Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 33 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1268/1999 z 21. júna 1999 o podpore Spoločenstva na predvstupové opatrenia pre rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v kandidátskych krajinách strednej a východnej Európy v predvstupovom období(1),

–   so zreteľom na Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia(2),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov(3),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2004/281/ES z 22. marca 2004, ktorým sa na základe reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky upravuje Akt o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia(4),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 864/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 ustanovujúce spoločné pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a určité podporné schémy pre poľnohospodárov a ktorým sa spomínané nariadenie upravuje z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska do Európskej únie(5),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky(6),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)(7),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru(8),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(9),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2006 z  19. decembra 2006 , ktorým sa mení a dopĺňa a opravuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1698/2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)(10),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0037/2007),

A.   keďže sa po rozšírení v roku 2004 podstatne zväčšila celková poľnohospodárska plocha (asi o 27 %), počet fariem (asi o 60 %) a zamestnancov v poľnohospodárstve (asi o 57 %) v EÚ, na základe čoho vzrástol výrobný potenciál a zvýšil sa význam poľnohospodárstva; keďže s rastúcimi hektárovými výnosmi potravín a krmív sa uvoľnilo dostatok oblastí na pestovanie biomasy a prispelo k ďalšej diferenciácii štruktúry európskeho poľnohospodárstva a vidieka, pričom sa tento proces ešte zvýraznil a prehĺbil pristúpením Bulharska a Rumunska,

B.   keďže sa poľnohospodárstvo vo väčšine nových členských štátov podstatne odlišuje od poľnohospodárstva 15 členských štátov EÚ, čo sa týka úrovne a štruktúry výroby a veľkosti fariem, a celkovo je menej produktívne ako v starých členských štátoch, technicky menej rozvinuté a vertikálne a horizontálne menej integrované,

C.   keďže poľnohospodárstvo zohráva vo väčšine nových členských štátov dôležitejšiu hospodársku a sociálnu úlohu ako v 15 členských štátoch EÚ, pretože podiel tohto sektora na hrubom národnom produkte a percento zamestnancov pracujúcich v ňom prekračujú priemer EÚ,

D.   keďže v niektorých nových členských štátoch má samozásobiteľské a čiastočne samozásobiteľské poľnohospodárstvo veľký sociálny, kultúrny a environmentálny význam,

E.   keďže sa nové členské štáty úspešne a hladko integrovali v rámci spoločného trhu, čím významne zväčšili objem európskeho poľnohospodárskeho a potravinárskeho obchodu; keďže nové členské štáty včas zaviedli a správne uplatnili horizontálne veterinárne, fytosanitárne predpisy, ako aj predpisy týkajúce sa bezpečnosti potravín, organizácie spoločného trhu a iné horizontálne predpisy, vďaka čomu nebolo potrebné prijímať osobitné zabezpečujúce opatrenia,

F.   keďže nové členské štáty museli znášať vysoké sociálne a hospodárske výdavky spojené s prispôsobením a integráciou pravidiel spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a adaptáciou na prostredie hospodárskej súťaže v EÚ; keďže predvstupové fondy len čiastočne pokryli náklady procesu prispôsobenia a integrácie pred vstupom do EÚ; keďže sa po pristúpení odhalili všeobecné hospodárske problémy nových členských štátov a problémy v oblasti konkurencieschopnosti, keďže SPP nebola úspešná pri úplnom riešení týchto problémov,

G.   keďže SPP podnietila značný vývoj a významné zmeny v poľnohospodárstve nových členských štátov, niektoré problémy a napätie vznikli najmä pre skutočnosť, že pravidlá SPP nedostatočne podporujú zavedenie a vývoj vyrovnaného, trvalo udržateľného poľnohospodárskeho sektora, najmä pokiaľ ide o živočíšnu výrobu, záhradníctvo a integráciu smerom nahor, ako aj nadol,

H.   keďže sa aktom o pristúpení začalo dlhé obdobie postupného zavádzania (deväť rokov) s nízkou počiatočnou úrovňou (25 % úrovne platnej v EÚ) priamych platieb v nových členských štátoch, napriek tomu, že pre ne úplne platia pravidlá o vnútornom trhu a rozpočtových príspevkoch; keďže úrovne výdavkov a príjmov v nových členských štátoch neopodstatňujú tento stupeň diferenciácie, z ktorej vyplývajú nerovnomerné podmienky pre farmárov nových členských štátov v rámci hospodárskej súťaže,

