Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2007/2020(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0128/2007

Predkladané texty :

A6-0128/2007

Rozpravy :

PV 25/04/2007 - 15
CRE 25/04/2007 - 15

Hlasovanie :

PV 26/04/2007 - 8.9
CRE 26/04/2007 - 8.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0165

Prijaté texty
PDF 602kWORD 252k
Štvrtok, 26. apríla 2007 - Štrasburg
Výročná správa o ľudských právach vo svete v roku 2006 a politika EÚ v oblasti ľudských práv
P6_TA(2007)0165A6-0128/2007

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. apríla 2007 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2006 a politike EÚ v oblasti ľudských práv (2007/2020(INI))

Európsky Parlament,

–   so zreteľom na ôsmu výročnú správu EÚ o ľudských právach (2006)(1),

–   so zreteľom na články 3, 6, 11, 13 a 19 Zmluvy o Európskej únii a články 177 a 300 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na všetky príslušné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv(2),

–   so zreteľom na Chartu OSN,

–   so zreteľom na všetky dohovory OSN o ľudských právach a ich opčné protokoly,

–   so zreteľom na nadobudnutie účinnosti Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (MTS) 1. júla 2002 a na svoje uznesenia týkajúce sa MTS(3),

–   so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a Plán EÚ o osvedčených postupoch, normách a spôsoboch práce pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a jeho predchádzanie z roku 2005(4);

–   so zreteľom na protokol č. 13 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) týkajúceho sa zrušenia trestu smrti za každých okolností,

–   so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(5),

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve AKT - EÚ a jej revíziu(6),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach vo svete,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2006 o výsledku rokovaní Rady OSN pre ľudské práva a o 62. zasadnutí Komisie OSN pre ľudské práva(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. februára 2007 o iniciatíve v prospech všeobecného moratória na trest smrti(9),

–   so zreteľom na všetky naliehavé uznesenia prijaté Európskym parlamentom o prípadoch porušenia ľudských práv princípov demokracie a právneho štátu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o siedmej a ôsmej výročnej správe Rady v súlade s operačným ustanovením 8. Kódexu správania štátov Európskej únie pri vývoze zbraní(10),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete(11),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva(12)

–   so zreteľom na závery výročného fóra EÚ o ľudských právach, ktoré organizovalo fínske predsedníctvo a Komisia a konalo sa v decembri 2006 v Helsinkách,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý prijalo 13. decembra 2006 Valné zhromaždenie OSN A/RES/61/106 a ktorý stanovuje povinnosť začleniť záujmy a záležitosti ľudí so zdravotným postihnutím do opatrení týkajúcich sa ľudských práv vo vzťahu k tretím krajinám,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN A/RES/61/177 20. decembra 2006 a otvorilo na podpis 6. februára 2007,

–   so zreteľom na Usmernenia Európskej únie o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP)(13),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0128/2007),

A.   keďže výročná správa EÚ o ľudských právach za rok 2006 prijatá Radou a Komisiou, poskytuje všeobecný prehľad činností inštitúcií EÚ týkajúcich sa ľudských práv vo vnútri a mimo EÚ,

B.   keďže cieľom tohto uznesenia je preskúmať, zhodnotiť, a tam, kde je to vhodné, ponúknuť konštruktívnu kritiku činností Komisie a Rady v oblasti ľudských práv a celkovej činnosti Parlamentu, najmä upozornením na nevyriešené záležitosti v rámci týchto činností,

C.   keďže treba uznať, že existuje prepojenie medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ktoré je založené na tom, že dodržiavanie ľudských práv v rámci EÚ má priamy vplyv na dôveryhodnosť a schopnosť EÚ vykonávať účinnú vonkajšiu politiku,

D.   keďže dodržiavanie ľudských práv a demokratický systém vlády spolu súvisia a keďže podpora ľudských práv by mala byť spojená s podporou a uplatňovaním demokratickej vlády,

E.   keďže úsilie sa musí vo všeobecnosti viac zamerať na dodržiavanie základných ľudských práv, osobitne politických práv pri bilaterálnych rokovaniach alebo regionálnych obchodných dohodách s významnými obchodnými partnermi,

1.   víta skutočnosť, že EÚ zohráva čoraz aktívnejšiu úlohu vo svete, čo sa týka zlepšovania ľudských práv a demokracie; domnieva sa, že nedávne rozšírenie EÚ na 27 členských štátov so 494 miliónmi obyvateľov zvýšilo dôležitosť EÚ vo svete a dalo tak väčšiu váhu jej úsiliu o podporu ľudských práv a demokracie na medzinárodnej scéne;

2.   sa domnieva, že je nutné dať vyššiu prioritu zlepšeniu schopnosti EÚ riešiť otázky týkajúce sa ľudských práv vo vzťahu k tretím krajinám a najmä začleneniu politiky ľudských práv do hlavných trendov európskych politík týkajúcich sa politík vo vzťahu k tretím krajinám vrátane vonkajšieho dopadu vnútorných politík EÚ;

3.   naďalej zdôrazňuje potrebu konzistentnej politiky uplatňovanej všetkými členskými štátmi EÚ v ich dvojstranných vzťahoch s tretími krajinami, kde sú ľudské práva často porušované alebo kde existuje reálne riziko takéhoto porušovania a vyzýva členské štáty, aby svoje dvojstranné kontakty s týmito krajinami uskutočňovali v súlade s politikou EÚ, najmä čo sa týka aktívneho úsilia zaručiť dodržiavanie ľudských práv;

4.   domnieva sa, že prioritou dôslednej európske zahraničnej politiky musí byť podpora demokracie, pretože demokratická spoločnosť je základom dodržiavania ľudských práv;

5.   domnieva sa, že pokrok dosiahnutý pri zakladaní Agentúry Európskej únie pre základné práva predstavuje prvý krok v odozve na výzvu Európskeho parlamentu vytvoriť ucelený rámec pravidiel a inštitúcií, ktorých cieľom je urobiť z Charty základných práv záväzný nástroj a zaručiť dodržiavanie systému stanoveného v EDĽP, zdôrazňuje skutočnosť, že mandát agentúry pokrýva i tie krajiny, ktoré s EÚ uzavreli dohodu o stabilizácii a pridružení; domnieva sa, že agentúre by sa mala v  budúcnosti zveriť i právomoc aby pomáhala EÚ pri vykonávaní vonkajších politík EÚ, ak tieto vyžadujú hodnotenie dodržiavania ľudských práv;

Výročná správa EÚ o ľudských právach vo svete v roku 2006 (vypracovaná Radou a Komisiou)

6.   zdôrazňuje dôležitosť Výročnej správy EÚ o ľudských právach pri analyzovaní a vyhodnocovaní politiky EÚ v oblasti ľudských práv, najmä so zreteľom na zviditeľňovanie otázky ľudských práv vo všeobecnosti;

7.   víta verejnú prezentáciu správy Rady a Komisie za rok 2006 na plenárnej schôdzi v decembri 2006 súbežne s udelením výročnej Sacharovovej ceny za slobodu myslenia Európskym parlamentom pánovi Alexandrovi Milinkevičovi; domnieva sa, že zavedením tohto zvyku sa decembrová plenárna schôdza Európskeho parlamentu stala výročným oporným bodom pre činnosti EÚ v oblasti ľudských práv;

8.   cení si množstvo aktivít, ktoré EÚ podniká v rôznych častiach sveta v oblasti ľudských práv, no opakuje svoju výzvu k väčšiemu zhodnoteniu využívania nástrojov a iniciatív EÚ v tretích krajinách; víta vyhodnotenia spomenuté v správe Rady a Komisie; domnieva sa, že by sa mal vyvinúť mechanizmus, ktorý by poslancom umožnil prijímať vyhodnotenia z konkrétnych tematických oblastí, ako sú jednotlivé krajiny, skupiny krajín a geografické oblasti, ale predovšetkým také, ktoré sa týkajú konkrétnych problémových oblastí v otázke ľudských práv a domnieva sa, že takýto mechanizmus by mal Parlamentu umožniť prediskutovať výsledok týchto vyhodnotení v najvhodnejšom rámci;

9.   vyzdvihuje dôležitosť nepretržitého úsilia o začlenenie otázky ľudských práv a demokracie do hlavných trendov a o spojitosť a dôslednosť politík a opatrení Rady, Komisie, Európskeho parlamentu a členských štátov EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie;

10.   považuje za pozitívny vývoj, že sa táto správa usiluje spravodlivo posudzovať činnosť Európskeho parlamentu, no opakuje svoju žiadosť uvedenú v uznesení Európskeho parlamentu o ľudských právach z roku 2006, aby budúce predsedníctva vo výročných správach EÚ informovali o tom, ako zohľadnili Rada a Komisia uznesenia Európskeho parlamentu – vrátane naliehavých uznesení o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a právneho štátu; berie s uspokojením na vedomie vývoj uvedený v odseku 13 nižšie;

11.   opakuje, že v budúcich výročných správach o ľudských právach by Rada a Komisia mali analyzovať aj spôsob, akým sa ľudské práva prejavujú v iných politikách EÚ, ako sú rôzne konkrétne aspekty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj politiky v oblasti rozvoja, obchodu a prisťahovalectva a iné relevantné politiky týkajúce sa vonkajších vzťahov EÚ, a to najmä v rámci pracovných skupín Rady a v rámci osobitných mechanizmov vytvorených v dohodách o spolupráci; domnieva sa, že by sa mali zaoberať i otázkami spojenými s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva;

12.   vyzýva Radu a Komisiu, aby v kontexte svojej výročnej správy zvážili postoj, ku ktorému pristúpili vlády niektorých členských štátov a niektoré medzinárodné mimovládne organizácie (MVO) a aby každý rok v kontexte výročnej správy zostavili súhrnný zoznam krajín, ktoré s ohľadom na dodržiavanie ľudských práv vzbudzujú obavy;

13.   chápe, že najmä pokiaľ ide o oblasť ľudských práv, aktivity EÚ ako napr. demarše tretím krajinám musia byť dôverné; verí však, že zoznam týchto aktivít by mal byť zahrnutý vo výročnej správe, no zároveň by mal pri plnom stupni dôvernosti poskytovať priestor pre dvojstranné diplomatické kontakty s vládami;

14.   víta vyššiu mieru konzultácie s Európskym parlamentom a kroky podniknuté smerom k vytvoreniu takej výročnej správy EÚ, ktorá predstavuje názory Rady, Komisie i Európskeho parlamentu s ohľadom na skutočnosť, že Európsky parlament musí naďalej podávať vlastnú správu o tejto záležitosti; domnieva sa, že v budúcnosti by otvorená diskusia v štádiu prípravy správy vo výbore dala Európskemu parlamentu príležitosť zlepšiť presnosť a obsah správy;

Činnosť Rady a Komisie v oblasti ľudských práv na medzinárodných fórach

15.   oceňuje vynikajúcu prácu odstupujúceho osobného zástupcu generálneho tajomníka/Vysokého predstaviteľa pre ľudské práva v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) pána Michaela Matthiessena za rok 2006; bude podporovať novovymenovanú osobnú zástupkyňu pani Riinu Kionku v jej úsilí o zvýšenie viditeľnosti a posilnenie úlohy EÚ na medzinárodných fórach o ľudských právach; očakáva, že jej prácu vždy plne podporia zástupcovia všetkých členských štátov;

16.   sa domnieva, že schopnosť EÚ predchádzať krízovým situáciám, reagovať na ne a riadiť ich je v súčasnosti nedostatočná; odporúča zavedenie novej infraštruktúry na prevenciu a riadenie civilných konfliktov, ktorá vyžaduje aktívne/preventívne opatrenia, zabezpečenie vhodného civilného systému včasného varovania, zavedenie možnosti plánovania pre nepredvídateľné udalosti, školenie pracovníkov špecializovaných na riadenie misií v rámci medzinárodných konfliktov a väčšiu koncentráciu na podporovanie spoločností, ktoré sú štrukturálne schopné žiť v mieri; zdôrazňuje, že je dôležité starostlivo zvážiť otázku ľudských práv v súvislosti s plánovaním preventívnych opatrení a opatrení pre riadenie konfliktov vo vzťahu ku každej krízovej situácii, ktorej sa EÚ zúčastňuje;

