Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 1990 o budúcom financovaní Európskeho spoločenstva(1) a z 21. apríla 1994 o novom systéme vlastných zdrojov Európskej únie(2),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 94/728/ES, Euratom z 31. októbra 1994 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(3),

–   so zreteľom na dokument zo 7. októbra 1998 nazvaný Financovanie Európskej únie – správa Komisie o fungovaní systému vlastných zdrojov (KOM(1998)0560),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 1999 o potrebe upraviť a zreformovať systém vlastných zdrojov Európskej únie(4),

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. novembra 1999 k návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2000/597/ES, Euratom z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(6),

–   so zreteľom na správu Komisie o fungovaní systému vlastných zdrojov (KOM(2004)0505) a Komisiou predložený návrh nového rozhodnutia Rady o vlastných zdrojoch, ku ktorému bol priložený návrh nariadenia Rady o vykonávacích opatreniach týkajúcich sa korekcie rozpočtových schodkov v súlade s článkami 4 a 5 rozhodnutia Rady z (...) o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (KOM(2004)0501), predložené 14. júla 2004,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej Únie v rokoch 2007 – 2013(7),

–   so zreteľom na štúdiu pre Európsky parlament: Vlastné zdroje: vývoj systému v EÚ s 25 členmi predloženú 30. júna 2005(8),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli 15. – 16. decembra 2005,

–   so zreteľom na Komisiou predložený návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev a na pracovný dokument Komisie o výpočte, financovaní, platbe a zahrnutí do rozpočtu korekcií rozpočtových schodkov v prospech Spojeného kráľovstva ("korekcia Spojeného kráľovstva") v súlade s článkami 4 a 5 rozhodnutia Rady (...) o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (KOM(2006)0099),

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 4. júla 2006 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(9),

–   so zreteľom na štúdiu pre Európsky parlament: Vlastné zdroje EÚ – predbežné vyhodnotenie rozsahu daní členských štátov podporujúcich daňový systém platný pre celú EÚ predloženú v januári 2007(10),

–   so zreteľom na stretnutia Výboru pre rozpočet s predsedami výborov národných parlamentov pre rozpočet, ktoré sa konali 16. júna 2005 a 21. júna 2006,

–   so zreteľom na odpovede na dotazník o vlastných zdrojoch zaslaný Výborom pre rozpočet 30. novembra 2005 všetkým výborom národných parlamentov členských štátov pre rozpočet,

–   so zreteľom na formálne a neformálne výmeny názorov medzi stálym spravodajcom pre vlastné zdroje a príslušnými parlamentnými výbormi, alebo ich zástupcom, ktoré sa konali na základe pozvania národných parlamentov, ktoré majú záujem o tejto záležitosti diskutovať v priebehu rokov 2006 a 2007,

–   so zreteľom na výsledky dosiahnuté v pracovných skupinách pre budúce financovanie EÚ spoločných parlamentných stretnutí z 8. – 9. mája 2006 a 4. – 5. decembra 2006,

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(11), najmä jej bod 8 a vyhlásenie č. 3 o preskúmaní finančného rámca, ktoré je prílohou tejto dohody,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre ústavné veci, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0066/2007),

A.   keďže prvé európske spoločenstvo, Európske spoločenstvo uhlia a ocele založené 23. júla 1952 bolo financované skutočným systémom vlastných zdrojov založeným na odvodoch z každej tony vyrobenej ocele, ktoré platili spoločnosti vyrábajúce uhlie a oceľ priamo do rozpočtu ESUO,

B.   keďže podľa Rímskej zmluvy z 25. marca 1957 malo byť Európske hospodárske spoločenstvo financované národnými príspevkami len počas prechodného obdobia, po ktorom mal nasledovať prechod na systém vlastných zdrojov,

C.   keďže tento prechod konečne nastal 21. – 22. apríla 1970, keď sa Európska rada v Luxemburgu dohodla na rozhodnutí, ktoré ukončilo národné príspevky a zaviedlo nový systém financovania založený na dvoch skutočne vlastných zdrojoch – poľnohospodárskych odvodoch a colných poplatkoch – doplnených o tretí zdroj založený na dani z pridanej hodnoty (DPH),

D.   keďže všetko úsilie Európskeho parlamentu(12) o využitie samotných priznaní k DPH na určenie vymeriavacieho základu, ktorý mal byť použitý na získanie zdrojov z DPH ("metóda priznaní k DPH") namiesto harmonizovaného základu vypočítaného uplatnením priemernej váženej sadzby na celkový čistý výnos ("výnosová metóda") bolo márne a jeho výsledkom bola zmena zdroja z DPH zo skutočného vlastného zdroja so silným priamym spojením na občanov Európy na čisto štatistický nástroj na výpočet príspevku členského štátu,

