Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie určené jarnému zasadaniu Európskej rady s názvom "Čas zaradiť vyššiu rýchlosť: nové partnerstvo pre rast a zamestnanosť" (KOM(2006)0030)),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom vLisabonský program Spoločenstva: Technická správa a správa o vykonávaní za rok 2006" (SEK(2006)1379),

–   so zreteľom na 25 národných programov reforiem pre rast a zamestnanosť, ako ich predložili členské štáty,

–   zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov pod názvom "Strategické hodnotenie programu Lepšia právna regulácia v Európskej únii" (KOM(2006)0689),

–   so zreteľom na strategické usmernenia Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej kohézii na roky 2007-2013 a na usmernenia Komisie pre vykonávanie štrukturálnych fondov v súlade s lisabonskou stratégiou,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom "Globálna Európa: svetová konkurencia - Príspevok k stratégii rastu a zamestnanosti EÚ" (KOM(2006)0567),

–   so zreteľom na oznámenie predsedu Komisie po dohode s podpredsedom Verheugenom a členmi Komisie Almuniom a Špidlom o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť (2005 –2008) (KOM(2005)0141),

–   so zreteľom na závery Európskej rady z Lisabonu z 23. a 24. marca 2000, zo Štokholmu z 23. a 24. marca 2001, z Bruselu z 22. a 23. marca 2005 a z 23. a 24. marca 2006,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2006 o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu – Zelená kniha(1),

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci o makroekonomických dôsledkoch zvyšovania ceny energie (A6-0001/2007),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade a Európskemu parlamentu o energetickej politike pre Európu (KOM(2007)0001),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšom zákonodarstve z roku 2003(2),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(3),

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

Všeobecné pripomienky

1.   víta úsilie Komisie a členských štátov viesť lisabonskú stratégiu k úspechu a konštatuje, že lisabonská stratégia predstavuje odpoveď Európy na výzvy globalizácie; okrem toho znovu zdôrazňuje, že predpokladom úspechu lisabonskej stratégie sú hospodársky rast a zamestnanosť, ako aj hospodárske, sociálne a environmentálne reformy, s cieľom dospieť k dynamickej a inovatívnej ekonomike a spoločnosti; vystríha pre tým, aby sa stratégia zamerala iba na niekoľko priorít spojených s dokončením vnútorného trhu a lepšou reguláciou; dáva do pozornosti mnohé doplnkové prvky medzi novou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja a lisabonskou stratégiou, ako napríklad ich spoločné ciele zvýšiť konkurencieschopnosť, vytvoriť viac a lepších pracovných miest, posilniť sociálne začlenenie, ochranu životného prostredia a predchádzanie rizikám;

2.   víta opatrenia, ktoré sa prijali počas zasadania Európskej rady na jar 2005 na obnovenie lisabonskej stratégie vrátane objasnenia rozdelenia právomocí pri vykonávaní jednotlivých opatrení medzi členské štáty a Spoločenstvo;

3.   je presvedčený, že vo svete s obmedzenými zdrojmi a zraniteľným ekologickým systémom by sa EÚ mala usilovať o to, aby sa stala hospodárskou oblasťou, ktorá najúčinnejšie na svete hospodári so zdrojmi a energiou; upozorňuje na náklady vyplývajúce z nečinnosti alebo odkladaných opatrení a zdôrazňuje veľký hospodársky potenciál energeticky účinných technológií a obnoviteľných energií na svetovom trhu, ktorý môže najlepšie využiť práve EÚ;

4.   verí, že inovácia zohráva kľúčovú úlohu v schopnosti EÚ efektívne reagovať na výzvy a príležitosti svetového hospodárstva a iné dôležité výzvy ako napríklad klimatické zmeny;

5.   pripomína, že na uskutočnenie lisabonskej stratégie sú potrebné dostatočné a vhodne zamerané finančné zdroje z rozpočtu Spoločenstva; ľutuje v tejto súvislosti nedostatok finančných zdrojov zameraných na dosiahnutie stanovených cieľov lisabonskej stratégie;

6.   uznáva jedinečný prínos regionálnej politiky k dosahovaniu lisabonských cieľov, o ktorom hovorí aj dokument s názvom "Strategické usmernenia Spoločenstva 2007-2013: kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti"; upozorňuje, že pre súčasné programovacie obdobie sa od EÚ-15 vyžadovalo vyčleniť 60 % výdavkov na cieľ konvergencie zo štrukturálnych fondov a 75 % výdavkov na cieľ regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti na dosahovanie cieľov lisabonskej stratégie; vyzýva Komisiu, aby monitorovala činnosť členských štátov pri dosahovaní lisabonských cieľov prostredníctvom ich intervencií financovaných zo štrukturálnych fondov;

Vylepšenie lisabonského programu riadenia v prospech lepšej právnej úpravy
Lepšia právna úprava

7.   podporuje úsilie vyvinuté všetkými inštitúciami zamerané na pokrok iniciatívy pre lepšie zákonodarstvo; domnieva sa, že Európsky parlament by mal zostať hybnou silou propagácie tejto iniciatívy a zabezpečiť základ pre spoločné postupy s ostatnými inštitúciami v záujme nezávislého hodnotenia vplyvu navrhovaných právnych predpisov, väčšej transparentnosti rozhodovacieho postupu Rady a zlepšenia demokratickej kontroly Komisiou prijímaných vykonávacích predpisov; pripomína, že lepšia právna regulácia neznamená dereguláciu alebo minimálnu reguláciu;

8.   trvá na plnom uznaní úlohy Európskeho parlamentu v oblasti komitológie, ktoré by prispelo k zjednodušeniu právnych predpisov skutočným odstránením vykonávacích opatrení, zatiaľ čo by bolo zaručené plné rešpektovanie legislatívnej právomoci Európskeho parlamentu; konštatuje, že demokratické obmedzenia a povinnosti, ktoré vyžadujú vysoké náklady, vyplývajú nielen z právnych predpisov, ale najmä z komitologických rozhodnutí; preto žiada, aby tieto rozhodnutia boli podriadené súhrnnému a nezávislému hodnoteniu vplyvu;