17.   požaduje od Komisie, aby podnietila členské štáty EÚ, aby podpísali a ratifikovali všetky kľúčové dohovory OSN a Rady Európy o ľudských právach a ich opčné protokoly; upozorňuje členské štáty EÚ predovšetkým na potrebu ratifikovať Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z roku 1990 a nedávno prijatý Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím;

18.   cení si aktívnu účasť EÚ a jej členských štátov v oblasti ľudských práv a demokracie na množstve medzinárodných fór v roku 2006 vrátane novozaloženej Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), Valného zhromaždenia OSN, ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Rady Európy;

19.   víta zámer Rady posilniť vzťah medzi EÚ a Radou Európy; vyzýva Radu a Komisiu, aby s týmto cieľom vzali do úvahy odporúčania stanovené v Junckerovej správe z 11. apríla 2006 s názvom "Rada Európy – Európska únia: výhradná ambícia pre Európsky kontinent";

20.   tvrdí, že nová UNHRC má potenciál rozvinúť sa do hodnotného rámca pre viacstranné úsilie EÚ v oblasti ľudských práv a uznáva, že UNHRC v prvom roku svojej existencie vytvorila ambiciózny pracovný program, ktorý zahŕňa prehľad a udržiavanie systému osobitných postupov, stanovenie a vypracovanie univerzálneho periodického prehľadu, ktorého predmetom budú všetky štáty, definíciu jej pracovných metód a podporu a ochranu ľudských práv, najmä tam, kde boli tieto práva porušené alebo sú ohrozené; vyjadruje však obavy, že sa počas prvého roka svojej existencie z hľadiska riešenia krízových situácií ohľadom ľudských práv vo svete UNHRC ukázala ako neúčinná, pretože mnoho štátov využíva UNHRC ako fórum pre politický tlak namiesto snahy o lepšie dodržiavanie ľudských práv; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty EÚ, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu v UNHRC v rámci spoločenstva demokracií s cieľom posilniť a prehĺbiť demokratické pravidlá a ich uplatňovanie na celom svete;

21.   vyzýva ministrov zahraničných vecí a predsedníctva EÚ, aby využívali svoje vedúce politické postavenie na úsilie o riešenie problémov, s ktorými sa UNHRC stretáva; potvrdzuje potrebu jasnej politickej agendy založenej na faktoch, pokiaľ ide o činnosť členských štátov v rámci UNHRC; zdôrazňuje, že sa UNHRC nesmie stať politickým fórom pre konflikty medzi rôznymi geografickými a ideologickými zoskupeniami vo svete, a preto vyzýva ministrov zahraničných vecí a predsedníctva EÚ, aby sa v rámci UNHRC usilovali o vytvorenie konsenzu v prospech väčšieho začlenenia časti medzinárodného spoločenstva a prispeli k vyriešeniu vážneho zneužívania ľudských práv a humanitárnych činností;

22.   opakuje svoju výzvu na dosiahnutie širšej dohody v oblasti ľudských práv medzi stranami konfliktu na Srí Lanke a zvýšenia jej účinnosti prostredníctvom účinnej, nezávislej medzinárodnej pozorovacej misie, ktorá má voľný prístup do oblastí kontrolovaných vládou i Tigrami oslobodenia tamilského Ílamu, ako to odporúča osobitný spravodajca OSN pre protizákonné, skrátené a svojvoľné popravy Philip Alston; domnieva sa, že EÚ by ako spolupredseda Tokijskej konferencie darcov mala prevziať vedenie v hľadaní konsenzu o návrhoch predložených v tejto súvislosti UNHRC;

23.   nazdáva sa, že je potrebné, aby EÚ účinnejšie využívala svoj vplyv pri podpore dôležitých otázok v agende UNHRC a lepšie nastavila svoju lobovaciu činnosť a aktívnu pomoc;

24.   pripomína Rade už spomenuté uznesenie zo 16. marca 2006, ktoré uvítalo založenie UNHRC a vyzvalo EÚ, aby zohrala priekopnícku úlohu v tejto inštitúcii; v tejto súvislosti víta vytvorenie mechanizmu zameraného na konanie osobitných schôdzí v reakcii na naliehavé krízy a porušovanie ľudských práv; cíti však znepokojenie vzhľadom na už aj tak vysoký stupeň spolitizovania špeciálnych zasadnutí UNHRC; vyzýva, aby sa zachovali osobitné postupy a chránila ich nezávislosť; víta vytvorenie univerzálneho mechanizmu pravidelnej kontroly a v tejto súvislosti volá po vyhodnotení založenom na plnení odporúčaní nezávislých mechanizmov OSN; v rovnakom duchu podporuje zapojenie nezávislej občianskej spoločnosti do všetkých etáp tohto procesu; zároveň uznáva, že možnosť, aby sa obete porušovania ľudských práv zúčastnili interaktívneho dialógu s medzinárodným spoločenstvom je veľmi hodnotná, najmä pre tých, ktorí svoje stanovisko nemôžu vyjadriť vo vlastnej krajine; vyzýva štáty EÚ, ktoré sú členovia UNHRC, aby podali vysvetlenie svojho hlasovania o každej rezolúcii;

25.   vyzdvihuje pozitívnu úlohu, ktorú môže zohrať osobitný spravodajca v rámci štruktúr UNHRC a vyzýva na trvalú podporu týchto osobitných postupov; uznáva však, že ak má byť post osobitného spravodajcu účinný, je potrebné ho riadne financovať a obsadzovať; zdôrazňuje, že treba zachovať nezávislosť spravodajcov;

26.   nalieha na členské štáty, aby pri dvojstranných rokovaniach s členmi UNHRC posunuli agendu UNHRC pozitívnym smerom; uznáva, že Európsky parlament a EÚ musia naďalej nadväzovať spojenectvá i mimo Ženevy a to najmä spojenectvá s vplyvnými štátmi; domnieva sa, že Európsky parlament by sa mal naďalej pravidelne zúčastňovať zasadnutiach UNHRC;

27.   vyjadruje svoje sklamanie zo slabého účinku rezolúcie UNHRC o Dárfúre; domnieva sa, že konflikt v Dárfúre stále viac ovplyvňuje stabilitu stredoafrického regiónu a je hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť; ľutuje skutočnosť, že delegácii UNHRC bolo zabránené vstúpiť do Sudánu tým, že jej úrady neposkytli víza; domnieva sa, že okamžité zastavenie šírenia násilia a ochrana obyvateľov Dárfúru musia ostať najvyššou prioritou medzinárodného spoločenstva; zároveň uznáva, že dlhodobú bezpečnosť nemožno zaručiť bez politického riešenia sporov v regióne; vyzýva Radu aj Komisiu, aby sa v rámci UNHRC usilovali o zriadenie komplexnej mierovej stratégie, ktorá by zahŕňala všetky strany; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby účinne využili svoj vplyv na úrovni UNHRC a pre UNHRC aby prijali vhodné opatrenia na zastavenie humanitárnej katastrofy v Dárfúre pridržiavajúc sa správy špeciálnej misie UNHRC;

28.   vyjadruje svoje znepokojenie nad ťažkosťami, ktoré mali členské štáty EÚ pri dosahovaní dohody s Organizáciou islamskej konferencie o niekoľkých rezolúciách UNHRC; domnieva sa, že nedoriešený izraelsko-palestínsky konflikt je naďalej kameňom úrazu pozitívnej spolupráce;

29.   vyjadruje znepokojenie nad tým, aký dopad bude mať na bežných Palestínčanov rozhodnutie EÚ pozastaviť poskytovanie pomoci prostredníctvom palestínskej samosprávy ako dôsledok skutočnosti, že táto samospráva nesplnila legitímne podmienky, a naliehavo žiada o rozšírenie dočasného medzinárodného mechanizmu a vyzýva Radu a Komisiu, aby pozorne monitorovali zmenu okolností a podporili zmenu pomerov, ktoré by dovolili obnovenie poskytovania pomoci prostredníctvom palestínskej samosprávy;

30.   povzbudzuje európskych členov UNHRC, aby preskúmali, ako môžu účinnejšie využívať svoj čas na rozpravu;

31.   je znepokojený tým, že napriek tomu, že pracovná skupina Rady pre ľudské práva zvýšila počet svojich stretnutí, sa vyžaduje viac času a viac zdrojov na dosiahnutie cieľov EÚ na úrovni UNHRC; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili ľudské zdroje, ktoré sú k dispozícii v Ženeve;

32.   nalieha na členské štáty, aby nepodporovali na zodpovedné pozície v medzinárodných organizáciách krajín, ktoré hrubo a systematicky porušujú ľudské práva a princípy demokracie; vyzýva členské štáty, aby rokovali s vplyvnými štátmi o blokovaní voľby takýchto krajín na uvedené pozície, podporuje výzvu, aby všetky kandidátske krajiny splnili požiadavku nasledovať osobitné postupy i a iné mechanizmy vytvorené UNHRC; v tejto súvislosti opäť vyzýva členské štáty, aby vyjadrili podporu vytvoreniu kritéria členstva, ktoré by viazalo pristúpenie k UNHRC so záväzkom členského štátu vydať stále pozvanie pre mechanizmy OSN;

33.   vyzýva Radu, aby použila cielené sankcie, ktoré boli zavedené proti režimu v Bielorusku, na potrestanie osôb zodpovedných za porušovanie ľudských práv v iných krajinách;

34.   opakuje svoju požiadavku smerovanú na Radu, aby vysvetlila, ako je možné, že bolo Bielorusko v júni 2005 zvolené do správnej rady Medzinárodnej organizácie práce (MOP), keď sú štyri významné krajiny EÚ stálymi členmi správnej rady; žiada Radu, aby vysvetlila, aké diplomatické demarše uskutočnila pred touto voľbou a či zvažovala postaviť sa proti členstvu Bieloruska;

35.   so znepokojením konštatuje, že v októbri 2006 dospela správa skupiny expertov OSN k záveru, že konfliktné diamanty z Pobrežia slonoviny prenikli na riadny trh s diamantmi prostredníctvom Ghany, účastníka Kimberleyského procesu; vyzýva Komisiu, aby využila svoje postavenie predsedu v Kimberleyskom procese v roku 2007 na posilnenie mechanizmov navrhnutých na zastavenie toku konfliktných diamantov; odporúča, aby Komisia pracovala na dosiahnutí dohody, ktorá vyžaduje, aby všetky odvetvia obchodovania s diamantami zaviedli systémy, ktoré sledujú diamanty z baní až k maloobchodníkom, aby na mieste zaviedla zodpovedné a transparentné politiky so zárukami overenými nezávislým audítorom a zlepšila presnosť štatistík týkajúcich sa obchodovania so surovými diamantmi, aby sa mohli vypracovať efektívne analýzy dostatočne rýchle na to, aby odkryli akékoľvek obchodovanie s konfliktnými diamantmi;

36.   vyzýva Radu a Komisiu, aby presadzovali deklaráciu z Osla z 23. februára 2007 o trieštivej munícii, ktorú podpísalo 46 krajín a ktorá má za cieľ uzavrieť do roku 2008 medzinárodnú zmluvu zakazujúcu výrobu, používanie, prepravu alebo skladovanie trieštivých bômb v súlade so zásadami medzinárodného humanitárneho práva; vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali opatrenia na úrovni EÚ, ktoré zabezpečia, že jednotlivé členské štáty budú nasledovať príklad Rakúska a Belgicka týkajúci sa zákazu trieštivých bomb a ktoré na medzinárodnej úrovni zabezpečia, že tie krajiny, ktoré ešte nepodpísali deklaráciu z Osla, tak teraz urobia;

