Európsky parlament,

–   so zreteľom na politiky a stratégie prijaté Komisiou a Radou vo vzťahu k rôznym krajinám arabského sveta,

–   so zreteľom na predbežnú správu o strategickom partnerstve pre Stredozemie a Stredný východ, ktoré Európska rada prijala v decembri 2006,

–   so zreteľom na európsku stratégiu pre arabský svet, predloženú v roku 2003 vysokým predstaviteľom EÚ,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu, nazvané "Rozšírená Európa – Susedstvo: nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi" (KOM(2003)0104), Strategický dokument Komisie o európskej susedskej politike (KOM(2004)0373), návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecných ustanoveniach nástroja pre európske susedstvo a partnerstvo (KOM(2004)0628), oznámenie Komisie Rade o návrhoch akčných plánov Komisie v rámci európskej susedskej politiky (ESP) (KOM(2004)0795), a akčné plány pre dotknuté krajiny a na jej oznámenie o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726),

–   so zreteľom na politické priority európskeho predsedníctva Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia (ESPZ), ktoré boli sformulované 21. apríla 2005 a ktoré sa zameriavajú na zintenzívnenie dialógu o ľudských právach s parlamentmi partnerských krajín,

–   so zreteľom na uznesenia ESPZ, prijaté na jeho zasadnutiach 21. novembra 2005 v Rabate a 27. marca 2006 v Bruseli,

–   so zreteľom na správy o ľudskom rozvoji v arabskom svete, ktoré v rokoch 2002, 2003 a 2005 uverejnil Rozvojový program OSN (UNDP) a najmä so zreteľom na správu z roku 2004 nazvanú "K slobode v arabskom svete",

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o stredomorskej politike EÚ, najmä svoje uznesenie z 12. februára 2004 o oživení činností EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie so stredomorskými partnermi(1), päťročný pracovný program prijatý na barcelonskom summite Euro-Med 28. novembra 2005, ako aj svoje uznesenie z 27. októbra 2005 o prehodnotení barcelonského procesu(2),

–   so zreteľom na Chartu OSN a Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0127/2007),

A.   keďže pojem arabskej identity, chápaný ako jednotiaci prvok, je vnímaný a vyhlasovaný za spoločnú charakteristiku národmi a štátmi rozsiahlej geografickej oblasti, ktorá sa tiahne od Maghrebu cez Mašrek a Blízky Východ až po Perzský záliv,

B.   keďže táto arabská identita sa prejavuje rôzne v rôznych situáciách, jednak politických (monarchie, arabské republiky, dokonca aj v rámci Izraelského štátu a Palestínskej samosprávy), náboženských (sunitskí moslimovia vrátane wahabistov, alaviti, drúzovia a šiiti, kresťania rôznych denominácií) alebo sociologických (veľké mestá, vidiecke oblasti, horské oblasti a kočovné národy), pričom má však naprieč všetkými národmi spoločné charakteristiky,

C.   keďže európsky prístup k arabskému svetu sa väčšinou obmedzuje na bilaterálne vzťahy medzi štátmi, alebo regiónmi, keďže je však potrebné opätovne zdynamizovať celkovú stratégiu EÚ voči arabskému svetu založenú nie len na existujúcich regionálnych organizáciách (Liga arabských štátov, Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive, Zväz arabského Maghrebu, ak sa podarí oživiť jeho činnosť) a na existujúcich nástrojoch a štruktúrach (Euromed, program Meda, dohody o pridružení, Európska susedská politika), ale aj na posilňovaní podpory mimovládnym subjektom v regióne,

D.   keďže stratégia pre arabský svet predložená v roku 2003 vysokým predstaviteľom EÚ bola v značnej miere výslednicou rizík a hrozieb, ktoré sa vynorili po teroristických útokoch z 11. septembra 2001,

E.   keďže je v súčasnosti v Európe potrebné lepšie a hlbšie porozumieť mnohostrannej spoločnosti a kultúrnej rozmanitosti v arabskom svete, aby sa prekonali rozdiely medzi oboma brehmi Stredozemného mora, zlepšili integračné politiky v členských štátoch EÚ a premohli stereotypy a predsudky,