I.   keďže problémy, ktoré treba v nových členských štátoch riešiť, sa týkajú najmä štrukturálnych zmien na posilnenie konkurencieschopnosti; keďže opatrenia SPP podporou príjmov a zaručením cien významne prispeli k takému posilneniu,

J.   keďže Komisia a Rada neskoro alebo nedostatočne chápe osobitné problémy nových členských štátov a ponúka potrebnú pomoc (napríklad problémy na trhu ovocia a zeleniny, najmä pokiaľ ide o drobné ovocie, čerešne, višne a jablká, neopodstatnený zákaz poľského vývozu do Ruska a na Ukrajinu, úprava a navrhované zrušenie pravidiel intervencie pre kukuricu, dovoz medu z tretích krajín),

K.   keďže nedostatočné vlastnícke práva výrobcov v sektoroch výroby a spracovania potravín v nových členských štátoch a zneužitie dominantného postavenia distribučných reťazcov závažne obmedzujú konkurencieschopnosť poľnohospodárov, ako aj ich možnosti spolupráce a integrácie,

L.   keďže 8 z 10 nových členských štátov si vybralo systém jednotnej platby na plochu (SAPS) pre priame platby,

M.   keďže potreba pomoci Spoločenstva pri rozvoji vidieka v nových členských štátoch bola omnoho väčšia než dostupné vyčlenené rozpočtové prostriedky na obdobie 2004 až 2006 a zároveň pravidlá realizácie programov rozvoja vidieka obmedzili dynamické využitie vyčlenených rozpočtových prostriedkov Spoločenstva; keďže tieto faktory značne zúžili dosah druhého piliera SPP v nových členských štátoch a môžu pretrvať aj počas nového finančného rámca,

Hladká integrácia, všeobecný úžitok

1.   víta skutočnosť, že sa poľnohospodárske a potravinárske sektory nových členských štátov úplne a hladko integrovali do spoločného trhu EÚ;

2.   zdôrazňuje, že rozšírenie v roku 2004 spôsobilo narušenie poľnohospodárskeho a potravinárskeho trhu niektorých nových členských štátov, ale významne prispelo k rozvoju dobre fungujúcich trhových vzťahov v 25 členských štátoch ako celku;

3.   poukazuje na skutočnosť, že poľnohospodárskemu a potravinárskemu sektoru starých, ako aj nových členských štátov, rozšírenie prinajmenšom čiastočne prospelo – zúčastnené subjekty v nových členských štátoch získali výhody z vyššej úrovne poľnohospodárskej pomoci, ako aj zo zvýšenia počtu možností obchodovania, zatiaľ čo poľnohospodársky sektor a medzinárodný obchod v starých členských štátoch postupovali a zaznamenal sa nárast investícií a zvýšenie maloobchodného obratu, predovšetkým v období pred pristúpením;

4.   zastáva názor, že integrácia nových členských štátov je celkovo pozitívna, ale že túto skutočnosť nemožno jednoznačne určiť vo všetkých prípadoch, pretože nie všetky poľnohospodárske podniky zaznamenali zvýšenie príjmov; zdôrazňuje, že nárast nákupných cien a dotácií sa sčasti vyrovnal podstatným nárastom výrobných nákladov (napríklad v súvislosti so zvýšenými cenami za pohonné látky, energiu, hnojivá, prípravky na ochranu rastlín a stroje);

5.   zdôrazňuje skutočnosť, že sa rozšírením nezvýšila úroveň rizika čo sa týka bezpečnosti potravín a zdravia živočíchov a rastlín a v tomto ohľade konštatuje, že v určitých aspektoch niektoré normy a efektivita práce zodpovedných orgánov nových členských štátov presahujú priemer EÚ;

6.   podotýka, že rozšírenie v roku 2004 nezaťažilo rozpočet SPP, ani si nevyžiadalo žiadne výraznejšie zmeny, ale rozhodnutia o zmrazení trhu, rozpočte priamych platieb a finančnom rámci na roky 2007 až 2013 budú od roku 2007 vyžadovať obeť zo strany 15 členských štátov EÚ podľa zásady solidarity; ďalej poukazuje na skutočnosť, že výrobcovia v 15 členských štátoch EÚ boli na základe rozhodnutí Európskej rady z decembra 2005 z dôvodu pristúpeniu Bulharska a Rumunska zaťažení ďalšími kráteniami, okrem uznesení o realizácii opatrení ako fakultatívna modulácia na posilnenie druhého piliera;