37.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pokračovali vo svojej intenzívnej snahe o podporu univerzálnej ratifikácie Rímskeho štatútu a prijatie potrebných vykonávacích právnych predpisov v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2003/444/SZBP zo 16. júna 2003 o Medzinárodnom trestnom súde(14) a súvisiacim akčným plánom zo 4. februára 2004; víta skutočnosť, že Čad prednedávnom ratifikoval Rímsky štatút , čím sa k 1. januáru 2007 počet zmluvných štátov zvýšil na 104; ľutuje, že Česká republika je jediným členským štátom EÚ, ktorý doteraz neratifikoval Rímsky štatút, a vyzýva ju, aby ho ratifikovala; v rovnakom duchu vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali tretie krajiny v presadzovaní mechanizmov prechodnej spravodlivosti na svojom území ako krok k zadosťučineniu pre obete hrubého porušovania ľudských práv;

38.   víta skutočnosť, že odkazy na MTS boli začlenené do viacerých nových akčných plánov európskej susedskej politiky (ktorá sa vzťahuje na Egypt, Jordánsko, Moldavsko, Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Libanon a Ukrajinu) a rokuje sa o nich v kontexte ďalších nových akčných plánov ako aj dohôd o partnerstve a spolupráci s viacerými krajinami; plne podporuje skutočnosť, že Komisia prostredníctvom Európskeho nástroja (ENDĽP) pre demokraciu a ľudské práva financuje prácu Koalície pre Medzinárodný trestný súd, kampane Niet mieru bez spravodlivosti (No Peace Without Justice), Medzinárodnej federácie pre ľudské práva a zástupcov parlamentov za globálne aktivity s cieľom podporovať ratifikáciu a vykonávanie Rímskeho štatútu;

39.   uznáva dôležitosť ratifikácie Rímskeho štatútu zo strany USA pre globálnu perspektívu; znova vyzýva Radu a Komisiu, aby využili všetky dostupné mechanizmy a primäli USA k podpísaniu a ratifikovaniu Rímskeho štatútu a zároveň vyjadruje zásadný nesúhlas so snahami USA v zmysle ktorých aktívne bránila iným krajinám ratifikovať štatút a súčasne navrhujú tretím krajinám uzavretie dvojstranných dohôd o vyňatí z pôsobnosti štatútu;

40.   vyzýva všetky členské štáty, aby plne spolupracovali v rámci medzinárodných mechanizmov trestného súdnictva a najmä pri odovzdaní utečencov do rúk spravodlivosti;

41.   vyzýva členské štáty, aby aktívne prispeli k medzinárodným súdnym mechanizmom zriadeným ad hoc, najmä k tým, ktoré získavajú dobrovoľné financovanie;

42.   zdôrazňuje, že vyššie uvedené prechodné súdne mechanizmy sa nikdy nesmú odchýliť od dodržiavania ľudských práv a právneho štátu, pretože sú to jediné spôsoby, ako zabezpečiť spravodlivosť pre obete a zabrániť ďalšej beztrestnosti v prípadoch najzávažnejšieho porušovania ľudských práv;

Činnosť týkajúca sa usmernení EÚ v oblasti ľudských práv

43.   váži si pokračujúce úsilie o realizáciu metód a priorít politík načrtnutých v piatich usmerneniach EÚ v oblasti ľudských práv ako aj vypracovanie hodnotení dopadu každého usmernenia, ktoré merajú ich účinnosť pri pôsobení na uskutočnenie zmien v tretích krajinách; je znepokojený pravidelnými správami o tom, že veľvyslanectvá členských štátov EÚ v tretích krajinách a misie EÚ poznajú usmernenia len málo alebo vôbec;

44.   žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetok jej personál, najmä personál, ktorý pracuje v oblasti rozvojovej politiky, má dostatočné znalosti o usmerneniach v oblasti ľudských práv; uznáva, že je potrebná väčšia transparentnosť, pokiaľ ide o spôsob, akým sa jednotlivé usmernenia uplatňujú vrátane spätnej väzby pre jednotlivé prípady a informácie o opatreniach MVO; vyzýva k pravidelným a transparentným vyhodnoteniam vykonávania usmernení EÚ, ktorých by sa zúčastnil aj Európsky parlament, aby mu bolo umožnené zohrať aktívnu úlohu v zodpovednosti za túto oblasť;

45.   chváli odhodlanie nemeckého predsedníctva zaviesť usmernenia v oblasti práv detí; podnecuje ho k tomu, aby sa pri riešení detailov takýchto usmernení obrátilo na Európsky parlament, Komisiu a občiansku spoločnosť a v prípade potreby koordinovalo svoju činnosť s budúcim portugalským predsedníctvom, aby dokončilo zavedenie tých usmernení, ktorých cieľom by malo byť účinné odstránenie detskej práce s hlavným zameraním na vyučovanie a vzdelávanie detí ako jeden z rozvojových cieľov milénia;

46.   berie na vedomie, že usmernenia EÚ sa týkajú rôznych krajín rôznym spôsobom a že rôzne okolnosti si vyžadujú individuálne plány vykonávania usmernení;

47.   berie na vedomie zodpovednosť, ktorú nesú osobitní predstavitelia EÚ a misie EÚ v zahraničí pri presadzovaní usmernení EÚ; podporuje aktívnejší prístup pri presadzovaní usmernení na každej úrovni; poukazuje na problém s ohľadom na zdroje a personál v misiách EÚ v tretích krajinách týkajúci sa vedomostí, sledovania a vykonávania usmernení; vyzýva zastúpenia členských štátov v tretích krajinách a delegácie Komisie, aby účinnejšie koordinovali, zdieľali štruktúry a pracovníkov a vytvorili skutočné "veľvyslanectvá EÚ" na celom svete, a tým prevzali zodpovednosť v oblasti ľudských práv;

Trest smrti

48.   nalieha na predsedníctva, aby naďalej pokračovali v presadzovaní zrušenia trestu smrti a to tak, že sa prioritne zamerajú na konkrétnu skupinu krajín, kde sú vyhliadky na pozitívnu zmenu v tejto politike;

49.   nabáda predsedníctva, aby informovali o tom, na ktoré krajiny sa chcú zamerať, čo sa týka usmernení EÚ o treste smrti v rámci tzv. kampane "Krajiny na rázcestí" (Countries on the cusp), ktorá sa zameriava na štáty, ktorých politika o treste smrti je v štádiu zmien; odporúča Rade a Komisii, aby sa usilovali o získanie väčšej podpory pre kroky súčasného Valného zhromaždenia OSN na dosiahnutie všeobecného moratória na trest smrti, ktoré bude viesť k jeho úplnému zrušeniu vrátane vynášania rozsudku trestu smrti; nalieha na Radu, aby aktualizovala usmernenia, ktoré pochádzajú z roku 1998, aby bolo možné vziať do úvahy aj nové prvky a stratégie, ktoré sa odvtedy vyvinuli;

50.   navrhuje, aby sa Rada podujala na preskúmanie usmernení a že toto preskúmanie by mohlo poslúžiť EÚ v situáciách, keď chce zakročiť v jednotlivých prípadoch vyvolávajúcich osobitné znepokojenie, ktoré nespadajú do minimálnych noriem OSN stanovených v usmerneniach;

51.   vyzýva predsedníctvo, aby nabádalo tie krajiny, ktoré sa ešte zmluvne nezaviazali a neratifikovali druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, aby tak urobili, rovnako ako tie členské štáty, ktoré nepodpísali protokol č. 13 k EDĽP týkajúceho sa zrušenia trestu smrti za každých okolností(15); v tomto ohľade uznáva, že usmernenia o treste smrti by mohli byť realizované súvislejším spôsobom, keby členské štáty podpísali a ratifikovali tieto protokoly a dohovory;

52.   víta zorganizovanie tretieho ročníka Svetového kongresu proti trestu smrti v Paríži (1. – 3. februára 2007) a stotožňuje sa s jeho záverečným vyhlásením; má v úmysle pokračovať v práci kongresu a to tak, že rozvinie parlamentnú dimenziu celosvetovej kampane proti trestu smrti a prednesie túto záležitosť na svojich medziparlamentných delegáciách a účasťou na spoločných parlamentných zhromaždeniach; vyzýva Radu a Komisiu, aby využili každú príležitosť a podporili vytvorenie regionálnych koalícií proti trestu smrti so zvláštnym zameraním na arabské krajiny;

53.   víta, ako dobrý príklad účinného využívania usmernení EÚ o treste smrti, koordinovanú a verejnú reakciu zastúpení EÚ v Peru na návrh Peru zaviesť trest smrti v rozpore s ústavou Peru a Americkým dohovorom o ľudských právach;

54.   s nadšením víta koordinovanú a efektívnu činnosť – na verejnej a diplomatickej úrovni – Európskeho parlamentu, Komisie, zúčastnených členských štátov a MVO zameranú na zabezpečenie suverénneho rozhodnutia pakistanského prezidenta o zmiernení rozsudku o treste smrti a konečnom prepustení Mirzu Tahira Hussaina, britského občana, ktorý osemnásť rokov čaká na vykonanie trestu smrti v Pakistane; naliehavo vyzýva EÚ, aby aj naďalej upozorňovala na jednotlivé prípady podľa usmernení proti trestu smrti a odporúča Rade a Komisii v tomto ohľade účinne využiť parlamentný rozmer, uplatnením najmä včasných a užitočných intervencií medziparlamentných delegácií;

Mučenie a iné kruté, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie

55.   víta nadobudnutie účinnosti opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu (OPCAT) 22. júna 2006; upozorňuje, že len 19 členských štátov EÚ zatiaľ podpísalo a len 9 členských štátov ratifikovalo tento protokol(16); nalieha na všetky členské štáty EÚ, ktoré dosiaľ nepodpísali a neratifikovali protokol OPCAT, aby tak urobili tento rok;

56.   víta vydanie Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím; žiada všetky členské štáty EÚ, aby tento dohovor urýchlene podpísali a ratifikovali;

57.   odporúča, aby EÚ naďalej poukazovala na jednotlivé prípady mučenia v zmysle usmernení o mučení rovnako, ako to robí v prípadoch trestu smrti v zmysle usmernení o treste smrti;

58.   schvaľuje rozhodnutie Rady zverejniť podmienky niektorých demarší a vidí tento krok ako pokrok smerom k väčšej transparentnosti; žiada Radu a Komisiu, aby osobitne zvážili závery a odporúčania štúdie Parlamentu o implementácii usmernení EÚ o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní;

59.   zdôrazňuje, že hoci tieto usmernenia boli prijaté ešte v roku 2001, využívanie politického dialógu, vyhlásení a demaršov vo vzťahu k skutočným prípadom mučenia bolo minimálne; nalieha na budúce predsedníctva, aby zrealizovali posúdenie, vyhodnotenie a plánovanie pokynov týkajúcich sa mučenia; vyzýva Radu, aby v budúcnosti zohľadnila odporúčania príslušnej štúdie v tejto veci, ktorú si vyžiadal jej podvýbor pre ľudské práva činný v rámci Výboru pre zahraničné veci, do procesu vyhodnocovania týchto usmernení; nabáda EÚ, aby rozšírila sféru vykonávania, a to vytvorením postupu na určenie jednotlivých prípadov vo vybraných krajinách a na zakročenie prostredníctvom demaršu;

60.   odporúča nemeckému a portugalskému predsedníctvu, aby pokračovali v sérii demaršov vtedy a tam kde je to potrebné; prízvukuje však, že len samotné demarše nestačia a že treba dôsledne a po dôkladnej analýze miestnej situácie vykonávať doplnkové aktivity, ako sú posilňovanie vzťahov s občianskymi združeniami, ktoré pracujú v oblasti mučenia a zlého zaobchádzania, hľadanie účinných spôsobov ako riešiť individuálne prípady mučenia a zlého zaobchádzania popri prípadoch, v ktorých sú angažovaní známi obhajcovia ľudských práv, či zaručenie ucelenosti a spojitosti činnosti misií EÚ oddaných boju proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu v tretích krajinách;

61.   zdôrazňuje, že pravidelná prítomnosť predsedníctva či sekretariátu Rady v dôležitých výboroch OSN, ako aj širšia spolupráca s Radou Európy a jej Výborom pre predchádzanie mučeniu môžu viesť k významnému a užitočnému prínosu materiálov do procesu rozhodovania ohľadom demaršov do niektorých krajín;