9.   víta iniciatívu Komisie znížiť administratívne a finančné zaťaženie podnikov; žiada, aby bol lepšie zapojený do získavania serióznych analýz pomeru nákladov ku prínosom, ktoré slúžia ako základ pri prijímaní zasvätených rozhodnutí a preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala metodológiu s cieľom nezávislého hodnotenia ex ante administratívnych nákladov; naliehavo vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby sa angažovali v prospech spoločného cieľa, ktorým je zníženie nákladov počas budúceho jarného zasadania Európskej rady; žiada Komisiu, aby v snahe dosiahnuť želané ciele pravidelne skúmala politické, legislatívne a nelegislatívne nástroje; dôrazne žiada, aby všetky iniciatívy na zjednodušenie naplno rešpektovali zásady a podmienky definované v jeho uznesení zo 16. mája 2006 o stratégii zjednodušovania regulačného prostredia(4);

10.   poznamenáva, že zníženie administratívneho zaťaženia v členských štátoch o 25 % povedie k reálnemu zvýšeniu HDP o 1 až 1,4 %; nabáda všetky členské štáty, aby stanovili kvantitatívne a kvalitatívne ciele v tejto oblasti a v rámci lepšej transpozície prispeli k zjednodušeniu platných predpisov a zavedeniu postupov hodnotenia vplyvov najmä stanovením konzultačných postupov a postupov pri podávaní sťažností spolu s príslušnými aktérmi; zdôrazňuje dôležitú úlohu národných parlamentov a v tomto kontexte želateľných kooperačných štruktúr;

Včasná a lepšia transpozícia

11.   v záujme zvýšenia transparentnosti a lepšieho chápania lisabonskej stratégie a jej vykonávania vyzýva, aby sa vypracovala spoločná a koherentná štruktúra národných programov reforiem, ktorá umožní lepšiu komparatívnu analýzu vplyvu navrhovaných opatrení na úrovni členských štátov a otvorený a konštruktívny dialóg na európskej úrovni o dosiahnutom pokroku; v tejto súvislosti podporuje myšlienku vypracovať odporúčania a systém hodnotenia najlepších skúseností z reformných programov v rozličných politických oblastiach pre každú krajinu; vyzýva všetky vlády členských štátov, aby zverejnili znenie ustanovení, ktorými transponujú smernice EÚ, tzv. tabuľky zhody, a poskytli ich Komisii;

12.   požaduje širšie zapojenie občianskej spoločnosti, aby sa uskutočnili zmeny zamerané na zvyšovanie rastu a počtu pracovných miest; pripomína, že úspech reforiem závisí od angažovanosti a účasti celej spoločnosti; preto navrhuje uskutočnenie diskusie o optimálnych postupoch týkajúcich sa účasti zástupcov občianskej spoločnosti na tomto reformnom procese;

Vylepšenie lisabonského programu riadenia a prispôsobenie sa vnútroštátnej situácii

13.   zdôrazňuje, že odporúčania pre každú krajinu musia byť prerokované a prijaté Radou s cieľom vytvoriť skutočný európsky rámec, posilniť koordinačnú činnosť v oblasti hospodárstva a zamestnanosti a podporiť lepšie prispôsobenie sa vnútroštátnej situácii;

14.   opätovne zdôrazňuje, že naše hospodárske problémy a problémy zamestnanosti sa nám nepodarí prekonať bez aktívnej angažovanosti parlamentov tak na národnej, ako aj európskej úrovni; vyjadruje podporu Komisii, ktorá vyzýva členské štáty, aby podporili širšiu diskusiu so svojimi národnými parlamentmi o svojich národných programoch reforiem a správach o ich uskutočňovaní, obsahujúce odporúčania krajiny, a vytvorili väčšiu prepojenosť rozpráv o národných plánoch reforiem s vnútroštátnym rozpočtom;

15.   odporúča Komisii, aby zaviedla komparatívnu formu monitorovania kritérií prostredníctvom použitia ukazovateľov štrukturálnej politiky s pevne stanoveným prepojením na hospodársky výkon a zamestnanosť a ukazovateľov, na ktorých spočíva štrukturálne monitorovanie, pričom sa budú brať do úvahy politiky, ktoré stimulujú inováciu a tvorbu pracovných miest;

16.   zdôrazňuje potrebu účinnejšej úlohy lisabonskej stratégie vo všetkých členských štátoch na najvyššej politickej úrovni, aby bolo možné zaangažovať subjekty rozhodujúce na národnej úrovni a zlepšiť tak prístup založený na mnohostranných opatreniach týkajúcich sa tohto reformného programu tak na národnej, ako aj európskej úrovni;

17.   pripomína, že hlavnou úlohou jarného zasadania Európskej rady je vypracovať reformný program rastu a zamestnanosti EÚ; vyzýva Európsku radu, aby zabezpečila rovnakú účasť všetkých príslušných útvarov Rady; zdôrazňuje svoju vlastnú úlohu pri monitorovaní vykonávania lisabonskej stratégie ako celku;

Rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť
Tvorba nových pracovných miest a pracovných príležitostí

18.   domnieva sa, že reforma trhu práce sa musí zamerať na zosúladenie požiadaviek priemyslu na väčšiu pružnosť s požiadavkami pracovníkov na väčšiu bezpečnosť, napríklad vytvorením nových pracovných možností a nových foriem bezpečnosti; je presvedčený, že táto kombinácia pružnosti a sociálneho zabezpečenia uľahčuje prispôsobovanie sa pracovníkov, podnikov a malých a stredných podnikov (MSP) výzvam dynamického hospodárstva a meniacej sa spoločnosti; preto vyzýva Európsku radu a členské štáty, aby vymedzili jasné a objektívne zásady a zaviedli intenzívnejšie hodnotenie výkonu a výmenu osvedčených postupov v súvislosti s vypracovaním a vykonávaním pružnej istoty (flexicurity);

19.   vyžaduje viac investícií a lepšie pripravených a kvalifikovanejších pracovníkov, aby sa zvýšila produktivita a miera zamestnanosti a aby sa splnili ciele lisabonskej stratégie, čo by malo EÚ umožniť vyrovnať sa s problémom svetovej konkurencie; poukazuje na to, že modernizácia systémov zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia vo všetkých členských štátoch vrátane podpory aktívnych opatrení trhu práce (ako v dánskom modeli) je politickým imperatívom, a prosperita a solidarita sú naozaj navzájom sa podporujúcimi cieľmi v rámci lisabonskej stratégie;

