Európsky parlament,

–   so zreteľom na uznesenie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z 10. júna 1999,

–   so zreteľom na správu vyslanca generálneho tajomníka OSN pre revíziu noriem o úplnej revízii uplatňovania noriem predloženú Bezpečnostnej rade OSN 7. októbra 2005,

–   so zreteľom na rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN, oznámené vo vyhlásení jej predsedu z 24. októbra 2005, schváliť návrh generálneho tajomníka na začatie rozhovorov o právnom postavení Kosova,

–   so zreteľom na menovanie pána Marttiho Ahtisaariho za osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre proces stanovenia budúceho právneho postavenia Kosova, zo 14. novembra 2005,

–   so zreteľom na vyhlásenie kontaktnej skupiny (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, USA a Rusko) z 31. januára 2006, ktoré zdôrazňujú osobitnú povahu problému Kosova – ktorý podľa uvedeného vyhlásenia vytvorila dezintegrácia bývalej Juhoslávie a následné konflikty, etnické čistky a udalosti z roku 1999, ako aj dlhé obdobie medzinárodnej správy na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1244 (1999) – a v ktorom sa vyzýva na skoré rokovania o riešení tejto otázky ako na najlepší možný postup,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo 14. a 15. decembra 2006, ktoré plne podporujú úsilie Marttiho Ahtisaariho o vyriešenie otázky právneho postavenia Kosova a potvrdzujú pripravenosť EÚ zohrávať významnú úlohu pri vykonávaní riešenia o budúcom právnom postavení,

–   so zreteľom na záverečnú správu osobitného vyslanca o budúcom právnom postavení Kosova a o komplexnom návrhu riešenia právneho postavenia Kosova z 26. marca 2007,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0067/2007),

A.   keďže hlavné zásady pre riešenie právneho postavenia Kosova, ktoré prijala kontaktná skupina 7. októbra 2005, zdôrazňujú, že riešenie dosiahnuté na základe rokovaní má byť hlavnou medzinárodnou prioritou a že po začatí procesu rokovaní nemôže byť tento proces zablokovaný a musí byť riadne dokončený; keďže tieto zásady jasne stanovujú, že v žiadnom prípade nesmie dôjsť k návratu k situácii spred marca 1999, ani k žiadnemu rozdeleniu Kosova či spojeniu Kosova s inou krajinou alebo časťou inej krajiny,

B.   keďže v 90. rokoch 20. storočia bolo obyvateľstvo Kosova vystavené systematickým aktom násilia a útlaku, ktoré v roku 1999 vyvrcholili masovým vyhostením civilného obyvateľstva a primäli Bezpečnostnú radu OSN k zásahu v stopách operácie NATO a zavedeniu medzinárodnej civilnej a bezpečnostnej správy na tomto území; keďže tým v medzinárodnom práve vznikla bezprecedentná situácia,

C.   keďže udalosti z marca 2004, ktoré sa musia odsúdiť, dokazujú, že v Kosove stále trvá napätie medzi albánskou a srbskou komunitou a že treba nájsť riešenie, ktoré zaručí práva oboch etník a ďalších etnických skupín v súlade s publikáciami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Rady Európy a ďalších organizácií s právomocami v oblasti ochrany menšín,

D.   keďže určenie budúceho právneho postavenia Kosova prispeje k jeho hospodárskemu rozvoju, vzniku vyspelej politickej triedy a rozvoju tolerantnej, nesegregačnej spoločnosti v tejto provincii,

E.   keďže napriek početným kolám rozhovorov bohužiaľ nebolo možné dosiahnuť žiadnu dohodu prijateľnú pre obe strany a vzhľadom na skutočnosť, že osobitný vyslanec OSN kontaktnej skupine a generálnemu tajomníkovi OSN predstavil návrhy riešenia sporu,

F.   keďže konečné riešenie nemožno nadiktovať pod hrozbou radikalizácie v Kosove alebo v Srbsku, ale musí to byť riešenie, ktoré zohľadní záujmy všetkých zúčastnených strán,

G.   keďže ďalšie zdržanie určenia postavenia Kosova by mohlo mať negatívny vplyv na už aj tak krehkú a napätú situáciu,

H.   keďže pre udalosti z roku 1999, dlhotrvajúcu prechodnú medzinárodnú správu a vznik a postupné upevňovanie kosovských dočasných inštitúcií samosprávy vznikla výnimočná situácia, na základe ktorej je opätovné začlenenie Kosova do Srbska nereálne,

