Európsky parlament,

–   so zreteľom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý Valným zhromaždením OSN 13. decembra 2006,

–   so zreteľom na Manifest európskych žien so zdravotným postihnutím prijatý Európskym fórom pre osoby so zdravotným postihnutím 22. februára 1997,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(1),

–   so zreteľom na Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých (2007),

–   so zreteľom na článok 13 Zmluvy o založení Európskeho Spoločenstva,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané "Rovnaké príležitosti pre osoby so zdravotným postihnutím – Európsky akčný plán" (KOM(2003)0650),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0075/2007),

A.   keďže Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len "dohovor") uznáva, že ženy a dievčatá s postihnutím sú vo svojich rodinách, ako aj vo vonkajšom svete často vystavené vyššiemu riziku násilia, narušenia fyzickej integrity, zneužívaniu, opusteniu alebo nedostatočnej starostlivosti, zlému zaobchádzaniu alebo využívaniu,

B.   keďže dohovor zdôrazňuje aj potrebu začlenenia rodového hľadiska do každého úsilia o presadzovanie riadneho užívania ľudských práv a základných slobôd osobami so zdravotným postihnutím,

C.   keďže dohovor uznáva právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú vo veku vhodnom na vstup do manželstva, uzatvoriť manželstvo a založiť si rodinu,

D.   keďže takmer 80 % žien so zdravotným postihnutím je obeťou psychického a fyzického násilia a keďže riziko sexuálneho násilia je u nich väčšie ako u ostatných žien; uvedomujúc si, že násilie nie je len častým javom v živote žien so zdravotným postihnutím, ale niekedy je aj príčinou ich zdravotného postihnutia,

E.   keďže osoby so zdravotným postihnutím predstavujú rozmanitú skupinu obyvateľstva a činnosti navrhnuté na ich podporu musia zohľadňovať túto rozmanitosť a skutočnosť, že niektoré skupiny, akými sú napríklad ženy so zdravotným postihnutím, čelia dodatočným ťažkostiam a viacnásobnej diskriminácii,

F.   keďže podľa výskumu uskutočneného v členských štátoch sú to najmä matky detí so zdravotným postihnutím, ktoré podnikajú kroky (zdravotné, vzdelávacie, administratívne atď.) zamerané na získanie informácií o zdravotnom postihnutí svojho dieťaťa a vyhľadanie najlepších riešení, ako sa s ním vyrovnať,

G.   keďže zodpovednosť za zdravotne postihnuté a závislé osoby berú na seba zvyčajne ženy a to v určitých prípadoch pri absencii zariadení starostlivosti znamená, že musia opustiť trh práce,

H.   keďže inštitúcie EÚ, ako aj ústredné a regionálne orgány členských štátov musia uskutočňovať akcie zamerané na to, aby sa rovnosť medzi osobami stala skutočnou a efektívnou, a keďže Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých (2007) by na to mal slúžiť ako katalyzátor,

I.   keďže ženy so zdravotným postihnutím sú obeťami viacnásobnej diskriminácie z dôvodu pohlavia, rasy a zdravotného postihnutia a podstupujú väčšie riziko chudoby a sociálneho vylúčenia,

J.   keďže rovnosť pri zaobchádzaní so ženami so zdravotným postihnutím a matkami detí so zdravotným postihnutím patrí medzi základné ľudské práva a predstavuje morálny záväzok,

1.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili odstránenie existujúcich bariér a prekážok vrátane architektonických bariér v záujme zrovnoprávnenia účasti zdravotne postihnutých žien a dievčat na rodinnom, politickom, kultúrnom, sociálnom a profesijnom živote, predovšetkým lepším vykonávaním právnych predpisov Spoločenstva o boji proti diskriminácii a taktiež o rodovej rovnosti, ako aj väčším využívaním možností, ktoré ponúkajú príslušné programy Spoločenstva a Európsky sociálny fond;

2.   vyzýva členské štáty, aby vo všetkých vnútroštátnych, regionálnych a miestnych politikách, najmä v tých, ktoré sa týkajú územného plánovania, vzdelávania, zamestnania, bývania, dopravy, zdravotných a sociálnych služieb, plne zohľadnili potreby osôb so zdravotným postihnutím a osobitné potreby žien;

3.   žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali a vykonali nevyhnutné opatrenia na pomoc ženám so zdravotným postihnutím, aby mohli postupovať v oblastiach spoločenského, kultúrneho, politického a profesionálneho života, v ktorom sú zatiaľ príliš málo zastúpené;

