Európsky parlament,

–   opätovne potvrdzuje zásady stanovené v článkoch 2, 3 ods. 2, 13, 137 ods. 1 písm. i) a 141 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie prijatú v roku 2000, a najmä na jej článok 23,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN z 10. decembra 1948,

–   so zreteľom na Rozvojové ciele milénia OSN (RCM), najmä na tretí cieľ, ktorý sa týka podpory rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien, okrem iného ako nevyhnutného predpokladu pri dosahovaní rovnosti na všetkých stupňoch vzdelávania a vo všetkých pracovných oblastiach,

–   so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu OSN o ženách, ktorá sa uskutočnila v septembri 1995 v Pekingu, deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu, ako aj na ďalšie dokumenty schválené na nasledujúcich mimoriadnych schôdzach OSN Peking + 5 a OSN Peking +10 o ďalších krokoch a iniciatívach pri vykonávaní Pekinskej deklarácie prijatej 9. júna 2000 a Akčnej platformy prijatej 11. marca 2005,

–   so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), prijatý v roku 1999, v ktorom sa uvádza, že jednotlivci alebo skupiny jednotlivcov, ktoré patria pod jurisdikciu určitého štátu a ktoré sa tvrdia, že sú obeťami porušenia akéhokoľvek z práv stanovených v Dohovore zo strany tohto štátu, sú oprávnené túto skutočnosť oznámiť Výboru pre odstránenie diskriminácie žien,

–   so zreteľom na globálne monitorovacie správy Organizácie spojených národov pre vedu, vzdelávanie a kultúru (UNESCO) o vzdelaní pre všetkých z rokov 2003/2004, 2005 a 2006,

–   so zreteľom na odporúčania Rady Európy, najmä na jej uznesenie a akčný plán prijatý na šiestej európskej konferencii ministrov o rovnosti žien a mužov, ktorá sa konala v Štokholme 8.–9. júna 2006,

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/143/ES z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (2006/143/ES)(1),

–   so zreteľom na odporúčanie Rady 98/561/ES z 24. septembra 1998 o európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (98/561/ES)(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o situácii Rómov v Európskej únii(3) a z 1. júna 2006 o situácii rómskych žien v Európskej únii(4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júla 2006 s názvom "K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa" (KOM(2006)0367),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. marca 2006 pod názvom "Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010" (KOM(2006)0092),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2005 pod názvom "Nediskriminácia a rovnaké príležitosti pre všetkých – rámcová stratégia" (KOM(2005)0224),

–   so zreteľom na oznámenia Komisie z 19. februára 2004 (KOM(2004)0115) a zo 14. februára 2005 (KOM(2005)0044) o rovnosti žien a mužov,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2003 pod názvom "Úloha univerzít v Európe znalostí" (KOM(2003)0058),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2000 pod názvom "K spoločnej rámcovej stratégii o rodovej rovnosti (2001 – 2005)" (KOM(2000)0335),

–   so zreteľom na vyhlásenie ministrov Európskej únie zodpovedných za politiku rodovej rovnosti, prijaté na konferencii ministrov pre rodovú rovnosť, ktorá sa konala 4. februára 2005 v Luxemburgu,

–   so zreteľom na deklaráciu k Dekáde začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015, ktorá bola podpísaná v Sofii 2. februára 2005 premiérmi zúčastnených štátov strednej a juhovýchodnej Európy,

–   so zreteľom na Aténsku deklaráciu, vyhlásenú v roku 1992 na Európskom samite o ženách na vedúcich pozíciách, konštatujúce, že "ženy predstavujú polovicu potenciálneho talentu a schopností ľudstva",

–   so zreteľom na správy a prejavy Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0416/2006),

A.   keďže štatistiky členských štátov ukazujú, že podiel žien, ktoré dosiahli postgraduálne vzdelanie, je v porovnaní s podielom mužov nižší, a keďže sa tiež uvádza, že kvôli rôznym rodovým obmedzeniam sa celoživotnému vzdelávaniu venuje menší počet žien než mužov,

B.   keďže povinnosti v domácnosti a v rodine ešte stále vykonávajú prevažne ženy a v dôsledku tejto skutočnosti je čas určený na ďalšie odborné a celoživotné vzdelávanie obmedzený,