20.   pripomína, že nezamestnanosť sa týka najmä zraniteľných skupín, ako sú najmä menej kvalifikovaní pracovníci; preto je nevyhnutné vynaložiť osobitné úsilie na podporu aktívnych politík v oblasti prípravy na zamestnanie pre nezamestnaných, ktorí sú nedostatočne kvalifikovaní a na zlepšenie vzdelávacieho systému tak, aby sa znížilo vysoké percento neúspešných školákov;

21.   je presvedčený, že sa musia odstrániť prekážky vytvárania pracovných miest vrátane zábran prijať slabo platené zamestnanie; uznáva zodpovednosť nezamestnaných osôb pri prijímaní ponúk na zamestnanie; uznáva, že ustanovenia upravujúce pracovný čas by mali byť dostatočne pružné, aby vyhovovali potrebám zamestnávateľov a pracovníkov a aby umožňovali ľuďom vyvážiť prácu a rodinný život;

22.   odsudzuje skutočnosť, že podiel pracujúcich žien je stále veľmi vzdialený od lisabonských cieľov; domnieva sa, že starší pracovníci by mali na základe dobrovoľnosti zostať v pracovnom procese, pričom by mohli využívať primerané vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť na pracovisku; domnieva sa, že sa musí zabraňovať predčasnému odchádzaniu do dôchodku a malo by sa zamestnancom umožňovať na základe dobrovoľnosti zostať pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku, ak s tým súhlasia oni a ich zamestnávateľ; trvá na tom, že tieto opatrenia sú potrebné na stimuláciu hospodárskeho rastu a posilňovanie trvalej udržateľnosti verejných financií;

23.   zdôrazňuje, že starší pracovníci tvoria čoraz väčší podiel aktívneho obyvateľstva EÚ a kapacity hospodárskej výroby; vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie zmeniť daňový systém a systém sociálneho zabezpečenia s cieľom podporiť dlhší aktívny pracovný život a účinné vykonávanie právnych predpisov proti diskriminácii na základe veku;

24.   konštatuje, že v EÚ je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a že celoživotné vzdelávanie je kľúčovým prvkom na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa v spolupráci so sociálnymi partnermi viac usilovali o vytváranie pracovných miest a zvyšovanie účasti mládeže, žien a starších pracovníkov na trhu práce, a to najmä:

25.   podporuje politiku, ktorá umožňuje súkromné financovanie univerzít a povzbudzuje súkromný sektor, aby vyjadril svoj názor, pokiaľ ide o potreby trhu v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania;

26.   domnieva sa, že zdravotné aspekty demografického vývoja majú nesmierny význam a pripomína, že čím dlhšie budú ľudia zdraví, tým dlhšie budú môcť a chcieť zostať ekonomicky aktívni a vyhnú sa zvyšovaniu nákladov na zdravotnú starostlivosť; je presvedčený, že investície do opatrení na ochranu občanov pred faktormi vyvolávajúcimi chronické a dlhodobé ochorenia sú mimoriadne dôležité; zároveň by sa malo vyvinúť úsilie na zabezpečenie toho, aby jednotlivci trpiaci týmito chorobami neboli na pracovisku diskriminovaní;

27.   nalieha na členské štáty, aby prehodnotili neefektívne sociálne modely z hľadiska ich finančnej udržateľnosti, meniacich sa svetových dynamík a demografických tendencií tak, aby sa tieto sociálne modely stali udržateľnejšími;

Odstraňovanie pretrvávajúcich nedostatkov vnútorného trhu

28.   zdôrazňuje, že ak má byť európske hospodárstvo konkurencieschopné z celosvetového hľadiska, potrebuje aj dynamický vnútorný trh; odporúča uľahčiť prístup na trh, podporiť inovačné politiky, ktoré rešpektujú zásady verejného záujmu a vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa s cieľom umožniť občanom v plnej miere využiť vnútorný trh, víta iniciatívu Komisie na revíziu fungovania vnútorného trhu a plne podporuje jej ambície konečne zavŕšiť tento projekt; vyzýva členské štáty, aby sa zhostili vnútorného trhu a vytvorili si medzi sebou kultúru spolupráce s cieľom kontrolovať a podporiť účasť podnikov na paneurópskych aktivitách; predovšetkým zdôrazňuje význam správneho vykonávania a presadzovania právnych predpisov ES a v tomto ohľade podčiarkuje úlohu primerane vyškolených sudcov v členských štátoch;

29.   poznamenáva, že dlhodobé posilňovanie vnútorného trhu je základom pre dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie, a predovšetkým úsilia o dosiahnutie udržateľne konkurencieschopného hospodárstva EÚ v globalizovanom hospodárstve; všetky európske inštitúcie a členské štáty musia pokračovať v úsilí o posilnenie tohto kľúčového aspektu integračného procesu;

30.   zdôrazňuje, že voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov vnútorného trhu; pripomína, že v súvislosti s výrobkami, ktoré nepodliehajú harmonizácii Spoločenstva, články 28 až 30 Zmluvy o ES zakazujú členským štátom zachovávať či zavádzať obmedzenia pri obchodovaní s tovarmi vnútri Spoločenstva; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby s konečnou platnosťou odstránili všetky prekážky pre voľný pohyb tovaru v EÚ;

31.   konštatuje, že v súvislosti s voľným pohybom tovaru stále existujú vážne nedostatky v oblasti vzájomného uznávania výrobkov, ktoré neboli harmonizované; preto podporuje plán Komisie zabezpečiť prijatie právneho nástroja, na základe ktorého by bola judikatúra Európskeho súdneho dvora záväzná vo všetkých členských štátoch;

32.   na základe konečného prijatia smernice o službách na vnútornom trhu zdôrazňuje povinnosť Komisie poskytnúť poradenstvo členským štátom a monitorovať ich pokrok; odporúča, aby príslušné orgány v členských štátoch spolupracovali s cieľom zabezpečiť jej jednotné vykonávanie v celej EÚ; zdôrazňuje, že toto je pre európsku ekonomiku mimoriadne dôležité s cieľom plniť ustanovenia zmluvy a pokračovať v budovaní vnútorného trhu;

