Európsky parlament,

–   so zreteľom na správu Nezávislej komisie pre riešenie problematiky zabití pracovníkov médií a aktivistov, pod vedením sudcu José Mela (Melova komisia), ktorá bola zverejnená 22. februára 2007,

–   so zreteľom na predbežnú správu osobitného spravodajcu OSN Philipa Alstona, o mimosúdnych, skrátených a svojvoľných popravách,

–   so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN Martina Scheinina, o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu z 12. marca 2007,

–   so zreteľom na prísľuby filipínskej vlády, ktoré dala medzinárodnému spoločenstvu pred svojim zvolením do Rady OSN pre ľudské práva,

–   so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984, ktorý Filipíny ratifikovali 18. júna 1986, a na jeho prvý a druhý opčný protokol, ktoré umožňujú nezávislým orgánom podávať individuálne sťažnosti, respektíve návštevy väzníc,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN z roku 2006 o ochrane všetkých osôb pred násilnými zmiznutiami,

–   so zreteľom na voľby do kongresu a miestne voľby na Filipínach, ktoré sa majú konať 14. mája 2007, a na účasť pozorovateľskej misie EÚ na týchto voľbách,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie spolupredsedov 16. konferencie ministrov EÚ/ASEAN z 15. marca 2007,

–   so zreteľom na ázijsko-európske stretnutie (ASEM) ministrov zahraničných vecí, ktoré sa má konať 28. a 29. mája 2007 v Hamburgu,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 26. júna 2006 o úplnom zrušení trestu smrti na Filipínach,

–   so zreteľom na strategickú správu Komisie o krajine a národný indikatívny program pre Filipíny za roky 2005 – 2006,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Filipínach,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže v posledných rokoch počet politicky motivovaných vrážd na Filipínach dramatickým spôsobom vzrástol a situácia v oblasti ľudských práv v krajine spôsobuje vážne obavy,

B.   keďže od roku 2001 miestna organizácia pre ľudské práva pod názvom Karapatan zaznamenala 180 násilných zmiznutí a viac ako 800 vrážd, z ktorých väčšinu spáchali neidentifikovaní ozbrojenci,

C.   keďže väčšina zabitých, ktorými sú členovia opozičných strán, predstavitelia cirkvi, vodcovia komunít, roľníci, novinári, právnici, aktivisti v oblasti ľudských práv, odborári alebo jednoducho svedkovia mimosúdnych popráv, sú obviňovaní predstaviteľmi vlády z toho, že sú členmi organizácií, ktoré kryjú nelegálne ozbrojené skupiny a "teroristov",

D.   keďže prezidentka Filipínskej republiky Gloria Macapagal-Arroyová vymenovala vyššie uvedenú Melovu komisiu, ktorej úlohou je preskúmať túto problematiku, a policajnú pracovnú skupinu na vnútroštátnej úrovni (pracovná skupina Usig), ktorej úlohou je urýchlene vyšetriť vraždy a trestne stíhať páchateľov,

E.   keďže tak zistenia Melovej komisie, ako aj výsledky vyšetrovaní osobitného spravodajcu OSN pre mimosúdne, skrátené a svojvoľné popravy naznačujú, že v týchto politických vraždách sú zainteresované filipínske ozbrojené sily a vzhľadom na skutočnosť, že dôsledkom útokov je zriedkavo obvinenie, zadržanie alebo trestné stíhanie vrahov,

F.   keďže odporúčania Melovej komisie zahŕňajú: vytvorenie nezávislej civilnej vyšetrovacej agentúry s právomocou vydávať príkazy na zatknutie a zatýkať, školenia pre prokurátorov, vytvorenie špeciálnych súdov na riešenie týchto prípadov, posilnenie programu ochrany svedkov, rozšírenie vyšetrovacích kapacít polície a smerovanie a školenie pre bezpečnostné sily,

G.   keďže ako kroky nadväzujúce na odporúčania Melovej komisie prezidentka Arroyová vydala šesťbodový plán na zastavenie mimosúdnych popráv vrátane príkazu ministerstvu spravodlivosti rozšíriť a posilniť program ochrany svedkov, žiadostí smerujúcich na najvyšší súd, aby vytvoril špeciálne súdy, ktoré by mali súdiť osoby obvinené z vrážd politickej a ideologickej povahy, na filipínske ozbrojené sily, aby prijali nový dokument o zodpovednosti velenia a na ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo obrany, aby spolupracovali s nezávislou Melovou komisiou pre ľudské práva a nariadenia ministerstvu zahraničných vecí, aby predložilo formálnu žiadosť Európskej únii, Španielsku, Fínsku a Švédsku o vyslanie vyšetrovateľov, ktorí by mali pomôcť komisii v jej činnosti,

