Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 29. mája 2006 nazvané Vzťahy EÚ s tichomorskými ostrovmi – stratégia upevňovania partnerstva (KOM(2006)0248),

–   so zreteľom na závery Rady o Stratégii EÚ pre Tichomorie, ktoré prijala Rada pre všeobecné záležitosti 17. júla 2006,

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) a Európskym spoločenstvom, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (Dohoda z Cotonou)(1),

–   so zreteľom na článok 89 ods.1 Dohody z Cotonou, ktorý ustanovuje, že "konkrétne ustanovenia a opatrenia sa vypracujú na podporu úsilia ostrovných krajín AKT prekonať prírodné a geografické ťažkosti a ostatné prekážky brzdiace ich rozvoj, aby sa urýchlilo tempo ich rozvoja",

–   so zreteľom na správu, ktorú vypracovala OSN pre projekt milénia: Investujeme do rozvoja: praktický plán na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia,

–   so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie nazvané Európsky konsenzus(2),

–   so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci, ktorú schválili 2. marca 2005 ministri vyspelých a rozvojových krajín zodpovední za podporu rozvoja a hlavní predstavitelia multilaterálnych a bilaterálnych rozvojových inštitúcií,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) na rozvoj(3),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A6-0325/2006),

A.   so zreteľom na historickú účasť európskych krajín v tichomorskom regióne,

B.   keďže väčšina tichomorských ostrovných štátov sa stala nezávislými pomerne nedávno,

C.   keďže prítomnosť EÚ je v oblasti pomerne významná vzhľadom na zámorské teritóriá, ako sú Nová Kaledónia, Francúzska Polynézia, Wallis a Futuna (Francúzsko) a Pitcairnove ostrovy (Veľká Británia),

D.   keďže Hnutie za nezávislé a bezatómové Tichomorie (NFIP) bojuje za zastavenie všetkých jadrových pokusov v oblasti a za rešpektovanie dôstojnosti pôvodného obyvateľstva,

E.   keďže EÚ túto oblasť významne podporuje, pričom celková poskytnutá pomoc od pristúpenia prvých tichomorských ostrovných štátov k prvému Dohovoru z Lomé v roku 1975 presahuje 1,8 miliardy EUR,

F.   so zreteľom na to, že 16 členských štátov Fóra tichomorských ostrovov prijalo Tichomorský plán, ktorý sa snaží o posilnenie regionálnej spolupráce a integrácie tým, že je zameraný na hospodársky rast, trvalo udržateľný rozvoj, dobré spravovanie a bezpečnosť prostredníctvom regionalizmu, a poskytuje príležitosti pre ďalšie vzťahy EÚ–Tichomorie,

G.   keďže tichomorské ostrovné štáty čelia významným problémom, ktoré spôsobil vysoký rast populácie, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nízky hospodársky rast, etnické napätia, sociálne a ekonomické rozdiely, chyby v spravovaní a vplyv globálnych hospodárskych trendov, čo vzbudzuje obavy z ďalšieho nárastu chudoby a nestability v regióne,

H.   keďže tichomorský región má významné prírodné zdroje, má však veľmi komplikované systémy vlastníctva pozemkov, ktoré môžu byť v niektorých prípadoch prekážkou rozvoja,

I.   keďže tichomorské štáty AKT, sú plne rozvinuté demokracie s výnimkou Tongy, ktorá je konštitučnou monarchiou,

1.   víta iniciatívu Komisie rozvinúť prvú stratégiu EÚ pre Tichomorie po 30 rokoch spolupráce, ktorá vyplynula z podpísania prvého Dohovoru z Lomé v roku 1975 a Dohody z Cotonou v júni 2000;

2.   zdôrazňuje, že EÚ má ako významný darca pre región príležitosť vytvoriť stratégiu, ktorá bude podporovať ostrovné štáty Tichomoria v dosahovaní rozvojových cieľov milénia (RCM);