E.   keďže dohoda z Fontainebleau, ktorú uzavreli hlavy štátov a vlád 25. – 26. júna 1984, jasne uvádza, že "výdavková politika je v podstate hlavným prostriedkom riešenia otázky rozpočtovej nerovnováhy"; keďže Európska rada zároveň vytvorila "britskú zľavu", korekčný mechanizmus pre Spojené kráľovstvo, v ktorom sa stanovilo, že od roku 1985 Spojené kráľovstvo dostane 66 % rozdielu medzi svojím podielom na platbách z DPH a podielom na pridelených výdavkoch v predmetnom roku, pričom náklady na túto zľavu mali financovať všetky členské štáty s tým, že na príspevok Nemecka bol stanovený strop, čo viedlo k tomu, že Spojené kráľovstvo využíva zľavu na svojich príspevkoch do rozpočtu EÚ, ktoré v období 2001 – 2004 dosahovali v priemere výšku 5,3 miliardy EUR ročne,

F.   keďže na tom istom samite sa hlavy štátov a vlád dohodli, že rovnakú zľavu v zásade a vo vhodnom čase sprístupnia "ktorémukoľvek členskému štátu, ktorý bude znášať rozpočtovú záťaž vo výške považovanej za prehnanú vo vzťahu k jeho relatívnej prosperite",

G.   keďže Európska rada z 11. – 13. februára 1988 v Bruseli, stanovila strop rozpočtu Spoločenstva na 1,2 % HNP pre platby a 1,3 % HNP pre záväzky a potvrdila, že členské štáty si môžu ponechať 10 % výnosu z tradičných vlastných zdrojov na pokrytie nákladov na ich výber,

H.   keďže v období 1993 – 1999 sa strop vlastných zdrojov pre EÚ s 15 členskými štátmi zvýšil na 1,24 % HND EÚ pre platobné rozpočtové prostriedky a 1,31 % pre viazané rozpočtové prostriedky a napriek rozšíreniu sa odvtedy nezmenil,

I.   keďže, čo je najdôležitejšie, bruselská Európska rada vytvorila štvrtý "doplnkový" zdroj založený na HNP, z ktorého je možné čerpať v prípade, že čiastka získaná z DPH a z tradičných vlastných zdrojov nebude postačovať na pokrytie finančných záväzkov Spoločenstva,

J.   keďže v priebehu času sa tento zdroj stal kľúčovým zdrojom rozpočtu EÚ, ktorý pokrýva odhadom 70 % príjmov na rozpočtový rok 2007, pričom zdroj DPH pokrýva asi 15 %, takže podiel tradičných vlastných zdrojov (colné poplatky a poľnohospodárske odvody spolu) sa znížil na iba 15 % rozpočtových príjmov,

K.   keďže aktuálne rozhodnutie o vlastných zdrojoch z 29. septembra 2000 nadobudlo účinnosť 1. marca 2002 a medzi jeho hlavné aspekty patria: strop vlastných zdrojov vo výške 1,24 % HND EÚ (rovná sa 1,27 % HDP) pre platobné rozpočtové prostriedky a 1,31 % HND (rovná sa 1,335 % HDP) pre viazané rozpočtové prostriedky, rozpočtový príjem pre členské štáty ako náhrada nákladov za výber prostriedkov z tradičných zdrojov vo výške 25 %, maximálna sadzba uplatňovaná na DPH vo výške 0,50 %, základ dane z pridanej hodnoty členského štátu obmedzený na 50 % jeho HNP (obmedzenie základu DPH) a zľava v prospech jedného členského štátu s výnimkami pre niektoré iné členské štáty týkajúcimi sa financovania tejto zľavy,

L.   keďže najnovší návrh Komisie predložený v roku 2006 má za cieľ realizovať rozhodnutia Európskej rady v Bruseli z 15. – 16. decembra 2005 v oblasti vlastných zdrojov, ktoré charakterizuje najmä pridanie dokonca ďalších osobitných ustanovení pre niektoré, čisto prispievajúce členské štáty, ako zníženie sadzby DPH alebo hrubé zníženie ročných príspevkov HND k už existujúcemu zoznamu výnimiek, a tým prispievajú k zložitosti a nepochopiteľnosti systému a ďalšiemu podporovaniu krátkozrakej koncepcie rozpočtovej nerovnováhy,

M.   keďže Európska rada tiež obnovila rozhodnutie prijaté v roku 2000 zvýšiť prémiu za výber, ktorá ostáva členským štátom, z 10 % na 25 % tradičných vlastných zdrojov, a to napriek nespornej skutočnosti, že tento podiel nemá žiadnu súvislosť so skutočnými nákladmi členských štátov na výber, zvýhodňuje členské štáty, ktoré vyberú veľkú časť prostredníctvom colných poplatkov na úkor tých štátov, ktoré ich nevyberajú, a preto je potrebné považovať ju skôr za ďalšiu formu zľavy,