I.   keďže vzťahy medzi Kosovom a Srbskom vzhľadom na úzke kultúrne, náboženské a hospodárske väzby by sa mali ďalej rozvíjať v duchu partnerstva a dobrých susedských vzťahov v záujme celého obyvateľstva Kosova a Srbska,

J.   keďže nedôvera medzi rôznymi etnickými skupinami, ešte vždy nestála situácia a potreba rozvíjať a upevňovať demokratické, mnohonárodnostné inštitúcie v Kosove, si v dohľadnom čase vyžadujú stálu medzinárodnú prítomnosť,

K.   keďže medzinárodné spoločenstvo by malo pokračovať v investíciách do vzdelávania, predovšetkým so zreteľom na vážne výzvy, ktoré stoja pred mladšou generáciou obyvateľov Kosova,

L.   keďže vzhľadom na strategickú polohu Kosova musí mať EÚ ústrednú úlohu pri monitorovaní, zabezpečovaní a uľahčovaní presadzovania riešenia právneho postavenia a tiež pri pomoci pri zakladaní a upevňovaní demokratických inštitúcií v Kosove, pričom Európsky parlament bude plniť svoje monitorovacie povinnosti,

M.   keďže však príspevok EÚ musí byť podmienený splnením určitých minimálnych požiadaviek v rámci tohto riešenia,

N.   keďže riešenie konečného právneho postavenia musí byť zlučiteľné s EÚ, t. j. má zabezpečiť ústavný rámec zlučiteľný s európskymi výhľadmi Kosova a má EÚ umožniť využitie celého rozsahu nástrojov, ktoré má k dispozícii,

1.   podporuje proces pod vedením OSN na určenie konečného štatútu Kosova a snahy o vytvorenie životaschopného rámca, ktorý zaručuje stabilitu a ochranu pre všetky spoločenstvá v Kosove, ako aj dlhodobý, sebestačný hospodársky a spoločenský rozvoj; schvaľuje komplexný návrh pána Ahtisaariho na riešenie budúceho štatútu Kosova a zastáva názor, že zvrchovanosť pod dohľadom medzinárodného spoločenstva je najlepšou možnosťou na dosiahnutie týchto cieľov; na základe toho návrhu očakáva, že Bezpečnostná rada OSN čo najskôr prijme novú rezolúciu, ktorá nahradí rezolúciu 1244 (1999);

2.   dochádza k záveru, že jediným udržateľným riešením pre Kosovo je také riešenie, ktoré:

3.   nazdáva sa, že riešenie budúceho právneho postavenia Kosova musí byť v súlade s medzinárodným právom;

4.   vyjadruje nádej, že sa v Srbsku v krátkom čase sformuje silná a jednoznačne proeurópska vláda, ktorá sa bude vážne a pozitívne podieľať na hľadaní riešenia otázky právneho postavenia Kosova; zdôrazňuje, že takáto vláda je potrebná na účely plnej spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (MTT) a za týchto podmienok zohľadní opätovné začatie prístupových rokovaní, ktoré povedú k uzatvoreniu dohody o stabilizácii a pridružení medzi Srbskom a EÚ;

5.   je presvedčený, že konečné riešenie by malo obsahovať, okrem iného, aj tieto aspekty:

6.   zdôrazňuje, že riešenie otázky Kosova nevytvorí precedens v medzinárodnom práve, pretože Kosovo je pod správou OSN už od roku 1999 a Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999) už obsahuje ustanovenia o potrebe vyriešiť otázku konečného právneho postavenia Kosova; usudzuje preto, že situáciu v súvislosti s Kosovom nemožno vôbec porovnávať so situáciou v iných konfliktných regiónoch, ktoré nie sú pod správou OSN;

7.   zdôrazňuje, že dohoda o budúcnosti Kosova musí zahrnúť aj osobitné inštitucionálne opatrenia pre Kosovskú Mitrovicu, ktoré plne zaručia práva a bezpečnosť srbskej komunity bez ohrozenia jednoty Kosova; domnieva sa, že na tieto opatrenia má priamo dohliadať medzinárodné spoločenstvo v rámci konzultácií a spolupráce s Belehradom; Srbsku však pripomína, že takáto účasť v Kosove je spojená so srbskou spoluprácou pri presadzovaní konečného riešenia právneho postavenia Kosova;