3.   zdôrazňuje rôznorodosť regiónu, a preto požaduje flexibilitu stratégie Komisie, ktorá zabezpečí, aby sa rozvojová pomoc prideľovala na základe národných a regionálnych priorít, čím sa dosiahne maximálny prínos nielen pre vyspelejšie, ale aj pre menej vyspelé štáty Tichomoria;

4.   podporuje stanovisko Komisie, že je potrebné zlepšiť politický dialóg s Fórom tichomorských ostrovov, ktorých hlavní predstavitelia prijali novú dohodu, ktorá ustanovuje fórum za medzivládnu organizáciu podľa medzinárodného práva; zároveň zdôrazňuje, že akékoľvek posilnenie dialógu na regionálnej úrovni sa musí venovať aj potrebám najchudobnejších štátov regiónu;

5.   kladie dôraz na to, že akákoľvek stratégia sa musí primerane venovať rozvojovým potrebám všetkých tichomorských ostrovných štátov, najmä najchudobnejších, aby ich podporila v úsilí o dosiahnutie RCM;

6.   uznáva, že tichomorský región je obdarený veľkým množstvom prírodných zdrojov, najmä bohatstvom rýb, nerastmi a lesmi a že v mnohých štátoch regiónu sú hlavnými oporami hospodárstva poľnohospodárstvo a cestovný ruch; zdôrazňuje preto, že ekologicky a hospodársky trvalo udržateľný rozvoj musí byť podstatou každej stratégie týkajúcej sa týchto kľúčových odvetví; zdôrazňuje, že čerpanie prírodných zdrojov musí prispieť k tvorbe príjmu pre celé obyvateľstvo tichomorských ostrovných štátov a musí v prvom rade pomôcť zmierniť chudobu;

7.   uznáva význam finančnej pomoci, ktorú poskytuje EÚ na podporu miestneho rybolovu v tejto oblasti, ktorý je významným zdrojom príjmov tichomorských ostrovných štátov, najmä krajín s nižším hrubým národným príjmom ako Kiribati, Maršalove ostrovy, Mikronézia a Tuvalu;

8.   zdôrazňuje význam dobrého riadenia odvetvia rybolovu, aby sa zabránilo nadmernému rybolovu a deštruktívnym technikám rybolovu a aby sa vyhlo ekologickým rizikám vyplývajúcim z ničenia morského života, najmä v prípade lovu tuniaka, v ktorom má Tichomorie jedny z najbohatších lovísk na svete,

9.   schvaľuje regionálny prístup, ktorý tichomorské ostrovné krajiny zvolili pri riadení lovu tuniakov vo svojom regióne, a žiada EÚ, aby rokovala o každej budúcej dohode o love tuniakov radšej s celou oblasťou než s jednotlivými štátmi;

10.   pripúšťa význam zavedenia licenčných poplatkov za dlhodobý lov tuniaka vo výhradných hospodárskych zónach (VHZ) štátov v regióne, keďže tieto sú hlavným zdrojom príjmu tichomorských ostrovných štátov, najmä krajín s nízkym príjmom, ako sú napríklad súostrovie Kiribati, Maršalove ostrovy, Mikronézia a Tuvalu; je však znepokojený nízkym množstvom úlovkov, ktoré sú v súčasnosti spracované v rámci VHZ, a z toho dôvodu aj zo straty príjmov;

11.   víta návrh Komisie zvýšiť úsilie pri presadzovaní trvalo udržateľného riadenia rybolovu podporou monitoringu, kontroly a pozorovacích systémov regiónu a pri posilnení spôsobilosti bojovať proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu;

12.   vyzýva Európsku úniu a štáty tichomorského regiónu, aby podporili medzinárodný akčný plán Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) na boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu; domnieva sa, že pri uzatváraní dohôd o rybnom hospodárstve toto musí byť prioritou;