33.   zdôrazňuje, že voľný pohyb služieb je jedným zo základných kameňov vnútorného trhu; vyzdvihuje, že sektor služieb predstavuje viac ako 70 % HDP a trhu práce; vyzýva na zlepšenie spolupráce medzi zdravotníckymi službami, a to predovšetkým v oblasti mobility pacientov;

34.   zdôrazňuje, že uplatňovanie a ochrana práv duševného vlastníctva je v Európe naďalej pomerne finančne a časovo náročná, čo bráni inováciám a konkurencieschopnosti; otázka štandardizácie nezískala potrebnú pozornosť na európskej ani na vnútroštátnej úrovni; opätovne vyzýva k zdokonaleniu rámcových podmienok na lepšiu politiku v oblasti duševného vlastníctva a patentov, najmä prostredníctvom všeobecne platných európskych noriem, zlepšenia spolupráce medzi národnými normotvornými orgánmi a zjednodušenia postupov; a takisto opätovne zdôrazňuje potrebu efektívne riešiť falšovanie v záujme bezpečnosti pacientov (napr. falšovanie liekov);

35.   domnieva sa, že neúspech v úsilí o dosiahnutie pokroku v európskej patentovej politike je výnimočne poľutovaniahodný a neúspech v rozvoji jednotnej európskej stratégie pre patenty je neprijateľný; upriamuje pozornosť na výsledky svojho posúdenia nariadenia o európskom patente v prvom čítaní, ktoré poukazuje na riešenie problémov, ktoré neboli vyriešené v Rade; žiada Komisiu, aby okamžite predložila návrhy novej stratégie v oblasti patentov, tak aby sa bezodkladne vytvorila nová báza pre rokovania v Rade; vyzýva členské štáty, aby prijali efektívny patentový systém založený na predošlých konzultáciách, vrátane zváženia účasti na Dohode o európskom patentovom konaní s cieľom čo najrýchlejšie zaistiť pokrok a právnu istotu;

36.   zdôrazňuje význam efektívneho a dobre fungujúceho systému verejného obstarávania pre vytvorenie konkurencieschopného vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v reforme rámca verejného obstarávania s cieľom zvýšiť účasť a znížiť byrokraciu a preskúmať najlepší spôsob zabezpečenia spravodlivého prístupu MSP ku verejnému obstarávaniu;

37.   víta pokrok dosiahnutý prostredníctvom vykonávania prvého akčného plánu o finančných službách a upozorňuje na to, že dobre fungujúci finančný trh je základom perspektívy rastu európskeho hospodárstva; dôrazne vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili správne vykonávanie európskych právnych predpisov o finančných službách vo všetkých členských štátoch a ich plné dodržiavanie zo strany našich medzinárodných partnerov;

38.   poukazuje na to, že dobre fungujúce finančné trhy sú základnou podmienkou riadneho fungovania jednotného trhu; verí, že zabezpečenie vysokokvalitných finančných produktov na cezhraničnej báze prispeje k inovatívnemu podnikateľskému prostrediu v Európe; verí, že rýchlou inováciou a rastom v oblasti medzinárodných finančných transakcií sa vytvárajú nové výzvy v podnikateľskom sektore a v medzinárodnom finančnom systéme, vyzýva Komisiu, aby zlepšila transparentnosť a definovala efektívnejšie regulačné politiky s cieľom podporiť finančnú stabilitu, vhodnú ochranu spotrebiteľa a integritu trhu; naliehavo žiada Radu a Komisiu o preskúmanie potreby efektívnejších pravidiel dohľadu pre súkromné investičné fondy a hedžové fondy;

39.   žiada členské štáty a Komisiu, aby premietli do skutočného života voľný pohyb kapitálu; odsudzuje nedávne prípady, keď sa národné vlády snažili zabrániť cezhraničným fúziám v EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje uznanie Komisii za jej jednoznačnú obhajobu Zmluvy o ES; žiada preto Komisiu o bezodkladné predloženie nových legislatívnych návrhov, aj v oblasti práva obchodných spoločností, o uľahčenie mobility firiem a kapitálu v EÚ; čo sa vzťahuje predovšetkým na 14. smernicu o cezhraničnom presune sídla a na európsku súkromnú spoločnosť;

40.   požaduje, aby sa venovala vyššia pozornosť ostatným vedľajším politikám, čo zlepší fungovanie vnútorného trhu; domnieva sa, že prioritou by sa mala stať predovšetkým doprava a využitie možností lepšej logistiky a rýchlejšieho zavedenia transeurópskej siete; podporuje iniciatívu nemeckého predsedníctva Rady v tejto oblasti;

Posilňovanie vonkajšej konkurencieschopnosti EÚ

41.   pripomína, že otvorený a spravodlivý trh posilňuje prosperitu v Európe a v širšom svete; konštatuje, že firmy v rámci vnútorného trhu operujú v globálnom prostredí, so vzájomne závislými trhmi a svetovými aktérmi; vyzýva členské štáty, aby neuplatňovali protekcionizmus; domnieva sa, že ďalšia globálna ekonomická integrácia môže posilniť konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť v EÚ; poukazuje na význam medzinárodnej spolupráce v oblasti regulácie, najmä v oblastiach dohľadu, regulačnej reformy a zjednodušenia; pripomína však, že medzinárodný obchod môže mať takisto negatívne dôsledky na najzraniteľnejších pracovníkov s najnižšou kvalifikáciou v niektorých sektoroch;

42.   domnieva sa, že prístup na trh, vyrovnanejší regionálny prístup a podpora základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce a dobrých pracovných podmienok na celom svete majú zásadný význam pre posilnenie vonkajšej konkurencieschopnosti EÚ; že základným prvkom spravodlivej konkurencieschopnosti je prevencia environmentálneho dumpingu; vyjadruje pripravenosť zvážiť vhodné obchodné opatrenia namierené proti krajinám "ktoré sa vezú", ktoré sa nepodieľajú primeraným spôsobom na potláčaní globálnych klimatických zmien berúc do úvahy rôzne štádiá sociálno-ekonomického rozvoja našich obchodných partnerov.

