Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 192 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0405/2006),

A.   keďže v Európe existujú rozdiely pokiaľ ide o premlčacie doby, začiatok plynutia premlčania, dátum zistenia škody, možnosť prerušenia alebo zastavenia plynutia premlčacej doby, predkladanie dôkazov a vznesenie námietky premlčania,

B.   keďže miera týchto rozdielov môže viesť k neželateľným dôsledkom pre obete nehôd v cezhraničných sporoch tým, že predstavuje prekážku v prípadoch, keď zranené osoby uplatňujú svoje práva v iných členských štátoch, než je ich vlastný členský štát, v niektorých prípadoch k tomu môže dochádzať aj v ich vlastnom členskom štáte, a sú nútené spoliehať sa na právo iného štátu,

C.   keďže v súvislosti s nehodami, ktoré prekračujú rámec jedného členského štátu, môže dochádzať najmä k týmto problémom: v niektorých krajinách neplnoleté osoby a zdravotne postihnuté osoby nepožívajú žiadnu osobitnú ochranu so zreteľom na plynutie premlčacej doby a tým môžu stratiť právo požadovať náhradu škody, ktoré by si zachovali, keby k zraneniu došlo v inom členskom štáte, než je ich vlastný členský štát; v niektorých krajinách je jediným spôsobom, ako zastaviť plynutie premlčacej doby, začať alebo pokračovať v konaní: v cezhraničnom súdnom konaní to môže spôsobovať problémy, pretože rokovanie bude nevyhnutne dlhšie a skutočnosť, že plynutie premlčacej lehoty sa nedá zastaviť, môže postaviť obeť do nevýhodnej pozície tým, že jej v počiatočnom štádiu, než bude možné rokovanie uzatvoriť, vzniknú značné náklady v súvislosti so začatím a pokračovaním konania,

D.   keďže z dôvodu odlišností týkajúcich sa premlčacích dôb v cezhraničných prípadoch ujmy na zdraví by bolo vhodné ustanoviť zásady, ktoré by sa obmedzovali len na základné prvky,

E.   keďže podmienka článku 39 ods. 2, že by sa nemal pripravovať žiaden návrh, je riadne splnená,

1.   vyzýva Komisiu, aby uskutočnila prieskum vplyvu existencie odlišných premlčacích dôb na vnútorný trh a najmä na občanov, ktorí uplatňujú svoje slobody podľa zmluvy. Cieľom tejto štúdie by mala byť kvantifikácia počtu ujem na zdraví, v ktorých je prítomný cezhraničný prvok a vyhodnotenie ťažkostí a/alebo problémov, ktoré zraneným spôsobili rozdiely v oblasti premlčacích dôb, so zreteľom na otázky uvedené v odôvodnení B;

2.   vyzýva Komisiu, aby po vyhodnotení štúdie vypracovala správu o premlčacích dobách, ktorá sa bude zaoberať možnosťami od čiastočnej harmonizácie premlčacích dôb až po používanie kolíznej normy;

3.   žiada Komisiu, aby s ohľadom na prieskum uskutočnený v súlade s odsekom 1 a po konzultácii s Európskym parlamentom, mu v prípade potreby predložila na základe článku 65 písm. c) a druhej zarážky článku 67 ods. 5 Zmluvy o ES legislatívny návrh o premlčacích dobách pre cezhraničné nároky na náhradu škody v prípadoch ujmy na zdraví a smrteľných úrazov podľa podrobných odporúčaní uvedených v prílohe;

4.   potvrdzuje, že odporúčania uvedené v prílohe sú v súlade so zásadou subsidiarity a základnými právami občanov; vyzýva Komisiu, aby dôsledne preverila, či sa prísne dodržuje zásada subsidiarity a hľadisko proporcionality; zvláštna pozornosť by sa mala venovať tomu, aby sa zvolila najšetrnejšia právna forma a preverilo sa napríklad to, či by sa problém nevyriešil najlepšie uplatnením zásady krajiny pôvodu;

5.   domnieva sa, že požadovaný návrh nesmie mať žiadne finančné dôsledky;

6.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie spolu s podrobnými odporúčaniami, ktoré sú uvedené v prílohe, postúpil Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

PODROBNÉ ODPORÚČANIA PRE OBSAH POŽADOVANÉHO NÁVRHU

Odporúčanie 1 (týkajúce sa formy a rozsahu pôsobnosti nástroja, ktorý sa má prijať)

Odporúčanie 2 (týkajúce sa minimálneho obsahu nástroja, ktorý sa má prijať)

Dĺžka, výpočet, začiatok plynutia, zastavenie a prerušenie premlčacej doby

–  Všeobecne by dĺžka premlčacej doby mala byť 4 roky bez ohľadu na povahu záväzku, predmet žaloby alebo totožnosť žalovaného, s výnimkou prípadov, keď príslušný zákon, ktorým sa riadi uplatňovanie nároku, stanovuje dlhšiu dobu, a v tom prípade má povinnosť dokázať existenciu dlhšej doby navrhovateľ. Premlčacia doba na vymáhanie náhrady škody priznanej právoplatným rozsudkom alebo rozhodnutím rozhodcovského súdu by mala byť 10 rokov. Na škody vzniknuté pri teroristických činoch, mučení alebo otroctve by sa premlčanie nemalo vzťahovať.

–  Premlčacia doba by mala uplynúť po uplynutí posledného okamihu posledného dňa; mala by sa vypočítavať v súlade s úradným kalendárom členského štátu, v ktorom žiadateľ začal konanie; a deň, v ktorom došlo k vzniku dôvodu konania, by sa nemal započítavať. Ak sa premlčacia doba predĺži, nová premlčacia doba by mala začať plynúť od dátumu uplynutia predchádzajúcej premlčacej doby.

–  Premlčacia doba by mala začať plynúť:

–  Plynutie premlčacej doby by sa malo zastaviť v prípade, ak odporca úmyselne, nečestne, neuvážene alebo omylom zatajil existenciu skutočností alebo záležitostí, ktoré vedú k jeho zodpovednosti. Malo by sa zastaviť aj počas trestného konania/vyšetrovania a v prípadoch, kde je dosiaľ neuspokojený nárok podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel)(1).

–  Premlčacia doba by sa mala prerušiť: začatím súdneho konania; akýmkoľvek úkonom navrhovateľa oznámeným odporcovi, ktorého účelom je začatie mimosúdneho konania; akýmkoľvek úkonom navrhovateľa oznámeným odporcovi, ktorého účelom je začatie rokovania; alebo akýmkoľvek úkonom navrhovateľa oznámeným odporcovi, ktorým sa odporca informuje o nároku navrhovateľa na náhradu škody.

Mali by sa zahrnúť príslušné ustanovenia, ktoré sa týkajú námietky premlčania, právomoci súdov pri uplatňovaní premlčacej doby, dôsledkov úspešného vznesenia námietky premlčania a viacerých navrhovateľov/odporcov.

Od členských štátov by sa navyše malo požadovať, aby zriadili vnútroštátne informačné centrá, ktoré by registrovali všetky vyšetrovania trestných činov alebo prebiehajúce konania, ktorých účastníkmi sú poškodení z iných krajín a poskytovali písomné odpovede na odôvodnené žiadosti predložené poškodenými z iných krajín alebo v ich mene.

(1) Ú. v. ES L 181, 20.7.2000, s. 65. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2005/14/ES (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 14).