske informačné technológie, mediálny priemysel a služby, ako aj rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia by mali byť čo najnevtieravejšie a najjednoduchšie, aby umožnili rozvoj a rozkvet nových a existujúcich audiovizuálnych mediálnych služieb, a tým umožnili podporu tvorby pracovných miest, hospodársky rast, inovácie a kultúrnu rozmanitosť.

(2)  Zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia v členských štátoch, ktoré sa týkajú vykonávania činností televízneho vysielania, už koordinuje smernica 89/552/EHS, kým pravidlá použiteľné na činnosti, ako sú mediálne služby na požiadanie, sú koordinované len pokiaľ ide o ich distribúcii smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica)(6) a na úrovni obchodovania smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)(7); obsah nových audiovizuálnych mediálnych služieb stále upravujú právne predpisy členských štátov. Niektoré rozdielnosti bránia slobodnému pohybu týchto služieb v rámci Európskej únie a mohli by narušiť hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu.

(3)  Audiovizuálne mediálne služby sú tak kultúrnym ako aj hospodárskym tovarom. Ich rastúca dôležitosť pre spoločnosti, demokraciu – najmä prostredníctvom zabezpečenia slobodného prístupu k informáciám, rôznorodosti názorov a plurality médií – vzdelávanie a kultúru odôvodňuje uplatňovanie osobitných pravidiel na tieto služby a presadzovanie týchto pravidiel, predovšetkým na ochranu základných práv a slobôd ustanovených v Charte základných práv Európskej únie, Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Pakte OSN o občianskych a politických slobodách a na zabezpečenie ochrany neplnoletých osôb a zraniteľných alebo postihnutých ľudí.

(4)  Európsky parlament vo svojom uznesení z 1. decembra 2005 o prípravách na šiestu ministerskú konferenciu Svetovej obchodnej organizácie v Honkongu(8) a zo 4. apríla 2006 o hodnotení kola rokovaní v Dohe po ministerskej konferencii WTO v Honkongu(9) vyzval, aby sa základné verejné služby, ako sú zdravotnícka starostlivosť, vzdelávanie a audiovizuálne služby, vyňali z liberalizácie v rámci kola rokovaní o Všeobecnej dohode o obchode so službami (GATS). Európsky parlament vo svojom uznesení z 27. apríla 2006 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rôznorodosti kultúrneho prejavu(10) vyslovil súhlas s uvedeným dohovorom UNESCO, v ktorom sa uvádza predovšetkým to, že "kultúrne aktivity, tovar a služby majú tak hospodársky, ako aj kultúrny charakter, pretože sú nositeľmi identity, hodnôt a myšlienok, a preto s nimi nemožno zaobchádzať, akoby mali len komerčnú hodnotu".

(5)  V súlade s odporúčaním Rady Európy 1466 (2000) by mediálne vzdelávanie malo slúžiť ako prostriedok umožňujúci občanom kritické hodnotenie v súvislosti s tým, ako sa vyrovnať so stále sa zvyšujúcim množstvom informácií, ktorými sú zahrnutí, a ako ich využiť. Za pomoci takéhoto učebného procesu budú občania schopní formulovať myšlienky a vyberať si médiá, ktoré ich dokážu najlepšie informovať podľa ich potreby, a tak plne uplatňovať svoje právo na slobodný prístup k informáciám a slobodu prejavu.

(6)  Tradičné audiovizuálne mediálne služby – ako televízia – a nastupujúce audiovizuálne mediálne služby na požiadanie ponúkajú významné pracovné príležitosti v Európskej únii, najmä v malých a stredných podnikoch, a podporujú ekonomický rast a investície. Vzhľadom na dôležitosť vytvorenia rovnakých podmienok a skutočného európskeho vysielacieho trhu by sa mali dodržiavať hlavné zásady spoločného trhu, ako sú právne predpisy o hospodárskej súťaži a rovnakom zaobchádzaní, s cieľom zabezpečiť transparentnosť a predvídateľnosť na mediálnych trhoch a zmenšovať prekážky pre vstup.

(7)  Pre európske spoločnosti poskytujúce audiovizuálne mediálne služby existuje právna neistota a nerovnaké súťažné podmienky, čo sa týka právneho režimu, ktorým sa riadia nastupujúce služby na požiadanie, preto je potrebné, s cieľom vyhnúť sa narušovaniu hospodárskej súťaže, zlepšiť právnu istotu, pomôcť pri dobudovaní vnútorného trhu a uľahčiť vytváranie jednotného informačného priestoru, uplatniť na všetky audiovizuálne mediálne služby, a to lineárne aj nelineárne, bez ohľadu na to, či ich možno prenášať podľa stanovenej programovej schémy alebo na požiadanie, aspoň základný stupeň koordinovaných pravidiel, ktorých cieľom by bolo, okrem iného, zaručiť dostatočný stupeň ochrany neplnoletých osôb, zraniteľných a postihnutých osôb a dodržiavanie základných práv a slobôd. Hlavné zásady smernice 89/552/EHS, a to zásada vysielajúceho štátu a spoločné minimálne normy, sa osvedčili, a preto by sa mali zachovať.

(8)  Komisia prijala oznámenie o budúcnosti európskej regulačnej politiky(11) v audiovizuálnej oblasti, v ktorom zdôrazňuje, že regulačná politika v tomto sektore musí teraz aj v budúcnosti zabezpečovať isté verejné záujmy, ako sú kultúrna rozmanitosť, právo na informácie, potreba plurality médií, ochrana neplnoletých osôb, ochrana spotrebiteľov a činnosť zameraná na zvýšenie verejného povedomia a mediálnych schopností, ako aj zásada univerzálneho prístupu všetkých skupín verejnosti vrátane tých, ktoré sú najviac znevýhodnené.

(9)  Koexistencia súkromných a verejných vysielateľov má veľký význam na trhu s audiovizuálnymi mediálnymi službami, na ktorom verejnoprávni vysielatelia môžu mať rovnaký úžitok z výhod digitálneho hospodárstva.

(10)  Zásada krajiny pôvodu má kľúčový význam pre vznik paneurópskeho audiovizuálneho trhu so silným sektorom produkujúcim európsky obsah. Táto zásada okrem toho zaručuje právo divákov na výber zo širokej ponuky európskych programov.

(11)  Komisia prijala iniciatívu "i2010: Európska informačná spoločnosť"(12), aby podporila rast a pracovné miesta v informačnej spoločnosti a mediálnom priemysle. Iniciatíva i2010 je komplexná stratégia navrhnutá s cieľom povzbudiť produkciu európskeho obsahu, rozvoj digitálnej ekonómie a využívanie IKT v kontexte konvergencie informačných a mediálnych služieb, sietí a zariadení modernizáciou a využitím všetkých nástrojov politiky EÚ: regulačných nástrojov, výskumu a partnerstva s priemyslom. Komisia sa zaviazala vytvoriť konzistentný rámec vnútorného trhu v oblasti služieb informačnej spoločnosti a mediálnych služieb modernizáciou právneho rámca pre audiovizuálne služby, počnúc návrhom Komisie z roku 2005 modernizovať smernicu 89/552/EHS a transformovať ju na smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách. Cieľ i2010 sa v zásade dosiahne tým, že sa umožní priemyslu rásť s minimálnou reguláciou a tým, že sa malým začínajúcim podnikom, ktoré v budúcnosti prispejú k prosperite a tvorbe pracovných miest, umožní ich rozkvet, zavádzanie inovácií a vytváranie pracovných príležitostí na deregulovanom trhu.

(12)  Európsky parlament 6. septembra 2005 prijal uznesenie o uplatňovaní článkov 4 a 5 smernice 89/552/EHS ("Televízia bez hraníc") v znení zmien a doplnení smernice 97/36/ES na obdobie rokov 2001-2002(13). V tomto uznesení, ako aj v uznesení o Televízii bez hraníc zo 4. septembra 2003(14), požaduje prispôsobenie smernice 89/552/EHS štrukturálnym zmenám a technologickému rozvoju pri plnom rešpektovaní základných zásad, ktoré zostávajú v platnosti. Okrem toho v zásade podporuje koncept zavedenia základných pravidiel pre všetky audiovizuálne mediálne služby a ďalších pravidiel pre lineárne ("vysielacie") služby.

(13)  Táto smernica zlepšuje dodržiavanie základných práv a snaží sa o začlenenie zásad, práv a slobôd stanovených v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej článku 11. V tomto kontexte by členské štáty mali zriadiť jeden alebo viacero nezávislých regulačných orgánov, ak tak ešte neurobili. Tieto orgány by mali byť zárukou dodržiavania základných práv pri poskytovaní audiovizuálnych mediálnych služieb. Členské štáty môžu rozhodnúť, či je vhodnejšie ustanoviť jediný regulačný orgán pre všetky audiovizuálne mediálne služby alebo viacero samostatných orgánov pre jednotlivé kategórie služieb (lineárne alebo nelineárne). Okrem toho táto smernica žiadnym spôsobom nebráni členským štátom uplatňovať ich ústavné predpisy alebo regulačné opatrenia súvisiace so slobodou tlače a slobodou prejavu v médiách.

(14)  Požiadavka, aby členský štát pôvodu zabezpečil súlad s vnútroštátnym právom, ako to upravuje táto smernica, je podľa práva Spoločenstva postačujúca na to, aby zabezpečila voľný pohyb audiovizuálnych mediálnych služieb bez sekundárnej kontroly z rovnakých dôvodov v prijímajúcom členskom štáte; výnimočne a za špecifických podmienok sa však prijímajúci členský štát môže od tejto požiadavky odchýliť v prípade závažných porušení článkov 3d, 3e, 22 ods. 1 a ods. 2 smernice 89/552/EHS, pri zohľadnení faktu, že dodržiavanie základných práv tvorí neodlučiteľnú súčasť všeobecných zásad práva Spoločenstva.

(15)  Rámcová smernica vytvorila jednotný právny rámec pre všetky prenosové siete a služby, ale podľa článku 1 ods. 3 necháva bezo zmeny opatrenia prijaté na úrovni Spoločenstva alebo vnútroštátnej úrovni so zámerom sledovať ciele všeobecného záujmu, najmä vo vzťahu k regulácii obsahu a audiovizuálnej politike, aby sa oddelila regulácia prenosu od regulácie obsahu.

(16)  Smernica o elektronickom obchode neobsahuje špecifické ustanovenia pre obsah audiovizuálnych mediálnych služieb a členským štátom ponecháva možnosť odchýliť sa od zásady krajiny pôvodu v určitých otázkach verejnej politiky v jednotlivých prípadoch a v súlade s oznamovacím postupom. Stanovením dodatočných minimálnych noriem pre nelineárne audiovizuálne služby s cieľom chrániť mládež a podporovať kultúrnu rozmanitosť rozširuje táto smernica oblasť harmonizovaných právnych predpisov Spoločenstva. V tomto zmysle stavia táto smernica v uvedených oblastiach na smernici o elektronickom obchode, aby pokryla osobitnú podskupinu nelineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb, ktoré majú pre spoločnosť mimoriadny význam a sú charakterizované svojím kultúrnym rozmerom. Pre tieto služby existuje vyššia miera koordinácie vnútroštátnych pravidiel a vnútorný trh je úplnejší.

(17)  V žiadnom ustanovení tejto smernice by sa od členských štátov nemalo vyžadovať, a ani by sa nemali povzbudzovať, aby zavádzali nový systém vydávania licencií alebo administratívneho oprávňovania pre akýkoľvek typ audiovizuálneho média.

(18)  Definícia audiovizuálnych mediálnych služieb sa vzťahuje na všetky služby audiovizuálnych masovokomunikačných prostriedkov, ktorých obsah je vhodný pre televízne vysielanie bez ohľadu na platformu poskytovania služieb, či už sa redakčný prístup a redakčná zodpovednosť poskytovateľa odráža v programovej štruktúre alebo vo výberovom katalógu. Jej rozsah sa však obmedzuje na služby, ako ich definuje zmluva, a preto sa vzťahuje na všetky formy hospodárskych činností vrátane verejnoprávnych podnikov. Hospodársky prvok by mal zohrávať významnú úlohu, aby sa odôvodnilo uplatňovanie tejto smernice. Hospodárske činnosti sa zvyčajne poskytujú za odplatu, ich vykonávanie sa predpokladá počas určitého obdobia a charakterizuje ich určitá kontinuita; posúdenie hospodárskeho prvku by malo závisieť od kritérií a pravidiel krajiny pôvodu. Vymedzenie audiovizuálnych mediálnych služieb sa v súlade s tým nevzťahuje na nehospodárske činnosti, ktoré sa zvyčajne neposkytujú za finančnú odplatu, akými sú napr. weblogy a iný obsah vytvorený používateľmi alebo akákoľvek forma súkromnej korešpondencie ako napr. e-maily a súkromné internetové stránky.

(19)  Definícia audiovizuálnych mediálnych služieb sa vzťahuje na masovokomunikačné prostriedky s redakčnou zodpovednosťou v ich funkcii informovať, zabávať a vzdelávať širokú verejnosť a zahŕňa audiovizuálne komerčné oznámenia, no nevzťahuje sa na nijakú formu súkromnej korešpondencie, napríklad na e-maily odosielané obmedzenému počtu adresátov. Táto definícia sa nevzťahuje ani na služby, ktorých hlavným účelom nie je distribúcia audiovizuálneho obsahu, čiže také, kde audiovizuálny obsah je len vedľajším doplnkom služby. Príkladmi sú internetové stránky, ktoré obsahujú audiovizuálne prvky slúžiace len na doplnenie; sú to napríklad animované grafické prvky, krátke reklamné spoty alebo informácie týkajúce sa nejakého produktu či neaudiovizuálnej služby. V súlade so smernicou o elektronickom obchode sa taktiež nevzťahuje na hazardné hry vyžadujúce určitý peňažný vklad vrátane lotérií a stávok za predpokladu, že ich hlavným cieľom nie je distribúcia audiovizuálneho obsahu. Ďalším príkladom sú online hry a vyhľadávacie nástroje, pokiaľ ich hlavným cieľom nie je šírenie adiovizuálneho obsahu.