43.   pripomína, že sociálna zodpovednosť podnikov by sa nemala chápať ako jednostranne určená štátom prostredníctvom nového právneho zaťaženia podnikov, čo by viedlo k zníženiu konkurencieschopnosti a kapacity vytvárania nových pracovných miest; verí, že by sa tak malo stať prostredníctvom iniciatív podnikov, či už peňažných alebo iných, čím podnik dobrovoľne prevezme funkciu sociálneho záujmu;

44.   zdôrazňuje potrebu získania lepších finančných, pracovných a fiškálnych podmienok pre MSP, ktoré sú zdrojom európskej hospodárskej konkurencieschopnosti, čo pomôže stálej inovácii výrobkov; pri riešení výziev globalizácie považuje za prvoradý výkon účinných politík;

45.   poukazuje na dôležitosť medzinárodnej regulačnej spolupráce, najmä v oblastiach regulačnej reformy a zjednodušenia; domnieva sa, že by mala byť posilnená spolupráca na základe multilaterálnej a demokratickej zodpovednosti s cieľom otvoriť zahraničné trhy produktom a službám európskych podnikov na vyrovnanom základe; v tomto kontexte zdôrazňuje potrebu vyvážiť dohodu WTO o verejnom obstarávaní zabezpečením toho, že vylúčenia v prospech MSP ponechané v záväzkoch niektorých zmluvných strán budú vyrovnané v európskych záväzkoch podobným vylúčením alebo ustanovením oprávňujúcim zmluvné stany udeliť MSP preferenčné zaobchádzanie, pokiaľ bude toto zvýhodnenie rozšírené bez akejkoľvek diskriminácie na akýkoľvek MSP z ktorejkoľvek zmluvnej strany;

46.   domnieva sa, že podpora EÚ vládam tretích krajín pri vykonávaní sociálnej a environmentálnej regulácie v súlade s medzinárodnými dohodami, spolu s účinnými dozornými systémami predstavujú potrebný doplnok pri zlepšovaní spoločenskej zodpovednosti európskych podnikov vo svete; zdôrazňuje, že spoločenská zodpovednosť podnikov musí byť súčasťou obchodného dialógu s inými trhmi;

Zvýšenie inovačnej kapacity EÚ

47.   zdôrazňuje základný význam zvyšovania investícií EÚ do výskumu a vývoja v oblasti výrobkov a služieb;

48.   víta prijatie siedmeho rámcového programu pre výskum, vývoj a demonštračné činnosti, ktorého hlavným cieľom je posilnenie vedeckej a technickej základne priemyslu Spoločenstva, čím sa zabezpečí vysoká úroveň konkurencieschopnosti na medzinárodnej scéne; opätovne pripomína význam cieľa vyčleniť 3 % HDP na oblasť výskumu a žiada členské štáty, aby riadne splnili záväzky, ktoré prijali na jarnom zasadnutí Európskej rady v Barcelone v roku 2002; zdôrazňuje, že prvoradým cieľom siedmeho rámcového programu je postaviť EÚ v oblasti výskumu na prvé miesto vo svete; podotýka, že opakovane zdôrazňoval význam výskumu a vývoja a narastajúcu úlohu vedomostí pre hospodársky rast a spoločenský a environmentálny blahobyt;

49.   dôrazne podporuje činnosť spoločných technologických platforiem pri podpore koherentných strategických výskumných programov v kľúčových oblastiach pre európsku konkurencieschopnosť; žiada členské štáty, aby podporili účasť malých podnikov a výskumných organizácií na týchto platformách;

50.   oceňuje prácu Komisie v súvislosti s usmernením cielenej pomoci prostredníctvom spoločných technologických iniciatív s cieľom premietnuť výskumné koncepty do konkrétnych programov; vyzýva členské štáty na podporu týchto programov prostredníctvom národných inovačných iniciatív;

51.   konštatuje rozdiely v investíciách do IKT na zamestnanca medzi USA a EÚ a vzájomný vzťah medzi investíciami do IKT a rastom produktivity; súhlasí s potrebou udržania a rozvoja vysoko konkurencieschopného sektora IKT v EÚ, predovšetkým prostredníctvom úplného vykonávania regulačného rámca pre komunikácie EÚ vo všetkých členských štátoch;

52.   zdôrazňuje vysoký potenciál využitia prostriedkov verejného obstarávania na podporu inovácií; poznamenáva, že obstarávanie tovaru a služieb v predkonkurenčnom štádiu môže fungovať v rámci existujúceho verejného obstarávania; vyzýva členské štáty na podporu týchto činností v ich vlastných verejných orgánoch; poznamenáva, že účinné využívanie IKT na poskytovanie verejných služieb zlepší skúsenosti spotrebiteľov a pomôže podnikom EÚ pri výrobe konkurencieschopných produktov na svetových trhoch;

Zabezpečenie politík trvalo udržateľnej energie

53.   je presvedčený, že lisabonská stratégia môže byť úspešná len vtedy, ak bude EÚ pokračovať v úsilí o vytvorenie spoločnej energetickej politiky; zastáva názor, že táto politika by však nemala viesť k štandardizácii a komunitarizácii národných energetických politík, ale skôr priniesť väčšiu konkurenciu a viac výhod pre spotrebiteľov; poukazuje na to, že v rôznorodosti Európy spočíva jej sila, ale že táto je podmienená aj bezpečnosťou energetických dodávok;

54.   upriamuje pozornosť na význam troch kľúčových cieľov energetickej politiky, ktorými sú bezpečnosť dodávok, udržateľnosť a konkurencieschopnosť, pre stabilitu a rast v EÚ; zdôrazňuje potrebu neustále revidovať tieto tri ciele vo svetle meniacich sa okolností a neustále ich vyvažovať;

55.   upriamuje pozornosť na základný význam dostatočnej a lacnej dodávky energie pre konkurencieschopnosť a rast európskeho priemyslu;

56.   víta Zelenú knihu Komisie o európskej stratégii pre trvalo udržateľnú konkurencieschopnú a bezpečnú energiu (KOM(2006)0105), ale zdôrazňuje potrebu uznať stále sa meniace podmienky na širšom globálnom energetickom trhu a zdôrazňuje dôležitosť rozširovania pohľadu výrobcu smerom k systematickému prístupu k výrobe, distribúcii a spotrebe s cieľom vypracovať európsku energetickú politiku zabezpečujúcu dostupnú energiu pre európske podniky a domácnosti;