N.   keďže návrh Komisie nového rozhodnutia o vlastných zdrojoch, hoci ho medzičasom Európsky parlament prijal(13), je naďalej v Rade blokovaný členskými štátmi, ktoré s ním najprv súhlasili, ale teraz sú proti tomu, aby ho sami aplikovali,

O.   keďže Európsky parlament považuje komplexnú reformu príjmov a výdavkov EÚ, ktorá sa má uskutočniť v roku 2008/2009, ako je to stanovené v medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006, za príležitosť ktorá by sa nemala premeškať, vrátiť sa ku skutočnému, ale spravodlivému systému vlastných zdrojov v duchu zakladajúcich zmlúv Európskych spoločenstiev,

P.   keďže od roku 2006 sa konajú konzultácie s tými národnými parlamentmi, ktoré majú o diskusiu o tejto záležitosti záujem, s cieľom vyvinúť všetko úsilie o vytvorenie spoločného parlamentného základu pre tento nadchádzajúci proces reformy,

Q.   keďže doteraz boli tieto konzultácie prostými výmenami osobných názorov medzi poslancami, a to preto, že väčšina národných politických strán a parlamentov dosiaľ nemala príležitosť zaujať oficiálne stanovisko k otázke vlastných zdrojov,

R.   keďže však tieto stretnutia umožnili medzi zúčastnenými identifikovať niekoľko oblastí konsenzu a mnohými zdieľaný cieľ, ktorým je nájdenie spôsobu spolupráce na budúcnosti financovania EÚ,

S.   keďže medzičasom predseda portugalského Národného zhromaždenia navrhol, aby sa počas portugalského predsedníctva v druhej polovici roku 2007 v rámci COSAC zorganizovala konferencia predsedov výborov národných parlamentov pre rozpočet a financie a Európskeho parlamentu venovaná vlastným zdrojom EÚ a finančnému rámcu,

Nedostatky súčasného systému financovania

1.   pripomína, že systém, v ktorom približne 70 % rozpočtových príjmov EÚ nepochádza z vlastných zdrojov, ale priamo z národných rozpočtov prostredníctvom zdroja HND a 15 % pochádza zo zdroja ako napríklad podiel sadzby DPH, ktorú nemožno v žiadnom ohľade považovať (vzhľadom na spôsob, akým je stanovená) za vlastný zdroj EÚ, sa odlišuje od ustanovení a ducha Rímskej zmluvy; pripomína, že samotná existencia EÚ spôsobila zvýšenie obchodu v rámci Spoločenstva a nárast bohatstva členských štátov a EÚ je preto plne oprávnená vytvoriť si systém skutočných vlastných zdrojov namiesto systému zásobovaného národnými príspevkami;

2.   zdôrazňuje, že práve tieto "členské poplatky" zintenzívnili krátkozrakú diskusiu o čistých prispievateľoch, ktorá nezohľadňuje výhody EÚ pokiaľ ide o mier, slobodu, prosperitu a bezpečnosť, bez ohľadu na skutočnosť, že pojem "čistých rozpočtových bilancií" je zásadne chybný aj z formálneho hľadiska a neumožňuje viac než len čisté odhady; zdôrazňuje, že ani strana príjmov ("rotterdamský efekt") ani strana výdavkov ("luxemburský efekt") čistých bilancií plne nezodpovedajú realite;

3.   je hlboko presvedčený o tom, že súčasný systém vlastných zdrojov založený na príspevkoch členských štátov je jednak neférový voči verejnosti a protidemokratický, nepomáha zvýrazniť záväzok európskej integrácie a okrem toho, takýto systém, keďže prispieva k vnímaniu EÚ ako nadbytočnej záťaže pre národné rozpočty, neposkytuje EÚ dostatok prostriedkov na všetky jej politiky veľmi kriticky nazerá na to, že sa pre jednotlivé štáty vytvárajú možnosti oficiálne financovať len tie politiky, v ktorých sú zainteresované; obáva sa, že to môže byť začiatok deštrukcie hodnôt, ktoré charakterizovali úspech EÚ za posledných 50 rokov;

4.   zdôrazňuje, že súčasný systém, so svojimi štyrmi rôznymi zdrojmi a niekoľkými rôznymi mechanizmami zliav, či už sú v prospech jedného členského štátu, ako britská zľava alebo osobitné, ako zľavy vo financovaní iných zliav, je príliš zložitý, chýba mu transparentnosť a je pre európskych občanov úplne nezrozumiteľný; zdôrazňuje, že nijako neprispieva k napĺňaniu požiadavky vytvoriť priame prepojenie medzi EÚ a jej občanmi;

