Európsky parlament,

–   so zreteľom na dvanástu schôdzu konferencie zmluvných strán (COP 12) k Rámcovému dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) a na druhú schôdzu konferencie zmluvných strán, slúžiace ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 2), ktorá sa konala od 6. do 17. novembra 2006 v Nairobi, v Keni,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o klimatických zmenách, najmä na svoje uznesenie zo 16. novembra 2005 o víťazstve v zápase s globálnymi klimatickými zmenami(1) a z 26. októbra 2006 o stratégii Európskej únie na konferenciu o klimatických zmenách v Nairobi (COP 12 a COP/MOP 2)(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom "Obmedzenie globálnej klimatickej zmeny na 2 stupne Celzia – postup do roku 2020 a neskôr" (KOM(2007)0002),

–   so zreteľom na oficiálne závery schválené dňa 2. februára 2007 na 10. zasadnutí pracovnej skupiny I Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC) v Paríži, ako príspevok k štvrtej hodnotiacej správe IPCC, ktorá opisuje súčasné znalosti o ľudských a prírodných faktoroch ovplyvňujúcich klimatické zmeny a poskytuje odhady predpokladaných budúcich klimatických zmien,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže nedávne extrémne prejavy počasia ako napríklad zničujúca búrka Kyrill sú príčinou ešte intenzívnejších diskusií o klimatických zmenách,

B.   keďže jeden samostatný extrémny prejav počasia sa nemôže priamo spájať s klimatickými zmenami, ale keďže nie je možné nebrať do úvahy skutočnosť, že množstvo vedcov pripisuje zvýšený výskyt extrémnych prejavov počasia klimatickým zmenám,

C.   keďže najnovšie vedecké správy vzbudzujú obavy, že klimatické zmeny už prebiehajú a môžu sa zrýchliť z dôvodu rozličných foriem pozitívnej odozvy,

1.   zdôrazňuje naliehavosť podniknutia konkrétnych krokov na boj s klimatickými zmenami na celosvetovej úrovni, ako aj potrebu politického vedenia s cieľom tento postup zintenzívniť;

2.   víta v tejto súvislosti skutočnosť, že Komisia i úradujúce predsedníctvo začlenili klimatické zmeny do stredobodu svojho politického programu;

3.   žiada EÚ, aby si naďalej udržiavala vedúce postavenie v rokovaniach o medzinárodnom rámci pre klimatické zmeny po roku 2012 a aby udržiavala vysokú úroveň svojich cieľov v budúcich rozhovoroch s medzinárodnými partnermi;

4.   naliehavo vyzýva EÚ, aby preukázala svoje odhodlanie riešiť problematiku klimatických zmien, a to prostredníctvom merateľného pokroku pri znižovaní emisií skleníkových plynov a dosiahnutia svojich cieľov znižovania emisií doma i v zahraničí;

5.   uznáva, že podiel EÚ na emisiách skleníkových plynov - ktorý podľa Štvrtej národnej správy Európskeho spoločenstva v zmysle UNFCCC (KOM(2006)0040) predstavuje 14 % - sa môže zdať nízky; zdôrazňuje však, že ak sa meria množstvo emisií na obyvateľa, je podiel EÚ jedným z najvyšších vo svete; s cieľom znížiť tieto rozdiely pripomína Komisii a členským štátom záväzky, ktoré im vyplývajú z Kjótskeho protokolu a Marakešských dohôd s cieľom zaručiť doplnkovosť ich použitia flexibilných mechanizmov;

6.   zdôrazňuje potrebu výrazne zrýchliť medzinárodné rokovania o rámci po roku 2012 s cieľom zaručiť plynulý prechod medzi prvým a druhým záväzným obdobím Kjótskeho protokolu a poskytnúť medzinárodnému spoločenstvu čas na prípravu potrebných opatrení; opakuje svoju výzvu, aby sa dosiahla dohoda do konca roku 2008 alebo najneskôr do konca roku 2009;

7.   zdôrazňuje, že EÚ by mala svoju stratégiu založiť na predpoklade, že sa na medzinárodnej úrovni dosiahne dohoda o rámci pre klimatické zmeny po roku 2012; je preto presvedčený, že v súčasnosti je predčasné diskutovať o náhradnej stratégii pre prípad, že by sa nedosiahla medzinárodná dohoda;