57.   súhlasí s Komisiou, že základným prvkom spoločnej energetickej politiky by mala byť posilnená solidarita medzi členskými štátmi s cieľom vyrovnať sa s ťažkosťami spojenými s fyzickou bezpečnosťou infraštruktúr a bezpečnosťou dodávky; ďalej zastáva názor, že táto väčšia solidarita by značne posilnila schopnosť EÚ obhajovať svoje spoločné záujmy v oblasti energetiky na medzinárodnej úrovni;

58.   konštatuje, že energetická politika, a najmä bezpečnosť energetických dodávok, sa musia stať integrálnou súčasťou spoločných zahraničných, obchodno-rozvojových a bezpečnostných politík EÚ, a požaduje vypracovanie spoločnej stratégie na zabezpečenie a diverzifikáciu dodávok a tranzitných trás, ktorá bude dôkazom solidarity v EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti brali veľmi vážne reálne nebezpečenstvo znížených dodávok plynu z Ruska po roku 2010, okrem iného aj z dôvodu nedostatočných investícií; nalieha, aby členské štáty a EÚ pri rokovaniach o energetike s Ruskom žiadali podpis a ratifikáciu tranzitného protokolu a ratifikáciu zmluvy o energetickej charte; domnieva sa, že dohody o partnerstve a spolupráci by sa mali využiť na vypracovanie stabilného, ale otvoreného regulačného rámca v dodávateľských krajinách, a že člen Komisie zodpovedný za oblasť energetiky by mal dodržiavať presne stanovený mandát, ktorý vysvetľuje dlhodobú európsku víziu energetického plánovania;

59.   zdôrazňuje, že skúsenosti zo zimy 2005/2006 a drasticky sa zvyšujúci dopyt po energii zo strany rýchlo rastúcich hospodárstiev, ako sú Čína a India, dokázali, že na zaistenie bezpečnej dodávky energie nesmie zostať žiadny udržateľný a bezpečný zdroj energie nevyužitý;

60.   víta úsilie na dosiahnutie cieľových hodnôt pre zníženie emisií CO2 dohodnutých v Kjóte; uvedomuje si, že jadrová energia tvorí významnú súčasť zdrojov energie v mnohých členských štátoch; uznáva súčasnú úlohu jadrovej energie v niektorých členských štátoch pri zachovávaní bezpečnosti elektrických dodávok ako jedného zo zdrojov energie a pri znižovaní emisií CO2; zdôrazňuje však, že pri jej výrobe existujú riziká a v súčasnosti nepoznáme žiadne konečné riešenie recyklácie jadrového odpadu; podporuje výskum v oblastiach bezpečnosti reaktorov a nových technológií; domnieva sa, že rozhodnúť o tom, či by mala výroba jadrovej energie naďalej zohrávať dôležitú úlohu v niektorých členských štátoch, môžu urobiť len samotné členské štáty v rámci subsidiarity;

61.   upriamuje pozornosť na narastajúcu závislosť EÚ od dovozu ropy a zemného plynu, ktorý môže dosiahnuť 94 % a 85 % do roku 2030, pričom závislosť od dovozu pevného paliva sa zvýši najviac o 59 %; poukazuje na to, že dovoz ropy a zemného plynu bude čoraz viac pochádzať z politicky nestabilných regiónov, do ktorých bude v tomto dôsledku plynúť veľké množstvo peňazí, ktorých využitie nebude môcť EÚ nijako ovplyvniť;

62.   zdôrazňuje, že inflačný tlak zapríčinený zvýšením cien ropy zvyšuje neistotu v otázke rozsahu prísnosti menovej politiky, ktorá s tým súvisí, vedúcu k vyššiemu vnímaniu rizika, k napnutejšej globálnej likvidite a k zvýšenej nestálosti na komoditných a kapitálových trhoch; varuje pred negatívnymi dôsledkami špekulácií s cenami ropy na finančných trhoch, čo umocňuje krízu cien ropy; vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali podrobný plán na zníženie závislosti EÚ od dovozu ropy a prechod smerom k čistej energii; požaduje vypracovanie integrovaného núdzového mechanizmu EÚ na zaistenie bezpečnosti dodávok;

63.   zdôrazňuje skutočnosť, že nová forma politického dialógu a spolupráce medzi spotrebiteľskými krajinami, najmä s USA, Čínou, Indiou a Japonskom, sa stala nevyhnutnou; konštatuje, že rovnako potrebným sa stal podobný dialóg medzi kľúčovými spotrebiteľskými a producentskými krajinami, aby sa mohol vyvinúť globálny prístup k energetike; je presvedčený, že tieto nové formy globálneho energetického dialógu by sa mali zameriavať na stabilizáciu, bezpečnosť a transparentnosť svetových energetických trhov a zároveň by mali zabezpečovať pokračujúce oživenie v prospech čistých energetických zdrojov a energetickej účinnosti;

64.   vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali medzinárodne uznávaný sprostredkovateľský systém pre prípady konfliktov a sporov týkajúcich sa dodávok a distribúcie energie; je presvedčený, že EÚ by mala iniciovať tento proces vytvorením sprostredkovateľského systému ako súčasti susedskej politiky a takisto súčasti vzťahov s ďalšími kľúčovými dodávateľskými krajinami, ako aj aktívnou propagáciou tohto sprostredkovateľského systému vo svetovom meradle; domnieva sa, že EÚ by preto mala vyvinúť modelový prístup k medzinárodnému riadeniu distribúcie energie;

65.   víta návrh zmluvy o energetickom spoločenstve ako základný príspevok k stabilizácii juhovýchodnej Európy, otváraniu energetických trhov a bezpečnosti prepravných trás v Európe; žiada o postupné rozšírenie energetického spoločenstva na Nórsko, Turecko a všetky krajiny zapojené do európskej susedskej politiky;