F.   keďže prudké zmeny vyvolané skončením studenej vojny a bipolárneho sveta vyvolali jednak emancipačné snahy arabských spoločností, ako aj ambície niektorých arabských vlád a hospodárskych a spoločenských síl aktívne sa zúčastňovať na globalizácii a multipolarite,

G.   keďže občianska spoločnosť a sily, ktoré boli v arabskom svete dlho umlčiavané, sú čoraz hlasnejšie a dožadujú sa, aby boli vo väčšej miere vypočuté, aby mali väčšiu zodpovednosť a politickú úlohu,

H.   keďže predchádzajúce skúsenosti s "arabskou renesanciou", chápané ako reformačné pokusy, boli vo všeobecnosti odsúdené na neúspech a keďže štátny nacionalizmus bol výraznou brzdou akéhokoľvek projektu zameranému na vytvorenie arabskej jednoty,

I.   keďže záverečná deklarácia prijatá na samite rady Ligy arabských štátov v Tunise 23. a 24. mája 2004 obsahuje okrem iného i záväzok reformovať a modernizovať jej členské štáty ligy prostredníctvom demokratickej konsolidácie a politickej účasti,

J.   keďže je v spoločnom záujme arabských štátov a ich európskych partnerov, aby sa začali politické, hospodárske a spoločenské reformy s cieľom opätovne povzbudiť spoluprácu, stabilitu a demokratizáciu, zvýšiť životnú úroveň a zmenšiť rozdiely v bohatstve v regióne ako celku,

K.   keďže úspechy v politickej a hospodárskej liberalizácii a pokrok v dodržiavaní ľudských a sociálnych práv a v oblasti vzdelávania sú spôsoby, ako sa dá prispieť k väčšej stabilite v týchto krajinách, a keďže naopak odpor voči zmenám nie je zárukou skutočnej stability,

L.   keďže príspevky OSN v tomto smere za ostatné roky, najmä prostredníctvom skupiny na vysokej úrovni Aliancie civilizácií a Rozvojového programu OSN, zamerané čo najbezprostrednejšie na rôzne zložky arabskej spoločnosti, je potrebné iba premeniť na konkrétne a reálne politiky,

M.   keďže vzťahy Európy s orgánmi príslušných krajín sa príliš dlho využívali len na dosiahnutie stability a strategického partnerstva, nezohľadňovali rešpektovanie všeobecných ľudských práv zo strany týchto orgánov a tak poškodzovali snahu subjektov občianskej spoločnosti o reformu jednotlivých spoločností zvnútra,

N.   keďže je dôležité vytvoriť rámec, v ktorom by sa mohol dialóg medzi všetkými rozličnými zložkami arabských spoločností odohrávať slobodne a otvorene, tak, aby sa zvnútra nastolil skutočný reformný proces,

O.   keďže Arabská charta ľudských práv prijatá v roku 1994 je vyjadrením snahy o zaručenie dodržiavania ľudských práv v arabskom svete; keďže však ľutuje, že niektoré jej ustanovenia sú formulované tak, že umožňujú rôzne interpretácie,

P.   keďže arabské hnutie v ponímaní jeho zakladateľov predstavuje projekt, ktorého cieľom je sekularizácia spoločností; keďže súčasné smerovanie politického islamu neposkytuje vždy primerané odpovede na problémy politickej reformy; znepokojený nad tým, že zablokovanie politickej reformy živí radikálny islamizmus a jeho prejav nenávisti voči Židom; pripomína, že umiernenie islamizmu závisí zároveň od stability inštitucionálneho rámca v ktorom sa vyvíjajú tieto sily a od príležitostí, ktoré mu tento rámec poskytuje na vplyv na vytváranie politík,

1.   je presvedčený, že arabská identita nie je nijakým spôsobom nezlučiteľná s pojmom modernosti a so zavádzaním dôležitých reforiem; domnieva sa, že bezmocnosť, ktorá je základom pocitu "arabského nešťastia", je možné prekonať v rámci obnoveného partnerstva, založeného na porozumení, vzájomnej dôvere, rešpektovaní spoločenských a kultúrnych praktík a dôveryhodnosti partnera; pripomína, že "pozápadnenie" arabských spoločností nie je najvhodnejšou cestou k tomuto cieľu a že demokracia, ľudské práva a právny štát sú univerzálnymi hodnotami, ktoré vyhlásilo nespočetné množstvo moslimských orgánov a vlád za zlučiteľné s islamom;