(20)  Služby televízneho vysielania, t. j. lineárne služby, v súčasnosti zahŕňajú predovšetkým analógové a digitálne televízne vysielanie, živé vysielanie, vysielanie cez internet a video na požiadanie s časovým posunom (NVOD), zatiaľ čo napr. video na požiadanie je jednou z (nelineárnych) služieb na požiadanie. V prípade lineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb alebo služieb televízneho vysielania v priamom prenose alebo zo záznamu aj ako nelineárne služby, ktoré ponúka naživo alebo zo záznamu ako nelineárne služby ten istý poskytovateľ mediálnych služieb, sa požiadavky tejto smernice považujú za uplatniteľné len v prípade lineárneho prenosu. Ak sa však ponúkajú paralelne rôzne druhy služieb bez toho, aby jedna časť bola jasne vedľajšia, táto smernica by sa naďalej mala vvzťahovať na tie odlíšiteľné časti služby, ktoré spĺňajú všetky kritériá audiovizuálnej mediálnej služby.

(21)  Vymedzenia pojmov v tejto smernici, najmä vymedzenie televízneho vysielania, lineárnych a nelineárnych služieb, sú ustanovené len na účely tejto smernice a smernice 89/552/EHS a nemajú vplyv na základné práva chránené právnymi predpismi v oblasti autorských práv a súvisiacich práv. Rozsah pôsobnosti a režim týchto práv nie sú dotknuté týmito vymedzeniami a naďalej sa nezávisle riadia príslušnými právnymi predpismi.

(22)  Táto smernica sa nevzťahuje na elektronické verzie novín a časopisov.

(23)  Na účely tejto smernice sa pojem "audiovizuálny" vzťahuje na pohybujúce sa obrazy so zvukom alebo bez zvuku, takže zahŕňa nemé filmy, ale nevzťahuje sa na zvukové prenosy ani na služby rozhlasového vysielania.

(24)  Audiovizuálna mediálna služba sa skladá z programov, t. j. z nespojitého sledu pohybujúcich sa obrazov so zvukom alebo bez zvuku, ktoré podliehajú redakčnej zodpovednosti a ktoré buď prenáša poskytovateľ mediálnej služby podľa stanoveného časového plánu alebo sú usporiadané v katalógu.

(25)  Pre definíciu úlohy poskytovateľa mediálnych služieb, a tým aj pre definíciu audiovizuálnych mediálnych služieb je najpodstatnejší pojem redakčnej zodpovednosti. "Redakčná zodpovednosť" znamená zodpovednosť za výber a organizáciu obsahu audiovizuálnej ponuky na odbornom základe. To sa môže týkať tak jednotlivých obsahov ako aj súboru obsahov. Redakčná zodpovednosť sa v prípade televíznych programov vzťahuje na zostavovanie štruktúry a v prípade nelineárnych služieb na tvorbu zoznamu programov. Táto smernica nemá vplyv na výnimky zo zodpovednosti ustanovené v smernici o elektronickom obchode.

(26)  Len samotné technické poskytnutie audiovizuálnej mediálnej služby pozemným spôsobom alebo pomocou satelitu nevytvára status poskytovateľa mediálnych služieb v zmysle tejto smernice; rovnaká zásada platí vtedy, keď sa robia výberové rozhodnutia, pod podmienkou, že tretia strana spadajúca do jurisdikcie členského štátu jednoznačne nesie túto redakčnú zodpovednosť.

(27)  Kritériá stanovené v definícii audiovizuálnych mediálnych služieb, ktoré sú uvedené v článku 1 písm. a) smernice 89/552/EHS a rozšírené v odôvodneniach 18 až 26 tejto smernice, musia byť splnené súčasne.

(28)  Okrem reklamy a telenákupu sa zavádza širšia definícia audiovizuálnych komerčných oznamov. Zahŕňa pohybujúce sa obrazy so zvukom alebo bez zvuku, ktoré sa vysielajú ako súčasť audiovizuálnej mediálnej služby a tvoria súčasť programov, alebo ich sprevádzajú, a sú navrhnuté tak, aby priamo alebo nepriamo propagovali tovar, služby alebo dobré meno, prípadne fyzickú či právnickú osobu vyvíjajúcu hospodársku činnosť, a preto do nej nepatria oznamy verejných služieb a výzvy na dobročinnosť vysielané bezplatne.

(29)  Kľúčovým prvkom smernice 89/552/EHS zostáva zásada krajiny pôvodu, keďže je nevyhnutná pre vytvorenie vnútorného trhu. Táto zásada sa preto musí uplatňovať na všetky audiovizuálne mediálne služby, aby sa pre poskytovateľov mediálnych služieb zabezpečila právna istota ako potrebný základ nového obchodného modelu a nasadenia týchto služieb. Je nevyhnutná aj na zabezpečenie slobodného prúdenia informácií a audiovizuálnych programov na vnútornom trhu. Uplatnenie tejto zásady nemôže vylúčiť zohľadnenie kritérií pôvodu zdrojov služby, aby sa zabezpečili podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž.

(30)  Na podporu silného, konkurencieschopného a integrovaného európskeho audiovizuálneho sektora a na zvýšenie plurality médií v celej Európskej únii je naďalej nevyhnutné, aby každý poskytovateľ audiovizuálnych mediálnych služieb spadal pod jurisdikciu iba jedného členského štátu a aby bola pluralita informácií základným princípom Európskej únie.

(31)  Je preto nevyhnutné, aby členské štáty zabránili vytvoreniu dominantných postavení, ktoré by viedli k obmedzeniu plurality a slobody mediálnych informácií a informačného sektora ako celku, napr. prijatím opatrení na zabezpečenie nediskriminačného prístupu k ponukám audiovizuálnych mediálnych služieb vo verejnom záujme napr. prostredníctvom pravidiel o povinnom šírení určených televíznych a rozhlasových programov a služieb.

(32)  Technologický rozvoj, najmä v prípade digitálnych satelitných programov, znamená, že vedľajšie kritériá sa musia upraviť tak, aby sa zabezpečila vhodná regulácia a účinná realizácia a aby účastníci získali skutočný vplyv na obsah audiovizuálnej mediálnej služby.

(33)  Keďže sa táto smernica týka služieb ponúkaných širokej verejnosti v Európskej únii, mala by sa vzťahovať len na audiovizuálne mediálne služby, ktoré môže priamo alebo nepriamo prijímať verejnosť v jednom alebo viacerých členských štátoch pomocou štandardného vybavenia spotrebiteľa. Definícia "štandardného vybavenia spotrebiteľa" by sa mala ponechať na príslušné vnútroštátne orgány.

(34)  Články 43 až 48 zmluvy ustanovujú základné právo na slobodu usadiť sa. Preto poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb si vo všeobecnosti môžu slobodne vybrať členský štát, v ktorom sa usadia. Súdny dvor Európskych spoločenstiev (ESD) tiež zdôraznil, že "zmluva nezakazuje podniku uplatňovať slobodu poskytovania služieb, ak neponúka služby v členskom štáte, v ktorom má sídlo"(15).

(35)  Členské štáty však musia mať možnosť uplatniť prísnejšie pravidlá v oblastiach koordinovaných touto smernicou voči poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb spadajúcim do ich právomoci, pričom zabezpečia, aby tieto pravidlá boli v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Na zabezpečenie toho, aby sa takéto pravidlá neobchádzali, je vhodným riešením kodifikácia judikatúry ESD(16) kombinovaná s účinnejšou procedúrou. Takéto riešenie zohľadňuje záujmy členských štátov a pritom nespochybňuje náležité uplatnenie zásady krajiny pôvodu.

(36)  Aby členský štát v jednotlivých prípadoch dokázal, že poskytovateľ mediálnych služieb usadený v inom členskom štáte obchádza jeho pravidlá, môže uviesť ukazovatele ako pôvod príjmov z reklamy a/alebo predplatného, hlavný jazyk služby alebo existencia programov alebo komerčných oznamov zameraných výslovne na verejnosť v členskom štáte, v ktorom sa prijímajú.

(37)  Podľa tejto smernice môžu členské štáty napriek uplatneniu zásady krajiny pôvodu prikročiť k opatreniam obmedzujúcim slobodu pohybu televízneho vysielania alebo nelineárnych audiovizuálnych mediálnych služieb, no len za istých podmienok uvedených v článku 2a smernice 89/552/EHS a pri dodržaní postupu stanoveného touto smernicou. Podľa ESD však akékoľvek obmedzenie slobody poskytovania služieb, ako je napríklad výnimka z niektorej základnej zásady zmluvy, treba vykladať obmedzujúcim spôsobom(17). Osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane neplnoletých osôb a zdravia, i keď za žiadnych okolností by nemala byť povolená predbežná kontrola myšlienok alebo názorov. Pokiaľ ide o nelineárne audiovizuálne služby, možnosť prijatia opatrení podľa článku 2a smernice 89/552/EHS nahrádza možné opatrenia, ktoré mohol prijať príslušný členský štát doteraz, ako bolo stanovené v článku 3 ods. 4 a/alebo v článku 12 ods. 3 smernice o elektronickom obchode v oblasti koordinovanej článkami 3d a 3e smernice 89/552/EHS.

(38)  Komisia vo svojom oznámení Rade a Európskemu parlamentu o lepšej regulácii pre rast a zamestnanosť v Európskej únii(18) zdôraznila, že je potrebná dôkladná analýza vhodného regulačného prístupu, najmä či je pre relevantný sektor a problém vhodnejšie uprednostniť právne predpisy, alebo či by sa mali zvážiť iné možnosti ako koregulácia alebo samoregulácia. Okrem toho skúsenosti ukázali, že pri poskytovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov môžu hrať dôležitú úlohu tak koregulačné, ako aj samoregulačné nástroje implementované v zhode s rozličnými právnymi tradíciami členských štátov. Opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov verejného záujmu vo vznikajúcom sektore audiovizuálnych mediálnych služieb budú účinnejšie, ak sa prijmú za aktívnej podpory samotných poskytovateľov služieb. Samoregulácia preto predstavuje druh dobrovoľnej iniciatívy, ktorá umožňuje hospodárskym subjektom, sociálnym partnerom, mimovládnym organizáciám alebo združeniam prijímať spoločné usmernenia medzi sebou a pre seba. Členské štáty by mali v súlade so svojimi rozdielnymi právnymi tradíciami uznať účinnú úlohu, ktorú môže hrať efektívna samoregulácia ako doplnok právnych predpisov a existujúcich súdnych a/alebo administratívnych mechanizmov, a jej užitočný prínos k dosiahnutiu cieľov tejto smernice. No hoci samoregulácia môže predstavovať doplnkovú metódu vykonávania určitých ustanovení tejto smernice, nemôže nahradiť povinnosť vnútroštátneho zákonodarcu. Koregulácia vo svojej minimálnej podobe poskytuje "právne spojenie" medzi samoreguláciou a vnútroštátnym zákonodarcom v súlade s právnymi tradíciami členských štátov.

(39)  Všeobecný pojem koregulácie obsahuje regulačné nástroje, ktoré sa opierajú o spoluprácu štátnych orgánov a samoregulačných orgánov a na vnútroštátnej úrovni majú rozličné označenie a odlišnú štruktúru. Konkrétna forma týchto nástrojov odráža špecifické tradície mediálnej regulácie v jednotlivých členských štátoch. Systémy koregulácie majú spoločné to, že úlohy a ciele, ktoré boli pôvodne doménou štátu, sa dosahujú v spolupráci s aktérmi, ktorých sa regulácia týka. Účastníci na základe štátneho poverenia alebo splnomocnenia musia sami zabezpečiť dosiahnutie regulačného cieľa. Základom zostáva štátny právny rámec, ktorý stanovuje predpisy v oblasti obsahu, organizácie a postupov. Na základe toho vytvárajú zúčastnené strany ďalšie kritériá, pravidlá a nástroje, ktorých dodržiavanie sami kontrolujú. Takto definovaná samoregulácia umožňuje využívanie odborných znalostí priamo na administratívne úlohy a vyhýbanie sa byrokratickým postupom. Je nevyhnutné, aby sa všetci alebo aspoň najvplyvnejší aktéri podieľali na systéme alebo ho uznávali. Koregulácia funguje pri kombinovaní predpisov pre zainteresované strany s možnosťami štátu zasiahnuť v prípade, že sa predpisy neplnia.

(40)  Prevádzkovatelia vysielania môžu získať výhradné práva na zábavu týkajúce sa udalostí verejného záujmu. Je však dôležité podporovať pluralizmus rozmanitosťou výroby spravodajstva a programov v rámci celej Európskej únie a dodržiavať zásady uznané v článku 11 Charty základných práv Európskej únie.

