Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Verejné financie v EMÚ 2006 – Prvý rok revidovaného Paktu stability a hospodárskeho rastu " (KOM(2006)0304),

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady z 23. a 24. marca 2001 v Štokholme, v ktorých sa vyzýva na pravidelné preskúmanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií vrátane očakávaného zaťaženia spôsobeného budúcimi demografickými zmenami,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o dlhodobej udržateľnosti verejných financií v EÚ (KOM(2006)0574),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1056/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(1),

–   so zreteľom na správu Komisie o konvergencii z decembra 2006 (KOM(2006)0762),

–   so zreteľom na odporúčania Komisie o programoch stability a konvergencie členských štátov na roky 2006 – 2007,

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady z 22. a 23. marca 2005 v Bruseli o preskúmaní Paktu stability a rastu,

–   so zreteľom na oznámenia Komisie o druhej správe o praktických prípravách na budúce rozšírenie eurozóny (KOM(2005)0545) a na výročné vyhlásenie o eurozóne za rok 2006 (KOM(2006)0392),

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 1. júna 2006 o rozšírení eurozóny(2) a zo 14. novembra 2006 o výročnej správe o eurozóne za rok 2006(3),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0076/2007),

A.   keďže sa od členských štátov očakáva, že budú udržiavať svoj rozpočtový deficit pod hranicou 3 % HDP v súlade s pravidlami platnými pre jednotnú menu, a keďže sa tieto pravidlá pravidelne porušovali; keďže vždy, keď rozpočtový deficit presiahne 3 %, sa táto skutočnosť môže posudzovať priaznivejšie v prípade, že zároveň dochádza k vysokému rastu a znižovaniu podielu verejného dlhu (po odčítaní príjmov z privatizácie), a ročný deficit sa v strednodobom horizonte zníži pod 3 %,

B.   keďže posledné varovanie OECD týkajúce sa deficitu vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na reformy, ktoré upevnia ich hospodársky rast tým, že využijú oživenie hospodárstva na zníženie svojho rozpočtového deficitu a zvýšia konkurencieschopnosť pracovného trhu,

C.   keďže v roku 2005 bol v eurozóne priemerný podiel verejného dlhu 70,6 %, v roku 2006 približne 69,4 % a v roku 2007 sa očakáva pokles na 68 %; keďže rozdiel medzi najnižšou a najvyššou mierou verejného dlhu presiahol 100 percentuálnych bodov HDP v roku 2005, ako aj v roku 2006, a rovnaké rozpätie sa očakáva aj v roku 2007; keďže tieto čísla sú stále oveľa vyššie ako referenčná hodnota 60 % pre podiel verejného dlhu na HDP, čo je jeden z dvoch pilierov Paktu stability a rastu,

D.   keďže v roku 2005 dosiahol priemerný deficit v eurozóne - 2,6 % HDP, v roku 2006 približne - 2,0 % a v roku 2007 sa očakáva pokles na - 1,5 %; keďže rozpätie pri miere deficitu sa v rokoch 2005 a 2006 blížilo k 9 percentuálnym bodom a v roku 2007 sa očakáva pokles na približne 7 percentuálnych bodov,

E.   keďže v roku 2005 dosiahla priemerná miera rastu HDP v eurozóne 1,4 %, v roku 2006 približne 2,6 % a v roku 2007 sa očakáva 2,1 %; keďže rozpätie pri miere rastu predstavovalo v rokoch 2005 a 2006 približne 5 percentuálnych bodov a v roku 2007 sa očakáva, že sa udrží na úrovni 5 percentuálnych bodov; keďže tieto miery rastu sú zreteľne nižšie ako v ostatných častiach sveta,

F.   keďže v roku 2005 bola miera nezamestnanosti v eurozóne 8,6 % (12 600 000) a v roku 2006 klesla na 8,1 % (11 900 000); keďže v roku 2007 sa očakáva pokles miery nezamestnanosti na 7,7 % (11 500 000) a keďže očakávaný pokles dokazuje, že zníženie deficitu podporuje hospodársku činnosť a znižuje nezamestnanosť,