C.   keďže prístup k vzdelaniu a najmä k vyššiemu vzdelaniu je mimoriadne zložitý, osobitne pre mladých ľudí z rodín s nízkymi príjmami a keďže táto skutočnosť vedie k tomu, že pokiaľ ide o vzdelávanie, tradične sú uprednostňovaní chlapci,

D.   keďže významný pokrok v oblasti rodovej rovnosti vo vzdelávaní súvisí predovšetkým s pozitívnym kvantitatívnym vývojom t.j. so zvýšením počtu žien, ktoré získali prístup ku všetkým úrovniam vzdelávania, no bez korešpondujúceho kvalitatívneho vývoja pokiaľ ide o výber študijných odborov a špecializácií, predovšetkým kvôli vnímaniu v spoločnosti a tradičným úlohám jednotlivých pohlaví,

E.   keďže vzdelanie je dôležitou európskou hodnotou, základným právom a kľúčovým nástrojom sociálneho začlenenia; keďže v spoločnosti pretrvávajú určité predsudky voči vzdelaným ženám a keďže vzdelané ženy často nenachádzajú možnosti využitia svojich schopností v profesionálnom a verejnom živote,

F.   keďže v určitých kultúrach sa ešte stále uplatňujú tradičné a náboženské predsudky obmedzujúce prístup dievčat a mladých žien k vzdelaniu,

G.   keďže médiá opakovane zdôrazňujú zachovávanie rodových stereotypov a upevňujú tak tradičné predstavy o ženách, namiesto zdôrazňovania obdivuhodných vzorov, akým je napríklad Marie Skłodowska -Curie,

H.   keďže prístup k vzdelaniu pre dievčatá a mladé ženy, ktoré pochádzajú z národnostných menšín a to najmä z rómskej menšiny alebo pre dievčatá a mladé ženy z radov prisťahovalcov je mimoriadne obmedzený a je preň často charakteristická diskriminácia a segregácia v školách vrátane zvláštnych vzdelávacích programov, ktoré majú obmedzený rozpočet a nemotivovaný a nekvalifikovaný personál, zlú infraštruktúru a neprimerané vzdelávacie programy a metódy testovania,

I.   keďže mnohým členským štátom chýbajú dostatočne finančne zabezpečené rozpočty na vzdelávanie a zároveň väčšinu výučby vykonávajú ženy,

1.   zdôrazňuje, že vzdelávanie i odborná príprava dievčat a žien je ľudským právom a základným prvkom plného užívania všetkých ostatných sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a politických práv;

2.   víta skutočnosť, že v členských štátoch EÚ vysokoškolské vzdelanie v priemere dosiahne osem z desiatich študujúcich dievčat a že podľa štatistík pre obe pohlavia existujú rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o dosiahnutie vyššieho vzdelania, štatistiky ukazujú vyššiu mieru motivácie medzi ženami, ak nie sú obmedzené rodovými dôvodmi;

3.   zdôrazňuje, že v oblasti vzdelávania a výskumu ženy - absolventky počtom prevyšujú mužov (59%), ale ich počet rovnomerne klesá s postupom v kariérnom rebríčku zo 43% s titulom PhD na 15% riadnych profesoriek;

4.   víta skutočnosť, že v rámci miléniového projektu OSN bolo prijatých niekoľko praktických opatrení zameraných na zníženie rodovej nerovnosti z hľadiska prístupu k vzdelaniu, a že sa v členských štátoch otvorene hovorí o otázke rovného prístupu k vzdelaniu pre obe pohlavia;

5.   víta reformu vysokoškolského vzdelávacieho systému vyplývajúcu z Lisabonskej stratégie, ktorá sa predovšetkým týka celoživotného vzdelávania, ktorého rámec tiež poskytuje ženám príležitosť pokračovať vo vzdelávaní;

6.   víta správu Komisie o kvalite školského vzdelávania, uverejnenú v roku 2000, ktorá analyzuje 16 ukazovateľov vrátane prístupu k vzdelaniu, z rodového hľadiska;

7.   víta vznik Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, ktorý by sa mal zaoberať sledovaním situácie z hľadiska prístupu ku vzdelaniu pre obe pohlavia v jednotlivých členských štátoch i vo svete;