Vytvorenie ekologicky zdravej energetickej politiky

66.   zdôrazňuje, že potreba zmeniť terajšie zloženie energetickej produkcie nie je záťažou, ale naopak príležitosťou, a že využitie slnečnej energie, veternej energie, biomasy, vodnej alebo geotermálnej energie a energeticky účinnejších technológií prispeje k plneniu záväzkov z Kjóta v zhode s rámcovou dohodou OSN o klimatických zmenách a tiež posilní inováciu, tvorbu pracovných miest a konkurencieschopnosť v Európe;

67.   podporuje preto úsilie o rozvoj obnoviteľných energií s cieľom zaistiť trvalo udržateľné dodávky energie; víta trvalý rast zaznamenaný v tejto oblasti a jeho pozitívny účinok na zamestnanosť; uvedomuje si veľký potenciál vývozu zariadení produkujúcich obnoviteľné energie do tretích krajín;

68.   vyzýva jarné zasadanie Európskej rady 2007, aby schválilo Akčný plán energetickej účinnosti navrhnutý Komisiou, ktorý by mal prinajmenšom zahrňovať tieto prvky: umiestniť spotrebiteľov, či už ide o domácnosti alebo obchodníkov a priemyselníkov, do stredu záujmu energetickej politiky; na úrovni Rady a Komisie zostaviť plán s cieľom dosiahnuť 50 % obnoviteľných zdrojov energie do roku 2040 a cieľ EÚ v oblasti emisií CO2 (–30 % do roku 2020 a cieľ EÚ týkajúci sa zlepšenia energetickej účinnosti aspoň o 20 % do roku 2020, a –60 až –80 % do roku 2050); zreformovať systém Spoločenstva pre obchodovanie s emisiami (EU ETS) tak, aby viedol trh k investíciám do hospodárstva s malým množstvom uhlíka prostredníctvom stanoveného cieľa emisií uhlíka v EÚ do roku 2020, ktorý zahŕňa cieľ získať 25 % energie zo zdrojov obnoviteľnej energie do roku 2020 a záväzný cieľ v oblasti výfukových plynov z automobilov; radikálne zmeniť energetickú účinnosť, urýchliť vykonávanie platných pravidiel ES v členských štátoch, alebo aspoň vypracovať konkrétne zlepšenia regulačného rámca; zreteľne oddeliť produkciu energie od jej distribúcie prostredníctvom prísnejšej nezávislej kontroly a brať do úvahy záujmy Európy ako celku; vyvinúť úsilie na vyriešenie problému chýbajúcich prepojení; stimulovať investície a inováciu; stanoviť záväzné minimálne usmernenia pre regulátorov vrátane postupu menovania regulátorov; zabezpečiť ich nezávislosť, transparentnosť a zodpovednosť; vypracovať ambicióznu stratégiu výskumu a vývoja čistých energetických technológií; zvýšiť prinajmenšom o 50 % ročné výdavky v oblasti energetického výskumu počas nasledovných siedmich rokov; vypracovať účinný mechanizmus solidarity, ktorý bude čeliť všetkým krízam dodávky energie; vypracovať spoločnú zahraničnú stratégiu v oblasti energetickej politiky s cieľom stále viac zjednocovať hlasy pri rozhovoroch s tretími krajinami; zdvojnásobiť úsilie, aby sa boj proti klimatickým zmenám stal celosvetovým, pretože EÚ nemôže čeliť problému samotná; súhrnne uplatniť všetky platné právne predpisy ES v oblasti energie; žiada napokon Komisiu, aby navrhla rámec pre možnosti harmonizovaných podporných systémov v oblasti obnoviteľnej energie ako súčasti plánu pre obnoviteľné energie;

69.   uznáva, že klimatické zmeny spôsobujú vážne ekologické problémy, ktoré si vyžadujú bezodkladné kroky zo strany EÚ aj medzinárodného spoločenstva; zastáva názor, že do roku 2050 musia byť energetické potreby EÚ z veľkej väčšiny pokryté zdrojmi bez uhlíka alebo že energiu musia produkovať technológie, ktoré nevytvárajú emisie plynov so skleníkovým efektom a úsilie sa musí sústrediť na šetrenie energiou, na energetickú účinnosť a obnoviteľné energie a v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné zostaviť jasný plán na dosiahnutie tohto cieľa; vyzýva vlády členských štátov, aby do konca roku 2008 dospeli k dohode o záväznom cieli do roku 2020 a orientačnom cieli do roku 2050 v oblasti CO2; vyzýva Komisiu, aby vytýčila ambiciózne, no realistické, ciele extrémne nízkej alebo žiadnej tvorby emisií CO2 a pre CO2 neutrálne technológie výroby energie s cieľom dodávať elektrinu na úrovni 60 % dopytu do roku 2020 podporujúce dosahovanie cieľov týkajúcich sa európskeho podnebia a bezpečnosti dodávok;

70.   uznáva dôležitú úlohu, ktorú pri plnení cieľov lisabonskej stratégie zohrávajú obnoviteľné energie pre MSP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti MSP; medzi tieto opatrenia je potrebné zaradiť najmä opatrenia na zvýšenie povedomia a tie, ktoré uľahčujú prístup k finančným zdrojom, najmä k štrukturálnym fondom, Európskej banke pre obnovu a rozvoj a Európskej investičnej banke tak, aby podniky mohli investovať s cieľom znížiť spotrebu energie;

71.   vyzýva Radu a Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa EÚ do roku 2020 z energetického hľadiska stala najúčinnejším hospodárstvom na svete a opatrenia týkajúce sa energetickej účinnosti prijali ako horizontálnu prioritu vo všetkých oblastiach hospodárstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila včasné vykonávanie smerníc ES v tejto oblasti, a naliehavo vyzýva Radu, aby prijala návrhy uvedené v Akčnom pláne Komisie na zlepšenie energetickej účinnosti v Európskom spoločenstve (KOM(2000)0247) a členské štáty, aby využívali najlepšie postupy ako základ vo svojich prvých vnútroštátnych akčných plánoch energetickej účinnosti, ktoré majú podľa smernice 2006/32/ES predložiť do 30. júna 2007; pripomína, že keby členské štáty v celom rozsahu vykonávali platné právne predpisy Spoločenstva, cieľ Spoločenstva spotrebovať o 20 % menej energie do roku 2020 by bol už z polovice splnený; vyzýva predsedu Komisie, aby podporil dohodu o globálnej energetickej účinnosti;