(41)  Preto s cieľom zabezpečiť základnú slobodu prijímania informácií a plnú a riadnu ochranu záujmov divákov v Európskej únii, musia tí, ktorí uplatňujú výhradné práva na udalosť vysokého verejného záujmu uznať ostatným prevádzkovateľom vysielania a sprostredkovateľom, pokiaľ konajú v záujme prevádzkovateľa vysielania, právo na zaradenie krátkych výťahov do všeobecných spravodajských programov za spravodlivých, rozumných a nediskriminujúcich podmienok pri patričnom zohľadnení výhradných práv. Takéto podmienky by sa mali oznámiť s istým predstihom pred udalosťou verejného záujmu, aby ostatní mali dostatok času na uplatnenie takéhoto práva. Vo všeobecnosti by takéto krátke výňatky nemali: presiahnuť 90 sekúnd; byť vysielané pred skončením udalosti alebo v prípade športových udalostí pred skončením hry v daný deň, a to podľa toho, čo nastane skôr; byť vysielané neskôr ako 36 hodín od skončenia udalosti; byť použité na vytváranie verejného archívu; vynechať logo alebo iné označenie hlavného vysielateľa; ani byť použité rovnakým poskytovateľom mediálnych služieb v nelineárnych službách, ktoré sú iné ako služby ponúknuté v priamom prenose alebo zo záznamu. Právo na cezhraničný prístup k spravodajstvu by sa malo uplatňovať iba v nevyhnutnom prípade; ak teda v tom istom členskom štáte získal výhradné práva na príslušnú udalosť iný vysielateľ, prístup si treba vyžiadať od neho. Príslušné právne predpisy pre celoeurópskych vysielateľov sú predpisy členského štátu, v ktorom sa udalosť uskutočňuje.

(42)  Mediálna gramotnosť znamená schopnosti, znalosti a chápanie spotrebiteľov pre účinné využívanie médií. Mediálne gramotní ľudia budú schopní rozhodovať sa na základe informácií, rozumieť povahe obsahu a služieb, využívať celú škálu príležitostí, ktoré ponúkajú nové komunikačné technológie, a lepšie chrániť seba a svoje rodiny pred škodlivým alebo urážlivým materiálom. Je preto mimoriadne dôležité, aby členské štáty a vnútroštátne regulačné orgány aktívne podporovali rozvoj mediálnej gramotnosti vo všetkých vrstvách spoločnosti a aby pravidelne uskutočňovali výskum s cieľom monitorovať tieto vrstvy a upraviť svoj prístup k regulácii obsahu.

(43)  Nelineárne služby sa líšia od lineárnych služieb z hľadiska výberu a ovládania pre používateľa a z hľadiska ich vplyvu na spoločnosť(19). Uvedené odlíšenie oprávňuje použitie miernejšej regulácie v prípade nelineárnych služieb, ktoré musia spĺňať len základné pravidlá ustanovené v článkoch 3c až 3h smernice 89/552/EHS.

(44)  Z dôvodu špecifickej povahy audiovizuálnych mediálnych služieb, najmä vplyvu týchto služieb na spôsob, akým si ľudia vytvárajú názory, je nevyhnutné, aby používatelia presne vedeli, kto je zodpovedný za obsah týchto služieb. Preto je dôležité, aby členské štáty zabezpečili používateľom prístup k informáciám o tom, ako sa uplatňuje redakčná zodpovednosť za obsah a kto ju nesie. Je na každom členskom štáte, aby rozhodol o praktických podrobnostiach spôsobu dosiahnutia tohto cieľa bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ďalšie relevantné právne ustanovenia Spoločenstva.

(45)  V súlade so zásadou proporcionality sú opatrenia ustanovené v tejto smernici striktne obmedzené na minimum potrebné na dosiahnutie cieľa riadneho fungovania vnútorného trhu. Ak je potrebné konanie na úrovni Spoločenstva a s cieľom zabezpečiť oblasť, ktorá je skutočne bez vnútorných hraníc, čo sa týka audiovizuálnych mediálnych služieb, musí smernica 89/552/EHS podporiť vysokú úroveň ochrany cieľov všeobecného záujmu, najmä ochrany neplnoletých osôb, práv osôb s postihnutím a ľudskej dôstojnosti.

(46)  Škodlivý obsah a správanie v audiovizuálnych mediálnych službách zostávajú naďalej problémom pre právnikov, priemysel a rodičov. V tejto súvislosti sa zdá nevyhnutné vzdelávať nielen deti, ale aj ich rodičov, učiteľov a vychovávateľov, aby čo najlepšie využívali všetky komunikačné médiá, najmä audiovizuálne mediálne služby, bez ohľadu na to, ako sa poskytujú. Preto je potrebné, aby sa vo všetkých audiovizuálnych mediálnych službách a v audiovizuálnych komerčných oznamoch, reklame, telenákupe, sponzorstve, umiestňovaní produktov a vo všetkých ostatných technicky možných komunikačných prostriedkoch zaviedli pravidlá na ochranu fyzického, mentálneho a morálneho vývoja neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti.

(47)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich príslušné vnútroštátne učebné osnovy a kurzy ďalšieho vzdelávania poskytovali kritické hodnotenie médií.

(48)  Opatrenia prijaté na ochranu neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti musia byť starostlivo vyvážené so základným právom na slobodu prejavu ustanoveným v Charte základných práv Európskej únie. Cieľom týchto opatrení by však malo byť zabezpečenie primeranej úrovne ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti, najmä so zreteľom na nelineárne služby, prostredníctvom povinnosti jasne upozorniť na osobitnú povahu určitých programov pred ich vysielaním a v súlade s článkom 1 Charty základných práv Európskej únie, v ktorom sa uznáva, že ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná a že sa musí rešpektovať a chrániť, ako aj s článkom 24 Charty, v ktorom sa uvádza, že deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, aká je potrebná pre ich blaho, a že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

(49)  Neplnoleté, zraniteľné a zdravotne postihnuté osoby, vrátane duševne postihnutých osôb, môžu byť obzvlášť oslabené a psychicky alebo psychologicky vyvedené z rovnováhy a rozrušené programami, v ktorých sa objavujú scény slovného, fyzického alebo morálneho násilia alebo scény, ktoré urážajú ľudskú dôstojnosť alebo podnecujú rasovú nenávisť alebo akúkoľvek inú formu diskriminácie. Keďže jedným z cieľov tejto smernice je celková ochrana týchto osôb, členské štáty sa dôrazne vyzývajú, aby poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb pripomínali túto prvoradú potrebu a aby od nich žiadali jasné informovanie o zvláštnej povahe takých programov pred ich vysielaním.

(50)  Žiadne z ustanovení tejto smernice, ktoré sa vzťahuje na ochranu neplnoletých osôb a verejného poriadku, bezpodmienečne nevyžaduje, aby sa príslušné opatrenia uskutočnili formou akejkoľvek predbežnej kontroly audiovizuálnych mediálnych služieb.

(51)  Článok 151 ods. 4 zmluvy vyžaduje, aby Spoločenstvo pri svojich činnostiach podľa iných ustanovení zmluvy zohľadňovalo kultúrne aspekty. Mala by sa najmä rešpektovať a podporovať rozmanitosť kultúr a jazykov Spoločenstva a tiež podporovať vzájomné porozumenie.

(52)  Nelineárne audiovizuálne mediálne služby majú potenciál čiastočne nahradiť lineárne služby. Preto by mali, kde je to možné, podporovať produkciu a distribúciu európskych diel a tak aktívne prispievať k podpore kultúrnej rozmanitosti. Takáto podpora európskych diel by mohla mať napríklad podobu minimálneho podielu európskych diel úmerného hospodárskemu výkonu, minimálneho podielu európskych diel v katalógoch videozáznamov na požiadanie alebo atraktívnej prezentácie európskych diel v elektronických programových sprievodcoch. Bude dôležité pravidelne preskúmavať uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa podpory európskych diel audiovizuálnymi mediálnymi službami. V rámci hlásení stanovených v článku 3f ods. 3 smernice 89/552/EHS členské štáty zohľadnia predovšetkým finančné príspevky takýchto služieb na výrobu európskych diel a nadobúdanie práv na ne, podiel európskych diel v katalógu audiovizuálnych mediálnych služieb, ako aj podiel na skutočnej zákazníckej spotrebe európskych diel. Tieto správy by mali tiež primerane zohľadňovať diela nezávislých producentov.

(53)  Osoby, ktoré iba zhromažďujú alebo vysielajú audiovizuálne mediálne služby alebo ponúkajú na predaj balíky takýchto služieb, za ktoré nemajú žiadnu redakčnú zodpovednosť, by sa nemali považovať za poskytovateľov mediálnych služieb. Samotné zhromažďovanie, vysielanie alebo ďalší predaj obsahu vysielania, za ktoré zúčastnené strany nenesú žiadnu redakčnú zodpovednosť, nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(54)  Pri vykonávaní ustanovení článku 4 smernice 89/552/EHS v zmenenom a doplnenom znení by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia, aby prevádzkovateľom vysielania dali podnet na zaradenie primeraného podielu koprodukčných európskych diel alebo európskych diel nie domáceho pôvodu.

(55)  Poskytovatelia mediálnych služieb by tiež mali do svojich služieb zahrnúť diela nezávislých výrobcov pri súčasnom zachovaní práv, ktoré súvisia s opakovaným vysielaním takýchto diel a spravodlivého rozdelenia prispievateľských práv.

(56)  Je dôležité zabezpečiť, aby sa kinematografické diela vysielali v rámci časových intervalov dohodnutých medzi majiteľmi práv a poskytovateľmi audiovizuálnych mediálnych služieb.

(57)  Dostupnosť nelineárnych služieb zvyšuje možnosť výberu spotrebiteľa. Členské štáty by preto mali vo svojich vnútroštátnych študijných programoch a ďalších vzdelávacích kurzoch zabezpečiť dostatočnú výučbu o dôležitom využití médií s cieľom vyhnúť sa potrebe zavedenia podrobných pravidiel spravovania audiovizuálnych komerčných oznámení. Podrobné pravidlá upravujúce audiovizuálne komerčné oznámenia pre nelineárne služby sa takto javia neopodstatnené a nedávajú zmysel ani z technického hľadiska. Napriek tomu všetky audiovizuálne komerčné oznámenia by mali dodržiavať nielen pravidlá identifikácie, ale aj základný stupeň kvalitatívnych pravidiel, aby sa splnili ciele jasného verejného záujmu.

(58)  Právo na vyjadrenie je mimoriadne vhodným právnym opatrením v on-line prostredí, pretože napadnuté informácie možno okamžite opraviť. Toto právo by sa však malo uplatniť v primeranej dobe po prijatí žiadosti, v primeranom čase a primeraným spôsobom z hľadiska konkrétneho programu, na ktorý sa žiadosť vzťahuje. Vyjadreniu treba prisúdiť rovnaký význam ako napadnutým informáciám, aby zasiahlo ten istý okruh používateľov s rovnakým účinkom.

(59)  Ako Komisia uznala vo svojom výkladovom oznámení o istých aspektoch ustanovení o reklame v smernici o televízii bez hraníc(20), rozvoj nových reklamných techník a inovácie marketingu vytvorili nové účinné príležitosti pre komerčné oznámenia v tradičných vysielacích službách, ktoré im potenciálne umožňujú lepšiu súťaž za rovnakých podmienok, aké prinášajú inovácie v oblasti služieb na požiadanie. Toto interpretačné oznámenie zostáva v platnosti do tej miery, že odkazuje na ustanovenia smernice 89/552/EHS, ktorých sa nedotkne táto smernica.

(60)  Komerčný a technický rozvoj dáva používateľom audiovizuálnych mediálnych služieb väčší výber a väčšiu zodpovednosť. Aby sa zachovala proporcionalita s cieľmi verejného záujmu, smernica musí pripustiť istý stupeň flexibility vzhľadom na lineárne audiovizuálne mediálne služby: zásada oddeľovania by sa mala obmedziť na reklamu a telenákup, umiestňovanie produktov by sa malo za istých okolností v určitých prípadoch na základe schváleného zoznamu povoliť a mali by sa zrušiť niektoré kvantitatívne reštrikcie. Ak však ide o skryté umiestňovanie produktov, malo by sa zakázať. Zásada oddeľovania by nemala brániť používaniu nových reklamných techník.

(61)  Je potrebné zabezpečiť súlad medzi touto smernicou a platnými právnymi predpismi Spoločenstva. Preto v prípade rozporu medzi ustanoveniami tejto smernice a ustanovením iného právneho predpisu Spoločenstva, ktorým sa riadia osobitné aspekty prístupu k činnosti audiovizuálnych mediálnych služieb alebo ich vykonávania, by sa mali uplatňovať ustanovenia tejto smernice. Táto smernica teda dopĺňa acquis Spoločenstva. Okrem praktík pokrytých súčasnou smernicou, smernica 2005/29/ES(21) sa teda vzťahuje na nečestné obchodné postupy, ako sú zavádzajúce a agresívne postupy, ktoré sa vyskytujú v audiovizuálnych mediálnych službách. Navyše keďže smernicou 2003/33/ES(22), ktorá zakazuje reklamu a sponzorstvo pri cigaretách a iných tabakových výrobkoch v tlačených médiách, službách informačnej spoločnosti a rozhlasovom vysielaní, nie je smernica 89/552/EHS dotknutá z hľadiska špeciálnej charakteristiky audiovizuálnych mediálnych služieb, vzťah medzi smernicou 2003/33/ES a smernicou 89/552/EHS by mal zostať rovnaký aj po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Článok 88 ods. 1 smernice 2001/83/ES(23), ktorý zakazuje reklamu pre širokú verejnosť na isté lieky, sa uplatňuje, ako je stanovené v odseku 5 uvedeného článku, bez toho, aby bol dotknutý článok 14 smernice 89/552/EHS; vzťah medzi smernicou 2001/83/ES a smernicou 89/552/EHS by mal zostať rovnaký aj po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Táto smernica sa ďalej uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach na potravinách(24).

(62)  Vzhľadom na častejšie používanie nových technológií, ako napríklad osobných videorekordérov, a väčšie možnosti výberu kanálov už podrobné nariadenie týkajúce sa vkladania reklamných spotov s cieľom ochrany divákov nie je opodstatnené. Táto smernica ponecháva prevádzkovateľovi vysielania pružnosť s ohľadom na vkladanie takej reklamy, ktorá neprimerane neovplyvňujue integritu programov.