7.   s poľutovaním konštatuje, že pri rozšíreniach v roku 2004 a 2007 neboli stanovené žiadne vyššie kvóty ani v počiatočne plánovanej výške;

Uplatňovanie SPP v nových členských štátoch

8.   konštatuje, že viditeľné rozdiely medzi poľnohospodárskymi sektormi v nových členských štátoch majú za následok rozdiely v dopade uplatňovania SPP a v rozsahu a intenzite výziev, ktorým musia nové členské štáty čeliť;

9.   domnieva sa, že právne predpisy Spoločenstva po rozšírení EÚ o desať nových členských štátov v roku 2004 neboli vhodným spôsobom prispôsobené novým podmienkam, ktoré vládli na niektorých trhoch (napr. na trhoch v sektoroch drobného ovocia a škrobu);

10.   konštatuje, že prispôsobenie podmienok a pravidiel vnútorného trhu a uplatňovanie SPP – najmä pokiaľ ide o veterinárne a fytosanitárne predpisy, ako aj predpisy týkajúce sa bezpečnosti potravín, organizácie spoločného trhu a iné horizontálne predpisy – spôsobilo, že sa od poľnohospodárov a vlád nových členských štátov vyžaduje výrazné úsilie;

11.   domnieva sa, že Komisia niekoľko mesiacov nevenovala potrebnú pozornosť zrušeniu zákazu vývozu poľských poľnohospodárskych výrobkov na Ukrajinu a do Ruska a v tomto smere neprijala žiadne účinné opatrenia;

12.   konštatuje, že hoci predvstupové programy financované EÚ prispeli k príprave uplatňovania SPP a užitočnosť twinningových programov sa potvrdila, pôvodné ciele boli iba čiastočne dosiahnuté a účinnosť opatrení Spoločenstva je obmedzená;

13.   pripomína, že sa osobitný predvstupový program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (SAPARD) začal s výrazným oneskorením a jeho rozsah bol obmedzený, a to najmä pre zložité požiadavky a nedostatok včasných rozhodnutí Komisie a orgánov nových členských štátov;

14.   podotýka, že niektoré nové členské štáty čelia pri realizácii programov Spoločenstva na rozvoj vidieka veľkým ťažkostiam pre komplexnosť predpisov a administratívnu zaťaženosť správy;

15.   znovu opakuje, že keďže priame platby zohrávajú základnú úlohu v rozvoji a prispôsobovaní poľnohospodárskeho sektora nových členských štátov, ich nízka úroveň v počiatočných rokoch obdobia postupného zavádzania spôsobila nielen pribrzdenie potrebného prispôsobenia, ale dokonca vytvorila nerovné podmienky súťaže na vnútornom trhu, čo niektoré podniky nemohli hospodársky preklenúť;

16.   zdôrazňuje dôležitú úlohu programov poľnohospodárskeho rozvoja pre trhovo orientované smerovanie poľnohospodárskych podnikov – napríklad v oblasti spracovania a predaja vlastných produktov alebo v cestovnom ruchu – ako aj vzhľadom na vytvorenie alternatív príjmov pre tých, ktorí z hospodárskych dôvodov končia s poľnohospodárskou výrobou;

17.   konštatuje, že rozdielne úrovne priamych platieb medzi štátmi EÚ 10 a EÚ 15 nezabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov, a tak vo viacerých nových členských štátoch výrobcovia stratili zázemie dokonca aj na domácom trhu, čo je situácia vyvolaná najmä konkurenciou zvýšením dovozu a vývozu z tretích krajín na základe zmeneného colného režimu;

18.   zastáva názor, že výhrady Komisie voči novým členským štátom vzhľadom na údajne priveľké zásoby ku dňu pristúpenia k EÚ, ako aj hrozby uloženia vysokých pokút, neboli vo väčšine prípadov odôvodnené a spočívali na chybných výpočtoch; čo na žiadnom poľnohospodárskom trhu nespôsobilo poruchu rovnováhy, ktorá mala vzniknúť z týchto údajne priveľkých zásob;