8.   víta preto skutočnosť, že návrh pána Ahtisaariho načrtáva rozsiahlu autonómiu pre srbskú komunitu i pre ostatné komunity vrátane podstatného stupňa komunálnej autonómie v súlade s európskymi zásadami subsidiarity a samosprávy;

9.   zastáva názor, že medzinárodné spoločenstvo má svoju prítomnosť čo najviac orientovať na pomoc miestnym orgánom pri:

10.   domnieva sa preto, že medzinárodná prítomnosť v Kosove má mať dostatok príslušníkov na primerané plnenie svojich úloh, nemá však viesť k zriadeniu súbežnej správy alebo duplikácii súčasnej správy pod vedením OSN;

11.   zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo musí mať priame nápravné a v obmedzených prípadoch aj substitučné právomoci v kľúčových oblastiach, ako:

12.   zdôrazňuje, že treba vyvinúť ďalšie úsilie na podporu návratu utečencov a osôb vysídlených po celom Kosove; zdôrazňuje, že kľúčom k trvalo udržateľnému návratu je vytváranie pracovných príležitostí a že trvalo udržateľný hospodársky rozvoj sa musí stať prioritou; zdôrazňuje, že nesrbskí a nealbánski utečenci, ako sú Rómovia a Aškali, si vyžadujú osobitnú pozornosť, vrátane vnútorne vysídlených Rómov, ktorí žijú v táboroch v Kosovskej Mitrovici;

13.   podporuje potrebu vytvoriť kompletný a spravodlivý vzdelávací systém, ktorý rómskym a aškalským žiakom umožní čiastočné vyučovanie v rómčine a podporí pestovanie identity a kultúry týchto menšinových spoločenstiev;

14.   zdôrazňuje, že Bezpečnostná rada OSN musí mať významnú úlohu pri konečnom rozhodnutí o budúcom postavení Kosova; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, najmä tie členské štáty, ktoré sú zároveň členmi Bezpečnostnej rady OSN, aby v plnej miere a aktívne podporili životaschopné riešenie pre budúce právne postavenie Kosova;

15.   nazdáva sa, že prijatie novej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN je tiež rozhodujúce pre budúcu účasť EÚ na vývoji v Kosove a že by sa nemala plánovať intenzívnejšia účasť EÚ, ak takáto rezolúcia nebude existovať;

16.   je presvedčený, že vzhľadom na ústrednú úlohu pri vykonávaní riešenia má mať EÚ právo vyjadriť sa v rozhodujúcej miere ku konečným podmienkam riešenia;

17.   domnieva sa, že členské štáty by sa mali vo veci Kosova pokúsiť o dosiahnutie spoločnej pozície, vyzýva preto Radu, aby sa pokúsila prijať spoločnú pozíciu k otázke právneho postavenia s vyjadrením minimálnych požiadaviek trvalo udržateľného riešenia pre Kosovo, zlučiteľného s EÚ;

18.   pripomína, že v súlade s článkom 19 Zmluvy o EÚ sa od členských štátov zastúpených v Bezpečnostnej rade OSN očakáva, že podporia spoločnú pozíciu a budú Radu EÚ pravidelne informovať o rokovaniach; tiež vyžaduje, aby bol Európsky parlament pravidelne informovaný;

19.   vyzýva členské štáty EÚ, ktoré sú členmi kontaktnej skupiny, aby sa o svoje informácie podelili s Radou a všetkými ďalšími členskými štátmi, aby zlepšili koordináciu a spoluprácu s nimi, pretože EÚ ako celok ponesie medzinárodnú zodpovednosť a finančné náklady spojené s konečným riešením;

20.   nalieha na členské štáty v Bezpečnostnej rade OSN, a najmä na stálych členov, aby zohrávali konštruktívnu úlohu v úsilí o zabezpečenie pružného konania obidvoch zainteresovaných strán a prijali jednoznačné, trvalo udržateľné riešenie pre Kosovo, v súlade s návrhmi predloženými osobitným vyslancom a pokiaľ možno po dohode s oboma stranami;