(63)  Táto smernica má zabezpečiť špecifický charakter európskeho televízneho prostredia. Reklamy a telenákup sa môžu zaraďovať počas programov iba takým spôsobom, aby nedošlo k narušeniu celistvosti a hodnoty daného programu vzhľadom na prirodzené prestávky a trvanie a povahu programu a k ohrozeniu práv oprávnených majiteľov.

(64)  Obmedzenie množstva reklamy prípustného na jeden deň bolo z veľkej časti teoretické. Dôležitejší je limit v rámci hodiny, pretože sa uplatňuje aj v najexponovanejšom čase (prime time). Preto by sa denný limit mal zrušiť, kým hodinový limit pre reklamné spoty a spoty televíznej ponuky tovaru (telenákup) by sa mal zachovať. Ani kvantitatívne obmedzenia času dostupného pre kanály televíznej ponuky tovaru (telenákup) a reklamné kanály už nie je opodstatnené vzhľadom na nárast možností výberu spotrebiteľa. Obmedzenie reklamy na 20 % v rámci každej hodiny zostáva uplatniteľné s výnimkou časovo náročnejších foriem reklamy, ako sú televízne propagačné akcie (telepromotions) a okná televíznej ponuky tovaru (telenákup), ktoré si vyžadujú viac času vzhľadom na ich charakter a metódu prezentácie(25).

(65)  Praktiky skrytej reklamy táto smernica zakazuje pre jej negatívny vplyv na spotrebiteľov. Zákaz skrytej reklamy nezahŕňa legitímne umiestňovanie produktov v rámci tejto smernice.

(66)  Umiestňovanie produktov je realitou v kinematografických dielach aj v audiovizuálnych dielach vyrobených pre televíziu, ale členské štáty regulujú túto prax rozlične. Aby sa vytvorili rovnaké podmienky a zlepšila sa tak konkurencieschopnosť európskeho mediálneho priemyslu, je potrebné prijať pravidlá pre umiestňovanie produktov. Bolo by užitočné mať schválený zoznam, ktorý povoľuje umiestnenie produktu pri typoch obsahu, ktorých hlavnou funkciou nie je ovplyvňovanie mienky, a v prípadoch, kde je poskytovaná zanedbateľná protihodnota alebo kde nie je poskytovaná žiadna protihodnota. Definícia umiestňovania produktov zahŕňa každú formu audiovizuálneho komerčného oznámenia tvorenú včlenením produktu, služby či príslušnej obchodnej značky alebo zmienky o nich do programu, zvyčajne výmenou za platbu alebo za podobnú náhradu. Môže zahŕňať umiestnenie služieb alebo predmetov s peňažnou hodnotou určitej osobe, na nákup ktorých by ináč príjemca musel použiť svoje vlastné finančné, osobné alebo materiálne zdroje. Umiestnenie produktu podlieha rovnakým kvalitatívnym pravidlám a obmedzeniam, aké platia pre reklamu. Navyše by malo spĺňať osobitné požiadavky. Redakčná zodpovednosť a nezávislosť poskytovateľa mediálnych služieb nesmie byť ohrozená. Najmä spôsob, akým je produkt zaradený do programu, nesmie vyvolať dojem, že tento produkt má podporu programu alebo jeho moderátorov. Navyše produkt sa nesmie nadmerne zdôrazňovať, čo znamená zdôraznenie, ktoré nie je odôvodnené redakčnými požiadavkami programu ani potrebou prepožičania autentickosti. Nadmerné zdôraznenie môže takisto znamenať opakovaný výskyt predmetných obchodných značiek, tovaru alebo služieb alebo spôsob, akým sa zdôrazňujú. Je potrebné zohľadniť aj obsahovú stránku programu, do ktorého má byť produkt umiestnený.

(67)  Výrobná pomoc je zmienka alebo predstavenie tovarov alebo služieb z redakčných dôvodov bez odmeny alebo podobnej protihodnoty. S cieľom vymedziť rozdiel medzi výrobnou pomocou a umiestňovaním výrobkov v zmysle tejto smernice by sa mal objasniť právny rámec na použitie odkazu na výrobok, ktorý je povolený vo všetkých programových formátoch.

(68)  O neprimerané uprednostňovanie ide vtedy, keď sa opakovaná informácia o značke, tovare alebo službe alebo spôsob jej podania nadmerne zdôrazňuje v kontexte výrobnej pomoci alebo umiestňovania produktov, a to najmä vzhľadom na obsah programov, v ktorých sa objavujú.

(69)  Regulátori by mali byť nezávislí od národných vlád, ako aj od poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb, aby mohli vykonávať svoju prácu nestranne a transparentne a prispievať k pluralizmu. Zabezpečenie správneho uplatňovania tejto smernice vyžaduje úzku spoluprácu medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a Komisiou. Obdobne úzka spolupráca medzi členskými štátmi a regulačnými orgánmi členských štátov je potrebná najmä pokiaľ ide o vplyv, ktorý by vysielatelia usadení v jednom členskom štáte mohli mať v druhom členskom štáte. Tam, kde licenčné konanie prebieha podľa vnútroštátneho práva a pokiaľ je dotknutý viac ako jeden štát, je žiaduce, aby sa nadviazanie kontaktov medzi príslušnými orgánmi uskutočnilo ešte pred pridelením licencií. Táto spolupráca by sa mala vzťahovať na všetky oblasti, ktoré koordinuje smernica 89/552/EHS a najmä jej články 2, 2a a 3.

(70)  Kultúrna rozmanitosť, sloboda prejavu a pluralita médií sú dôležitými prvkami európskeho audiovizuálneho odvetvia, a sú preto nenahraditeľnými predpokladmi demokracie a rozmanitosti.

(71)  Právo osôb so zdravotným postihnutím, starších ľudí a štátnych príslušníkov krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, a ktorých materinský jazyk je iný ako jazyk ich hostiteľskej krajiny, na účasť na sociálnom a kultúrnom živote spoločnosti v súlade s článkom 25 a 26 Charty základných práv Európskej únie je neoddeliteľne spojené s poskytovaním dostupných audiovizuálnych a mediálnych služieb. Dostupnosť audiovizuálnych mediálnych služieb zahŕňa, ale neobmedzuje sa na znakovú reč, titulky, zvukový opis obrazov, zvukový opis a ľahko zrozumiteľnú navigáciu možností výberu (menu),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 89/552/EHS sa mení a dopĺňa takto:

(1)  Názov sa nahrádza takto:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)

(2)  Článok 1 sa nahrádza takto:

Článok 1

3)   článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

d)  Odsek 4 sa nahrádza takto:

4.  "4. Poskytovatelia mediálnych služieb, na ktorých sa nedajú uplatniť ustanovenia odseku 3, sa považujú za poskytovateľov spadajúcich pod právomoc členského štátu v nasledovných prípadoch:

e)  V odseku 5 sa výraz "prevádzkovateľ vysielania" nahrádza výrazom "poskytovateľ mediálnych služieb" a "Článok 52" sa nahrádza nadpisom "Článok 43".

f)  Odsek 6 sa nahrádza takto:

6.  "6. Táto smernica sa nevzťahuje na audiovizuálne mediálne služby, ktoré pomocou štandardného vybavenia spotrebiteľa neprijíma priamo alebo nepriamo verejnosť jedného alebo viacerých členských štátov."

(4)  Článok 2a sa nahrádza takto:

Článok 2a

1.  Členské štáty zabezpečia voľný príjem a neobmedzia retransmisiu audiovizuálnych mediálnych služieb z iných členských štátov na svoje územie z dôvodov, ktoré patria do oblasti koordinovanej touto smernicou.

2.  Členské štáty sa môžu dočasne odchýliť od odseku 1 za týchto podmienok:

3.  V prípade služieb na požiadanie môžu členské štáty v naliehavých prípadoch dočasne prijať opatrenia na udelenie odchýlky z odseku 1 bez toho, aby spĺňali podmienky stanovené v odseku 2 písm. b), c) a d). V takom prípade sa opatrenia čo najskôr oznámia Komisii a členskému štátu, v ktorom je poskytovateľ mediálnej služby usadený, spolu s uvedením dôvodov, prečo členský štát pokladá daný prípad za naliehavý.

4.  Komisia v priebehu dvoch mesiacov po oznámení opatrení, ktoré prijal dotknutý členský štát, rozhodne o tom, či sú opatrenia v súlade s právom Spoločenstva. Ak rozhodne, že nie sú v súlade, požiada daný členský štát, aby príslušné opatrenia bezodkladne zrušil.

5.  Odsekom 2 nie je dotknuté uplatňovanie akéhokoľvek postupu, opravného prostriedku alebo sankcie vzťahujúce sa na príslušné porušenia v členskom štáte, ktorého právomoc sa vzťahuje na príslušného poskytovateľa mediálnej služby."

(5)  Článok 3 sa nahrádza takto:

Článok 3

1.  Členské štáty majú naďalej možnosť požadovať od poskytovateľov mediálnych služieb spadajúcich pod ich právomoc, aby vyhoveli podrobnejším alebo prísnejším pravidlám v oblastiach pôsobnosti tejto smernice za predpokladu, že takéto pravidlá sú v súlade s právom Spoločenstva a nenarúšajú hospodársku súťaž.

2.  V prípade, že členský štát:

3.  Ak sa prvý členský štát domnieva, že:

Tieto opatrenia musia byť objektívne potrebné, uplatňované nediskriminačným spôsobom, vhodné na dosiahnutie cieľov, ktoré sledujú, a nesmú prekračovať rámec potrebný na ich dosiahnutie.

4.  Členský štát môže prijať opatrenia podľa odseku 3 iba vtedy, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

5.  Komisia prijme rozhodnutie do troch mesiacov po oznámení podľa odseku 4 písm. a). Ak Komisia rozhodne, že opatrenia nie sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, príslušný členský štát sa zdrží prijatia navrhovaných opatrení.

6.  Členské štáty zabezpečia vhodnými prostriedkami v rámci svojich právnych predpisov, aby sa poskytovatelia mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, účinne prispôsobili ustanoveniam tejto smernice.

7.  Členské štáty podporia samoregulačné a/alebo koregulačné režimy na vnútroštátnej úrovni koordinovaných touto smernicou. Tieto režimy musia byť všeobecne prijaté hlavnými zainteresovanými stranami v príslušnom členskom štáte a musia poskytovať možnosť účinného vynucovania.

8.  Ak sa ustanovenia tejto smernice dostanú do rozporu s ustanovením iného predpisu Spoločenstva, ktorým sa riadi prístup k akejkoľvek činnosti týkajúcej sa audiovizuálnych mediálnych služieb, alebo výkon takejto činnosti, uplatnia sa ustanovenia tejto smernice.

9.  Členské štáty primeranými prostriedkami podporujú rozvoj mediálnej gramotnosti spotrebiteľov.

(6)  Vkladajú sa tieto články 3b až 3l:

Článok 3b

1.  V súlade so zásadou slobodného prístupu k informáciám zakotvenou najmä v článku 11 Charty základných práv Európskej únie, bez toho, aby boli dotknuté existujúce zmluvné dohody medzi vysielateľmi a bez obmedzenia výlučných práv, každý členský štát zabezpečí, aby prevádzkovateľom vysielania usadeným v iných členských štátoch prevádzkovatelia vysielania spadajúci pod ich právomoc neodpierali prístup pre potreby krátkeho spravodajstva vrátane spravodajstva určeného pre celoeurópskych vysielateľov k udalostiam, ktoré vyvolávajú vysoký záujem verejnosti, na spravodlivom, primeranom a nediskriminujúcom základe. Vysielatelia poskytujúci takýto prístup má nárok na primeranú náhradu vzniknutých technických nákladov.

2.  Vysielatelia môžu voľne vyberať krátke sekvencie zo signálu primárneho vysielateľa, pričom musia prinajmenšom uviesť svoj zdroj Tieto sekvencie sa použijú výlučne na všeobecné spravodajské programy.

3.  Ustanovenia tohto článku platia bez ohľadu na povinnosť jednotlivých vysielateľov dodržiavať autorské práva vrátane smernice 2001/29/ES(26) a/ alebo Medzinárodného dohovoru na ochranu výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií, uzatvoreného v Ríme 26. októbra 1961, a Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel z 9. septembera1886 v znení zmien a doplnení.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa vymedzili formy a spôsoby použitia takýchto krátkych výňatkov, konkrétne ich maximálna dĺžka, časové obmedzenie týkajúce sa ich vysielania a požiadavky na identifikáciu prevádzkovateľa vysielania.

5.  Vysielatelia môžu v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu získať prístup k danej udalosti na účely vysielania.

Článok 3c

Článok 3d

1.  Členské štáty zabezpečia primeranými prostriedkami, že audiovizuálne mediálne služby spadajúce pod ich právomoc nebudú sprístupnené takým spôsobom, ktorý by mohol vážne poškodiť telesný, duševný alebo mravný vývoj neplnoletých osôb. Tento článok sa vzťahuje hlavne na programy, ktoré obsahujú pornografiu alebo bezdôvodné násilie. Komisia a členské štáty by mali nabádať príslušné zúčastnené strany v mediálnom sektore s cieľom presadzovať spoločný systém označovania, posudzovania a filtrovania v rámci celého Spoločenstva ako ďalšie opatrenie na ochranu neplnoletých osôb. Členské štáty podporia opatrenia umožňujúce rodičom a ostatným osobám zodpovedným za starostlivosť väčšiu kontrolu nad programami, ktoré obsahujú pornografiu a bezdôvodné násilie.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb spadajúci pod ich právomoc zabezpečili systémy, ktoré vyfiltrujú programy, ktoré môžu byť škodlivé pre telesný, duševný a morálny vývoj neplnoletých osôb a aby informovali používateľov o ich existencii.