19.   zdôrazňuje, že nové členské štáty boli donútené využiť doplnkové vnútroštátne priame platby (CNDP, doplnkové príspevky), ktoré možno pokladať za spôsob spolufinancovania a kvázi opätovnému presunu priamych platieb Spoločenstva do pôsobnosti členských štátov a že to viedlo k vážnym politickým a hospodárskym ťažkostiam vo viacerých nových členských štátoch, pretože významne zaťažili štátne rozpočty a obmedzili možnosť uplatniť programy štátnej pomoci;

20.   poukazuje na skutočnosť, že pre obmedzenia rozpočtu, v rozpore so všeobecnými cieľmi a zásadami SPP, ako aj s úpravou v rámci štátov EÚ 15, bola väčšina nových členských štátov donútená preskupiť časť pridelených prostriedkov Spoločenstva na rozvoj vidieka na účely CNDP, čo umožňuje akt o pristúpení;

21.   poukazuje na stanovisko niektorých nových členských štátov, že platby, ktoré nie sú spojené s inými platbami a sú závislé od plochy, celkom neprispievajú k vyváženému rozvoju a udržateľnosti ich poľnohospodárstva a že platby s odvetvovými prioritami alebo voliteľné spojené platby by mohli byť aspoň nateraz nevyhnutné v niektorých členských štátoch do roku 2013 a v prípade žiadosti by sa o nich malo uvažovať; odkazuje na úspešnú prax úplne alebo čiastočne spojených CNDP a dočasných opatrení štátnej pomoci v tomto ohľade;

22.   podotýka, že väčšina nových členských štátov by chcela pokračovať v uplatňovaní systému jednotnej platby na plochu (SAPS) tak dlho, ako je to možné, pretože prechod na systém jednotnej platby (SPS) predstavuje krajné administratívne a technické zaťaženie a SAPS je plne zlučiteľný s budúcou politikou oddelených platieb;

23.   považuje za potrebné, aby sa pravidlá krížovej zhody a požiadavky ohľadom rozumných poľnohospodárskych spôsobov pestovania, rovnako ako environmentálne podmienky, dodržiavali v starých, ako aj nových členských štátoch; navrhuje zaviesť pravidlá krížovej zhody postupne a plne ich uplatňovať do konca obdobia postupného zavádzania; ďalej navrhuje poskytnúť novým členským štátom možnosť odložiť uplatňovanie pravidiel krížovej zhody až do skončenia obdobia postupného zavádzania priamych platieb; ďalej navrhuje, aby požiadavky týkajúce sa dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok bezpodmienečne zostali v platnosti aspoň počas obdobia SAPS, pretože väčšina nových členských štátov môže mať ťažkosti s dosiahnutím zhody s komplexnými a nákladnými pravidlami krížovej zhody;

24.   víta skutočnosť, že Rada prijala návrh Komisie o predĺžení SAPS do konca roka 2010 a účasti nových členských štátov na režime podpory pre energetické plodiny;

25.   vyzýva Komisiu, aby v rámci zjednodušenia a racionalizácie zavádzania SPP, nariadení pre priame platby a programov rozvoja vidieka zohľadnila problémy, ktoré sa dotýkajú najmä nových členských štátov a navrhla primerané riešenia bez toho, aby sa odklonila od pravidiel zavádzania SPP;

26.   zdôrazňuje, že by Komisia mala väčšmi zohľadniť osobitné problémy a znepokojenia nových členských štátov pri rozhodovaní v rámci SPP;

27.   vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnym návrhom Komisie úplne odstrániť systém intervencie pre kukuricu od roku 2007; konštatuje, že spôsob, akým sa tento návrh predstavil, je v rozpore so základnými princípmi EÚ v súvislosti s časom, chýbajúcim riadnym hodnotením – najmä vzhľadom na následky pre spoločnú organizáciu trhu pre obilie a priame platby na plochu – ako aj chýbajúcimi alternatívami a prechodnými obdobiami; zastáva názor, že predčasné zrušenie systému intervencie pre kukuricu môže mať vážne následky;