2.   víta vyššie uvedené oznámenie Komisie o posilnení európskej susedskej politiky (ESP); považuje ESP za kľúčový nástroj pri podpore reformy u južných a východných susedov EÚ; vyjadruje sklamanie z navrhovanej výšky prostriedkov pre nástroj riadenia a domnieva sa, že v záujme zaistenia jeho účinnosti by sa mala zvýšiť;

3.   domnieva sa, že vzhľadom na vnútorné obmedzenia bilaterálnych a cielených stratégií EÚ voči partnerským štátom v posledných desaťročiach, že v rámci racionalizácie vonkajšej akcie EÚ je potrebné nanovo rozvíjať partnerstvo EÚ a členských štátov s arabským svetom ako celku, pričom zároveň dbať na osobitné odvetvia spolupráce a na spoluprácu s jestvujúcimi politickými štruktúrami, ako sú Liga arabských štátov, Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive, prípadne Zväz arabského Maghrebu, ak by došlo k jej oživeniu; zdôrazňuje, že zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a reformných hnutí na regionálnej úrovni by malo byť súčasťou týchto snáh, ako aj osobitná spolupráca, predovšetkým s politickými organizáciami, ktoré presadzujú demokraciu nenásilnými prostriedkami;

4.   zdôrazňuje, že slabosť reformného procesu v arabskom svete tiež vyplýva z problémov a sporov, ktoré existujú medzi niektorými arabskými štátmi; domnieva sa, že EÚ by mala urobiť všetko pre to, aby uľahčila politickú a hospodársku integráciu arabských krajín; poznamenáva, že na to, aby mala EÚ skutočný vplyv, by nemala vytvárať pocit nadradenosti, ani vytvárať dojem, že dáva lekcie, ale mala by skôr vytvoriť z euro-arabského dialógu skutočný dialóg rovnocenných;

5.   zastáva názor, že hoci je mimoriadne dôležité, aby euro-arabské vzťahy zahŕňali nevyhnutnú potrebu boja proti terorizmu, pre efektívnosť a obsah týchto vzťahov je nevyhnutné, aby tento boj proti terorizmu nezatienil a nezabrzdil celú sériu ďalších tém spoločného záujmu, predovšetkým hospodársky a sociálny rozvoj, zamestnanosť, udržateľný rozvoj, riadne spravovanie verejných vecí, bez toho, že by sa zabudlo na boj proti korupcii, rozvoj a upevňovanie silnej a skutočnej občianskej spoločnosti, ktorá presadzuje výhody demokratického režimu a tolerancie, boj za zrovnoprávnenie mužov a žien, plné rešpektovanie a nediskrimináciu rôznych sexuálnych orientácií, uchovanie svetového kultúrneho dedičstva, dialóg medzi kultúrami, riadne vládnutie, slobodné a nestranné médiá, politickú účasť a presadzovanie ľudských práv a základných slobôd, slobodu svedomia a náboženskej slobody, slobody vyjadrovania a združovania sa, boj proti mučeniu a zrušenie trestu smrti, ako aj odmietnutie netolerancie a fundamentalizmu, s cieľom dospieť k vytvoreniu skutočnej spoločnej oblasti mieru a prosperity;

6.   vyzýva arabské krajiny, aby odstránili všetky formy beztrestnosti a vytvorili mechanizmy prechodnej spravodlivosti, aby sa tak zabezpečilo, že obete vážneho porušovania ľudských práv sa dočkajú spravodlivosti a ľudia zodpovední za tieto zločiny sa za ne budú zodpovedať; v rovnakom duchu vyzýva arabské krajiny, aby ratifikovali Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu a podpísali Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím;

7.   víta, že jestvujú fóra pre dialóg medzi EÚ a arabským svetom a že v prostredníctvom barcelonského procesu, strategického partnerstva pre Stredomorie a Stredný východ a v spolupráci s Radou pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (CCASG) boli zriadené početné spoločné projekty a iniciatívy;