72.   žiada jarné zasadanie Európskej rady 2007, aby budúcu európsku energetickú politiku podporovala ambiciózna stratégia výskumu a vývoja v oblasti energie, vhodnejšie verejné financovanie a silná motivácia pre zvýšené financovanie výskumu a vývoja súkromným sektorom; nabáda členské štáty, aby vypracovali stratégiu na zvýšenie rozpočtu na výskum v oblasti energie najmä počas strednodobého hodnotenia rozpočtu ES, najmä v siedmom rámcovom programe a v osobitnom programe "Inteligentná energia" a víta návrh Komisie, podľa ktorého by EÚ mala zvýšiť najmenej o 50 % svoje ročné výdavky v oblasti energetického výskumu počas najbližších siedmich rokov; vyjadruje svoju túžbu po európskom strategickom pláne v oblasti energetických technológií a praje si, aby pokryl oblasti výskumu zameraného na nové energetické technológie, napr. všetky zdroje obnoviteľnej energie vrátane energie morských vĺn a prílivovej energie, splynovanie uhlia a najmä skladovanie energie, pretože v hre sú predovšetkým strednodobé a dlhodobé výhľady;

Vytvorenie vnútorného trhu s energiou

73.   zdôrazňuje, že na vytvorenie fungujúceho vnútorného energetického trhu na základe zreteľnejšieho rozlíšenia medzi výrobou energie a jej distribúciou sú potrebné ďalšie opatrenia; víta preto návrh Komisie na ďalšie opatrenia zamerané na dosiahnutie tohto rozlíšenia, ktoré bude sprevádzať intenzívnejšia nezávislá kontrola zohľadňujúca záujmy EÚ ako celku; trvá na tom, že tieto opatrenia spolu s vnútroštátnymi opatreniami musia dosiahnuť cieľ EÚ, ktorým je minimálna úroveň 10 % vzájomného prepojenia, prostredníctvom určenia kľúčových oblastí a vymenovania koordinátorov; je presvedčený, že jasný a stabilný politický rámec a konkurencieschopný energetický trh sú potrebné na dosiahnutie vysokého stupňa konkurencieschopnosti, energetickej nezávislosti, dlhodobej stability, účinnosti, environmentálneho povedomia a bezpečnosti zásobovania; žiada, aby jarné zasadanie Rady 2007 poskytlo hlbší pohľad na spoločný záujem Európy v energetickej oblasti s cieľom zasadiť dokončenie vnútorného trhu do jasného politického rámca, ktorý v súčasnosti neexistuje;

74.   domnieva sa, že cezhraničný obchod prinesie odstránenie existujúcich prekážok medzi národnými trhmi; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozšírenú spoluprácu prevádzkovateľov prenosových sústav (PPS) najmä v oblastiach ako cezhraničné prideľovanie kapacít, transparentnosť, denné trhy, plánovanie rozvodových sietí a investície dôležité pre rozvoj regionálnych trhov; žiada Komisiu, aby spolu s prevádzkovateľmi prenosových sústav pripravila kódex európskej rozvodnej siete zabezpečujúci interoperabilitu národných energetických sietí;

75.   blahoželá Komisii k vyšetrovaniu v odvetví energetiky, vyzýva Komisiu, aby využila donucovacie opatrenia vrátane uloženia pokút podnikom, ktoré nedodržujú pravidlá hospodárskej súťaže, a podporuje Komisiu, aby prijala opatrenia proti členským štátom, ktoré príliš chránia hlavné vnútroštátne energetické subjekty;

76.   zastáva názor, že spotrebiteľ sa musí nachádzať v centre všetkých budúcich energetických politík a energetická chudoba by sa mala zreteľnejšie objaviť v návrhoch Komisie; pripomína, že spotrebitelia, najmä orgány verejnej moci, ktoré by mali byť príkladom v tejto oblasti, majú tiež povinnosti v rámci energetických úspor; uznáva ústrednú rolu, ktorú inteligentné meranie a fakturácia môžu zohrávať pri zvyšovaní informovanosti spotrebiteľov o spôsobe, ktorým je energia používaná a prečo, informovanosť, ktorá môže zmeniť ich správanie; žiada Radu a Komisiu, aby navrhli opatrenia, ktoré pomôžu domácnostiam s nízkymi príjmami ušetriť energiu a znížiť ich faktúru za energiu a znížiť dôsledky budúcich zvýšení cien;

77.   pripomína, že energetická politika vyžaduje rozhodnutia o investíciách, ktoré predstavujú rozsiahle a dlhodobé výdavky vyžadujúce vysoký stupeň transparentnosti a predvídateľnosti; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby poskytli podnikom právnu istotu a nepredkladali v pravidelných časových intervaloch nové návrhy predpisov, ktoré vytárajú neistotu a oneskorujú potrebné investície do energetickej infraštruktúry;

78.   opätovne potvrdzuje svoju silnú podporu obnoviteľným zdrojom energie; navrhuje, aby Komisia v záujme stimulácie diverzifikácie energetických zdrojov stanovila pevný dlhodobý politický rámec na podporu potrebnej investičnej klímy; zastáva názor, že do tohto rámca by mal byť zahrnutý cieľ Spoločenstva zlepšiť najmenej o 20 % energetickú účinnosť do roku 2020; vyzýva Komisiu, aby navrhla rôznorodé formy harmonizovaných plánov podpory pre obnoviteľné energie ako súčasť plánu pre obnoviteľné energie;

79.   zdôrazňuje, že na vytvorenie fungujúceho vnútorného energetického trhu na základe zreteľnejšieho rozlíšenia medzi výrobou energie a jej distribúciou sú potrebné nové opatrenia; z tohto dôvodu požaduje prísnejšiu, nezávislú regulačnú kontrolu, ktorá berie do úvahy európsky trh a vnútroštátne opatrenia na splnenie cieľa EÚ, ktorým je minimálna úroveň 10 % vzájomného prepojenia, pomocou identifikácie hlavných oblastí nepriechodnosti a určenia prevádzkovateľov;

o
o   o

80.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2006)0603. (2) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (3) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16. (4) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 136.