13.   vyzýva Európsku úniu a tichomorské ostrovné krajiny, aby úzko spolupracovali s cieľom zamedziť nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu v tejto oblasti vynakladajúc všetko úsilie na splnenie záväzkov, ktoré majú ako prístavné a vlajkové štáty;

14.   odporúča, aby vyspelejšie tichomorské ostrovné štáty pokračovali v rozvoji miestnych spracovateľských činností, čím sa vytvorí viac pracovných príležitostí, a aby preskúmali možnosť Európskej investičnej banky poskytnúť zvýhodnené pôžičky pre malé a stredné podniky vo vlastníctve záujmových skupín z tichomorských ostrovov s cieľom zvýšiť kapacitu spracovania a aby priniesli do regiónu zvýšené príjmy; víta vyhodnotenie zásob rýb a úrovne kapacity rybolovu, ktoré vykonala Agentúra tichomorského fóra rybolovu, a vyzýva na rozšírenie miestnych flotíl tam, kde je možnosť zvýšenia kapacity;

15.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie ekologického a sociálneho dosahu rozsiahlej nelegálnej ťažby dreva pre priemysel a s tým spojeného obchodu v tichomorských krajinách;

16.   vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na urýchlenú realizáciu Dohovoru o biologickej diverzite a súvisiacich dohôd, najmä programu pre prácu v chránených oblastiach, ktorý je účinným nástrojom na predchádzanie väčšiemu poškodzovaniu alebo úbytku lesných a morských ekosystémov v tichomorskom regióne;

17.   vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu ekologicky a sociálne zodpovedného riadenia lesného hospodárstva a zavádzania spoľahlivých systémov, ktoré môžu poskytovať dôveryhodné záruky európskym spotrebiteľom, že drevené výrobky predávané na trhu EÚ sú vyhotovené z dreva z trvalo udržateľných zdrojov; zdôrazňuje význam posunu prístupu od nadmerne veľkej priemyselnej ťažby dreva smerom k projektom ekologického lesníctva s cieľom vytvoriť príjem pre miestne spoločenstvá a podporiť zmiernenie chudoby;

18.   podporuje Dohovor o zachovaní a riadení zdrojov veľmi sťahovavých druhov rýb v západnom a strednom Tichom oceáne, podpísaný v septembri 2000 s cieľom dosiahnuť dlhodobý trvalo udržateľný výnos z lovu tuniaka, ako znamenie spolupráce medzi tichomorskými ostrovnými štátmi a vzdialenými krajinami, ktoré sa zaoberajú rybolovom;

19.   zdôrazňuje, že je potrebná podstatne vyššia investícia do riadenia ložísk nerastov, významného zdroja devíz pre vyspelejšie i menej vyspelé tichomorské ostrovné štáty, aby sa zabránilo predčasnému vyčerpaniu zdrojov, ako bolo zaznamenané v Nauru v dôsledku 50 rokov neustálej ťažby fosfátu;

20.   vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s tichomorskými ostrovnými štátmi zabezpečila, že všetky dane a poplatky, ktoré platia ropné, ťažobné a plynové spoločnosti v regióne rôznym vládam, budú zverejnené vo výročných finančných správach;

21.   upozorňuje na hospodársky význam cestovného ruchu pre daný región, keďže jedným z hlavných prínosov tichomorských ostrovov je ich idylické prostredie; zdôrazňuje, že akákoľvek podpora cestovného ruchu v danej oblasti musí ísť ruka v ruke s nárastom miestneho vlastníctva služieb v oblasti cestovného ruchu, aby sa zaistila trvalá udržateľnosť turistického odvetvia a maximalizovali sa výhody pre miestnu ekonomiku;

22.   vyzýva na zákaz všetkých jadrových skúšok a považuje za nevyhnutné, aby bola celá oblasť vyhlásená za oblasť bez jadrových skúšok a aby bola škoda na životnom prostredí, ekosystémoch a na verejnom zdraví spôsobená jadrovými skúškami napravená;

