Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. novembra 2006 s názvom "Stratégia rozšírenia a hlavné výzvy 2006-2007" (KOM(2006)0649), a najmä na správu o pokroku Turecka v ňom obsiahnutú,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2005 s názvom "Strategický dokument o rozšírení 2005" (KOM(2005)0561),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2006 o pokroku Turecka na ceste k pristúpeniu(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2005 o úlohe žien v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote v Turecku(2),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 17. decembra 2004 týkajúce sa začatia rokovaní s Tureckom o vstupe do Európskej únie, 3. októbra 2005,

–   so zreteľom na acquis Spoločenstva v oblasti práv žien a rodovej rovnosti,

–   so zreteľom na odporúčanie Rec(2003)3 Výboru ministrov Rady Európy z 12. marca 2003 určené členským štátom, týkajúce sa vyváženej účasti žien a mužov na politickom a verejnom rozhodovaní,

–   so zreteľom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO) č. 177 z roku 1996 o práci doma,

–   so zreteľom na správu spoločného konzultačného výboru EÚ - Turecko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom "Ženy a zamestnanosť" vypracovanú 14. júla 2006 v Kayseri (Turecko),

–   so zreteľom na správu tureckej parlamentnej komisie týkajúcu sa zabíjania na základe zvykov a na ochranu cti a násilia voči ženám a deťom z roku 2006,

–   so zreteľom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 10. novembra 2005, ktorý sa týka tureckej právnej úpravy nosenia islamskej šatky v inštitúciách vyššieho vzdelávania(3),

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979 a jeho opčný protokol z roku 1999, ktoré sú súčasťou medzinárodného práva a Turecko je ich zmluvnou stranou od roku 1985, resp. 2002, a so zreteľom na článok 90 tureckej ústavy, podľa ktorého má medzinárodné právo prednosť pred tureckým vnútroštátnym právom,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0003/2007),

A.   keďže prijatie acquis Spoločenstva je povinné pre kandidátske krajiny na vstup do EÚ a práva žien a rodová rovnosť sú súčasťou acquis Spoločenstva,

B.   keďže správa Komisie o pokroku Turecka na ceste k pristúpeniu obsiahnutá v jej hore uvedenom strategickom dokumente z 9. novembra 2005 určuje v súvislosti so situáciou žien okrem iných tieto hlavné oblasti záujmu: násilie na ženách, najmä domáce násilie a zločiny v mene cti, vysoká miera negramotnosti, nízka úroveň účasti žien v parlamente i v miestnych zastupiteľských orgánoch, a nízka úroveň účasti žien na trhu práce a pretrvávajúca diskriminácia na trhu práce, vzhľadom na to, že hospodárska nezávislosť žien je nevyhnutná na ich emancipáciu a mala by byť osobitným záujmom Turecka,

C.   keďže Komisia vo svojej správe o pokroku Turecka za rok 2006 dospela k záveru, že právny rámec týkajúci sa práv žien je celkovo uspokojivý, ale jeho vykonávanie zostáva zložitou úlohou,

1.   zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv vrátane práv žien je pre členstvo v EÚ podmienkou sine qua non a vyzýva Komisiu, aby hlavnou témou rokovaní s Tureckom bola otázka práv žien;

2.   víta skutočnosť, že sa začala aktívna fáza prístupových rokovaní medzi Tureckom a EÚ; ľutuje však, že proces reformy v Turecku sa za posledný rok spomalil a že problémy v oblasti práv žien pretrvávajú;

Vykonávanie právnych predpisov a koordinácia

3.   berie na vedomie, že právny rámec v oblasti práv žien je vo všeobecnosti uspokojivý, domnieva sa však, že vo vykonávaní právnych predpisov existujú medzery; opätovne preto žiada úplnú a účinnú implementáciu acquis Spoločenstva v oblasti práv žien, najmä v chudobnejších regiónoch krajiny;

4.   nalieha na tureckú vládu, aby urýchlila vykonávanie nových právnych predpisov týkajúcich sa práv žien a aby tým zabezpečila, že budú plne v súlade s požiadavkami acquis Spoločenstva a že budú skutočne zavedené do praxe;