8.   pripomína, že tak, ako to stanovil vo svojich vyššie uvedených uzneseniach zo 16. novembra 2005 a 26. októbra 2006 a ako čiastočne potvrdila Komisia vo svojom oznámení, stratégia EÚ v boji proti klimatickým zmenám by sa mala zakladať na týchto kľúčových cieľoch:

9.   vyjadruje poľutovanie nad nejasnosťou "energetického a klimatického balíčka" Komisie, pokiaľ ide o cieľ zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020; zdôrazňuje, že je nevyhnutné celkové zníženie aspoň o 30 % pre všetky priemyselné krajiny, aby bola reálna šanca na splnenie cieľov EÚ znížiť nárast priemernej teploty na 2°C;

10.   trvá na tom, že EÚ musí uskutočňovať svoje vnútorné politiky a opatrenia tak, aby sa tým dosiahol cieľ zníženia o 30 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňami z roku 1990;

11.   zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnuť dohodu na medzinárodnej úrovni o znížení emisií skleníkových plynov o 30 % vo všetkých priemyselne vyspelých krajinách sa EÚ musí sústrediť nielen na politiku životného prostredia, ale aj na zahraničnú a medzinárodnú obchodnú politiku, ako aj na ochotu zmeniť dopyt po energii a ostatných prírodných zdrojoch a zdôrazňuje, že tento širší aspekt preto musí byť súčasťou diskusie o stratégii ako dosiahnuť spomínané ciele;

12.   zastáva názor, že hospodársky vyspelé členské štáty vyviezli značné množstvo svojich činností a technológií spotrebúvajúcich energie a prírodné zdroje do menej rozvinutých krajín, kde rovnaké činnosti zrejme spôsobujú vyššie emisie skleníkových plynov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vypracovali politiky na predchádzanie týmto praktikám;

13.   trvá na tom, že vyspelé krajiny nesú osobitnú zodpovednosť za boj s klimatickými zmenami na celosvetovej úrovni; vyzýva preto zmluvné strany uvedené v prílohe I k UNFCCC, aby si splnili svoje súčasné záväzky a prijali ambiciózne ciele na druhé záväzné obdobie po roku 2012; žiada takisto tie priemyselne vyspelé krajiny, ktoré Kjótsky protokol neratifikovali, aby opätovne prehodnotili svoj postoj a prijali rázne vnútroštátne opatrenia, a aby zohrávali aktívnu úlohu pri nasledujúcich medzinárodných rokovaniach s cieľom zúčastniť sa na budúcom systéme riadenia klimatických zmien;

14.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť prijať rozsiahlejšie nápravné opatrenia v oblasti obchodu s cieľom kompenzovať všetky krátkodobé konkurenčné výhody, ktoré by mohli mať výrobcovia v priemyselne vyspelých krajinách bez obmedzení emisií uhlíka;

15.   opätovne navrhuje revíziu systému obchodovania s emisiami s cieľom harmonizovať metódu prideľovania založenú na porovnávacích kritériách a licitovaní; navrhuje, že bezplatná alokácia emisných certifikátov by mala byť obmedzená a odporúča členským štátom, aby sa peniaze nadobudnuté napríklad z licitácií dávali späť nepriaznivo zasiahnutým občanom a podnikom;

16.   súhlasí s Komisiou, že zmluvné strany, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k UNFCCC sa musia intenzívnejšie zapojiť do procesu, ale zdôrazňuje, že rozvojové krajiny sa nemôžu posudzovať ako celok a že činnosti vykonávané rozvojovými krajinami alebo v rámci nich sa musia rozlišovať na základe konkrétnych podmienok danej krajiny; ďalej zdôrazňuje, že od najmenej rozvinutých krajín by sa nemali požadovať žiadne záväzky;

17.   s cieľom zaručiť rovnaké podmienky v medzinárodnom meradle vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili navrhnutie odvetvových cieľov pre vývozné priemyselné odvetvia náročné na energiu v krajinách, ktoré nemajú záväzky na zníženie emisií, a to ako dodatok k záväzným emisným cieľom priemyselne vyspelých krajín;