8.   odporúča vyhodnotiť politiku v oblasti rovného prístupu ku vzdelaniu na základe hodnotenia štatistík rozlíšených podľa pohlavia, aby bolo možné lepšie zdôrazniť a riešiť nerovnosti, ktoré pretrvávajú pri prístupe a získavaní určitej vyššej akademickej kvalifikácie vrátane postgraduálnej úrovne štúdia a v oblasti vedeckého výskumu, rovnako ako v oblasti celoživotného vzdelávania;

9.   vyzýva členské štáty, aby zjednodušili prístup k vzdelaniu ženám starajúcim sa o deti a ženám, ktoré z dôvodu materstva prerušili svoj kvalifikačný postup;

10.   odporúča rokovať so sociálnymi partnermi, s cieľom motivovať ich, aby vytvárali priaznivé podmienky zlepšujúce prístup k vzdelaniu a celoživotnému vzdelávaniu pre ženy, ktoré prerušili svoje vzdelávanie a pre ženy, ktoré majú nízku kvalifikáciu;

11.   odvoláva sa na skutočnosť, že rozdiel v príjmoch medzi ženami a mužmi je aj naďalej na neprijateľne vysokej úrovni a nevykazuje žiadne významné náznaky znižovania; zdôrazňuje, že ženy priemerne zarobia o 15% menej ako muži, čo vyplýva nielen z nedodržiavania právnych predpisov o rovnosti príjmov, ale aj z určitého počtu štrukturálnych nerovností, ako sú segregácia na trhu práce, rozdiely v pracovných schémach, prístup k vzdelaniu a odbornej príprave, neobjektívne hodnotenie a mzdové systémy a stereotypy;

12.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili všetky dostupné prostriedky a odstránili vžité stereotypy diskriminujúce ženy na pracoviskách, zreteľné najmä v oblasti vedy a techniky, kde je zastúpenie žien veľmi slabé, aby venovali osobitnú pozornosť otázkam súvisiacim s rodovou rovnosťou a aby pravidelne sledovali a vyhodnocovali údaje;

13.   vyzýva členské štáty, aby podporili prístup žien k zodpovedným a rozhodujúcim pozíciám vo verejných a súkromných podnikoch a aby osobitnú pozornosť venovali akademickým funkciám;

14.   podnecuje Komisiu, aby vo svojich vzťahoch s tretími krajinami, najmä v politikách susedstva a rozvojovej pomoci podporovala zásady rovnosti a rovného prístupu k vzdelávaniu pre dievčatá;

15.   vyzýva členské štáty, aby posilnili postavenie žien - učiteliek na vyšších stupňoch vzdelávacieho systému a v strediskách pre rozhodovanie o otázkach vzdelávania, kde ešte stále tvoria väčšinu ich mužskí kolegovia;

16.   zdôrazňuje potrebu reformovať učebné osnovy na všetkých úrovniach vzdelávania, ako aj obsahovú stránku učebníc; odporúča, aby cieľom vzdelávania učiteľov a iných pracovníkov v školstve bolo splnenie požiadaviek vyrovnanej politiky rodovej rovnosti, a aby problematika spomínanej politiky tvorila súčasť vzdelávania učiteľov na pedagogických a na iných fakultách;

17.   odporúča, aby Komisia a členské štáty voči národnostným, etnickým a kultúrnym menšinám, nezabúdajúc na rómsku menšinu, uplatňovali politiku, ktorá by umožnila prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a rovnakým podmienkam pri získavaní vzdelania pre chlapcov a dievčatá vrátane predškolských a nultých programov, a aby venovali osobitnú pozornosť multikultúrnemu prístupu s cieľom zjednodušiť integráciu mladých žien a dievčat z národnostných menšín a skupín prisťahovalcov do štandardného vzdelávacieho systému, s cieľom bojovať proti dvojnásobnej diskriminácii;

18.   vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu práv žien a dievčat z radov prisťahovalcov a na boj proti diskriminácii, ktorej čelia vo svojich pôvodných komunitách, odmietnutím všetkých foriem kultúrneho a náboženského relativizmu, ktorý môže porušovať základné práva žien;

19.   odporúča, aby členské štáty podporovali činnosti na zvyšovanie povedomia o rovnom prístupe k vzdelaniu na všetkých úrovniach, predovšetkým medzi zraniteľnými skupinami obyvateľstva s cieľom odstrániť všetky formy predsudkov ovplyvňujúcich prístup dievčat a mladých žien k vzdelaniu;