8.   zdôrazňuje úlohu, ktorú zohralo Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie (ESPZ) ako demokratický orgán spájajúci poslancov z oboch brehov Stredozemného mora v troch pilieroch barcelonského procesu; vyzýva na posilnenie spolupráce medzi ESPZ, Komisiou a Radou Európskej únie; potvrdzuje, že ESPZ ako parlamentná inštitúcia barcelonského procesu môže a chce pomôcť nájsť riešenie izraelsko-arabského konfliktu;

9.   považuje teda za potrebné podporovať tretí pilier barcelonského procesu, konkrétne ľudskú a sociálnu spoluprácu, aby sa prekonali stereotypy a nedorozumenia, ktoré bránia úprimnému a hlbokému zblíženiu medzi národmi na oboch brehoch Stredozemného mora; vyzýva činiteľov v rámci Euro-stredomorského partnerstva a najmä vlády, aby podporovali prácu Euro-stredomorskej nadácie Anny Lindh pre dialóg medzi kultúrami tým, že poskytnú základné prostriedky, ktoré potrebuje na konsolidáciu svojej siete sietí, ktorá spája viac než 1 200 organizácií a združení pracujúcich na dosiahnutí dialógu vo svojich spoločnostiach;

10.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, ako aj celé medzinárodné spoločenstvo, aby vybudovali s krajinami regiónu vyvážené vzťahy; pripomína, že jednostranná podpora a odsudzovanie niektorých štátov viac než iných môže viesť k polarizácii a môže skomplikovať beztak veľmi komplikovanú situáciu v arabskom svete;

11.   domnieva sa, že snahy o začatie nových rokovaní s arabským svetom by nemali zahŕňať osoby, organizácie a štáty, ktoré prehliadajú terorizmus a popierajú zákonné právo izraelského štátu na existenciu;

12.   berie na vedomie, že akékoľvek prehĺbenie euro-arabských vzťahov bude závisieť na energii a talente, s ktorými sa Európe podarí zladiť svoje historické povinnosti a zodpovednosť voči Štátu Izrael a židovskému národu so zodpovednosťou zohrávať aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu a naďalej zaručiť medzinárodné právo a humanitárne právo, aby sa dosiahlo trvalé vyriešenie konfliktu, predovšetkým vytvorením demokratického palestínskeho štátu, ktorý bude mierovo a bezpečne existovať bok po boku so štátom Izrael;

13.   víta v tejto súvislosti saudskoarabskú mierovú iniciatívu, ktorú Liga arabských štátov jednomyseľne schválila 28. marca 2007 na samite v Rijáde; zastáva názor, že je to významný prínos arabského sveta k snahám o opätovné začatie mierového procesu a dosiahnutie úplného urovnania izraelsko-palestínskeho sporu; vyzýva Radu, aby vynaložila všetko úsilie a zaoberala sa týmto návrhom na nasledujúcej schôdzi kvarteta a aby našla spôsob, ako väčšou mierou zaangažovať do tohto rámca Ligu arabských štátov;

14.   chápe, že jedna z chúlostivých stránok euro-arabského dialógu spočíva v nedostatku legitímnosti, ktorým sa zvyknú vyznačovať arabskí politickí diskutéri v rámci svojich krajín, najmä z dôvodu ich nedostatočne praktizovanej demokracie a hospodárskym a sociálnym nedostatkom;

15.   v dôsledku toho žiada, aby Európa takisto poskytla porovnateľnú politickú podporu aktérom občianskej spoločnosti, spolkom a náboženským predstaviteľom, a hlavne tým politickým organizáciám, ktoré nenásilnými prostriedkami presadzujú demokraciu, s výnimkou sektárskych síl, fundamentalistov a extrémne nacionalistických skupín, a aby sem prípadne zaradila aj laikov a umiernených islamistov, najmä vrátane laických islamistov, ktoré Európa posmelila k účasti v demokratickej súťaži a oddelila takto od seba ponímanie založené na kultúre a politický pragmatizmus; domnieva sa, že úspech takejto podpory bude závisieť predovšetkým od dôkladného porozumenia politickým a sociálnym štruktúram a vývoju a od schopnosti konať v súlade s politickou dynamikou na miestnej úrovni; domnieva sa, že k obnoveniu medzikultúrneho dialógu dochádza prostredníctvom spoločného a univerzálneho humanistického menovateľa, ktorý presahuje dogmy a uzavretosť vo svojej komunite, v súlade s návrhmi o dialógu civilizácií a všetkých iniciatív OSN v tejto oblasti;