18.   zdôrazňuje, že energetická politika je kľúčovým prvkom globálnej stratégie EÚ v oblasti klimatickým zmien a že diverzifikácia obnoviteľných energetických zdrojov a prechod na energeticky najúčinnejšie technológie majú veľký potenciál pre znižovanie emisií a zároveň znižujú závislosť na externých zdrojoch;

19.   verí, že súčasná neefektívnosť mnohých elektrární je hlavným prispievateľom v súvislosti s problémom globálneho otepľovania a žiada Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré budú vyžadovať od všetkých členských štátov, aby zabezpečili, že energia uvoľňovaná ako vedľajší produkt výroby elektriny bude využitá pomocou technológie, ktorá kombinuje teplo a elektrickú energiu.

20.   zastáva názor, že v oblasti energetickej účinnosti existuje enormný potenciál znižovania emisií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto oblasti prijali ambiciózne opatrenia a ciele a preskúmali možnosť prekročiť cieľ zníženia navrhovaný Komisiou na úrovni 20 %;

21.   je toho názoru, že vyváženým vnútroštátnym daňovým systémom sa môže v členských štátoch zvýšiť energetická účinnosť a predchádzať zbytočnej spotrebe energie;

22.   okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby starostlivo preskúmali možnosť zavedenia daňového systému v celej EÚ s cieľom podpory hospodárstva založeného na nízkej emisii uhlíka, možnosť podpory používania najlepších dostupných technológií a výrobných postupov a viacero trvalo udržateľných spôsobov spotreby v tomto zmysle;

23.   vyzýva členské štáty, aby splnili svoje záväzky a prijali primerané opatrenia na zabezpečenie rýchleho vykonania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov(3), ktorá nadobudla účinnosť 4. januára 2003 a v ktorej sa úspory nákladov v rámci odvetvia stavebníctva odhadujú približne na 22 %; vyzýva preto Komisiu, aby začala konanie voči tým členským štátom, ktoré ešte neprijali príslušné požadované opatrenia na vykonanie smernice 2002/91/ES;

24.   zdôrazňuje, že odvetvie dopravy zaznamenáva najvyšší nárast spotreby energie a že cestná doprava sa na emisiách CO2 Spoločenstva podieľa asi 25 %; požaduje preto , aby sa rozvíjal integrovanejšia verejná doprava ohľaduplná voči životnému prostrediu, ktorá by rešpektovala prírodné zdroje; podporenie verejnej dopravy; a záväzné opatrenia týkajúce sa odvetvia dopravy vrátane letectva zamerané na zníženie emisií v súlade so zníženiami v ostatných odvetviach do roku 2020;

25.   zdôrazňuje naliehavú potrebu znížiť emisie CO2 z automobilov a preto trvá na tom, aby Komisia stanovila záväzný cieľ 120 gramov na kilometer do roku 2012 pre nové osobné automobily predávané v EÚ;

26.   opätovne vyzýva, aby sa emisie v leteckej a námornej doprave zahrnuli do medzinárodných záväzkov znižovania skleníkových plynov na obdobie po roku 2012 a požaduje obnovenie úsilia o zavedenie daní na kerozín na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni;

27.   poznamenáva, že návrh záväzného cieľa na zvýšenie podielu obnoviteľnej energie na energetickom mixe EÚ na 20 % do roku 2020 je dobrá štartovacia pozícia; ale domnieva sa, že tento cieľ by sa mal zvýšiť na 25 % podielu na energetickom trhu EÚ;

28.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistujú záväzné odvetvové ciele pre obnoviteľné zdroje energie, zdôrazňuje, že tieto by dosiahli skutočné zníženie emisií skleníkových plynov s cieľom riešiť klimatické zmeny; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pre obnoviteľné zdroje energie od členských štátov okrem všeobecného cieľa navrhla pre obnoviteľné zdroje energie členským štátom pri zohľadnení ich rôznych situácií predloženie odvetvovo špecifických cieľov najmä pre výrobu elektrickej energie, tepla a chladu, tak, ako sa navrhuje v hodnotení vplyvu v Cestovnej mape pre obnoviteľnú energiu (KOM(2006)0848);