20.   odporúča členským štátom, aby prispôsobili svoje študijné programy potrebám zamestnaných mladých ľudí a tým ľuďom, najmä dievčatám a ženám, ktoré sa starajú o malé deti alebo sú na materskej dovolenke; domnieva sa, že súčasné technické možnosti dovoľujú nájsť účinné riešenia;

21.   vyzýva k väčšiemu úsiliu, aby sa rozoznali študijne nadaní mladí ľudia, najmä dievčatá alebo mladé ženy, a tí, ktorí trpia poruchami učenia, ako napr. dyslexiou, dyspraxiou, dyskalkúliou a ADHD a aby sa im poskytla vyššia miera podpory;

22.   vyzýva členské štáty, aby prehodnotili testovacie metódy využívané pri umiestňovaní detí, najmä rómskych detí, do osobitných škôl;

23.   víta uplatnenie a využitie vzdelávacích programov financovaných zo zdrojov EÚ, ale aj z iných zdrojov vrátane neziskového sektora, ktoré prispejú k vzdelávaniu dievčat a mladých žien zo sociálne slabších rodín; konkrétne víta využitie existujúcich programov a podporných fondov, ale aj hľadanie nových foriem financovania; súčasne zdôrazňuje potrebu investovať vo všetkých členských štátoch oveľa viac do vzdelania mladej generácie s ohľadom na budúcnosť;

24.   navrhuje, aby členské štáty pri zostavovaní rozpočtu použili rodový nástroj a kompenzovali tak rodovo podmienené nespravodlivosti, z čoho bude mať úžitok predovšetkým oblasť vzdelávania;

25.   odporúča, aby členské štáty vytvorili a kontrolovali národné vzdelávacie politiky, ktoré umožnia všetkým dievčatám, ako aj chlapcom, aby nastúpili, zotrvali a dokončili povinnú školskú dochádzku a zabezpečili tak, že ostanú v škole dovtedy, kým nedosiahnu minimálny zákonný vek pre vstup na trh práce;

26.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné presnejšie vyhodnocovať údaje týkajúce sa rodových otázok, ako aj ďalších aspektov viacnásobnej diskriminácie, napríklad etnickej príslušnosti, najmä vzhľadom na skutočnosť, že predovšetkým u detí a mládeže nie sú vždy štatisticky rozlíšené rodové údaje; domnieva sa, že toto je jednou z úloh nového Inštitútu pre rodovú rovnosť;

27.   vyzýva členské štáty, aby podnecovali pozitívnu prezentáciu mužov a žien v médiách podporou dôstojného obrazu žien a mužov, ktorý by nebol zaťažený skreslenými predstavami, v dôsledku ktorých vzniká znevažovanie alebo podceňovanie jedného alebo oboch pohlaví;

28.   poukazuje na potrebu prispôsobiť nové technológie v oblasti vzdelávania potrebám žien, napríklad možnosť diaľkového štúdia pomocou počítačových technológií;

29.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci Lisabonskej stratégie podnikli kroky na ukončenie rozdielov medzi mužmi a ženami v digitálnej oblasti s cieľom rozšíriť informačnú spoločnosť pomocou opatrení na presadenie rovnosti medzi mužmi a ženami a činnosťami na zabezpečenie ľahšieho prístupu žien, podporením získania schopností na prácu s elektronickými vymoženosťami a vykonávaním programov, ktoré zabezpečia špecifické činnosti na začlenenie žien zo zraniteľných skupín a vyváženie nerovnováhy medzi mestskými a vidieckymi oblasťami;

30.   odporúča, aby členské štáty vyvinuli flexibilnejšie vzdelávanie dospelých a programy celoživotného vzdelávania, aby mohli pracujúce ženy a matky pokračovať vo svojom vzdelávaní v programoch, ktoré vyhovujú ich časovým možnostiam, a umožnili tak ženám, aby mali väčší prístup k vzdelaniu a príležitosť podieľať sa na alternatívnych vzdelávacích programoch tak, aby sa mohli stať nezávislejšími a byť schopné významne sa zapájať do spoločnosti a ďalej presadzovať rodovú rovnosť;

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 60. (2) Ú. v. ES L 270, 7.10.1998, s. 56. (3) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 129. (4) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 283.