5.   berie na vedomie, že požiadavka jednohlasnosti v rozhodnutiach o vlastných zdrojoch a finančných rámcoch spôsobuje, že akýkoľvek výsledok rokovaní v týchto oblastiach závisí od dobrej vôle a finančných možností aj tých najmenej ochotných členských štátov, bohatých či chudobných; nepovažuje za prekvapivé, že výsledky týchto rokovaní sú často sklamaním;

6.   pripisuje tomuto chybnému systému nedostatky dohody Európskej rady o novom finančnom rámci na roky 2007 – 2013 dosiahnutej na zasadnutí Európskej rady v Bruseli 14. – 15. decembra 2005; domnieva sa, že dohodnutý finančný balík so svojimi početnými výnimkami na strane príjmov a kompenzačnými darmi pre isté členské štáty na strane výdavkov je najjasnejším dôkazom úplného zlyhania súčasného systému; považuje za neprijateľné, že všetky členské štáty sa dohodli na dôležitých aktivitách Spoločenstva, ako je projekt Galileo alebo transeurópske siete a stanovili mnohé ambiciózne ciele, napríklad göteborské a lisabonské ciele alebo rozvojové ciele milénia, a nikto ich nechce financovať;

7.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že na svojom zasadnutí v roku 2005 v Bruseli sa Európska rada namiesto vytvorenia jednoduchšieho a transparentnejšieho systému rozhodla ešte viac ho skomplikovať a zneprehľadniť ponechaním britskej korekcie, tzv. "britskej zľavy", v zásade nedotknutej a pridaním ďalších výnimiek a korekčných mechanizmov, z ktorých budú mať prospech ďalšie členské štáty;

8.   pripomína, že ak by bolo v plnej miere využité edinburské rozhodnutie z roku 1992, ktorým sa stanovil strop vlastných zdrojov vo výške 1,24 % HNP, rozpočet Spoločenstva by za posledných 13 rokov ročne získal 0,2 % HNP, čo zodpovedá nárastu o približne 240 miliárd EUR; považuje tieto prostriedky, ktoré boli jednohlasne prijaté členskými štátmi podľa návrhu britského predsedníctva, za potrebné na to, aby EÚ mohla konať v súlade so svojimi rastúcimi náročnými úlohami a právomocami, predovšetkým v súvislosti s jej úlohou vo svete, s úsilím o dosiahnutie lisabonských cieľov (inovácia, vzdelávanie, výskum infraštruktúra a zamestnanosť), alebo dohodnutými v Maastrichtskej zmluve, Amsterdamskej zmluve a Zmluve z Nice, nehovoriac o návrhu Zmluvy o Ústave a EÚ s 27 členskými štátmi;

9.   zdôrazňuje, že od roku 1995 sa európsky rozpočet reálne zvýšil len o 8,2 % a jeho podiel na HNP sa znížil, pričom sa zároveň národné rozpočty zvýšili v priemere o 23 %, t. j. takmer trojnásobne;

Prvá fáza reformy: lepší systém národných príspevkov

10.   uznáva skutočnosť, že akákoľvek reforma systému vlastných zdrojov bude citlivou a zložitou úlohou, ktorá by sa mala plniť za účasti parlamentov členských štátov; vyzýva preto na progresívny prístup, ktorý by sa dal uplatniť v dvoch etapách, ale ktorý by mal tvoriť súčasť jedného rozhodnutia vzhľadom na fakt, že ťažkopádny postup Spoločenstva by znemožnil prijatie dvoch rozhodnutí v relatívne krátkom čase. Provizórna a prechodná prvá fáza by viedla k zlepšeniu súčasného systému národných príspevkov, na ktorý by sa mali vzťahovať tieto politické princípy:

Rovnosť medzi členskými štátmi

11.   vymedzuje rovnosť medzi členskými štátmi ako absenciu akéhokoľvek rozpočtového privilégia ktoréhokoľvek členského štátu; pripúšťa, že pre niektoré členské štáty môže byť ťažké vzdať sa osobitných ustanovení na strane príjmov a istých spôsobov distribúcie výdavkov, ktoré majú dlhú históriu a ktoré môžu odôvodňovať akúkoľvek reformu len ak sa bude realizovať postupne (postupné zrušenie starého systému); odmieta však pripustiť dlhú históriu rozpočtových privilégií ako argument v prospech systému, ktorý po rozbehnutí nevyhnutných reforiem už nebude opodstatnený;

Jednoduchosť prezentácie

12.   zdôrazňuje význam toho, aby lepší systém bol prezentovaný čo najjednoduchším spôsobom tak, aby bol zrozumiteľný a transparentný pre európskych občanov; vyjadruje poľutovanie nad prezentáciou rozhodnutí dotýkajúcich sa životov všetkých európskych občanov, ktoré sú úplne nezrozumiteľné, ako napríklad závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z roku 2005 týkajúce sa financií EÚ;