3.  Komisia a členské štáty nabádajú poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb, regulačné orgány a všetky zainteresované strany k tomu, aby zvážili technickú a právnu uskutočniteľnosť vývoja harmonizovaného označovania obsahu, umožňujúceho lepšie filtrovanie a klasifikáciu pri zdroji, bez ohľadu na používanú platformu a s cieľom poskytnúť väčšiu ochranu neplnoletým osobám.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb spadajúci pod ich právomoc v žiadnom prípade nevysielali detskú pornografiu, a to pod hrozbou administratívnych sankcií a/alebo trestného stíhania.

5.  Členské štáty vyzývajú poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb, aby podporovali informačné kampane na predchádzanie násilia na ženách a deťoch, podľa možnosti v spolupráci s verejnými alebo súkromnými združeniami a subjektmi z tejto oblasti.

Článok 3e

Členské štáty primeranými prostriedkami zabezpečia, aby audiovizuálne mediálne služby a audiovizuálne komerčné oznámenia poskytované poskytovateľmi spadajúcimi pod ich právomoc neobsahovali nijaké podnecovanie nenávisti na základe pohlavia, rasy, etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, zdravotnej nespôsobilosti, veku alebo sexuálnej orientácie alebo aby akýmkoľvek iným spôsobom urážali ľudskú dôstojnosť.

Článok 3f

1.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia mediálnych služieb spadajúci pod ich právomoc podporovali, kde je to možné a primeranými prostriedkami, a s náležitým ohľadom na rozličné prostriedky distribúcie, rozvoj, výrobu európskych diel a prístup k nim v zmysle článku 6. Pri nelineárnych audiovizuálnych mediálnych službách by podpora a presadzovanie mohli mať podobu minimálneho počtu európskych diel úmerného hospodárskemu výsledku, minimálneho podielu európskych diel a európskych diel vytvorených producentmi, ktorí sú nezávislí od vysielateľov v katalógoch "videa na požiadanie" alebo príťažlivej prezentácie európskych diel a diel vytvorených takýmito nezávislými producentmi v elektronických programových sprievodcoch.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia mediálnych služieb spadajúci pod ich právomoc nevysielali kinematografické diela mimo časových intervalov dohodnutých s majiteľmi práv.

3.  Členské štáty oznámia Komisii, najneskôr koncom štvrtého roka po prijatí tejto smernice a potom vždy po uplynutí ďalších troch rokov, ako realizovali opatrenia stanovené v článku 1.

4.  Komisia na základe informácií poskytnutých členskými štátmi a na základe nezávislej štúdie podá Európskemu parlamentu a Rade každé tri roky správu o uplatňovaní odseku 1, zohľadňujúcu vývoj trhu, technologický rozvoj a ciele v oblasti kultúrnej rozmanitosti.

Článok 3g

c)   audiovizuálne komerčné oznamy nesmú používať podprahové vnímanie. V súvislosti s tým nesmie hlasitosť reklamy, ako aj programov či sekvencií, ktoré jej predchádzajú alebo nasledujú po nej, presiahnuť priemernú hlasitosť ostatných častí programovej služby. Za túto povinnosť zodpovedajú tak zadávatelia reklamy, ako aj vysielatelia, ktorí zaručia, že zadávatelia reklamy ju spĺňajú pri dodávaní svojho reklamného materiálu;

Článok 3h

1.  Audiovizuálne mediálne služby alebo programy, ktoré sú sponzorované, musia spĺňať nasledujúce požiadavky:

2.  Audiovizuálne mediálne služby alebo programy nesmú byť sponzorované podnikmi, ktorých hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet a iných tabakových výrobkov.

3.  Sponzorovanie audiovizuálnych mediálnych služieb alebo programov podnikmi, ktorých činnosti zahŕňajú výrobu alebo predaj liekov a lekárske ošetrenie, môže propagovať názov alebo dobré meno podniku, ale nesmie propagovať určité lieky alebo lekárske ošetrenia, ktoré sú dostupné iba na základe lekárskeho predpisu v členskom štáte, pod právomoc ktorého spadá poskytovateľ mediálnej služby.

4.  Správy a programy o aktuálnych udalostiach sa nesponzorujú.

Článok 3i

1.  Umiestňovanie produktov sa zakazuje. Najmä spravodajské programy a programy o súčasnom dianí, detské programy, dokumentárne filmy a poradenské programy nesmú obsahovať umiestňovanie produktov.

Integrácia produktov a umiestňovanie tém sa v zásade zakazujú.

2.  Ak však členské štáty rozhodnú inak, umiestňovanie produktov sa povoľuje v kinematografických dielach, filmoch a seriáloch vyrobených pre televíziu a športové vysielanie.

Povoľuje sa výrobná pomoc, keď nedošlo k žiadnej platbe, ale niektorý tovar či niektoré služby sa len poskytujú bez poplatkov s cieľom ich zaradenia do programu.

Divák je príslušnými prostriedkami informovaný o každej výrobnej pomoci.

3.  Programy v nijakom prípade neobsahujú umiestňovanie produktov ani výrobnú pomoc v prípade:

4.  Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa vzťahujú iba na programy vyrobené po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice požadovanom členskými štátmi.

Článok 3j

1.  Podiel krátkych reklamných foriem, ako sú reklamné spoty a spoty telenákupu v rámci príslušnej hodiny, neprekročí 20 %.

2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na oznamy, ktoré vysielateľ vykonáva v súvislosti so svojimi vlastnými programami a pomocnými produktmi, ktoré sa odvodzujú priamo od týchto programov, ani na sponzorské oznamy.

Článok 3k

1.  Členské štáty prijmú primerané opatrenia s cieľom postupne zabezpečiť, že audiovizuálne mediálne služby, ktoré patria do ich právomoci, budú prístupné osobám so zrakovým a sluchovým postihnutím.

2.  Najneskôr od ...* a potom každé dva roky predkladajú členské štáty Komisii vnútroštátnu správu o uplatňovaní tohto článku. Správa obsahuje predovšetkým štatistické údaje o pokroku pri dosahovaní cieľa dostupnosti uvedeného v odseku 1. Uvádza všetky prekážky a opatrenia, ktoré sú potrebné na ich prekonanie.

_____________

* Tri roky odo dňa prijatia tejto smernice.

Článok 3l

1.  Bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia občianskeho práva, administratívne alebo trestné ustanovenia prijaté členskými štátmi, každá fyzická alebo právnická osoba, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť, ktorej zákonné práva týkajúce sa najmä, ale nielen, dobrej povesti a dobrého mena boli napadnuté na základe nepravdivého vyhlásenia v nejakej audiovizuálnej mediálnej službe, má právo na odpoveď alebo primeraný opravný prostriedok.

2.  Právo na odpoveď alebo zodpovedajúce opravné prostriedky existujú vo vzťahu ku všetkým poskytovateľom mediálnych služieb, ktoré spadajú pod jurisdikciu členského štátu.

3.  Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zavedenie tohto právo alebo týchto opatrení a určenie postupu, ktorý treba dodržať pri ich uplatňovaní. Dohliadajú najmä na to, aby lehota na uplatnenie práva na odpoveď alebo zodpovedajúcich opravných prostriedkov bola dostatočná, a aby boli vytvorené vhodné podmienky na uplatňovanie práva na odpoveď alebo zodpovedajúcich opravných prostriedkov fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v iných členských štátoch.

4.  Žiadosť o využitie práva na odpoveď alebo zodpovedajúcich opravných prostriedkov možno zamietnuť, ak je neoprávnená vzhľadom na podmienky uvedené v odseku 1, ak zahŕňa trestný čin, ak by jeho šírenie zaväzovalo poskytovateľa mediálnych služieb k občianskoprávnej zodpovednosti, alebo ak je v rozpore s dobrými mravmi.

5.  Členské štáty zaručujú, že spory týkajúce sa výkonu práva na odpoveď alebo primeraných opravných prostriedkov podliehajú súdnemu preskúmaniu.

6.  Právo na odpoveď nemá vplyv na iné spôsoby nápravy, ktoré majú k dispozícii osoby, ktorých právo na dôstojnosť, dobrú povesť, dobré meno alebo súkromie poskytovateľ mediálnej služby porušil.

(7)  V článku 5 sa dopĺňa tento odsek:

Členské štáty pri vymedzovaní pojmu "nezávislý výrobca" primerane zohľadnia tieto tri kritériá:

vlastníctvo a vlastnícke práva výrobného podniku; počet programov poskytovaných tomu istému vysielateľovi a vlastníctvo odvodených práv.

(8)  Článok 6 sa mení a dopĺňa takto:

a)   odsek 1 písm. c) sa nahrádza takto:

c) diela spoločne vyrobené v rámci dohôd týkajúcich sa audiovizuálneho sektora uzavretých medzi Európskym spoločenstvom a tretími krajinami a spĺňajúce podmienky definované v každej z týchto dohôd

b)   odsek 3 sa vypúšťa;

c)   odsek 4 sa stáva odsekom 3;

d)   odsek 5 sa vypúšťa.

(9)  Článok 7 sa vypúšťa.

(10)  Článok 10 sa nahrádza takto:

Článok 10

1.  Televízna reklama a telenákup sú jasne rozoznateľné a odlíšiteľné od redakčného obsahu. Bez toho, aby bolo dotknuté využívanie nových reklamných techník, je televízna reklama a telenákup celkom odlíšená od ostatných častí programovej služby, a to vizuálnymi a/alebo akustickými a/alebo priestorovými prostriedkami.

2.  Samostatné reklamné klipy a krátke televízne ponuky tovarov, okrem tých, ktoré sú v športových programoch, zostávajú výnimkou.

(11)  Článok 11 sa nahrádza takto:

Článok 11

1.  Reklamné spoty a spoty telenákupu možno zaradiť medzi programy. Reklamné spoty a spoty telenákupu možno tiež zaradiť do programov tak, aby neohrozili ich celistvosť, pričom sa zohľadní prirodzené prerušovania programu takým spôsobom, aby neboli poškodené práva oprávnených majiteľov.

2.  Vysielanie filmov vyrobených pre televíziu (okrem viacdielnych sérií, seriálov, ľahkých zábavných programov a dokumentárnych programov) kinematografických diel, detských programov a spravodajstva je možné prerušovať reklamou alebo telenákupom jedenkrát počas každého plánovaného časového úseku 30 minút.

Nijaké reklamy ani televíznu ponuku tovarov (telenákup) nemožno zaraďovať počas bohoslužieb.

(12)  Články 12 a 13 sa vypúšťajú.

(13)  Články 16 a 17 sa vypúšťajú.

(14)  Článok 18 sa nahrádza takto:

Článok 18

1.  Podiel krátkych reklamných foriem, ako sú reklamné spoty a spoty televíznych ponúk tovarov (teleshoppingu) v rámci príslušnej hodiny neprekročí 20 %.

2.  Odsek 1 sa nevzťahuje na oznamy, ktorými prevádzkovateľ vysielania propaguje svoje vlastné programy ani na telenákup, sponzorované programy či prípadné umiestňovanie produktov.

(15)  Článok 18a sa nahrádza takto:

Článok 18a

Okná audiovizuálnych komerčných oznamov, ako napr. telenákup, okná telenákupu a televízne propagačné akcie (telepromotions) sa ako také jasne identifikujú optickými a akustickými prostriedkami.

(16)  Článok 19 sa nahrádza takto:

Článok 19

Podmienky tejto smernice sa uplatňujú obdobne na televízne programy venované výlučne reklame a telenákupu, ako aj na televízne programy venované vlastnej propagácii, ktoré sú jasne rozoznateľné obrazovými a/alebo zvukovými prostriedkami. Kapitola 3, ako aj článok 11 (pravidlá vkladania) a článok 18 (trvanie reklamy a telenákupu) sa na tieto programy nevzťahujú.

(17)  Článok 19a sa vypúšťa.

(18)  Článok 20 sa nahrádza takto:

Článok 20

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 3, môžu členské štáty ustanoviť, s náležitým ohľadom na právne predpisy Spoločenstva, iné podmienky, ako sú tie, ktoré sú ustanovené v článku 11 ods. 2 a v článku 18, ak ide o televízne vysielania určené výlučne pre vnútroštátne územie, ktoré verejnosť v jednom členskom štáte alebo vo viacerých členských štátoch nemôže prijímať priamo ani nepriamo.

(19)  Článok 22 ods. 1 sa nahrádza takto:

1.  Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, že programy vysielané poskytovateľmi mediálnych služieb, ktorí spadajú do ich právomoci, neobsahujú nič, čo by vážne ohrozovalo telesný, duševný a mravný vývoj neplnoletých osôb, a to najmä programy, ktoré obsahujú pornografiu alebo nezmyselné násilie.

(20)  Články 22a a 22b sa nahrádzajú takto:

Článok 22a

1.  Členské štáty podporujú výrobu a programovú skladbu audiovizuálnych mediálnych služieb a programov, ktoré sú vhodné pre neplnoleté osoby a zamerané na zlepšenie ich vedomostí o komunikačných médiách.

2.  Cieľom týchto opatrení je uľahčiť rodičom, učiteľom a vychovávateľom výchovné kroky zamerané na budovanie povedomia o účinkoch programov, ktoré môžu neplnoleté osoby sledovať, a to prostredníctvom:

3.  Príslušné právne predpisy členských štátov ďalej vyžadujú, aby sa nové televízne prijímače vybavili technickým zariadením umožňujúcim odfiltrovať určité programy.