H.   keďže posledné protiteroristické opatrenia prijaté vládou dali podnet k vážnym obavám v súvislosti s možnými porušeniami ľudských práv osôb zadržiavaných na ich základe,

1.   vyjadruje vážne obavy nad zvyšujúcim sa počtom politických vrážd, ktoré sa udiali na Filipínach v posledných rokoch; naliehavo vyzýva filipínske orgány, aby podnikli potrebné vyšetrovania včasným, dôkladným a transparentným spôsobom a predviedli zodpovedných pred súd;

2.   dôrazne odsudzuje vraždu pani Siche Bustamante-Gandinaovej, zanietenej ochrankyne ľudských práv, ktorá bola zavraždená len niekoľko dní po tom, čo poskytla svedectvo osobitnému spravodajcovi OSN pre mimosúdne, skrátené a svojvoľné popravy a vyjadruje obavy nad skutočnosťou, že vôbec nedošlo k policajnému vyšetrovaniu tohto dôležitého prípadu;

3.   zastáva názor, že prijatie Zákona o bezpečnosti ľudí v roku 2007, ktorý nadobudne účinnosť v júli 2007, bude príčinou ďalšieho nárastu počtu prípadov porušovania ľudských práv so strany bezpečnostných síl, pretože umožní zadržanie bez príkazu na zatknutie a svojvoľné uväznenie až na dobu troch dní; vyzýva v tomto zmysle vládu Filipín, aby zaviedla konkrétne ochranné opatrenia s cieľom predísť zneužívaniu ľudských práv, ktoré by mohlo byť dôsledkom uplatňovania tohto zákona;

4.   odsudzuje útoky na legálne opozičné skupiny a vyzýva úrady aby upustili od nepodložených obvinení o tajných dohodách medzi nenásilnými opozičnými skupinami a nelegálnymi ozbrojenými skupinami;

5.   víta vytvorenie Melovej komisie a jej odporúčania a vytvorenie pracovnej skupiny Usig, ako aj vyhlásenie prezidentky Arroyovej z 30. januára 2007, že ako prvý krok vyhlasuje "nulovú toleranciu voči porušovaniu ľudských práv";

6.   vyzýva filipínsku vládu, aby prijala opatrenia na ukončenie systematického zastrašovania a obťažovania svedkov v spojitosti s trestnými stíhaniami za vraždy a na zabezpečenie skutočne účinnej ochrany svedkov; taktiež zdôrazňuje potrebu ukončiť podnecovanie násilia voči určitým politickým a občianskym skupinám a obnoviť prirodzené mechanizmy na kontrolu zneužívania právomocí zo strany vlády; vyzýva v tomto zmysle najmä filipínskeho ombudsmana, aby vážne poňal svoju ústavnú úlohu pri reagovaní na mimosúdne popravy prisudzované verejným činiteľom;

7.   vníma pozitívne šesťbodový program vlády na ukončenie politických vrážd; zdôrazňuje však, že filipínska vláda musí preukázať skutočné odhodlanie vyšetriť tieto vraždy a pripravenosť predviesť zodpovedných vrátane predstaviteľov bezpečnostných síl pred súd; poznamenáva, že skoro každé doterajšie policajné vyšetrovanie vykazuje nedostatky;

8.   víta podpísanie zákona o zrušení trestu smrti na Filipínach prezidentkou Arroyovou z 24. júna 2006 (zákon č. 9346 alebo "Zákon o zákaze ukladania trestu smrti na Filipínach"); taktiež žiada filipínske orgány, aby ratifikovali nedávno prijatý Dohovor OSN o násilných zmiznutiach a prijali vykonávacie predpisy;

9.   vyjadruje obavy nad tým, že atmosféra beztrestnosti má rozkladný účinok na dôveru verejnosti v právny štát a že vraždy vytvárajú prostredie, v ktorom sa ľudia na Filipínach nemôžu cítiť slobodní uplatňovať svoje politické práva prejavu a združovania;

10.   nalieha na prezidentku Arroyovú, aby bezodkladne podnikla kroky na zabránenie ďalšiemu stupňovaniu násilia pred nadchádzajúcimi voľbami a počas nich;

11.   vyzýva vládu Filipín, aby zaistila bezpečnosť tých, ktorí žiadajú o prerozdelenie pôdy v súvislosti s komplexným programom poľnohospodárskej reformy a aby urýchlila vykonávanie programu reformy a odstránila tak jednu z hlavných príčin politického násilia;

12.   víta oznámenie Komisie, že prispeje k úsiliu filipínskej vlády v súvislosti s vyšetrovaním mimosúdnych popráv prostredníctvom vyslania tímu expertov;

13.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Rade OSN pre ľudské práva, vládam členských štátov ASEAN a vláde a parlamentu Filipín.