Solidarita a rovnocennosť medzi členskými štátmi

13.   žiada, aby sa zaviedol systém, ktorý by chránil princípy solidarity a rovnocennosti medzi členskými štátmi; domnieva sa, že tieto princípy sú podkopané súčasným systémom vlastných zdrojov, v ktorom niektorí majú prospech z kompenzácií, zatiaľ čo iní dosiahnu kompenzácie len vyjednávaním na schôdzach Európskej rady; pripomína, že spomedzi 46 článkov v záveroch predsedníctva Európskej rady v Bruseli z roku 2005 určujúcich výdavky v novej kapitole 1b – Súdržnosť pre rast a zamestnanosť, až 20 predstavuje "Ďalšie ustanovenia", ktorými sa voľne dávajú tzv. "vianočné darčeky'rôznym členským štátom alebo regiónom(14);

Politické prepojenie medzi reformou príjmov a  reformou výdavkov

14.   je presvedčený o tom, že politické prepojenie medzi reformou príjmov a reformou výdavkov je nevyhnutné a úplne rozumné, najmä ak je logika financovania politík Spoločenstva prostredníctvom príjmov plynúcich z národných rozpočtov stále vedúcim princípom EÚ;

Dočasný a prechodný charakter systému

15.   pripomína, že akýkoľvek zlepšený súčasný systém, ako prvá fáza navrhovaného dvojfázového prístupu, musí byť považovaný za dočasný a prechodný, pretože z dôvodu zásadných slabín systému príspevkov členských štátov je politicky neudržateľný;

16.   zdieľa však názor Európskeho dvora audítorov(15), že je veľmi zložité dosiahnuť dôkladnú reformu systému vlastných zdrojov Spoločenstiev, ak je diskusia o takejto reforme priamo spojená s rokovaniami o finančných stropoch a sumách, ktoré sa majú vynaložiť na politiky Spoločenstva podľa viacročného finančného rámca, ako sa to už niekoľko krát stalo v diskusiách Európskej rady v minulosti;

Odporúčania na zlepšenie systému národných príspevkov
Návrhy komisárky Schreyerovej

17.   pripomína, že návrhy na zlepšenie súčasného systému financovania tu už boli, napríklad tie, ktoré predložila komisárka Michaele Schreyerová v júli 2004(16), podľa ktorých :

18.   pripúšťa, že niektoré aspekty návrhov komisárky Schreyerovej sa uberali správnym smerom v tom, že by sa systém stal mierne transparentnejším aspoň zrušením zásady "zľava zo zľavy" alebo tým, že by obmedzili kompenzácie a korekcie – pričom hlavným pozitívom bolo, že boli plánované len ako prechodný systém do roku 2014;

19.   je však presvedčený o tom, že generalizácia zľavy, a to i v prípade, že by bola spojená so stropom pre čisté rozpočtové bilancie, by bola dvojnásobnou chybou, pretože by len posilnila protikomunitárny charakter systému a "zabetónovala" krátkozraký prístup kvantifikovateľného "juste retour" (spravodlivého vyrovnania); trvá na tom, že jediným možným riešením je raz a navždy zakázať systém čistých bilancií popri reforme výdavkových vzorov; zdôrazňuje, že európske výdavky odlišuje ich pridaná hodnota založená na zásade finančnej solidarity;

Otázka štrukturálnych a kohéznych výdavkov

20.   kategoricky odmieta myšlienku, ktorú obsahujú iné reformné návrhy, vyčleniť štrukturálne a kohézne výdavky zo všetkých výpočtov na účely stanovovania príspevkov členských štátov alebo zliav z týchto príspevkov, keďže takýto krok by priniesol rozlišovanie medzi "šľachetnými" a "podozrivými" výdavkami, čím by sa otvorili dvere EÚ à la carte, kde by napokon politiky financovali výhradne tie členské štáty, ktoré sú na nich zainteresované;

Záver

21.   berie na vedomie návrh Fínska z apríla 2004 o nahradení súčasného systému financovania EÚ, pri zachovaní tradičných vlastných zdrojov, systémom založeným na HNP, kde by základom príspevkov členských štátov na vlastné zdroje EÚ bol podiel HNP, ktorý by zrušil zdroj DPH v jeho súčasnej forme, keďže predstavuje len matematický základ pre výpočet národných príspevkov a postupne znížil britskú zľavu na nulu v roku 2013;