G.   keďže sa očakáva, že do roku 2050 sa verejné výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva zvýšia o 4 % HDP; keďže v dôsledku toho sa vo viacerých členských štátoch zvýšia verejné výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva o 5 % až 13 % HDP, čím sa vytvorí obrovský tlak na udržateľnosť verejných financií v týchto štátoch, pričom sa očakáva pokles rastu z 2,4 % v rokoch 2004 až 2010 na 1,9 % v rokoch 2011 až 2030, a dokonca až na 1,2 % v rokoch 2031 až 2050; keďže klesajúci rast a zvyšujúce sa verejné výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva môžu ohroziť hospodársky a sociálny blahobyt občanov EÚ a sociálnu súdržnosť našich spoločností a môžu vytvoriť dezintegračný tlak na európske inštitúcie a spoločné politiky,

H.   keďže Komisia a Európska centrálna banka (ECB) posudzujú plnenie maastrichtských kritérií na prijatie eura pri všetkých členských štátoch, na ktoré sa vzťahuje výnimka, každé dva roky,

Skúsenosti s revidovaným Paktom stability a rastu

1.   pripomína, že hlavným cieľom Paktu stability a rastu je zabezpečiť skoro vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet zo strednodobého hľadiska a udržateľnosť a stabilitu verejných financií, čo je vzhľadom na blížiace sa demografické výzvy základnou podmienkou;

2.   víta skutočnosť, že mnohé členské štáty vynaložili značné úsilie na plnenie záväzkov, pokiaľ ide o Pakt stability a rastu; zdôrazňuje však, že je ešte príliš skoro na hodnotenie výsledkov dosiahnutých po nadobudnutí účinnosti revidovaného Paktu stability a rastu;

3.   spolu s Komisiou zdieľa obavy, pokiaľ ide o uskutočnenie preventívnych opatrení Paktu stability a rastu, najmä s ohľadom na tie členské štáty, ktorým sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť rovnováhu vo svojich verejných financiách;

4.   vyjadruje obavy z toho, že revidovaný Pakt stability a rastu, najmä jeho opravné opatrenia, pokiaľ sa budú uplatňovať príliš zhovievavo, so sebou prinesú riziko vysokého a trvalého verejného dlhu, čo by mohlo vážne ohroziť vyrovnanosť verejných financií a zamestnanosť;

5.   zdôrazňuje, že o úspechu alebo zlyhaní revidovaného Paktu stability a rastu definitívne rozhodne prístup členských štátov k nemu; varuje, že je nepravdepodobné, žeby verejnosť alebo hospodárske subjekty prijali jeho akúkoľvek ďalšiu revíziu;

6.   vyjadruje obavy z toho, že rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi v oblasti deficitu, verejného dlhu a rastu sa môžu ešte prehĺbiť, čo by mohlo mať za následok oslabenie spoločnej meny, utlmenie hospodárskeho rastu a zníženie možností v oblasti zamestnanosti; vyzýva členské štáty, aby vykonali koordinované hospodárske opatrenia, ktoré znížia zistené rozpätia a povedú k ďalšej konvergencii smerom k nižšej miere deficitu a verejného dlhu a k vyššiemu rastu;

7.   vyjadruje znepokojenie nad pomalým znižovaním verejného dlhu v niektorých členských štátoch; odmieta nekonečné postupy v oblasti deficitu, ktoré neprinášajú žiadne výsledky, a preto naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby konali rýchlo a rozhodne; navrhuje, aby sa zachovala dôveryhodnosť postupov nadmerného deficitu a aby boli členské štáty i naďalej posudzované podľa rovnakých štandardov;

8.   kladie si otázku, do akej miery môže byť rast EÚ cyklický, a upriamuje pozornosť na potrebu zvýšenia potenciálu rastu EÚ ako prostriedku na tvorbu zamestnanosti; pripomína členským štátom, že zvýšenie rastu a zamestnanosti by malo viesť k podstatnému nárastu daňových príjmov, a tým aj k zníženiu rizika nadmerných deficitov, a zároveň by malo umožniť podstatné zníženie verejného dlhu;

9.   zdôrazňuje, že porušovanie Paktu stability a rastu by mohlo v konečnom dôsledku ohroziť spoločnú menovú politiku a znásobiť tlak na zvýšenie úrokových sadzieb; ďalej zdôrazňuje, že nezávislá ECB je nevyhnutným predpokladom na udržanie cenovej stability, a tým aj na vytvorenie podmienok pre hospodárske politiky, ktoré prispievajú k vysokým úrovniam rastu a zamestnanosti;