28.   zastáva názor, že v duchu reformy SPP z roku 2003 je potrebné zvážiť zavedenie platby na plochu v rámci pestovania drobného ovocia určeného na spracovanie a nadviazať na povinnosť podieľať sa na skupinách vyrábajúcich potraviny alebo organizáciách výrobcov a zaviesť povinnosť predaja výrobkov na základe obchodných zmlúv, čo by mohlo prispieť k väčšej konkurencieschopnosti odvetvia drobného ovocia a k zlepšeniu situácie poľnohospodárov v členských štátoch, najmä v Poľsku;

29.   zastáva názor, že v poľnohospodárskej výrobe a štruktúre vidieka nových členských štátov bude nevyhnutné prijať zmeny a zdôrazňuje, že pravidlá SPP a pomoc Spoločenstva musia podporiť tento proces; ďalej zdôrazňuje, že potrebné zmeny musia byť nevyhnutne vykonané miernejším spôsobom, pretože vidiecka spoločnosť a ekonomika nových členských štátov viazaná na poľnohospodárstvo by nemusela zniesť príliš rýchle a drastické zmeny v štruktúre výroby a zamestnanosti;

Budúcnosť SPP v rozšírenej EÚ

30.   poukazuje na skutočnosť, že súčasná SPP nie je vhodná na riešenie hlavnej časti poľnohospodárskych a súvisiacich problémov v rozšírenej EÚ; zastáva názor, že oddelenie finančnej podpory od produkcie pri priamych platbách, ktoré si vynútila Svetová obchodná organizácia (WTO), vo všeobecnosti zvyšuje trhovú orientáciu európskeho poľnohospodárstva, ale že priame platby oddelené od produkcie neprispievajú úplne k vytvoreniu trvalo udržateľného poľnohospodárskeho sektora a vidieckej spoločnosti, či už v rámci nových členských štátov alebo vo väčšine členských štátov EÚ 15; zdôrazňuje nevyhnutnosť doplnkových opatrení alebo prispôsobeného uplatňovania priamych platieb;

31.   zastáva názor, že najmä v tých členských štátoch a regiónoch, v ktorých rozhodujúcu úlohu v poľnohospodárstve zohrávajú špeciálne poľnohospodárske podniky, súčasný systém priamych platieb nadmieru podporuje produkciu plodín pestovaných na ornej pôde a správne nenapomáha vytváraniu trvalo udržateľnej živočíšnej výroby, pretože ani nepodporuje a neumožňuje potrebné štrukturálne zmeny;

32.   konštatuje, že v prípade niektorých nových členských štátov v niektorých sektoroch viedli pridelené úrovne kvót k zmrazeniu alebo dokonca poklesu poľnohospodárskej produktivity a že pre spojenie neviazaných platieb s nižšími úrovňami kvót vznikla okrem postupného zavádzania ešte aj ďalšia nevýhoda systému dotácií pre nové členské štáty; rovnako konštatuje, že tento problém sa objavuje aj v niektorých starých členských štátoch;

33.   verí, že dosiahnutie cieľov SPP v nových členských štátoch brzdí aj nedostatočná úroveň financovania rozvoja vidieka, nedostatok účinného systému riadenia rizík a krízových situácií a nakoniec aj priveľmi zastarané pravidlá Spoločenstva pre štátnu podporu;

34.   zdôrazňuje, že SPP sa musí na úrovni Spoločenstva udržiavať v rámci reformovanej SPP a je potrebné zabrániť jej opätovnému presunu do pôsobnosti členských štátov; ale zároveň zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať zvláštne opatrenia podľa zásady subsidiarity; zaujíma stanovisko, podľa ktorého je nevyhnutné preveriť rozsah, ciele a zásady SPP vrátane európskeho poľnohospodárskeho modelu so zreteľom na ciele a potreby poľnohospodárstva, vidieckych oblastí, poľnohospodárov, spotrebiteľov a celej spoločnosti v rozšírenej EÚ dvadsiatich siedmich krajín s cieľom určiť potrebné finančné zdroje a zabezpečiť ich správne, spravodlivé a úplne oprávnené prideľovanie;

35.   zdôrazňuje, že v rámci budúcej reformy SPP bude potrebné riadne zohľadniť všetky možné faktory (napríklad dôsledky predchádzajúcich finančných rozhodnutí, reformy SPP, skúsenosti nových členských štátov, rozdielnosť a rôznorodosť európskeho poľnohospodárstva) týka sa to najmä "zdravotnej kontroly SPP" a priebežného preskúmania finančného rámca na roky 2007 až 2013 v rokoch 2008 až 2009;