62.   nalieha na Radu a Komisiu, aby vo vzťahu ku všetkým medzinárodným partnerom EÚ pokračovali vo vydávaní demaršov v kontexte ratifikácie medzinárodných dohovorov zakazujúcich používanie mučenia a zlého zaobchádzania a rovnako v kontexte poskytovania rehabilitácie osobám, ktoré prežili mučenie; vyzýva EÚ, aby považovala boj proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu za jednu z najvyšších priorít svojej politiky pre oblasť ľudských práv, najmä prostredníctvom širšieho vykonávania usmernení EÚ a všetkých ostatných nástrojov EÚ ako je napr. ENDĽP a zabezpečením toho, že členské štáty EÚ sa budú vyhýbať použitiu diplomatických záruk vo vzťahoch s tretími krajinami, v ktorých existuje reálna hrozba použitia mučenia na ľuďoch alebo zlého zaobchádzania s ľuďmi;

63.   znovu potvrdzuje, že zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov je porušením ľudského práva na zachovanie osobnej integrity a vyjadruje znepokojenie nad pokusmi o začlenenie takýchto činov mrzačenia do kategórie štandardnej zdravotníckej praxe;

Deti a ozbrojené konflikty

64.   víta vymenovanie pani Radhika Coomaraswamy za osobitnú splnomocnenkyňu generálneho tajomníka OSN pre deti a ozbrojené konflikty v apríli 2006, ktorej poverením je formulovať stratégie s cieľom zabezpečiť deťom postihnutým ozbrojeným konfliktom skutočnú ochranu a zabezpečiť plné vykonávanie medzinárodných štandardov a noriem na ochranu detí;

65.   víta, že Ministerstvo zahraničných vecí Francúzska a UNICEF vo februári 2007 spoločne zorganizovali konferenciu z názvom Osloboďme deti od vojny a že boli prijaté Parížske zásady a usmernenia o deťoch napojených na ozbrojené sily či skupiny, čo je dôležitý krok pri motivovaní medzinárodného spoločenstva, aby presadzovalo ochranu, zvyšovalo povedomie a zaradilo problematiku detí a ozbrojených konfliktov do centra pozornosti činnosti na vybudovanie a udržanie mieru;

66.   zdôrazňuje, že vojačky sú obzvlášť príčinou obáv, pretože sú obeťami sexuálneho vykorisťovania a po demobilizácii tiež príliš často obeťami vylúčenia zo spoločnosti, v ktorej žijú, a žiada opatrenia, ktoré budú osobitne riešiť ich problémy a pomôžu im adaptovať sa po demobilizácii a vrátiť sa do civilného života;

67.   vyzýva všetky členské štáty na ratifikáciu opčných protokolov Dohovoru OSN o právach dieťaťa;

68.   poznamenáva, že veľa krajín vrátane niektorých členských štátov EÚ školí deti na účely ozbrojených konfliktov; vyzýva všetky krajiny, aby prijali kroky na zabezpečenie toho, aby sa osoby mladšie ako 18 rokov neškolili na účely ozbrojených konfliktov;

69.   víta vykonávaciu stratégiu prijatú rakúskym predsedníctvom v apríli 2006, ktorá uvádza konkrétne odporúčania krokov, a víta jej návrhy, aby bola problematika ľudských práv systematicky braná do úvahy v raných štádiách plánovania operácií Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP); chváli úsilie fínskeho predsedníctva smerom k realizácii vykonávacej stratégie; ľutuje, že politické nástroje dostupné EÚ (ako sú demarše a politické dialógy) sa od prijatia usmernení v roku 2003 nevyužívali v plnej miere;

70.   zdôrazňuje, že popri vykonávacej stratégii je dôležité nepretržite sa sústrediť najmä na usmernenia, vzhľadom na to, že usmernenia sú komplexnejšie; ľutuje, že fínske predsedníctvo sa podujalo len na veľmi málo demaršov a iných krokov súvisiacich s deťmi a ozbrojenými konfliktami; žiada EÚ, aby pri monitorovaní problematiky detí a ozbrojených konfliktov a pri podávaní príslušných správ dodržiavala vysoké štandardy, pokiaľ ide o ich kvalitu a podrobnosť; naliehavo vyzýva Komisiu a Vysokého predstaviteľa pre SZBO, aby zabezpečili úplnú informovanosť budúcich predsedníctiev o vykonávacej stratégii;

71.   žiada Komisiu a Radu, aby vypracovali zoznam otázok pre vedúcich misií, o ktoré sa môžu opierať, aby im pomohli pri pravidelnom informovaní; žiada Komisiu a Radu, aby vypracovali zoznam kritérií, na základe ktorých sa určí, či krajina je alebo nie je "prioritou" a žiada Komisiu a Radu, aby sa viac obracali na všetkých zainteresovaných a zaujímali sa o ich názory; nalieha na Komisiu a Radu, aby, tak ako sa to navrhuje v odporúčaniach vykonávacej stratégie, vypracovali dokument, ktorý bude obsahovať návrhy, ako vykonať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1612 (2005);

72.   vyzýva Komisiu, aby dôslednejšie sledovala ciele usmernení prostredníctvom zdôrazňovania ústrednej úlohy otázky detí v ozbrojených konfliktoch vo všetkých oblastiach vrátane rozvojovej spolupráce;

73.   víta výzvu na predkladanie návrhov, ktorú vydala Komisia začiatkom roka 2006 s cieľom vybrať projekty financovania boja proti obchodovaniu so ženami a deťmi a podporiť ochranu práv zraniteľných skupín v ozbrojených konfliktoch, najmä práv detí;

74.   ďalej víta koncepciu podpory EÚ pre odzbrojovanie, demobilizáciu, reintegráciu a rehabilitáciu prijatú v decembri 2006, ktorá dôrazne a systematicky odkazuje na otázku detských práv, a víta aj to, že Európske spoločenstvo prostredníctvom generálneho riaditeľstva Komisie pre humanitárnu pomoc (ECHO podporuje proces revízie "zásad z Kapského mesta" o odzbrojení, demobilizácii a reintegrácii detí, na čele ktorého stojí UNICEF;

Obhajcovia ľudských práv

75.   zdôrazňuje, že plné vykonávanie usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv z roku 2004 musí dostať vysokú prioritu a že po odporúčaniach Rady prijatých v júni 2006 po prvom preskúmaní vykonávania usmernení uskutočnenej rakúskym predsedníctvom musia nasledovať konkrétne opatrenia; nabáda Radu, aby uľahčila vykonávanie adekvátnych krokov nadväzujúcich na demarše a vyhodnocovanie dopadu opatrení podniknutých jednotlivcami tým, že vytvorí ústrednú databázu demaršov EÚ;

76.   zdôrazňuje, že EÚ musí zvýšiť úroveň povedomia o existencii, účele, obsahu a praktickom uplatňovaní usmernení u všetkých činiteľov EÚ v Bruseli, hlavných mestách a na úrovni misií; uznáva, že cieľom zvyšovania povedomia vo vnútri EÚ by malo byť lepšie pochopenie práce obhajcov ľudských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zorganizovali školenia pre regionálne oddelenia ako aj pre zamestnancov delegácií, veľvyslanectiev a konzulátov o uplatňovaní týchto usmernení, pričom obhajcovia ľudských práv by sa ich mali v počiatočných štádiách zúčastňovať, a tiež, aby zorganizovali výmeny skúseností o osvedčených postupoch ohľadom poskytovania finančnej a nefinančnej podpory obhajcom ľudských práv; domnieva sa, že myšlienka vydávania víz obhajcom ľudských práv, ktorí sa nachádzajú vo vážnom nebezpečenstve, s ktorou prišla Rada, by mala byť dôležitou prioritou;

77.   zdôrazňuje dôležitosť toho, aby bola príručka vykonávania usmernení dostupná obhajcom ľudských práv v teréne; nabáda pracovnú skupinu Rady pre ľudské práva, aby šírila preklady usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv do jazykov EÚ, ktoré fungujú ako spoločný jazyk v tretích krajinách a do kľúčových neeurópskych jazykov v regionálnych kanceláriách a veľvyslanectvách či delegáciách; zdôrazňuje, že misie EÚ sa musia aktívnejšie snažiť oslovovať miestnych obhajcov ľudských práv;

78.   vyzýva Radu a Komisiu, aby systematicky vyzdvihovala situáciu obhajcov ľudských práv vo všetkých politických dialógoch vrátane dvojstranných dialógov s členskými štátmi EÚ; vyzýva Radu, aby systematicky informovala Európsky parlament o vykonávaní usmernení v praxi a aby ho plne angažovala do procesu ich vyhodnocovania; víta skutočnosť, že jednou z priorít ENDĽP je ochrana obhajcov ľudských práv, ku ktorej patrí aj zavedenie naliehavých ochranných opatrení EÚ; víta tiež iniciatívu celosvetovej kampane EÚ na podporu žien obhajkýň ľudských práv; berie na vedomie správy a odporúčania osobitnej splnomocnenkyne OSN pre obhajcov ľudských práv, pani Hina Jilani;

Usmernenia o dialógoch a priznaných konzultáciách s tretími krajinami o ľudských právach

79.   zdôrazňuje, že globálna stratégia Európskej únie na podporu ľudských práv a demokracie sa nemôže zakladať výlučne na dvojstranných a viacstranných vzťahoch medzi štátmi, ale musí v čo najväčšej miere angažovať a obsiahnuť mimovládnych aktérov vrátane poslancov, akademikov, intelektuálov, novinárov, ochrancov demokratických hodnôt, aktivistov, hlavných predstaviteľov MVO a tvorcov verejnej mienky;

80.   víta skutočnosť, že Rada vypracovala dokument obsahujúci prehľad dialógov a konzultácií týkajúcich sa ľudských práv; žiada Radu, aby vzala do úvahy iniciatívnu správu Európskeho parlamentu o vyhodnotení dialógov a konzultácií o ľudských právach s tretími krajinami; v tomto kontexte ľutuje, že vyhodnotenie Rady bolo klasifikované ako dôverné a žiada Radu, aby kladne odpovedala na výzvu vytvoriť spoločne s Európskym parlamentom systém, v rámci ktorého vybraní poslanci Európskeho parlamentu budú môcť byť informovaní o dôverných aktivitách; znova navrhuje, že takýto systém by mohol byť navrhnutý podľa vzoru systému informovania vybraných poslancov o dôverných materiáloch týkajúcich sa bezpečnosti a obrany; zastáva názor, že vo všeobecnosti by sa mal dialóg o ľudských právach plánovať a viesť transparentne a zároveň sa budú hľadať vhodné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa;

81.   zdôrazňuje potrebu zásadného posilnenia a zlepšenia dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou so zmiešanými pocitmi a zdôrazňuje potrebu značne tento dialóg posilniť a zlepšiť; víta skutočnosť, že Čína sa rozhodla, že odteraz bude všetky prípady trestu smrti posudzovať najvyšší súd; zostáva však znepokojený tým, že Čína ešte stále vykonáva väčšinu popráv v rámci celého sveta; upozorňuje však, že otázka ľudských práv v Číne ešte stále vzbudzuje znepokojenie; vyzýva Radu, aby na verejných zasadnutiach po diskusiách poskytla Európskemu parlamentu podrobnejšie informácie; vyzdvihuje význam opätovného spomenutia bodov, ktoré sa riešili v predchádzajúcich dialógoch; podporuje Komisiu a Radu pri ich súčasných úvahách o tom, ako zlepšiť tieto dialógy; tvrdí, že napriek významným hospodárskym reformám naďalej pretrvávajú obavy v otázkach politických a ľudských práv v takých oblastiach, ako sú politické väzenie, nútená práca, sloboda prejavu a vierovyznania, práva náboženských a etnických menšín, tábory typu Laogai, obvinenia z údajného neoprávneného získavania orgánov; tvrdí, že týmto obavám by sa pri prípravách na olympijské hry v Pekingu malo dostávať viac pozornosti; nalieha na EÚ, aby podmienila svoje obchodné vzťahy s Čínou reformou problematiky ľudských práv a v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby pred uzavretím akejkoľvek novej rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci komplexne vyhodnotila situáciu v oblasti ľudských práv; vyzýva Radu a Komisiu, aby vzniesli otázku týkajúcu sa Tibetu a aby aktívne podporili posilnenie dialógu medzi čínskou vládou a vyslancami dalajlámu;