10.   domnieva sa preto, že je naliehavo potrebné, aby členské štáty prispôsobili svoju fiškálnu politiku požiadavkám spoločnej hospodárskej a menovej politiky s cieľom naďalej zvyšovať blahobyt občanov EÚ, a že je nutné, aby sa vo všetkých členských štátoch uplatňoval spoločný rozpočtový harmonogram a rámec;

11.   víta skutočnosť, že revidovaný Pakt stability a rastu umožňuje vypracovanie programov reforiem, ktoré majú realistické termíny a strednodobé rozpočtové ciele;

12.   súhlasí s tým, že na mieru upravené programy reforiem, ktoré sú prispôsobené potrebám členských štátov, by mali umožniť lepšie vykonávanie preventívnych opatrení Paktu stability a rastu;

13.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nevyužívajú dostatočne svoju priaznivú hospodársku situáciu na vykonanie významných štrukturálnych reforiem, ktoré by zvýšili efektivitu trhov s tovarom, službami, prácou a kapitálom a ktorými by sa z dlhodobého hľadiska zabezpečila fiškálna konsolidácia, hospodársky rast a vyššia zamestnanosť;

Budúce výzvy

14.   pripomína, že Pakt stability a rastu je hlavným a najsilnejším nástrojom koordinácie hospodárskych politík v rámci EÚ; zdôrazňuje, že pokiaľ sa Pakt stability a rastu bude vykonávať dôsledne a energicky, hospodárske politiky budú aj naďalej viesť k zvýšeniu rastu a zamestnanosti;

15.   vyjadruje znepokojenie nad prognózami Komisie, ktoré hovoria o drastickom zvýšení výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, zatiaľ čo dlhodobé vyhliadky hospodárskeho rastu ukazujú, že v budúcnosti dôjde k jeho poklesu, čo v konečnom dôsledku nevyhnutne vytvorí obrovský tlak na udržateľnosť verejných financií členských štátov;

16.   vyjadruje znepokojenie nad tým, že šesť členských štátov sa považuje za vystavené veľkému riziku, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť ich verejných financií, v dôsledku dopadov starnutia obyvateľstva na rozpočet, pričom ďalších desať členských štátov čelí stredne veľkému riziku a iba v deviatich členských štátoch je toto riziko malé;

17.   dôrazne vyzýva na hľadanie riešenia takéhoto závažného rozpočtového problému EÚ; pripomína, že znižovanie verejného dlhu je potrebné urýchliť v období hospodárskej konjunktúry, pričom sa treba vyhnúť procyklickým opatreniam a mali by sa vykonať štrukturálne a daňové reformy na zlepšenie hospodárskej výkonnosti členských štátov; vyzýva členské štáty, aby využili aktuálny hospodársky vzostup na vykonanie potrebných reforiem na trhu práce a v sektore služieb a aby znížili administratívne zaťaženie podnikov; domnieva sa, že stále je priestor a potreba ďalšieho zrýchlenia investičných činností, čím vyzýva na štrukturálne reformy a ďalšie opatrenia, ktoré by trvalo zlepšili investičné prostredie a podporovali by investície;

18.   vyzýva na zmenu orientácie verejných výdavkov smerom k akumulácii fyzického a ľudského kapitálu a vytvoreniu verejno-súkromných partnerstiev, ktoré by pôsobili v oblasti inovácií, obnoviteľných zdrojov energie, výchovy a vzdelávania, výskumu, informačných technológií, telekomunikácií a dopravných sietí;

19.   víta skutočnosť, že do odhadov pripravených členskými štátmi na roky 2007 a 2008 bolo zahrnuté 0,5 % zníženie deficitu HDP, ako je stanovené v revidovanom Pakte stability a rastu; zdieľa obavy Komisie z toho, že pri priemerných ročných štrukturálnych úpravách na rok 2006 sa tento cieľ nedosiahne; je presvedčený o tom, že vzhľadom na dobré hospodárske vyhliadky je vo väčšine členských štátoch priestor na také štrukturálne úpravy, ktoré idú ďaleko nad rámec odporúčanej hodnoty 0,5 %;

20.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa vyhli nerealistickým rozpočtovým odhadom a aby upustili od jednorazových opatrení alebo "kreatívneho účtovníctva"; odporúča Rade, aby zabezpečila, že ďalšie verejné zadlžovanie bude v členských štátoch, ktoré majú neudržateľný verejný dlh, do roku 2015 buď neústavné alebo nezákonné, pričom sa bude vychádzať z osvedčených postupov niektorých členských štátov a regiónov EÚ; odporúča, aby Komisia vypracovala štúdiu o najlepších postupoch v oblasti štatistického spracovania poskytovaných fiškálnych údajov a účtovania aktív a pasív verejných rozpočtov v členských štátoch;