16.   preto rezolútne podporuje potrebu toho, aby sa EÚ zapojila do širokého kultúrneho dialógu s cieľom presvedčiť arabských kolegov, aby prijali základné hodnoty Únie (právny štát, ľudské práva, demokracia atď.) zohľadňujúc pritom rozdielne kultúrne a politické vnímanie;

17.   konštatuje, že došlo k obmedzeným pokrokom v oblasti liberalizácie obchodných výmen medzi arabskými štátmi, ako aj v oblasti posilnenia súkromného sektora; žiada Komisiu a Radu, aby znásobili svoje úsilie s cieľom posilniť udržateľný a spravodlivý rozvoj arabských štátov, zameraný na zmiernenie nerovností prostredníctvom podpory politík štrukturálneho a sociálneho charakteru, ktoré by obmedzili nepriaznivé sociálne dopady hospodárskych reforiem; podporuje hospodársku integráciu arabských štátov, hlavne pokiaľ ide o základné trhy, akými sú energetika či telekomunikácie, s cieľom dosiahnuť dynamický vývoj, ktorý by podporil ďalšie odvetvia a aby zároveň zavádzali paralelné politiky podpory reforiem, ktoré vychádzajú z presne ohraničených technických a politických podmienok; je spokojný s úsilím, venovaným vytvoreniu európsko-stredomorskej zóny voľného obchodu a víta dohodu z Agadiru, ktorá podporuje obchod medzi regiónmi; očakáva uzavretie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive;

18.   konštatuje, že v otázke politických reforiem a pokroku demokracie je situácia v arabskom svete veľmi rôznorodá a že preto nie je vhodné stanovovať jednotné modely;

19.   očakáva od arabských štátov, ktoré tak ešte neurobili, väčší záväzok voči náboženskej slobode a právu jednotlivcov a spoločenstva slobodne vyznávať svoje presvedčenie a svoju vieru; a že zabezpečia nezávislosť a samostatnosť inštitúcií a politickej moci od náboženských orgánov; v tomto bode by svedectvo miliónov moslimov, ktorí žijú v Európe, malo pomôcť arabským štátom u seba zaviesť reciprocitu v tejto veci, ako trvalú zásadu medzinárodných vzťahov;

20.   zdôrazňuje, že podpora občianskej spoločnosti a rešpektovanie základných ľudských práv, predovšetkým práv spojených so slobodou prejavu a náboženského vyznania, nesmú byť zamieňané s voľbou režimu, ani s postupmi voľby vodcov; zdôrazňuje potrebu toho, aby bol vývoj v regióne sprevádzaný rešpektovaním vôle ľudu s prihliadnutím na kultúrne, historické a politické rozdiely; zdôrazňuje, že táto vôľa môže byť odlišná od toho, čo je prijateľné v Európe a akýkoľvek pokus o ich násilné zavedenie do súladu, by sa mohol prejaviť ako kontraproduktívny; nakoniec zdôrazňuje, že aby boli tieto zmeny legitímne, musia ich prijať a byť ich nositeľmi dotknuté národy;

21.   predovšetkým dúfa, že dôjde k lepšiemu uvedomeniu si úlohy žien a ich emancipácie v občianskej a politickej spoločnosti;

22.   naliehavo žiada Ligu arabských štátov, aby zrevidovala a vyjasnila niektoré ustanovenia Arabskej charty ľudských práv a pripravila mechanizmy umožňujúce monitorovať dodržiavanie ustanovení charty štátmi, ktoré sú jej signatármi;