23.   uznáva výhody, ktoré prinieslo hospodárstvam tichomorských ostrovov zriadenie nízkonákladových aerolínií operujúcich v regióne, a požaduje, aby boli odstránené právne prekážky pre politiku "otvoreného neba", pričom sa letecká doprava vybuduje racionálne, aby sa minimalizovali emisie a iné dôsledky nárastu leteckej dopravy;

24.   zdôrazňuje, že vo väčšine prípadov prilákajú každoročne významný počet turistov jedine bohatšie krajiny s vyspelejšou infraštruktúrou a častejším leteckým spojením; zdôrazňuje, že v týchto prípadoch musí byť rozvojová pomoc naďalej využívaná na financovanie infraštruktúry a stimulovanie trvalo udržateľného cestovného ruchu;

25.   žiada Komisiu, aby pri projektoch v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu kládla dôraz na podporu vzdelávacieho systému a odbornej prípravy v štátoch regiónu, ktorého rozvoj narúšajú nedostatky v tejto oblasti;

26.   uznáva význam poľnohospodárstva ako najdôležitejšieho zdroja príjmu, vrátane príjmov z vývozu, a ako spôsobu na zabezpečenie živobytia a zamestnanosti v regióne;

27.   zdôrazňuje, že globalizácia spolu so stratou prednostného prístupu na trh EÚ už mali na región vážne hospodárske dôsledky, najmä na ostrov Fidži;

28.   zdôrazňuje, že v menej vyspelých krajinách, ktorých zdroj živobytia pochádza hlavne z poľnohospodárstva, by sa mal uskutočniť postupný prechod od výroby hlavných plodín k produkcii trhových plodín, aby sa tak dodalo viac poľnohospodárskych výrobkov na vývoz, a mala by sa preskúmať realizovateľnosť zriadenia spracovateľských a baličských služieb;

29.   zdôrazňuje, že kvalifikovaná pracovná sila je dôležitým predpokladom hospodárskeho rastu tichomorských krajín, a preto vyzýva Komisiu, aby podporovala národné politické rámce zamerané na poskytovanie zariadení na odbornú a inú prípravu, na podporu miestneho priemyslu v tichomorských krajinách;

30.   zdôrazňuje význam vnútroregionálneho obchodu a obchodu medzi tichomorským regiónom a EÚ vrátane obchodu na základe regionálnych obchodných dohôd, ako sú napríklad Obchodné dohody tichomorských ostrovných štátov (PICTA), navrhované dohody – Tichomorská dohoda o užších hospodárskych vzťahoch (PACER) a Dohoda o hospodárskom partnerstve (EPA), ako prostriedku na zvýšenie hospodárskej prosperity v regióne;

31.   si uvedomuje náklady na riadenie a správu takých obchodných dohôd vrátane realizácie tichomorskej stratégie tichomorskými ostrovnými štátmi a regionálnymi organizáciami, ako je Sekretariát tichomorského fóra, vyzýva Komisiu, aby poskytla vhodnú finančnú a technickú pomoc na skorú a účinnú realizáciu takýchto dohôd;

32.   podporuje Komisiu v hodnotení významu kľúčových regionálnych aktérov, ako sú Austrália, Nový Zéland, USA a Japonsko, keďže sú dôležitými darcami a obchodnými partnermi tichomorského regiónu, a že dvojstranné vzťahy medzi EÚ a týmito krajinami sa zlepšia pomocou zvýšenej angažovanosti v Tichomorí;

33.   podporuje hodnotenie Komisie, že užšia koordinácia odovzdávania pomoci s ostatnými partnermi v regióne, ako napríklad s Austráliou a Novým Zélandom, by zvýšila účinnosť poskytnutia pomoci;

34.   zdôrazňuje skutočnosť, že tichomorský región je významnou geopolitickou oblasťou, a vyjadruje obavy, že rivalita medzi štátmi môže napomôcť rozvoju nekvalitnej, politicky prepojenej pomoci na úkor dlhodobejšieho rozvoja, trvalej udržateľnosti zdrojov a dobrého spravovania;