82.   má vážne obavy z toho, že dialóg o ľudských právach s Iránom je od roku 2004 prerušený kvôli nedostatku spolupráce zo strany Iránu; ľutuje, že, podľa Rady, nebol dosiahnutý žiaden pokrok; nalieha na Irán, aby sa opäť zapojil do dialógu a aby čerpajúc z prínosu z EÚ stanovil kritériá zamerané na skutočné zlepšenia v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala všetky činnosti, ktoré sa majú podniknúť v rámci ENDĽP s cieľom zintenzívniť kontakty a spoluprácu s iránskou občianskou spoločnosťou a aby aj naďalej podporovala demokraciu a dodržiavanie ľudských práv; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so zhoršením situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv v Iráne a upozorňuje zvlášť na zosilnenie útlaku obhajcov ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Irán pokračuje v uplatňovaní trestu smrti spôsobom, ktorým sa porušujú medzinárodné dohovory a odsudzuje najmä popravy mladistvých páchateľov; vyzýva Radu, aby pri každom styku s iránskou vládou dala najavo svoje znepokojenie zo súčasného stavu v oblasti ľudských práv v krajine a aby svoje úsilie namierila na ochranu obhajcov ľudských práv a najmä z radov žien, a v neposlednom rade, aby prinútila Irán okamžite prijať moratórium na popravy ako prvý krok k ich zrušeniu;

83.   berie na vedomie pokračovanie konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom; podporuje Radu v jej úsilí rozvinúť tieto konzultácie do otvoreného a úprimného dialógu medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach a vyzýva Európsky parlament, ako aj európske a ruské MVO, aby sa zapojili do takéhoto procesu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ sa len čiastočne podarilo priniesť politickú zmenu, pretože predkladala zložité témy ako situácia v Čečensku, beztrestnosť a nezávislosť súdnictva, zaobchádzanie s obhajcami ľudských práv, nezávislosť médií a sloboda prejavu, rešpektovanie zásad právneho štátu a ochrana ľudských práv v ozbrojených silách, ako aj iné témy; odsudzuje ruskú právnu úpravu obmedzujúcu aktivity MVO; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohí novinári a obhajcovia ľudských práv čelia neustálym hrozbám a je zdesený vraždou Anny Politkowskej; očakáva, že Rusko v budúcnosti prijme lepšie opatrenia na ochranu slobody prejavu a bezpečnosti žurnalistov a obhajcov ľudských práv; v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že spolupráca s mechanizmami OSN na ochranu ľudských práv a ratifikácia všetkých príslušných dohovorov Rady Európy o ľudských právach by mali byť prioritou číslo jeden; je znepokojený obvineniami, že ruská vláda stojí za otrávením Alexandra Litvinenka, ktorý zomrel v novembri 2006 v Londýne; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa voči Michailovi Chodorkovskému, bývalému majiteľovi spoločnosti Yukos zadržanému v roku 2003, vznášajú nové obvinenia, a je tiež znepokojený tým, ako s ním vo väzbe údajne zaobchádzajú; nalieha na Komisiu a Radu, aby tieto prípady prerokovali s ruskými orgánmi na najvyššej úrovni a v novej dohode o partnerstve a spolupráci s Ruskom; nalieha na Komisiu, aby v rámci novej dohody o partnerstve a spolupráci s Ruskom okrem ustanovení o ľudských právach stanovila aj jasnejšie povinnosti a účinnejšie mechanizmy sledovania s cieľom dosiahnuť skutočné zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v tejto krajine;

84.   víta doterajšie úsilie, ktoré vynaložila Rada, Komisia a Európsky parlament v boji proti porušovaniu ľudských práv v Bielorusku; zdôrazňuje potrebu pokračovať v tejto politike s osobitným dôrazom na porušovanie slobody prejavu, práv na pokojné zhromažďovanie a združovanie, ako aj na porušovanie práv národnostných menšín; poukazuje na nevyhnutnosť podporiť politickú opozíciu, ktorá je terčom útlaku;

85.   nalieha na Komisiu a Radu, aby vytvorili podvýbory pre ľudské práva so všetkými susednými krajinami s cieľom podporovať dodržiavanie ľudských práv a demokracie, ako je tomu v prípade Maroka a Jordánska a ako sa to v súčasnosti plánuje pre Egypt, Tunisko a Libanon; znovu opakuje svoju výzvu, aby sa Európsky parlament zúčastnil na príprave týchto stretnutí a na včasné informovanie o ich výsledkoch;

86.   uznáva pokusy o začatie dialógu o ľudských právach s Uzbekistanom, ale berie na vedomie, že to nebolo možné pre neschopnosť Uzbekistanu k takémuto dialógu konštruktívne pristúpiť; zároveň zastáva názor, že začatie dialógu o ľudských právach s Uzbekistanom by nemalo viesť k zrušeniu sankcií uvalených na túto krajinu, ak sa nezaznamená pokrok v oblasti ľudských práv a demokracie; a preto vyzýva Radu, aby pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia komplexne vyhodnotila situáciu týkajúcu sa dodržiavania ľudských práv;

87.   vyjadruje presvedčenie, že pokrok dosiahnutý v rámci šesťstranných rozhovorov prispeje k zlepšeniu politickej klímy, v rámci ktorej sa možno znovu obnoví dialóg s Kórejskou ľudovodemokratickou republikou o ľudských právach; vyzýva Komisiu a Radu, aby rázne sledovali tento cieľ počas nadväzovania kontaktov a rokovaní s KĽDR;

88.   berie na vedomie rokovania Komisie a Rady týkajúce sa pristúpenia Turecka a problémov, ktoré sa vynorili; je znepokojený obmedzeným pokrokom, ktorý sa doteraz dosiahol a potrebou viac sa zamerať na otázky ľudských práv v Turecku predovšetkým čo sa týka slobody vierovyznania pre všetky náboženské spoločenstvá a ich úplných vlastníckych práv, ochrany menšín, slobody prejavu a obáv pri dodržiavaní ľudských práv v súvislosti s obyvateľmi kurdského pôvodu na juhovýchode krajiny; odsudzuje tragickú vraždu novinára Hranta Dinka v januári 2007, ktorá je príkladom rastúceho nacionalistického cítenia v určitých častiach tureckej spoločnosti; bol povzbudený silným odsúdením vraždy v krajine, ako aj pohotovým zatknutím páchateľov; vyzýva tureckú vládu, aby zmenila článok 301 tureckého trestného zákonníka, ktorý jasne obmedzuje slobodu prejavu v médiách;

89.   žiada Radu a Komisiu, aby najmä v pokonfliktných situáciách vrátane situácií, v ktorých sa znásilňovanie žien a dievčat používalo ako vojenská zbraň a v ktorých je ešte stále rozšírené násilie páchané na ženách, považovali snahu partnerských krajín riešiť porušovanie ľudských práv v minulosti ako dôkaz aktuálneho odhodlania riešiť otázky ľudských práv;

90.   zdôrazňuje, že počas dialógov a konzultácií by mali inštitúcie EÚ predkladať všetky otázky v súvislosti s porušovaním ľudských práv a základných slobôd, ako aj v prípadoch diskriminácie, zdôrazňuje význam takýchto dialógov a konzultácií najmä ak je toto porušovanie rozšírené a/alebo systematické a uznáva, že medzinárodný tlak môže zabrániť ďalšiemu porušovaniu;

91.   vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že účasť Európskeho parlamentu na dialógu a konzultáciách o ľudských právach nie je vždy taká komplexná, ako by mala byť a vyzýva Radu a Komisiu, aby dialóg otvorili väčšej účasti poslancov Európskeho parlamentu;

Všeobecná kontrola aktivít Rady a Komisie vrátane výsledkov dvoch predsedníctiev

92.   chváli spoluprácu medzi fínskym a rakúskym predsedníctvom zameranú na zabezpečenie konzistentnosti v prístupe k otázkam ľudských práv a demokracie; očakáva, že nemecké, portugalské a slovinské predsedníctva budú v tomto procese spolupráce pokračovať;

93.   podporuje Radu a Komisiu v ich pevnom postoji voči pretrvávajúcemu porušovaniu ľudských práv a demokracie v Mjanmarsku a odhodlanie EÚ dosiahnuť splnenie prioritných cieľov, a to vybudovanie právnej, demokraticky zvolenej občianskej vlády, ktorá dodržiava ľudské práva a obnovuje normálne vzťahy s medzinárodným spoločenstvom; naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby posilnili účinnosť spoločnej pozície EÚ prijatím účinnejších a cielených sankcií vo svetle skutočnosti, že situácia v Mjanmarsku sa aj naďalej zhoršuje; vyzýva Radu a Komisiu, aby sa – v rámci spoločnej pozície k Mjanmarsku – proaktívnejšie angažovali smerom ku Združeniu krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a krajinách susediacich s Mjanmarskom s cieľom primäť ich k tomu, aby zodpovedne využili svoj vplyv a priniesli tak pozitívne zmeny; vyzýva UNHRC, aby sa aktívne zapojila napríklad formou zvláštneho zasadnutia týkajúceho sa tejto záležitosti; povzbudzuje Radu a Komisiu, aby naliehali na Čínu, Indiu a iné krajiny, ktoré naďalej dodávajú výzbroj a inú pomoc vojenskej junte, nech upustia od tohto konania a pripoja sa k medzinárodnému spoločenstvu v jeho úsilí nastoliť zmenu k lepšiemu v Mjanmarsku; berie na vedomie doterajšie úsilie na úrovni Bezpečnostnej rady OSN, čo sa týka rozpoznania pokračujúcej humanitárnej krízy; nalieha na Radu a Komisiu, aby sa pokúsili nájsť konsenzus s Čínou, Ruskom a Južnou Afrikou a prijať záväznú rezolúciu, ktorá zahrnie požiadavku zmysluplného trojstranného dialógu medzi Štátnou radou pre mier a rozvoj (SPDC), Národnou ligou pre demokraciu (NLD) a etnickými menšinami, ako aj požiadavku prepustenia všetkých politických väzňov na slobodu, medzi ktorými je aj Aung San Suu Kyi;

94.   vyjadruje svoje sklamanie z nedostatku akýchkoľvek pozitívnych výsledkov v snahe o prepustenie alebo zabezpečenie spravodlivého súdneho procesu pre päť bulharských zdravotných sestier a palestínskeho lekára, ktorí boli zadržaní a odsúdení na trest smrti líbyjskym režimom za úmyselné nakazenie detí vírusom HIV na základe priznaní vynútených mučením; berie na vedomie, že napriek trvalej snahe Komisie vyriešiť túto otázku politickým dialógom a zabezpečením liečenia nakazených detí je líbyjský režim vo vzťahu k tomuto prípadu stále rovnako vzdorovitý a naďalej vydáva v médiách provokatívne vyhlásenia; v tomto svetle naliehavo žiada Komisiu, aby zrevidovala svoje politické nástroje voči Líbyi s cieľom nájsť efektívnejší spôsob, ako túto záležitosť rýchlo vyriešiť a ukončiť osem rokov agónie a do očí bijúceho porušovania ľudských práv;

95.   vyjadruje ľútosť nad tým, že Rada a Komisia neboli schopné preukázať rozhodné konanie, ktorým by presvedčili etiópsku vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila všetkých zvolených poslancov a ďalších politických väzňov a splnila svoje záväzky v súvislosti s ľudskými právami, demokratickými princípmi a zásadami právneho štátu; pripomína niekoľko uznesení Európskeho parlamentu o Etiópii prijatých od etiópskych volieb v roku 2005, ktorých pozorovateľom bola Európska únia, a predovšetkým najnovšie z nich, ktoré Európsky parlament prijal 16. novembra 2006(17);