23.   pripomína, že posilnenie demokracie a právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd patria medzi ciele zahraničnej politiky EÚ, a že je preto správne a konzistentné snažiť sa realizovať ambicióznu politiku v oblasti ľudských práv založenú na dodržiavaní doložky o ľudských právach a demokracii v dohodách a na štruktúrovanom a hĺbkovom politickom dialógu v tejto oblasti; súčasne pripomína, že arabské krajiny ratifikovali Medzinárodný dohovor a občianskych a politických právach, čím sa zaviazali zabezpečiť dodržiavanie týchto práv vo svojich krajinách;

24.   vyzýva Komisiu, aby v arabskom svete naďalej podporovala rešpektovanie princípu právneho štátu, reformy v oblasti práva; zastáva názor, že by sa to malo uskutočňovať v duchu hodnôt vychádzajúcich zo všeobecného systému ľudských práv a zahŕňať politickú reformu, smerujúcu k legalizácii činnosti opozície a to na základe jestvujúcich inštitúcií bez ich násilného popierania, v súlade s akčným plánom európskej susedskej politiky, ako aj rozhodnutiami, prijatými v rámci barcelonského procesu; povzbudzuje Komisiu, aby naplno využila možnosti, ktoré jej poskytuje Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) na podporu občianskej spoločnosti a politických reformných hnutí v tomto regióne;

25.   preto vyzýva Komisiu, aby náležite podporila všetkých činiteľov reformného hnutia v arabskom svete, aby zapojila štátnych činiteľov a činiteľov občianskej spoločnosti, a aby podporila vytvorenie spoločných arabských inštitúcií, najmä parlamentných inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby pripravila pravidelný formálny mechanizmus konzultácií a monitorovania s Ligou arabských štátov na najvyššej úrovni a na základe subsidiarity vo všetkých oblastiach spoločného záujmu; vyzýva EÚ a Ligu arabských štátov, aby pravidelne organizovali summity na účel rozvoja spoločných tém a pracovných oblastí;

26.   upozorňuje na dôležitosť a podporuje úlohu nových médií pri rozširovaní demokratických hodnôt v arabskom svete a pri vytváraní panarabskej verejnej sféry, charakterizovanej diskusiou a konfrontáciou myšlienok; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu toho, aby programy Euronews začali vysielať v arabčine a jazyku farsi;

27.   vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby podporovali výmeny študentov, učiteľov, akademikov a vedcov medzi EÚ a arabskými krajinami a aby tieto výmeny prostredníctvom prispôsobeného a flexibilnejšieho vízového režimu uľahčili;

28.   podnecuje členské štáty k tomu, aby na svojom území zriaďovali výskumné centrá zamerané na výmenu kultúry a porovnávacie štúdie medzi arabskými a európskymi krajinami a vytvárali tak priestor na podrobné interdisciplinárne štúdie a tvorbu prepojení na podporu vzájomného spoznávania sa;

29.   vyzýva Komisiu, aby s použitím všetkých dostupných prostriedkov podporila univerzitný a vedecký výskum v arabskom svete a podporila realizáciu ambicióznej publikačnej politiky s cieľom rozvinúť publikovanie a preklady vedeckých a literárnych diel za ceny, ktoré sú dostupné pre všetkých;

30.   vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy zamerané na boj proti korupcii v arabskom svete, a to najmä zavedením jasných pravidiel menovania úradníkov verejnej správy;

31.   sa domnieva, že tak, ako v nedávnom prípade III. Parížskej konferencie pre Libanon, by mohla finančná pomoc EÚ byť najúčinnejším a najspoľahlivejším prostriedkom, ako zabezpečiť viditeľnú prítomnosť EÚ a jej členských štátov prostredníctvom poskytovania strategickej a podmienenej podpory reformám v arabskom svete, pri náležitom rešpektovaní jestvujúcich dohôd a miestnej politickej situácie na štátnej a subštátnej úrovni;

32.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Lige arabských štátov, Rade pre spoluprácu v Perzskom zálive, ako aj vládam a parlamentom členských štátov, arabských krajín a Izraela.

(1) 1 Ú. v. EÚ C 97 E, 22.4.2004, s. 656. (2) 2 Ú. v. EÚ C 272 E, 9.11.2006, s. 570.