4.   vyzýva vnútroštátne a regionálne orgány, aby pomocou primeraných prostriedkov presadzovali a financovali inovatívne politiky a služby, ktoré budú riešiť rodovú príslušnosť a zdravotné postihnutie, najmä pokiaľ ide o osobnú pomoc, mobilitu, zdravie, vzdelávanie, odborné vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie, zamestnanie, nezávislý život a sociálne zabezpečenie;

5.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli do praxe účinné právne predpisy a politiky zamerané na ženy a deti, ktoré zabezpečia, že prípady vykorisťovania, násilia a pohlavného zneužívania osôb so zdravotným postihnutím v mieste bydliska a mimo neho budú odhalené, prešetrené a v prípade potreby trestne stíhané; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa venovala osobitná pozornosť najmä ženám so zdravotným postihnutím, ktorým ich zdravotné postihnutie bráni konať vo svojom mene, a aby sa vypracovali preventívne opatrenia s cieľom predísť akýmkoľvek rozdielom, pokiaľ ide o právo žien na zachovanie osobnej integrity a sexualitu, bez ohľadu na to, či trpia alebo netrpia zdravotným postihnutím;

6.   je šokovaný skutočnosťou, že u žien so zdravotným postihnutím je trikrát väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami násilia, ako u žien bez zdravotného postihnutia, a preto vyzýva k tomu, aby sa program Daphne použil aj na boj proti takémuto typu násilia;

7.   poukazuje na to, že je dôležité aktívne bojovať proti vylúčeniu ľudí so zdravotným postihnutím už od detstva;

8.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili pilotné projekty a overené postupy pre integračné zariadenia od materských škôl, škôl a odbornej prípravy až po profesionálny život;

9.   zdôrazňuje, že EÚ by mala podniknúť všetky možné kroky vrátane legislatívnych opatrení s cieľom zmodernizovania systému pomoci EÚ a zvýšiť finančné prostriedky určené ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím;

10.   vyzýva členské štáty, aby riešili nedostatok primeranej zdravotnej starostlivosti pre ženy so zdravotným postihnutím zabezpečením odborného zdravotného personálu a príslušnej infraštruktúry;

11.   vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi preskúmala konkrétne zdravotné problémy a problémy zdravotnej starostlivosti týkajúce sa žien so zdravotným postihnutím so zameraním na prevenciu a informácie;

12.   domnieva sa, že existuje vzťah medzi postihnutím a nižšou dosiahnutou úrovňou vzdelania, čo má neskôr vplyv na mieru pracovnej aktivity;

13.   vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že ženy so zdravotným postihnutím dosahujú jednu z najnižších vzdelanostných úrovní a preto majú vážne ťažkosti pri získaní prístupu na trh práce, zotrvaní na ňom a pri kariérnom postupe; zdôrazňuje, že ľudia so zdravotným postihnutím by mali mať rovnaké možnosti študovať a právo prístupu na trh práce v záujme získania samostatnosti; domnieva sa, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím by mali byť podporované v snahe o získanie vzdelania a zamestnania na základe svojich možností a záujmov, nie na základe svojich nedostatkov;

14.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali presadzovanie zásady všeobecného prístupu k životnému priestoru, tovaru a službám s cieľom umožniť ženám so zdravotným postihnutím získať čo najviac samostatnosti;

15.   žiada Komisiu a členské štáty, aby s ohľadom na skutočnosť, že v mnohých situáciách sú informačné a telekomunikačné technológie základným nástrojom integrácie osôb so zdravotným postihnutím; prijali príslušné opatrenia na odstránenie rozdielov v miere digitalizácie na základe rodového rozmeru s cieľom umožniť ženám so zdravotným postihnutím prístup k informačným a telekomunikačným technológiám a ich využívanie za rovnakých podmienok ako muži;

16.   domnieva sa, že s cieľom zlepšiť prístup na trh práce pre osoby so zdravotným postihnutím a umožniť im stať sa aktívnejšími a rozvíjať svoje schopnosti by sa mali využiť všetky možné motivačné opatrenia vrátane daňového zvýhodnenia, aby to podporilo ochotu zamestnávateľov zamestnať osoby so zdravotným postihnutím a prispôsobiť pracovný čas potrebám rodičov, ktorí vychovávajú deti so zdravotným postihnutím;