22.   zdôrazňuje skutočnosť, že tento systém by mal výhodu v tom, že by bol jednoduchý a transparentný, že by predstavoval krok vpred smerom k vytvoreniu skutočného systému vlastných zdrojov pre EÚ a že by z neho mali prospech všetky členské štáty prispievajúce na britskú zľavu, ako aj samotné Spojené kráľovstvo prostredníctvom zrušenia zdroja DPH v jeho súčasnej forme; zdôrazňuje, že týmto nie je dotknuté dlhodobé zahrnutie pozmenenej DPH vo financovaní EÚ;

23.   uznáva, že zdroj HND je pre občanov menej viditeľný, ale spravodlivý v pomere príspevkov k všeobecnej úrovni prosperity členských štátov a vyjadrením solidarity medzi nimi;

24.   uvedomuje si, že dohoda na novom systéme financovania podľa fínskeho návrhu je politicky prijateľná len v rámci globálneho procesu rokovaní, do ktorého patria i výdavky; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní akýchkoľvek nových návrhov v oblasti príjmov EÚ podľa procesu reformy, ktorý predpokladá medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006, posúdila vyššie popísaný systém založený na HNP;

25.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby prepojenie medzi príjmami a výdavkami bolo aspektom úvah týkajúcich sa prechodu na nový systém; odmieta akékoľvek pokusy o opätovné navrátenie spoločnej poľnohospodárskej politiky do pôsobnosti členských štátov;

26.   odporúča, aby prvá fáza reformy začala okamžite po ratifikácii dohody, ktorá sa má dosiahnuť; hoci by sa zachoval systém národných príspevkov ako taký, bol by jednoduchší, transparentnejší a plne by zodpovedal relatívnemu bohatstvu každého členského štátu; zdôrazňuje však dočasnú povahu takejto fázy v tom, že jej výhradným cieľom bude príprava pôdy pre zavedenie skutočne nového systému vlastných zdrojov;

Druhá fáza reformy: nový systém vlastných zdrojov

27.   potvrdzuje názory, ktoré už vyjadril skôr, že cieľom reformy príjmov Spoločenstva musí byť vytvorenie skutočne vlastného zdroja pre EÚ s cieľom nahradiť súčasný mechanizmus; pripomína, že tento cieľ a návrhy na jeho dosiahnutie nie sú vonkoncom revolučné, len sa snažia oživiť význam a ducha zakladajúcich zmlúv;

28.   považuje nasledovné zásady, ktoré sa objavili vo všetkých kontaktoch s národnými parlamentmi, za základné kamene akéhokoľvek budúceho systému vlastných zdrojov:

Úplne rešpektovanie daňovej suverenity členských štátov

29.   domnieva sa, že podľa zmlúv a návrhu ústavy daňová suverenita ostane členským štátom, ktoré však môžu EÚ na obmedzené obdobie, ktoré možno kedykoľvek ukončiť, umožniť získavať priamo istý podiel na dani, ako je to vo väčšine členských štátov v prípade regionálnych či miestnych samospráv;

Daňová neutralita

30.   je presvedčený, že pri nezmenených ostatných okolnostiach nesmie nový systém zvýšiť celkové verejné výdavky ani daňovú záťaž občanov; z toho vyvodzuje, že ak by nový systém priamo pridelil dane EÚ, viditeľné pre všetkých občanov, čiastočne alebo úplne, na inom mieste by muselo nastať rovnocenné zníženie; navrhuje vyzvať národné dvory audítorov a Európsky dvor audítorov, aby kontrolovali a garantovali súlad s touto zásadou;

31.   domnieva sa, že vytvorenie nového systému vlastných zdrojov musí zohľadniť úsilie členských štátov o koordináciu svojich politík v oblasti zdaňovania;

Žiadne zmeny v poradí dôležitosti v rozpočte EÚ, ale zabezpečenie dostatočných rozpočtových príjmov EÚ na splnenie jej politických priorít

32.   nepovažuje v súčasnosti za potrebné meniť strop 1,24 % HNP, ktorý už poskytuje značný manévrovací priestor; pripomína, že žiaden rozpočet sa nikdy nedostal do blízkosti tohto stropu dohodnutého samotnými členskými štátmi v roku 1992 počas britského predsedníctva, pričom výdavkové rozpočtové prostriedky dosiahli maximálnu úroveň v roku 1993 na 1,18 % HNP; zdôrazňuje, že hoci finančný rámec predpokladá v rokoch 2007 – 2013 výšku 1,045 % HNP, prvý rozpočet tohto obdobia bol prijatý na úrovni len 0,99 % HNP;

Postupné zavádzanie nového systému

33.   vyzýva na postupné zavedenie nového systému od roku 2014; podporuje umožnenie prechodného obdobia, aby sa zaručilo hladké postupné ukončenie starého systému financovania so všetkými historickými osobitnými ustanoveniami;