21.   je pripravený poskytnúť ďalšie zdroje potrebné na financovanie budúcej účasti EÚ v Kosove s cieľom vykonať riešenie jeho právneho postavenia a podporiť vyhliadky Kosova na členstvo v EÚ za predpokladu, že:

22.   podporuje vytvorenie misie Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) v Kosove, ktorá prispeje k implementácii dohody o štatúte v oblasti právneho štátu; zastáva názor, že misia EBOP by mala mať k dispozícii všetky nevyhnutné prostriedky, aby sa zabezpečilo, že bude môcť vykonávať svoj mandát a prijať vážnu zodpovednosť, ktorá jej bude zverená;

23.   pripomína záväzok, ktorý fínske predsedníctvo v mene Rady prijalo v súvislosti so schválením rozpočtu na rok 2007, na podrobné informovanie Európskeho parlamentu o rozsahu pôsobnosti, cieľoch a pravdepodobných finančných aspektoch možnej budúcej operácie počas plánovania misie;

24.   zdôrazňuje, že EÚ je v Kosove zastúpená styčným úradom Komisie, ako aj orgánmi, ktoré vedie generálny tajomník Rady/Vysoký splnomocnenec; vyzýva Radu, aby ďalej zvážila otázku, či je možné ešte viac zracionalizovať a zjednodušiť organizáciu jej zastúpenia v Kosove;

25.   vyjadruje znepokojenie nad spôsobom riadenia prechodu z misie dočasnej správy OSN v Kosove (UNMIK) na novú medzinárodnú civilnú správu; pripomína misii UNMIK, že sa má v Kosove stále angažovať, kým nová správa nebude zorganizovaná a plne funkčná; vyzýva OSN a EÚ, aby navrhli prostriedky, ktoré zabránia ďalšiemu odlivu medzinárodných odborníkov v kľúčových správnych oblastiach, najmä vzhľadom na skutočnosť, že dočasné inštitúcie samosprávy v Kosove budú potrebovať čas a pomoc na prevzatie určitých legislatívnych a výkonných právomocí od UNMIK;

26.   naliehavo vyzýva OBSE, aby pokračovala vo svojej najdôležitejšej úlohe v Kosove aj po vyriešení jeho právneho postavenia, najmä so zreteľom na pozorovanie a potvrdenie platnosti volebných postupov; v tejto súvislosti vyzýva Radu aj OBSE, aby posilnili vzájomnú spoluprácu v oblasti právneho štátu a jasne vymedzili svoje úlohy v rámci misie EBOP;

27.   vyjadruje podporu dôrazu, ktorý EÚ kladie na súdnictvo a zásadu právneho štátu v štádiu po vyriešení právneho postavenia a zdôrazňuje, že bude potrebné hladké prevzatie zodpovedností; vyzýva k zavedeniu jasného a transparentného rozdelenia úloh a zodpovedností medzi domácimi kosovskými súdmi a súdnymi orgánmi a pripravovanou misiou EÚ pre právo a poriadok; vyžaduje úplnú zodpovednosť a rešpektovanie zásady právneho štátu vo vzťahu k zatýkaniu a ďalším krokom zo strany KFOR;

28.   upozorňuje kosovské úrady, že medzinárodné spoločenstvo od nich očakáva, že:

29.   zdôrazňuje v tejto súvislosti, že medzinárodná prítomnosť v Kosove zostane, kým sa uvedené ciele skutočne hlboko nezakorenia a nesplnia;

30.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi prejavmi násilia v Kosove, ktoré vážne ohrozujú hladké pokračovanie procesu hľadanie mierového riešenia jeho budúceho právneho postavenia; vyzýva obidve strany, aby si zachovali čo najväčšiu umiernenosť a umožnili tak pokojné ukončenie procesu hľadania riešenia právneho postavenia;

31.   ďalej pripomína kosovským úradom, že po konečnom vyriešení otázky právneho postavenia bude ľud Kosova od svojej vlády chcieť, aby riešila problémy, ktoré majú vplyv na jeho každodenný život, ako sú problémy týkajúce sa bezpečnosti, hospodárskeho rozvoja, korupcie a organizovaného zločinu, zamestnanosti, primeraných verejných služieb a rovnosti pred zákonom pre všetkých;