17.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri svojom úsilí zvýšiť zamestnanosť žien so zdravotným postihnutím zabránili diskriminácii zo strany zamestnávateľov pri prijímaní žien so zdravotným postihnutím;

18.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa v otázke zdravotného postihnutia zaviedol koncept flexibility ako uznanie skutočnosti, že každá postihnutá osoba má rozdielne potreby, s cieľom zabezpečiť, aby v spoločenstve občanov založenom na rozmanitosti bolo možné prispôsobiť pomoc každej jednotlivej situácii;

19.   domnieva sa, že vytvorené opatrenia by mali byť zamerané na väčšiu integráciu;

20.   zdôrazňuje, že sú to práve ženy, kto sa vo väčšine prípadov stará o ľudí so zdravotným postihnutím, a preto považuje za nevyhnutné vypracovať opatrenia na zvýšenie sociálneho povedomia s cieľom zaistiť, aby sa do tejto práce zapojili aj muži;

21.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa snažili preniesť zodpovednosť za starostlivosť a účasť osôb so zdravotným postihnutím na spoločnosť ako celok, nielen na rodiny týchto osôb, a aby pri vytváraní politík zohľadnili osobitnú obetavosť žien, ktoré zodpovedajú za osoby so zdravotným postihnutím, a situáciu tých osôb, väčšinou príbuzných, ktoré preberajú zodpovednosť za osoby so zdravotným postihnutím; považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že túto prácu vykonávajú prevažne ženy, ktorých sa z tohto dôvodu zvlášť dotýkajú reštriktívne opatrenia vo verejných opatrovateľských službách, a to ako platených opatrovateliek či ako príbuzných;

22.   žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia na podporu úsilia rodín a organizácií, ktoré poskytujú pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím a ich príbuzným;

23.   považuje za potrebné, aby sa prijali rôzne podporné opatrenia, aby ľudia so zdravotným postihnutím a ich rodiny mohli viesť normálny život za rovnakých podmienok, ako ľudia bez zdravotného postihnutia a ich rodiny, ako aj podporné opatrenia pre tých (väčšinou príbuzných), ktorí preberajú hmotnú a sociálnu zodpovednosť za osoby so zdravotným postihnutím, často im venujú všetok svoj čas a dostávajú sa tak do izolácie, a to vo veľkom počte prípadov vyžaduje podporu na viacerých úrovniach; poukazuje na to, že v súčasnosti ide väčšinou o ženy v platenej či neplatenej pozícii; domnieva sa, že tento druh zodpovednosti sa netýka výhradne jedného pohlavia a že je potrebné aktívne bojovať proti názoru, ktorý presadzuje prenesenie zodpovednosti na ženy;

24.   navrhuje, aby členské štáty zosúladili na miestnej úrovni pravidlá, ktorými sa riadi parkovanie osôb so zdravotným postihnutím, a zvážili zníženie cestovného pre tých, ktorí osoby so zdravotným postihnutím sprevádzajú;

25.   uznáva, že jedným z hlavných cieľov, na ktorý by sa EÚ mala zamerať, je zlepšenie kvality života osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín a ich úplné začlenenie do spoločnosti;

26.   zdôrazňuje potrebu zviditeľniť a zlepšiť obraz o ženách so zdravotným postihnutím v médiách, ktoré budú širokú verejnosť viac informovať o ich každodennom živote a poskytnú im väčšie príležitosti, aby sa vyjadrili a mali účasť na spoločenskom a politickom živote;

27.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty uznali základné právo žien so zdravotným postihnutím na vlastnú sexualitu a právo založiť si rodinu;

28.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli do praxe právne predpisy, ktoré zabezpečia nezávislý život ženám a mužom so zdravotným postihnutím a uznajú, že je to ich základné právo, ktoré sa musí dodržiavať;

29.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že deti, mladí ľudia a dospelí so zdravotným postihnutím majú potrebné podmienky na nezávislosť a sebaurčenie a pritom venovali osobitnú pozornosť otázkam rovnosti;

30.   uznáva, že ženy s postihnutím sa stretávajú s diskrimináciou v prístupe dokonca aj v súvislosti s jestvujúcimi službami pre nezávislý život a zdravotnými službami;

31.   poukazuje na úlohu, ktorú zohráva výchova detí oboch pohlaví pri budovaní budúcej spoločnosti a zdôrazňuje, že sa musí vyvinúť úsilie zamerané na zabezpečenie toho, že zdravotné postihnutie nebude prekážkou pre ich účasť v spoločnosti na základe rovnakých príležitostí a práv, aby sa vytvorila atmosféra spolupráce a integrácie, zvýšenia informovanosti o zdravotnom postihnutí na školách, čo je pre uskutočnenie tejto myšlienky nevyhnutným nástrojom;