5.   pripomína, že nový turecký trestný zákonník, ktorý nadobudol účinnosť v júni 2005, podstatne posilnil základné práva žien, ale európske smernice o rovnosti mužov a žien doteraz neboli úplne transponované; so znepokojením poukazuje na (neúspešné) pokusy zrušiť právne predpisy týkajúce sa práv žien;

6.   ľutuje skutočnosť, že v časti juhovýchodného Turecka dievčatá nie sú pri narodení zapisované do matriky, čo bráni boju proti núteným manželstvám a zločinom v mene cti, keďže obete nemajú úradnú identitu; naliehavo žiada turecké úrady, aby pokračovali v prijímaní nevyhnutných opatrení na zabezpečenie toho, aby všetky turecké deti boli pri narodení zapísané do matriky;

7.   zdôrazňuje, že turecká vláda by mala vytvoriť a viesť, kde je to potrebné, celoštátnu právnu registráciu sobášov, aby zaručila každému mužovi a každej žene plné oprávnenie na výhody občianstva, ako napríklad prístup ku vzdelaniu a k zdravotnej starostlivosti ako aj rovnaký prístup na trh práce;

8.   víta vytvorenie výboru pre postavenie žien (ďalej len "výbor") v Turecku, ktorý poskytne poradenstvo v oblasti plánovania a realizácie vnútroštátnych politík týkajúcich sa práv žien;

9.   zdôrazňuje potrebu začleniť sociálnych partnerov, predstaviteľov orgánov a mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa otázkami rodovej rovnosti a predstaviteľov odborových zväzov do výboru, v ktorom v súčasnosti nie sú členmi, a nalieha na príslušné orgány, aby účinne využívali výbor na dosiahnutie účinnej koordinácie medzi účastníkmi;

Občianska spoločnosť

10.   poukazuje na svoje pretrvávajúce znepokojenie v oblasti spolupráce medzi mimovládnymi organizáciami a tureckou vládou;

11.   žiada, aby sa so všetkými mimovládnymi organizáciami vrátane slobodných a autonómnych organizácií žien zaobchádzalo rovnako;

12.   domnieva sa, že stretnutie tureckej ministerky poverenej oblasťou práv žien so zástupkyňami 55 organizácií žien v Turecku spolu s rozhodnutím vytvoriť štruktúrovanejšiu spoluprácu a účinnejšiu koordináciu medzi ministerstvom a mimovládnymi organizáciami je osvedčený postup, ktorý by sa mal pravidelne opakovať; očakáva, že táto politická vôľa bude v budúcnosti prakticky vyjadrená v konkrétnych iniciatívach a opatreniach;

13.   vyzýva Komisiu a tureckú vládu, aby uznali úlohu mimovládnych organizácií pre práva žien ako základných a zásadných partnerov prostredníctvom oficiálnych a stálych štruktúr a inštitúcií a aby štruktúrovane začlenili mimovládne organizácie do procesu rokovaní o vstupe do EÚ na základe stanovených postupov;

14.   vyzýva tureckú vládu, aby spustili rozsiahlu kampaň, ktorá celej spoločnosti predstaví obraz žien ako hybných síl hospodárskeho a spoločenského rozvoja;

15.   uznáva rastúce znepokojenie mimovládnych organizácií pre práva žien v súvislosti s problémami, ktorým musia tieto organizácie čeliť počas zložitých postupov získavania grantov z EÚ a pri realizácii projektov, na ktoré získali granty; berie na vedomie, že veľa mimovládnych organizácií pre práva žien váha s podaním žiadostí a následkom toho prichádza o pomoc zo zdrojov, ktoré majú zásadný význam;

16.   víta vytvorenie centra STGM (Centrum rozvoja občianskej spoločnosti), ktoré pomáha rozvíjať občiansku spoločnosť;

17.   vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšiu pomoc, okrem iného vytvorením kapacít iných asistenčných centier;

Údaje, hodnotiace kritériá a ciele

18.   poukazuje na skutočnosť, že ešte stále chýbajú presné údaje týkajúce sa situácie žien v Turecku a že súčasné údaje ešte nezahŕňajú všetky problémy spojené so situáciou, úlohou a právami žien;