21.   víta nedávne dohody Euroskupiny spoločne rokovať o rozpočtových odhadoch s cieľom určiť ex ante primerané fiškálne stratégie na príslušný nadchádzajúci rok a je presvedčený, že v Európskom parlamente by mala v spolupráci so zástupcami národných parlamentov o týchto odhadoch prebiehať verejná diskusia;

22.   odporúča preskúmať možnosť stanovenia jednotného kalendára pre rozpočtové postupy v rámci celej EÚ a zároveň predĺžiť rozpočtové plánovanie na dlhšie obdobie, než je súčasný jeden rok; zastáva názor, že rozpočtové plánovanie členských štátov musí byť založené na jednotných predpokladoch, pokiaľ ide o kľúčové hospodárske parametre, aby bolo v rámci celej EÚ jednotne posudzované a vytvárané;

23.   upozorňuje členské štáty, aby Komisii poskytovali vysoko kvalitné štatistické údaje tak, aby bolo možné porovnávať verejné deficity a verejné dlhy; nabáda Komisiu, aby dôkladne kontrolovala kvalitu štatistických údajov poskytovaných členskými štátmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia, vrátane sankcií, na zabezpečenie vysoko kvalitných, spoľahlivých, jednotných a porovnateľných štatistických údajov zo strany členských štátov, ktoré obsahujú všetky súčasné aj budúce záväzky (napríklad dôchodky a zdravotnú starostlivosť); vyzýva Komisiu, aby svoju prácu dokončila v čo najskoršom termíne;

24.   vyjadruje súhlas s názorom Komisie, že nezávislé inštitúcie a osobitné pravidlá týkajúce sa rovnováhy rozpočtu majú veľmi pozitívny vplyv na strednodobé ciele členských štátov a na dlhodobú stabilitu vyvážených verejných financií;

25.   poukazuje na to, že Komisia v najnovšej správe o konvergencii v decembri 2006 zastáva názor, že väčšina posudzovaných členských štátov urobila pokrok, ale žiadny z nich v súčasnosti nespĺňa všetky potrebné podmienky na prijatie eura;

26.   pripomína, že maastrichtské kritériá, na základe ktorých Komisia pripravuje svoje hodnotenie, sa musia uplatňovať rovnomerným spôsobom, t. j. nesťažovať, za osobitných okolností, členským štátom vstup do eurozóny a nevykladať kritériá zhovievavým spôsobom;

27.   vyzýva Komisiu na preskúmanie výhod zriadenia národných nezávislých orgánov, ktoré by mali na starosť určovanie ročnej úrovne deficitu v súlade so strednodobým cieľom vyrovnaného rozpočtu;

28.   víta snahy Rady a Komisie o zlepšenie v oblasti štatistického spracovania poskytovaných fiškálnych údajov a odporúčanie členským štátom, ktoré sa týka celoeurópskych noriem o štatistických ústavoch vrátane princípov profesionálnej nezávislosti, dôveryhodnosti, spoľahlivosti a včasnosti údajov a primeranosti prostriedkov štatistických ústavov a zlepšených právach na monitorovanie pre Komisiu;

29.   domnieva sa, že existuje priestor na zlepšenie v účtovníctve verejných aktív a skrytých záväzkov s cieľom zvýšiť transparentnosť a porovnateľnosť a poskytnúť lepší základ pre prijímanie rozhodnutí; domnieva sa, že Komisia by mala začať iniciatívu v tejto oblasti;

30.   ľutuje nedostatok koordinácie politík v eurozóne, upriamuje pozornosť na rozdielnosť fiškálnych politík členských štátov eurozóny a je znepokojený možnými protichodnými dopadmi tohto nedostatku koordinácie; vyzýva na ďalší výskum rôznych druhov štrukturálnych a makroekonomických reforiem a súvisiacich opatrení, vrátane ich vzájomnej interakcie a dopadov na rôzne fázy hospodárskeho cyklu s cieľom určenia čo najlepších spôsobov, ako posilňovať verejné financie a zároveň realizovať lisabonskú stratégiu;

o
o   o

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 5. (2) Ú. v. EÚ C 298E, 8.12.2006, s. 249. (3) Prijaté texty, P6_TA(2006)0485.