Stanovenie jasného politického prepojenia medzi reformou príjmov a reformou výdavkov

34.   pripomína, že reforma štruktúry príjmov EÚ a reforma štruktúry výdavkov EÚ musia ísť ruku v ruke, ako sa predpokladá vo vyhlásení č. 3 v prílohe Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006;

35.   poznamenáva, že systém vlastných zdrojov, ktorý zaistí vývoj príjmu rozpočtu EÚ podľa rastu blahobytu v členských štátoch, , zlepší politickú situáciu rozpočtového rozhodovania a umožní zamerať sa na kľúčové priority týkajúce sa pridanej hodnoty EÚ namiesto rokovania o úrovniach výdavkov;

36.   víta iniciatívu, ktorá sa začala na spoločných stretnutiach Európskeho parlamentu a parlamentov členských štátov s cieľom vytvoriť osobitnú pracovnú skupinu pre vlastné zdroje; domnieva sa, že na dosiahnutie pokroku v oblasti reformy vlastných zdrojov je nevyhnutný dialóg s parlamentmi členských štátov;

Možnosti pre budúcnosť

37.   opätovne pripomína, že počas stretnutí s predstaviteľmi národných parlamentov členských štátov mnohí uviedli, že z krátkodobého hľadiska ešte nenastal čas pre novú európsku daň; zdôrazňuje však, že to nevylučuje možnosť, že ak a keď sa členské štáty rozhodnú vyberať nové dane, mohli by sa zároveň alebo v neskoršej fáze rozhodnúť oprávniť EÚ k tomu, aby mala z takýchto nových daní priamy prospech;

38.   zdôrazňuje, že v druhej fáze bude nevyhnutné preskúmať vytvorenie nového systému vlastných zdrojov založeného na dani už vyberanej v členských štátoch, pričom predstava je taká, že táto daň by sa čiastočne alebo celá odvádzala priamo do rozpočtu EÚ ako skutočný vlastný zdroj, čím by sa vytvorilo priame prepojenie medzi EÚ a európskymi daňovými poplatníkmi; poukazuje na skutočnosť, že by to pomohlo aj priblíženiu daňových zákonov jednotlivých členských štátov; zdôrazňuje, že takéto riešenie by znamenalo len návrat k zásade stanovenej v Rímskej zmluve, podľa ktorej majú byť európske výdavky financované z vlastných európskych zdrojov;

39.   pripomína, že vhodné dane, celkové alebo čiastočné, ktoré boli vzaté do úvahy na tento účel pri výmenách názorov s národnými parlamentmi alebo v správach Komisie o reforme systému vlastných zdrojov, zahŕňajú:

40.   poznamenáva, že v diskusiách v Európskom parlamente boli preskúmané aj ďalšie možnosti ako napr.:

41.   domnieva sa, že vhodnosť nového systému vlastných zdrojov by sa mala posúdiť podľa týchto kritérií:

42.   vyjadruje želanie ďalej sa zaoberať skúmaním týchto možností v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi predtým, než prijme svoje konečné stanovisko; považuje za veľkú prioritu vytvorenie, možno počas portugalského predsedníctva, spoločnej platformy pre diskusiu týkajúcu sa nadchádzajúcej reformy príjmov EÚ; vyvinie maximálnu snahu o dosiahnutie postoja k budúcnosti vlastných zdrojov EÚ, ktorý môže podporovať väčšina parlamentov členských štátov;

43.   považuje toto uznesenie za prvý, ale pevný základ, na ktorom sa môže vybudovať ďalšie úsilie smerujúce k nájdeniu spravodlivejšieho a prehľadnejšieho nového systému financovania EÚ; má v úmysle prerokovať a prijať svoju konečnú pozíciu o novom systéme vlastných zdrojov pre EÚ včas tak, aby mohlo byť vzaté do úvahy pri rokovaniach o komplexnej reforme príjmov a výdavkov EÚ, ako bola dohodnutá v Medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006;