96.   vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili senegalskú vládu a pomohli jej v príprave rýchleho a spravodlivého procesu Hissèneho Habrého, aby sa vyriešilo obvinenie z hromadného porušovania ľudských práv;

97.   uznáva významné dôsledky pokračujúcej vojny v Iraku na ľudské práva a zložitú povahu súčasnej krehkej politickej situácie; upozorňuje na správy a uznesenia, ktoré Európsky parlament prijal o Iraku, a odporúčania, ktoré obsahujú; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby neustále vyhodnocovali, ako by EÚ mohla zohrať produktívnejšiu úlohu pri nastoľovaní stability v Iraku; s absolútnym zdesením zaznamenáva dočasné prerušenie humanitárnej pomoci ECHO Iraku aj napriek katastrofálnej situácii, v ktorej sa nachádzajú trpiaci Iračania a irackí utečenci, víta však, že poskytovanie tejto pomoci bolo obnovené vo februári 2007;

98.   chváli Komisiu, že zviditeľnila problém obchodovania s ľuďmi v EÚ a naliehavo vyzýva, aby sa prijali opatrenia potrebné na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi; naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej brala na zodpovednosť krajiny, ktoré nedodržiavajú dohodnuté dohovory a smernice týkajúce sa obchodovaniu s ľuďmi, najmä smernicu Rady č. 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi(18); tiež zdôrazňuje, že v boji proti obchodovaniu s ľuďmi by sa mal zaviesť prístup rešpektujúci ľudské práva pokiaľ ide o obete obchodovania; chváli rakúske predsedníctvo predovšetkým za to, že zorganizovalo niekoľko iniciatív proti obchodovaniu s ľuďmi, vrátane konferencie expertov EÚ o plnení Plánu EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá sa konala v júni 2006, a berie na vedomie závery a odporúčania vyplývajúce s tohto dvojdňového podujatia;

99.   ľutuje, že fínske predsedníctvo nezorganizovalo štvrtú schôdzu Európskej siete kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, ktorá je neoceniteľným prostriedkom na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi EÚ pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní medzinárodných zločinov na národnej úrovni; upozorňuje na záväzok usporiadať jednu schôdzu počas funkčného obdobia každého predsedníctva, ktorý obsahujú závery Rady o európskej sieti, a vyzýva na účinné vykonávanie záverov predchádzajúcich schôdzí o európskej sieti; žiada každé predsedníctvo, aby sa tento postup stal štandardným bodom jeho programu;

100.   víta oznámenie Komisie s názvom "K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa" (KOM(2006)0367); dúfa, že Komisia tým poskytne pevný základ pre účinnejšie a komplexnejšie politiky na ochranu základných práv dieťaťa; je však znepokojený narastajúcim nedostatočným dodržiavaním práv dieťaťa na medzinárodnej úrovni;

101.   vyjadruje ľútosť nad tým, že v Dárfúre pretrvávalo nekontrolované násilie a že nikto nevzal sudánsku vládu na zodpovednosť za opakované pochybenie v súvislosti s medzinárodnými požiadavkami a ochranou vlastných občanov pred násilím, a zároveň víta najnovšie obvinenia, ktoré vzniesol MTS; ľutuje, že EÚ neprijala jednostrannejšie kroky vo veci krízy v Dárfúre a že sa nepokúšala intenzívnejšie presvedčiť sudánsku vládu, aby akceptovala medzinárodné mierové sily; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť trvalý diplomatický tlak na sudánsku vládu, aby si uvedomila, že svoje slovné prísľuby musí potvrdiť komplexným a nepretržitým úsilím zameraným na zastavenie násilia v Dárfúre, a že medzinárodné spoločenstvo nebude akceptovať ďalšie nesplnenie záväzkov a zodpovednosti za ochranu vlastných občanov; naliehavo vyzýva Radu, aby schválila plán osobitných, cielených sankcií, ktoré sa podľa jasného harmonogramu uvalia na režim v Chartúme, podľa jasného časového plánu, v prípade nesplnenia požiadaviek medzinárodného spoločenstva; naliehavo žiada EÚ, aby prispela (a naliehala aj na ostatné krajiny, aby takisto prispeli) k medzinárodným mierovým silám a k presadeniu bezletovej zóny nad Dárfúrom a aby zabezpečila dostatočné materiálne zabezpečenie a pomoc Africkej únii na splnenie jej mandátu; žiada, aby sa EÚ angažovala v mierovej misii OSN v Čade so silným mandátom na ochranu civilistov; žiada členské štáty, Radu a Komisiu, aby prevzali zodpovednosť a pre ľudí v Dárfúre zabezpečili účinnú ochranu pred humanitárnou katastrofou;

102.   vyzýva na prijatie kódexu správania, ktorý má obsahovať štandardné správanie vojenského a civilného mierového a humanitárneho personálu počas misie v oblastiach ozbrojeného konfliktu a na použitie sankcií v prípade nedodržania očakávaného štandardného správania, najmä pokiaľ ide o akúkoľvek podobu rodového násilia;

103.   víta skutočnosť, že päť členských štátov vymenovalo osobitných veľvyslancov pre ľudské práva, ktorí majú vykonávať podporné činnosti, konkrétne v oblasti ľudských práv, voči tretím krajinám, a berie na vedomie pokračujúce práce v tejto oblasti; žiada iné členské štáty, aby zvážili rovnaký krok;

104.   žiada Komisiu a Radu o prehľad krajín, ktoré nevydali trvalé pozvania pre všetky osobitné mechanizmy, všetkým osobitným spravodajcom a všetkým osobitným splnomocnencom OSN;

105.   víta využívanie nového nástroja EÚ, ktorým je zoznam tzv. dôležitých väzňov/zadržiavaných osôb, voči niekoľkým jednotlivým krajinám; opakuje svoju žiadosť, aby Rada vytvorila zoznam dôležitých väzňov/zadržiavaných osôb voči každej tretej krajine, kde existujú obavy týkajúce sa dodržiavanie ľudských práv, a aby príslušný zoznam nastolila na každej schôdzi politického dialógu; žiada Komisiu, aby Európsky parlament informovala o všetkých takýchto existujúcich zoznamoch;

106.   víta skutočnosť, že Komisia a Rada v súčasnosti vytvárajú a pravidelne aktualizujú zoznamy tzv. cieľových krajín vo vzťahu ku konkrétnym otázkam, najmä zoznamy "krajín, ktoré sa držia trestu smrti", cieľových krajín čo sa týka mučenia a krajín, kde je situácia obhajcov ľudských práv mimoriadne zlá;

107.   je prekvapený, že sekretariát Rady doteraz nesplnil rozhodnutia Rady pre všeobecné záležitosti z 12. decembra 2005, ktorá prijala pravidlo, že aktualizované informačné letáky Rady o ľudských právach majú byť k dispozícii všetkým inštitúciám EÚ(19); očakáva, že aktuálnu verziu týchto informačných letákov dostane čo najskôr;

108.   víta skutočnosť, že Rada uznala prínos nedávno schváleného Medzinárodného dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, na základe ktorého bude EÚ môcť ešte účinnejšie zamerať svoju pozornosť smerom von – za svoje hranice – pri podpore a ochrane práv ľudí so zdravotným postihnutím a v súvislosti s týmto novým dohovorom požaduje, aby EÚ efektívnejšie monitorovala situáciu v oblasti ľudských práv, v akej sa nachádzajú osoby so zdravotným postihnutím v tretích krajinách, so zámerom podať správu o zásadných zisteniach do roku 2009 – 2010;

109.   trvá na tom, že všetky rozhovory s tretími krajinami, nástroje, dokumenty a správy v oblasti ľudských práv a demokracie vrátane výročných správ sa musia výslovne venovať otázkam diskriminácie vrátane otázok etnických menšín, náboženských slobôd a diskriminačných praktík voči menšinovým náboženstvám, a výslovne ochrane a podpore práv etnických menšín, ľudských práv žien, práv detí, práv domorodého obyvateľstva, postihnutých osôb vrátane osôb s mentálnym postihnutím, ako aj ľudí všetkých sexuálnych orientácií, pričom tam, kde je to vhodné, sa musia plne zapojiť ich organizácie, a to v rámci EÚ ako aj v tretích krajinách;

110.   zastáva názor, že aktívna politika presadzovania ľudských práv sa nemôže obmedzovať na prípady vzbudzujúce najväčší záujem verejnosti; poukazuje na to, že k závažnému porušovaniu ľudských práv dochádza na okraji verejného záujmu, v uzavretých inštitúciách pre deti, starých ľudí a chorých a vo väzeniach; poukazuje na to, že EÚ musí zaviesť expertnú kontrolu činností týchto inštitúcií;

111.   žiada Radu, aby prehodnotila postup vytvárania zoznamu teroristických skupín a aby tiež zvážila jasnú metódu odstraňovania skupín z tohto zoznamu, ak si zaslúžia byť z neho odstránené (zohľadňujúc ich postoj, históriu a prax);

112.   domnieva sa, že jasná, účinná a harmonizovaná spoločná politika kontroly vývozu zbraní, zakotvená v právne záväznom kódexe správania, môže zohrávať rozhodujúcu úlohu v boji proti terorizmu, prevencii konfliktov, regionálnej stabilite a presadzovaní ľudských práv a vyzýva Predsedníctvo EÚ, Radu, Komisiu a členské štáty, aby aj naďalej podporovali Zmluvu o medzinárodnom obchode so zbraňami;

113.   odsudzuje porušenie povinnosti Rady a predsedníctiev EÚ informovať Európsky parlament o hlavných líniách a základných voľbách SZBP vo vzťahu k práci Dočasného výboru Európskeho parlamentu vo veci údajného využívania európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, ako vyjadril v uznesení zo 14. februára 2007;

114.   zdôrazňuje, že v tejto etape, keď EÚ nemôže ponúknuť Bielorusku plnú účasť na politike susedstva, by EÚ napriek tomu mala vynaložiť všetko úsilie na to, aby našla vhodné spôsoby, ako zabrániť ďalšiemu nedemokratickému vývoju a porušovaniu ľudských práv v tejto krajine, ktorá je priamym susedom EÚ; preto vyzýva Radu a Komisiu, aby starostlivejšie sledovali situáciu v Bielorusku a zvýšili svoju podporu činnostiam občianskej spoločnosti, MVO a politickej opozícii;

Programy vonkajšej pomoci Komisie
Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP)

115.   víta skutočnosť, že Komisia a Rada súhlasili s Európskym parlamentom, na jeho nedávny nátlak, že na podporu demokracie a ľudských práv po celom svete je potrebný osobitný nástroj financovania (ENDĽP);

116.   víta konzultácie Komisie s MVO a občianskou spoločnosťou vo vzťahu k vykonávaniu nového ENDĽP; žiada úplnú transparentnosť spôsobov používania financií a výberu a hodnotenia projektov v rámci tohto nástroja;

117.   víta, že v rámci ENDĽP bolo prijaté nové opatrenie (medzi opatreniami ad hoc, ktoré boli na základe uvedeného nástroja nedávno zavedené), ktoré umožňuje bezodkladné kroky na ochranu obhajcov ľudských práv bez toho, aby bola potrebná verejná súťaž; vyzýva Komisiu, aby toto nové opatrenie uskutočnila rýchlo a účinne;

118.   berie na vedomie, že prostriedky z ENDĽP použité na misie volebných pozorovateľov EÚ v roku 2006 dosiahli 23 % celkových použitých prostriedkov ENDĽP (35 176 103 EUR) a že tieto misie sa realizovali v 13 krajinách a územiach vrátane Acehu, Fidži a Demokratickej republiky Kongo;

119.   berie na vedomie, že veľká časť (49 %) celkových finančných prostriedkov z ENDĽP pridelených v roku 2006 sa použila na veľké tematické projekty a len malá časť (24 %) na mikroprojekty realizované delegáciami EK; očakáva, že nový finančný nástroj umožní Komisii financovať tie MVO, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri podporovaní ľudských práv a demokracie vo svojich krajinách, ale ktoré verejné orgány v týchto krajinách právne neuznávajú;