35.   vyzýva Komisiu, aby uznala, že systémy vlastníctva pôdy, najmä na Papue Novej Guinei, Šalamúnových ostrovoch, Vanuatu a Novej Kaledónii (francúzske zámorské teritórium) sú veľmi zložité a predstavujú skutočné prekážky rozvoja; preto nalieha na Komisiu, aby podporila národné iniciatívy v oblasti pozemkovej reformy, na ktorú sa podujali tieto krajiny a tento región;

36.   žiada Komisiu, aby iniciovala spôsoby riešenia rýchleho šírenia sa ochorenia HIV/AIDS v tomto regióne, ktoré sa stále viac šíri v krajinách, ako je napríklad Papua Nová Guinea;

37.   upozorňuje na štyri krajiny v danom regióne postihnuté maláriou, Papua Nová Guinea, Šalamúnove ostrovy, Vanuatu a Východný Timor; vyzýva Komisiu, aby vyvinula programy na riešenie tohto problému a zaistila primeranú ochranu pred maláriou, napríklad dodaním protimalarických moskytiér do postihnutých krajín;

38.   zdôrazňuje, že na zaistenie účinného poskytnutia pomoci je nevyhnutná podpora dobrého spravovania v celom tichomorskom regióne, aby sa zabránilo korupcii, jednej z hlavných prekážok dosiahnutia RCM, ako aj dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že sa musia vytvoriť národné inštitúcie a transparentné a rázne postupy, aby sa rozvojová pomoc dostala k určeným príjemcom v regióne;

39.   súhlasí s Komisiou, že politická nestabilita a konflikt môžu byť ničivé pre hospodársky rozvoj regiónu, najmä pokiaľ ide o stratu príjmov z turistického ruchu a poškodenie hospodárskej infraštruktúry;

40.   zdôrazňuje, že posilnené partnerstvo medzi EÚ a tichomorskými ostrovnými štátmi sa musí prejaviť v zvýšenej podpore parlamentov týchto krajín s cieľom posilniť ich schopnosti a úlohu v podpore politickej stabilizácie regiónu;

41.   upozorňuje na zraniteľnosť tichomorských ostrovných štátov voči prírodným katastrofám a ich ničivým účinkom na ich hospodárstva;  preto podporuje výzvu Komisie na zriadenie regionálneho programu pripravenosti na prírodné katastrofy;

42.   podporuje názor Komisie, že tichomorské ostrovné štáty majú významný záujem na riešení klimatických zmien, vzhľadom na potenciálny vplyv zvýšenia hladiny morí na región; všíma si rámec opatrení tichomorských ostrovov v oblasti klimatických zmien na roky 2006–2015 ako regionálny mechanizmus na podporu reakcie na klimatické zmeny a vyzýva na zintenzívnenie dialógu medzi EÚ a tichomorským regiónom s cieľom zaoberať sa klimatickými zmenami a súvisiacimi záležitosťami;

43.   upozorňuje na súčasnú situáciu vo Východnom Timore, v ktorom v máji a júni 2006 prepuklo násilie, a vyjadruje nádej, že Komisia v úzkej spolupráci s medzinárodným spoločenstvom pomôže predstaviteľom Východného Timoru pri riešení základných problémov, ktoré prispievajú ku kríze, vrátane potreby politickej stability, zmierňovania chudoby, spoločenského rozvoja a uzmierenia medzi rôznymi časťami spoločnosti;

44.   víta závery Rady o stratégii EÚ pre Tichomorie zo 17. júla 2006 a ich dôraz na odstránenie chudoby, dosiahnutie RCM, rozvoj ľudských zdrojov a na oblasť zdravia; vyjadruje však zásadný nesúhlas s tým, že Rada prijala svoje závery bez toho, aby počkala na Európsky parlament, aby vyjadril svoje stanovisko;

45.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom tichomorských ostrovných štátov.

(1) Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane, a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3). (2) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 121.