o
o   o

44.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a  parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 324, 24.12.1990, s. 243. (2) Ú. v. ES C 128, 9.5.1994, s. 363. (3) Ú. v. ES L 293, 12.11.1994, s. 9. (4) Ú. v. ES C 175, 21.6.1999, s. 238. (5) Ú. v. ES C 189, 7.7.2000, s. 72. (6) Ú. v. ES L 253, 7.10.2000, s. 42. (7) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 373. (8) Štúdia vykonaná Študijnou skupinou pre európske politiky (Study Group for European Policies (SEP)), pozri tiež prílohu: Komentár k príjmovej primeranosti možných vlastných daní EÚ, 30. august 2005. (9) Prijaté texty, P6_TA(2006)0292. (10) Štúdia vykonaná spoločnosťou Deloitte and Touche: Správa z druhej etapy – predbežný návrh z 12. januára 2007. (11) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (12) Napr. Cornelissenova správa : Európsky parlament 1985: "Môže Parlament tolerovať fakt, že výnos z DPH sa čoraz viac mení na národný finančný príspevok po nevyhnutnom upustení od princípu jednotnej sadzby DPH a akceptovať skutočnosť, že stanovenie jednotného základu DPH sa nakoniec obmedzí na štatistický výpočet? ... Alebo sa musí vynaložiť všetko úsilie v súvislosti s výpočtom základu DPH na oživenie systému vlastných zdrojov Spoločenstiev a finančnej autonómie Spoločenstva, ktoré je na ňom závislé?". (13) Prijaté texty, 4.7.2006, P6_TA(2006)0292. (14) Pozri prílohu k tomuto uzneseniu. (15) Pozri odsek 18 stanoviska č. 2/2006 (Ú. v. EÚ C 203, 25.8.2006, s. 50). (16) Správa komisárky Schreyerovej: KOM(2004)0505 a KOM(2004)0501 zo 14. júla 2004.

Výnimky, ktoré na príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu zaviedla Európska rada v decembri 2005, konkrétne:

Vyčlenené na projekty

· 865 mil. EUR na jadrovú elektráreň Ignalina (Litva) a 375 mil. na jadrovú elektráreň Bohunice (Slovensko)

· 200 mil. na mierový proces v Severnom Írsku (Spojené kráľovstvo)

Vyčlenené pre regióny

· 879 mil. pre päť poľských regiónov cieľa 2 (107 EUR na obyvateľa)

· 140 mil. pre maďarský región Közép-Magyarország

· 200 mil. pre Prahu

· postupné zastavenie podpory pre fínsky región a Madeiru, v ktorých bola podpora postupne zavádzaná

· 100 mil. pre Kanárske ostrovy

· 150 mil. pre rakúske pohraničné regióny

· 75 mil. pre Bavorsko

· 50 mil. pre Ceutu a Mellilu (Španielsko)

· 225 mil. pre východonemecké spolkové krajiny

· 136 mil. pre najodľahlejšie regióny (35 EUR na obyvateľa)

· 150 mil. pre švédske regióny v rámci cieľa "Konkurencieschopnosť a zamestnanosť"

Osobitné prostriedky pre členské štáty

· miera absorpcie pre Poľsko zvýšená o 4 %

· postupne zavádzaná podpora pre Cyprus aj napriek tomu, že nikdy nebol regiónom cieľa 1

· 2 mld. pre Španielsko, ktoré je možné voľne rozdeliť na ciele štrukturálnych fondov

· 1,4 mld. pre Taliansko (vopred určené rozdelenie)

· 100 mil. pre Francúzsko (cieľ: "Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť")

· 47 mil. pre Estónsko (35 EUR na obyvateľa)

· 81 mil. pre Litvu (35 EUR na obyvateľa)

· dodatočné platby z oblasti rozvoja vidieka:

Osobitné podmienky

· podpora pre bývalé vonkajšie hranice s Rumunskom a Bulharskom zvýšená o 50 % oproti štandardnej podpore pre hraničné regióny

· do projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov v nových členských krajinách a vo východonemeckých spolkových krajinách (HDP na obyvateľa < 85 % priemeru EÚ) možno započítať súkromné spolufinancovanie

· v nových členských štátoch (< 85 %) je možné považovať DPH za oprávnený náklad v prípade projektov štrukturálnych fondov

Osobitné podmienky v právnych základoch

· upustenie od pravidla "n+2" v prípade nových členských štátov v rokoch 2007 - 2010

· v nových členských štátoch (EÚ 10 + Rumunsko a Bulharsko) možno podporovať stavebné projekty

· 20 % prostriedkov z prvého piliera (poľnohospodárstvo) môže každá krajina využiť na rozvoj vidieka bez ohľadu na všeobecné pravidlá, ako napr. spolufinancovanie

· osobitné prostriedky na rozvoj vidieka v Portugalsku (320 mil.) bez spolufinancovania

Osobitné podmienky na financovanie rozpočtu

· sadzba na vlastné zdroje založené na DPH sa v prípade Rakúska znižuje o 25 %

· sadzba na vlastné zdroje založené na DPH sa v prípade Nemecka znižuje o 50%

· sadzba na vlastné zdroje založené na DPH sa v prípade Švédska a Holandska znižuje o 66%

· Holandsko dostane 4,23 mld. (vlastné zdroje pochádzajúce z HND)

· Švédsko dostane 1,05 mld. (vlastné zdroje pochádzajúce z HND)

· rabat pre Spojené kráľovstvo sa zachováva, znižuje sa o určité postupne zavádzané platby pre nové členské štáty.