(21)  Článok 23a sa mení a dopĺňa takto:

V odseku 2 písm. e) sa výraz "služby televízneho vysielania" nahrádza výrazom "audiovizuálne mediálne služby".

(22)  Vkladajú sa tieto články 23b a 23c:

Článok 23b

1.  Členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi prijímajú vhodné opatrenia na zriaďovanie vnútroštátnych regulačných orgánov a inštitúcií s cieľom zaručiť ich nezávislosť, zabezpečiť v nich rovnaké zastúpenie žien a mužov a zabezpečiť nestranný a transparentný výkon ich právomocí.

2.  Členské štáty poverujú vnútroštátne regulačné orgány úlohou zabezpečiť, aby poskytovatelia mediálnych služieb dodržiavali ustanovenia tejto smernice, a to najmä tie, ktoré sa týkajú slobody prejavu, plurality médií, ľudskej dôstojnosti, zásady nediskriminácie a ochrany neplnoletých osôb, zraniteľných a zdravotne postihnutých osôb.

3.  Vnútroštátne regulačné subjekty musia užšie spolupracovať a poskytovať si navzájom, ako aj Komisii, informácie potrebné na uplatňovanie podmienok tejto smernice.

Článok 23c

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie pluralizmu informácií v sektore televízneho vysielania.

Členské štáty v súlade s právom Spoločenstva podporujú opatrenia, aby poskytovatelia mediálnych služieb, ktorí spadajú pod ich právomoc, odzrkadľovali ako celok potrebnú pluralitu príslušných hodnôt a možností v rámci ich spoločnosti, ktoré sú v súlade s Chartou základných práv Európskej únie.

(23)  Články 25 a 25a sa vypúšťajú.

(24)  Článok 26 sa nahrádza takto:

Článok 26

Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskeho hospodárskemu a sociálnemu výboru najneskôr do ...*, a potom každé dva roky správu o uplatňovaní tejto smernice v znení zmien a doplnení vrátane správ uvedených v článku 3f ods. 3 a v článku 3k ods. 2, a najmä ak ide o vykonávanie opatrení stanovených v článku 3f ods. 1, a podľa potreby podá ďalšie návrhy na jej prispôsobenie vývoju v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, najmä vzhľadom na najnovší technický rozvoj, konkurencieschopnosť sektoru a podporu kultúrnej rozmanitosti.

_______________________________

* Koniec piateho roka po prijatí tejto smernice.

Článok 2

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa")(27) sa týmto mení a dopĺňa takto:

V prílohe sa bod 4 nahrádza takto:

4.  Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania: články 3g až 3h a články 10 až 20 (Ú. v. EÚ L 298, 17.10.1989, s. 23). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/.../ES (Ú. v. EÚ ...).

Článok 3

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do ...(28). Bezodkladne oznámia Komisii znenie uvedených ustanovení a tabuľku vzájomných vzťahov medzi uvedenými ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament Za Radu

Predseda Predseda

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2006, s. 202. (3) Ú. v. EÚ C ... . (4) Pozícia Európskeho parlamentu z 13. decembra 2006. (5) Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23). Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES (Ú. v. ES L 202, 30.7.1997, s. 60). (6) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33. (7) Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1. (8) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 126. (9) Ú. v. EÚ ... . (10) Ú. v. EÚ ... . (11) COM(2003)0784. (12) KOM(2005)0229. (13) . Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 117. (14) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 453. (15) Vec C-56/96 VT4 Ltd/ Vlaamse Gemeenschap, Zb. 1997, s. I-03143, odsek 22; vec C-212/97 Centros Ltd/ Erhvervs-og Selskabsstyrelsen, Zb. 1999, s. I-01459; pozri aj vec C-11/95 Komisia/ Belgické kráľovstvo, Zb. 1996, s. I-04115, a vec C-14/96 Paul Denuit, Zb. 1997, s. I-02785. (16) Vec C-212/97 Centros Ltd/ Erhvervs-og Selskabsstyrelsen; vec C-33/74 Van Binsbergen/ Bestuur van de Bedrijfsvereniging voor de Metaalnijverheid, Zb. 1974, s. 1299; vec C-23/93 TV 10 SA/ Commissariaat voor de Media, Zb. 1994, s. I-04795, odsek 21. (17) Vec C-355/98 Komisia/Belgické kráľovtsvo, Zb. 2000, s. I-1221, odsek 28; vec C-348/96 Calfa, Zb. 1999, s. I-0011, odsek 23. (18) KOM(2005)0097. (19) Vec C-89/04 Mediakabel, Zb. 2005, s. I-4891. (20) Ú. v. EÚ C 102, 28.4.2004, s. 2. (21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ("smernica o nekalých obchodných praktikách") (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22). (22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/33/ES z 26. mája 2003 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 152, 20.6.2003, s. 16). (23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. EÚ L 311, 28.11.2001, s. 67). (24) Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9. (25) Vec Reti Televisive Italiane SpA (RTI) C-320/94, Radio Torre C-328/94, Rete A Srl C-329/94, Vallau Italiana Promomarket Srl C-337/94, Radio Italia Solo Musica Srl a iné C-338/94 a C-339/94 GETE Srl/ Ministero delle Poste e Telecomunicazioni, Zb. 1996, s. I-06471. (26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10). (27) Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené smernicou 2005/29/ES (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22). (28) * Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (KOM(2006)0091 – C6-0082/2006 – 2006/0033(COD))

P6_TA(2006)0560 A6-0385/2006

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0091)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 159 ods. 3 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0082/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozpočet (A6-0385/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. decembra 2006 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 159 ods. 3,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(3),

konajúci v súlade s postupom uvedeným v článku 251 zmluvy(4),

keďže:

(1)  Bez ohľadu na pozitívne účinky globalizácie na rast, zamestnanosť a prosperitu a na potrebu ďalej posilňovať európsku konkurencieschopnosť prostredníctvom štrukturálnych zmien môže globalizácia priniesť aj negatívne dôsledky pre najzraniteľnejších a najmenej kvalifikovaných pracovníkov v niektorých odvetviach. Je preto vhodné zriadiť Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (ďalej len "EGF"), prístupný všetkým členským štátom, prostredníctvom ktorého by Spoločenstvo preukázalo solidaritu s pracovníkmi, ktorí sú prepúšťaní pre zmeny v štruktúre svetového obchodu.

(2)  Je potrebné zachovať európske hodnoty a podporovať rozvoj spravodlivého vonkajšieho obchodu. Negatívne účinky globalizácie by sa mali v prvom rade riešiť dlhodobou, udržateľnou stratégiou Spoločenstva pre obchodnú politiku, zameranou na dosiahnutie vysokých sociálnych a ekologických noriem. Pomoc poskytovaná z EGF by mala byť dynamická a schopná prispôsobovať sa neustále sa meniacim a často nepredvídaným okolnostiam na trhu.

(3)  V rámci EGF by sa mala poskytovať špecifická jednorazová podpora na uľahčenie opätovného vstupu pracovníkov do zamestnania v oblastiach, sektoroch, na územiach alebo v regiónoch trhu práce, ktoré trpia šokom vyvolaným závažným narušením hospodárstva. EGF by mal podporovať podnikanie, a to napríklad prostredníctvom mikroúverov alebo pri vytváraní projektov spolupráce.

(4)  Opatrenia v rámci tohto nariadenia by sa mali stanoviť podľa prísnych intervenčných kritérií, ktoré sa týkajú rozsahu ekonomických zmien vyplývajúcich z presunutia výroby a ich vplyvu na daný sektor alebo geografickú oblasť, s cieľom zabezpečiť, aby sa finančný príspevok z EGF zameral na pracovníkov v najviac postihnutých regiónoch a hospodárskych odvetviach Spoločenstva. Takéto presunutie sa nemusí nutne sústreďovať len v jednom členskom štáte. Za týchto výnimočných okolností môžu preto členské štáty predkladať spoločné žiadosti o pomoc z EGF.

(5)  Aktivity EGF by mali byť vzájomne prepojené a zlučiteľné s inými politikami Spoločenstva a takisto v súlade s acquis, najmä s intervenciami štrukturálnych fondov, a zároveň by mali byť skutočným prínosom pre sociálne politiky Spoločenstva.

(6)  Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(5) (Medziinštitucionálna dohoda) je záväzná od 1. januára 2007 a jej bod 28 stanovuje rozpočtový rámec EGF.

(7)  Na osobitnú činnosť financovanú v rámci tohto nariadenia by sa nemala poskytnúť finančná pomoc z iných finančných nástrojov Spoločenstva. Potrebná je však koordinácia s existujúcimi alebo pripravovanými opatreniami na modernizáciu a reštrukturalizáciu v rámci regionálneho rozvoja, hoci táto koordinácia by nemala vyústiť do vytvorenia súbežných či dodatočných riadiacich štruktúr na činnosti financované z EGF.

(8)  Na uľahčenie vykonávania tohto nariadenia by výdavky mali byť oprávnené odo dňa, keď členský štát začína poskytovať personalizované služby príslušným pracovníkom. Vzhľadom na to, že je potrebná sústredená reakcia zameraná najmä na opätovný vstup do zamestnania, mal by sa stanoviť konečný termín použitia finančného príspevku v rámci EGF.

(9)  Členský štát by však mal zostať zodpovedný za vykonávanie finančného príspevku, ako aj za riadenie a kontrolu činností, ktoré sú finančne podporované Spoločenstvom, v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(6). Členský štát by mal preukázateľne odôvodniť použitie prijatého finančného príspevku.

(10)  Európske observatórium pre zmeny so sídlom v Dubline môže pomáhať Európskej komisii a dotknutému členskému štátu s kvalitatívnymi a kvantitatívnymi analýzami s cieľom pomôcť pri hodnotení žiadostí o pomoc z EGF.

(11)  Keďže ciele činnosti, ktorá sa má uskutočniť, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale vzhľadom na ich rozsah a dôsledky ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(12)  Keďže obdobie vykonávania EGF je prepojené s trvaním finančného rámca od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013, mala by byť podpora pre pracovníkov, ktorí sú prepúšťaní v dôsledku zmien v obchode, dostupná od 1. januára 2007,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  S cieľom stimulovať hospodársky rast a vytvoriť viac pracovných miest v Európskej únii sa týmto nariadením zriaďuje EGF, aby sa Spoločenstvu umožnilo poskytovať podporu pracovníkom, ktorí sú pre veľké štrukturálne zmeny v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie prepúšťaní, a to v prípade, keď tieto prepúšťania vo významnej miere nepriaznivo vplývajú na regionálnu alebo miestnu ekonomiku.

Obdobie uplatňovania je spojené s finančným rámcom pre obdobie od januára 2007 do decembra 2013.

2.  Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá fungovania EGF s cieľom uľahčiť opätovný vstup do zamestnania tým pracovníkom, ktorých sa týka prepúšťanie súvisiace s obchodom.

Článok 2

Intervenčné kritériá

c)   na malých trhoch práce alebo za výnimočných okolností riadne zdôvodnených príslušným členským štátom môže byť žiadosť o príspevok z EGF považovaná za prijateľnú, aj keď podmienky stanovené v pododsekoch a) a b) nie sú úplne splnené, ak prepustenie má závažný vplyv na zamestnanosť a miestne hospodárstvo. Celková suma príspevkov v prípade výnimočných okolností nesmie v žiadnom roku presiahnuť 15 % rozpočtu EGF.

Článok 3

Oprávnené činnosti

EGF nefinancuje pasívne opatrenia sociálnej ochrany.

EGF môže na základe podnetu členského štátu financovať prípravné, riadiace, informačno-propagačné a kontrolné činnosti so zreteľom na vykonávanie fondu.

Článok 4

Druh finančného príspevku

Komisia udeľuje finančný príspevok v podobe jednorazovej platby, ktorý sa vykonáva v rámci zdieľaného hospodárenia medzi členskými štátmi a Komisiou, v súlade s článkom 53 ods. 1 písm. b), ods. 5 a 6 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

Článok 5

Žiadosti

1.  Členské štáty predkladajú Komisii žiadosť o príspevok z EGF v lehote 10 týždňov odo dňa splnenia podmienok mobilizácie EGF, ktoré sú stanovené v článku 2. Členské štáty môžu žiadosť neskôr doplniť.

2.  Žiadosť obsahuje tieto informácie:

3.  So zreteľom na činnosti uskutočňované členským štátom, regiónmi, sociálnymi partnermi a príslušnými podnikmi na základe vnútroštátnych predpisov alebo kolektívnych zmlúv a s osobitnou pozornosťou venovanou činnostiam financovaným z Európskeho sociálneho fondu, ďalej len "ESF", informácie poskytnuté podľa odseku 2 zahŕňajú súhrnný opis činností uskutočňovaných a plánovaných národným orgánom a príslušnými podnikmi, vrátane odhadu nákladov na tieto činnosti.

4.  Dotknuté členské štáty poskytujú aj štatistické údaje a ďalšie informácie na najvhodnejšej teritoriálnej úrovni, ktoré Komisia potrebuje na posúdenie splnenia intervenčných kritérií.

5.  Na základe informácií uvedených v odseku 2 a akýchkoľvek ďalších informácií, ktoré predloží dotknutý členský štát, Komisia po konzultáciách s členským štátom posúdi, či sú splnené podmienky poskytnutia finančného príspevku v rámci tohto nariadenia.

Článok 6

Komplementárnosť, dodržiavanie predpisov a koordinácia

1.  Pomoc z EGF nenahrádza činnosti, za ktoré na základe vnútroštátnych právnych predpisov alebo kolektívnych dohôd zodpovedajú podniky.

2.  Pomoc z EGF dopĺňa činnosti členských štátov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni vrátane činností spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov.