19.   v súvislosti s tým víta iniciatívu zo začiatku roku 2007, ktorá vyšla z tureckého štátneho inštitútu pre štatistiku, o poskytovaní rodových štatistík o sociálnom, kultúrnom a ekonomickom živote vrátane údajov o rozdieloch v príjmoch medzi ženami a mužmi;

20.   víta spoločný projekt EÚ-Turecko s názvom "Podpora rodovej rovnosti", ktorého cieľom je posilniť schopnosť zúčastnených subjektov chrániť ženy pred domácim násilím a víta, ako súčasť projektu, iniciatívu s názvom "Národný výskum o príčinách a dôsledkoch násilia páchaného na ženách", určenú na vytvorenie databázy údajov o násilí páchanom na ženách;

21.   vyzýva tureckú vládu, aby poskytla konkrétne a spoľahlivé údaje týkajúce sa miery negramotnosti u žien, rovnoprávneho prístupu žien k vzdelaniu, problémov spojených s účasťou žien na trhu práce, násilia páchaného na ženách a vrážd v mene cti a nútených manželstiev;

22.   vyzýva Komisiu, aby vo svojich správach Európskej rade o tempe reforiem navrhla jasné usmernenia a presné krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele v súvislosti s právami žien;

23.   vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila aby všetky ženy, bez ohľadu na ich jazyk, rasu, etnickú príslušnosť, farbu pleti, politické presvedčenie, vieru a náboženstvo boli zapojené do programov pre práva žien;

24.   je znepokojený zistením Komisie, že zákon o ochrane rodiny sa uplatňuje len čiastočne a vyzýva preto turecké orgány, aby ho správne a účinne vykonávali, keďže sa tým prispeje k ochrane postavenia a práv žien v rámci rodiny;

Násilie páchané na ženách

25.   poukazuje na skutočnosť, že násilie páchané na ženách je pretrvávajúcim problémom a odsudzuje prípady násilia voči ženám vrátane vrážd v mene cti, domáceho násilia, nútených manželstiev a polygamie;

26.   berie na vedomie poznámku Komisie, že napriek ustanoveniam nového tureckého trestného zákonníka, ktorý zaraďuje "vraždy v mene cti" medzi priťažujúce okolnosti zločinu vraždy, sú rozsudky súdov, ako zdôrazňuje Komisia, poskytujú zmiešaný obraz; vyzýva súdne orgány, aby správne a účinne uplatňovali a interpretovali ustanovenia trestného zákonníka s cieľom predchádzať takémuto druhu zločinu a zabezpečili, aby za zločiny spáchané na ženách nemohli byť skrátené tresty alebo uznané poľahčujúce okolnosti;

27.   je veľmi znepokojený skutočnosťou, že naďalej dochádza k samovraždám žien z donútenia rodiny, a to najmä na východe a juhovýchode krajiny; naliehavo žiada turecké orgány, aby chránili ženy pred takýmto nátlakom zo strany ich rodín a aby predložili konkrétne a spoľahlivé údaje o samovraždách žien najmä v uvedených oblastiach;

28.   vyzýva verejné inštitúcie (súdnictvo, verejnú správu, políciu, zdravotníctvo atď.), aby zabezpečili, že ženy, ktoré sú obeťami násilia v Turecku, dostanú všetku potrebnú ochranu;

29.   zdôrazňuje, že v prípadoch, v ktorých sa nepodarilo ochrániť obete a pomôcť im, by verejné inštitúcie mali iniciovať súdne vyšetrovanie a mala by sa vyvinúť snaha prijať disciplinárne opatrenia voči zodpovedným obvinenia;

30.   víta úradný obežník, ktorý vydal predseda vlády po správe tureckej parlamentnej komisie týkajúcej sa zločinov na základe zvykov a v mene cti a násilia páchaného na ženách, ktorým sa nariaďuje, aby všetky ministerstvá, verejné inštitúcie a miestni správcovia presadzovali navrhované riešenia násilia páchaného na ženách; vyzýva tureckú vládu, aby sformulovala záväzné a praktické pokyny na vykonanie nariadení tohto úradného obežníka aby určila dostatočný rozpočet na prijatie nevyhnutných opatrení a aby stanovila následky v prípade ich nedodržania;