120.   naďalej tvrdí, že sa musí znížiť administratívna záťaž kladená na organizácie občianskej spoločnosti ako prijímateľov prostriedkov a zvýšiť flexibilita vyplácania prostriedkov, a to tým, že sa umožní tzv. regranting, malé granty pre organizácie občianskej spoločnosti a financovanie neregistrovaných MVO;

121.   odporúča, aby Komisia vypracovala jasné usmernenia, aby mohli potenciálni prijímatelia pochopiť ciele a kvalifikačné kritériá;

Programy pomoci všeobecne

122.   víta skutočnosť, že Komisia začala presadzovať otázky spojené s dodržiavaním ľudských práv, demokratických princípov, zásad právneho štátu a dobrej správy do programovacích schôdzí a dokumentov pri príprave právneho základu pre nástroje, stratégie voči krajinám, národné orientačné programy, sektorové programy, individuálne projekty a hodnotenia; víta skutočnosť, že úradníci pripravujúci projekty alebo programy dostali usmernenia o tom, ako takéto otázky presadzovať;

123.   víta skutočnosť, že Komisia (GR EuropAid) práve uskutočňuje štúdiu o tom, ako do svojich vlastných aktivít presadiť niekoľko oblastí verejnej správy ako sú demokratizácia, podpora a ochrana ľudských práv, posilnenie zásad právneho štátu a výkonu spravodlivosti, posilnenie občianskej spoločnosti, reforma verejnej správy vrátane boja proti korupcii, decentralizácie a miestnej správy; podporuje prácu Komisie pri rozvinutí tejto štúdie do praktického nástroja, ktorý sa bude používať na presadenie otázok verejnej správy do rozvojovej spolupráce ES ako pomôcka programových manažérov v delegáciách a na úrovni ústredia a konzultantov zapojených do prípravy alebo realizácie programov ES; očakáva, že dostane túto štúdiu po jej dokončení;

124.   víta skutočnosť, že Komisia práve pripravuje profily verejnej správy všetkých krajín AKT v súvislosti s 10. programom Európskeho rozvojového fondu; žiada však väčšiu transparentnosť procesu prípravy právnych profilov, ktorý má zahŕňať skutočné a efektívne konzultácie so všetkými zúčastnenými subjektmi vrátane partnerov a organizácií občianskej spoločnosti krajín AKT; vyzýva Komisiu, aby do oddielu sociálnej správy zaradila výsledky vlády pri zabezpečovaní základných sociálnych služieb všetkým obyvateľom štátu;

125.   víta skutočnosť, že nástroj pre hospodársku spoluprácu a rozvojovú spoluprácu (ECDCI) sa rozdelil na dva tak, že rozvojové krajiny sú teraz oddelené od krajín industrializovaných(20); je však naďalej znepokojený, že teraz žiaden nástroj nepokrýva prevenciu konfliktov;

Plnenie doložiek o ľudských právach a demokracii vo vonkajších dohodách

126.   pripomína svoje vyššie uvedené uznesenie zo 14. februára 2006 o budúcej politike EÚ v oblasti uplatňovania doložiek o ľudských právach vo všetkých dohodách EÚ; v prvej reakcii berie na vedomie, že Komisia načrtla niekoľko opatrení na zlepšenie uplatňovania tejto doložky, ktoré postupne rozširujú záväzky v oblasti ľudských práv na viac tretích krajín; víta skutočnosť, že vedúci delegácií Komisie v tretích krajinách majú ako súčasť svojho mandátu povinnosť konkrétnejšie zdôrazňovať význam ľudských práv; je však znepokojený nedávnym návrhom Komisie v kontexte rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou vyňať Indiu z pravidla, podľa ktorého musia všetky dohody EÚ zahŕňať doložku o ľudských právach a demokracii; domnieva sa, že takéto opatrenie by bolo krokom späť a mohlo by stanoviť nepríjemný precedens pre budúce rokovania týkajúce sa obchodných dohôd; žiada preto, aby Komisia a Rada zaujali jasné stanovisko k podrobným návrhom, ktoré obsahuje vyššie uvedené uznesenie zo 14. februára 2006; zdôrazňuje najmä potrebu zaviesť mechanizmus sledovania, pravidelné hodnotenie dodržiavania záväzkov v oblasti ľudských práv a progresívny systém sankcií za neplnenie, aby sa zaistila riadna realizácia doložky o ľudských právach a demokracii obsiahnutej v dohodách, ktoré EÚ uzavrela s tretími krajinami;

127.   berie na vedomie, že Komisia plánuje navrhnúť nové opatrenia na zlepšenie vykonávania doložky o demokracii, napríklad progresívne rozširovanie výborov pre ľudské práva tak, aby zahŕňali veľký počet tretích krajín, alebo výzvu na vedenie delegácií EÚ na celom svete v rámci väčšieho dôrazu na ľudské práva; zdôrazňuje však, že je nevyhnutné, aby Komisia predložila strategický politický plán spolu s konkrétnou legislatívnou iniciatívou na komplexnú reformu doložky o demokracii, ako naznačil Parlament, pretože ide o strategický problém všeobecného prístupu Európskej únie k otázke ľudských práv;

128.   osobitne upozorňuje Radu a Komisiu na potrebu systematicky zahrnúť doložku o ľudských právach do všetkých odvetvových dohôd novej generácie, napríklad do obchodných dohôd, aby sa ďalej podporilo presadzovanie, ochrana a uplatňovanie ľudských práv v rámci cieľov uvedených dohôd;

Presadzovanie ľudských práv

129.   naďalej podporuje Radu v jej snahe presadzovať ľudské práva v celej činnosti EÚ, a to najmä zameraním sa na pravidelnú revíziu a implementáciou konkrétneho súboru usmernení EÚ v oblasti ľudských práv;

130.   poukazuje na to, že mnohé vnútorné politiky, najmä tie, ktoré sa týkajú azylových, imigračných a protiteroristických opatrení, majú veľký dosah na dodržiavanie ľudských práv v tretích krajinách; domnieva sa, že treba vynaložiť veľké úsilie na to, aby príslušné vnútorné politiky spĺňali právne predpisy pre ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo; vyjadruje hlboké znepokojenie nad vysokým počtom úmrtí utečencov, ktorí sa snažia vstúpiť na územie členských štátov; požaduje viac legálnych možností na žiadanie o azyl a vyzýva členské štáty, aby brali do úvahy porušovanie ľudských práv a aby zvážili právo osôb pochádzajúcich z tretích krajín na udelenie azylu v členskom štáte; upozorňuje, že podľa judikatúry stanovenej Európskym súdom pre ľudské práva nesmú európske štáty za žiadnych okolností vydávať osoby do štátov, kde im hrozí mučenie alebo kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie;

131.   víta pokračujúcu prácu Rady a Komisie na posilnenie súladu politiky EÚ v oblasti ľudských práv a iných zahraničných politík EÚ; považuje za dôležité pre realizáciu dôveryhodnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv, aby sa tento súlad posilnil; schvaľuje ústrednú tému fóra EÚ o ľudských právach s názvom Uplatňovanie hľadiska ľudských práv a demokracie v politikách Európskej únie;

132.   vyzýva Komisiu, aby naďalej sledovala poskytovanie výhod GSP+ (systém všeobecných preferencií) krajinám, ktoré preukázali vážne nedostatky pri plnení ôsmich dohovorov MOP týkajúcich sa základných pracovných noriem, porušovania občianskych a politických práv alebo využívania práce väzňov; žiada Komisiu, aby vypracovala kritériá, kedy by sa výhody systému GSP mali odobrať z dôvodov týkajúcich sa nedodržiavania ľudských práv;

133.   bezpodmienečne odsudzuje všetky formy vykorisťovania detí, či už v podobe sexuálneho zneužívania vrátane detskej pornografie a sexuálnej turistiky zameranej na deti alebo povinné práce, spolu so všetkými formami obchodovania s ľuďmi; s rozhorčením konštatuje, že nedošlo k žiadnemu skutočnému obmedzeniu sexuálneho vykorisťovania detí, najmä v dôsledku používania Internetu; zastáva názor, že takto dochádza k páchaniu závažnej trestnej činnosti, ktorá musí byť trestne stíhaná a trestaná;

134.   naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej podporovala spoločenskú zodpovednosť európskych a miestnych podnikov; žiada Radu, aby Európskemu parlamentu podala správu o akejkoľvek spätnej väzbe od osobitného splnomocnenca OSN pre podnikanie a ľudské práva pána Johna Ruggie, v ktorej by vyjasňoval normy podnikovej zodpovednosti pre nadnárodné korporácie a iné obchodné podniky vo vzťahu k ľudským právam;

135.   víta závery Rady pre všeobecné záležitosti z 13. novembra 2006 týkajúce sa rodovej rovnosti a presadzovania rodových otázok pri riešení kríz;

136.   uznáva, že imigračná politika sa stala prioritou vnútornej a vonkajšej politiky Únie a že sa Únia vo svojich dokumentoch pokúšala prepojiť imigráciu a rozvoj a zabezpečiť dodržiavanie základných práv imigrantov; trvá však na tom, že skutočná situácia popiera pravdivosť dokumentov; vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že sa uzatvárajú dohody o readmisii nelegálnych prisťahovalcov s tretími krajinami, ktoré nemajú právne a inštitucionálne mechanizmy potrebné na uskutočnenie readmisie štátnych príslušníkov a na ochranu ich práv; žiada Radu a Komisiu, aby ho informovali o pokroku, ktorý sa dosiahol v tejto oblasti od uverejnenia prvej výročnej monitorovacej a hodnotiacej správy v roku 2005 o spolupráci tretích krajín v boji s nelegálnym prisťahovalectvom; odporúča, aby v prípadoch, keď sa majú uzavrieť readmisné dohody, bol Parlament prítomný od samého začiatku; a trvá na tom, že každá migračná politika musí byť spoločnou politikou a musí byť predovšetkým skôr preventívna ako sankčná;

137.   zdôrazňuje význam vnútornej politiky EÚ podporujúcej dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a potrebu toho, aby členské štáty prijímali právne predpisy spôsobom, ktorý je okrem iného v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo Ženevských dohovorov, Dohovoru proti mučeniu, Dohovoru o genocíde a Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu; víta pokrok, ktorý sa dosiahol pri uplatňovaní univerzálnej jurisdikcie v niektorých členských štátoch; v snahe o väčší súlad vnútorných a vonkajších politík vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby boj proti beztrestnosti za závažné trestné činy začlenili do rozvoja spoločnej oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ;

138.   žiada Komisiu, Radu a členské štáty, aby do rámca diskusií o ľudských právach a základných slobodách s tretími krajinami systematicky zahŕňali tému prenasledovania alebo diskriminácie osôb na základe sexuálnej orientácie a aby prijali vhodné postupné opatrenia, keď dochádza k podobnému porušovaniu ľudských práv; žiada ich, aby sa na medzinárodnej úrovni všetkými nevyhnutnými prostriedkami zasadili o zastavenie prenasledovania z dôvodu sexuálnej orientácie, ako aj o nekriminalizovanie týchto tém, napríklad prijatím rezolúcie o týchto otázkach orgánmi OSN, a rozhoduje sa podporiť a oslavovať každý rok 17. máj ako Medzinárodný deň boja proti homofóbii;

Účinnosť zásahov Európskeho parlamentu v prípadoch týkajúcich sa ľudských práv

139.   víta významnú úlohu Parlamentu v oblasti ľudských práv a pri zabezpečovaní záväzkov na zlepšenie ľudských práv a demokracie po celom svete kontrolou činnosti iných inštitúcií a najmä prostredníctvom Ceny A. Sacharova;

140.   žiada Radu a Komisiu, aby vzali na vedomie štúdiu Európskeho medziuniverzitného centra pre ľudské práva a demokratizáciu nazvanú Viac než aktivizmus: Dosah uznesení a iných aktivít Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv mimo EÚ, ktorá bola dokončená v októbri 2006;