29.   opätovne konštatuje, že kúrenie a chladenie pomocou obnoviteľných zdrojov energie predstavuje obrovský potenciál nákladovo výhodného znižovania emisií CO2 a závislosti na fosílnych palivách; s poľutovaním konštatuje, že Komisia napriek svojmu sľubu Európskemu parlamentu nepredložila návrh smernice na podporu kúrenia a chladenia pomocou obnoviteľných zdrojov energie, avšak poznamenáva, že Komisia ešte plánuje v tejto oblasti legislatívne opatrenia;

30.   naliehavo a opätovne pripomína svoje odporúčania, aby bol predložený návrh pre oblasť kúrenia a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie, obsiahnuté vo svojom uznesení zo 14. februára 2006(4);

31.   konštatuje, že Komisia navrhla záväzný minimálny cieľ podielu biopalív na palivách pre vozidlá na úrovni 10 % v roku 2020; zastáva názor, že cieľ na úrovni 12,5 % by bol taktiež reálny a žiaduci; zdôrazňuje význam trvalo udržateľnej výroby biopalív; vyzýva Komisiu, aby zaviedla certifikačný systém a štandardy (napr. technická legislatíva) na umožnenie trvalo udržateľnej výroby biopalív, ktoré by sa vzťahovali na biopalivá vyrábané v EÚ, ako aj do nej dovážané;

32.   poznamenáva, že Komisia uznáva dôležitú úlohu fosílnych palív pre strednodobý horizont a možnosť uskutočnenia ďalších štúdií s cieľom znížiť ich úroveň emisií uhlíka v súlade s cieľom na zníženie CO2 na 2°C; domnieva sa, že toto by malo obsahovať neustálu modernizáciu a zlepšovanie ich efektivity, rozvoj novej generácie zariadení; ďalší rozvoj efektívnych a šetrných metód zachytávania a skladovania emisií uhlíka týkajúcich sa uhlia, plynu a ropy, v súlade s rozhodnutím prijatým Európskou technologickou platformou pre elektrárne na fosílne palivá s nulovou emisiou a s odstraňovaním bariér vytvorených legislatívou EÚ; uznáva úlohu technológií zachytávania a skladovania emisií uhlíka v znižovaní emisií skleníkových plynov;

33.   podporuje navrhované energetické partnerstvo s Afrikou; dôrazne však odporúča, aby sa podobné partnerstvo uzavrelo aj s Čínou a Indiou so zreteľom na veľmi prudký nárast emisií skleníkových plynov v týchto krajinách a na naliehavú potrebu pomôcť im pri budovaní kapacity a pri investíciách do bezuhlíkových, nízkouhlíkových a energeticky účinných technológií (so zvláštnym zreteľom na obnoviteľné zdroje); trvá však na tom, aby EÚ spolupracovala s príslušnými regiónmi s cieľom zastaviť ničenie tropických pralesov a podporiť namiesto toho zalesňovanie a opätovné zalesňovanie pôdy; okrem toho navrhuje, aby sa posilnila energetická spolupráca s Ruskom Ukrajinou, krajinami severnej Afriky a kaspickými krajinami;

34.   zastáva názor, že intenzívne úsilie o znižovanie emisií sa nevylučuje s hospodárskym rozvojom a je dokonca predpokladom trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja v nadchádzajúcich desaťročiach; znovu zdôrazňuje, že environmentálne technológie môžu byť pre EÚ konkurenčnou výhodou, pričom vo veľkej miere prispejú k znižovaniu emisií; poznamenáva, že environmentálne technológie sú preto jadrom stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ktorá zodpovedá záväzkom EÚ z Kjóta a lisabonskej stratégii;