3.  Pomoc z EGF zabezpečí solidaritu a podporu pre jednotlivých pracovníkov, ktorí sú prepúšťaní v dôsledku zmien v štruktúre svetového obchodu. Prostredníctvom EGF sa nefinancuje reštrukturalizácia spoločností alebo odvetví.

4.  V súlade so svojimi príslušnými právomocami zabezpečujú Komisia a členské štáty koordináciu pomoci z fondov Spoločenstva.

5.  Dotknutý členský štát zabezpečuje, aby sa na špecifické činnosti, na ktoré sa poskytuje príspevok z EGF, neposkytovala pomoc aj z iných finančných nástrojov Spoločenstva.

Článok 7

Rovnosť žien a mužov a nediskriminácia

Komisia a členské štáty zabezpečujú podporu rovnosti mužov a žien a začlenenia hľadiska rodovej rovnosti počas rôznych stupňov vykonávania EGF. Komisia a členské štáty prijmú primerané opatrenia na to, aby zabránili akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia, rasy, etnického pôvodu, náboženstva alebo vierovyznania, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas rôznych stupňov vykonávania EGF a najmä v rámci prístupu k nemu.

Článok 8

Technická pomoc z podnetu Komisie

1.  Z podnetu Komisie a maximálne do výšky 0,35 % finančných zdrojov, ktoré sú v danom roku k dispozícii, sa EGF môže použiť na financovanie aktivít v oblasti monitorovania, informácií, administratívnej a technickej podpory, auditu, kontroly a hodnotenia, ktoré sú potrebné na vykonávanie tohto nariadenia.

2.  Takéto úlohy sa vykonávajú v súlade s nariadením (ES, Euratom) č. 1605/2002, ako aj s jeho vykonávacími pravidlami, ktoré sa vzťahujú na tento spôsob vykonávania rozpočtu.

Článok 9

Informácie a publicita

1.  Členské štáty informujú o financovaných činnostiach a zverejňujú ich. Informácie sú určené dotknutým pracovníkom, miestnym a regionálnym orgánom, sociálnym partnerom, médiám a širokej verejnosti. Zdôrazňujú úlohu Spoločenstva a zabezpečujú zviditeľnenie príspevku z EGF.

2.  Komisia vytvorí internetovú stránku, ktorá bude vo všetkých jazykoch Spoločenstva poskytovať informácie o EGF, pokyny k podávaniu žiadostí, ako aj aktuálne informácie o schválených a zamietnutých žiadostiach, a vyzdvihne úlohu rozpočtového orgánu.

Článok 10

Stanovenie finančného príspevku

1.  Komisia na základe posúdenia vykonaného podľa článku 5 ods. 5 čo najrýchlejšie zhodnotí a navrhne výšku sumy prípadného finančného príspevku, ktorú možno poskytnúť v rámci dostupných zdrojov, pričom vezme do úvahy najmä počet pracovníkov, ktorých treba podporiť, navrhované činnosti a odhadované náklady.

Suma nesmie prekročiť 50 % celkových odhadovaných nákladov, ktoré sú uvedené v článku 5 ods. 2 písm. d).

2.  Ak Komisia na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 5 ods. 5 príde k záveru, že podmienky pre finančný príspevok v rámci tohto nariadenia sú splnené, začne ihneď postup stanovený v článku 12.

3.  V prípade, že Komisia na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 5 ods. 5 príde k záveru, že podmienky udelenia finančného príspevku v rámci tohto nariadenia nie sú splnené, oznámi to čo najskôr dotknutému členskému štátu.

Článok 11

Oprávnenosť výdavkov

Výdavky sú oprávnené na príspevok z EGF odo dňa (dní), keď dotknutý členský štát začne poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 písm. e).

Článok 12

Rozpočtový postup

1.  Opatrenia pre EGF spĺňajú ustanovenia článku 28 Medziinštitucionálnej dohody a všetkých revízií uvedeného článku.

2.  Rozpočtové prostriedky týkajúce sa EGF sa vložia do všeobecného rozpočtu Európskej únie ako rezerva prostredníctvom bežného rozpočtového postupu, len čo Komisia určí dostatočné marže a/alebo zruší záväzky.

3.  Ak Komisia príde k záveru, že by sa finančný príspevok z EGF mal poskytnúť, predkladá rozpočtovému orgánu návrh na schválenie rozpočtových prostriedkov, ktoré zodpovedajú sume stanovenej v súlade s článkom 10 a žiadosť o prevod prostriedkov do rozpočtovej položky EGF. Návrhy sa môžu zoskupovať do sérií.

Prevody, ktoré súvisia s EGF sa uskutočňujú v súlade s článkom 24 ods. 4 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002.

4.  Návrh podľa odseku 3 obsahuje:

5.  Komisia predloží svoj návrh a zároveň otvorí trojstranné rozhovory, prípadne v zjednodušenej podobe, s cieľom dosiahnuť dohodu oboch vetiev rozpočtového orgánu o potrebe využívania EGF a o požadovanej sume.

6.  K 1. septembru zostáva každý rok k dispozícii najmenej jedna štvrtina ročnej maximálnej sumy EGF, aby sa zabezpečili potreby, ktoré vzniknú do konca roka.

7.  Hneď ako dá rozpočtový orgán rozpočtové prostriedky k dispozícii, prijíma Komisia rozhodnutie o finančnom príspevku.

Článok 13

Platba a použitie finančného príspevku

1.  Po prijatí rozhodnutia v súlade s článkom 12 ods. 3 Komisia poskytne finančný príspevok dotknutému členskému štátu vo forme jednorazovej platby spravidla do 15 dní.

2.  Členský štát použije finančný príspevok, ako aj prípadný úrok, ktorý z neho plynie, v lehote 12 mesiacov odo dňa podania žiadosti podľa článku 5.

Článok 14

Používanie eura

V žiadostiach, rozhodnutiach o finančných príspevkoch a v správach v rámci tohto nariadenia, ako aj v akýchkoľvek iných súvisiacich dokumentoch, sa všetky sumy vyjadrujú v eurách.

Článok 15

Záverečná správa a ukončenie pomoci

1.  Najneskôr šesť mesiacov od ukončenia lehoty uvedenej v článku 13 ods. 2 predkladá dotknutý členský štát Komisii správu o realizovaní finančného príspevku, vrátane informácií o druhu činností a o najdôležitejších výsledkoch spolu s vyhlásením, v ktorom sa odôvodňujú výdavky a v ktorom sa v prípade potreby uvádza komplementárnosť činností s činnosťami financovanými z ESF.

2.  Komisia ukončí finančný príspevok z EGF najneskôr šesť mesiacov po tom, ako jej boli doručené všetky informácie, ktoré sú požadované podľa odseku 1.

Článok 16

Výročná správa

1.  Od roku 2008 predkladá Komisia Európskemu parlamentu a Rade každý rok pred 1. júlom kvalitatívnu a kvantitatívnu správu o aktivitách v rámci tohto nariadenia v predchádzajúcom roku. Táto správa sa zameria hlavne na výsledky dosiahnuté prostredníctvom EGF a obsahuje najmä informácie o podaných žiadostiach, prijatých rozhodnutiach, financovaných činnostiach vrátane ich komplementárnosti s činnosťami financovanými prostredníctvom štrukturálnych fondov, predovšetkým z ESF, a ukončení poskytnutého finančného príspevku. Zdokumentuje aj žiadosti zamietnuté z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov alebo z dôvodu, že neboli oprávnené.

2.  Správa bude doručená Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a sociálnym partnerom pre informáciu.

Článok 17

Hodnotenie

1.  Komisia vykonáva z vlastného podnetu a v úzkej spolupráci s členskými štátmi:

2.  Výsledky hodnotenia budú doručené Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a sociálnym partnerom pre informáciu.

Článok 18

Riadenie a finančná kontrola

1.  Za riadenie činností podporovaných EGF a za ich finančnú kontrolu sú v prvom rade zodpovedné členské štáty, bez toho, aby tým bola dotknutá zodpovednosť Komisie za plnenie všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev. Na tieto účely opatrenia, ktoré členské štáty prijímajú, zahŕňajú:

2.  Keď sa zistí nezrovnalosť, členské štáty vykonávajú potrebné finančné opravy. Opravy vykonávané členskými štátmi spočívajú v zrušení celého príspevku Spoločenstva alebo jeho časti. Členský štát vymáha úhradu akejkoľvek sumy stratenej na základe zistenej nezrovnalosti, uhrádza ju Komisii, a ak táto suma nie je uhradená v lehote stanovenej dotknutým členským štátom, vyberá sa úrok z omeškania.

3.  Komisia v rámci svojej zodpovednosti za plnenie všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev podniká všetky kroky potrebné na overenie, či sú financované činnosti vykonávané v súlade so zásadami správneho a efektívneho finančného hospodárenia, podľa ustanovení nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002. Každý členský štát zodpovedá za zabezpečenie toho, že má riadne fungujúce riadiace a kontrolné systémy; Komisia sa ubezpečí, že tieto systémy sú zavedené do praxe.

Na tieto účely a bez toho, aby boli dotknuté právomoci Dvora audítorov alebo kontroly vykonávané členskými štátmi v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, môžu úradníci alebo zamestnanci Komisie na mieste vykonávať kontroly činností financovaných z fondu, vrátane náhodných kontrol, ktoré budú oznámené najmenej jeden pracovný deň vopred. Komisia to oznamuje dotknutému členskému štátu, aby jej bola poskytnutá akákoľvek potrebná pomoc. Úradníci alebo zamestnanci dotknutého členského štátu sa takýchto kontrol môžu zúčastniť.

4.  Členský štát zabezpečuje, aby bola celá podporná dokumentácia, ktorá sa týka realizovaných výdavkov, uchovaná pre potreby Komisie a Dvora audítorov počas troch rokov po ukončení finančného príspevku poskytnutého z EGF.

Článok 19

Vrátenie finančného príspevku

1.  Ak je suma skutočných nákladov na činnosť menšia než oznámená odhadovaná suma podľa článku 12, môže Komisia od členského štátu požadovať vrátenie zodpovedajúcej sumy z prijatého finančného príspevku.

2.  Ak členský štát nesplnil povinnosti uvedené v rozhodnutí o finančnom príspevku, prijme Komisia potrebné opatrenia na vyžiadanie vrátenia celého prijatého finančného príspevku alebo jeho časti od členského štátu.

3.  Pred prijatím rozhodnutia podľa odsekov 1 alebo 2 Komisia prípad náležite preskúma a predovšetkým členskému štátu poskytne lehotu určenú na predloženie pripomienok.

4.  Ak Komisia po ukončení nevyhnutných overení príde k záveru, že členský štát nedodržiava svoje povinnosti vyplývajúce z článku 18 ods. 1, v prípade, že sa nedosiahla dohoda a členský štát nevykonal opravy v lehote stanovenej Komisiou, rozhodne Komisia pri zohľadnení akýchkoľvek pripomienok členského štátu do troch mesiacov od konca uvedeného obdobia o uskutočnení potrebných finančných opráv zrušením celého finančného príspevku z fondu alebo jeho časti na príslušnú činnosť. Každá suma stratená na základe zistenej nezrovnalosti sa vymáha, a ak suma nie je uhradená v lehote stanovenej dotknutým členským štátom, vyberajú sa úroky z omeškania.

Článok 20

Doložka o preskúmaní

Na základe prvej výročnej správy stanovenej v článku 16 môžu Európsky parlament a Rada na základe návrhu Komisie toto nariadenie preskúmať, aby sa zabezpečilo, že sa plní cieľ solidarity EGF a jeho ustanovenia primerane zohľadňujú ekonomické, sociálne a územné osobitosti všetkých členských štátov.

V každom prípade Európsky parlament a Rada toto nariadenie do 31. decembra 2013 preskúmajú.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku. (2) Stanovisko z 13. septembra 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). (3) Stanovisko z 11. októbra 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). (4) Pozícia Európskeho parlamentu z 13. decembra 2006. (5) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (6) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (7) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o homologizácii motorových vozidiel so zreteľom na emisie a o prístupe k informáciám o opravách vozidiel, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 72/306/EHS a smernica ../../ES (KOM(2005)0683 – C6-0007/2006 – 2005/0282(COD))

P6_TA(2006)0561 A6-0301/2006

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0683)(1),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0007/2006),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–   so zreteľom na články 51 a 35 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0301/2006),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby do revidovanej rámcovej smernice o homologizácii zapracovala návrhy, ktorými sa zabezpečí prístup k podrobným informáciám o opravách vozidiel s cieľom stimulovať hospodársku súťaž v odvetví opráv vozidiel. Ďalej vyzýva Komisiu, aby predložila akékoľvek potrebné návrhy, aby sa predišlo duplikácii alebo dvojitej regulácii medzi týmto nariadením, nariadením Komisie (ES) č. 1400/2002 z 31. júla 2002 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy na niektoré kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel(2) a návrhom smernice o schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel;

3.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. decembra 2006 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2007 o homologizácii motorových vozidiel so zreteľom na emisie z osobných a ľahkých komerčných vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(4),

keďže:

(1)  Vnútorný trh predstavuje oblasť bez vnútorných hraníc, kde je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Preto existuje komplexný systém Spoločenstva pre homologizáciu motorových vozidiel zavedený smernicou  Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel(5). Technické požiadavky na homologizáciu motorových vozidiel vzhľadom na emisie by sa preto mali harmonizovať s cieľom predísť tomu, aby sa tieto požiadavky v jednotlivých členských štátoch líšili, a s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany životného prostredia.