32.   zdôrazňuje dôležitú úlohu mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa ženami so zdravotným postihnutím a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ich podporovali;

33.   zdôrazňuje potrebu zozbierať aktuálne údaje v oblasti zdravotného postihnutia rozdelené podľa pohlavia a uskutočniť výskum s využitím rodových ukazovateľov s cieľom zistiť skutočnú situáciu žien a dievčat so zdravotným postihnutím;

34.   zdôrazňuje potrebu zabezpečiť starostlivosť v oblasti reprodukčného zdravia žien so zdravotným postihnutím venovaním pozornosti hľadiskám, akými sú plánované rodičovstvo, zdravotné služby a informácie o materstve, aby dokázali vytvoriť vzťahy, ktoré sú rovnocenné, zodpovedné a uspokojivé;

35.   zastáva názor, že politika EÚ by mala viac podnecovať organizácie zamestnávateľov, odborové zväzy a mimovládne organizácie k vypracovaniu účinnejších spôsobov pomoci osobám so zdravotným postihnutím;

36.   vyzýva Komisiu, aby uľahčila vytvorenie takej siete pre ženy so zdravotným postihnutím v rámci celej EÚ a v kandidátskych krajinách, ktorá umožní výmenu najlepších postupov, budovanie kapacít a posilnenie postavenia v spoločnosti;

37.   zdôrazňuje, že ženám so zdravotným postihnutím je potrebné zabezpečiť voľný prístup k novým audiovizuálnym prostriedkom;

38.   pripomína Komisii, že skutočným východiskom pre poskytovanie riešení, služieb a podpory, vytváranie politík, prideľovanie prostriedkov a meranie dosahu politík na situáciu osôb so zdravotným postihnutím je dôkladná znalosť tejto problematiky a sociálneho modelu zdravotného postihnutia zameraného na bariéry spoločnosti v protiklade s lekárskym modelom zdravotného postihnutia, ktorý sa zaoberá zdravotným postihnutím iba z lekárskeho hľadiska;

39.   pripomína členským štátom zásadný význam ich spolupráce pri podporovaní a zlepšovaní situácie žien a dievčat trpiacich akýmkoľvek druhom zdravotného postihnutia;

40.   vyzýva členské štáty, aby podporili občianske iniciatívy zamerané na podporu osôb so zdravotným postihnutím;

41.   pripomína dôležitú úlohu sociálnych partnerov, podnikov a občianskej spoločnosti a najmä organizácií žien a rodičov s deťmi so zdravotným postihnutím pri podpore a presadzovaní rovnosti príležitostí, prístupu osôb so zdravotným postihnutím na trh práce a k celoživotnému vzdelávaniu s náležitým ohľadom na ich osobitné potreby;

42.   vzdáva úctu práci združení rodičov, zvyčajne vytvorených a vedených matkami detí so zdravotným postihnutím, ktoré prostredníctvom svojich organizácií a internetových stránok zhromažďujú informácie (o špecializovaných zdravotných centrách, predpisoch v oblasti školskej dochádzky, sociálnom zabezpečení atď.), čím pomáhajú ostatným rodičom a zvyšujú povedomie verejných orgánov;

43.   vyzýva členské štáty, aby informovali Európsky parlament a Komisiu o situácii žien a dievčat so zdravotným postihnutím, podobne ako informujú v správach pre ich krajinu, a o opatreniach, ktoré prijali na splnenie Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie voči ženám;

44.   domnieva sa, že zdravotné postihnutie treba považovať za prirodzený jav, ktorý je súčasťou každodenného života, a nie za abnormálny prvok; poukazuje na to, že vždy budú existovať občania so zdravotným postihnutím a je preto samozrejmé, že zdravotné postihnutie je neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti;

45.   je presvedčený, že je potrebné podporovať väčší rozvoj a využitie technológií a dostupných prostriedkov na odstránenie znevýhodňujúceho prostredia, ktoré nie je priateľské pre osoby so zdravotným postihnutím; domnieva sa, že vývojové práce sa majú zakladať na skutočnosti, že muži a ženy majú niekedy odlišné potreby;

46.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali rovnosť životných podmienok dievčat a chlapcov a žien a mužov so zdravotným postihnutím;

47.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.