36.   ďalej zdôrazňuje, že kategoricky odmieta rozhodnutia vynútené len na základe pokusov o zníženie úrovne financovania Spoločenstvom alebo zachovanie daného finančného stavu medzi členskými štátmi;

37.   domnieva sa, že výroba biomasy a bioenergie bude v budúcnosti poľnohospodárskeho sektora EÚ zohrávať strategickú úlohu; v tejto súvislosti vyzýva k primeranému financovaniu zo zdrojov EÚ na podporu pestovania biomasy na plochách, ktoré sa už nepoužívajú na pestovanie potravín a krmív; pritom pripomína veľké kapacity nových členských štátov a zväčšenie celkového výrobného potenciálu rozšírenej EÚ;

38.   zdôrazňuje, že uspokojenie zvláštnych potrieb členských štátov a regiónov vrátane problémov a ťažkostí v nových členských štátoch by sa malo dosiahnuť podľa zásady subsidiarity a pomocou nasledovných prispôsobených nástrojov:

39.   domnieva sa, že počas kola rokovaní v Dohe je potrebné zabezpečiť zhodu s pravidlami Svetovej WTO ako súčasť ponuky EÚ obmedziť obchodné prekážky alebo výmenou za vyjadrenie súhlasu so zachovaním úrovní vnútornej podpory ostatných členov WTO;

40.   poukazuje na to, že dodatočné clá, ktoré sa zaviedli v rámci osobitných ochranných opatrení (SSG), by mohli byť zmysluplným nástrojom na ochranu trhu Spoločenstva pred nadmerným dovozom a dovozom s umelo nízkymi cenami v citlivých odvetviach, medzi nimi v odvetviach citlivých pre nové členské štáty; vyzýva Komisiu, aby v súčasnom kole rokovaní organizácie WTO vytvorila podobnú možnosť príslušnej zmeny v súčasnej oblasti uplatnenia SSG v zozname koncesií EÚ; poukazuje na to, že niektoré z nových členských štátov mali možnosť použiť SSG v citlivých poľnohospodárskych odvetviach, ktoré sa nenachádzali v súčasnom zozname koncesií EÚ;

41.   očakáva, že okrem zohľadnenia potreby rozšírenej EÚ, sa budúca SPP bude ľahšie manažovať; zmenší administratívne zaťaženie poľnohospodárov a štátnych orgánov a podporí environmentálne bezchybnú výrobu orientovanú na trh – výrobu bezpečných produktov – a zároveň zabezpečí budúcnosť trvalo udržateľného poľnohospodárstva

42.   vyzýva Komisiu, členské štáty a zúčastnené subjekty, aby viedli živú diskusiu a predkladali pokrokové návrhy s cieľom vybudovať trvalo udržateľnú budúcnosť poľnohospodárstva v rozšírenej EÚ;

43.   víta úmysel Komisie vypracovať dlhodobú perspektívu pre budúcnosť SPP po roku 2013, ktorá jej umožní mať úžitok z jedinečnej možnosti expanzie, keďže rast celosvetového obchodu s poľnohospodárskymi potravinami bude oproti očakávanému rastu svetového obchodu v nasledujúcich 30 rokoch pravdepodobne dvojnásobný; v rámci ktorej sa prihliadne aj na rovnomerný rozvoj poľnohospodárstva vo všetkých regiónoch EÚ a štáty EÚ-15 a nové členské štáty spoločnými silami splnia trvalé výrobné a iné úlohy poľnohospodárstva;

o
o   o

44.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 161, 26.6.1999, s. 87. (2) Ú. v. EÚ L 236 23.9.2003, s.33. (3) Ú. v. EÚ L 270 21.10.2003, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2013/2006 (Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 13). (4) Ú. v. EÚ L 93, 30.3.2004, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 161, 30.4.2004, s. 48. (6) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 320/2006 (Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 42). (7) Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2012/2006 (Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 8). (8) Ú. v. EÚ L 58, 28.2.2006, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 247/2007 (Ú. v. EÚ L 69, 9.3.2007, s. 3). (9) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006, s. 8.