32.   vyzýva orgány EÚ a Kosova k vzájomnej spolupráci, aby vytvorili podmienky na zlepšenie hospodárskeho rastu pre dobro všetkých etnických komunít v Kosove; znovu pripomína potrebu vypracovať komplexný a realistický dlhodobý plán hospodárskeho rozvoja, ako aj zabezpečiť úplný súlad so základnými zásadami právneho štátu a pripraviť podrobnú a riadne financovanú protikorupčnú stratégiu;

33.   zdôrazňuje, že treba podporovať rozvoj malých a stredných podnikov na základe Európskej charty pre malé podniky, ktorú Kosovo schválilo; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prístup k štrukturálnym fondom EÚ a zaručila lepšie financovanie projektov súvisiacich s malými a strednými podnikmi a aby stanovila inštitucionálny rámec na podporu spolupráce medzi Spoločenstvom a súkromným sektorom v Kosove;

34.   nalieha na vedúcich predstaviteľov srbského spoločenstva v Kosove, aby uznali, že ich záujmy sa lepšie zabezpečia v demokratickom, decentralizovanom a hospodársky životaschopnom Kosove, a aby sa zapojili do budúceho procesu po nájdení riešenia s cieľom zabezpečiť plné vykonanie tých ustanovení dohody, ktoré sú v ich priamom záujme;

35.   vyzýva srbskú vládu, aby uznala, že budúcnosť spočíva v rozvoji úzkych, transparentných väzieb s Kosovom v kontexte hlbšej regionálnej integrácie a spoločných vyhliadok na budúce členstvo v EÚ;

36.   zdôrazňuje, že nájdenie riešenia otázky budúceho štatútu Kosova na základe konečných návrhov pána Ahtisaariho je veľmi dôležité pre stabilitu a budúci rozvoj celého regiónu; v tejto súvislosti vyzýva vlády všetkých susediacich štátov, aby pozitívne prispievali k tomuto procesu a rešpektovali existujúce štátne hranice; navyše podporuje názor, že riešenie týkajúce sa budúceho štatútu Kosova v dlhodobom kontexte spočíva aj v skutočnosti, že tak Srbsko, ako aj Kosovo by sa mali stať súčasťou EÚ spolu s ich susedmi, pretože budúcnosť západného Balkánu je v EÚ;

37.   opätovne pripomína, že pevné zakotvenie Kosova do stabilizačného a asociačného procesu okrem iného posilní hospodárske vzťahy Kosova s členskými štátmi a ich susedmi na západnom Balkáne a tiež uľahčí stabilizačný proces regióne;

38.   víta podpísanie dohody o voľnom obchode s Albánskom, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Bosnou a Hercegovinou a Chorvátskom; nalieha na kosovské úrady, aby plne vykonávali tieto dohody a zabezpečili pokračovanie voľného obchodu so Srbskom a Čiernou horou;

39.   vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci fázy po vyriešení štatútu a v súlade so súčasným vývojom rokovaní so susednými štátmi prikročili k dohode o zjednodušení poskytovania víz pre Kosovo a zohľadnili osobitné problémy Kosova, predovšetkým nedostatok konzulárnych úradov v mnohých členských štátoch a doterajšie využívanie pasov UNMIK;

40.   vyzýva kosovské a srbské úrady, aby plne spolupracovali navzájom, ale aj s MTT, pri vydávaní osôb obvinených z vojnových zločinov;

41.   domnieva sa, že uverejnenie správy pána Ahtisaariho má byť sprevádzané kampaňou, ktorá príslušným národom vrátane srbských občanov jasne a objektívne vysvetlí podmienky navrhovaného riešenia a že EÚ musí vo vzťahu ku Kosovu zdôrazňovať posolstvo mierového spolunažívania; nazdáva sa, že Kosovo, v ktorom sa budú uznávať práva väčšiny aj menšín, bude stabilné a prosperujúce;

42.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vláde Srbska a dočasným inštitúciám samosprávy v Kosove, misii UNMIK, členom kontaktnej skupiny, Bezpečnostnej rade OSN a osobitnému vyslancovi generálneho tajomníka OSN pre proces riešenia budúceho právneho postavenia Kosova.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.