35.   zdôrazňuje hospodárske, sociálne a zdravotné náklady nečinnosti, ako ich napríklad podáva napríklad Sternova správa o hospodárskych dôsledkoch klimatických zmien; pripomína, že nečinnosť by spôsobila škody rovnajúce sa 5-20 % celosvetového ročného HDP, zatiaľ čo náklady rozumnej politiky v oblasti klimatických zmien a investície do čistých technológií sa odhadujú medzi 0,5 % a 1 % celosvetového ročného HDP do roku 2050 bez toho, aby sa zobrali do úvahy dodatočné environmentálne a zdravotné prínosy; uvedomuje si, že oneskorenie činnosti zvýši riziko negatívnych vplyvov na životné prostredie a náklady na zmiernenie dôsledkov;

36.   uznáva, že klimatické zmeny spôsobujú vážne environmentálne problémy, ktoré si vyžadujú okamžité opatrenia zo strany EÚ i na medzinárodnej úrovni; je presvedčený, že do roku 2050 musí prevažná časť energetickej spotreby EÚ pochádzať zo zdrojov s nulovým obsahom uhlíka, alebo sa musí vyrábať technológiami bez emisií skleníkových plynov so zameraním sa na šetrenie energiou, účinnosť a obnoviteľné energie a že je preto nutné vytvoriť jasný plán na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva Komisiu, aby stanovila ambiciózne, ale reálne ciele v súvislosti s energetickými technológiami s veľmi nízkymi emisiami CO2 či bez emisií CO2 alebo CO2 neutrálnymi technológiami, ktoré by do roku 2020 pokrývali 60% dopytu po elektrickej energii v EÚ, čím sa podporia ciele EÚ týkajúce sa klímy a bezpečnosti dodávok;

37.   je toho názoru, že v tejto oblasti by sa mal podporiť výskum a mali by sa prijať jasné výkonnostné enviromentálne ciele s cieľom podporiť rozvoj a používanie vyspelejších technológií ohľaduplnejších k životnému prostrediu;

38.   trvá na tom, že znižovanie celosvetových emisií nesmie viesť k iným ohrozeniam, ako napr. šírenie jadrových zbraní či terorizmu; domnieva sa preto, že jadrová energia by mala zostať vyňatá z Mechanizmu čistého rozvoja a Spoločnej implementácie (Clean Development Mechanism and Joint Implementation) či ďalších mechanizmov zameraných na odmeňovanie znižovania emisií v rozvojových krajinách;

39.   podporuje oveľa výraznejšie priame zapojenie európskych občanov do úsilia o zmiernie negatívnych dôsledkov; vyzýva preto Komisiu, aby zintenzívnila svoje aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia čo sa týka naliehavosti situácie s cieľom informovať jednotlivcov o ich úlohe pri riadení klimatických zmien;

40.   opätovne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali ambicióznu politiku technologického partnerstva s rozvojovými krajinami a prenos čistých technológií v ich prospech, čo im trvalo udržateľnejším spôsobom pomôže pri rozvoji ich vlastných hospodárstiev a zvyšovaní blahobytu;

41.   vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila nepriame dôsledky klimatických zmien na zvyšovanie teploty povrchu zeme, znižovanie zrážok a stavy podzemných vôd; považuje za osobitne dôležité skúmať účinky znižovania plochy obrábateľnej pôdy ako zdroja biomasy a zásoby uhlíka; zdôrazňuje význam niektorých riadiacich postupov v poľnohospodárstve;

42.   žiada všetky svoje príslušné výbory a delegácie, aby úzko spolupracovali pri riešení otázok klimatických zmien, tak aby boli politiky v odvetví priemyslu, energetiky, dopravy, poľnohospodárstva, výskumu a vývoja a iné iniciatívy lepšie prepojené s cieľmi v oblasti klimatických zmien, a aby boli otázky súvisiace s klimatickými zmenami pravidelne prerokúvané na úrovni medziparlamentných delegácií a v kontexte transatlantického legislatívneho dialógu;

43.   vyzýva tri predsedníctva (Nemecko, Portugalsko a Slovinsko), aby zaručili rýchlejší pokrok v problematike klimatických zmien a rovnako zvýšili politické záväzky a počet medzinárodných partnerov v rámci postupu na medzinárodnej úrovni;

44.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 120. (2) Prijaté texty, P6_TA(2006)0460. (3) Ú. v. EÚ L 1, 4.1.2003, s. 65. (4) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 115.