31.   víta oficiálny obežník tureckého ministerstva vnútra z 9. januára 2007, ktorým sa stanovuje akčný plán pre koordináciu politík s cieľom predísť zločinom v mene cti a na základe zvykového praktík a ktorý žiada prísne uplatňovanie zákona o vytvorení útulku vo všetkých mestských oblastiach s viac ako 50000 obyvateľmi, vytvorenie osobitného výboru v každom meste s cieľom koordinovať úsilie pomôcť obetiam zločinov na základe zvykov a zločinov v mene cti a prijatie opatrení na poskytovanie psychologickej a finančnej podpory a ochrany obetiam;

32.   víta iniciatívu zameranú na poskytovanie školenia o prevencii násilia páchaného na ženách vojakom vojenskej služby a na zaradenie tém, akými sú práva žien ako súčasť ľudských práv, rodová rovnosť, násilie páchané na ženách a zločiny v mene cti do osnov policajných škôl;

33.   vyzýva tureckú vládu a Komisiu, aby sa prednostne zaoberali násilím vo všeobecnosti a najmä zločinmi v mene cti a aby vytvorili osobitné útulky s prísnou bezpečnosťou, a to aj v juhovýchodných oblastiach Turecka, aby ženy mali útulky vo svojom okolí; žiada o podporu a opatrenia na pomoc poradným centrám slobodných žien v juhovýchodnom Turecku, napríklad KA-MER; naliehavo požaduje hospodársky rozvoj, zameraný na ženy v tých regiónoch, v ktorých sú vystavené násiliu; zdôrazňuje význam systematického vyšetrovania a účinného trestania, a teda aj školenia polície a súdnych orgánov o otázkach rodovej rovnosti a boja proti násiliu; zdôrazňuje potrebu nariadiť sudcom, aby uplatňovali nové zákony na prísne potrestanie násilia vo všeobecnosti a zločinov v mene cti, nútených manželstiev a najmä polygamie a zdôrazňuje význam ochrany svedkov; nalieha na tureckú vládu, aby uzavrela osobitnú dohodu s Komisiou o účasti na programe na predchádzanie a boj s násilím voči deťom, mládeži a ženám a na ocharnu obetí a ohrozených skupín (program Daphne) a aby na tento účel vyčlenila zo štátneho rozpočtu potrebné finančné prostriedky;

34.   pripomína, že ženám nemožno ponúknuť len ochranu, ale predovšetkým tiež psychologickú starostlivosť a rady; žiada, aby sa takéto služby poskytovali v útulkoch žien a v teréne v regiónoch s vysokou mierou samovrážd žien a násilia páchaného na ženách;

35.   vyzýva tureckú vládu, aby vybudovala združenia so všetkými zoskupeniami v spoločnosti, občianskymi, sociálnymi či náboženskými, na iniciovanie kampaní zameraných predovšetkým na mladých ľudí, na šírenie informovanosti o tom, že násilie voči ženám a deťom je vážnym porušením ľudských práv, a na vytvorenie odporu voči všetkým formám násilia;

Útulky

36.   poukazuje na to, že útulky v Turecku pre ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, ktoré majú údajnú kapacitu 469 žien a doteraz poskytli služby 5512 ženám(4), nespĺňajú potreby približne 70 miliónov obyvateľov, pričom neboli dostatočne dosiahnuté ani tie najskromnejšie možnosti podľa platného zákona, konkrétne to, aby bol útulok vo všetkých obciach, ktoré majú viac ako 50 000 obyvateľov;

37.   vyzýva tureckú vládu, aby pre potreby žien zabezpečila dostatočný počet účinných, bezpečných a dostupných útulkov;

38.   víta vytvorenie telefonickej linky 183 Sociálne služby pre rodiny, ženy, deti a postihnuté osoby, na ktorej možno oznamovať násilie, a takisto víta vytvorenie celoštátnej linky tiesňovej pomoci 157 pre obete obchodovania s ľuďmi a domnieva sa, že tieto linky pomoci môžu byť dobrým príkladom pre EÚ;

39.   opätovne vyzýva Turecko, aby ratifikovalo dodatkový protokol č. 12 k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

40.   vyzýva tureckú vládu, aby vykonala štrukturálne a personálne zlepšenia v útulkoch pre ženy, a aby odstránila nedostatky, na ktoré boli sťažnosti;

41.   vyzýva tureckú vládu, aby viac podporovala spoluprácu medzi štátnymi inštitúciami/miestnymi orgánmi a nezávislými ženskými organizáciami; takisto ju naliehavo žiada o poskytnutie finančnej podpory pre nezávislé a autonómne útulky pre ženy;

Politická účasť

42.   poukazuje na to, že politická účasť žien v Turecku je príliš nízka; zdôrazňuje skutočnosť, že diskriminácii žien možno niekedy zabrániť pomocou krátkodobých opatrení pozitívnej diskriminácie, ktoré, okrem iných, pripúšťa CEDAW, a že existuje nevyhnutná potreba ženských vzorov v mocenských a rozhodovacích pozíciách;

43.   navrhuje opatrenia na zabezpečenie primeraného zastúpenia žien na volebných zoznamoch ako najvhodnejší spôsob, ako v krátkom čase zlepšiť účasť žien na politike Turecka;

44.   vyzýva turecké politické strany, aby prijali vnútorné pravidlá zaručujúce prítomnosť žien v ich riadiacich orgánoch na všetkých úrovniach;

45.   nalieha na politické strany v Turecku, aby od nadchádzajúcich volieb v roku 2007 zaradili na kandidátske listiny viac žien, dali ženám primeranú úlohu v straníckej hierarchii a zvýšili informovanosť o význame politickej účasti žien;

46.   veľmi ľutuje, že v tureckom parlamente ešte nebol zriadený stály výbor pre práva žien a rodovú rovnosť; zdôrazňuje, že je potrebné, aby turecká vláda a niektoré politické strany presadili sľuby uvedené vo svojich politických programoch a zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť daný výbor čo najskôr;

47.   je znepokojený poznámkou Komisie, že ženy sú stále vystavené diskriminačným praktikám okrem iného z dôvodu nedostatku vzdelania a vysokej miery negramotnosti v krajine a vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila rodovú rovnosť v prístupe k vzdelaniu a na pracovný trh, najmä na juhovýchode krajiny; požaduje v tejto súvislosti opatrenia vo vzdelávacom sektore na školenie učiteľov o otázkach rodovej rovnosti; žiada tiež, aby sa školopovinné dievčatá a chlapci poučili o rovnakých právach mužov a žien a právach žien na sebaurčenie, a to aj prostredníctvom vzdelávacích príručiek zohľadňujúcich rodovú problematiku;

Vzdelávanie

48.   poukazuje na to, že podľa odhadov UNICEF ročne 600 000 až 800 000 dievčat vo veku povinnej školskej dochádzky nenavštevuje školu, pretože im bráni ich rodina, alebo pre organizačné ťažkosti;

49.   víta kampaň na vzdelávanie dievčat s názvom Ide sa do školy, dievčatá, ktorej výsledkom bol zápis 222 800 dievčat do školy; víta tiež Kampaň na podporu národného vzdelávania, na ktorej sa za štyri roky zúčastnilo takmer 5 miliónov dospelých, z toho väčšinu tvorili ženy z vidieckych oblastí a dievčatá, ktoré nemohli navštevovať školu;

50.   zdôrazňuje význam vzdelávania a jeho potenciálneho prínosu pre hospodársku nezávislosť žien; vyzýva turecké úrady, aby vytvorili monitorovací systém s cieľom udržať dievčatá vo vzdelávacom systéme; zdôrazňuje význam toho, aby ženy v školskom systéme mali čoraz väčší prístup na vysoké školy a univerzity, a aby boli viac zapojené do disciplín ako psychológia, s cieľom pripraviť a vzdelať ich, aby tak boli schopné pomáhať iných ženám, ktoré sú obeťami zneužívania.

Účasť na trhu práce

51.   poukazuje na skutočnosť, že podiel účasti žien na trhu práce je stále mimoriadne nízky (pod 25 %, a preto je v porovnaní s priemernou 49-percentnou mierou zamestnanosti žien v EÚ-27 veľmi nízky) a takisto konštatuje, že miera zamestnanosti žien klesla na približne 20% na rozdiel od zvyšovania ich účasti v neformálnom sektore, čo je často výsledkom kombinácie nízkej úrovne vzdelania mnohých žien, chýbajúceho inštitucionalizovaného, rozšíreného, prístupného a finančne dostupného systému zariadení starostlivosti o deti, starších a zdravotne postihnutých príbuzných a rodového rozdelenia práce v spoločnosti;

52.   zdôrazňuje pripomienku Komisie týkajúcu sa rovnosti príležitostí, že v oblasti acquis Spoločenstva je potrebné zosúladenie, najmä čo sa týka rodičovskej dovolenky, rovnakej mzdy, rovnakého prístupu k zamestnanosti a zákonného a zamestnaneckého sociálneho zabezpečenia;

53.   v tejto súvislosti víta projekty ako spoločný holandsko-turecký projekt s názvom "Posilnenie rovnosti v zamestnaní" a plánovaný projekt s názvom "Podpora podnikania žien", a spoluprácu medzi bankou Garanti Bank a združením KAGIDER (združenie podnikateliek), ktorá sa týka úverových možností do výšky 30 000 USD a bezplatných školení poskytovaných pre podnikateľky;

54.   vyzýva tureckú vládu, aby vytvorila orgán alebo orgány na zabezpečenie, analýzu, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania na trhu práce vrátane odbornej prípravy v zmysle článku 8a smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o  vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky(5);

55.   vyzýva sociálnych partnerov a tureckú vládu, aby prijali nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie prechodu z neformálneho hospodárstva na formálne hospodárstvo; žiada Komisiu, aby podporu tohto úsilia zaradila medzi svoje priority;

56.   žiada tureckú vládu, aby poskytla presné údaje týkajúce sa diskriminácie žien vrátane informácií o prístupe žien, ktoré nosia šatky, na trh práce s cieľom zistiť, či existuje riziko nepriamej rodovej diskriminácie;

57.   vyzýva tureckú vládu, aby zlepšila situáciu osôb pracujúcich doma, z ktorých väčšinu tvoria ženy; v tejto súvislosti nalieha na Turecko, aby podpísalo a ratifikovalo hore uvedený Dohovor ILO č. 177 týkajúci sa domácej práce a rozšírilo turecký zákonník práce tak, aby zahŕňal osoby pracujúce doma;

58.   opätovne vyzýva tureckú vládu, aby navrhla a realizovala národné akčné plány týkajúce sa žien a zamestnanosti s obmedzeným časovým rámcom a konkrétnymi cieľmi, ako je v súčasnosti bežné v členských štátoch EÚ;

59.   vyzýva turecké ministerstvo práce a sociálnych partnerov, aby do svojich politík a kolektívnych zmlúv zaradili otázky týkajúce sa rodovej rovnosti, a vyzýva turecké odborové zväzy, aby organizovali prácu v neformálnom sektore a vzdelávali zástupcov odborov v oblasti rodovej rovnosti; v tejto súvislosti víta iniciatívy konfederácie odborových zväzov Türk-IS;

60.   zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov pri propagácii práv žien a ich účasti na hospodárskom, sociálnom a politickom živote; vyzýva sociálnych partnerov, aby viac podporovali účasť žien v orgánoch zapojených do sociálneho dialógu;

61.   je odhodlaný pravidelne hodnotiť pokrok v oblasti práv žien v Turecku ako doplnok k a spolu s každoročnou správou Komisie o pokroku, a posudzovať pokrok Turecka v oblasti práv žien v súlade s hodnotiacimi kritériami v správe o pokroku;

o
o   o

62.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, osobitnému spravodajcovi OSN pre násilie voči ženám, generálnemu riaditeľovi Medzinárodnej organizácie práce a vláde a parlamentu Turecka.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2006)0381. (2) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 385. (3) Leyla Şahin/Turecko, žiadosť č. 44774/98. (4) Zdroj: Nimet Çubukçu, turecká ministerka poverená oblasťou práv žien. (5) Ú. v. ES L 39, 14.2.1976, s. 40. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES (Ú. v. ES L 269, 5.10.2002, s. 15).