(2)  Toto nariadenie je jedným z celého radu regulačných predpisov súvisiacich s postupom homologizácie Spoločenstva podľa smernice 70/156/EHS. Uvedená smernica by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(3)  Na žiadosť Európskeho parlamentu sa do právnych predpisov EÚ o motorových vozidlách zaviedol nový regulačný prístup. Preto toto nariadenie prijíma základné ustanovenia o emisiách z motorových vozidiel, zatiaľ čo technické špecifikácie budú ustanovené vo vykonávacích opatreniach prijatých v rámci postupov komitológie.

(4)  Komisia začala v marci 2001 uskutočňovať program Čisté ovzdušie pre Európu (CAFE), ktorého hlavné prvky sú v hlavných črtách opísané v oznámení zo 4. mája 2005. To viedlo k prijatiu tematickej stratégie o znečistení ovzdušia oznámením z 21. septembra 2005. Jedným zo záverov tematickej stratégie na dosiahnutie cieľov EÚ týkajúcich sa kvality ovzdušia je potrebné ďalšie zníženie emisií z dopravného odvetvia (leteckej, námornej a pozemnej dopravy), z domácností a z energetického, poľnohospodárskeho a priemyselného odvetvia. V tejto súvislosti by sa k úlohe znižovania emisií motorových vozidiel malo pristupovať ako k súčasti celkovej stratégie. Normy Euro 5 a Euro 6 sú jedným z opatrení určených na znižovanie emisií tuhých častíc a ozónových prekurzorov, ako sú oxidy dusíka a uhľovodíky.

(5)  Dosahovanie cieľov Európskej únie v oblasti kvality ovzdušia si vyžaduje pokračovanie v úsilí o znižovanie emisií motorových vozidiel. Priemysel by preto mal mať k dispozícii jasné informácie o budúcich hraničných hodnotách emisií. Toto je dôvod, prečo nariadenie okrem normy Euro 5 obsahuje aj fázu hraničných hodnôt emisií Euro 6.

(6)  Konkrétne treba výrazné znížiť emisie oxidu dusíka z dieselových vozidiel, aby sa zlepšila kvalita ovzdušia a aby sa splnili hraničné hodnoty znečistenia. To si vyžaduje dosahovanie ambicióznych hraničných hodnôt vo fáze Euro 6 bez toho, aby bolo nutné zriecť sa výhod dieselových motorov z hľadiska spotreby a emisií uhľovodíka a oxidu uhoľnatého. Včasné stanovenie tejto úrovne na znižovanie oxidov dusíka umožní výrobcom motorových vozidiel dlhodobé plánovanie výroby v celoeurópskom meradle.

(7)  Pri stanovovaní emisných noriem je dôležité zohľadniť ich dôsledky na trhy a konkurencieschopnosť výrobcov, priame a nepriame náklady vznikajúce pri podnikateľskej činnosti a ich prínosy, ak ide o stimulovanie inovácií, zlepšovanie kvality ovzdušia a znižovanie zdravotných nákladov a zvyšovanie priemernej dĺžky života, ako aj dôsledky na celkový vplyv na emisie CO2.

(8)  Na zlepšenie fungovania vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru, slobodu usadiť sa a slobodu poskytovania služieb, je nevyhnutný neobmedzený prístup k informáciám o opravách vozidiel prostredníctvom štandardizovaného formátu, ktorý sa dá použiť na zber technických informácií a účinná hospodárska súťaž na trhu informačných služieb opráv a údržby vozidiel. Veľká časť takýchto informácií sa týka palubných diagnostických systémov (OBD) a ich vzájomného pôsobenia s ostatnými systémami vozidla. Treba stanoviť technické špecifikácie, ktorými by sa internetové stránky výrobcov mali riadiť, spolu s cielenými opatreniami na zabezpečenie primeraného prístupu pre malé a stredné podniky (MSP). Spoločné normy, na ktorých sa dohodlo spolu so zainteresovanými stranami, ako je napríklad formát OASIS, môžu uľahčiť výmenu informácií medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. Preto je vhodné od začiatku požadovať používanie technických charakteristík formátu OASIS(6) a žiadať Komisiu, aby od CEN/ISO vyžadovala ďalší vývoj tohto formátu na normu s cieľom čoskoro nahradiť formát OASIS.

(9)  Najneskôr štyri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by mala Komisia prehodnotiť fungovanie systému prístupu k informáciám o opravách a údržbe vozidiel s cieľom zvážiť, či by bolo vhodné zjednotiť všetky ustanovenia, ktoré upravujú prístup k informáciám o opravách a údržbe vozidiel, v rámci revidovanej rámcovej smernice o homologizácii. Ak sa ustanovenia upravujúce prístup k informáciám o opravách a údržbe vozidiel zapracujú do uvedenej smernice, zodpovedajúce ustanovenia v tomto nariadení sa zrušia za predpokladu, že existujúce práva na prístup k informáciám o opravách a údržbe vozidiel zostávajú zachované.

(10)  Komisia by mala pravidelne preskúmavať emisie, ktoré zatiaľ nie sú regulované a ktoré vzniknú v dôsledku širšieho používania nových palivových zmesí, technológii motorov a systémov regulácie emisií a podľa potreby predložiť návrh Európskemu parlamentu a Rade s cieľom regulovať tieto emisie.

(11)  Toto nariadenie uvádza rozličné hraničné hodnoty pre všetky uhľovodíky a všetky uhľovodíky bez obsahu metánu s cieľom uľahčiť zavádzanie a udržiavanie vozidiel na alternatívne palivá, ktoré môžu mať nízke emisie oxidu dusíka a tuhých emisií, a zároveň stimulovať znižovanie emisií vozidiel poháňaných benzínom.

(12)  Malo by sa pokračovať v úsilí o implementáciu prísnejších emisných limitov, vrátane znižovania emisií oxidu uhličitého, a o zabezpečenie toho, že tieto limity sa vzťahujú na skutočný výkon pri použití vozidiel.

(13)  Na zabezpečenie kontroly emisií veľmi jemných tuhých častíc (PM 0.1 µm a menej) by Komisia mala čo najskôr prijať a zaviesť najneskôr pri nadobudnutí účinnosti fázy Euro 6 prístup k emisiám PM na základe množstva, ktorý by doplnil v súčasnosti používaný prístup založený na ich hmotnostnom obsahu. Prístup k emisiám založených na počte by sa mal vypracovať na základe výsledkov Programu merania tuhých častíc OSN/EHK (Particulate Measurement Programme - PMP) a mal by byť v súlade s existujúcimi ambicióznymi cieľmi pre životné prostredie.

(14)  Na zabezpečenie väčšej opakovateľnosti pri meraní hmotnosti a počtu emisií tuhých častíc v laboratóriu by Komisia mala prijať postup merania, ktorý by nahradil súčasný. Toto sa uskutoční čo najskôr a malo by sa zaviesť najneskôr pri nadobudnutí účinnosti fázy Euro 6. Malo by sa to zakladať na výsledkoch Programu OSN/EHK na meranie tuhých častíc - PMP. Keď sa zavedie nový postup merania, mali by sa prehodnotiť emisné limity pre hmotnosť PM uvedené v tomto nariadení, pretože nový postup zaznamenáva nižšiu úroveň hmotnosti ako ten súčasný.

(15)  Komisia by mala pravidelne posudzovať potrebu revízie nového európskeho cyklu jazdy, ako skúšobného postupu, ktorý tvorí základ predpisov o homologizácii ES vo vzťahu k emisiám. Možno bude potrebná aj aktualizácia alebo nahradenie skúšobných cyklov tak, aby odrážali zmeny v špecifikácii vozidiel a v správaní vodičov. Možno budú potrebné úpravy na zabezpečenie toho, aby skutočné emisie zodpovedali emisiám nemeraným pri homologizácii. Bolo by taktiež potrebné zvážiť použitie prenosných systémov merania emisií a zavedenie regulačného pojmu "nepresahujúci".

(16)  Systémy OBD sú dôležité na účely regulácie emisií počas používania vozidla. Z dôvodu významu regulácie skutočných emisií by Komisia mala pravidelne posudzovať požiadavky na takéto systémy a medze tolerancie pre chyby monitorovania.

(17)  Na zabezpečenie toho, aby nevznikali žiadne prekážky obchodu medzi členskými štátmi je potrebná štandardizovaná metóda merania spotreby paliva a emisií oxidu uhličitého. Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby zákazníci a používatelia dostávali objektívne a presné informácie.

(18)  Komisia by mala predtým, ako vypracuje svoj návrh na budúce emisné normy, iniciovať štúdie s cieľom stanoviť, či je pokračujúce rozdeľovanie kategórií vozidiel do skupín ešte potrebné a či možno uplatňovať emisné limity, ktoré sú neutrálne z hľadiska hmotnosti.

(19)  Členské štáty by mali mať možnosť prostredníctvom finančných stimulov urýchliť uvádzanie na trh takých vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky prijaté na úrovni Spoločenstva. Takéto stimuly by však mali byť v súlade s ustanoveniami zmluvy, najmä s pravidlami o štátnej pomoci. Je to potrebné, aby sa predišlo narušeniu vnútorného trhu. Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na právo členských štátov zahrnúť emisie do základu na výpočet dane z motorových vozidiel.

(20)  Vzhľadom na to, že právne predpisy Spoločenstva o emisiách a spotrebe paliva vozidiel sa vyvíjali viac ako 35 rokov a teraz sú rozptýlené vo viac ako 24 smerniciach, odporúča sa nahradiť tieto smernice novým nariadením a niekoľkými vykonávacím opatreniami. Nariadenie zabezpečí, aby boli podrobné technické ustanovenia priamo uplatniteľné na výrobcov, schvaľovacie orgány a technické služby a aby sa mohli aktualizovať omnoho rýchlejšie a efektívnejšie. Smernice 70/220/EHS(7), 72/306/EHS(8), 74/290/EHS(9), 80/1268/EHS(10), 83/351/EHS(11), 88/76/EHS(12), 88/436/EHS(13), 89/458/EHS(14), 91/441/EHS(15), 93/59/EHS(16)0, 94/12/ES(17), 96/69/ES(18), 98/69/ES(19), 2001/1/ES(20), 2001/100/ES(21) a 2004/3/ES(22) je preto potrebné zrušiť. Okrem toho by členské štáty mali zrušiť aj právne predpisy transponujúce zrušené smernice do svojich právnych poriadkov.

(21)  S cieľom ozrejmiť rozsah právnych predpisov o emisiách vozidiel, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/55/ES z 28. septembra 2005 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré sa majú prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom, určených na používanie vo vozidlách(23) treba zmeniť a doplniť tak, aby zahrnovala všetky ťažké nákladné vozidlá, aby bolo jasné, že toto nariadenie sa týka ľahkých nákladných vozidiel.

(22)  Na zabezpečenie hladkého prechodu z existujúcich smerníc k tomuto nariadeniu by sa jeho uplatňovanie malo odložiť o určité obdobie po nadobudnutí jeho účinnosti. Počas tohto obdobia by však výrobcovia mali mať možnosť rozhodnúť sa, či si dajú vozidlá schváliť podľa existujúcich smerníc alebo podľa tohto nariadenia. Okrem toho by sa ustanovenia o finančných stimuloch mali uplatňovať okamžite po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Nadobudnutie účinnosti tohto nariadenia nemá vplyv na platnosť homologizácií udelených podľa súčasných smerníc.

(23)  S cieľom zabezpečiť plynulý prechod zo súčasných smerníc na toto nariadenie je potrebné vo fáze Euro 5 stanoviť určité výnimky pre vozidlá určené na plnenie konkrétnych sociálnych potrieb. Táto výnimka by prestala platiť po vstupe fázy Euro 6 do platnosti.

(24)  Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(24).

(25)  Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na stanovenie limitných hodnôt pre množstvo tuhých častíc v prílohe I, ako aj prehodnotiť limitné hodnoty pre hmotnosť tuhých častíc uvedených v uvedenej prílohe. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(26)  Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na stanovenie osobitných postupov, skúšok a požiadaviek na homologizáciu, ako aj revidovaný postup merania pre tuhé častice a limitnej hodnoty pre množstvo tuhých častíc, a prijatie opatrení, ktoré sa týkajú používania rušiacich zariadení, prístupu k informáciám o opravách a údržbe vozidiel a skúšobných cyklov používaných na meranie emisií. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je doplniť toto nariadenie novými nepodstatnými prvkami, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(27)  Keďže ciele tohto nariadenia, a to realizácia vnútorného trhu prostredníctvom zavedenia spoločných technických požiadaviek týkajúcich sa emisií motorových vozidiel a zaručeného prístupu k informáciám o opravách a údržbe vozidiel pre nezávislých prevádzkovateľov za rovnakých podmienok ako pre autorizovaných predajcov a opravovne, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

1.  Toto nariadenie zavádza spoločné technické požiadavky pre homologizáciu motorových vozidiel (ďalej len "vozidlá") a náhradných dielov, ako sú náhradné zariadenia na reguláciu znečisťovania, s ohľadom na emisie.

2.  Toto nariadenia okrem toho stanovuje pravidlá pre prevádzkovú zhodu, životnosť zariadení na reguláciu znečisťovania, palubné diagnostické systémy (OBD), meranie spotreby paliva a dostupnosť informácií o opravách a údržbe vozidiel.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje na vozidlá kategórií M1, M2, N1, a N2 ako sú definované v prílohe II k smernici 70/156/EHS s referenčnou hmotnosťou nepresahujúcou 2610 kg.

2.  Na žiadosť výrobcov sa homologizácia na základe tohto nariadenia môže rozšíriť z vozidiel stanovených v odseku 1 na vozidlá kategórií M1, M2, N1 a N2, ako sú definované v prílohe II k smernici 70/156/EHS s referenčnou hmotnosťou nepresahujúcou 2840 kg, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení a v jeho vykonávacích opatreniach.

Článok 3

Vymedzenie pojmov