141.   víta aktivity Podvýboru pre ľudské práva vrátane pravidelných správ predsedníctva, Komisie a osobného zástupcu pre ľudské práva, výmen názorov najmä s osobitnými spravodajcami OSN a nezávislými expertmi, početných vypočutí, znaleckých posudkov a štúdií; domnieva sa, že dosah jeho práce by sa mohol zvýšiť systematickým pridružením k iným výborom ako sú výbory pre rozvoj, pre medzinárodný obchod, pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, pre práva žien a rodovú rovnosť a pre rozpočet;

142.   konštatuje, že Podvýbor pre ľudské práva sa naďalej venoval vyhodnocovaniu uplatňovania nástrojov EÚ v oblastiach ľudských práv a demokracie s osobitným zameraním na usmernenia EÚ vo veci mučenia a učinenie Komisie a Rady zodpovednými za činnosti v tejto oblasti, nadväzoval trvalý dialóg s medzinárodnými inštitúciami o otázkach ľudských práv, predstavoval platformu odborných skúseností a súčasne vkladal aspekty ľudských práv a demokracie do správ Výboru pre zahraničné veci, vypracúval z vlastnej iniciatívy správy o osobitných nástrojoch v oblasti ľudských práv, zohľadňoval otázky ľudských práv vo všetkých jednotlivých orgánoch Európskeho parlamentu (výboroch a delegáciách), organizoval a pripravoval proces udelenia Sacharovovej ceny a zabezpečoval platformu pre trvalý dialóg so zástupcami občianskej spoločnosti;

143.   zdôrazňuje význam intenzívnejšej spolupráce s poslancami národných parlamentov zameranej na koordináciu sledovania politiky ľudských práv; Podvýbor pre ľudské práva by sa mal snažiť otvárať cesty komunikácie a organizovať schôdze s podobnými výbormi národných parlamentov členských štátov EÚ a tretími krajinami;

144.   žiada o konštruktívnejšiu úlohu pre Podvýbor pre ľudské práva pri príprave vnútorne súdržných a transparentných kritérií výberu naliehavých tém, aby sa zabezpečilo, že zásahy Parlamentu budú včasné a budú mať čo najväčší dosah; navrhuje, aby sa rozprava a hlasovanie o naliehavých uzneseniach reorganizovali tak, aby sa ich mohla zúčastniť aj Rada;

145.   odporúča úplné vykonanie usmernení pre parlamentné delegácie pri návštevách tretích krajín;

146.   odporúča prekladať uznesenia a ostatné kľúčové dokumenty týkajúce sa otázok ľudských práv do jazykov krajín, ktorými sa dokumenty zaoberajú;

147.   víta aktívnu úlohu Podvýboru pre ľudské práva, Výboru pre zahraničné veci a predsedu Parlamentu pri riešení prípadov nespravodlivosti na celom svete, najmä prostredníctvom udeľovania Ceny A. Sacharova; domnieva sa, že Parlament by sa mal zamerať na viac než len momentálne zviditeľnenie a že by mal lepšie napĺňať očakávania, napr. prostredníctvom systematických väzieb s bývalými laureátmi a trvalej podpory; Európsky parlament by mal sprostredkovať vybudovanie siete laureátov Sacharovovej ceny s pravidelnými stretnutiami v EP, aby sa laureáti Sacharovovej ceny mohli sami zúčastniť činností EP v oblasti ľudských práv; vyjadruje hlboké poľutovanie nad odpoveďou myanmarských a kubánskych orgánov na požiadavku Parlamentu, aby súhlasili s vyslaním delegácie na návštevu bývalých laureátov Ceny A. Sacharova;

148.   žiada Podvýbor pre ľudské práva, aby zvýšil význam verejných vypočutí prostredníctvom lepšej dochádzky poslancov Európskeho parlamentu a väčšieho zviditeľnenia v médiách; vyzýva podvýbor, aby naďalej pozýval prominentných odborníkov a kľúčových aktérov, a aby zvážil rozšírenie okruhu pozvaných o predstaviteľov tretích krajín a vedúcich misií EÚ; žiada podvýbor, aby zo všetkých svojich schôdzí a výmen názorov pripravil operačné závery pre ďalšie kroky v oblasti záväzkov a získaných informácií, ako aj navrhnutých politických možností;

149.   víta uznesenia prijaté Európskym parlamentom, v ktorých žiada uzatvorenie väzenia v zálive Guantanámo, a príspevok Európskeho parlamentu k zameraniu pozornosti na toto väzenie a s ním spojené obavy týkajúce sa dodržiavania ľudských práv; vyzýva Radu a Komisiu, aby naliehali na vládu Spojených štátov amerických, aby našla mechanizmus, ktorý uľahčí obviňovanie a prepúšťanie zadržaných v súlade s medzinárodným právom; víta skutočnosť, že v máji 2006 sa Albánsko stalo prvou krajinou, ktorá prijala piatich čínskych Ujgurov z Guantanáma, ľutuje však, že 13 čínski Ujgurovia, ktorí boli prepustení vládou USA zostávajú v Guantanáme, pretože vláda Spojených štátov správne usúdila, že sa do Číny nemôžu vrátiť z obáv, že budú mučení; vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s vládou USA na uľahčení umiestnenia všetkých zostávajúcich osôb, o ktorých USA vyhlásili, že pre ne alebo ich spojencov nepredstavujú hrozbu, ale ktoré sa z obáv, že budú mučené, nemôžu vrátiť do rodných krajín; vyjadruje obavu, že samotná existencia väzenského strediska v zálive Guantánamo naďalej vysiela negatívny signál o tom, ako sa presadzuje boj proti terorizmu;

150.   domnieva sa, že účinnosť práce Európskeho parlamentu v oblasti dodržiavania ľudských práv by sa mohla zvýšiť stanovením priorít pre jeho kroky, predovšetkým zameraním sa na otázky, kde je možné dosiahnuť široký politický konsenzus; domnieva sa, že Podvýbor pre ľudské práva by mal vytvoriť malé pracovné skupiny, ktoré by sledovali každé z usmernení v oblasti dodržiavania ľudských práv; domnieva sa, že existujúce formálne právomoci by sa mali lepšie používať pri podpore dodržiavania ľudských práv, a to najmä rozpočtové právomoci a právo udeliť súhlas;

151.   pripomína uznesenie z 18. januára 2007 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov(21); vyzýva parlamentné výbory, aby vo svojich činnostiach vyvinuli snahu smerujúcu k rešpektovaniu rodovej vyváženosti (vrátane zloženia delegácií a pozvaných rečníkov) a aby vykonávali rodové akčné plány, ktoré navrhli poslanci určení v rámci každého výboru ako zodpovední za začleňovanie rodového hľadiska do politík;

152.   navrhuje, aby mohli byť jednotlivé oblasti politiky v Európskom parlamente lepšie prepojené prostredníctvom práce výborov pre ľudské práva, rozpočet a medzinárodný obchod tak, aby boli rozpočtové a obchodné otázky lepšie začlenené do formulovania obáv v oblasti ľudských práv, aby boli tieto formulácie reálnejšie z hľadiska dosiahnutia a aby boli lepšie zosúladené s formálnymi právomocami Európskeho parlamentu;

153.   vyzýva Radu, aby systematicky pozývala poslancov Európskeho parlamentu na prípravné a záverečné brífingy, ako napríklad brífingy organizované s MVO, týkajúce sa dialógu o ľudských právach s tretími krajinami, ako aj podvýborov pre ľudské práva v rámci Európskej politiky susedstva ;

154.   považuje za prioritu pokračovať v úzkej spolupráci s predstaviteľmi a orgánmi OSN, najmä s UNHRC a Radou Európy; domnieva sa, že je rovnako dôležité vybudovať užšie pracovné vzťahy s parlamentnými zhromaždeniami AKT, Euro-stredomorským parlamentným zhromaždením (EMPA) a Euro-latinskoamerickým parlamentným zhromaždením (EUROLAT) na výmenu odborných vedomostí a zabezpečenie väčšieho súladu v rámci činností v oblasti ľudských práv a demokracie;

155.   víta prácu svojho dočasného výboru vo veci predpokladaného využívania európskych krajín zo strany CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov, a najmä správu, ktorú tento výbor prijal 14. februára 2007(22); víta úsilie o zhromažďovanie informácií, vyšetrovanie obvinení a o zistenie skutočností v tejto veci a upozornenie na mimoriadne vydávanie osôb do cudziny a využívanie krajín EÚ lietadlami CIA na prepravu obetí ako na porušenie ľudských práv a porušovanie medzinárodného práva; berie na vedomie kritiku, ako aj odporúčania adresované Rade, jej generálnemu tajomníkovi/vysokému predstaviteľovi a členským štátom; upozorňuje na úlohu svojich kompetentných výborov pri zabezpečovaní vhodných politických krokov nadväzujúcich na vyššie uvedenú správu; žiada, aby EÚ a členské štáty spolupracovali na všetkých úrovniach pri odsudzovaní praktík mimoriadneho vydávania osôb teraz i v budúcnosti;

156.   víta prijatie uznesenia z 1. februára 2007o stave ľudských práv Dalitov v Indii(23);

Prostriedky vyčlenené na prácu v oblasti ľudských práv

157.   víta skutočnosť, že Komisia poskytuje v mandátoch pre vedúcich delegácií Komisie v tretích krajinách väčší priestor ľudským právam;

158.   víta skutočnosť, že v prebiehajúcom procese obnovovania mandátov osobitných splnomocnencov EÚ sa do všetkých mandátov pridali ľudské práva;

159.   presadzuje, aby všetci osobitní splnomocnenci menovaní Radou dostali k dispozícii viac ľudských zdrojov pre oblasť ľudských práv;

o
o   o

160.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Organizácii spojených národov, Rade Európy, OBSE, vládam krajín a územiam spomenutých v tomto uznesení a kanceláriám hlavných mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa ľudskými právami so sídlom v EÚ.

(1) Dokument Rady 13522/1/2006.
(2) Zoznam všetkých relevantných dokumentov je uvedený v prílohe III správy A6-0128/2007 Výboru pre zahraničné veci.
(3) Ú. v. ES C 379, 7.12.1998, s. 265; Ú. v. ES C 262, 18.9.2001, s. 262; Ú. v. ES C 293 E, 28.11.2002, s. 88; Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2003, s. 576.
(4) Ú. v. EÚ C 311, 9.12.2005, s. 1.
(5) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3; Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.
(7) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 409.
(8) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
(9) Prijaté texty, P6_TA(2007)0018.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2007)0008.
(11) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1.
(12) Ú. v. EÚ L 53, 22.2.2007, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ C 327, 23.12.2005, s. 4.
(14) Ú. v. EÚ L 150, 18.6.2003, s. 67.
(15) K 7. februáru 2007 ho podpísali Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Poľsko a Španielsko ale ho neratifikovali.
(16) Podpísali no neratifikovali (k januáru 2007): Rakúsko (2003), Belgicko (2005), Cyprus (2004), Fínsko (2003), Francúzsko (2005), Nemecko (2006), Taliansko (2003), Luxembursko (2005), Holandsko (2005), Portugalsko (2006) a Rumunsko (2007). Podpísali a ratifikovali: Česká republika, Dánsko, Poľsko, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo, Malta, Estónsko a Slovinsko. Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko a Slovensko teda dosiaľ nepodpísali a neratifikovali OPCAT.
(17) Prijaté texty, P6_TA(2006)0501.
(18) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19.
(19) Závery Rady z 12. decembra 2005, dokument Rady 15293/1/05 REV 1, príloha, s. 14.
(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj pre rozvojovú spoluprácu (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41) a nariadenie Rady (ES) č. 1934/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania spolupráce s industrializovanými krajinami a územiami a inými krajinami a územiami s vysokými príjmami ( Ú. v. EÚ L 29, 3.2.2007, s. 16).
(21) Prijaté texty, P6_TA(2007)0010.
(22) Prijaté texty, P6_TA(2007)0032.
(23) Prijaté texty, P6_TA(2007)0016.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia