Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2006 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení 2005(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. novembra 2006 o stratégií rozšírenia a hlavných výzvach 2006 – 2007 vrátane osobitnej správy o kapacite EÚ pre začlenenie nových členov k nemu pripojenej (KOM(2006)0649),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2006 o oznámení Komisie o stratégií rozšírenia a hlavných výzvach 2006 – 2007(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2006 o inštitucionálnych aspektoch kapacity Európskej únie integrovať nových členov(3),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. mája 2006: Dva roky po rozšírení – hospodársky úspech (KOM (2006)0200),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o začatí prístupových rokovaní s Tureckom(4),

–   so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 3. októbra 2005 o začatí prístupových rokovaní s Chorvátskom(5),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 15. a 16. júna 2006(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2006 o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu(7),

–   so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (8),

–   so zreteľom na Tretiu správu Komisie o ekonomickej a sociálnej súdržnosti z 18. februára 2004 (KOM(2004)0107),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. júna 2006 o stratégii pre rast a zamestnanosť a reformu európskej kohéznej politiky – Štvrtá správa o pokroku v rámci kohézie (KOM(2006) 0281),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 21. a 22. júna 1993 v Kodani a zo 16. a 17. decembra 2004 a zo 14.a 15. decembra 2006 v Bruseli,

–   so zreteľom na článok 49 Zmluvy o EÚ a na článok 158 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviska Výboru pre rozpočet (A6-0087/2007),

A.   keďže podľa článku 2 Zmluvy o EÚ je sociálna, hospodárska a územná súdržnosť dôležitým cieľom EÚ a pre občanov jasným znakom európskej solidarity,

B.   keďže kohézna politika EÚ zaznamenala značné úspechy pri dosahovaní cieľa sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, ako to vyplýva najmä zo 4. správy Komisie o pokroku pri dosahovaní kohézie,

C.   keďže doterajšie rozšírenia EÚ prispeli k zaisteniu mieru, bezpečnosti, stability, demokracie a právneho štátu, ako aj rastu a prosperity v EÚ ako celku, výhod, na základe sa EÚ stala konkurencieschopnejším a dynamickejším hospodárstvom, a preto je nevyhnutné mať ich na zreteli,

D.   keďže na dosiahnutie zblíženia krajín strednej a východnej Európy však ešte bude nutné vynaložiť značné úsilie, keďže ich východisková hospodárska úroveň bola nižšia ako v pristupujúcich štátoch počas predchádzajúcich rozšírení a zároveň bolo nevyhnutné uskutočniť radikálnu zmenu ich politického a hospodárskeho systému,

E.   keďže následky globalizácie sťažujú proces zbližovania a podnecujú vznik nových problémov EÚ ako celku vyplývajúce z umiestnenia sídla obchodných spoločností,

F.   keďže dobre riadená kohézna politika môže regiónom pomôcť vyrovnať sa s výzvami globalizácie,

G.   keďže sa zvyšuje tlak na štátne rozpočty, mnoho členských štátov porušuje kritériá stability a keďže demografický vývoj nastolí dodatočné požiadavky na rozpočty a oslabí hospodársky rast,

H.   keďže EÚ by mala zostať otvoreným spoločenstvom a otázky štrukturálnej politiky nesmú predstavovať prekážku budúceho rozšírenia, za predpokladu, že potrebné reformy zabezpečia schopnosť integrovať nových členov,

I.   keďže Spoločenstvo vedie s Tureckom a Chorvátskom od októbra 2005 prístupové rokovania s otvoreným koncom a Európska rada priznala v decembri 2005 Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko štatút kandidátskej krajiny; keďže ostatné štáty západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Srbsko (vrátane Kosova)) sú možnými kandidátmi na členstvo; keďže reformný proces vo všetkých týchto krajinách je už podporovaný v rámci programov predvstupovej pomoci, ktoré obsahujú štrukturálne zložky,

J.   keďže pristúpením Rumunska a Bulharska nadobudli účinnosť osobitné predpisy o čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov a keďže plné dôsledky tohto pristúpenia na štrukturálnu politiku sa zatiaľ neskonštatovali,

K.   keďže všetky krajiny poberajúce predvstupovú pomoc EÚ, a tiež plné zohľadnenie členstva Rumunska a Bulharska si bude vyžadovať dodatočných 150 miliárd EUR v súčasnom finančnom období podľa platného systému štrukturálnej politiky; keďže však k pristúpeniu všetkých krajín, ktoré poberajú predvstupovú pomoc, nedôjde súčasne,

L.   keďže vstupom Rumunska a Bulharska sa rozšírila rozloha EÚ 25 štátov, ktoré majú nárok na podporu zo štrukturálnych fondov EÚ, o 9% a počet obyvateľstva sa zvýšil o 6%, pričom HDP na obyvateľa sa znížil o 5%; keďže pristúpením Chorvátska by sa zväčšila rozloha EÚ 27 štátov o 1,3% a počet obyvateľstva o 0,9%, pričom HDP na obyvateľa by sa znížil o 0,6%; keďže pristúpením Turecka by sa zväčšila rozloha EÚ 27 štátov o 18,3% a počet obyvateľstva by vzrástol o 14,7%, pričom HDP na obyvateľa by sa znížil o 10,5%; keďže pristúpením ďalších štátov západného Balkánu by sa zväčšila rozloha EÚ 27 štátov o 4,8% a jej počet obyvateľstva by vzrástol o 4%, pričom HDP na obyvateľa by sa znížil o 3,5%,

M.   keďže je bezpodmienečne nevyhnutné realizovať inštitucionálne, finančné a politické reformy inštitúcií EÚ, ktoré sú základom integračnej kapacity EÚ; keďže pristúpenie k EÚ plne závisí od splnenia kodanských kritérií, a teda od demokratického vývoja krajín uvedených v odôvodnení I,

N.   keďže v EÚ tvorenej 34 členskými štátmi by podľa súčasných pravidiel malo Chorvátsko nárok len na 7 % týchto dodatočných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a ostatné štáty západného Balkánu, ktoré v súčasnosti poberajú predvstupovú pomoc, na 9,2 %, kým samotné Turecko by malo nárok až na 63 %,

O.   keďže pristúpenie jednotlivých krajín západného Balkánu, dokonca aj počas súčasného finančného rámca, by nemalo žiaden štatistický účinok na nárok jednotlivých regiónov členských štátov a ani by neviedlo k žiadnym dramatickým finančným dôsledkom na kohéznu politiku súčasnej EÚ a jej 27 členských štátov vzhľadom na ich rozlohu, počet obyvateľstva a hospodársky vývoj; keďže na porovnanie Chorvátsko, s ktorým rokovania sú v najpokročilejšom štádiu, a ktoré je po spoločenskej a hospodárskej stránke dokonca rozvinutejšie než niektoré súčasné členské štáty, by pre EÚ znamenalo najmenšie finančné zaťaženie vzhľadom na svoju rozlohu, počet obyvateľstva a úroveň hospodárskeho rozvoja a nemalo by žiadne štatistické dôsledky ani počas súčasného finančného obdobia vo vzťahu k iným oblastiam na regionálnej a národnej úrovni, ktoré majú na podporu nárok,

P.   keďže vstup Turecka by kohéznej politike EÚ dodal za súčasných pravidiel a podmienok úplne nový rozmer, keďže táto politika sa ešte nikdy neuplatňovala na tak veľkú krajinu s porovnateľne nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja a takými obrovskými regionálnymi rozdielmi,

Q.   keďže v záveroch Európskej rady z júna 2006 sa zdôrazňuje, že po prijatí nových členov by EÚ mala byť aj naďalej schopná zachovať dynamiku európskej integrácie a vyvíjať maximálne úsilie na ochranu súdržnosti a efektivity EÚ,

R.   keďže vo svojom oznámení z 8. novembra 2006 Komisia žiada, aby sa pri budúcom rozširovaní vopred presne analyzovali dôsledky na rozpočet EÚ a zohľadnil sa budúci vývoj príslušných oblastí politiky, ako je poľnohospodárstvo a kohézna politika,

S.   keďže regionálna politika sa ako jedna z najväčších rozpočtových položiek EÚ intenzívne prediskutuje – aj z hľadiska kritéria účinnosti – v rámci revízie finančného rámca EÚ naplánovanej na obdobie 2008/2009,

T.   keďže v rozširujúcej sa EÚ je viac ako kedykoľvek predtým potrebná účinnosť politík Spoločenstva, účinnosť kohéznej politiky a jej dokázanej skutočnej pridanej hodnoty je silne závislá od dostupných finančných zdrojov; keďže je preto potrebné venovať maximálnu pozornosť preskúmaniu systému vlastných zdrojov Spoločenstva,

1.   domnieva sa, že integračná kapacita EÚ predovšetkým znamená, že v rámci rozpočtu musí byť EÚ schopná sledovať cieľ sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; domnieva sa preto, že pri vstupe každej kandidátskej krajiny je nevyhnutné rozhodnúť, či je EÚ schopná integrovať uvedený štát;

2.   domnieva sa, že inštitucionálna, finančná a politická reforma je potrebná aj v kontexte preskúmania finančného rámca EÚ; v tejto súvislosti si myslí, že by sa mal porovnať vplyv rôznych hlavných nástrojov financovania (Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka) na rozvoj štátov EÚ 27, a umožniť tak prijímanie primeraných rozpočtových rozhodnutí;

3.   je presvedčený, že budúce rozšírenia nesmú viesť k vylúčeniu nároku čoraz väčšieho počtu regiónov EÚ na financovanie zo zdrojov kohéznej politiky podľa súčasného cieľa 1 na základe štatistických výsledkov bez toho, aby sa existujúce rozdiely skutočne odstránili;

4.   zdôrazňuje, že spravodlivá a účinná kohézna politika nie je možná bez zvýšenia výdavkov EÚ na 1,18 % hrubého národného dôchodku EÚ, ako uviedol Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júna 2005 o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej EÚ v rokoch 2007 – 2013(9);

5.   preto s poľutovaním konštatuje, že Komisia vo svojom oznámení z 8. novembra 2006 nepredložila žiadnu podrobnú analýzu finančných dôsledkov budúceho rozširovania;

6.   vyzýva Komisiu, aby predložila podrobnú analýzu dôsledkov s cieľom umožniť náležité hodnotenie celkového vplyvu pristúpenia Rumunska a Bulharska na štrukturálnu politiku;

7.   vyzýva Komisiu, aby v rámci ďalšieho rozširovania pravidelne uskutočňovala aj výpočty a uvádzala čísla osobitne pre každý štát, výdaje na regionálnu politiku, ktoré EÚ pravdepodobne vynaloží, a využívala pritom súčasné, ako aj zmenené a rozšírené kritériá a zistila, aké dôsledky tým vznikajú pre doterajšie nároky na financovanie regiónov; v tomto zmysle konštatuje, že by sa mohli využívať aj databázy a analytické nástroje ESPONu; domnieva sa, že je pritom tiež potrebné brať do úvahy zlepšenú integráciu rôznych finančných nástrojov EÚ;

8.   je presvedčený, že existuje potreba neustálych štúdií založených na skúsenostiach z predchádzajúcich rozšírení, ktoré obsahujú okrem iného sociálne a hospodárske zlepšenie, ktoré nastane v súčasnom programovom období, aby sa mohli rozvíjať programy budúceho financovania kohéznej politiky EÚ;

9.   zdôrazňuje význam striktného postupu v otázke kvantitatívneho a kvalitatívneho hodnotenia využitia štrukturálnych fondov vrátane riadnej správy a vhodného monitorovania s cieľom optimalizovať pomer nákladov voči zisku v rámci výdavkov EÚ na kohézne účely v záujme občanov EÚ;

10.   vyzýva Komisiu, aby vo svojej novej štvrtej správe o kohéznej politike venovala kapitolu svojmu cieľu trvalej udržateľnosti súčasnej kohéznej politiky a budúcim opatreniam, ktoré by sa mohli prípadne prejaviť na kohéznej politike;

11.   domnieva sa, že vzhľadom na aktuálny stav systému zdrojov EÚ by bolo zložité financovať ďalšie rozšírenia bez toho, aby bola ohrozená účinnosť súčasných kohéznych politík;

12.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby vydala oznámenie o pripravenom návrhu odstupňovaného modelu kohéznej politiky, ktorý by umožnil ďalšie rozlišovanie medzi predvstupovou pomocou a členstvom a potenciálnym kandidátskym krajinám by v závislosti od ich politického pokroku umožnil ešte pred plným členstvom v EÚ získať účinnú podporu pre regionálny rozvoj;

13.   žiada najmä pre Turecko postupnú koncepciu, ktorá by sa väčšmi sústredila na určité tematické oblasti financovania (priemyselné odvetvia, administratívna organizácia, rovnoprávnosť) a regióny, aby sa tak zabránilo neobvyklým finančným prístupovým mechanizmom a dosiahli cielenejšie účinky pre kohéziu a rast;

14.   žiada, aby sa Európsky parlament od roku 2010 podieľal na hodnotení a reforme predvstupovej pomoci v spolurozhodovacom postupe;

15.   vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie definovala "posilnenú politiku susedstva" a v tomto kontexte sa hlbšie zamyslela nad nástrojmi štrukturálneho financovania;

16.   považuje pre účinnosť kohéznej politiky za nevyhnutné, aby sa v budúcnosti posilnila osobná zodpovednosť členských štátov;

17.   navrhuje v rámci úvah o budúcej kohéznej politike, aby EÚ vo väčšej miere využívala pákový efekt financovania z pôžičiek – najmä v regiónoch, ktoré už poberali prostriedky EÚ počas mnohých programových období – s cieľom zlepšiť účinnosť podpory Spoločenstva aj bez jej nahradenia;

18.   domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mali stanoviť výhodnejšie podmienky financovania z pôžičiek a grantov pre najmenej rozvinuté regióny EÚ;

19.   vyzýva Komisiu, aby pripravila návrhy budúcej kohéznej politiky zameranej viac na skutočné potreby regiónov, pretože je jasné, že regióny, ktoré dostávali prostriedky z európskych fondov desať, dvadsať alebo tridsať rokov, dosiahli inú úroveň rozvoja ako regióny, ktoré ešte nezískali žiadnu finančnú podporu; verí, že možnou odpoveďou na budúcu úlohu kohéznej politiky EÚ môže byť väčšie rozlišovanie;

20.   vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že pomoc je v niektorých regiónoch EÚ nedostatočne cielená, čo spôsobuje, že v týchto regiónoch sa situácia nezlepšuje ani napriek mnohoročnej finančnej pomoci, a to znamená, že sa plytvá zdrojmi Spoločenstva

21.   žiada, aby sa vo väčšej miere používali súkromné prostriedky ako zdroje spolufinancovania štrukturálnej podpory a aby sa podľa osvedčenej praxe uľahčilo súkromné spolufinancovanie projektov a programov spadajúcich pod štrukturálne fondy;

22.   žiada, aby sa budúca štrukturálna podpora usporiadala takým spôsobom, aby sa zabránilo účinkom premiestňovania a financovania presunu spoločností z prostriedkov EÚ a domnieva sa, že Komisia musí kriticky skúmať v kontexte kohéznej politiky, či dotácie poskytnuté firmám účinne ovplyvňujú obchodné rozhodnutia o sídle podnikov a či pritom zohľadňujú veľkosť uvedeného podniku;

23.   konštatuje, že úspech kohéznej politiky súvisí s národnými hospodárskymi politikami a že v tejto súvislosti má najmä realizácia národných akčných plánov Lisabonskej stratégie vplyv na úspech kohéznej politiky;

24.   žiada Komisiu zabezpečiť, aby sa v rámci budúcich programov zameraných na konkurencieschopnosť regiónov a územnú spoluprácu financovanie viac sústreďovalo na europeizáciu regionálneho hospodárstva a infraštruktúry európskeho významu;

25.   žiada, aby sa štrukturálne fondy v budúcnosti väčšmi využívali na zmiernenie následkov demografických zmien a z nich vyplývajúcej regionálnej migrácie;

26.   domnieva sa, že v budúcnosti by sa mal intenzívnejšie využívať Európsky sociálny fond ako horizontálny nástroj, okrem iného na pomoc regiónom vyrovnať sa so sociálnymi dôsledkami globalizácie a účinkami demografických zmien;

27.   zdôrazňuje, že výsledky kohéznej politiky sa môžu preskúmať len pri transparentnom prideľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov, a preto žiada, aby EÚ zaviedla veľmi prísne pravidlá týkajúce sa transparentnosti prideľovania prostriedkov;

28.   žiada tvrdšie sankcie pri dokázanom zneužití prostriedkov a účinnejšie postupy ich navrátenia;

29.   poukazuje na to, že úspešné opatrenia na boj proti korupcii a budovanie administratívnych kapacít na efektívnu a transparentnú realizáciu programov zo štrukturálnych fondov sú zásadnou podmienkou získania štrukturálnych prostriedkov; žiada, aby sa dôsledne a prísne využívali nástroje kontroly;

30.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri prehodnocovaní súčasného finančného rámca EÚ zo strednodobého hľadiska vzali do úvahy všetky tieto hľadiská;

31.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výboru regiónov.

(1) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 402. (2) Prijaté texty, P6_TA(2006)0568. (3) Prijaté texty, P6_TA(2006)0569. (4) Ú. v. EÚ C 227E z 21.9.2006, s. 163. (5) 12877/05, 4.10.2005. (6) 10633/1/06 zo 17.6.2006. (7) Prijaté texty, P6_TA(2006)0381. (8) Ú. v. EÚ C 139 zo 14.6.2006, s. 1. (9) Ú. v. EÚ C 124E, 25.5.2006, s. 373.